C-203/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-203/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 8. júla 2004 1

1. V tejto žalobe podanej podľa článku 226 „1. Na účely ďalej uvádzaných ustanovení ES Komisia tvrdí, že rakúska právna úprava, sa zásaďou rovnakého zaobchádzania ktorá zakazuje prijímanie žien na špecifické rozumie, že neexistuje žiadna priama pracovné miesta v banskom priemysle a na ani nepriama diskriminácia z dôvodu pracovné miesta zahŕňajúce práce vo vyso­ pohlavia, najmä s odvolaním sa na kotlakovej atmosfére a potápačské práce, je manželský alebo rodinný stav. v rozpore s článkami 2 a 3 smernice o rovnakom zaobchádzaní 2(ďalej len „smer­ nica").

2. Táto smernica sa nedotýka práva člen­ ských štátov vylúčiť z oblasti jej uplat­ ňovania tie profesijné činnosti, a kde je to vhodné, aj prípravu na tieto činnosti, Právny rámec pri ktorých je vzhľadom na ich charak­ ter alebo okolnosti, za akých sa vykoná­ vajú, pohlavie pracovníka určujúcim faktorom.

Právo Spoločenstva

3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide 2. Článok 2 smernice v rozsahu týkajúcom o tehotenstvo a materstvo. sa tejto veci stanovuje:

a) všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, sa zrušia; V prípade, že tieto dohody sú nezlučiteľné s touto zmluvou, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstrá­ nenie zistených nezlučiteľností. ..."

3 — Dohoda je pripojená k rozhodnutiu Rady a Komisie 94/1/ ..." ESUO z 13. decembra 1993 (Ú. v. ES I. 1, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3). Pozri najmä článok 70 a ods. 18 prílohy XVIII.

I-939

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-203/03

Medzinárodné právo b) ženy zamestnané zdravotníckymi a sociálnymi službami;

6. Článok 2 dohovoru Medzinárodnej orga­ nizácie práce č. 45 z 21. júna 1935 c) ženy, ktoré v priebehu ich štúdia pod­ o zamestnávaní žien podzemnými prácami stupujú obdobie výcviku v podzemných v podzemí a baniach všetkých druhov (ďalej častiach bane; a len „dohovor MOP č. 45") stanovuje:

KOMISIA/RAKÚSKO

júceho po uplynutí obdobia desiatich rokov, „(1) Pracovníčky ženského pohlavia nesmú ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, byť zamestnávané v baniach, solivaroch, bude viazaný Dohovorom na ďalšie desať­ spracovateľských závodoch, podzemných ročné obdobie, a potom ho bude môcť baniach alebo povrchových lomoch, vypovedať vždy po uplynutí desaťročného a nesmú byť zamestnávané ani nad zemou obdobia za podmienok uvedených v tomto pri ťažbe [s výnimkou spracúvania (oddeľo­ článku." vania a čistenia)], preprave alebo nakladaní.

9. Dohovor MOP č. 45 vstúpil do platnosti (2) Pracovníčky ženského pohlavia nesmú 30. mája 1937. Mohol teda byť vypovedaný okrem toho byť zamestnávané v koksovniach v roku nasledujúcom po 30. máji 1997. alebo pri preprave stavebných materiálov pre Rakúsko je jeho zmluvnou stranou, dohovor akýkoľvek druh výstavby. ratifikovalo roku 1937.

(3) Reichsarbeitsminister [minister práce] môže úplne zakázať zamestnávanie pracov­ Vnútroštátne právo níčok ženského pohlavia alebo ho môže podmieniť určitými podmienkami pre nie­ ktoré druhy činností alebo práce, ktoré predstavujú osobitné riziko pre zdravie a morálku."

10. Paragraf 16 Arbeitszeitordnung (naria­ denie o úprave pracovného času) z 30. apríla 1938 4 (ďalej len „nariadenie z roku 1938"), ktoré bolo podľa Komisie platné do 31. júla 2001, no podľa rakúskej vlády zrušené 5 zákonom z 19. augusta 1999 , stanovovalo: 11. Od 1. augusta 2001 zamestnávanie žien v podzemnom banskom priemysle upravuje Verordnung des Bundesministers für Wirt­ 4 — Deutsches RGBl. I, s. 447, Gnlf.d.L.Ö231/1939. schaft und Arbeit über Beschäftigungsver­ 5 — Bundesgeselz zur Bereinigung der vor 1946 kundgemachten bote und -beschränkungen für Arbeitneh­ einfachen Bundesgesetze und Verordnungen (Spolkový zákon na úpravu obyčajných spolkových zákonov a nariadení uve­ merinen (nariadenie spolkového ministra rejnených pred rokom 1946) (BGBl. I, 191/1999). hospodárstva a práce o zákazoch

(2) Odsek 1 sa nevzťahuje na:

„(1) Pracovníčky ženského pohlavia nesmú 1. pracovníčky ženského pohlavia byť zamestnané prácou, ktorá ich prostred­ s vedúcimi alebo technickými funk­ níctvom dvíhania, prenášania, tlačenia, otá­ ciami, ktoré nevykonávajú namáhavú čania alebo iného prepravovania nákladov fyzickú prácu; vystavuje osobitnej fyzickej námahe zahŕňa­ júcej fyziologický stres, ktorý je pre nich škodlivý.

2. pracovníčky ženského pohlavia pracu­ júce v sociálnych alebo zdravotníckych službách; (2) Rozhodujúcimi faktormi, ktoré sa zohľad­ nia pri posudzovaní práce uvedenej v odseku 1, pokiaľ ide o námahu a stres, sú predo­ 6 — BGBl. II, 356/2001. všetkým váha, druh a forma nákladu, pro-

I-942

KOMISIA/RAKÚSKO

striedky a rýchlosť prepravy, trvanie alebo v inej práci vo vysokotlakovej atmos­ a frekvencia práce, a telesná kondícia pra­ fére, ktorá nezahŕňa žiadnu väčšiu fyzickú covníčok ženského pohlavia. námahu."

17. Rakúsko vyhovelo tejto žiadosti listom 20. Komisia nebola s touto odpoveďou z 2. marca 1999. Zaslalo Komisii príslušné spokojná a 7. februára 2002 zaslala Rakúsku ustanovenia nariadenia z roku 1938 odôvodnené stanovisko. Rakúsko odpove­ a nariadenia z roku 1973, odvolalo sa na dalo 11. apríla 2002, pričom vysvetľovalo, že výnimku uvedenú v článku 2 ods. 3 smernice právna úprava týkajúca sa zákazu prijímania a výslovne uviedlo, že sa nezamýšľa zmena žien do banského priemyslu bola zmenená predpisov o zamestnávaní žien v banskom a doplnená nariadením z roku 2001. priemysle.

21. Keďže Komisia dospela k záveru, že zákazy zamestnávania žien vymedzené v nariadení z roku 1973 a v nariadení z roku 2001 sú v rozpore s právom Spolo­ čenstva, podala túto žalobu, v ktorej navr­ huje, aby sa určilo, že Rakúsko si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 2 a 3 smernice 18. Vzhľadom na to, že zákazy zamestnáva­ a článku 10 ES v spojení s článkom 249 ES. nia žien vymedzené v nariadení z roku 1938 a v nariadení z roku 1973 boli v rozpore so smernicou, Komisia zaslala Rakúsku výzvu listom z 29. apríla 1999.

Prípustnosť

nej právnej úpravy prijaté v čase medzi 25. Novelizácia rakúskej právnej úpravy vydaním odôvodneného stanoviska nepriniesla žiadnu podstatnú zmenu zákazu a žalobou na Súdny dvor neovplyvňovali zamestnávania žien v podzemnom banskom prípustnosť žaloby. To neplatí v tomto prí­ priemysle. Nariadenie z roku 1938 vytvorilo pade, pretože tieto opatrenia neboli zacho­ rozdiel v zaobchádzaní vo vzťahu vané ako celok. k niekoľkým druhom činností, čo znamenalo široký zákaz zamestnávania žien v banskom priemysle, zatiaľ čo nariadenie z roku 2001 stanovilo jediný všeobecný zákaz a vymedzilo obmedzený počet výnimiek, ktoré boli zame­ rané na veľmi špecifické činnosti ako naprí­ klad pracovnú prax vykonávanú v banskom priemysle. Z toho vyplýva, že systém vytvo­ rený právnou úpravou spornou v konaní pred podaním žaloby bol ako celok zacho­ 23. Samozrejme platí, že predmet žaloby vaný novými opatreniami prijatými Rakú­ podanej podľa článku 226 je vymedzený skom. konaním pred podaním žaloby upraveným v tomto článku a že odôvodnené stanovisko Komisie a žaloba na Súdny dvor preto musia byť založené na rovnakých výhradách. 9

28. Vo svetle vyššie uvedeného sa domnie­ vam, že námietka neprípustnosti je nedô­ vodná. 30. Je isté, že sporná právna úprava zaob­ chádza s mužmi a ženami rozdielne, pokiaľ ide o zamestnávanie v banskom priemysle. Otázkou preto je, či je, ako uvádza Rakúsko, takéto rozdielne zaobchádzanie prípustné, pretože spadá pod výnimku vymedzenú v článku 2 ods. 3 smernice.

Zákaz zamestnávania žien v podzemnom banskom priemysle

Smernica

31. Rakúsko predovšetkým tvrdí, že je jasné ako všeobecné pravidlo a z biologického hľadiska, že ženy nemajú rovnakú fyzickú stavbu ako muži a že sú fyzicky slabšie. 29. Komisia tvrdí, že zákaz zamestnávania V dôsledku toho im fyzicky náročná práca žien v podzemnom banskom priemysle v podzemnom banskom priemysle spôsobuje obsiahnutý v § 2 nariadenia z roku 2001 je väčšiu fyzickú námahu a vystavuje ich väčším zdravotným rizikám ako mužov. Rakúsko tvrdí, že to neplatí vo vzťahu k nočnej práci, 12 — Pozri bod 39 a nasi, tohto rozsudku. ktorá vystavuje mužov aj ženy rovnakej

I-946

KOMISIA/RAKÚSKO

14 — Rozsudok z 12. júla 1984, Hofmann, 184/83, Zb. s. 3047, bod 13 — Rozsudky z 25. júla 1991, Stoeckcl, C-345/89, Zb. s. 1-4047; 25. z 2. augusta 1993, Levy, C-158/91, Zb. s. I-4287, a z 13. marca 15 — Rozsudky z 15. mäja 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 1997, Komisia/Francúzsko, C-197/96, Zb. s. 1-1489. 44, a z 11. januára 2000, Krčil, C-285/98, Zb. s. I-69, bod 30.

I - 947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-203/03

tehotenstvo a materstvo, tieto slová ohrani­ Dohovor MOP čujú rozsah výnimiek. 16

39. Rakúsko tvrdí, že obmedzenia zamestná­ vania žien sú odôvodnené jeho medzinárod­ 36. Druhy situácií uvedené v článku 2 ods. 3 noprávnymi záväzkami vyplývajúcimi sa teda jasne odlišujú od tých situácií, na z dohovoru MOP č. 45, ktorý vzhľadom na ktoré sa zameriava rakúske právo, ktoré to, že predchádzal pristúpeniu Rakúska vylučuje výkon takejto práce všetkých žien k Zmluve o ES, zostáva pre neho záväzný bez ohľadu na ich fyzické schopnosti na základe článku 307 ES. a kondíciu.

40. Článok 307 ES prvý odsek stanovuje, že 37. Podľa môjho názoru nezáleží na tom, že, ustanovenia Zmluvy neovplyvnia práva ako zdôrazňuje Rakúsko, jeho právna úprava a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých stanovuje výnimky zo všeobecného zákazu. pred nadobudnutím platnosti Zmluvy medzi Súdny dvor jasne uviedol, že zásada rovnosti jedným alebo viacerými členskými štátmi na zaobchádzania nedovoľuje všeobecné vylú­ jednej strane a jedným alebo viacerými čenie žien z výkonu určitého zamestnania, aj tretími krajinami na strane druhej. Článok keď existujú výnimky, pokiaľ takéto zamest­ 307 má všeobecnú platnosť a vzťahuje sa na nanie nie je zakázané ' aj pre mužov. 17 akúkoľvek medzinárodnú dohodu, ktorá by V každom prípade sú výnimky podľa rakú­ mohla ovplyvniť uplatňovanie Zmluvy, bez skej právnej úpravy veľmi obmedzené, pokiaľ ohľadu na jej predmet. 18 ide o rozsah ich platnosti.

44. Veci Levy a Minne boli predložené Súdnemu dvoru vo forme návrhov na začatie prejudiciálneho konania. V žiadnej z týchto vecí nežiadal vnútroštátny súd o výklad týkajúci sa účinku článku 307 druhý odsek. Táto otázka nebola vznesená ani žiadnym 42. V uvedených veciach bola vznesená z účastníkov konania, ktorí predložili pripo­ otázka, či zásada rovnosti zaobchádzania mienky Súdnemu dvoru, aj keď vo veci bráni členským štátom v zakázaní nočnej Minne Súdny dvor poznamenal, že príslušný práce žien v situácii, keď iný dohovor MOP, členský štát (Belgicko) v skutočnosti vypove­ ktorý predchádza Zmluve, vyžaduje taký dal predmetnú dohodu. 23 zákaz. Súdny dvor v podstate rozhodol, že aj keď taký zákaz je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, smernica sa nemôže uplatniť v rozsahu, v akom sú členským štátom prijaté vnútroštátne predpisy na zabezpečenie výkonu jeho záväzkov vyplýva­ júcich z dohody, na ktorú sa vzťahuje článok 307.

45, V prejednávanej veci sa naopak od Súdneho dvora žiada rozhodnúť, že Rakúsko porušilo právo Spoločenstva. Ja som už vyjadril názor, že nariadenie z roku 2001 je skutočne v rozpore so smernicou. Aby bolo možné rozhodnúť, či Rakúsko môže, podľa jeho tvrdenia, využiť článok 307 ES na

odôvodnenie

svojej právnej úpravy, je potrebné určiť, či v súlade s odsekom 2 43. Komisia však odkazuje na článok 307 tohto ustanovenia podniklo všetky vhodné druhý odsek, ktorý zaväzuje členské štáty, kroky na odstránenie nezlučiteľností medzi aby podnikli všetky vhodné kroky na odstrá­ touto právnou úpravou a jeho záväzkami na nenie akejkoľvek nezlučiteľnosti medzi základe práva Spoločenstva. Táto otázka bola takouto dohodou a Zmluvou, a tvrdí, že vznesená aj účastníkmi konania. Ak by bol

Súdny dvor presvedčený, že Rakúsko mohlo 47. Článok 307 druhý odsek sa teda vzťa­ odstrániť nezlučiteľnosť medzi vnútroštát­ huje, ako naznačuje jeho znenie, na situácie, nymi predpismi a príslušným právom Spo­ keď môže byť dohoda opätovne prerokovaná ločenstva, ale neurobilo tak, Rakúsko by sa jej zmluvnými stranami alebo jednostranne už nemohlo odvolávať na článok 307. vypovedaná v súlade s jej podmienkami. Vo vzťahu k prejednávanej veci je' možné poznamenať, že 13 zmluvných strán, vrátane šiestich členských štátov,27 už dohovor MOP č. 45 vypovedalo. Väčšina z tých zmluvných strán, ktoré vypovedali dohovor, uviedla ako dôvod svojho vypovedania to, že dohovor je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami. Navyše roku 1996 Správna rada MOP vyzvala štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru MOP č. 45, aby zvážili ratifikovanie dohovoru MOP č. 176 z roku 1995 o bezpečnosti a zdraví v baniach, ktorý je opísaný ako „aktuálny štandard v tejto oblasti, ktorý v skutočnosti zahŕňa rozsah úpravy dohovoru č. 45", a aby prípadne vypovedali dohovor č. 45. 2 8 Doho­ vor č. 176 platí rovnako pre mužov aj ženy. 46. Rozsudok Súdneho dvora Komisia/Por­ tugalsko 2 4 sa výslovne zaoberá problémom, ktorému čelí členský štát, keď existuje rozpor medzi jeho medzinárodnoprávnymi záväz­ kami a záväzkami vyplývajúcimi z práva ES. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, že aj keď v rámci článku 307 členské štáty majú možnosť výberu, pokiaľ ide o vhodné kroky, ktoré majú byť podniknuté, sú v každom prípade povinné odstrániť všetky nezlučiteľ­ nosti existujúce medzi dohodou predchádza­ júcou pristúpeniu k Zmluve a Zmluvou o ES. Ak členský štát narazí na ťažkosti, ktoré znemožňujú úpravu takejto dohody, povin­ nosť vypovedať túto dohodu nemôže byť z tohto dôvodu vylúčená.25 Súdny dvor prišiel k záveru, že Portugalsko si tým, že 48. Z toho vyplýva, že v situácii, akou je nevypovedalo alebo neupravilo dohodu situácia v prejednávanej veci, v ktorej malo s treťou krajinou, ktorá bola v rozpore Rakúsko príležitosť zákonne vypovedať s nariadením Spoločenstva, nesplnilo povin­ nosti, ktoré mu vyplývali z tohto nariade­ nia. 26 27 — Fínsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko a Spojené královstvo. 28 — Pozri správy Správnej rady MOP pre 267. zasadanie (november 1996), GB.267/LILS/WP/PRS/2, 268. zasadanie 24 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18. (marec 1997), GB.268/LILS/WP/PRS/2, 270. zasadanie (november 1997), GB.270/15, a 274. zasadanie (marec 25 — Bod 58 už citovaného rozsudku. 1999), GB.274/LILS/WP/PRS/1 (prístupné na internetovej 26 — Bod 61 už citovaného rozsudku. stránke MOP www.ilo.org).

53. Rakúsko odpovedá, že tento zákaz je v súlade s požiadavkami smernice a že je 29 — Pozri článok 7 dohovoril, už citovaný v bode 8 týchto návrhov. najmä odôvodnený tými istými dôvodmi ako 30 — Pozri bod 4 týchto návrhov. zákaz práce v baniach, teda fyzicky náročnou

I-951

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-203/03

povahou tejto práce v spojení so všeobecne Súdny dvor výslovne uviedol, že zásada slabšími fyzickými schopnosťami žien, ako je rovnosti zaobchádzania nedovoľuje všeo­ napríklad ich nižšia respiračná kapacita. becné vylúčenie žien z výkonu určitej práce, aj keby z takého vylúčenia existovali výnimky, pokiaľ táto práca nie je zakázaná 32 aj pre mužov. Po druhé je v každom prípade zrejmé, že tieto výnimky nie sú objektívne odôvodnené v zmysle článku 2 ods. 3, pretože umožňujú ženám vykonávať vo vysokotlakovej atmosfére len dozornú funkciu alebo prácu, ktorá nespôsobuje nadmernú fyzickú záťaž pre ich organizmus. Nepatria preto do kategórie výnimiek súvi­ siacich s tehotenstvom alebo materstvom, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 3. 54. Je pravda, že rovnako ako v prípade práce v baniach môžu činnosti, na ktoré sa zameralo rakúske právo, zahŕňať určitú fyzickú námahu osoby, ktorá ich vykonáva. Keďže však Rakúsko nepredložilo žiadne dôkazy, že takáto práca spôsobuje riziká vplývajúce rozdielne na mužov a ženy alebo riziká, ktoré sú pre ženy špecifické a z dôvodu ktorých preto potrebujú osobitnú ochranu v zmysle článku 2 ods. 3 smernice, táto skutočnosť nemôže odôvodniť vylúčenie všetkých žien z výkonu takých činností. 3 1

1. určil, že Rakúska republika si tým, že zachovala §§ 8 a 31 nariadenia o prácach vo vysokotlakovej atmosfére a potápačských prácach z roku 1973 a prijala §§ 2 a 4 nariadenia spolkového ministra hospodárstva a práce o zákazoch a obmedzeniach zamestnávania pracovníčok zo 4. októbra 2001, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 3 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky;

2. zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

I- 953