C-188/03

JUNK

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 30. septembra 2004 1

1. Prejednávaná vec sa týka dvoch prejudi- zmierniť dôsledky, ktoré môžu mať rozdiely ciálnych otázok položených Súdnemu dvoru medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami Európskych spoločenstiev zo strany Arbeits­ v oblasti hromadného prepúšťania na fungo­ gericht Berlin (pracovný tribunál v Berlíne) vanie vnútorného trhu (odôvodnenie č. 4). (Spolková republika Nemecko) a týkajúcich Smeruje k posilneniu ochrany zamestnancov, sa výkladu smernice Rady 98/59/ES z 20. júla zohľadňujúc potrebu rovnovážneho hospo­ 1998 o aproximácii právnych predpisov dárskeho a sociálneho rozvoja v rámci Spo­ členských štátov týkajúcich sa hromadného ločenstva, ako aj zásady sociálnej politiky prepúšťania (ďalej len „smernica") 2. potvrdené Chartou základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva z roku 1989 a článkom 136 ES (odôvodnenia č. 2 a 6).

2. V krátkosti, vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o upresnenie na jednej strane významu, ktorý treba priradiť pojmu „prepustenie" obsiahnutému v smernici, a na strane druhej dosahu povinností informovania a prerokovania uložených zamestnávateľovi touto smernicou.

I — Právny rámec

Relevantné právo Spoločenstva 4. Článok 1 ods. 1 písm. a) smernice upresňuje pojem hromadného prepúšťania, a uvádza, že ide o „prepúšťanie vyvolané zamestnávateľom z jedného alebo viacerých 3. Smernica, založená na článku 100 Zmluvy dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých (teraz článok 94 ES), bola prijatá s cieľom príslušných zamestnancov", ak počet prepu­ stení za určité obdobie dosiahne istú hranicu, vypočítanú smernicou na základe počtu 1 — Jazyk prednesu: taliančina. zamestnancov zvyčajne zamestnaných 2 — Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/03, s.327. v jednotlivom posudzovanom zariadení.

2. Tieto porady obsiahnu [Predmetom pre- rokovania sú — neoficiálny preklad] aspoň spôsoby a prostriedky, ako zabrániť hromad­ ii) počte kategórií [a kategóriách — nému prepúšťaniu alebo zníženiu počtu neoficiálny preklad] pracovníkov, [znížiť počet — neoficiálny preklad] postih­ ktorí budú prepustení; nutých pracujúcich a ako zmierniť následky prijatím sprievodných sociálnych opatrení, zameraných medzi iným na pomoc pre opätovné zamestnanie alebo rekvalifikáciu prepustených pracujúcich.

iii) počte a kategóriách bežne zamest­ naných pracovníkov;

Členské štáty môžu stanoviť, že zástupcovia zamestnancov môžu využiť služby odborní­ kov v súlade s vnútroštátnymi právnymi iv) období, za ktoré sa plánované pre­ predpismi a/alebo praxou. pustenie uskutoční;

I-888

JUNK

v) navrhovaných kritériách pre výber je zamestnávateľ povinný písomne upovedo­ pracovníkov určených na prepuste­ miť príslušný verejný orgán, ak ho tento o to nie, ak vnútroštátne právne predpisy požiada. a/alebo prax pripúšťajú takúto prá­ vomoc pre zamestnávateľa;

orgánu môže dôjsť najskôr 30 dní po Zamestnávateľ musí byť informovaný oznámení uvedenom v článku 3 ods. 1 bez o predĺžení a dôvodoch, ktoré k nemu viedli, toho, aby boli dotknuté ustanovenia upravu­ pred uplynutím počiatočnej lehoty uvedenej júce individuálne práva vzhľadom na ozná­ v odseku 1. menie o prepustení.

4. Členské štáty nemusia uplatniť tento článok na hromadné prepúšťanie, ktoré Členské štáty môžu udeliť príslušnému vyplýva z ukončenia činnosti zariadenia verejnému orgánu právomoc skrátiť lehotu v dôsledku súdneho rozhodnutia." uvedenú v predchádzajúcom pododseku.

9. Nakoniec článok 5 smernice stanovuje, že: 2. Lehotu uvedenú v odseku 1 využije príslušný verejný orgán na nájdenie riešení vzniknutých problémov, ktoré boli spôso­ bené plánovaným hromadným prepúšťaním.

„Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov prijať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú výhodnej­ šie pre pracujúcich, alebo podporovať či dovoliť prijatie kolektívnych dohôd výhod­ nejších pre pracujúcich." 3. Ak je počiatočná lehota uvedená v odseku 1 kratšia ako 60 dní, môžu členské štáty udeliť príslušnému verejnému orgánu právo­ moc predĺžiť počiatočnú lehotu na 60 dní po oznámení, ak problémy spôsobené plánova­ ným hromadným prepúšťaním nebudú prav­ depodobne vyriešené v počiatočnom období.

Vnútroštátne právo

Členské štáty môžu udeliť príslušnému 10. Nemecko prebralo smernicu prijatím verejnému orgánu väčšie právomoci týkajúce Kündigungsschutzgesetz (zákon o ochrane sa predĺženia. pred výpoveďou, ďalej len „KSchG").

„1) Prepúšťania, ktoré sa podľa § 17 musia oznamovať, nadobudnú účinnosť naj­

3 — Predovšetkým prah prepustení, ktoré sa majú uskutočniť 15. Pani Junk bola zamestnaná v spoločnosti v lehote 30 dní, nevyhnutnej pre vykonanie daného postupu, je stanovený takto: „1. Viac ako 5 zamestnancov v zariadeniach, AWO Gemeinnützige Pflegegesellschaft ktoré zvyčajne zamestnávajú viac ako 20 a menej ako 60 Südwest mbH (ďalej len „AWO"), podniku, zamestnancovi 2. 10 % bežne zamestnaných zamestnancov alebo viac ako 25 zamestnancov v zariadeniach, ktoré zvyčajne ktorý poskytoval služby na pomoc zamestnávajú viac ako 60 a menej ako 500 zamestnancov; 3. v domácnosti a zamestnával asi 430 zamest­ Najmenej 30 zamestnancov v zariadeniach, kde je zvyčajne zamestnaných najmenej 500 zamestnancov." nancov.

I - 891

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-188/03

16. Zo spisu vyplýva, že AWO podala byť hromadne prepustení, s uvedením ich 31. januára 2002 z dôvodu platobnej mien, adries, dátumov narodenia, daňovej neschopnosti návrh na vyhlásenie konkurzu. skupiny, daňových úľav na rodinu zapísaných Od 1. februára 2002 prestala vyžadovať od v daňovom výmere a príslušných údajov všetkých zamestnancov a zamestnankýň o prijatí do zamestnania. výkon práce a nevyplatila mzdy za mesiac január 2002.

20. Tento list bol zamestnaneckej rade AWO doručený v ten istý deň, teda 19. júna 2002. 17. Dňa 5. februára 2002 sa začalo pred­ bežné konkurzné konanie a 1. mája 2002 vlastné konkurzné konanie 4 .

2) Ak sa pod pojmom .prepustenie' [.Entlassung'] rozumie výpoveď pracov­ nej zmluvy, vyžaduje smernica, aby 25. Na účely prejednávanej veci je potrebné postup prerokovania v zmysle článku 2 pripomenúť, že podľa žalobkyne vo veci smernice, ako aj postup oznamovania samej táto neplatnosť vyplýva zo skutočnosti, v zmysle článkov 3 a 4 smernice boli že správca konkurznej podstaty pred prepú­ ukončené pred vypovedaním pracov­ šťaním nepristúpil k náležitému prerokova­ ných zmlúv? [.Kündigung']". niu so zamestnaneckou radou v zmysle § 102 BetrVG a neuplatnil správne postup ozna­ movania a prerokovania stanovený pre hro­ madné prepúšťanie § 117 a nasl. KSchG.

27. V takto vymedzenom konaní rakúska vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia predložili svoje písomné pripomienky.

26. Keďže Arbeitsgericht mal pochybnosti o výklade smernice, prerušil konanie 28. Na pojednávaní 15. júla 2004 vystúpili a položil Súdnemu dvoru podľa článku 234 vláda Spojeného kráľovstva a Komisia ako ES tieto prejudiciálne otázky: vedľajší účastníci konania.

III — Právna analýza „1) Má sa smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromad­ ného prepúšťania vykladať v tom zmy­ A — O prvej otázke sle, že pojmu ,prepustenie' [.Entlassung'] v zmysle článku 1 ods. 1 pism. a) smernice zodpovedá výpoveď [.Kündigung'] ako prvý úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru, alebo 29. Prvou prejudiciálnou otázkou vnútro­ pojem .prepustenie' [.Entlassung'] zna­ štátny súd v podstate žiada, aby bol defino-

I-893

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-188/03

33. Opačný názor má vláda Spojeného kráľovstva, ktorá, vychádzajúc z doslovného 31. Pri u p l a t n e n í na u s t a n o v e n i a a teologického výkladu, tvrdí, že pojem o hromadnom prepúšťaní by to znamenalo, „prepustenie", relevantný na účel smernice, že na to, aby boli rešpektované procesné odkazuje práve na okamih, v ktorom končí povinnosti stanovené smernicou, by okami­ pracovný pomer. hom, keď tieto povinností mali byť splnené, nebol okamih „výpovede" zo strany zamest­ návateľa, ale okamih skutočného skončenia pracovného pomeru. To by malo za násle­ dok, že zamestnávateľ by mohol informovať a prerokovať so zástupcami zamestnancov a oznámiť plán hromadného prepúšťania príslušnému verejnému orgánu aj po indivi­ 34. Pokiaľ ide o doslovný výklad, táto vláda uvádza, že smernica hovorí o „prepustení vyvolanom" zamestnávateľom [„dismissals 5 — Pozri nemeckú verziu článku 1 ods. 1 pfsm, a) smernice: „Für die Durchführung dieser Richtlinie gelten folgende Begriffsbe­ effected", pozri článok 1 ods. 1 pism. a)]. stimmungen: a) ,Massenentlassungen' sind Entlassungen, die ein Arbeitgeber aus einem oder mehreren Gründen, die nicht K prepusteniu teda môže „dôjsť" (článok 4 in der Person der Arbeitnehmer liegen, vornimmt und bei denen — nach Wahl der Mitgliedstaaten — die Zahl der ods. 1) iba vo chvíli, v ktorej sa pracovný Entlassungen...". pomer končí, teda keď zamestnanec sku-

I-894

JUNK

I-895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-188/03

o ktoré ide v predmetnej veci, ale obmedzuje významu pojmu „prepustenie" v jednotlivých sa na definovanie „hromadného" charakteru vnútroštátnych právnych poriadkoch. prepúšťania. Súdny dvor preto podľa nej nie je povinný odpovedať na túto otázku.

40. Podľa môjho názoru však skutočnosť, že smernica neobsahuje definíciu pojmu prepu­ 42. Okrem toho je pravda, ako tvrdí Komi­ stenie „tout court", nie je dôvodom postaču­ sia, že výsledok sporu pred vnútroštátnym júcim pre odmietnutie prvej otázky. Podľa súdom nezávisí až tak od pojmu „prepuste­ ustálenej judikatúry Súdneho dvora, na ktorú nie" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) sa rakúska vláda správne odvolala, totiž smernice, ale skôr od časovej postupnosti v prípadoch, keď právny text Spoločenstva uplatnenia postupov prerokovania (článok 2) používa pojem, ktorý nedefinuje a oznamovania (články 3 a 4). Tieto dva a neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo aspekty však musia byť prejednané spoločne, členských štátov pre určenie významu keďže ako bolo preukázané tvrdeniami a r o z s a h u t o h t o pojmu, vyplýva účastníkov konania, okamih, kedy vznikajú z požiadaviek jednotného uplatňovania práva povinnosti prerokovania a oznamovania, sa Spoločenstva a zásady rovnosti, že tento môže podstatne meniť podľa významu, ktorý pojem musí byť vykladaný autonómne bol daný pojmu „prepustenie". a jednotne, a pri zohľadnení systematického začlenenia ustanovenia a cieľa sledovaného právnou úpravou 6 .

44. Nazdávam sa preto, že definícia pojmu „prepustenie", o ktorom hovorí smernica, je pre danú vec relevantná a že v podstate musí získať, ako „všetky pojmy práva Spoločenstva, autonómny a jednotný výklad, vychádzajúci z kritérií stanovených Súdnym dvorom. 48. Napokon, ak by zamestnávateľ mohol jednotlivým zamestnancom dotknutým spo­ ločným konaním oznámiť, ešte pred prero­ kovaním s ich zástupcami a oznámením príslušnému verejnému orgánu, svoj zámer vypovedať pracovnú zmluvu a takto určiť začiatok vyššie uvedeného obdobia, nemohlo 45. Presnejšie, domnievam sa, že je potrebné by sa viac hovoriť o pláne prepúšťania. Ako súhlasiť s myšlienkou predloženou rakúskou správne zdôrazňuje rakúska vláda a Komisia, vládou a nepriamo Komisiou, podľa ktorých možnosť odvolať sa na prepúšťanie, ku je pojem „prepustenie" chápaný ako prejav ktorému už došlo, by postupy prerokovania vôle zamestnávateľa ukončiť pracovný a oznamovania zbavila ich effet utile. pomer.

46. Tento výklad podľa mňa vyplýva tak zo znenia, ako aj zo zmyslu predmetných ustanovení. 49. Výklad, ktorý tu bol ponúknutý, sa mi nezdá byť v rozpore so skutočnosťou zdô­ raznenou Spojeným kráľovstvom (pozri bod 34 vyššie), že článok 1 ods. 1 pism. a) hovorí o prepustení „vyvolanom". V skutočnosti tento termín nemá autonómnu povahu, ktorú mu priznáva Spojené kráľovstvo, ale je naopak používaný ako nevyhnutné spojivo 47. Predovšetkým uvádzam, že odkaz na s nasledujúcimi slovami. Inými slovami, je hromadné prepúšťania, o ktorých zamestná­ použitý pre upresnenie, že smernica sa

I-897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-188/03

50. Rovnako si nemyslím, že by uvedenie 52. Nemyslím si, že tento účel možno „lehôt na oznámenia" v článku 4 ods. 1 obetovať v mene ekonomických záujmov mohlo ovplyvniť definíciu pojmu „prepuste­ podniku, ako to navrhuje Spojené kráľovstvo, nie" na účely uplatnenia postupov preroko­ aby nepretrvávala kritická situácia, ktorá by vania a oznamovania. Ako totiž vyplýva zo mohla ohroziť jeho záchranu. Nie preto, že znenia tohto ustanovenia, odkaz na túto tieto záujmy si nezaslúžia byť chránené, ale lehotu má za jediný cieľ to, aby neboli pretože sa domnievam, že môžu byť dosta­ dotknuté vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú točne zabezpečené možnosťou skrátiť lehotu výhodnejšie pre individuálne práva v danej oblasti. Inými slovami, takýto odkaz sa netýka definície pojmu „prepustenie", ale slúži iba na oznámenie toho, že cieľom 8 — Pozri napríklad rozsudky z 8. júna 1994, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-383/92, Zb. s. I-2479 k pojmu „hromadné prepúšťania" a zo 16. októbra 2003, Komisia/Taliansko, C-32/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke k pojmu „zamestná­ vateľ'. 9 — Pozri rozsudok zo 17. decembra 1998, Lauge a i., C-250/97, 7 — K tomuto bodu pozri rozsudok z 12. februára 1985, Dansk Zb. s. I-8758 o výnimke uplatniteľnej na hromadné prepúš­ Metalarbejderforbund/Nielsen & Søn,, 284/83, Zb. s. 553, body ťania, ktoré vyplývajú z ukončenia činnosti podniku v dôsledku 8 a 11. súdneho rozhodnutia.

I-898

JUNK

„zmrazenia" prepúšťaní, ktorú priznáva v zmysle článkov 3 a 4 smernice, boli verejným orgánom článok 4 smernice, usta­ ukončené predtým, než zamestnávateľ prejaví novenie, ku ktorému sa ešte pristavím pri svoju vôľu ukončiť pracovný pomer. skúmaní druhej otázky.

I-899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-188/03

ods. 2). Článok 2 teda stanovuje prinajmen­ ods. 2), a teda hlavne v prípade, keď nedošlo šom povinnosť rokovať. k dohode medzi stranami.

60. Ako správne poznamenala rakúska vláda a Komisia, dosiahnutiu tohto cieľa by bolo 63. Podotýkam ešte, že v zmysle článku 4 podstatne bránené, ak nie priam zabránené, ods. 1 smernice k prepúšťaniu oznámenému ak by zamestnávateľ mohol skončiť pracovný verejnému orgánu môže v zásade „dôjsť" pomer pred ukončením týchto prerokovaní. najskôr 30 dní po oznámení uvedenom V tomto prípade by totiž určite nebol v článku 3 ods. 1, „bez toho, aby boli náchylný viesť užitočnú diskusiu s druhou dotknuté ustanovenia upravujúce indivi­ stranou na účel zabránenia prepúšťaniam duálne práva vzhľadom na oznámenie alebo obmedzenia ich negatívnych dôsled­ o prepustení". kov, keďže by už bol rozhodnutý pristúpiť k prepúšťaniam. Inými slovami, zamestnanci by boli postavení pred rozhodnutú vec a ustanovenie by bolo pozbavené svojho effet utile.

64. Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia si dosah tohto ustanovenia vykladajú rozdielne: podľa britskej vlády zo znenia článku 4 ods. 1 jasne vyplýva, že toto ustanovenie spôsobuje iba to, že prepustenie nemôže nadobudnúť 61. Druhá fáza pozostáva z oznámenia plá­ účinnosť, zatiaľ čo podľa Komisie, ktorá sa novaného hromadného prepúšťania prísluš­ odvoláva predovšetkým na effet utile postupu nému verejnému orgánu. Podľa môjho oznamovania, ide o nemožnosť vypovedať názoru toto oznámenie musí nasledovať po zmluvu zo strany zamestnávateľa. fáze prerokovania, keďže zamestnávateľ sa v oznámení musí o tejto fáze zmieniť (článok 3 ods. 1 tretí pododsek).

67. Tento ponúknutý výklad sa mi nezdá byť ani v rozpore s účelom fázy oznámenia, ktorá sa na rozdiel od fázy prerokovania so zástupcami zamestnancov netýka iba prin­ cípu prepustenia, ale skôr jeho následkov, 70. Vyššie uvedené úvahy ma teda vedú teda „problémov spôsobených plánovaným k tomu, aby som Súdnemu dvoru navrhol hromadným prepúšťaním" (článok 2 ods. 2). odpovedať na druhú otázku v tom zmysle, že V tejto fáze „správy" účinkov prepúšťania je zamestnávateľ môže prejaviť svoju vôľu preto prerušenie možnosti ukončiť pracovné ukončiť pracovný pomer až po ukončení pomery menej potrebné ako prerokovania stanoveného článkom 2 smer­ v predchádzajúcej fáze prerokovania, ktorá nice 98/59 a po oznámení plánovaného mala za hlavný cieľ zabrániť alebo znížiť hromadného prepúšťania v zmysle článku 3 počet prepustení. tejto smernice.

I - 901

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-188/03

IV — Návrh

71. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky položené Arbeitsgericht Berlin v tom zmysle, že

„1) Pojem „prepustenie" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady č. 98/59/ ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, sa vzťahuje na prejav vôle zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer.