C-189/03
ECLI:EU:C:2004:383
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0189
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/HOLANDSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 22. júna 2004 1
I - Úvod preukaz. Pritom sa strany v konaní sporia predovšetkým o to, či holandský právny poriadok dostatočne umožňuje zohľadnenie požiadaviek splnených v krajine pôvodu, ako aj v tejto krajine získané odborné kvalifikácie.
1. V predmetnom spore ide o konanie o porušenie povinnosti, v ktorom Komisia vytýka Holandskému kráľovstvu, že jeho vnútroštátne právne a administratívne pred pisy týkajúce sa súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií porušujú zásadu slobodného poskytovania služieb a okrem toho sú v rozpore s ustanoveniami práva Spoločenstva o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií.
3. Toto konanie obsahovo súvisí s celým 2. Ide tu predovšetkým o otázku, či pred radom konaní o porušení povinností vzťahu chádzajúce povolenie holandských úradov júcich sa na činnosť súkromných bezpeč udelené zahraničným bezpečnostným služ nostných služieb, v ktorých už medzičasom bám a detektívnym kanceláriám môže byť boli vydané rozsudky proti Španielskemu podmienkou na ich pôsobenie v Holandsku, 2 3 kráľovstvu , Belgickému kráľovstvu , Talian či možno takisto vedúcich zamestnancov 4 sku a nakoniec proti Portugalsku .5
súkromných bezpečnostných služieb podria diť povoľovacej povinnosti, či ich ďalší zamestnanci musia mať diplom vydaný holandskými úradmi a či im možno uložiť 2 — Rozsudok z 29. októbra 1998, Komisia/Španielsko, C-114/97, Zb. s. I-6717. povinnosť nosiť pri sebe holandský služobný 3 — Rozsudok z 9. marca 2000, Komisia/Iielgicko, C-355/98, Zb. s. I-1221. 4 — Rozsudok z 31. mája 2001, Komisia/Taliansko, C-283/99. Zb. s. I-4363. 5 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Portugalsko, C-171/02, 1 — Jazyk prednesú: nemčina. Zb. s. I-5645.
I - 9291
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-189/03
II — Právny rámec bra 1997 a Regeling particuliere beveiliging sorganisaties en recherchebureaus (nariade nie o súkromných bezpečnostných službách a detektívnych kanceláriách, ďalej len naria denie o bezpečnostných službách) z 3. marca 7 1999 . Tieto dva právne akty doplňuje A — Právo Spoločenstva obežník Circulaire particuliere beveiliging sorganisaties en recherchebureaus zo 16. marca 1999.
4. Právny rámec tohto sporu je obsiahnutý v článku 49 ES. Prvý pododsek tohto článku znie takto: 6. Článok 2 ods. 1 zákona o bezpečnostných službách zakazuje, resp. podmieňuje činnosť súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií povolením; povo lenie udeľuje príslušný minister. Okrem toho „V rámci nasledujúcich ustanovení sú zaká sa v článku 2 ods. 2 tohto zákona uvádza: zané obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo vzťahu k štátnym prísluš níkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako príjemca služieb." „Náš minister môže povoliť výnimku z tohto zákazu..., ak povaha činností nevyžaduje uplatňovanie pravidiel stanovených článkami 6 až 10 alebo na ich základe. S touto výnimkou môžu byť spojené podmienky."
B — Vnútroštátne právo
7. Z článku 7 o d s . 1 z á k o n a 5. Príslušné holandské právne predpisy sú o bezpečnostných službách vyplýva, že taki Wet particuliere beveiligingsorganisaties en sto na prijatie vedúcich zamestnancov do recherchebureaus6 (zákon o súkromných pracovného pomeru v súkromných bezpeč bezpečnostných službách a detektívnych nostných službách sa vyžaduje povolenie k a n c e l á r i á c h , ďalej len „zákon príslušného ministra. o bezpečnostných službách") prijatý 24. októ
7 — Stert. 1999, 60. 6 — Staatsblad 1997, 500. 8 — Stert. 1999, 60.
I - 9292
KOMISIA / HOLANDSKO
8. Článok 9 ods. 8 zákona o bezpečnostných službách. Článok 5 ods. 1 nariadenia službách prikazuje súkromným bezpečnost o bezpečnostných službách prikazuje ným službám a detektívnym kanceláriám súkromným bezpečnostným službám pove dbať na to, aby ich zamestnanci pri výkone rovať strážnymi úlohami výlučne osoby, zodpovedajúcej činnosti nosili pri sebe iden ktoré vlastnia diplom udelený niektorým tifikačný preukaz (legitimatiebeweijs), ktorý z dvoch holandských úradov, a síce diploma zodpovedá vzoru stanovenému príslušným Algemeen Beveiligingsmedewerker Stichting ministrom. Tento preukaz dokladuje, ako Vakexamens voor de Particuliere Beveiliging vyplýva z článku 7 ods. 2 zákona sorganisaties a Stichting Ecabo. V článku 5 o bezpečnostných službách v spojení ods. 5 nariadenia o bezpečnostných službách s článkom 13 ods. 2 n a r i a d e n i a sa uznáva ako rovnocenný celý rad ďalších o bezpečnostných službách, že daný podnik diplomov vydávaných výlučne holandskými získal požadované úradné povolenie na úradmi. zamestnávanie osôb, držiteľov tohto preu kazu.
9. Nakoniec v zmysle článku 8 zákona 11. V článku 11 ods. 1 nariadenie o bezpečnostných službách príslušný mini o bezpečnostných službách okrem toho ster stanovuje v prípade určitých druhov predpisuje, že súkromné bezpečnostné činností tiež požiadavky na vzdelanie pre služby smú poveriť inštaláciou a údržbou zamestnancov bezpečnostnej služby alebo poplašných zariadení výlučne osoby, ktoré detektívnej kancelárie. Súkromné bezpeč vlastnia diplom uznaný príslušným minis nostné služby alebo detektívne kancelárie trom. Ako ministrom uznané uvádza odsek 2 smú poveriť plnením úloh iba také osoby, tohto predpisu celkovo štyri diplomy, všetky ktoré spĺňajú príslušné požiadavky na vzde vydané holandskými úradmi. lanie. V článku 8 ods. 2 tohto zákona sa uvádza:
„Náš minister môže povoliť výnimku z tohto ustanovenia." III — Skutkový stav a konanie pred pod aním žaloby
10. Článok 8 zákona o bezpečnostných služ bách je konkretizovaný okrem iného člán 12. Listom z 8. novembra 2000 upozornila kami 5 a 11 nariadenia o bezpečnostných Komisia holandské úrady na to, že považuje
I - 9293
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-189/03
holandské právne a administratívne predpisy pridelenia do Holandska preukaz (legi týkajúce sa súkromných bezpečnostných timatiebewijs) vydaný holandskými služieb a detektívnych kancelárií za odporu orgánmi [článok 6 písm. e) zákona júce článku 49 ES a takisto smernici 89/48/ o bezpečnostných službách a článok 13 EMS 9a 92/51/EMS 1 0.Odvoláva sa pritom nariadenia o bezpečnostných službách] na nasledujúce štyri aspekty: a nakoniec
— požiadavka zaobstarania si spoplatňova¬ — požiadavka na zamestnancov týchto ného povolenia pre výkon činnosti podnikov byť držiteľom diplomu vyda súkromných bezpečnostných služieb ného jedným z holandských úradov, a detektívnych kancelárií v Holandsku zatiaľ čo pre inštalatérov výstražných bez ohľadu na požiadavky, ktorým zariadení sú stanovené požiadavky týka zahraniční poskytovatelia služieb už júce sa ich odbornej kvalifikácie bez podliehajú vo svojom domovskom štáte toho, aby bola zohľadnená kvalifikácia (článok 2 a 3 zákona o bezpečnostných nadobudnutá v inom štáte (články 5 službách), a 11 nariadenia o bezpečnostných služ bách).
— požiadavka na vedúcich zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb 13. Listom z 22. decembra 2000 holandské disponovať spoplatneným povolením úrady uznali, že požadovanie povolenia (článok 7 ods. 1 a 2 zákona o bez a ďalšie sporné právne ustanovenia, ako aj pečnostných službách), skutočnosť, že kvalifikácie nadobudnuté v iných členských štátoch sa neuznávajú automaticky, predstavujú obmedzenie zásady slobodného poskytovania služieb. Súčasne však holandská vláda vyjadrila názor, že takéto obmedzenia sú odôvodnené všeobec ným záujmom. — požiadavka na zamestnancov týchto podnikov mať v prípade ich dočasného
9 — Smernica Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (Ú. v. ES L 19 z 24. januára 1989, s. 16). 10 — Smernica Rady 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom 14. Napriek tejto odpovedi bola Komisia všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania naďalej presvedčená, že holandské predpisy a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica 89/48/EHS (Ú. v. ES L 209, s. 25). nie sú v súlade s právom Spoločenstva,
I - 9294
KOMISIA / HOLANDSKO
a adresovala Holandskému kráľovstvu ničný poskytovateľ služieb už 11. októbra 2001 odôvodnené stanovisko. v členskom štáte, v ktorom je usadený, aby každý podnik, ktorý chce poskytovať služby na holandskom území, mal povolenie, a ktoré za vydanie tohto povolenia stanovujú zaplatenie poplat kov,
15. Po prijatí odpovede Holandska z 10. decembra 2001 podala Komisia 30. apríla 2003 predmetnú žalobu na základe článku 226 druhého pododseku ES. — ktoré vyžadujú, aby vedúci zamestnanci týchto bezpečnostných služieb mali povolenie, ktorého získanie je podmie nené zaplatením poplatku,
IV — Návrhy účastníkov konania — ktoré vyžadujú, aby mali zamestnanci týchto spoločností, ktorí boli z členského štátu, v ktorom je spoloč nosť usadená, dočasne pridelení na výkon práce do Holandska, identifi kačný preukaz vydaný holandskými 16. Komisia pôvodne navrhovala, aby Súdny dvor: úradmi,
— ktoré vyžadujú, aby boli zamestnanci držiteľmi diplomu vydaného holand 1) určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že ským úradom, a ktoré podriaďujú inšta v rámci zákona o súkromných bezpečnost latérov alarmov požiadavkám týkajúcim ných službách a detektívnych kanceláriách sa odbornej kvalifikácie bez toho, aby prijalo ustanovenia, brali do úvahy kvalifikáciu získanú v inom členskom štáte,
— ktoré vyžadujú bez toho, aby zohľadnili nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplý- podmienky, ktoré musí splniť zahra vajú z článku 49 ES a zo smerníc č. 89/48/
I - 9295
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-189/03
EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme poplatkov za vydanie tohto povolenia, uznávania odborných kvalifikácií;
— ktoré vyžadujú, aby vedúci zamestnanci 2) zaviazal Holandské kráľovstvo na náhradu týchto bezpečnostných služieb mali trov konania. povolenie, ktorého získanie je podmie nené zaplatením poplatku,
17. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom 5. mája 2004 Komisia vzala späť žalobu — ktoré vyžadujú, aby mali zamestnanci v časti týkajúcej sa štvrtého žalobného týchto spoločností, ktorí boli dôvodu. Za týchto okolností je možné z členského štátu, v ktorom je spoloč vychádzať z toho, že Komisia sa dovoláva nosť usadená, dočasne pridelení na už len porušenia článku 49 ES, nie však výkon práce do Holandska, identifi porušenia smerníc 89/48 a 92/51. kačný preukaz vydaný holandskými úradmi,
18. Komisia preto teraz navrhuje, aby Súdny dvor: nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 49 ES;
1) určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že v rámci zákona o súkromných bezpečnost 2) zaviazal Holandské kráľovstvo na náhradu ných službách a detektívnych kanceláriách trov konania. prijalo ustanovenia,
19. Holandské kráľovstvo navrhuje, aby — ktoré vyžadujú bez toho, aby zohľadnili Súdny dvor: podmienky, ktoré musí splniť zahra ničný poskytovateľ služieb už v členskom štáte, v ktorom je usadený, aby každý podnik, ktorý chce poskytovať služby na holandskom území, mal povolenie, a ktoré stanovujú zaplatenie 1) žalobu zamietol;
I - 9296
KOMISIA/HOLANDSKO
2) zaviazal Komisiu na náhradu trov kona vania služieb (článok 49 ES a 50 ES v spojení nia. s článkami 48 ES a 55 ES).
20. V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby Komisiou Holandské kráľovstvo nepodalo žiadny návrh na náhradu trov konania. A — O prvom bode: Nesúlad požiadavky povolenia pre súkromné bezpečnostné služby a detektívne kancelárie so zásadou slobod ného poskytovania služieb
V — Právne posúdenie
23. Predmetom prvého žalobného dôvodu je požiadavka na súkromné bezpečnostné 21. Žaloba Komisie je dôvodná, ak Holand služby a detektívne kancelárie zaobstarať si ské kráľovstvo nesplnilo povinnosti vyplýva pred začatím ich činnosti v Holandsku na júce zo Zmluvy ES (článok 228 ods. 1 ES). úradoch tohto štátu spoplatňované povole V tomto prípade sa vytýka výlučne porušenie nie. článku 49 ES.
22. Východiskom tohto konania o nesplnení povinnosti sú podnikateľské činnosti súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií odplatne vykoná 1. Obmedzenie slobodného poskytovania vané v Holandsku podnikmi usadenými služieb v iných členských štátoch, a síce prechodne, to znamená bez stabilnej a úplnej integrácie do hospodárskeho života Holandska11.Na takéto činnosti sa vzťahuje sloboda poskyto
24. Slobodné poskytovanie služieb predsta 11 — Na odlíšenie od slobody usadiť sa porovnaj rozsudky z 30. novembra 1995. Gebhard/Consiglio dell'Ordine degli vuje jednu zo základných slobôd Zmluvy ES. Avvocati e Procuretori di Milano. C-55/94, Zb. s. I-4165. body 25 až 28. a z11.decembra 2003, Schnitzer, C-215/01, V zmysle ustálenej judikatúry zakazuje člá Zb. s. I-14847, body 27 až 33. nok 49 ES nielen akúkoľvek diskrimináciu
I - 9297
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-189/03
poskytovateľa služieb usadeného v inom bodného poskytovania služieb. Účastníci členskom štáte na základe štátnej prísluš konania však zastávajú rozličné stanoviská, nosti, ale aj akékoľvek obmedzovanie pokiaľ ide o odôvodnenosť tohto obmedze a prekážky slobodného poskytovania služieb nia. dokonca aj v prípade, ak toto obmedzovanie platí rovnako pre domácich poskytovateľov, ako aj pre poskytovateľov služieb usdených v iných členských štátoch 12.
2. Odôvodnenosť obmedzenia
25. Vnútroštátnu právnu úpravu podobnú holandskej, ktorá podmieňuje pôsobenie súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií usadených v inom členskom štáte udelením predchádzajúceho úradného povolenia, treba považovať za a) Tvrdenia účastníkov konania obmedzenie slobody poskytovania služieb 13. To z dôvodu, že administratívne náklady spojené so zaobstaraním takéhoto povolenia, ako aj ďalšie náklady vznikajúce popritom môžu bezhraničné služby predražiť a podniky odstrašiť predovšetkým od počia točného, prípadne krátkodobého poskytova 27. Holandská vláda je toho názoru, že nia služieb. spomínané obmedzenie možno odôvodniť dôvodmi všeobecného záujmu. Príjemcovia služieb sú voči súkromným bezpečnostným službám a detektívnym kanceláriám výslovne „zraniteľní"; spoľahlivosť poskytovateľov slu žieb je prvoradá, aby majetkové práva ich zákazníkov neboli ohrozené. Ale takisto občania v širšom slova zmysle potrebujú 26. Komisia, ako aj holandská vláda sa ochranu, pretože títo dôverujú zamestnan zhodujú v názore, že v prípade sporného com bezpečnostných služieb kvôli ich uni ustanovenia ide o obmedzenie zásady slo forme, podobne ako polícii.
12 — Rozsudok z 13. novembra 2003, Lindman, C-42/02, Zb. s. I-13519, bod 20, porovnaj tiež rozsudky z 9. augusta 1994, Vander Elst/Office des migrations internationales, C-43/93, Zb. s. I-3803, bod 14; z 26. februára 1991, Komisia/ Francúzko, C-154/89, Zb. s. I-659, bod 12, a z 25. júla 1991, Säger/Dennemeyer, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12. 13 — Rozsudky Säger/Dennemeyer, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 14; Vander Elst/Office des migrations internationales, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, 28. Na ochranu zákazníkov a občanov sú bod 15, a Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 35. preto nevyhnutné zvlášť prísne predpisy, ako
I - 9298
KOMISIA/HOLANDSKO
aj preventívna kontrola, čím sa prípadnému právny systém dostatočne umožňuje zohľad zneužitiu predíde a zabezpečí primeraná nenie požiadaviek, ktorým zahraniční posky¬ kvalita ponúkaných služieb. To platí o to tovatelia služieb podliehajú už v krajine viac, pretože v súčasnosti nie sú pôvodu. Holandská vláda tvrdí, že sporné v Európskom spoločenstve stanovené žiadne ustanovenia takéto zohľadnenie bez ďalšieho minimálne požiadavky pre činnosť súkrom pripúšťajú; priznáva ale súčasne, že ných bezpečnostných služieb a detektívnych v žiadnom vnútroštátnom predpise nie je kancelárií a požiadavky kladené na takéto konkrétne zakotvené, akým spôsobom sa podniky v jednotlivých členských štátoch sa majú takéto záväzky zohľadniť. výrazne odlišujú 14 .
29. Aj Komisia v zásade uznáva, že ochrana spotrebiteľa môže ako legitímny cieľ všeo becného záujmu zdôvodniť obmedzenie slo b) Posúdenie body poskytovania služieb. Pokiaľ Komisia v písomnej časti konania ešte popiera nevyh nutnosť preventívnej kontroly 15, počas ústnej časti konania uviedla, že preventívne povoľovacie konanie môže byť dôvodné. Intenzívnejšia spolupráca medzi úradmi členských štátov robí ale takéto konanie nadbytočným 16 .
31. Zásadu slobody poskytovania služieb ako základnú zásadu Zmluvy ES možno obme dziť iba prostredníctvom právnych úprav, ktoré sú podložené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, a síce s cieľom zabez pečiť kvalitu služieb a chrániť ich príjemcov. Použitie vnútroštátnych úprav však musí 30. Za týchto okolností zostáva medzi účast platiť pre všetky osoby alebo podniky pôso níkmi konania zvlášť sporné, či holandský biace na území prijímajúceho členského štátu, musí byť spôsobilé zabezpečiť dosiah nutie sledovaného cieľa a nesmie presahovať 14 — Tu odkazuje holandská vláda na výsledky štúdie vypracovanej to, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyh na základe poverenia Komisie (A comparative overview of nutné 17. legislation governing the private security industry in the European Union, 2002, pripojenej v prílohe 1 odpovede na žalobu). 15 — Pozri predovšetkým písomné pripomienky Komisie obsiah nuté v jej replike nadväzujúcej na vyjadrenie Holandského kráľovstva. 17 — Rozsudky Schnitzer, už citovaný v poznámke po čiarou 11, bod 35; z 3. októbra 2000, Corsten, C-58/98, Zb. s. 17919, 16 — Komisia poukazuje na rozsudok Komisia/Belgicko, už bod 39, a Sager/Dennemeyer, už citovaný v poznámke pod citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 33. čiarou 12, bod 15.
I - 9299
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - I. KOKOTT - VEC C-189/03
32. V zásade možno ochranu obyvateľstva systému preventívnej kontroly súkromných pred „čiernymi ovcami" medzi súkromnými bezpečnostných služieb a detektívnych kan bezpečnostnými službami a detektívnymi celárií. Predchádzajúce povoľovacie konanie kanceláriami aplikovať ako naliehavý dôvod je síce nevyhnutné vždy iba vtedy, ak všeobecného záujmu. Ak totiž takéto pod dodatočná kontrola prichádza príliš neskoro niky alebo ich zamestnanci zneužijú svoje nato, aby bola skutočne účinná a dosiahla postavenie, potom sú ohrozené nielen majet sledovaný cieľ 1 8 . To však predpokladá exi kové práva dotknutých zákazníkov, ale aj stenciu reálnej a účinkom rovnocennej dôvernosť osobných údajov a tiež — alternatívy vo vzťahu k preventívnej kontrole. v prípade prekročenia nutnej obrany — Okrem toho chýba v danom prípade odô telesná integrita a ľudský život. Kontrola vodnené vyjadrenie Komisie. Ani intenzív spoľahlivosti príslušného podniku, ako aj nejšia spolupráca medzi úradmi členských kvality ním poskytovaných služieb slúži teda štátov, o ktorej sa Komisia zmieňuje v ústnej k ochrane osobitne významných právnych časti konania, nie je z hľadiska jej účinnosti hodnôt, a preto bezpochyby sleduje legitímny v súčasnosti porovnateľná s predchádzajúcim cieľ. povoľovacím konaním.
33. Takisto systém podobný holandskému, ktorý činnosť súkromných bezpečnostných služieb podmieňuje povolením a následne podriaďuje dané podniky preventívnej kon trole, je spôsobilý chrániť obyvateľstvo pred neserióznymi poskytovateľmi služieb. Takýmto spôsobom môže byť jednotlivo preverená kvalifikácia a spoľahlivosť prísluš 35. Pochybnosti však môžu vzniknúť ných poskytovateľov služieb, napríklad pokiaľ v prípade nevyhnutností holandskej právnej ide o existenciu spáchania trestných činov úpravy v jej konfoétnej podobe. V zmysle a iných nezrovnalostí. Napriek tomu, že ustálenej judikatúry nemožno posudzovať týmto zneužitiam nemožno v budúcnosti sledovaný cieľ všeobecného záujmu pro úplne zabrániť, predstavuje takéto preverenie stredníctvom predpisov, ktorým podlieha vecne fundovaný predpoklad kvality ponú príjemca služieb v členskom štáte, v ktorom 19 kaných služieb. má sídlo . Táto judikatúra je vlastne vyja drením zásady štátu pôvodu, v zmysle kto-
18 — Rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 39. 19 - Rozsudky zo 17. decembra 1981, Webb, 279/80, Zb. s. 3305, bod 17; Säger/Dennemeyer, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 15; Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 37; Corsten, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 35; Canal Satelite Digital, už citovaný 34. Po ďalšie v tomto spornom prípade niet v poznámke pod čiarou 18, body 36 až 38), a Komisia/ Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 60 zásadných pochybností o nevyhnutnosti až 66.
I - 9300
KOMISIA/HOLANDSKO
rého platí medzi členskými štátmi zásada vykonávať neustále za súčastného rešpekto vzájomného uznávania 2 0 . vania zásady slobody poskytovania služieb 2 3 , k tomu patrí tiež rešpektovanie požiadaviek, ktoré už poskytovateľ služieb vo svojom domovskom štáte spĺňa 2 4 .
36. Zásada vzájomného uznávania nepred pokladá, že zákonodarca stanovil pre určitú hospodársku oblasť spoločné pravidlá. Tento princíp sa vzťahuje práve na oblasti, 38. Ak však poskytovateľ služieb podlieha už v ktorých nebola vykonaná žiadna harmoni vo svojom domovskom štáte porovnateľ zácia, a teda neexistujú ani spoločné mini nému povoľovaciemu konaniu, v ktorom málne pravidlá 2 1 . jeho spoľahlivosť už bola preverená, potom by bolo neprimerané opätovne ho preverovať v Holandsku. V takomto prípade nesmú holandské úrady výkon slobody poskytovania služieb oddialiť ani sťažiť (ba ani zvýšiť s ním spojené náklady), pretože splnenie požiada viek nevyhnutných na začatie predmetnej činnosti sa konštatovalo už v krajine pôvodu 2 5 . Musí teda postačovať, ak zahra ničný poskytovateľ služieb predloží dôkaz 37. Ak spoločné pravidlá chýbajú, potom sú o preverení spoľahlivosti vykonanej v jeho členské štáty v zásade oprávnené stanoviť krajine pôvodu. hmotnoprávne, ako aj procesné podmienky na činnosti, akou je aj prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií. Môžu pritom vychádzať z rozdielne vysokého stupňa ochrany 2 2 . Svoje právomoci však musia
39. Holandská vláda v tejto súvislosti tvrdí, 20 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Canal Satélite Digital, už citovaný v poznámke pod čiarou 18. bod 37, s ďalšími že zohľadnenie požiadaviek splnených odkazmi. v cudzine je prakticky možné bez akýchkoľ 21 — Ustálená judikatúra od rozsudku „Cassis de Dijon" z 20. februára 1979, Rewe zentrale Bundesmonopolverwal vek problémov. Ako však sama priznáva, tung für Branntwein, 120/78, Zb. s. 649, bod 8. V oblasti slobody poskytovania služieb porovnaj rozsudok Canal takéto zohľadnenie nepredvída žiaden prí Satélite Digital, (už citovaný v poznámke pod čiarou 18, slušný holandský predpis. Formulácia článku bod 37). Rozsudok Corsten (už citovaný v poznámke pod čiarou 17, body 31 a 35) je takisto založený na tejto úvahe. 22 — Samotná skutočnosť, že členský štát vydá menej prísne predpisy ako iný štát, neznamená, že predpisy tohto druhého štátu sú neprimerané, a preto nezlučiteľné s komunitárnym právom; porovnaj rozsudky z 10. mája 1995. Alpine 23 — Takisto — v prípade remeselných profesii — rozsudok Investments/Minister van Financiën, C-384/93, Zb. Corsten, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 31. s. I I 1 4 1 , bod 51; z 12. decembra 1996, Reiseburo Brœde/ 24 — Pozri judikaturu citovanú v poznámke pod čiarou 19. Sandker. C-3/95, Zb. s. I 6511, bod 42; z 1. februára 2001, 25 — Takisto — v prípade povinnosti registrácie do registra Mac Quen a i., C-108/96, Zb. s. I 837, body 33 a 34, remesiel — rozsudok Corsten, už citovaný v poznámke pod a z 11. júla 2002, Gråbner, C-294/00, Zb. s. I 6515, body 46 čiarou 17, body 45, 47 a 48; porovnaj tiež rozsudok Schnitzer, a 47. už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 36 až 39).
I - 9301
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-189/03
2 ods. 2 zákona o bezpečnostných službách nezodpovedá požiadavkám zásady slobod môže vyvolávať u dotknutých podnikateľ ného poskytovania služieb. Presahuje totiž ských subjektov práve opačný dojem. Tento to, čo je na dosiahnutie cieľa ochrany predpis síce poskytuje možnosť oslobodenia spotrebiteľa nevyhnutné, pretože dostatočne od požiadavky povolenia; to ale platí iba pre nezohľadňuje eventuálne povinnosti, ktoré niektoré bližšie nešpecifikované činnosti, musí zahraničný poskytovateľ služieb splniť ktoré podľa názoru holandského zákono už vo svojej krajine pôvodu. darcu kvôli svojej povahe nemôžu patriť k pravidlám zákona o bezpečnostných služ bách.
42. Preto treba prvému žalobnému dôvodu Komisie vyhovieť.
40. Pre bežné prípady však holandská právna úprava neobsahuje žiadnu zmienku o tom, či a do akej miery možno zohľadniť skutočnosť, že poskytovateľ služieb už medzitým splnil B — O druhom žalobnom dôvode: nezlučiteľ určité požiadavky v niektorom inom člen nosť požiadavky povolenia pre vedúcich skom štáte, napríklad získal príslušné osved zamestnancov súkromných bezpečnostných čenia o odbornej kvalifikácii, alebo sa pod služieb a detektívnych kancelárií so zásadou robil skúške spoľahlivosti. Toto zdanie zvý slobodného poskytovania služieb razňuje ešte viac článok 5 ods. 1 a 5 nariadenia o bezpečnostných službách, ktorý pre zamestnancov súkromných bezpečnost ných služieb stanovuje zoznam diplomov uznávaných v Holandsku a pritom uvádza výlučne diplomy vydané holandskými 43. Predmetom druhého žalobného dôvodu úradmi. Komisie je osobitná požiadavka povolenia pre vedúcich zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb platná v Holandsku. Podľa názoru Komisie presahuje takáto požiadavka nevyhnutnú mieru, pretože platí pre dotknuté podniky samostatne popri už vysvetlenej požiadavke povolenia, a teda tieto podniky zaťažuje dvojnásobne.
41. Na záver možno konštatovať: napriek tomu, že niet pochybnosti o zásadnej nevyh nutnosti preventívnej kontroly súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kan celárií holandskými úradmi, holandská 44. Ako však holandská vláda správne uvá právna úprava v jej konkrétnej podobe dza, povoľovacie konanie obmedzené
I - 9302
KOMISIA/HOLANDSKO
výlučne na príslušný podnik sotva zabezpečí vydanie takéhoto povolenie sa vyžadujú žiadanú kontrolu kvality ponúkaných služieb poplatky. Ak však Komisia napáda vo všeo súkromných bezpečnostných služieb. Keďže becnosti požiadavku povolenia pre vedúcich vedúci zamestnanci môžu výrazne ovplyvniť zamestnancov súkromných bezpečnostných praktiky a vystupovanie takýchto podnikov služieb, je druhý žalobný dôvod nedôvodný. na trhu, závisí kvalita ponúkaných služieb v rozhodujúcej miere od spoľahlivosti ich vedúcich zamestnancov. V zásade preto nemožno v žiadnom prípade holandskej právnej úprave vytýkať, že vyžaduje tak preverenie príslušného podniku, ako aj jeho vedúcich zamestnancov.
C — O treťom žalobnom dôvode: nezlučiteľ nosť povinnosti preukazovania sa zamest 45. V prípade vedúcich zamestnancov však nancov súbomných bezpečnostných služieb platí to isté, čo už bolo povedané v súvislosti a detektívnych kancelárií so zásadou slobod s podnikmi 2 6 : holandská právna úprava ného poskytovania služieb prekračuje to, čo je na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa nevyhnutné, pretože nezohľadňuje eventuálne povinnosti, ktorým zahraničný poskytovateľ služieb podlieha už v príslušnej krajine pôvodu. V tomto zmysle porušuje holandská právna úprava zásadu slobody poskytovania služieb.
47. Predmetom tretieho žalobného dôvodu Komisie je požiadavka, aby zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií vlastnili holandský 46. Preto treba druhému žalobnému dôvodu služobný preukaz. Aj v tomto prípade ide Komisie vyhovieť do tej miery, v akej musia nesporne o obmedzenie slobodného posky 27 vedúci zamestnanci súkromných bezpeč tovania služieb . Dotknutým podnikom nostných služieb disponovať povolením bez totiž takto vznikajú značné administratívne ohľadu na povinnosti, ktoré musia byť náklady, čím dochádza k zdraženiu bez- splnené v štáte, v ktorom sú usadené, a za
27 — Rozsudky Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3. bod 39, a Komisia/Portugalsko, už citovaný 26 — Porovnaj okrem iného body 35 až 42 týchto návrhov. v poznámke pod čiarou 5, bod 66.
I - 9303
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-189/03
hraničných služieb a k sťaženiu predovšet legitimačnú: zaznamenáva, že nositeľ také kým ich počiatočného a prípadne krátkodo hoto preukazu dostal od holandských úradov bého poskytovania. povolenie pôsobiť v súkromnej bezpečnost nej službe alebo detektívnej kancelárii. Týmto dôvera obyvateľstva vzrastie.
1. Tvrdenia účastníkov konania
2. Posúdenie
48. Komisia je toho názoru, že táto povin nosť preukazovať sa je neprimeraná už z toho dôvodu, že dotknutý okruh osôb tak či tak už 50. Holandskými úradmi vystavený služobný vlastní platný občiansky preukaz alebo preukaz môže skutočne prostredníctvom cestovný pas 28.Navyše povinnosť legitimácie legitimačnej funkcie stelesňovať známku už Komisia kritizovala najmä v písomnej kvality, a tým zvýšiť dôveru občanov voči časti konania v rámci kritiky systému pre ventívnej kontroly činnosti súkromných bez zamestnancom súkromných bezpečnostných pečnostných služieb a detektívnych kancelá služieb a detektívnych kancelárií. Povinnosť rií. preukazovať sa je preto vhodným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa, a síce chrániť spotrebiteľa a zabezpečiť kvalitu 29 ponúkaných služieb .
49. Holandská vláda odpovedala, že povin nosť preukazovať sa predstavuje dôležitú garanciu kvality a spoľahlivosti služieb súkromných bezpečnostných služieb 51. Pochybnosti však môžu vzniknúť a detektívnych kancelárií. Sporný preukaz v súvislosti s nevyhnutnosťou povinnosti (legitimatiebewijs) obsahuje výrazne viac informácii ako bežný občiansky preukaz alebo cestovný pas, a preto plní okrem 29 — Takto to uvádza aj generálny advokát Alber vo svojich pôvodnej identifikačnej funkcie aj funkciu návrhoch prednesených 16. septembra 2003 vo veci C-171/02 (Komisia/Portugalsko, zatiaľ neuverejnená v Zbierke, bod 88). Z dôvodu dôležitosti právnych hodnôt, ktoré sa majú chrániť (pozri bod 32 vyššie), sa predmetná povinnosť odlišuje od iných povinností preukazovať sa, ako napríklad povinnosti turistického sprievodcu vychádzajúcej z rozsudku z 22. marca 28 — Komisia sa odvoláva na rozsudok Komisia/Belgicko, už 1994, Komisia/Španielsko, C-375/92, Zb. s. I-923, bod 21, citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 40. s ďalšími odkazmi).
I - 9304
KOMISIA / H O L A N D S K O
preukazovať sa v Holandsku. V tejto súvi mať uvedený podnik v Holandsku možnosť slosti je potrebné zamerať sa okrem povin sa na túto skutočnosť odvolať 32. Takisto je nosti preukazovať sa ako takej (článok 9 ods. potrebné primerane zohľadniť pracovné skú 8 zákona o bezpečnostných službách) aj na senosti získané v inom členskom štáte. v jej pozadí stojacu povoľovaciu povinnosť pre zamestnancov súkromných bezpečnost ných služieb a detektívnych kancelárií. Slu žobný preukaz predpísaný v Holandsku je nakoniec predovšetkým vyjadrením úrad ného povolenia na činnosť jeho nositeľa, ktorý dokumentuje túto činnosť (článok 7 ods. 2 zákona o bezpečnostných službách v spojení s článkom 13 ods. 2 nariadenia o bezpečnostných službách).
52. Ako už bolo uvedené, neexistujú žiadne zásadné pochybnosti o nevyhnutnosti systému preventívnej kontroly súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kan 54. Ako uvádza holandská vláda, článok 8 celárií praktizovaného v Holandsku 3 0 . ods. 2 zákona o bezpečnostných službách umožňuje príslušnému ministrovi oslobodiť súkromné bezpečnostné služby od povin nosti poverovať vykonávaním úloh iba osoby spĺňajúce príslušné holandské požiadavky na vzdelanie. Priamo zo zákona však nevyplýva, či toto oslobodenie možno aplikovať aj v prípade uznávania odborných kvalifikácií získaných v iných členských štátoch. Ak 53. Zásada slobodného pohybu služieb však berieme do úvahy iba znenie článku 8 prikazuje zohľadniť v predchádzajúcom ods. 2 zákona o bezpečnostných službách, povoľovacom konaní tiež požiadavky, ktoré potom sa tento predpis vzťahuje skôr na poskytovateľ služieb spĺňa v krajine prípady, v ktorých osobe chýba potrebná pôvodu 31. Ak bolo teda v krajine pôvodu kvalifikácia, a preto vyžaduje oslobodenie, v približne podobnom konaní zistené, že ako na prípady, v ktorých osoba, hoci nie zamestnanci súkromnej bezpečnostnej v Holandsku, potrebnú kvalifikáciu získala. služby alebo detektívnej kancelárie spĺňajú požiadavky na danú činnosť, potom musí
32 — Nanajvýš možno požadovať preukázanie, že dotknutí pra covníci sa v zásade oboznámili s právnymi predpismi platnými v prijímajúcom členskom štáte, napríklad 30 — K spoľahlivosti systému preventívnej kontroly porovnaj tiež s prípadnými zákonnými ustanoveniami o použití strelných bod 34 tohto návrhu; tvrdenia v ňom obsiahnuté sú zbraní, o vykonaní práva nutnej obrany alebo práva na poimleiiie" takisto pre zamestnancov súkromných bezpeč zadržanie prislúchajúceho tiež súkromným osobám. Takýmto nostných služieb a detektívnych kancelárií. spôsobom ale nemožno vykonávanie slobody poskytovania 31 — Porovnaj judikalúru citovanú v poznámke pod ćiarou 19. služieb neprimerane sťažiť alebo obmedziť.
I - 9305
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-189/03
55. Od dotknutých podnikov nemožno 58. Ako bolo povedané, holandská právna požadovať, aby dodatočne skúmali holand úprava neumožňuje v dostatočnej miere skou vládou ako argument predložené legi zohľadňovanie odborných kvalifikácií slatívne materiály a aby si tak vytvorili zamestnancov dotknutých podnikov získa komplexný prehľad o platnom právnom ných v iných členských štátoch. Preto aj stave a zvlášť o eventuálnych možnostiach povinnosť preukázať sa ako vonkajší prejav uznávania kvalifikácie ich zamestnancov povoľovacej povinnosti presahuje to, čo je na získanej v zahraničí. dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa nevyhnutné a nezodpovedá požiadavkám zásady voľného pohybu služieb 34.
56. Okrem toho možnosť oslobodenia od povinnosti podľa článku 8 ods. 2 zákona o bezpečnostných službách je len jedno duchým ustanovením o diskrečnej právo moci, ktoré príslušnému ministrovi pone cháva širokú mieru voľnej úvahy. Chýbajú konkrétne kritériá, ako sa má táto voľná úvaha realizovať a akým spôsobom je potrebné skúmať rovnoprávnosť odborných kvalifikácií.
59. Preto treba tretiemu žalobnému dôvodu Komisie vyhovieť do tej miery, v akej zamest nanci súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií dočasne pridelení do Holandska zo štátu, v ktorom sú 57. Čím je priestor pre voľnú úvahu súkromné bezpečnostné služby usadené, priznaný vnútroštátnym orgánom musia disponovať preukazom vystaveným v povoľovacom konaní širší, tým jedno holandskými úradmi, bez ohľadu na povin duchšie môžu byť základné slobody pozba nosti, ktoré musia byt splnené v štate usade vené svojho praktického účinku. Takýto nia. Naproti tomu v zostávajúcej časti, teda priestor pre voľnú úvahu musí byť preto pokiaľ Komisia napáda vo všeobecnosti vymedzený objektívnymi, nediskriminač- požiadavku služobného preukazu ako výraz nými a vopred známymi kritériami, čím sa systému preventívnej kontroly, je tretí 33 ohraničí, a tým zabráni jeho zneužívaniu . žalobný dôvod nedôvodný.
33 — Rozsudok Canal Satélite Digital, už citovaný v poznámke pod 34 — Pozri tiež rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný čiarou 18, bod 35, s ďalšími odkazmi. v poznámke pod čiarou 5, bod 66.
I - 9306
KOMISIA/HOLANDSKO
VI — O trovách 61. Keďže v zostávajúcej časti by sa žalobe Komisie malo v plnom rozsahu vyhovieť iba v jednom z troch zostávajúcich žalobných dôvodov, zatiaľ čo v dvoch žalobných dôvo doch by mala mať úspech iba sčasti, mal by Súdny dvor v zmysle článku 69 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania. 60. Pokiaľ ide o späťvzatie štvrtého žalob- ného dôvodu Komisiou, holandská vláda vo svojich pripomienkach nenavrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania. 62. Za týchto okolností by mala byť Holand V takomto prípade z článku 69 ods. 5 prvého skému kráľovstvu uložená povinnosť nahra pododseku, prvej vety v spojení s odsekom 3 diť dve tretiny trov konania vzniknutých rokovacieho poriadku vyplýva, že každý Komisii, a znášať vlastné trovy konania. účastník konania znáša svoje vlastné trovy V zostávajúcej časti by mala Komisia znášať konania. svoje vlastné trovy konania.
VII - Návrh
63. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor:
1) určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že v rámci zákona o súkromných bezpečnostných službách a detektívnych kanceláriách prijalo ustanovenia,
— ktoré vyžadujú bez toho, aby zohľadnili podmienky, ktoré musí splniť zahraničný poskytovateľ služieb už v členskom štáte, v ktorom je usadený,
I - 9307
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-189/03
aby súkromné bezpečnostné služby a detektívne kancelárie, ktoré chcú poskytovať služby na holandskom území, mali povolenie, a ktoré za vydanie tohto povolenia stanovujú zaplatenie poplatkov,
— ktoré vyžadujú, aby vedúci zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb mali povolenie, ktorého získanie je podmienené zaplatením poplatku,
— ktoré vyžadujú, aby mali zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb a detektívnych kancelárií, ktorí boli z členského štátu usadenia dočasne pridelení na výkon práce do Holandska, identifikačný preukaz vydaný holandskými úradmi bez toho, aby bolo pri vydaní tohto preukazu prihliadnuté na povinnosti, ktoré musia byť splnené v štáte usadenia,
si Holandské kráľovstvo nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES;
2) v zostávajúcej časti žalobu zamietol;
3) rozhodol, že Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť dve tretiny trov konania Komisie a rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
I - 9308