C-205/03

FENIN/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 10. novembra 2005 1

1. Aby mohol subjekt podliehať právu Spo­ podmienky, za ktorých táto zásada odníma ločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, musí činnosti jej hospodársku povahu. byť kvalifikovaný ako podnik. Hoci Zmluva ES na tento pojem často odkazuje, nedefinuje ho, no presnejšie ho upravila judikatúra, ktorá mu pripísala funkčný obsah. Platí, že subjekt, ktorý vykonáva hospodársku čin­ nosť, je bez ohľadu na svoje právne posta­ venie a spôsob svojho financovania podni­ 2. Ústredná otázka prejednávanej veci sa týka nákupu lekárskych nástrojov verejnou kom v zmysle článkov 81 ES až 86 ES2.Hoci inštitúciou zodpovednou za správu španiel­ sa pripúšťa, že niektoré úlohy verejného skeho národného zdravotného systému (ďalej záujmu ako udržanie a zlepšenie bezpečnosti len „SNS"). Dve otázky si zaslúžia zvláštnu leteckej dopravy 3alebo ochrana životného pozornosť. Na jednej strane treba rozhodnúť, prostredia 4 nemajú hospodársku povahu, nie či podriadenie činnosti tejto inštitúcie zásade je také jednoduché rozhodnúť, kedy možno solidarity vylučuje jej kvalifikáciu ako pod­ činnosti, ktoré sú spojené s prevádzkou niku, a na druhej strane, či je možné oddeliť vnútroštátneho systému sociálneho zabezpe­ nákupnú činnosť od činnosti poskytovania čenia, označiť za činnosti nehospodárskej služieb zdravotnej starostlivosti, ktorú vyko­ povahy, keďže judikatúra pristupuje v tomto náva. kontexte k skúmaniu od prípadu k prípadu, pričom zisťuje, či zásada solidarity vylučuje uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Preto je ťažké stanoviť

4. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že základom sporu je rozhodnutie Komisie 6. Návrhom podaným do kancelárie Súdu z 26. augusta 1999 (ďalej len „napadnutý prvého stupňa 10. novembra 1999 podal akt") nevyhovieť sťažnosti podanej FENIN FENIN žalobu smerujúcu k zrušeniu napad­ smerujúcej k tomu, aby sa konštatovalo, že nutého aktu najmä z dôvodu, že sa Komisia 26 verejných inštitúcií, z ktorých tri sú dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri ministerstvá španielskej vlády, ktoré spravujú uplatnení článkov 82 ES a 86 ES. Komisia SNS, porušilo článok 82 ES tým, že uhrádzali tvrdila, že pri posudzovaní situácie SNS faktúry FENIN so značným omeškaním, uplatnila funkčné kritérium definície pod­ ktoré dosahovalo v priemere 300 dní. niku, tak ako ho zakotvil Súdny dvor v rozsudku Poucet a Pistre 5 .

charakterizovaný činnosťou, ktorá spočíva druhej s t r a n e , že Súd prvého s t u p ň a v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom nesprávne spojil povahu nákupnej činnosti trhu, a nie činnosťou nákupu ako takou". Súd s povahou následne poskytnutých služieb. prvého stupňa ďalej stanovuje, že „na účely V druhej časti žalobného dôvodu FENIN posúdenia povahy činnosti nie je vhodné subsidíarne uvádza, že Súd prvého stupňa oddeliť nákup tovaru od neskoršieho použitia mal rozhodnúť, že nákupná činnosť má tovaru n a d o b u d n u t é h o kupujúcim". hospodársku povahu, keďže ďalšia činnosť, V dôsledku toho treba zvážiť, či má použitie teda poskytovanie služieb zdravotnej staro­ kúpeného tovaru hospodársku alebo nehos- stlivosti, má h o s p o d á r s k u povahu. podársku povahu. Vychádzajúc pri svojej V návrhoch predložených vo vyjadrení analýze z už citovaných rozsudkov Poucet k odvolaniu Komisia obhajuje stanovisko, a Pistre a FFSA a i. 6 Súd prvého stupňa že analýza vykonaná Súdom prvého stupňa v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, v napadnutom rozsudku je v súlade s tým, že „SNS spravovaný ministerstvami a inými ako j u d i k a t ú r a vykladá pojem podnik inštitúciami, ktoré sú uvedené v sťažnosti v zmysle práva hospodárskej súťaže Spolo­ podanej žalobcom, vykonáva svoju činnosť čenstva. Komisia sa okrem toho domnieva, v súlade so zásadou solidarity, keďže je že druhá časť žalobného dôvodu je neprí­ financovaný z príspevkov na sociálne poiste­ pustná, pretože bola predložená po prvýkrát nie a z iných štátnych príspevkov a bezplatne v štádiu odvolania. Tento žalobný dôvod poskytuje služby svojim poistencom na navyše vedie k spochybneniu posúdenia základe všeobecného poistenia". V dôsledku skutkových okolností Súdom prvého stupňa, t o h o má n á k u p n á č i n n o s ť s p o j e n á čo nemôže byť predmetom odvolania. Spo­ s činnosťou inej ako hospodárskej povahy jené kráľovstvo a Španielske kráľovstvo rovnakú povahu. Súd prvého stupňa dospel vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na k záveru, že z toho vyplýva, že inštitúcie podporu Komisie. Domnievajú sa, že ani uvedené v sťažnosti FENIN nie sú podnikmi samotný nákup, ani poskytovanie služieb v zmysle článkov 82 ES a 86 ES. zdravotnej starostlivosti nepredstavujú hospodársku činnosť.

II — Predbežná otázka: pojem podnik nemuselo a nemusí byť nevyhnutne vykoná­ vané verejnými inštitúciami" 8. Na základe tých istých úvah sa generálny advokát Tesauro v návrhoch k už citovanému roz­ sudku Poucet a Pistre domnieval, že pred­ metnú činnosť môže vykonávať len verejná 10. Ako už bolo uvedené vyššie, kvalifiko­ inštitúcia a že ju nemožno porovnávať vanie subjektu ako podniku v zmysle práva s poisťovacími činnosťami vykonávanými Spoločenstva závisí od hospodárskej povahy súkromnými podnikmi, čo ho doviedlo činnosti, ktorú vykonáva. Keďže povaha k záveru, že predmetná inštitúcia nie je inštitúcie sa analyzuje pre každú činnosť podnikom. 9Rozsudok Ambulanz Glöckner samostatne, je možné, že na tú istú inštitúciu ponúka dodatočnú ilustráciu používania sa bude pri určitých činnostiach hľadieť ako porovnávacieho kritéria Súdnym dvorom: na podnik, kým pri iných činnostiach sa na zdravotnícke organizácie poskytujúce služby ňu právo hospodárskej súťaže nebude vzťa­ na trhu záchrannej služby a dopravy chorých hovať. 7 Pri rozlíšení medzi činnosťou hospo­ sa považovali za podniky, pretože „tieto dárskej alebo inej ako hospodárskej povahy činnosti nemuseli a nemusia byť nevyhnutne sa judikatúra opiera o súbežné kritériá vykonávané takýmito organizáciami alebo používané kumulatívne alebo alternatívne, orgánmi verejnej správy" 10. ktoré treba predstaviť, keďže FENIN zakladá svoje odvolanie na dôvode, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho uplatnenia tejto judikatúry.

A — Judikatúra k pojmu podniku

12. Ak neexistuje konkurenčný trh, na ktorom súťaží viacero podnikov, stáva sa otázka hospodárskej povahy činnosti a uplatenia porovnávacieho kritéria delikát­ 11. Použitie porovnávacieho kritéria, nejšou. Aby sa teda zabránilo tomu, aby z ktorého vychádza funkčná a extenzívna neexistencia skutočnej hospodárskej súťaže koncepcia podniku, pochádza z už citova­ na trhu viedla k jej automatickému vyňatiu ného rozsudku Höfner a Elser. Súdny dvor z pôsobnosti práva hospodárskej súťaže, dospel k záveru o hospodárskej povahe porovnávacie kritérium sa usiluje zahrnúť činnosti, „keďže sprostredkovanie práce do pojmu hospodárskej činnosti akúkoľvek

činnosť, ktorá môže byt' vykonávaná inštitú­ účasť súkromných podnikov na trhu, v iných ciou sledujúcou dosahovanie zisku. 11 Aj keď rozsudkoch Súdny dvor preukázal zrejmú Súdny dvor toto porovnávanie nevykonáva súvislosť medzi účasťou na trhu a výkonom systematicky, takmer vo všetkých svojich hospodárskej činnosti. Súdny dvor totiž, aby rozsudkoch týkajúcich sa pojmu podnik dospel k záveru, že talianski colní zástupco­ odkazuje na už citovaný rozsudok Höfner via sú podnikmi, opísal ich činnosť týmito a Elser, ktorý zostáva východiskovým bodom slovami: „ponúkajú za odplatu služby, ktoré jeho úvah. Pri doslovnom uplatnení však spočívajú vo vybavení colných formalít umožňuje toto porovnávacie kritérium zahr­ súvisiacich z dovozom, vývozom núť do pôsobnosti práva hospodárskej súťaže a tranzitom tovarov, ako aj iné doplnkové akúkoľvek činnosť. 1 2Takmer všetky činnosti služby ako služby peňažnej, obchodnej totiž môžu byť vykonávané aj súkromnými a daňovej povahy" 1 3 . V neskorších rozsud­ subjektmi. Nič teda teoreticky nebráni tomu, koch Súdny dvor jasne stavia na jednu aby bola obrana štátu zadaná inému sub­ úroveň účasť na trhu a hospodársku povahu jektu, ako o tom existuje množstvo príkladov vykonávanej činnosti. V rozsudkoch z histórie. Práve z tohto dôvodu Súdny dvor Pavlov a i. a Ambulanz Glöckner teda tvrdí, vo svojich neskorších rozsudkoch prehĺbil že „hospodárskou činnosťou je každá čin­ tento pojem tým, že ho spojil s účasťou na nosť, ktorá spočíva v ponúkaní tovarov alebo trhu. služieb na danom trhu" 14. Nie je teda rozhodujúca iba skutočnosť, že činnosť môžu teoreticky vykonávať súkromní podnikatelia, ale najmä skutočnosť, že sa činnosť vykonáva v trhových podmienkach. Tieto podmienky sa na rozdiel od zásady solidarity vyznačujú konaním zameraným na dosahovanie zisku. Práve to umožňuje rozhodnúť, či trh existuje alebo neexistuje, aj keď platné zákonné ustanovenia bránia vzniku skutočnej hospo­ 13. Druhé kritérium rozvinuté judikatúrou dárskej súťaže na trhu. Naproti tomu, ak štát s cieľom kvalifikovať činnosť ako hospodár­ u m o ž n í rozvoj čiastočnej hospodárskej sku je kritérium účasti na trhu alebo výkonu činnosti v trhovom kontexte. Aj keď v už citovanom rozsudku Höfner a Elser hospo­ dárska povaha činnosti vyplýva z účasti na trhu len implicitne, keďže štát akceptoval

I - 6301

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-205/03 P

Všeobecnej šie, všetky prejavy výkonu verejnej moci, ktorých cieľom je regulovať trh, a nie zúčast niť sa na ňom, sú vyňaté z rozsahu pôsob nosti práva hospodárskej súťaže. 20 14. Práve v tomto kontexte možno chápať odkazy v judikatúre na možnosť porušenia práva hospodárskej súťaže ako argument na kvalifikovanie subjektu ako podniku. 15 Aj keď dosahovanie zisku nie je cieľom, môže existovať taká účasť na trhu, ktorá je spôsobilá ohroziť ciele práva hospodárskej súťaže.

Aby mohol posúdiť mieru tejto solidarity, vychá dzal Súdny dvor v rozsudkoch, ktoré vydal v tejto oblasti, zo súhrnu ukazovateľov 15. Okrem vyššie uvedených kritérií, ktoré s cieľom rozhodnúť, či je povinná účasť viedli Súdny dvor v rôznych veciach k záveru, že ide o podnik, je takisto potrebné preskúmať judikatúru, v ktorej považoval niektoré činnosti za „nehospodárske". Takéto 16 — V bode 30 svojho už citovaného rozsudku Eurocontrol Súdny dvor vyhlasuje, že „s ohľadom na všetky činnosti Eurocon- kvalifikovanie umožňuje a contrario vyme trolu, ich povahu, ich predmet a pravidlá, ktorým podliehajú", dziť rozsah pôsobnosti práva hospodárskej nepredstavujú hospodársku povahu. Pozri tiež bod 23 už citovaného rozsudku Diego Cali & Figli, ktorý zdôrazňuje že súťaže Spoločenstva. Súdny dvor skúma takáto činnosť svojou povahou, svojím predmetom a pravidlami, ktorým podlieha", sa viaže na výkon prerogatív povahu, predmet, ako aj pravidlá, ktorým verejnej moci. 17 — Eurocontrol, už citovaný. 18 — Rozsudok Diego Call & Figli, už citovaný, sa týkal pred chádzania znečisteniu v prístave Gênes. 19 — Dôkaz, že činnosť vyplýva z úloh vo všeobecnom záujme,

kedze. . . môže viesť k správaniu, ktoré sa pravidlá hospodár skej súťaže snažia potlačiť". Pozri tiež návrhy, ktoré pred 20 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2004, Meca- niesol generálny advokát Jacobs vo veci Cisal (rozsudok -Medina a Majcen/Komisia, T-313/02, Zb. s. II-3291, bod 41. z 22. januára 2002, C-218/00, Zb. s. I-691), v ktorom je 21 — Pozri napríklad skutkový stav už citovaného rozsudku AOK- upresnené v bode 71, že „základnou otázkou je, či je táto -Bundesverband a i. a HERVEY, T., a McHALE, J.:

I - 6302

FENIN/KOMISIA

22 — Bod 8 už citovaného rozsudku Poucet a Pistre. 25 — V bodoch 38 až 40 už citovaného rozsudku Cisal bolo upresnené, že solidarita sa prejavuje tak, že príspevky 23 — Bod 16 už citovaného rozsudku Poucet a Pistre. nemusia byť úmerné poistenému riziku a že uhradené 24 — Bod 18 už citovaného rozsudku Poucet a Pistre. plnenia nemusia byť úmerné príjmom poisteného.

I - 6303

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-205/03 P

zaznamenať prvky solidarity, Súdny dvor 22. Na záver treba odkázať na už citovaný dospel k záveru, že „nemôžu vyvrátiť" rozsudok AOK-Bundesverband a i., v ktorom kvalifikovanie ako podniku. Súdny dvor neskúma účasť v dôchodkovej sporiteľni alebo vo fondoch, ale stanovenie maximálnych úhrady za lieky nemeckými zdravotnými poisťovňami. Hoci bol preň tento postup otvorený, Súdny dvor nevylu­ čuje možnosť kvalifikovať tieto poisťovne ako podniky z dôvodu, že vykonávajú funkciu trhovej regulácie. Zvolené odôvodnenie sa viaže na pojem solidarity uplatňovaný štá­ 20. Holandský odvetvový dôchodkový fond tom, keďže prvky hospodárskej súťaže prí­ podrobený preskúmavaniu Súdnym dvorom tomné v odvetví zdravotného poistenia nie sú vo veci Albany 26 sa takisto považuje za schopné vytvoriť trhové podmienky. Predsa podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže. však treba uviesť, že v bode 58 tohto Uvedené boli tri skutočnosti, a to fakulta­ rozsudku je výslovne vyjadrená možnosť, že tívna povaha účasti vo fonde, správa fondu predmetné inštitúcie konajú ako podniky, v súlade so zásadou kapitalizácie pokiaľ „sa venujú činnostiam, ktoré nemajú a primeranosť plnení uhradeným príspev­ sociálny účel". kom, pričom z toho bolo vyvodené, že existuje určitá hospodárska súťaž medzi týmto fondom a súkromnými spoločnosťami životného poistenia. Sociálny cieľ, absencia dosahovania zisku, požiadavka solidarity a zákonné obmedzenia nemôžu „zbaviť" vykonávanú činnosť jej hospodárskej povahy. Fondom zavedená solidarita je totiž obme­ dzená, keďže z nej vyplýva prospech len pre jeho poistencov.

24. Rozsudok vydaný anglickým Competi­ tion Commission Appeal Tribunal vo veci BetterCare c/The Director of Fair Trading 2 9 si zaslúži osobitnú pozornosť. North & West 25. Skutočnosť, že činnosť vykonáva štátna Belfast Health & Social Services Trust (ďalej inštitúcia na základe ustanovení zákona, len „N & W") bol podľa zákona povinný môže prispieť k tomu, že jej podľa fínskeho zabezpečiť opatrovateľské a ubytovacie práva nebude priznaná hospodárska povaha. služby pre staršie osoby. N & W je vlastní­ Orgán ochrany hospodárskej súťaže napriek kom rezidencií, z ktorých niektoré spravujú tomu rozhodol, že verejná nemocnica obvi­ súkromné podniky. Jeden z týchto podnikov, nená z účtovania likvidačných cien za BetterCare, sa sťažoval, že N & W zneužíva laboratórne a rádiologické služby na súkrom­ dominantné postavenie, keďže ako jediný nom trhu sa mohla považovať za predmet kupujúci jeho služieb ho donútil súhlasiť práva hospodárskej súťaže. 30 Aj v švédskej s neprimerane nízkymi cenami. Podľa anglic­ judikatúre výkon verejnej moci nepodlieha kého súdu sa zdá, že rozhodujúci bod právu hospodárskej súťaže, ak sa uskutočňuje spočíval v tom, že N & W uzatváral podľa zákona. 31. írske orgány sa naproti obchodné transakcie v oblasti služieb so tomu uspokoja s rozlišovaním medzi hospo­ súkromnými podnikmi, ktoré spravovali dárskymi činnosťami a výkonom funkcií rezidencie, z čoho vyplýva, že tieto činnosti zákonnej povahy alebo funkcií spojených majú obchodnú povahu. Súd prvého stupňa s organizáciou priemyselných vzťahov. írsky tiež skonštatoval, že správu rezidencií orgán ochrany hospodárskej súťaže tiež roz­ hodol, že zdravotný orgán zodpovedný za správu služieb zdravotnej starostlivosti a poskytovanie nemocničných služieb 27 — Pozri VAN DE GRONDEN, J. W.: „Purchasing Care: Economic Activity or Service of General (Economic) v danom zemepisnom regióne, ktorý pre­ Interest?" ECLR 2004, č. 2, s. 87, osobitne s. 90. Postavenie zdravotných poisťovní je odlišné, pretože tie ďalej nepodlie­ najímal nehnuteľnosti, vykonáva hospodár­ 32 hajú právu hospodárskej súťaže po vstupe do účinnosti sku činnosť. 1. januára 2004 zákona, ktorým sa modernizuje zdravotné poistenie. Pozri k tomuto bodu JAEGER, W.: „Die gesetzli­ chen Krankenkassen als Nachfrager im Wettbewerb", ZWeR 2005, č. 1, s. 31. 28 — Rozhodnutím z 29. januára 1997 „Cruz Roja Española" (Expte R 179/96), Súd pre ochranu hospodárskej súťaže rozhodol, že 30 — Kilpailuvirasto, 17. marca 2000, dnro 343/61/1997. španielsky Červený kríž koná ako podnikateľ, ak vykonáva 31 — Národné riaditeľstvo pre hospodársku súťaž napríklad roz­ prevozy chorých do ambulancie, keďže navrhuje tieto služby hodlo, že r o z h o d n u t i e národného úradu pre liečivá v kontexte slobodnej hospodárskej súťaže a neobmedzuje sa o povolení lieku spadá do tohto rámca. na spravovanie verejných subvencií na charitatívne účely. 32 — Rozhodnutie orgánu ochrany hospodárskej súťaže č. 358, 29 — Vec č. 1006/2/1/01 [2002] Competition Appeal Reports 299. FDB/Southern Health Board, z 12. októbra 1994.

26. Súdny dvor vstupuje do nebezpečného terénu, keď sa pokúša rozhodnúť, či má činnosť vykonávaná štátom alebo štátnou inštitúciou hospodársku povahu, pretože musí hľadať rovnováhu medzi potrebou chrániť hospodársku súťaž na spoločnom trhu pred narušením a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov. 33 Právomoc 27. Istotne, zaviesť požiadavky hospodárskej štátu, ktorú vykonáva v politickej sfére, je súťaže v odvetviach, ktoré nezodpovedajú podriadená demokratickej kontrole. Pre pod­ povahe trhu, by nemalo zmysel. Mohlo by to nikateľské subjekty pôsobiace na trhu je viesť k uloženiu povinnosti členským štátom stanovený odlišný druh kontroly, právny systematicky odôvodňovať ich konanie rámec pre ich konanie vytvára právo hospo­ z pohľadu č l á n k u 86 o d s . 2 ES dárskej súťaže. Ale ak štát koná ako pod­ a zodpovedalo by to neobmedzenému roz­ nikateľ, nezdá sa byť spravodlivé oslobodiť šíreniu pôsobnosti práva hospodárskej jeho postup od akejkoľvek kontroly. Naopak, súťaže. Predovšetkým hlavnou činnosťou v tomto prípade je povinný rešpektovať tie štátu nie je konať na trhu ako podnikateľ, isté pravidlá. Preto je nevyhnutné zakotviť keďže jeho najvýznamnejšou úlohou je uviesť jasné kritérium s cieľom rozhodnúť, kedy sa do praxe prerozdeľovacie mechanizmy. bude uplatňovať právo hospodárskej súťaže. V tomto kontexte sa konanie štátu riadi V zásade sa pravidlá práva hospodárskej výlučne cieľom solidarity, je mu cudzia súťaže uplatnia len na podnikateľské subjekty filozofia trhu. Preto právo hospodárskej zúčastňujúce sa trhu a nie na štáty, okrem súťaže sa naň uplatní len v rozsahu, v akom prípadu, ak poskytujú podnikom pomoc sa inštitúcie poverené dosahovaním cieľa solidarity považujú za podniky. Ak sa však pri výkone činnosti neplní žiadny cieľ kapi- talizácie, čo bráni vytvoreniu trhovej logiky, 33 — Podľa článku 152 ods. 5 ES „činnosť Spoločenstva v oblasti toto právo sa neuplatní. Napriek tomu nie je verejného zdravia plne rešpektuje zodpovednosť členských státov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravot­ štát menej podriadený požiadavke konzis­ níckych služieb a zdravotnej starostlivosti". Pokiaľ ide tentnosti: niektoré činnosti môže vyňať o organizáciu sociálneho zabezpečenia, článok 137 ods. 4 ES stanovuje, že „nie je dotknuté právo členských štítov z trhu len za predpokladu, že skutočne definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu". Pozri tiež rozsudky zo 7. februára 1984, Duphar a L, 238/82, Zb. s. 523, bod 16, a z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 41. Článok 36 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1 ) 34 — Rozsudky z 3. decembra 1987, BNIC, 136/86, Zb. s. 4789, tiež stanovuje, že „Únia uznáva a rešpektuje prístup a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851. k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, tak ako ustanovujú vnútroštátne zákony a prax, v súlade so zmluvou 35 — Článok 16 ES, ak trvá na nevyhnutnosti zaručiť fungovanie zakladajúcou Európske spoločenstvo s cieľom podporovať služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, nepredstavuje sociálnu a teritoriálnu súdržnosť Únie". obmedzenie rozsahu pôsobnosti článku 86 ods. 2 ES, ale skôr poskytuje návod na výklad tohto ustanovenia.

29. Na druhej strane, ak si štát vyhradil 28. Treba rozlišovať dva prípady. Na jednej zákonný monopol na výkon činnosti, čo strane, ak vykonávajú súkromné a verejné znamená, že sa nemôže rozvinúť žiadna subjekty tú istú činnosť, môže medzi nimi skutočná hospodárska súťaž, nie je vôbec dochádzať, hoci aj v obmedzenej miere, vylúčené, že koná ako trhový subjekt, keďže k hospodárskej súťaži. Zhodnosť vykonávanej existencia takéhoto monopolu nemôže zme­ činnosti, ktorú vykonávajú dva druhy sub­ niť povahu tejto činnosti. 39 V tomto kon­ jektov, totiž znamená, že poskytnuté služby texte treba na základe relevantných skutoč­ sú podobné a že zodpovedajú rovnakému ností preveriť, či je činnosť organizovaná dopytu na trhu. Súdny dvor nepoužíva porovnávacie kritérium tak, že všetky čin­ nosti, v ktorých vystupuje štát, musia byť 36 — Bod 25 už citovaného rozsudku Höfner a Elser. liberalizované, ale napriek tomu sa snaží 37 — Pozri rozsudky z 24. apríla 1994, Almelo (C-393/92. Zb. s. I-1477), ktorého bod 48 stanovuje, že „takýto podnik zabrániť tomu, aby mohli subjekty verejného musí zabezpečiť nepretržitú prevádzku elektrickej energie na práva konkurovať podnikom a pritom si robiť celom povolenom území, všetkým spotrebiteľom, miestnym distribútorom alebo konečným užívateľom, kedykoľvek nárok na imunitu voči právu hospodárskej v požadovaných množstvách, pri jednotných sadzbách a podmienkach, ktoré sa môžu meniť len na základe súťaže. Vyššie citovaný rozsudok Höfner obejtkívnych kritérií uplatniteľných na všetkých jeho kli­ a Elser možno vykladať vo svetle tohto entov", a z 19. mája 1993, Corbeau (C-320/91, Zb. s. I-2533).

takým spôsobom, že zodpovedá podstatným dotknutú činnosť jej hospodárskej povahy. spôsobom požiadavkám solidarity, alebo Vyššia miera solidarity sa dosiahne, ak je naopak, či podlieha trhovej logike, s cieľom predmetná služba k dispozícii bezplatne, kapitalizácie. Neschopnosť predmetného pretože medzi nákladmi na poskytnutie podniku dosiahnuť finančnú rovnováhu bez služby a cenou zaplatenou užívateľom nie je príspevku štátu do jeho rozpočtu je názna­ žiadna súvislosť. Posledná podmienka je kom toho, že ide o prvý príklad. rozhodujúca pre záver o tom, že sa odvetvie neriadi trhovou logikou. Ak totiž súkromné aj verejné subjekty poskytujú totožné služby, je ich potrebné skúmať v rámci článku 86 ods. 2 ES. Naproti tomu, pokiaľ služby zdravotnej starostlivosti môžu byť poskyt­ nuté len zariadeniami pod kontrolou štátu, ktoré sú povinné postarať sa bezplatne 30. Bez ohľadu na dotknutú oblasť môže byť o všetkých pacientov, ktorí sa k nim dostavia, solidarita uvádzaná do praxe štátom viac tak sa trhová logika neuplatní, a činnosť sa alebo menej silná. V odvetví poistenia, ako už bude spravovať výlučne zásadou solidarity. Súdny dvor preukázal v judikatúre týkajúcej sa účasti v dôchodkových fondoch alebo zdravotných poisťovniach, umožňujú tri prvky zmerať mieru solidarity: povinná povaha poistenia, súvislosť medzi platenými príspevkami a rizikom poisteného alebo, naopak, z perspektívy solidarity, jeho príj­ mami a napokon vzťah medzi poskytnutými plneniami a uhradenými príspevkami. 40

III — Posúdenie odvolacieho dôvodu 36. Napriek tomu treba uviesť, že v odpovedi na otázku vznesenú Súdom prvého stupňa 8. f e b r u á r a 2 0 0 2 v r o z s u d k u S m i t s a Peerbooms 41 sa žalobkyňa musela vyjadriť k hospodárskej povahe služieb zdravotnej starostlivosti poskytovaných bezplatne. A 33. Po zamietnutí námietok Komisie vzťa­ preto keďže kvalifikovanie tejto činnosti, hujúcich sa na prípustnosť posúdim najskôr ktorú vykonáva SNS, bolo predmetom disku­ druhú časť odvolania, pretože ak Súd prvého sie pred Súdom prvého stupňa, je potrebné stupňa nesprávne kvalifikoval bezplatné dospieť k záveru, že bolo súčasťou predmetu poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti sporu pred Súdom prvého stupňa. vykonávané SNS ako činnosť nehospodárskej povahy, jeho záver by bol iný. V druhom rade budem venovať pozornosť súvislosti medzi nákupom a použitím, na ktoré je určený, ktorá je predmetom prvej časti odvolania.

37. Súd prvého stupňa okrem toho rieši túto o t á z k u v b o d e 40 svojho r o z s u d k u a konštatuje, že činnosť má nehospodársku povahu. Je preukázané, že účastník konania je oprávnený spochybniť dôvody, ktoré pod­ A — Prípustnosť porujú závery rozsudku. 42 V dôsledku toho musí byť druhá časť odvolacieho dôvodu vyhlásená za prípustnú.

41 — Rozsudok z 12. júla 2001, C-157/99, Zb. s. I-5473. 34. Komisia tvrdí, že druhá časť žalobného 42 — Článok 113 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Zalobné dôvodu vznesená FENIN je neprípustná, dôvody týkajúce sa nadbytočných dôvodov sú naproti tomu neprípustné: rozsudky z 18. marca 1993, Parlement/Frede- pretože nebola nikdy uvádzaná v konaní na riksen (C-35/92 P, Zb. s. I-991); z 22. decembra 1993, prvom stupni a pretože sa týka posúdenia Pincherle/Komisia (C-244/91 P, Zb. s. I-6965, bod 25), a z 16. júna 1994, SFEI a i./Komisia (C-39/93 P, skutkových okolností. Zb. s. I-2681, bod 23).

38. Kvalifikovanie činnnosti ako činnosti 40. Podľa odvolania sa Súd prvého stupňa hospodárskej alebo nehospodárskej povahy, dvakrát dopustil nesprávneho právneho tak ako bolo vykonané v bode 39 napadnu­ posúdenia, v prvom prípade tým, že pojem tého rozsudku vo vzťahu k bezplatnému hospodárskej činnosti nevyložil funkčne, poskytovaniu služieb zdravotnej starostlivo­ v druhom prípade tým, že vyložil zásadu sti, je úkonom podliehajúcim preskúmaniu solidarity extenzívne. Súdnym dvorom v rámci odvolania a nie skutkovým zistením. 43 Z toho vyplýva, že žiaden z dôvodov neprípustnosti vznesených Komisiou nemôže viesť k odmietnutiu druhej časti odvolacieho dôvodu. 41. Prvé nesprávne právne posúdenie vyplýva podľa žalobcu z toho, že Súd prvého stupňa nekvalifikoval samostatne každú čin­ nosť SNS. Súd prvého stupňa totiž celkovo kvalifikoval činnosti SNS bez toho, aby vzal do úvahy, že SNS na jednej strane poskytuje svojim poistencom povinné zdravotné poistenie a na druhej strane je povinný bezplatne im poskytovať služby zdravotnej starostlivosti. Hoci samotná skutočnosť B — Povaha činnosti spočívajúcej v ponúkaní poistenia dáva právo na prospech zo zdra­ bezplatných služieb zdravotnej starostlivosti votnej starostlivosti, poskytovanie zdravotnej poistencom SNS starostlivosti možno posudzovať nezávisle od povinnosti poistenia. Možno si predstaviť, že povinné poistenie sa spravuje zásadou soli­ darity, zatiaľ čo medzi poskytovateľmi zdra­ votnej starostlivosti prekvitá hospodárska súťaž, keďže poistencom zostáva sloboda výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivo­ sti. 39. Súd prvého stupňa sa v bode 39 napadnutého rozsudku domnieval, že „SNS, spravovaný ministerstvami a inými inštitú­ ciami, ktoré sú uvedené v sťažnosti podanej sťažovateľom, funguje v súlade so zásadou solidarity, kedže je financovaný príspevkami 42. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že na sociálne poistenie a inými štátnymi SNS je skutočne poverený týmito dvomi príspevkami a bezplatne poskytuje služby činnosťami. Takisto je preukázané, že Súd svojim poistencom na základe všeobecného prvého stupňa namiesto kvalifikovania kaž­ poistenia". Z toho vyvodil na základe judika- dej činnosti nezávisle pristúpil k celkovému túry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu a jednotnému kvalifikovaniu SNS. podnik záver, že „tieto inštitúcie pri svojej činnosti správy SNS nekonajú ako podniky".

47. Kritérium vyslovené Súdnym dvorom vo vyššie citovaných rozsudkoch však nepred­ stavuje primeraný základ pre kvalifikovanie povahy činnosti pri poskytovaní služieb 45. Súd prvého stupňa teda podľa žalobcu z d r a v o t n e j s t a r o s t l i v o s t i . Kým t o t i ž v dôsledku extenzívneho výkladu pojmu v rozsudkoch, na ktoré sa odvolával Súd solidarita nesprávne kvalifikoval činnosť pri prvého stupňa, Súdny dvor skúmal, ako už bezplatnom poskytovaní zdravotnej starost­ bolo spomenuté vyššie, súlad povinného livosti ako činnosť nehospodárskej povahy. poistenia v zdravotnej alebo nemocenskej Táto časť odvolania sa týka hlavnej otázky, poisťovni s právom hospodárskej súťaže ktorej riešenie v tejto veci prislúcha Súd­ Spoločenstva, je nepochybné, že činnosťou, nemu dvoru, a to či činnosť SNS pri ktorá sa má kvalifikovať, nie je povinné bezplatnom poskytovaní služieb zdravotnej zdravotné poistenie, ktoré SNS tiež vyko­ starostlivosti bola oprávnene kvalifikovaná náva, ale poskytovanie zdravotnej starostli­ ako činnosť nehospodárskej povahy. vostí. V dôsledku toho sa musí miera solidarity v tomto odvetví posudzovať na základe iných parametrov než sú parametre relevantné pre činnosť zdravotnej alebo 44 — Rozsudky, AOK-Bundesverband a i., už citovaný, bod 58, a zo nemocenskej poisťovne. 46 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 7; bod 114 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Ferlini (rozsudok z 3. októbra 2000, C-411/98, Zb. s. I-8081). 45 — Rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 46 a 47. 46 — Pozri body 30 a 31 návrhov vyššie.

50. Účasť štátu na financovaní plnení zdra­ votnej starostlivosti nie je spôsobilá vylúčiť kvalifikovanie činnosti zdravotníctva ako služby. 52 Judikatúra tiež preukázala, že samotná skutočnosť, že sa zdravotná sta­ rostlivosť pacientovi poskytuje bezplatne, 49. Z článku 50 ES vyplýva, že „v zmysle nestačí na vylúčenie tejto činnosti zmluvy sa za služby považujú plnenia, ktoré z pôsobnosti článku 49 ES. Súdny dvor totiž sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich výslovne rozhodol v rozsudku Smits neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe a Peerbooms, že služby zdravotnej starost­ tovaru, kapitálu a osôb" 4 7 . Všeobecnejšie, livosti, ktoré bezplatne poskytujú nemocnice, Súdny dvor rozhodol, že činnosti zdravot­ sú službami podľa článku 49 ES. Nie je níctva patria do pôsobnosti článku 60 dôležité, že poberateľ za službu neplatí, keďže Zmluvy" 48 . V tomto ohľade možno citovať „platby uskutočnené nemocenskými poisťov­ slová generálneho advokáta Tesauro, ktorý ňami... predstavujú ekonomickú protihod­ potvrdil, že odvetvie sociálneho zabezpečenia notu za nemocničné služby a nepochybne nie je „ostrovom mimo vplyvu práva Spolo­ majú odplatnú povahu" 5 3 . 49 čenstva" , takže sa vnútroštátna právna úprava, ktorá sa naň vzťahuje, nevymyká z rozsahu pôsobnosti tohto práva. Podľa Súdneho dvora nezávislosť členských štátov v oblasti organizácie ich systémov sociálneho zabezpečenia nevylučuje uplatňovanie základných slobôd. 50Úloha definovať „na jednej strane podmienky práva alebo povin­

poskytovania služieb a slobodnej hospodár­ sti, ktorú SNS zabezpečuje svojim poisten­ skej súťaže, keďže ustanovenia práva Spolo­ com, mala inú povahu ako činnosť ponúkaná čenstva sa snažia o dosiahnutie spoločného verejnými nemocnicami v už citovanej veci 5 cieľa realizácie vnútorného trhu. 4Rozsah Smits a Peerbooms. Neobsahuje síce len pôsobnosti slobodnej hospodárskej súťaže nemocničnú starostlivosť, túto starostlivosť a slobodného poskytovania služieb sa však však zahŕňa. Obdobne, pacienti síce neplatia navzájom nezhodujú. Nič totiž nebráni cenu starostlivosti poskytnutej zdravotníc­ tomu, aby sa transakcia zahŕňajúca výmenu kymi odborníkmi, to však neznamená, že tí kvalifikovala ako poskytovanie služieb, aj keď nie sú odmeňovaní. S cieľom určiť, či sa na účastníci výmeny nie sú podnikmi v zmysle túto činnosť bude vzťahovať právo hospo­ práva hospodárskej súťaže. 55 Ako už bolo dárskej súťaže, treba však preukázať, či mal prejednané vyššie 56, členské štáty môžu štát na účely zavedenia prerozdeľovacích vylúčiť z pôsobnosti hospodárskej súťaže mechanizmov tým, že zveril túto činnosť niektoré činnosti, ktoré organizujú tak, že jedine štátnym inštitúciám, ktoré sa spravujú prevažuje zásada solidarity, takže sa výlučne úvahami solidarity, v úmysle vylúčiť neuplatní právo hospodárskej súťaže. Spôsob ju z akýchkoľvek trhových súvislostí. organizácie činnosti na vnútroštátnej úrovni nemá naproti tomu žiadny vplyv na uplatňo­ vanie zásady slobodného poskytovania slu­ žieb. Aj keď je teda bezplatné poskytovanie zdravotnej starostlivosti bezpochyby hospo­ dárskou činnosťou v zmysle článku 49 ES 5 7 , z toho nevyhnutne nevyplýva, že inštitúcie, 53. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že ktoré ju vykonávajú, podliehajú právu hospo­ SNS je povinný zaručiť všeobecné poistenie dárskej súťaže. bezplatne pre všetkých svojich poistencov. Súd prvého stupňa však neupresnil, či sú potreby trhu úplne uspokojené verejnými inštitúciami alebo či sa na ňom zúčastňujú aj súkromné subjekty s povahou podniku. Údaje nevyhnutné na vyvodenie záveru o nehospodárskej povahe činnosti poskyto­ vania zdravotnej starostlivosti SNS nie sú preto jednotné.

56. Predsa však, aj keď je v prejednávanej veci nepochybné, že je SNS zodpovedný za bezplatné poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti svojim poistencom na základe všeobecného poistenia (body 39 a 40 napad­ nutého rozsudku), aj tak nie je úloha správy SNS, ktorá prislúcha ministerstvám a iným inštitúciám uvedeným v sťažnosti, jasne definovaná. Preto inštitúciu možno kvalifi­ kovať ako podnik na základe hospodárskych 55. V každom prípade, aj keby sme dospeli činností, ktoré vykonáva, len ak skutočne k záveru, že SNS vykonáva hospodársku podporuje predmetné činností. 61 Aj keď sa činnosť, nespochybnilo by to sociálne ciele, teda preukázalo, že sa na SNS má hľadieť ako ktoré sleduje SNS, pretože tento záver sa na podnik na účely uplatnenia práva hospo­ neprieči uplatňovaniu zásady solidarity buď dárskej súťaže, treba sa ešte ubezpečiť o tom, s ohľadom na spôsob financovania príspev­ že inštitúcie uvedené v sťažnosti FENIN kami na sociálne poistenie a inými štátnymi podporujú tieto činnosti. Toto zistenie musí príspevkami, alebo bezplatnou povahou slu­ byť vykonané Súdom prvého stupňa, ak by žieb jeho poistencom na základe všeobec­ dospel k záveru o hospodárskej povahe ného poistenia. Uplatňovanie práva hospo­ činnosti poskytovania zdravotnej starostli­ dárskej súťaže totiž nie je v rozpore vosti realizovanej SNS. s uznaním, že niektoré odvetvia musia podliehať osobitným pravidlám. Naopak, účelom článku 86 ods. 2 ES je odôvodniť, že podnikom zodpovedným za služby vše­ obecného záujmu sú priznané výlučné práva. 59 Účinky, ktoré možno očakávať od uplatňovania práva hospodárskej súťaže na niektoré činnosti vykonávané podnikmi zod­ 57. Na základe uvedených dôvodov navrhu­ povednými za služby všeobecného záujmu, jem, aby Súdny dvor vyhovel druhej časti nemôžu viesť k oslabeniu sociálnej ochrany viac ako účinky, ktoré vyvoláva uplatňovanie 60 — DAVIES, G.: Nationality Discrimination in the European Internal Market, Kluwer, La Haye, 2003, Chapter 9, Free Movement of Welfare, osobitne s. 183 a 184. 61 — Pozri analogicky moje návrhy vo veci BBL (rozsudok 59 — Rozsudok Ambulanz Glöckner, už citovaný. z 21. októbra 2004, C-8/03, Zb. s. I-10157, bod 16).

62. Je pravdou, že jedným z kritérií potreb­ ných na kvalifikovanie inštitúcie ako podniku 59. V prvej časti odvolania FENIN kritizuje je jej účasť na trhu. Teda trh je charakteri­ bod 36 napadnutého rozsudku, ktorý vyhla­ stický existenciou obchodu medzi podnika­ suje, že „pojem hospodárskej činnosti je teľmi, ktorý sa konkretizuje prostredníctvom charakterizovaný činnosťou, ktorá spočíva ponúk a nákupov. V tomto ohľade nie je v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom možné podrobiť jedno kontrole práva hospo­ trhu, a nie činnosťou nákupu ako takou". Súd dárskej súťaže, zatiaľ čo druhé je z nej prvého stupňa ďalej potvrdil, že „na účely vylúčené, keďže jedno je protipól druhého. posúdenia povahy činnosti nie je vhodné Táto kritika však nestačí na vyvrátenie oddeliť nákup tovaru od neskoršieho použitia tovaru nadobudnutého kupujúcim", a tiež že „hospodárska alebo nehospodárska povaha neskoršieho použitia k ú p e n é h o tovaru 62 — Rozsudok z 18. júna 1998. už citovaný v poznámke pod nevyhnutne predurčuje povahu nákupnej čiarou 13. 63 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, T-513/93, činnosti". 7b. s. II-1807.

I - 6315

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POLARES MADURO — VEC C-205/03 P

I - 6316

FENIN/KOMISIA

pretože sa uskutočňuje v rámci činnosti Podľa predloženého argumentu by bolo nehospodárskej povahy. v okamihu nákupu takmer nemožné rozlíšiť medzi nákupmi určenými pre činnosti hospodárskej povahy a nákupmi určenými pre činnosti inej ako hospodárskej povahy.

66. Rozsudok Ambulanz Glöckner, ktorý je v odvolaní uvedený na podporu jeho argu­ mentácie, naproti tomu potvrdzuje prístup, ktorého sa pridŕžal Súd prvého stupňa, pretože Súdny dvor nepripustil, aby zamiet­ 68. Istotne nie je ľahké oddeliť hospodárske nutie verejným orgánom udeliť dopravcovi činnosti od činností inej povahy, ak sú povolenie bolo preskúmané z uhla pohľadu vykonávané tou istou inštitúciou. Napriek článku 81 ES, keďže toto rozhodnutie tomu však, v rozpore s tvrdením v odvolaní, nezodpovedá výkonu hospodárskej činnosti, nie sú tieto ťažkosti spôsobilé zmeniť krité­ ale naopak, snaží sa ho upraviť a vytvoriť rium uplatnenia práva hospodárskej súťaže, preň právny rámec. Nákup teda, ktorý súvisí ktorým je kritérium výkonu hospodárskej s plnením funkcií nehospodárskej povahy, činnosti. Nevyhnutným dôsledkom tohto nemusí spadať do pôsobnosti práva hospo­ kritéria zostáva totiž to, že sa na inštitúcie, dárskej súťaže. Tento záver je v súlade ktoré plnia zmiešané funkcie, uplatní právo s ekonomickou teóriou, ktorá zdôrazňuje, hospodárskej súťaže len v časti, ktorá sa týka že existencia monopsónu nepredstavuje tak­ ich činností hospodárskej povahy. 69 Ak by mer žiadne nebezpečenstvo pre hospodársku sme sa pridŕžali argumentu v odvolaní, tak súťaž, pretože nemusí mať žiadny dosah na potom by sa na všetky činnosti inštitúcie, spotrebiteľský trh (smerom dole). Okrem ktorá vykonáva hospodársku činnosť, vzťa­ iného podnik v postavení monopsónu nemá hovalo právo hospodárskej súťaže. Takýto záujem robiť na svojich dodávateľov taký záver by sa priečil funkčnému kritériu nátlak, že sa musia stiahnuť z dodávateľského podniku, ktoré bolo rozvinuté judikatúrou. trhu (smerom hore) 68. Nie je preto potrebné zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu vyko­ nania nesprávneho výkladu judikatúry týka­ júcej sa kvalifikácie nákupu ako hospodárskej činnosti.

1. vyhovel druhej časti odvolacieho dôvodu a vrátil vec Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, aby vykonal skutkové zistenia nevyhnutné na preukázanie hospodárskej alebo nehospodárskej povahy činnosti inštitúcií spravujúcich španielsky národný zdravotný systém a v dôsledku toho dôvodnosti zamietnutia sťažnosti Federación Española de Empresas de Tecnología Sanitaria (FENIN) Komisiou Európskych spoločenstiev;

2. zamietol prvú časť odvolania.

I - 6318