C-181/03

3 — Pozri najmä smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 2. Zdá sa, že ide o jednoduchý prípad, avšak o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku nie je tomu tak. Tento prípad v skutočnosti 8 smernice 80/1107/EHS) (Ú. v. ES L 263, s. 25; Mim. vyd. 05/001, s. 264), zmenenú a doplnenú smernicou Rady 91/382/ nastoľuje dosť zložité právne otázky. Navyše EES z 25. Júna 1991 (Ú. v. ES L 206, s. 16; Mim. vyd. 05/001, sa týka chorôb z povolania, ktoré súvisia s. 415), smernicou Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s azbestom, a ktorého osobitú a citlivú s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smer­ nica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES I. 131, s. 11; Mim. vyd. 05/003, s. 279) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003 (Ú. v. ES L 97, s. 48; Mim. vyd. 05/004, s. 312). V tomto zmysle vo všeobecnosti pozri BOTHWELL, E.: The Asbestos 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. Problem and the European Economic Community, In: 2 - T-59/01, Zb. VS s. I-A55 a II-323. Columbia Journal of Transnational law, 1993, s. 205.

I-201

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-181/03

4. Pán Nardone nastúpil na Vysoký úrad ESUO roku 1963. Roku 1971 začal pracovať pre Komisiu ako vedúci zámočník najskôr 7. Súd prvého stupňa na úvod uviedol, že nie v suteréne a neskôr na zvýšenom prízemí je potrebné rozhodovať o aplikácii všeobec­ budovy Berlaymont v Bruseli (Belgicko). ných právnych zásad, ktorých sa žalobca Roku 1981 odstúpil z funkcie a tvrdí, že dovoláva, pretože nenamietal protiprávnosť odvtedy mu jeho zdravotný stav neumožňuje príslušných ustanovení služobného poriadku. vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Dňa V tomto ohľade takisto rozhodol, že Komisia 18. novembra 1999 požiadal na základe zamietla žiadosť o priznanie invalidného článku 90 ods. 1 služobného poriadku dôchodku zo stručných, ale jasne definova­ o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu ných dôvodov s poukázaním na skutočnosť, choroby z povolania. Vo svojom návrhu že neboli splnené právne podmienky týka­ poukázal na zdraviu škodlivé následky, ktoré júce sa žalobcovho administratívneho posta-

I-202

NARDONE/KOMISIA

11. Základnou otázkou, ktorá vychádza z tohto odvolania je, či úradník, ktorý trpí

9. Na podporu svojho odvolania predkladá odvolateľ dva odvolacie dôvody, vychádzajúc 4 — Pokiaľ ide o posudkovú komisiu, pozri články 7 až 9 prílohy II služobného poriadku. Pokiaľ ide o diskrečnú právomoc, ktorú z nesprávneho posúdenia obidvoch podmie­ má táto komisia pri posudzovaní spisu týkajúceho sa odvolalcľa, pozri najmä rozsudok z 21. mája 1981, Morbclli/ nok, ktoré podľa Súdu prvého stupňa zakla­ Komisia, 156/80, Zb. s. 1357. Pokiaľ ide o rozdelenie pôsob­ dajú nárok na začatie konania o priznaní nosti medzi túto komisiu a správny orgán, pozri najmä

rozsudok

z 21. januára 1987, Rienzi/Komisia, 76/84, Zb. invalidného dôchodku. s. 315, body 8 až 12.

I-203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-181/03

12. Táto vec má preto dva aspekty. Ide o posúdenie výkladu judikatúry Súdneho dvora, ako aj o použitie ustanovení služob­ ného poriadku so zreteľom na osobitné okolnosti daného prípadu. Zložitosť veci je „Zo znenia článku 13 prílohy VIII služob­ v tom, že tak judikatúra, ako ani služobný ného poriadku, ktorý v súlade s článkom 78 poriadok neboli zostavené tak, aby určili, ako stanovuje podmienky, podľa ktorých má sa má za takýchto okolností rozhodnúť 7. úradník nárok na invalidný dôchodok vyplýva, že iba úradník, ktorý ukončí svoj služobný pomer, pretože ho nemôže ďalej vykonávať z dôvodu svojej invalidity, môže 5 — 12/83, Zb. s. 2155. byť predmetom konania o priznaní invalid­ 6 — T-295/97, Zb. VS s. I-A-103 a II-577. ného dôchodku. 7 — „Neque leges neque senatus consulta ita scribi possunt, ut omnes casus qui quandoque inciderint comprehendantur" (Tak zákony, ako ani rozhodnutia senátu nemôžu byť písané tak, aby zahrnuli všetky prípady, ktoré nastali v hociktorom čase) [neoficiálny preklad] (Julien, Digeste (Justinianove digesta), I.3, 3-10. 8 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 12 a 13.

I -204

NARDONE/KOMISIA

16. Niet pochýb o tom, že pán Nardone podal svoju žiadosť až po skončení služob­ ného pomeru. Vyplýva z toho však nutne, že Komisia je oprávnená ho posudzovať tak, ako keby bol v postavení bývalého úradníka trpiaceho chorobou, ktorá mu neumožňuje 18. V dôsledku toho bude potrebné vo vykonávať službu, ak by bol stále v aktívnom všeobecnosti odmietnuť oneskorené žiadosti služobnom pomere? Súd prvého stupňa vo o začatie tohto konania, nie však z dôvodu svojom odôvodnení tvrdí, že už samotné ich oneskorenia, ale preto, že ich oneskorené podanie žiadosti po skončení služobného podanie robí nepravdepodobným stanovenie pomeru bráni začatiu konania o priznaní príčinnej súvislosti medzi chorobou, ktorá invalidného dôchodku. spôsobila práceneschopnosť a pracovnou

9 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer vo veci Velozzi/Komisia (rozsudok z 13. júla 1972, 29/71, Zb. s. 513, s. 524). Pozri v tomto zmysle taktiež rozsudok zo 4. októbra 1991, Komisia/Gill, C-185/90 ľ, Zb. s. 4779, I-4779, bod 17, v ktorom Súdny dvor a contrario rozhodol, že chorobu 17. Toto však nie je v skutočnosti to, čo má z povolania v zmysle druhého odseku článku 78 služobného judikatúra Súdneho dvora na mysli. Súdny poriadku musí úradník preukázať existenciou príčinnej súvislosti medzi chorobou alebo zhoršením zdravotného stavu dvor v už citovanom rozsudku Bähr/Komisia a výkonom služobného pomeru v Spoločenstvách.

I-205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - M. POIARES MADURO - VEC C-181/03

činnosťou. V skutočnosti tu existuje dom­ ktorá nastala po skončení služobného nienka, podľa ktorej sa oneskorený návrh pomeru, bez akéhokoľvek vzájomného pre­ týka skutočnosti, ktorá nastala po výkone pojenia . Ak odvolateľ nepodal svoju žia­ služobného pomeru a ktorá s ním nesúvisí. dosť v roku 1999, nebolo to preto, lebo v tom Keďže žiadosť takéhoto druhu zjavne nemôže čase znovu ochorel, ako to naznačuje odô­ splniť podmienku pre priznanie invalidného vodnenie Súdu prvého stupňa v bode 32 dôchodku je preto správne považovať ju za napadnutého rozsudku, ale preto, že povaha neopodstatnenú. choroby, ktorou už dlhší čas trpel, bola lekársky stanovená a potvrdená len pred niekoľkými rokmi.

10 — Jasne to vyplýva z rozsudku Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Nardone/Komisia, T-27/98, Zb. VS s. I-A-267 a II-1293, bod 11, ktorý sa týkal rozhodnutia Komisie vydaného na základe článku 73 služobného 21. V už citovanom rozsudku Bähr/Komisia poriadku za tých istých skutkových okolností ako v danom prípade. Zdôrazňujem, že choroby spojené s expozíciou boli predmetom tvrdenia dve rozdielne azbestu, akou je azbestóza a mezotelióm sú na zozname vypracovaného v doporučení Komisie z 19. septembra 2003 o európskom zozname chorôb z povolania [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 238, s. 28). 11 — Podľa článku 25 Pravidiel o poistení úradníkov Európskych 12 — V tomto zmysle Súdny dvor rozhodol, že „neexistuje žiadny spoločenstiev proti riziku úrazu a choroby z povolania opodstatnený dôvod na to, aby bolo možné sa domnievať, že [neoficiálny preklad], „uznanie úplnej alebo čiastočnej pojem choroba z povolania má byť odlišný od toho, či ide invalidity na základe článku 73 služobného poriadku o nárok na invalidný dôchodok z dôvodu choroby z povolania a podľa týchto pravidiel, nemá žiadny vplyv na uplatnenie v zmysle článku 78 služobného poriadku alebo o krytie proti článku 78 služobného poriadku a naopak", [neoficiálny rizikám choroby z povolania v zmysle článku 73 služobného preklad] Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24 októbra poriadku" (rozsudok Komisia/Gíll, už citovaný v poznámke 1996, Komisia/Royale beige, C-76/95, Zb. s. I-5501, bod 86. pod čiarou 9, bod 14).

I - 206

NARDONE/KOMISIA

22. Generálny advokát Verloren van The- maat zastáva názor, že by bolo možné takouto „trvalou skutočnosťou" odôvodniť výnimku z pravidla uvedenú v služobnom 23. Aj keď v bode 36 napadnutého rozsudku poriadku, ktorá stanovuje, že invalidný uznal, že „okolnosti prípadu v rozsudku dôchodok je možné priznať len vtedy, ak Bähr/Komisia sú veľmi odlišné od okolností daný úradník musel skončiť služobný pomer daného prípadu", Súd prvého stupňa sa v Spoločenstve. Dospel tak k záveru, že „ ak rozhodol, že na vec, ktorá sa pred ním by bolo možné preukázať príčinnú súvislosť prejednáva, použije rovnaký spôsob, ktorým medzi druhým a prvým infarktom a keby je posúdenie, či v čase odstúpenia z funkcie medzi obidvoma infarktmi neuplynul tak navrhovateľa mohla Komisii vzniknúť povin­ dlhý čas, nebolo by zrejme odôvodnené nosť zvolať posudkovú komisiu. Dospel spájať také ďalekosiahle dôsledky s frázou k záveru, že neznalosť skutočného zdravot­ uvedenou v ustanovení prílohy [,úradník, ného stavu navrhovateľa v roku 1981, teda ktorý musí... ukončiť svoju službu v čase jeho odstúpenia z funkcie, tak zo v spoločenstvách']" 13. V zmysle týchto strany Komisie, ako aj zo strany samotného návrhov Súdny dvor rozhodol, že zohľadní navrhovateľa, zbavuje Komisiu akejkoľvek osobitosť danej situácie. Vo svojom rozsudku povinnosti postúpiť vec posudkovej komisii. pripustil odchýlenie sa od pravidla, na

14 — Toto pravidlo jasne vyplýva z rozsudku 7. 12. januára 1983, K./Rada, 257/81, Zb. s. 1, bod 12. 13 — Návrhy vo veci Bähr/Komisia, už citované v poznámke pod 15 — Rozsudok Bähr/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou čiarou 5. 5, body 15 a 16; kurzívou zvýraznil generálny advokát.

24. Je prekvapujúce, že Súd prvého stupňa expozície tejto látke. V čase skončenia dospel k tomuto záveru. Je zjavné, že situácia služobného pomeru preto nemohol byť pána Nardoneho nie je situácii pána Bähra schopný spájať si t ú t o expozíciu podobná. Pán Bähr tvrdil, tak ako to Súd s chorobou, ktorou už zrejme vtedy trpel. prvého stupňa uviedol v bode 41 napadnu­ tého rozsudku, že išlo o „vážnu a trvalú skutočnosť", jasne identifikovanú chorobu, ktorej následky je možné v určitých prípa­ doch predvídať. Pán Nardone poukazuje na existenciu choroby z povolania, ktorej sku­ točná povaha bola zistená až neskôr. Zatiaľ čo sa pán Bähr opieral o skutočnosti s trvalými následkami, ktoré bolo možné poznať už od začiatku, pán Nardone pou­ 26. Za týchto okolností otázka nastolená kazuje na nová skutočnosť, ktorá odhalila v danom prípade je odlišná od otázky a posteriori existenciu choroby spojenej nastolenej v už citovanom prípade Bähr/ s výkonom jeho služobných povinností. Komisia. V danom prípade nie je predmetom V danom prípade nebolo možné v roku otázka, či Komisia porušila niektorú zo 1981 s istotou predpokladať vznik invalidity, svojich povinností tým, že ex offo nepostúpila ktorá bola priamo a bezprostredne spojená vec posudkovej komisii v čase, keď sa s jeho zdravotným stavom v čase skončenia navrhovateľ rozhodol skončiť svoj služobný služobného pomeru. Z toho však nevyplýva, pomer. Po prvé Súd prvého stupňa v bode 14 že by takýto vzťah neexistoval. V skutočnosti napadnutého rozsudku správne uviedol, že v prípade choroby, ktorej povaha a následky rozhodnutie Komisie z 26. októbra 1981, sa odhalia až po dlhej inkubačnej dobe, bolo ktorým prijala odstúpenie z funkcie navrho­ tento vzťah možné preukázať až v neskoršom vateľa, nie je v danom prípade relevantné. Po štádiu. Za takýchto okolností nie je možné druhé niet pochýb o tom, že nesprávne poznať skutočnú povahu úradníkovej cho­ opomenutie zo strany Komisie v tomto roby pred prvotnými príznakmi choroby zmysle, za predpokladu, že sa potvrdí, by spôsobujúcej práceneschopnosť. spadalo do oblasti mimozmluvnej zodpoved­ nosti Spoločenstva a že sa netýka priznania invalidného dôchodku. Jediným problémom v danom prípade preto je, či je ešte stále možné začať konanie na návrh dotknutej osoby, v čase, keď choroba vyjde najavo.

výkone služobného pomeru. Takýmito okol­ pomeru, nemôžu si uplatniť svoj nárok na nosťami boli tie, o ktorých rozhodoval Súd dôchodok. Len čo dotknuté osoby skončia prvého stupňa v už citovanom rozsudku svoj služobný pomer, sú zbavení akejkoľvek Coussios/Komisia. V danom prípade zamie­ možnosti na nápravu ich skutočnej situácie tol Súd prvého stupňa odvolanie proti roz­ tým, že Komisia automaticky odmieta postú­ hodnutiu zamietnuť priznanie invalidného piť ich žiadosť posudkovej komisii. dôchodku z toho dôvodu, že žalobca mohol svoju žiadosť podať v čase, keď bol ešte v služobnom pomere 16. Toto pravidlo je stále prípustné v prípade „trvalej skutoč­ nosti", ktorej následky je možné predvídať a ktoré sú priamo a bezprostredne spojené so zdravotným stavom úradníka v čase skonče­ nia služobného pomeru, a to za predpokladu, že by Komisia bola povinná postúpiť žiadosť posudkovej komisii včas. To je zmysel už citovaného rozsudku Bähr/Komisia. Toto pravidlo však už nie je vhodné aplikovať na osobitné okolnosti daného prípadu.

I-209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-181/03

ako môže byť odvolateľovi za takýchto v čase, keď získaval práva na dôchodok, keď okolností odmietnutá možnosť začať konanie posudková komisia uzná jeho úplnú trvalú na účely preskúmania jeho prípadu. invaliditu. Podľa odvolateľa by sa mala zohľadniť skutočnosť, že poberal čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný na základe článku 73 služobného poriadku. To by bolo postačujúce na preukázanie potreby preskúmať jeho administratívne postavenie osobitne v tom zmysle, že otázka 30. Dospel som preto k záveru, že Súd jeho nároku na dôchodok by bola znovu prvého stupňa sa dopustil právneho omylu nastolená. tým, že nesprávne právne posúdil ustálenú judikatúru Súdneho dvora tým, že nezohľad­ nil rozdielne okolnosti, na ktorých je táto judikatúra založená a podľa ktorej je potrebné ju uplatniť. Prvý odvolací dôvod má byť preto potvrdený.

B — O druhom odvolacom dôvode

33. Toto tvrdenie je irelevantné. Niet pochýb o tom, že dôchodok uvedený v článku 13 prílohy VIII služobného poriadku týkajúci sa „nároku na dôchodok" 31. Druhým odvolacím dôvodom navrhova­ je starobným dôchodkom 17. Tak ako tvrdí teľ spochybňuje spôsob, akým Súd prvého Komisia, plnenie uvedené v článku 73 stupňa uplatnil článok 13 prílohy VIII služobného poriadku sa nezapočítava do služobného poriadku. Osobitne tvrdí, že výpočtu starobného dôchodku upraveného Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, že v článkoch 2 a 3 tejto prílohy. Z toho teda nezískal práva na dôchodok v čase, keď vyplýva, že priznanie tohto plnenia nie je žiadosť podal. možné považovať za získanie práv navrhova­ teľa na dôchodok, v· čase keď požiadal o priznanie invalidného dôchodku.

36. Bolo by mylné považovať ustanovenie článku 13 prílohy VIII služobného poriadku za niečo viac ako zákaz súbežných prípadov. Tento článok je koniec koncov súčasťou 35. Článok 78 služobného poriadku jasne prílohy VIII služobného poriadku, ktorý sa uvádza, že priznanie dôchodku je možné po týka „systému dôchodkového zabezpečenia". splnení podmienok upravených v článkoch Tento odkaz na článok 78 služobného 13 až 16 prílohy VIII služobného poriadku. Je poriadku sa preto musí vykladať ako jasný preto potrebné určiť presný význam ustano­ postup pri uplatňovaní práva zaručeného venia článku 13, na základe ktorého je možné služobným poriadkom, a nie ako stanovenie úradníka uznať za osobu trpiacu invaliditou novej podmienky, ktorá by sa bola uplatnila iba v čase získania práva na dôchodok. Účel popri základných podmienkach nároku na tohto ustanovenia je jasný: zabrániť súbež­ invalidný dôchodok podľa služobného nému poberaniu rôznych druhov dôchodkov. poriadku. Článok 13 je v tomto ohľade iba Zákonodarca považoval za spravodlivé, aby vyjadrením výnimky. Aj keby boli podmienky bývalý úradník, ktorý už poberá platby pre priznanie invalidného dôchodku splnené, z dôvodu jeho nárokov na dôchodok vo dôchodok sa nevyplatí, ak je príslušný forme starobného dôchodku, nepoberal ďalší úradník poberateľom starobného dôchodku. dôchodok, ktorého jediným účelom je zabez­ pečenie náhradného príjmu v prípade potreby. Sporné ustanovenie uvedené 18 — Vo svojej odpovedi vo veci Becker/Dvor audítorov (rozsudok v článku 13 musí byť za týchto okolností Súdu prvého stupňa z 12. júna 2002, T-9/01, Zb. VS s. I-A -79 chápané ako jasné obmedzenie skupiny osôb, a II-379), Komisia uviedla, že v prípade úradníka, ktorému sa poskytlo pracovné voľno z osobnych dôvodov podľa článku ktoré majú nárok na získanie invalidného 40 ods. 3 služobného poriadku, bola ochotná začať konanie o priznaní invalidného dôchodku, aj keď tento úradník dôchodku. Komisia však za iných okolností nezískal nový nárok na starobný dôchodok. Dôvodom tohto uznala, že ak je splnená podmienka stano­ kroku bolo, že v takomto prípade nebol predmetný úradník v postavení „bývalého úradníka" žiadajúceho o starobný vená služobným poriadkom pre priznanie dôchodok. Podľa názoru Komisie musia byť v tomto konkrétnom prípade ustanovenia služobného poriadku nad­ invalidného dôchodku bez toho, aby tam radené ustanoveniam článku 13 prílohy VIII služobného bolo riziko súbežnosti dôchodkov, nie je poriadku.

37. V každom prípade účelom článku 13 39. Článok 13 služobného poriadku má prílohy VIII služobného poriadku nemôže obmedzený hmotnoprávny dosah, ktorý je byť obmedzenie článku 78 služobného vo forme výnimky. Jeho hlavným cieľom je poriadku. Súdny dvor už rozhodol, že stanoviť procesné podmienky, na základe ustanovenie uvedené v prílohe nemôže zrušiť ktorých je možné získať nárok na invalidný účinok (effet utile) hlavného ustanovenia, dôchodok. V tomto zmysle stanovuje, že ktorého sa týka 20. V inej súvislosti Súdny invalidný dôchodok je možné poberať len na dvor spomenul, že lehoty uvedené v prílohe konci osobitného konania, v rámci ktorého je nie sú záväzné, ale že predstavujú jedno­ úradník uznaný za neschopného pokračovať duché pravidlá správneho úradného vo výkone služby. Pokiaľ ide o tento prípad, postupu . Tento druh judikatúry je možné článok 13 tejto prílohy uvádza len to, že uplatniť na daný prípad. Zastávam preto samotná posudková komisia je oprávnená názor, že príloha VIII nemôže z právneho uskutočňovať príslušné lekárske vyšetrenia 2 2 hľadiska vytvárať prekážku pre priznanie nároku na dôchodok, tam kde sa preukáže, že podmienku pre priznanie dôchodku, ktorá je upravená služobným poriadkom je možné splniť. Jedinou podstatnou podmienkou pre priznanie dôchodku podľa článku 78 služob­ ného poriadku je preukázanie príčinnej súvislosti medzi úplnou trvalou invaliditou 40. Je preto možné z toho usúdiť, že konanie a výkonom služobných povinností. musí byť také, aby zabezpečilo účinnosť a ochranu práv zaručených služobným poriadkom. Právo je možné vykonať len vtedy, ak existuje prostriedok na jeho ochranu (ubi ius, ibi remedium). A tu je ďalší dôvod existencie procesných pravidiel: okrem toho, že sa používajú na zistenie skutočností, ktoré by mali uľahčiť rozhodo­ vanie, slúžia takisto ako záruka ochrany, t. j . ako možnosť umožniť každému nositeľovi práv, aby s týmito právami disponoval 38. V danom prípade navrhovateľ nie je a uplatňoval ich. v situácii, pri ktorej by dochádzalo k súbežnosti rôznych druhov dôchodkov. V čase skončenia služobného pomeru mal celkom zjavne nárok na odchodné podľa článku 12 prílohy VIII služobného poriadku, ale že táto platba sa nepovažuje za invalidný dôchodok, o ktorý nemohol z vyššie uvede­ ných dôvodov za žiadnych okolností požia­ 41. Za týchto podmienok je preto úplne dať v roku 1981. prirodzené domnievať sa, že uznanie invali­ dity má byť vo všeobecnosti súbežné s obdobím aktívnej služby. Toto procesné 20 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8, marca 2001, Jauch, C-215/99, Zb. s. I-1901, body 20 až 22, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber v tejto veci, body 62 a 63. 21 — Rozsudok z 27. novembra 2001, Z/Parlament, C-270/99 P, 22 — Rozsudok K./Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, Zb. s. I-9197, bod 21. bod 11..

44. Zastávam teda názor, že za okolností, aké sú v danom prípade, by podmienky stano­ vené v prílohe VIII služobného poriadku nemali byť vykladané tak, aby bolo navrho­ 43. Podmienku týkajúcu sa „obdobia počas vateľovi odmietnuté právo požiadať o začatie ktorého [úradník] získava nárok na dôcho­ konania o priznaní invalidného dôchodku dok" nemožno považovať za rozhodujúcu z dôvodu choroby z povolania. tam, kde napríklad, nepredvídateľné omeš­

24 — Tolo bola najmä situácia uznaná rozsudkom Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1990, GUI/Komisia, T-43/89, Zb. s. II-173, 23 — Pozri v tonilo zmysle bod 26 lýchto návrhov. bod 7.

I-213

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-181/03

45. Nesprávnym výkladom ustanovení slu­ dôchodku z dôvodu choroby z povolania žobného poriadku za okolností daného splneniu dvoch samostatných podmienok: prípadu sa Súd prvého stupňa dopustil povinnosti skončiť služobný pomer, pričom nesprávneho právneho posúdenia. Z toho ale neupravuje formu tohto skončenia vyplýva, že druhý odvolací dôvod by mal byť a správnemu a riadnemu priznaniu úplnej potvrdený. trvalej invalidity osobitnou komisiou. Pri aplikovaní a výklade týchto podmienok je potrebné vyvážiť, na jednej strane ochranu práv úradníkov vyplývajúcich zo služobného poriadku a na druhej strane požiadavky právnej istoty a ochrany záujmov (najmä finančných) Spoločenstva. Pre dosiahnutie takejto rovnováhy je nevyhnutné stanoviť III — Preskúmanie odvolania hranicu pre možnosť začať konania o priznaní invalidného dôchodku.

skončením služobného pomeru je vo všeo­ 52. V zmysle právnych poriadkov členských becnosti nepochybne v súlade so služobným štátov existuje pozoruhodná judikatúra poriadkom a jeho zásadami. V prípade uzna­ Corte Costituzionale, ktorá uvádza, že zákon, nia choroby súvisiacej s azbestom je ale podľa ktorý stanovuje, že invalidný dôchodok nie je môjho názoru nevyhnutné, aby bola žiadosť možné získať, ak bola príslušná žiadosť prijatá aj po skončení aktívnej služby. Exis­ podaná po dosiahnutí zákonného dôchodko­ tujú dve riešenia, ktoré odôvodňujú môj vého veku, je v rozpore s článkom 38 záver. talianskej ústavy, ktorý chráni právo pracov­ níkov na existenčné zabezpečenie v prípade choroby 28. V tom istom zmysle upravujú vo všeobecnosti vnútroštátne právne poriadky premlčacie lehoty, v rámci ktorých je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku po skončení aktívnej služby. Dokonca sa stáva, že v prípadoch týkajúcich sa invalidity spojenej s azbestom boli zavedené osobitné ustanovenia obnovujúce možnosť preskúmať nároky na dávky a dôchodky 29.

I-215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-181/03

poriadku, ktoré majú v úmysle uskutočniť tie, t. j. musí zohľadniť nielen záujmy služby, a v súlade so základnými právami chráne­ ale tiež záujem daného úradníka" . Komisia nými právnou úpravou Spoločenstva . je preto osobitne povinná poskytnúť súčin­ Z toho vyplýva, že sa Komisia musí snažiť nosť pri zisťovaní skutočného postavenia 34 o to, aby žiadosti o postúpenie veci posud­ svojich pracovníkov . V tomto prípade kovej komisii boli riešené v zmysle cieľa správny orgán nezohľadnil pri posudzovaní sledovaného článkom 78 služobného spisu konkrétne okolnosti prípadu. Je poriadku, ktorým je zabezpečiť právo na potrebné konštatovať, že sporné rozhodnutie náhradný príjem vo forme invalidného neodkazuje na žiadnu skutočnosť v súvislosti dôchodku v prípade potreby 32. Zdá sa, že s rozsiahlou expozíciou azbestovému prachu, v spornom rozhodnutí Komisia zjavne ako to uvádza odvolateľvo svojej žiadosti, ani uprednostnila výklad procesných podmie­ vzťah medzi zistenou invaliditou a jeho nok, ktorý znemožňuje výkon práva prizna­ zdravotným stavom v čase skončenia služob­ ného v služobnom poriadku. Tým že Komi­ ného pomeru, ako to dokazuje lekárska sia nedovolila postúpiť vec posudkovej správa pripojená k žiadosti. Po preskúmaní komisii v čase, keď o to bolo požiadané, tejto správy sa Komisia rozhodla zohľadniť dopustila sa nesprávneho výkladu ustanovení len odkaz na „súčasnú" invaliditu a dospela služobného poriadku. k záveru, že podmienky upravené služobným poriadkom neboli splnené.

v „primeranej lehote" po tom, čo bolí poskytnutie príspevku v prípade invalidity choroba po prvýkrát zistená . nie je možné považovať za náhradu škody z hľadiska jeho cieľa ani z hľadiska jeho účelu. Na to, aby bolo možné poskytnúť náhradu škody, je potrebné, aby sa preukázalo, že sa Komisia dopustila závažného porušenia práva Spoločenstva. Navyše Súdny dvor už rozhodol, že poskytnutie poistného plnenia podľa poistného systému upraveného slu­ žobným poriadkom nemôže v zásade vylúčiť 56. Subsidiárne posledná otázka si takisto náhradu škody na základe výkonu práva zaslúži posúdenie. Je možné dospieť k záveru, týkajúceho sa všeobecnej zodpovednosti. Vo že Komisia je oprávnená pozbaviť odvolateľa svojom rozsudku z 8. októbra 1986, Leussink jeho práva žiadať o invalidný dôchodok a i./Komisia, Súdny dvor v zásade uznal, že preto, že — ako Komisia uviedla na pojed­ „právo úradníka a členov jeho rodiny požia­ návaní — odvolateľ už mal iné prostriedky dať o dodatočnú kompenzáciu tam, kde je potrebné pre existenciu, a to najmä z dôvodu inštitúcia zodpovedná za úraz podľa všeo­ poberania dávok nemocenského poistenia, becného práva a ak dávky vzťahujúce sa na ktoré sú zabezpečené článkom 73 služob­ úradníkov nepostačujú na zabezpečenie plnej ného poriadku 3 6a okrem iného že mal kompenzácie spôsobenej škody" 39. Súdny k dispozícii ďalší prostriedok nápravy pro­ dvor však uvádza, že to v praxi nesmie viesť stredníctvom žaloby o náhradu škody na k dvojitej kompenzácii tej istej škody 40. základe článku 236 Zmluvy 37? Obidve časti tohto tvrdenia musia byť zamietnuté. Po prvé z ustálenej judikatúry vyplýva, že prostriedky získané podľa článku 73 služobného poriadku predstavujú náhradu, ktorá nie je rovnocenná ani nezlučiteľná s dôchodkom poskytovaným podľa článku 78 služobného poriadku 38. Po druhé je celkom zrejmé, že

I - 217

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — M. POIARES MADURO — VEC C-181/03

IV - Návrh

58. Z týchto dôvodov sa preto domnievam, že odvolacie dôvody by mali byť potvrdené a že v dôsledku toho by mal byť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. februára 2003, Nardone/Komisia (T-59/01), zrušený.

59. Ďalej navrhujem, aby Súdny dvor rozhodujúci o veci samej:

— zrušil rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 20. marca 2000 týkajúce sa priznania invalidného dôchodku odvolateľovi,