C-191/03

I - 7634

MCKENNA

málnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré 7. Účelom smernice 76/207 v zmysle jej zamestnávateľ vypláca priamo alebo článku 1 je uviesť v členských štátoch do nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách platnosti zásadu rovnakého zaobchádzania pracovníkovi v pracovnom pomere. s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

8. Článok 2 smernice 76/207 stanovuje:

5. Smernica 75/117 má predovšetkým za cieľ uľahčiť praktické uplatňovanie zásady rovna­ kej odmeny pre mužov a ženy, ktorá je uvedená v článku 141 ES. Vo svojom článku 1 stanovuje, že táto zásada znamená odstrá­ „1. Na účely ďalej uvádzaných ustanovení sa nenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi že neexistuje žiadna priama ani nepriama a podmienkami odmeňovania za rovnakú diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje s odvolaním sa na manželský alebo rodinný rovnaká hodnota. stav.

6. Táto smernica v článku 3 ukladá členským štátom povinnosť zrušiť akúkoľvek diskrimi­ 3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na náciu medzi mužmi a ženami vyplývajúcu zo ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo zákonov, iných právnych predpisov alebo a materstvo." administratívnych opatrení, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny. Vo svojom článku 4 im ukladá povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že ustanovenia kolektívnych zmlúv a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakej odmeny, sa 9. Článok 5 smernice 76/207 upravuje rov­ vyhlásia alebo budú môcť vyhlásiť za naké zaobchádzanie, pokiaľ ide o pracovné neplatné, alebo sa budú môcť zmeniť. podmienky, takto:

11. Systém nemocenskej dovolenky v North 10. Treba ešte doplniť, že podľa smernice Western Health Board 5 predovšetkým sta­ Rady 92/85/EHS 4podliehajú právne pod­ novuje, že zamestnanci majú nárok na 365 mienky tehotných pracovníčok osobitnej platených dní nemocenskej dovolenky ochrane. Podľa článku 8 tejto smernice majú v priebehu štyroch rokov. Tento systém rovnako ustanovuje, že 183 dní neprítom­ nosti v práci za obdobie 12 mesiacov je úplne 4 — Smernica z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 5 — Severozápadná írska Rada pre zdravie, zriadená štátom, aby ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. v jeho mene vykonávala určité zákonné funkcie (ďalej len 05/002, s. 110). „Board").

I - 7636

MCKENNA

16. Pani McKenna tvrdila pred Equality Officer na Office of the Director of Equality Investigations (úrad riaditeľa pre vyšetrova­ nie v oblasti rovnosti), že je diskriminovaná II — Skutkové okolnosti a spor vo veci na základe pohlavia porušením smernice samej 76/207 tým, že jej zamestnávateľ prirovnal jej chorobný stav súvisiaci s tehotenstvom k akejkoľvek chorobe a započítal dobu jej pracovnej neschopnosti spôsobenú týmto stavom do jej nároku na nemocenskú 14. Pani McKenna je zamestnankyňa Board- dovolenku. Tiež uviedla, že zníženie jej u. Z toho dôvodu spadá do jeho systému nemocenskej dovolenky. 8 — Bod 12 rozhodnutia vnútroštátneho súdu. 9 — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu uvádza dátum 6. júla 2000 v bode 5 a dátum 16. júla 2000 v bode 12. So zreteľom na 6 — Článok 4 bod 3 pfsm. c) uvedeného systému. rozhodnutie Equality Officer uvedené v prílohe 2 rozhodnutia 7 — Článok 4 bod 3 pfsm. n) všeobecných podmienok systému vnútroštátneho súdu sa zdá, že správny dátum je 6. júl 2000. nemocenskej dovolenky je koncipovaný takto: „U should be V každom prípade táto neistota týkajúca sa dátumu, od noted that sickness as a result of a maternity-related illness ktorého žatobkyňa vo veci samej mala zníženú svoju odmenu prior to the granting of 14 weeks maternity leave fall to be na polovicu, nemá vplyv na možné odpovede na otázky considered under the Board's sick leave policy." položené zo strany Labour Court.

I - 7637

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — P. LÉGER — VEC C-191/03

odmeny na polovicu, zatiaľ čo jej neprítom­ v dôsledku chorobného stavu súvisiaceho nosť v práci bola spôsobená chorobným s tehotenstvom ako pracovnej neschopnosti stavom súvisiacim s tehotenstvom, pred­ spôsobenej akoukoľvek chorobou nebolo stavovalo znevýhodňujúce zaobchádzanie, diskriminačné a bolo v súlade s rozsudkom ktoré je v rozpore s ustanoveniami článku Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Høj 141 ods. 1 a 2 ES a smernice 75/117. Pedersen a i. 10.

I - 7638

MCKENNA

20. Labour Court ďalej skúmal judikatúru proti poškodzujúcemu zaobchádzaniu Súdneho dvora. Najprv pripomína, že podľa z dôvodu pracovnej neschopnosti spôsobenej ustálenej judikatúry môže diskriminácia spo­ tehotenstvom. Podľa neho táto judikatúra čívať iba v uplatňovaní rozličných pravidiel vychádza z úvahy, že tehotenstvo je stav na porovnateľné situácie alebo v uplatňovaní týkajúci sa výlučne žien a nemožno ho toho istého pravidla na rozdielne situácie. v žiadnom prípade porovnávať s inými cho­ Uvádza však, že uplatnenie tejto definície robami, ktoré sa dotýkajú ako žien, tak aj v prejednávanej veci mu pripadá problema­ mužov. Keďže však táto judikatúra vyplynula tické. Na jednej strane Board tvrdí, že z vecí, ktoré sa týkali prepustenia zo situácia pani McKenna, ktorá bola v práci zamestnania alebo odmietnutia prijať do neprítomná na základe lekárskeho potvrde­ zamestnania tehotné ženy, vzniká otázka, či nia vydaného jej lekárom, je porovnateľná so ju možno použiť v prejednávanej veci, a teda situáciou ktoréhokoľvek iného zamestnanca, či smernica 76/207 je v tejto veci uplatni- ktorého pracovná neschopnosť vyplýva teľná. z lekárskeho potvrdenia. Na druhej strane pani McKenna zdôrazňuje, že sa musí zohľadniť práve príčina jej pracovnej neschopnosti, a že teda pracovná neschop­ nosť spôsobená jej tehotenstvom nie je porovnateľná s pracovnou neschopnosťou muža alebo ženy, ktorí sú v práci neprítomní z dôvodu choroby.

21. Labour Court uvádza, že Súdny dvor vo 22. Labour Court v tejto súvislosti uvádza, svojom rozsudku zo 14. júla 1994, Webb, 11 že vzhľadom na judikatúru predstavujú rozhodol, že smernica 76/207 zakazuje pre­ dávky vyplácané v prípade choroby v rámci pustiť ženu, ktorá z dôvodu tehotenstva nie zamestnaneckého systému odmenu v zmysle je schopná plniť úlohy, pre ktoré bola prijatá článku 141 ES a smernice 75/117 13. do zamestnania, a v rozsudku z 30. júna Z rozsudkov zo 7. februára 1991, Nimz, 14

„1. Spadá systém nemocenskej dovolenky, ktorý zaobchádza rovnakým spôsobom 24. Labour Court tiež zdôrazňuje, že Súdny so zamestnancami trpiacimi chorobou dvor v už citovanom rozsudku Høj Pedersen súvisiacou s tehotenstvom a so zamest­ a i. rozhodol, že vnútroštátne pravidlo, ktoré nancami trpiacimi chorobným stavom, obmedzuje právo pracovníkov na celú do pôsobnosti smernice 76/207? odmenu počas nemocenskej dovolenky v prípadoch pracovnej neschopnosti spôso­ benej chorobami, ktoré nesúviseli s tehotenstvom, bolo v rozpore s článkom 141 ES a smernicou 75/117. Konštatoval, že podľa tohto rozsudku, pokiaľ ide o výšku odmeny, ktorá sa má zaplatiť tehotnej 2. V prípade kladnej odpovede na prvú pracovníčke, sa musí chorobný stav súvisiaci otázku; je skutočnosť, že zamestnávateľ s tehotenstvom prirovnať k iným chorobným započíta obdobie neprítomnosti v práci stavom. spôsobené pracovnou neschopnosťou z dôvodu choroby súvisiacej s tehoten­ stvom, ktorá sa vyskytla v priebehu tehotenstva, do celkového nároku na dávky stanovené systémom nemocen­ skej dovolenky v rámci pracovnej zmluvy, v rozpore so smernicou 76/207?

25. Labour Court nakoniec zdôrazňuje, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Gillespie a i. rozhodol, že otázky týkajúce sa odmeny sa musia preskúmať výlučne 3. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku; je zamestnávateľ podľa smernice 16 — C-342/93, Zb. s. 1-475. 76/207 povinný zaviesť osobitné opa­

I-7640

MCKENNA

5. V prípade kladnej odpovede na štvrtú 28. Okrem toho, ako vyplýva zo znenia otázku; je skutočnosť, že zamestnávateľ druhej, tretej a piatej prejudiciálnej otázky, znížil odmenu žene po neprítomnosti námietky v spore vo veci samej sa týkajú iba v práci za určité obdobie, keď je neprítomnosti dotknutej osoby spôsobenej neprítomnosť spôsobená chorobou jej chorobným stavom súvisiacim súvisiacou s tehotenstvom, ktorá sa s tehotenstvom, ktorý vznikol v priebehu vyskytla v priebehu tehotenstva, tehotenstva. Pani McKenna, ako to potvrdila v rozpore s článkom 141 [ES] na pojednávaní, nenamieta proti tomu, aby a smernicou 75/117, ak žena, ktorá nie sa jej neprítomnosť z dôvodu pracovnej je tehotná, alebo muž, ktorí sú neprí­ neschopnosti, ktorá sa vyskytla po ukončení tomní v práci za také isté obdobie jej materskej dovolenky, započítala do jej v dôsledku pracovnej neschopnosti spô­ nároku na nemocenskú dovolenku, aj ked' sobenej čisto chorobným stavom, pod­ táto neschopnosť bola spôsobená chorobným liehajú rovnakému zníženiu?" stavom v dôsledku jej tehotenstva alebo pôrodu.

IV — Posúdenie 29. Aby sa vzhľadom na tieto skutočnosti poskytla vnútroštátnemu súdu užitočná odpoveď, navrhujem Súdnemu dvoru, aby 27. Na úvod je potrebné konštatovať, že chápal prejudiciálne otázky ako otázky týka­ predmetom konania vo veci samej je, že pani júce sa systému nemocenskej dovolenky, na

I - 7641

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-191/03

základe ktorého sa zaobchádza rovnakým vajú do nároku na platenú nemocenskú spôsobom so zamestnankyňami trpiacimi dovolenku, spadá do pôsobnosti smernice chorobným stavom súvisiacim s tehoten­ 76/207 alebo do pôsobnosti článku 141 stvom a zamestnancami postihnutými akou­ ods. 1 a 2 ES a smernice 75/117. koľvek chorobou v tom zmysle, že obdobia neprítomnosti v práci spôsobené pracovnou neschopnosťou v dôsledku chorobného stavu súvisiaceho s tehotenstvom, ktorý vznikol v priebehu tehotenstva, sa započítavajú do nároku na platenú nemocenskú dovolenku. 32. Rôznorodosť odpovedí, ktoré navrhli jednotliví vedľajší účastníci, svedčí o zložitosti presného určenia rozsahu pôsob­ nosti týchto rôznych ustanovení.

I - 7642

MCKENNA

svojej nemocenskej dovolenky. V tejto súvi­ 36. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že slosti pripomínajú, že podľa ustálenej judi- ustanovenia predmetného systému nemo­ katúry predstavuje mzda vyplácaná počas censkej dovolenky spadajú do pôsobnosti takejto dovolenky odmenu v zmysle článku smernice 76/207. Pred uvedením dôvodov, 17 141 ES , a nie „zaobchádzanie" v zmysle pre ktoré sa podľa mňa toto riešenie musí smernice 76/207. Zdôrazňujú, že ak smer­ prijať, považujem za užitočné stručne upres­ nica Európskeho parlamentu a Rady niť, v čom spočíva význam tejto otázky. 2002/73/ES 18 rozšírila pôsobnosť smernice 76/207 v tom, že pracovné podmienky zahŕňajú tiež odmeny, nie je uplatniteľná v prejednávanej veci, pretože lehota stano­ vená na jej prebratie uplynie 5. októbra 2005. V súlade s platným znením smernice 76/207 a judikatúrou vyplývajú otázky týkajúce sa odmeny výlučne z pôsobnosti článku 141 ods. 1 a 2 ES a smernice 75/117 19. Okrem toho je zníženie mzdy pani McKenna pria­ mym dôsledkom uplatnenia predmetného systému.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-191/03

súčasťou pracovných podmienok uvedených 25 medzi jednotlivcami , toto ustanovenie v smernici 76/207. nemá takýto „horizontálny priamy úči­ 26 nok" .

Aj keď už bolo niekoľkokrát rozhodnuté, že článok 5 ods. 1 smernice 76/207, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, pokiaľ ide o pracovné podmienky, je dostatočne presný, aby sa ho dotknutá osoba mohla dovolávať proti verejnému orgánu a aby ho mohol aplikovať vnútroštátny súd 23, faktom zostáva, že toto ustanovenie obsiahnuté v smernici nemôže priamo založiť povinnosť 40. V tejto súvislosti obsah predmetných zaťažujúcu jednotlivca 24. Na rozdiel od ustanovení ponúka len obmedzenú pomoc článku 141 ods. 1 ES, ktorý môže vnútro na určenie rozsahu ich pôsobnosti.

Rovnako ako už bolo uvedené, kej odmeny pre mužov a ženy uvedenej v článku 141 ods. 1 pokiaľ ide o smernicu 76/207, z jej článkov 1 a 2 ES, takže táto smernica vôbec neovplyvňuje obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady (rozsudky z 3. decembra 1987, Newstead, 192/85, Zb. s. 4753, bod 20, a Høj Pedersen a i., už citovaný, bod 29). 23 — Rozsudky z 12. júla 1990, Foster a i., C-188/89, Zb. s. I-3313, bod 21; z 9. februára 1999, Seymour-Smiťh a Perez, C-167/97, 25 — Rozsudok z 8. apríla 1976, Defrenne, 43/75, Zb. s. 455, Zb. s. 1-623, bod 40, a z 20. marca 2003, Kutz-Bauer, bod 40. C-187/00, Zb. s. I-2741, bod 71. Vnútroštátny súd 26 — To však neznamená, že jej obsah nemá v rámci sporu medzi v prejednávanej veci uviedol, že pani McKenna je oprávnená jednotlivcami žiaden záväzný právny účinok, pretože ako mal sa odvolávať v rámci sporu proti Board-u na presné Súdny dvor príležitosť nedávno pripomenúť v rozsudku a nepodmienené ustanovenia smernice 76/207, pretože Pfeiffer a i-, už citovaný (body 114 až 116), je vnútroštátny

s. I-3325, bod 20; zo 7. januára 2004, Wells, C-201/02, zatiaľ s. I-1889, bod 10; Nimz, už citovaný, bod 8; z 19. marca 2002, neuverejnený v Zbierke, bod 56, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer Lommers, C-476/99, Zb. s. 1-2891, body 26 až 29, a i„ C-397/01 až C-403/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, a z 11. septembra 2003, Steinicke, C-77/02, Zb. s. I-9027, bod 108. bod 48.

a 5 vyplýva, že jej účelom je zaviesť rovnaké 42. V prejednávanej veci, ako už bolo zaobchádzanie s mužmi a ženami, pokiaľ ide uvedené, stanovujú predmetné ustanovenia o „pracovné podmienky". Nedefinuje však, systému nemocenskej dovolenky Board-u čo zahŕňa pojem „pracovné podmienky". jednak to, že chorobné stavy súvisiace s tehotenstvom sa majú posudzovať ako

rých zamestnanci dostávajú celú odmenu, pričom ďalšie dni neprítomnosti z dôvodu choroby sú platené v polovičnej výške v týchto medziach 365 dní počas štyroch rokov. 41. Relevantné kritériá na účely určenia pravidiel Spoločenstva, ktoré sú uplatniteľné v predmetnej veci, je teda potrebné nájsť v judikatúre. Zo skúmania tejto judikatúry vyplýva, že Súdny dvor neposkytol všeo becnú definíciu vyššie uvedených pojmov.

Zdá sa mi, že na tento účel nankyne trpiace pracovnou neschopnosťou zohľadňuje obsah dotknutých opatrení spôsobenou chorobným stavom súvisiacim v spore vo veci samej a dôsledky ich s tehotenstvom majú po určitú dobu zaru uplatňovania pre zamestnancov, ktoré sú čené zachovanie celej odmeny alebo jej časti. v uvedenom spore namietané.

z 27. októbra 1998, Boyle a i., C-411/96, Zb. s. 1-6401, bod 47), právo každého zamestnanca dostať každý rok teľné, že uplatňovanie uvedených ustanovení hodnotiacu spravil (rozsudok z 30. apríla 1998, Thibault, C-136/95, Zb. s. I-2011, bod 27), poskytnutie materskej môže mať za následok, ako v prípade pani škôlky pre zamestnancov zo strany ich zamestnávateľa na ich McKenna, zníženie odmeny poskytovanej pracovisku alebo mimo neho (rozsudok Lommers, už citovaný, bod 26), podmienky uplatniteľné na vzdelávanie tehotnej zamestnankyni, ktorá je prácene pracovníka, ktorý bol na rodičovskej dovolenke, na účely schopná v dôsledku chorobného stavu súvi vzdelávania pri jeho opätovnom začlenení do práce (roz sudok z. 27. februára 2003, Busch, C-320/01, Zb. s. I-2041, siaceho s jej tehotenstvom. bod 38), systém práce na čiastočný úväzok, ktorého účelom je uľahčiť zamestnancom určitého veku postupný prechod z práce clo dôchodku (rozsudky Kutz-Bauer, už citovaný, bod 45 a Steinicke, už citovaný, body 49 a 50), stanovenie ročnej platenej dovolenky (rozsudok z 18. marca 2004,

I - 7645

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-191/03

44. Tieto úvahy však podľa môjho názoru zníženiu môže dôjsť iba vtedy, ak dotknutá nie sú dôvodom na to, aby predmetné osoba vyčerpala dobu 183 dní za dvanásť ustanovenia spadali do pôsobnosti článku mesiacov, počas ktorej práceneschopní 141 ods. 1 a 2 ES a smernice 75/117. zamestnanci môžu dostávať celú odmenu. Predmetné ustanovenia v spore vo veci samej V prejednávanej veci by teda pani McKenna sa totiž neobmedzujú iba na stanovenie výšky nemala zníženú odmenu za obdobie od 6. júla odmeny, ktorá sa má zaplatiť zamestnancom do 3. septembra 2000, ak by doba jej v prípade nemocenskej dovolenky, ale určujú neprítomnosti z dôvodu pracovnej neschop­ tiež dobu trvania tohto nároku. Priamy nosti počas relevantnej doby dvanástich dôsledok uplatňovania sporných ustanovení mesiacov bola kratšia ako 183 dní. Toto na tehotnú zamestnankyňu, ktorá je práce­ zníženie mzdy je teda len možným neschopná v priebehu tehotenstva a nepriamym dôsledkom uplatňovania spor­ v dôsledku chorobného stavu súvisiaceho ného systému. Rovnako druhá ujma, ktorú s tehotenstvom, spočíva ďalej v tom, že doba pani McKenna uvádza a ktorá sa týka jej neprítomnosti v práci z dôvodu tejto zníženia výšky a doby vyplácania dávok, neschopnosti sa odpočíta z počtu dní, počas ktoré by si mohla nárokovať v prípade ktorých má nárok na platenú nemocenskú choroby v nasledujúcich troch rokoch, by dovolenku. Výhrady, ktoré pani McKenna mala finančné dôsledky, iba ak by ochorela. uviedla a ktoré sa týkajú zníženia jej odmeny Finančné dôsledky tohto zníženia jej nároku za obdobie od 6. júla do 3. septembra 2000 na nemocenskú dovolenku sú teda v tomto a zníženia výšky a doby vyplácania peňaž­ prípade tiež len možné. ných dávok, na ktoré by v prípade choroby v budúcnosti mala nárok, sú teda dôsledkom započítania jej neprítomnosti z dôvodu takejto pracovnej neschopnosti do doby platenej nemocenskej dovolenky.

ženy, ktoré sú práceneschopné z dôvodu ich ich odmenu v zmysle článku 141 ods. 1 a 2 chorobného stavu súvisiaceho s tehoten­ ES. stvom, nemajú nárok na vyplatenie celej mzdy zo strany zamestnávateľa, ale na denné dávky v nižšej výške, zatiaľ čo v prípade pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby mali pracovníci nárok na vyplatenie celej odmeny. 48. V tejto veci to však tak nie je. Ako už bolo vyššie uvedené, priamym a automatic­ kým dôsledkom uplatňovania sporných usta­ novení na tehotné ženy je započítanie období ich neprítomnosti v práci spôsobených chorobným stavom v súvislosti s tehoten­ stvom do počtu platených dní nemocenskej dovolenky. Jadrom tohto sporu je teda doba vyplácania peňažných dávok stanovených v prípade nemocenskej dovolenky, a nie výška týchto peňažných dávok. Počet plate­ ných dní nemocenskej dovolenky však nemožno zamieňať s odmenou, ktorá má 47. Súdny dvor v týchto veciach skúmal, či byť zamestnancovi vyplatená v prípade cho­ predmetné systémy majú diskriminačnú roby. Zo systematiky ustanovení predmet­ povahu s ohľadom na článok 119 Zmluvy ného systému nemocenskej dovolenky ES 3 0 a smernice 75/117. V týchto dvoch možno vyvodiť, že ich účelom je zaručiť prípadoch však malo uplatňovanie sporných zamestnancom, že ak ochorejú a z toho systémov priame a automatické dôsledky pre dôvodu sa stanú práceneschopní, môžu sa výšku dávky, ktorá mala byť zamestnancovi riadiť lekárskou správou, ktorá konštatuje ich vyplatená v prípade choroby. V už citovanej dočasnú pracovnú neschopnosť, a liečiť sa, veci Rinner-Kühn tak uplatňovanie sporného pričom naďalej zostanú v pracovnoprávnom systému v prípade pracovnej neschopnosti vzťahu so zamestnávateľom a budú mať zbavilo určitých zamestnancov nároku na zachovanú odmenu, najprv celú a neskôr jej zachovanie mzdy. V už citovanej veci Høj časť. Ide teda o výhodu uvedenú v ich Pedersen a i. malo toto uplatňovanie rovnako pracovnej zmluve, ktorá z tohto dôvodu za priamy a automatický dôsledok to, že predstavuje „pracovné podmienky" v zmysle zamestnankyne, ktoré boli práceneschopné smernice 76/207. z dôvodu chorobného stavu súvisiaceho s tehotenstvom, dostávali nižšie dávky ako dávky, ktoré by dostávali v prípade pracovnej neschopnosti spôsobenej akoukoľvek choro­ bou. Uplatňovanie takýchto systémov teda priamo a automaticky ovplyvňovalo výšku dávok, ktoré mali byť zamestnancom vypla­ 49. Preto skutočnosť, že uplatňovanie uve­ tené v prípade pracovnej neschopnosti, tzn. dených ustanovení má v prejednávanej veci pre dotknuté zamestnankyne finančné dôsledky, by nemala v súlade s ustálenou judikatúrou spôsobiť začlenenie týchto usta­ 30 - Články 117 až 120 Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES až 143 ES. novení do pôsobnosti článku 141 ods. 1 a 2

51. Ako Komisia veľmi správne uviedla, na jednej strane sú obe výhrady, ktoré uvádza pani McKenna, výsledkom uplatňovania rovnakých ustanovení. Obe vychádzajú zo započítania období neprítomnosti dotknutej osoby spôsobených chorobným stavom v súvislosti s jej tehotenstvom do doby nároku na platenú nemocenskú dovolenku. 31 — Rozsudky z 15. júna 1978, Defrenne III, 149/77, Zb. s. 1365, Sú teda dôsledkom toho istého pravidla body 19 až 21; z 30. marca 2000, JämO, C-236/98, Zb. s. I-2189, bod 59; Lommers, už citovaný, bod 28, a Steinicke, vyplývajúceho zo súčasného uplatňovania už citovaný, bod 51. obidvoch predmetných ustanovení, podľa 32 — Body 20 a 21 rozsudku. 33 — Iba tu pripomínam, že rovnosť zaobchádzania s mužmi ktorého neprítomnosť ženy v práci a ženami, pôvodne ustanovené v článku 119 Zmluvy, iba z dôvodu pracovnej neschopnosti v dôsledku pokiaľ ide o odmenu, mala viacerými smernicami, najmä smernicou 76/207, rozšírenú svoju pôsobnosť na rôzne chorobného stavu súvisiaceho s tehoten­ oblasti týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu a sociálneho stvom sa musí odpočítať od jej nároku na zabezpečenia. V Amsterdamskej zmluve bola zakotvená ako základná zásada, ktorá sa musí dodržiavať vo všetkých platenú nemocenskú dovolenku rovnako, oblastiach činnosti Spoločenstva (pozri článok 2 ES a článok 3 ods. 2 ES). ako sa odpočítava neprítomnosť spôsobená

I - 7648

MCKENNA

pracovnou neschopnosťou z dôvodu akejkoľ­ nároku na platenú nemocenskú dovolenku, vek choroby. Navyše, ako som už uviedol, spadá do pôsobnosti smernice 76/207, a nie skutočnosť, že tehotná zamestnankyňa môže do pôsobnosti článku 141 ods. 1 a 2 ES mať zníženú odmenu po tejto neprítomnosti, a smernice 75/117. je možným a nepriamym dôsledkom uplat­ 34 ňovania sporných ustanovení . Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy usudzujem, že nie je odôvodnené sa domnievať, že uvedené usta­ novenia predstavujú pracovné podmienky v zmysle smernice 76/207 a zároveň pod­ mienky odmeňovania, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 141 ods. í a 2 ES B — O existencii diskriminácie a smernice 75/117 3 5 .

34 — Okolnosti tohto sporu sú teda odlišné od okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Seymour-Smith a Perez. V tejto veci išlo o vnútroštátne pravidlá, podľa ktorých mohla dotknutá osoba v prípade nezákonnej výpovede opätovne nastúpiť do práce alebo mohla byť 54. írska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, opätovne prijatá do zamestnania, alebo ak takéto opatrenia ako aj Board, zastávajú názor, že ustanovenia nemohli byť prijaté, získať náhradu škody. Tieto pravidlá okrem toho stanovovali, že zamestnanci, ktorí neboli predmetného systému nemocenskej dovo­ k rozhodnému dňu prepustenia nepretržite zamestnaní po podobu minimálne dvoch rokov, boli vylúčení z nároku podľa lenky nie sú diskriminačné, pretože zaob­ týchto ustanovení. Súdny dvor zasadajúci v pléne rozhodol, chádzajú rovnakým spôsobom s prípadmi že podmienky, ktoré určujú, či má pracovník v prípade nezákonnej výpovede nárok na náhradu škody, spadajú pod pracovnej neschopnosti, ktoré sú spôsobené článok 119 Zmluvy. Zároveň však usúdil, že podmienky, ktoré určujú, či pracovník iná v prípade nezákonnej výpovede chorobným stavom súvisiacim s tehoten­ právo na opätovný nástup do práce alebo na opätovné prijatie do zamestnania, spadajú pod smernicu 76/207 (bod 41 stvom a s prípadmi pracovnej neschopnosti, rozsudku). V tejto veci bolo možné usúdiť, že tu boli dve odlišné pravidlá, prvé týkajúce sa podmienok práva na ktoré sú spôsobené chorobou. Podľa týchto opätovný nástup do práce alebo opätovné prijatie do vedľajších účastníkov by pani McKenna zamestnania a druhé o podmienkach nároku na odškodné. Navyše dôsledky uplatňovania druhého pravidla na nárok na chcela, aby sa na ňu vzťahoval výhodnejší odškodné bolí priame. systém ako je systém všeobecného práva 35 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Gillespie a i., už citovaný, v oblasti nemocenskej dovolenky. Výhodnej­ bod 24, Gerstcr, už citovaný, bod 24 a z 13. júla 2000, Dcíreyn, C-166/99, Zb. s. I-6155, bod 36. šie zaobchádzanie však nie je odôvodnené.

56. Tento postoj nezdieľam. Rovnako ako pani McKenna, talianska a rakúska vláda, ako aj Komisia sa domnievam, že predmetné ustanovenia sa majú považovať za diskrimi­ načné. Rovnako ako títo vedľajší účastníci konania zastávam názor, že táto analýza je logická vzhľadom na vývoj judikatúry v oblasti rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o tehotné ženy. Podľa môjho názoru určujúci princíp, ktorý vyplýva z tejto judikatúry, je totiž ten, že akékoľvek znevýhodňujúce zaobchádzanie s tehotnou 55. Írska vláda a vláda Spojeného kráľovstva zamestnankyňou, ktoré je zapríčinené jej tiež zdôrazňujú, že postoj, ktorý obhajuje tehotenstvom, predstavuje diskrimináciu na pani McKenna, by mal pre členské štáty základe pohlavia, pretože tehotenstvo je veľmi nepriaznivé finančné dôsledky. V tejto svojou povahou stav vlastný pracovníkom súvislosti írska vláda odkazuje na tretie ženského pohlavia. Dôvody, z ktorých vychá­

odôvodnenie

smernice 92/85, podľa ktorého dza táto judikatúra, boli uvedené v už nemôžu smernice podľa článku 118 A citovaných rozsudkoch Webb a Brown a sú Zmluvy ES 3 6 ukladať žiadne finančné obme­ obsiahnuté v smernici 2002/73 37. Účelom dzenia, ktoré by bránili rozvoju malých tejto judikatúry je ochrana biologického a stredných podnikov. Títo dvaja vedľajší stavu ženy počas jej tehotenstva a následne účastníci konania tiež tvrdia, že by v praxi po ňom. Ide o to, aby sa v maximálne možnej

36 — Články 117 až 120 Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES až 143 ES. 37 — Dvanáste odôvodnenie.

I - 7650

MCKENNA

miere zabránilo tomu, že zamestnané ženy sa obsadzované miesto, a to od začiatku po celú vzdajú materstva z dôvodu nevýhod, ktoré dobu tehotenstva 42. môže materstvo mať pre priaznivý vývoj ich pracovného života 38.

58. Súdny dvor teda rozhodol, že odmietnu­ tie prijať do zamestnania tehotnú ženu kvôli 42 — Tamže, bod 27. Pani Mahlburg, ktorá bola zdravotnou jej tehotenstvu predstavuje priamu diskrimi­ sestrou na klinike kardiochirurgie v rámci pracovnej zmluvy náciu 3 9 . Takúto diskrimináciu teda nemožno na dobu určitú, hneď podala prihlášku na okamžite voľné pracovné miesto, ktoré by sa týkalo práce v oddelení odôvodniť dôvodmi finančnej ujmy, ktorá by chirurgie. Keďže bola dotknutá osoba v čase podania prihlášky tehotná, jej zamestnávateľ sa rozhodol jej toto vznikla zamestnávateľovi v prípade, že by miesto nedať, pretože ustanovenia Mutterschutzgeselz (nemecký zákon na ochranu matky) výslovne zakazovali prijal do zamestnania tehotnú ženu počas jej zamestnávateľom nechať pracovať tehotne ženy v oblastiach, materskej dovolenky40 alebo jej tehoten­ v ktorých by boli vystavené nepriaznivému vplyvu škodlivých látok. stva41, ani ustanoveniami o ochrane tehotnej 43 — Rozsudok z 5. mája 1994, Habermann-Beltermann, ženy, ktoré by bránili jej prideleniu na C-421/92, Zb. s. I-1657. 44 — Rozsudky zo 4. októbra 2001, Jiménez Melgar, C-438/99, Zb. s. I-6915, a Tele Danmark, C-109/00, Zb. s. I-6993. 45 — Rozsudok Habermann-Beltermann, už citovaný. V tejto veci domov dôchodcov vypovedal pracovnú zmluvu s pomocnou 38 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Webb, uż citovaný, body 20 ošetrovateľkou, ktorá bola prijatá na nočné ošetrovanie, z dôvodu, že dotknutá osoba bola tehotná a že ustanovenie až 22, a Brown, už citovaný, body 17 a 18. Mutterschutzgesetz zakazovalo nočnú prácu tehotným 39 — Rozsudky z 8. novembra 1990, Dekker, C-177/88, Zb. ženám. s. 1-3941, bod 12, a z 3. februára 2000, Mahlburg, C-207/98, Zb. s. I-549, bod 20. 46 — Rozsudok Webb, už citovaný. Pani Webb, ktorá bola osobitne prijatá do zamestnania, aby zastúpila zamestnan­ 40 — V už citovanej veci Dekker zamestnávate! odmietol prijať do kyňu na materskej dovolenke, otehotnela dva týždne po zamestnania tehotnú ženu kvôli jej stavu z dôvodu, že jeho nástupe do práce. Súdy rozhodujúce o veci zamietli jej žalobu poisťovater by mu nevrátil denné dávky, ktoré by bol povinný proti výpovedi a usúdili, že nebola diskriminovaná na základe vyplácať dotknutej osobe počas jej materskej dovolenky, pohlavia, pretože sa stala neschopnou vykonávať prácu, pre a pretože by musel prijať do zamestnania inú osobu na Ktorú bola prijatá, a že muž, ktorý by bol prijatý do zastupovanie po dobu tejto dovolenky. zamestnania na ten istý účel a bol by neprítomný v práci za 41 — Rozsudok Mahlburg, už citovaný, bod 29. porovnateľné obdobie, by bol tiež prepustený.

zamestnanca základnou podmienkou riad­ odôvodniť prepustenie, ako je to možné neho plnenia pracovnej zmluvy, nič to v prípade pracovnej neschopnosti z iného nemení na tom, že ochrana, ktorú zaručuje dôvodu, čo uviedol v už citovanom rozsudku právo Spoločenstva ženám počas tehotenstva Webb, napriek tomu ide o obdobie, a potom po pôrode, nemôže závisieť od toho, v priebehu ktorého sa môžu vyskytnúť či je prítomnosť dotknutej osoby počas doby ťažkosti a komplikácie, ktoré si môžu vynútiť jej materstva nepostrádateľná pre riadne prísny lekársky dohľad nad ženou a prípadne fungovanie podniku, ktorý ju zamestnáva, dodržanie úplného pokoja počas celého inak by ustanovenia smernice 76/207 boli tehotenstva alebo jeho časti. Podľa Súdneho zbavené effet utile 47. dvora tieto ťažkosti a komplikácie, ktoré môžu mať za následok pracovnú neschop­ nosť, patria medzi inherentne riziká tehoten­ stva a podieľajú sa tak aj na osobitosti tohto stavu. Z toho vyvodil, že prepustenie pracu­ júcej ženy v priebehu tehotenstva pre neprí­ tomnosť v práci spôsobenú pracovnou neschopnosťou v dôsledku tehotenstva súvisí s možnými neskoršími inherentnými rizi­ 60. Táto ochrana tehotnej ženy proti znevý- kami tehotenstva, a preto ho treba považovať hodňujúcim opatreniam založeným na teho­ za prepustenie na základe tehotenstva. Vyvo­ tenstve bola následne rozšírená na chorobné dil, že takéto prepustenie sa môže týkať iba stavy v dôsledku tehotenstva. Toto rozšírenie žien, a vytvára teda priamu diskrimináciu na bolo uznané v rámci opatrenia týkajúceho sa základe pohlavia 49. prepustenia. V už citovanej veci Brown sa teda zohľadnila neprítomnosť zamestnan­ kyne v práci z dôvodu pracovnej neschop­ nosti spôsobenej chorobným stavom v súvislosti s tehotenstvom, aby sa odôvod­ nilo jej prepustenie pri uplatnení ustanovenia pracovnej zmluvy, podľa ktorého v prípade neprítomnosti v práci z dôvodu choroby po dobu viac ako 26 týždňov bez prerušenia možno prepustiť pracovníka, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo muža. Súdny dvor sa výslovne vrátil k stanovisku, ktoré prijal rok predtým v rozsudku Larsson 48, a rozhodol, že tehotenstvo nemožno prirov­ nať k chorobnému stavu, aby sa mohlo 61. Súdny dvor nakoniec zakotvil ochranu priznanú tehotným ženám, ktoré sú práce­ 47 — Tamže, bod 26. neschopné z dôvodu chorobného stavu 48 — Rozsudok z 29. mája 1997, C-400/95, Zb. s. 1-2757. Súdny dvor v tomto rozsudku usúdil, že mimo obdobia materskej dovolenky stanovenej členským štátom spôsobom, ktorý umožňuje pracovníčkam byť neprítomné v práci v priebehu obdobia, počas ktorého sa vyskytnú inherentne ťažkosti 49 — Body 22 a 24 rozsudku. Súdny dvor však dodal, že chorobné r tehotenstva, a pôrodu, a pri neexistencii vnútroštátnych stavy spôsobené tehotenstvom alebo pôrodom, ktoré sa ustanovení alebo v prípade potreby ustanovení Spoločenstva, vyskytnú po materskej dovolenke, spadajú pod všeobecný ktoré zaručujú ženám osobitnú ochranu, nemajú pracovníčky systém uplatňovaný v prípade choroby. Súdny dvor teda podľa smernice 76/20 nárok na ochranu pred prepustením prevzal rozlišovanie, ktoré urobil v rozsudku z 8. novembra v dôsledku neprítomnosti v práci z dôvodu chorobného 1990, Handels- og Kontorfunktionærernes Forbund stavu, ktorý je spôsobený tehotenstvom. (C-179/88, Zb. s. 1-3979, body 16 a 17).

63. Súdny dvor najskôr pripomenul, že ťažkosti a komplikácie spôsobené tehoten­ stvom, ktoré odôvodňujú pracovnú neschop­ nosť, neoddeliteľne súvisia s tehotenstvom a podieľajú sa tak aj na jeho osobitosti. Skúmal účinky uplatňovania predmetného systému a uviedol, že v zásade mal každý zamestnanec nárok na zachovanie celej 65. Z týchto skutočností vyvodzujem, že na svojej mzdy v prípade pracovnej neschop­ rozdiel od toho, čo tvrdí írska vláda a vláda nosti. Pokračoval takto: „Preto skutočnosť, že Spojeného kráľovstva, ako aj Board, sa žena je pred začiatkom materskej dovolenky kritériá prijaté Súdnym dvorom na posúde- ukrátená o celú svoju mzdu, keď jej pracovná neschopnosť bola spôsobená chorobným stavom súvisiacim s tehotenstvom, je nutné 50 — Rozsudok Hoj Pedersen a i., už citovaný, body 33 az 37. považovať za skutočnosť založenú predov­ 51 — Tamže, body 51 až 53.

I - 7653

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — P. LÉGER — VEC C-191/03

67. Totiž cieľom pravidiel Spoločenstva v oblasti rovnosti zaobchádzania nie je, ako to pripomína pani McKenna, dosiahnutie formálnej, ale materiálnej rovnosti 52. Sledo­ vanie tohto cieľa vyžaduje sústrediť sa na 66. V už citovanom rozsudku Høj Pedersen praktické dôsledky uplatňovania predmet­ a i. teda Súdny dvor netvrdil, ako sa zrejme ných ustanovení v spore vo veci samej pre domnievajú írska vláda, vláda Spojeného zamestnankyne. Pri uplatňovaní rovnakých kráľovstva, ako aj Board, že sa chorobný stav úvah, ako sú úvahy Súdneho dvora v už tehotnej ženy, ktorý súvisí s tehotenstvom, citovaných veciach, možno dospieť k záveru, musí vo všetkých ohľadoch posudzovať že ustanovenia systému nemocenskej dovo­ ako akákoľvek choroba, pretože sa sporný lenky Board-u sú diskriminačné. Preto pri­ systém týka dávok v prípadoch pracovnej rovnávame pracovnej neschopnosti spôsobe­ neschopnosti, a to bez ohľadu na dôsledky nej chorobným stavom súvisiacim uplatňovania takéhoto režimu. Naopak, ako s tehotenstvom, ktorý vznikol v priebehu to už bolo uvedené, Súdny dvor najprv tehotenstva, k prípadu pracovnej neschop- skúmal obsah predmetných ustanovení a ich dôsledky pre tehotné ženy a uplatňoval pri tom rovnakú metódu analýzy ako v prípade prístupu k zamestnaniu alebo 52 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Thibault, už citovaný, bod 26, prepustenia. Následne skonštatoval, že Mahlburg, už citovaný, bod 26, a Gómez, už citovaný, bod 37.

I - 7654

MCKENNA

70. írska vláda a vláda Spojeného kráľovstva ešte uvádzajú dve tvrdenia proti analýze, 68. V protiklade s tým, čo si zrejme myslí podľa ktorej je sporný systém diskriminačný, vnútroštátny súd, a tiež v protiklade so pričom prvé tvrdenie súvisí s finančnými stanoviskom, ktoré obhajujú írska vláda, dôsledkami, ktoré by mohol takýto výklad vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Board, mať pre zamestnávateľa, a druhé súvisí osobitná situácia zamestnankýň na materskej s praktickými ťažkosťami pri jej vykonávaní. dovolenke, ktorá vyplýva z judikatúry a smernice 92/85, nevylučuje moju analýzu. V už citovanom rozsudku Gillespie a i. bolo skutočne rozhodnuté, že žena, ktorá je na 53 — Body 17 a 22 rozsudku. 54 — Treba však pripomenúť, že tieto ustanovenia nebránia materskej dovolenke, nie je v tej istej situácii zachovaniu priaznivejších ustanovení, ktoré by existovali ako pracujúci zamestnanec, takže si nemôže v rôznych členských štátoch (článok 1 ods. 3 smernice 92/85). na základe článku 141 ods. 1 a 2 ES 55 — Rozsudok Hoj Pedersen a i., už citovaný, bod 39.

I - 7655

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-191/03

Domnievam sa, že tieto tvrdenia musí byť chorobami, ktoré sú spôsobené tehoten­ možné zamietnuť. stvom alebo pôrodom, a inými chorobami 58. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa preto domnievam, že finančné dôsledky odstráne­ nia spornej diskriminácie by nemali odôvod­ ňovať jej zachovanie.

56 — Ako bolo uvedené v už citovanom rozsudku Busch, „podľa judikatúry Súdneho dvora nemôže finančná ujma, ktorá vznikla zamestnávateľovi, odôvodňovať diskrimináciu zalo­ ženú na pohlaví" (bod 44). 58 — Tamže, bod 16. 57 — Rozsudok Brown, už citovaný, bod 26. 59 — Body 48 a 49 rozsudku.

I - 7656

MCKENNA

k zneužitiu. Táto vec však nepriniesla žiaden tie neprítomnosti v práci spôsobenej pracov­ konkrétny a detailný dôkaz o tom, že nou neschopnosťou z dôvodu chorobného vykonávanie uvedeného rozlišovania spôso­ stavu súvisiaceho s tehotenstvom, ktorý buje vážne problémy v rôznych členských vznikol v priebehu tehotenstva. štátoch. Domnievam sa preto, že túto námietku musí byť možné zamietnuť.

I - 7657

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-191/03

V — Návrh

76. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré mu položil Labour Court, odpovedal takto:

1. Systém nemocenskej dovolenky, na základe ktorého sa zaobchádza rovnakým spôsobom so zamestnankyňami trpiacimi chorobným stavom súvisiacim s tehotenstvom a zamestnancami postihnutými akoukoľvek chorobou v tom zmysle, že doby neprítomnosti spôsobené pracovnou neschopnosťou v dôsledku chorobného stavu súvisiaceho s tehotenstvom, ktorý vznikol v priebehu tehotenstva, sa započítavajú do nároku na platenú nemocenskú dovolenku, spadá do pôsobnosti smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, a nie do pôsobnosti článku 141 ods. 1 a 2 ES a smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy.

2. Takýto systém je v rozpore so smernicou 76/207.