C-209/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-209/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesene 11. novembra 2004 1

I — Úvod II — Relevantné ustanovenia

A — Právo Spoločenstva

2. Relevantnými ustanoveniami práva Spo­ ločenstva sú v prejednávanej veci články 12 ES a 18 ods. 1 ES, ako aj článok 3 smernice 93/96/EHS o práve študentov na pobyt3. 1. Vo svojich rozsudkoch z 21. júna 1988 vo veci Lair a Brown Súdny dvor rozhodol, že za aktuálneho stavu vývoja práva Spoločenstva podpora poskytovaná študentom na pokrytie životných nákladov a štúdium, na rozdiel od podpory pokrývajúcej náklady na prístup „Článok 12 k vzdelaniu, sa v zásade vymyká z rozsahu pôsobnosti Zmluvy EHS. 2 Vzhľadom na vývoj práva Spoločenstva, ku ktorému odv­ tedy došlo, High Court of Justice of England and Wales, Queen's Bench Division (Admi­ nistrative Court), sa v tomto návrhu na V rámci pôsobnosti tejto Zmluvy a bez toho, začatie prejudiciálneho konania v podstate aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, pýta, či takáto podpora určená na pokrytie akákoľvek diskriminácia na základe štátnej životných nákladov študentov, vo forme príslušnosti je zakázaná. štipendií alebo pôžičiek, zostáva mimo roz­ sahu pôsobnosti Zmluvy ES na účely uplat­ nenia článku 12 ES a ak nie, za akých podmienok členské štáty môžu obmedziť právo na takúto podporu.

1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Rozsudky Lair, 39/86, Zb. s. 3161, bod 15, a Brown, 197/86, Zb. 3 — Smernica Rady z 29. októbra 1993 (Ú. v. ES L 317, s. 59; Mim. s. 3205, bod 18. vyd. 06/002, s. 250).

4. Štátni príslušníci členského štátu majú Článok 3 smernice 93/96 nárok na získanie pôžičky podľa nariadenia, pokiaľ:

„Táto smernica nezakladá pre študentov, 1) sú usadení v Spojenom kráľovstve ktorí sú užívateľmi práva na pobyt, nijaký v zmysle vnútroštátneho práva (the nárok na vyplácanie študijnej podpory zo Immigration Act 1971, zákon z roku strany hostiteľského členského štátu." 1971 o prisťahovalectve), teda ak

I - 2123

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-209/03

— majú obvyklé bydlisko v Spojenom štyroch rokov. Čas strávený na účel získania kráľovstve a nepodliehajú žiadnym celodenného vzdelávania nie je pri výpočte obmedzeniam, pokiaľ ide o obdobie, obdobia pobytu braný do úvahy. po ktoré môžu zotrvať v Spojenom kráľovstve,

— majú bydlisko v Anglicku alebo Walese v prvý deň prvého akade­ mického roku štúdia, III — Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky

I - 2124

BIDAR

doba strávená celodenným vzdelávaním sa dotované pôžičky alebo b) štipendiá, aj na tieto účely nezapočítava. Pán Bidar začal naďalej mimo rozsah pôsobnosti svoje štúdium ekonómie v septembri 2001 na Zmluvy ES na účely článku 12 ES University College London. a zákazu diskriminácie na základe štát­ nej príslušnosti?

6. Pán Bidar napadol rozhodnutie, ktorým 2) Ak odpoveď na jednu alebo druhú časť mu bolo zamietnuté poskytnutie študentskej prvej otázky bude záporná a ak podpora pôžičky na pokrytie jeho životných nákladov, na pokrytie životných nákladov študen­ tvrdiac, že podmienka usadenia uvedená tov poskytovaná vo forme štipendií nariadením predstavuje diskrimináciu alebo pôžičiek patrí odteraz do rozsahu v zmysle článku 12 ES v spojení s článkom pôsobnosti článku 12 ES, aké kritériá 18 ES. Žalovaný v konaní vo veci samej tvrdí, musí uplatniť vnútroštátny súd, aby že podpora na pokrytie životných nákladov určil, či podmienky poskytnutia takejto spadá mimo rozsah pôsobnosti článku 12 ES, podpory sú založené na objektívnych ako bolo Súdnym dvorom potvrdené v jeho dôvodoch nezávislých na štátnej prísluš­ rozsudkoch Lair a Brown. So zreteľom na nosti? ďalší vývoj práva Spoločenstva po vydaní uvedených rozsudkov, najmä z dôvodu zave­ denia ustanovenia o občianstve a vzdelaní do Zmluvy ES Maastrichtskou zmluvou, ktorá sa stala účinnou 1. novembra 1993, však High Court rozhodol prerušiť konanie a položiť podľa článku 234 ES Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 3) Ak odpoveď na jednu alebo druhú časť prvej otázky bude záporná, možno sa odvolávať na článok 12 ES pri uplatnení nároku na poskytnutie podpory na pokrytie životných nákladov od dátumu predchádzajúceho rozsudku Súdneho dvora v danom prípade a ak nie, je potrebné urobiť výnimku pre tých, ktorí podali návrh na súd pred týmto dátu­ „1) Vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora mom?" Európskych spoločenstiev z 21. júna 1988, Lair (39/86, Zb. s. 3161) a Brown (197/86, Zb. s. 3205), vývoj práva Európskej únie, vrátane prijatia článku 18 ES, vývoj týkajúci sa právomocí Európskej únie v oblasti vzdelávania a podpory na pokrytie životných nákla­ dov študentov univerzitného štúdia, je 7. Písomné pripomienky podľa článku 20 takáto podpora, poskytovaná ako a) Štatútu Súdneho dvora boli predložené

8. Dňa 16. júna 2004 Súdny dvor zaslal vláde Spojeného kráľovstva sériu písomných otá­ zok smerujúcich k objasneniu požiadavky, podľa ktorej na získanie práva na študentskú pôžičku osoba musí mať „obvyklé bydlisko" v Spojenom kráľovstve alebo v EHP v závislosti od jej štatútu nepracujúcej alebo pracujúcej osoby. Odpovede na tieto otázky Súdny dvor dostal 21. júla 2004. 10. Otázky položené zo strany High Court sa sústreďujú najmä na to, či štipendiá alebo (dotované) pôžičky poskytované vnútroštát­ nymi orgánmi na pokrytie životných nákla­ dov, na rozdiel od podpory na úhradu školného, teraz spadajú do rozsahu ratione materiae Zmluvy ES na účely uplatnenia zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej prí­ slušnosti obsiahnutého v článku 12 ES. Po IV — Všeobecné súvislosti: právny stav vydaní rozsudku Gravier 4je nesporné, že prístup k vzdelaniu smerujúcemu k získaniu odbornej kvalifikácie spadá do rozsahu pôsobnosti Zmluvy ES, že štátni príslušníci členských štátov majú právo na rovnaké zaobchádzanie s ohľadom na všetky pod­ mienky upravujúce tento prístup. Toto pred­ A — Právo Spoločenstva a podpora na pokladá, že nielenže nie je možné rozlišovať náklady štúdia medzi domácimi študentmi a študentmi z iných členských štátov, pokiaľ ide ó výšku poplatkov za zápis a iných nákladov súvisia­ cich s prístupom k vzdelaniu, ale že akákoľ­ vek podpora poskytovaná na krytie týchto nákladov musí byť tiež dostupná za rovna- 9. S cieľom umiestniť otázky položené zo strany High Court do širšieho kontextu je vhodné vidieť ich na pozadí toho, ako bol doposiaľ nárok študentov na finančnú pod­ 4 — Rozsudok z 13. februára 1985, 293/83, Zb. s. 593.

14. Veci rozhodované v tejto oblasti väčši­ nou predpokladali vymedzenie toho, čo by bolo možné nazývať vonkajšími limitmi 12. Keďže štatút osoby podľa práva Spolo­ pojmu pracovníka Spoločenstva s ohľadom čenstva určuje jej nároky na dávky a iné na často skôr okrajovú povahu vykonávanej sociálne výhody v hostiteľskom členskom práce. 9Súdny dvor tiež posudzoval situáciu štáte, je potrebné rozlišovať medzi rôznymi osoby, ktorá ukončila svoje zamestnanie prípadmi, v ktorých štátni príslušníci člen­ s cieľom začatia štúdia, V tejto veci Súdny ských štátov, ktorí zamýšľajú študovať v inom dvor konštatoval, že pracovník si pri začatí členskom štáte, než je štát ich pôvodu, môžu mať pobyt v tomto členskom štáte. V tejto súvislosti musí byť zreteľne rozlišované 7 - Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES 1, 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15). 8 — Rozsudky Lair už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 23, 24 a 28; Brown, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 25 5 — Pozri napríklad rozsudok z 26. februára 1992, Raulin, a 7. 26. februára 1992, Bernini, C-3/90, Zb. s. I-1071, bod 23. C-357/89, Zb. s. I-1027, bod 28. 9 — Pozri napríklad rozsudky Brown, už citovaný v poznámke pod 6 — Pozri napríklad rozsudok Lair, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 37; Raulin, už citovaný v poznámke pod čiarou 5 čiarou 2, bod 15. a Bernini, už citovaný v poznámke pod čiarou 8.

I - 2127

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-209/03

celodenného štúdia zachováva tento štatút, 17. V rámci kategórie ekonomicky neaktív­ pokiaľ existuje súvislosť medzi jeho pred­ nych študentov musí byť vykonané ešte chádzajúcou profesijnou činnosťou ďalšie rozlíšenie medzi osobami, ktoré sa a štúdiom, pokiaľ sa migrujúci pracovník už vydajú do iného členského štátu s jediným nestal nedobrovoľne nezamestnaným.10 alebo hlavným cieľom štúdia a osobami, ktoré sa presťahovali do členského štátu z iných dôvodov a následne sa rozhodli začať štúdium v hostiteľskom členskom štáte.

I - 2128

BIDAR

práva na pobyt, nijaký nárok na vyplácanie oblasťou. S cieľom získať určité údaje umož­ študijnej podpory zo strany hostiteľského ňujúce vyplniť túto medzeru v smernici členského štátu. 90/364, pokiaľ ide o právne postavenie občanov EÚ v tejto situácii, je potrebné zobrať do úvahy judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa občianstva EÚ podľa článkov 17 ES a 18 ES a sociálnych dávok.

19. Druhá skupina osôb, ktoré nie sú eko­ nomicky aktívne, pozostáva z osôb ktoré prišli do členského štátu nie ako pracovník alebo študent zamýšľajúci začať odborné vzdelávanie, ale ako občania EÚ vykonávajúci svoje právo voľného pohybu a pobytu zaru­ čené článkom 18 ES a podrobnejšie upravené B — Občianstvo a sociálne dávky: judikatúra v smernici 90/364/EHS 17. Na rozdiel od osôb, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice 93/96, občania EÚ vykonávajúci svoje právo presťahovať sa do iného člen­ ského štátu a zostať tam, si zachovávajú svoje právo pobytu, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v smernici 90/364. Ich motívy sú 21. V rôznych rozsudkoch mal Súdny dvor v tejto súvislosti irelevantné. príležitosť posudzovať, či občania EÚ môžu odvodzovať svoj nárok na sociálne dávky od článku 18 ods. 1 ES. Odkazujem najmä na veci Martínez Sala, Grzelczyk, D'Hoop, Collins a Trojani. 18

20. Pokiaľ sa osoby spadajúce do tejto druhej kategórie rozhodnú v hostiteľskom členskom štáte študovať, je zrejmé, že v zmysle judika- túry Gravier a Raulin majú právo na podporu pokrývajúcu náklady prístupu k vzdelaniu. 22. Vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa To je v tomto prípade nesporné a ako bolo článku 18 ods. 1 ES Súdny dvor opakovane uvedené skôr, pán Bidar obdržal finančnú zdôraznil, že štatút občana Únie je pred­ podporu na tento účel. Napriek tomu pri určený byť základným štatútom štátnych absencii ustanovenia obdobného článku 3 príslušníkov členských štátov umožňujúcim smernice 93/96, v smernici 90/364 práva tým, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, študentov, ktorí majú pobyt v členskom štáte, požívať rovnaké právne zaobchádzanie bez ako občanov EÚ, na podporu pokrývajúcu životné náklady, zostávajú nepreskúmanou

24. Vec Grzelczyk sa týkala francúzskeho študenta študujúceho v Belgicku, ktorý po tom, čo si obstarával prostriedky na živobytie počas troch rokov svojho štúdia sám, v štvrtom a poslednom roku štúdia požiadal o dávku životného minima (minimex), keďže kombinácia práce a štúdia by bola v tomto štádiu jeho štúdia príliš náročná. Táto dávka 23. Vo svojom prvom rozsudku v tejto mu bola najprv poskytnutá a potom odo­ oblasti Martínez Sala Súdny dvor konštato­ hraná, keďže nebol pracovníkom a nemal val, že „občan Európskej únie, ..., ktorý sa belgickú štátnu príslušnosť. Hoci Súdny dvor legálne zdržiava na území hostiteľského uznal podmienky stanovené článkom 1 členského štátu sa môže dovolávať článku smernice 93/96 pre právo študenta na pobyt [12] Zmluvy ES vo všetkých situáciách, ktoré v inom členskom štáte a to že podľa článku 3 spadajú do pôsobnosti ratione materiae tejto smernice študenti nie sú oprávnení na práva Spoločenstva, vrátane situácie, keď štipendiá poskytované hostiteľským člen­ členský štát odďaľuje alebo odmieta udeliť ským štátom, Súdny dvor poznamenal, že tomuto žiadateľovi dávku, ktorá je poskyto­ v smernici nie je žiadne ustanovenie, ktoré by vaná všetkým osobám legálne sa zdržiavajú­ vylučovalo tých, na ktorých sa vzťahuje, cim na území uvedeného štátu z dôvodu, že

22 - Bod 63. 19 — Pozri napríklad rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke 23 — Nariadenie Rady (EHS) zo 14. júna 1971 o uplatňovaní pod čiarou 16, bod 31. systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich 20 — Pozri napríklad rozsudok Martínez Sala, už citovaný rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, zmenené v poznámke pod čiarou 18, bod 63. a doplnené a aktualizované nariadením Rady (ES) č. 118/97 21 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, C-413/99, Zb. s. I-7091, z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. bod 84. 05/003, s. 3).

z vyplácania dávok sociálneho zabezpeče­ štátnych príslušníkov do nevýhodného nia. 2 4Keďže to znamenalo, že sa pán postavenia iba preto, že vykonali svoje právo Grzelczyk stal záťažou pre systém sociálneho voľného pohybu s cieľom získať vzdelanie zabezpečenia a nespĺňal tak jednu v inom členskom štáte. „Takáto nerovnosť z podmienok tohto pobytu, Súdny dvor v zaobchádzaní je v rozpore so zásadami, upozornil, že smernica 93/96 vyžaduje iba, ktoré sú základom štatútu občana Únie, teda aby študenti urobili vyhlásenie o tom, že zárukou rovnakého právneho zaobchádzania majú dostatočné prostriedky na začiatku ich pri vykonávaní práva občana na slobodu pobytu v hostiteľskom členskom štáte a že pohybu". 2 6 Súdny dvor však uznal, že ich finančná situácia sa môže zmeniť s ohľadom na účel vyššie uvedenej dávky z dôvodov nezávislých od ich vôle. Skutoč­ poskytovanej mladým ľuďom na uľahčenie nosť, že účelom smernice je predísť tomu, prechodu zo vzdelávania na trh práce, môže aby sa študenti stali „neprimeranou" záťažou vnútroštátny zákonodarca legitímne požado­ pre verejné financie hostiteľského členského vať, aby existovalo reálne spojenie medzi štátu, znamená, že smernica „akceptuje žiadateľom o uvedenú dávku a dotknutým určitú mieru finančnej solidarity medzi zemepisným trhom práce. Jediná podmienka štátnymi príslušníkmi hostiteľského člen­ týkajúca sa miesta získania diplomu ského štátu a štátnymi príslušníkmi ostat­ o ukončení stredoškolského vzdelania bola ných členských štátov, najmä pokiaľ sú svojou povahou príliš všeobecná a výlučná. 27 ťažkosti, ktorým čelí držiteľ oprávnenia na pobyt, prechodné". 2 5Keďže v skoršej judi- katúre bolo určené, že minimex spadal do rozsahu pôsobnosti ratione materine Zmluvy ES a podmienky upravujúce nárokovateľnosť tejto dávky boli v rozpore s článkom 12 ES, pán Grzelczyk mal nárok na túto dávku. 26. Vec Collins vyplývala zo skutočnosti, že írskemu štátnemu príslušníkovi ktorý prišiel do Spojeného kráľovstva, aby si tam našiel prácu, bola odmietnutá podpora pri hľadaní zamestnania z dôvodu, že nemal obvyklé bydlisko v Spojenom kráľovstve. Hoci články 25. Vo veci D'Hoop bolo belgickými 2 a 5 nariadenia č. 1612/68 nespomínajú orgánmi belgickému študentovi odmietnuté finančné dávky na podporu osôb, ktoré sa poskytnutie dávky pri hľadaní zamestnania usilujú o vstup na trh práce, Súdny dvor (podpory v nezamestnanosti poskytovanej konštatoval, že tieto ustanovenia 2 8„je mladým ľuďom, ktorí práve ukončili štúdium potrebné vykladať vo svetle ostatných usta­ a hľadajú si svoje prvé zamestnanie) iba novení práva Spoločenstva, najmä článku 2 z dôvodu, že ukončil svoje stredoškolské [12] Zmluvy [ES]". 9Súdny dvor dospel ku vzdelanie vo Francúzsku, V tejto veci Súdny konštatovaniu, že „[s] ohľadom na zavedenie dvor určil, že robiť nárokovateľnosť tejto dávky závislou od školského diplomu získa­ ného v Belgicku stavia niektorých jeho 26 — Rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 18. bod 35. 27 — Tamže, body 38 a 39. 28 — Súdny dvor v bode 60 rozsudku používa pojem „táto zásada", hoci z kontextu vyplýva, že predmetom tohto výroku sú 24 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, články 2 a 5. bod 39. 29 — Rozsudok Collins, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, 25 — Tamže, bod 44. bod 60.

27. Nakoniec vo veci Trojani bola francúz­ skemu štátnemu príslušníkovi, ktorý praco­ 28. Pokiaľ sú vyššie uvedené rozsudky skú­ val v ubytovni Armády spásy v Belgicku len mané v spojitosti, vyplýva z nich množstvo za poskytnutie ubytovania, stravovania zásad vo vzťahu k občianstvu EÚ ako takému a malého vreckového, odmietnutá belgická a následne k nároku občanov EÚ na sociálne dávka minimex z rovnakých dôvodov ako vo dávky, ktoré nie sú poskytované na základe veci Grzelczyk: nemal belgickú štátnu prí­ predchádzajúceho prispievania na ich vyplá­ slušnosť a nemohol tak profitovať canie. Zdôraznením základnej povahy z uplatnenia nariadenia č. 1612/68. V tejto občianstva EÚ Súdny dvor jasne naznačuje, veci Súdny dvor určil, že žiadateľ nemohol že nejde iba o prázdny alebo symbolický odvodzovať právo na pobyt z článku 18 pojem, ale že tento predstavuje základný ods. 1 ES v spojení so smernicou 90/364 pre štatút všetkých štátnych príslušníkov člen-

30 — Tamže, bod 63. 32 — Rozsudok Trojani, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, 31 — Tamže, bod 67 až 72. bod 44.

I - 2132

BIDAR

30. Z judikatúry tiež vyplýva, že v takýchto situáciách nárok občanov EÚ, ktorých pobyt je legálny, na sociálne dávky nie je absolútny a že členské štáty môžu podriadiť nárok na 29. Naopak, je zaujímavé poznamenať, že tieto dávky určitým objektívnym, leda nedi- v rozsudku Collins Súdny dvor podporu pri skriminačným podmienkam, s cieľom hľadaní zamestnania požadovanú žiadateľom ochrany svojich legitímnych záujmov. nezahrnul výslovne do pôsobnosti ratione V dvoch prípadoch zahŕňajúcich dávky materine Zmluvy. Namiesto toho, v kontexte určené na pomoc príjemcovi s prístupom výkladu ustanovení nariadenia č. 1612/68 na trh práce, D'Hoop a Collins, Súdny dvor o slobode pohybu pracovníkov v rámci uznal, že členské štáty môžu uložiť určité požiadavky, ktoré zaistia, aby žiadateľ mal reálne spojenie s predmetným zemepisným trhom práce. Tieto požiadavky musia byť 33 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 36. uplatňované tak, aby boli v súlade so

I - 2133

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-209/03

základnou zásadou Spoločenstva — zásadou dôvod domnievať sa, že by rovnaká finančná proporcionality. solidarita nemala platiť aj v tomto kontexte.

34 — Rozsudok Baumbast a R, už citovaný v poznámke pod čiarou 35 — Rozsudok Collins, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, 21, bod 91. bod 72.

I - 2134

BIDAR

u jednotlivých žiadateľov v prípadoch, kde by do situácie, v ktorej potrebovali požiadať odmietnutie takejto podpory ovplyvnilo to, o finančnú podporu, majú, s výhradou čo je v nemeckom ústavnom práve známe obmedzenia podmienok stanovených záko­ ako „Kernbereich", alebo podstatné jadro nodarcom Spoločenstva, nárok na takúto základného práva udeleného Zmluvou, ako podporu za rovnakých podmienok ako štátni je právo obsiahnuté v článku 18 ods. 1 ES. Je príslušníci hostiteľského členského štátu. zaujímavé poznamenať, že táto zásada bola Tieto obmedzenia a podmienky sa musia zakotvená v článku II-112 Charty základných uplatňovať takým spôsobom, aby konečný práv Únie, ktorá je začlenená do Zmluvy výsledok nebol neprimeraný cieľom, pre o Ústave pre Európu. 3 6 Tento článok ktoré boli zavedené. Tento výsledok nemá stanovuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu predstavovať ani objektívne neodôvodniteľnú práv a slobôd uznaných v Charte musí diskrimináciu občana EÚ, pokiaľ sa takýto rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. občan EÚ ocitne v rovnakých materiálnych Článok II-105 Charty zaručuje slobodu podmienkach ako štátny príslušník hostiteľ­ občanov Únie voľne sa pohybovať a pobývať ského členského štátu a je v tomto členskom na území členských štátov, v podstate zhod­ štáte dostatočne sociálne integrovaný. nými formuláciami ako článok 18 ods. 1 ES. V tomto ohľade, v závislosti od povahy predmetných sociálnych dávok, môže člen­ ský štát stanoviť také objektívne podmienky, aké sú potrebné pre zabezpečenie toho, aby bola predmetná dávka poskytovaná osobám, ktoré majú dostatočné spojenie s jeho úze­ mím.

36. Pokiaľ ide o osobný štatút pána Bidara, vláda Spojeného kráľovstva poznamenáva, že pred vnútroštátnym súdom sa dovoláva smernice 93/96 a ako takého ho nemožno považovať za „usadeného" v Spojenom krá­ ľovstve. Nemecká vláda dodáva, že požiada­ ním o pôžičku pred začatím svojho štúdia sa pán Bidar zbavil možnosti získať právo 35. Pán Bidar tvrdí, že po prvé mal byť pobytu podľa smernice 93/96 a uplatňovať považovaný za študenta, ktorý je občanom článok 18 ES v spojení s článkom 12 ES. EÚ a ktorý sa pred začatím štúdia legálne zdržiaval v Spojenom kráľovstve po dobu viac ako troch rokov. Následne teda nie je v postavení štátneho príslušníka EÚ spada­ júcom do rozsahu pôsobnosti smernice 93/96. Keďže právomoc Spoločenstva bola rozšírená na oblasť vzdelávania, vecná pôsobnosť Zmluvy nie je obmedzená na veci súvisiace s prístupom k vzdelaniu, ale zahŕňa 37. Všetky členské štáty, ktoré predložili aj otázky súvisiace s podporou mobility písomné vyjadrenia, a Komisia sa domnie­ študentov, vrátane poskytovania podpory na vajú, že finančná podpora poskytovaná pokrytie životných nákladov. Pán Bidar študentom na pokrytie ich životných nákla­ uvádza, že rozsudkom Grzelczyk bolo dov naďalej spadá mimo rozsah pôsobnosti potvrdené, že rozsudok Brown bol preko­ Zmluvy ES. Na podporu tohto tvrdenia boli naný týmto vývojom práva Spoločenstva. Aj predložené viaceré argumenty ako napríklad keby bol považovaný za spadajúci do rozsahu zavedenie článku 149 ES, ktorý uznáva pôsobnosti smernice 93/96, pán Bidar zodpovednosť členských štátov za obsah poznamenáva, že podmienky uložené touto výučby a organizáciu vzdelávacích systémov. smernicou nie sú absolútne a musia byť Podľa ich názoru toto ustanovenie zahŕňa uplatňované v súlade so základnými zása­ systémy podpory študentov. Poznamenávajú, dami práva Spoločenstva, najmä zásadou že právo pobytu stanovené v článku 18 ods. 1 proporcionality. V tejto súvislosti pozname­ ES podlieha obmedzeniam a podmienkam náva, že jeho vzdelávanie už malo silné stanoveným v Zmluve a opatreniam prijatým spojenie so vzdelávacím systémom Spoje­ na jej vykonanie. Článok 3 smernice 93/96 ného kráľovstva. Nakoniec uvádza, že roz­ vylučuje právo migrujúcich študentov na

39. Po prvé by som chcel uviesť, že odpoveď na prvú otázku položenú zo strany High Court závisí od skutkového stavu veci. Hoci sa zameriava na to, či podpora na pokrytie životných nákladov študentov spadá, alebo nespadá do rozsahu pôsobnosti Zmluvy ES, je podstatné určiť, podľa akého súboru pravidiel má byť táto otázka posudzovaná. Na jednej strane Spojené kráľovstvo namieta, že keďže je pán Bidar štátnym príslušníkom iného členského štátu, ktorý je v Spojenom kráľovstve na účely univerzitného štúdia, vzťahuje sa na neho výlučne pôsobnosť smernice 93/96. Pán Bidar, na druhej strane, odkazuje na skutočnosť, že pred začatím svojho štúdia už mal v Spojenom kráľovstve 38. Všeobecnejšie rakúska vláda pozname­ bydlisko po dobu troch rokov a že náva, že Európska dohoda o pokračovaní vo v Spojenom kráľovstve tiež absolvoval stre­ vyplácaní štipendií študentom študujúcim doškolské vzdelanie. V tejto súvislosti tvrdí, v zahraničí, prijatá v rámci Rady Európy že je v rovnakej skutkovej situácii ako slečna roku 1969, je založená na zásade, že za D'Hoop a musí byť považovaný za občana EÚ, ktorý využil svoje právo presťahovať sa do iného členského štátu podľa článku 18 37 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES ods. 1 ES. Z toho vyplýva, že otázku jeho z 29. apríla 2004 o prave občanov Unie a ich rodinných práva na študentskú pôžičku na pokrytie jeho príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie životných nákladov je potrebné posudzovať (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/ podľa ustanovení Zmluvy v spojení EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ I. 158, 2001, s. 77, s článkom 12 ES. Podľa môjho názoru Mim. vyd. 05/005, s. 46), v opravenom znení v Ú. v. EÚ L 229, 2004, s. 35. skutočnosti uvedené v bode 5 jasne nazna¬

40. Článok 18 ods. 1 ES podriaďuje právo občanov EÚ voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov obmedzeniam a podmienkam stanoveným v Zmluve ES a v opatreniach prijatých na jej vykonanie. Čo sa týka študentov, ich postavenie je upravené smernicou 93/96. Táto smernica sa uplatňuje na študentov, ktorí vstúpili na 42. Pokiaľ má byť pán Bidar považovaný za územie iného členského štátu, aby tu začali študenta spadajúceho výlučne do rozsahu š t ú d i u m . Inými slovami, štúdium pôsobnosti smernice 93/96, je celkom zjavné, v hostiteľskom členskom štáte je pre nich že článok 3 uvedenej smernice predstavuje dôvodom, pre ktorý využívajú práva priznané podstatnú prekážku pre vznik jeho nároku im článkom 18 ods. 1 ES. Študenti v tejto na štipendium na pokrytie životných nákla­ situácii musia spínať podmienky už uvedené dov v Spojenom kráľovstve. Otázkou však nie v bode 18 vyššie, najmä s ohľadom na ich je nárok na toto štipendium, ale nárok na finančnú nezávislosť. Nesmú sa stať nepri­ (dotovanú) pôžičku na pokrytie životných meranou záťažou pre verejné financie člen­ nákladov. Študentské pôžičky nie sú výslovne ského štátu a podľa článku 3 smernice 93/96 upravené článkom 3 smernice 93/96 nemajú nárok ani na štipendiá na pokrytie a skutočne s prihliadnutím na skutočnosť, životných nákladov. že sú teraz výslovne vylúčené paralelným ustanovením smernice 2004/38, a to jej článkom 24 ods. 2, je možné vyvodiť záver, že nárok na túto pôžičku nie je článkom 3 smernice 93/96 vylúčený.

41. V rozsudku Grzelczyk Súdny dvor potvrdil tieto zásady, ale zmiernil ich prís­ nosť vo svetle okolností prejednávaného prípadu. Hoci vylúčil nárok na štipendium na pokrytie životných nákladov, Súdny dvor konštatoval, že smernica neupravuje mož­ 43. S ohľadom na túto skutočnosť musí byť nosť získania dávky sociálneho zabezpečenia, otázka, či študenti prichádzajúci z iných

členských štátov majú nárok na študentské záťaž pre verejné financie, ako je tiež zrejmé pôžičky na pokrytie svojich životných nákla­ z informácie poskytnutej v tejto súvislosti dov, zodpovedaná s odkazom na všeobecnú 38 vnútroštátnym súdom. To odôvodňuje na zásadu článku 1 smernice 93/96, podľa ktorej účely článku 3 smernice 93/96 rovnaké pre získanie práva na pobyt v hostiteľskom zaobchádzanie s nimi ako so stipendiami na členskom štáte musia študenti vyhlásiť, že pokrytie životných nákladov. majú dostatok prostriedkov na predídeme toho, aby sa stali počas obdobia ich pobytu záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku Grzelc- zyk, smernica požaduje iba vyhlásenie štu­ denta vykonané v tomto zmysle na začiatku obdobia jeho pobytu v členskom štáte. Existujú dva dôvody, prečo sa pýtať, či sa táto podmienka uplatňuje aj na študentské pôžičky na pokrytie životných nákladov. Prvým je, že takéto pôžičky spravidla nie sú súčasťou systému sociálneho zabezpečenia 45. Viem si však predstaviť výnimku z tohto členských štátov a v skutočnosti v rozsudku pravidla a rovnako holandská vláda upozor­ Grzelczyk Súdny dvor urobil práve toto ňuje, že za určitých výnimočných okolností rozlíšenie. Druhým je, že hoci tieto pôžičky môžu existovať dôvody pre mierne uplatne­ sú obvykle poskytované za nie komerčných nie článku 3. Odkazujúc na moje skoršie podmienok a splatenie je v určitých prípa­ poznámky v bodoch 31 a 32 o tom, že doch odpustené, záťaž pre verejné financie podmienky stanovené smernicou 93/96 vyplývajúca z tohto aspektu je menšia, ako musia byť uplatňované v súlade so všeobec­ v prípade dávok, ktoré nemajú byť vrátené. nými zásadami práva Spoločenstva, najmä so zásadou proporcionality, musí byť zaistené, že jadro základných práv priznaných člán­ kom 18 ods. 1 ES je rešpektované. Napríklad študent, ktorý pôvodne spĺňal základné podmienky smernice, sa v neskoršom období svojho štúdia môže stretnúť s finančnými problémami. V takejto situácii sa mi zdá, že by sa mala uplatňovať logika rozsudku Grzelczyk. Pokiaľ má podľa uvedeného roz­ sudku občan EÚ, ako študent, na základe článku 18 ods. 1 ES a článku 12 ES, vo svojom poslednom ročníku štúdia nárok na životné minimum za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto členského štátu, 44. Napriek tomu zo základnej podmienky, ak sa jeho finančná situácia zmení podľa ktorej musia študenti sami mať dosta­ v porovnaní s dobou, keď začal svoje točné prostriedky pri príchode do hostiteľ­ štúdium, nie je žiadny dôvod vylúčiť nárok ského štátu, vyplýva, že nemajú možnosť občanov EÚ v podobnej situácii podľa požiadať o (dotovanú) pôžičku na pokrytie uvedených ustanovení na menej zaťažujúci životných nákladov. Kumulatívny účinok pôžičiek poskytovaných za podmienok, akými sú podmienky stanovené Student Support Regulations, predstavuje podstatnú 38 — Pozri bod 70 týchto návrhov.

48. Po týchto rozsudkoch bolo Maastricht­ skou zmluvou do Zmluvy ES doplnené množstvo ustanovení o vzdelávaní. Článok 3 ods. 1 pism. q) ES a článok 149 ES teraz 46. Druhá situácia, ktorá by mala byť posu­ poskytujú základ pre činnosti Spoločenstva dzovaná, sa zakladá na predpoklade, že by v tejto oblasti. Rozsah pôsobnosti týchto pán Bidar nemal byť považovaný za študenta ustanovení je obmedzený. Akákoľvek činnosť spadajúceho do rozsahu pôsobnosti smer­ Spoločenstva je obmedzená na podporu nice 93/96, ale za občana EÚ, ktorý vykonáva spolupráce medzi členskými štátmi svoje právo pohybovať sa a zdržiavať sa na v rôznych oblastiach, vrátane mobility štu­ území iného členského štátu. To predpo­ dentov a učiteľov. Harmonizácia je výslovne kladá preskúmanie, či sa po zavedení usta­ vylúčená. Hoci sa otvorili možnosti pre novení o občianstve EÚ a vzdelávaní rozsah prijatie niektorých podnecujúcich opatrení pôsobnosti Zmluvy ES vzťahuje na finančnú v oblasti vzdelávania, ustanovenia Zmluvy podporu poskytovanú členskými štátmi na v tejto oblasti vychádzajú zo zásady, že pokrytie životných nákladov študentov. členské štáty si ponechávajú zodpovednosť za obsah výučby a' organizáciu vzdelávacích systémov.

47. Vo svojich rozsudkoch z 21. júna 1988 49. Nie som presvedčený, že podpora Súdny dvor uviedol, že za aktuálneho stavu poskytnutá na pokrytie životných nákladov vývoja práva Spoločenstva podpora poskyto­ musí byť naďalej považovaná za podporu vaná študentom na pokrytie ich životných spadajúcu mimo rozsah pôsobnosti práva nákladov a štúdium, ktorí nemajú štatút Spoločenstva z jediného dôvodu, že takúto pracovníka alebo osoby odvodzujúcej štatút podporu je potrebné považovať za aspekt od štatútu pracovníka, sa v zásade, na účely „organizácie vzdelávacích systémov". článku 12 ES, vymyká z rozsahu pôsobnosti V tomto kontexte je dôležité, že hoci tieto Zmluvy E(H)S. To bolo vysvetlené skutočno­ ustanovenia priznávajú orgánom Spoločen­ sťou, že takáto podpora má byť považovaná stva obmedzené právomoci, umožňujú, aby

51. Podpora na pokrytie životných nákladov 50. Z a v e d e n i e t ý c h t o u s t a n o v e n í bola dlhú dobu považovaná za sociálnu o vzdelávaní preto naznačuje, že otázka výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia podpory na pokrytie životných nákladov č. 1612/68.40 V rozsudku Lair Súdny dvor teraz spadá do vecnej pôsobnosti Zmluvy poznamenal, že takáto podpora je z hľadiska ES. Navyše je dôležité, že v porovnaní so pracovníka obzvlášť vhodná pre zlepšenie situáciou roku 1988 podľa Zmluvy EHS, jeho odbornej kvalifikácie a podpore jeho Zmluva ES priznáva základné práva pohybu spoločenského postupu. 4 1 Všeobecnejšie a pobytu na území členských štátov nielen v rozsudku Echternach a Moritz Súdny dvor ekonomicky aktívnym štátnym príslušníkom, konštatoval, že rovnaké zaobchádzanie vo ale tiež štátnym príslušníkom členských vzťahu k výhodám poskytovaným rodinným štátov, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. príslušníkom pracovníkov prispieva k ich Výkon týchto práv bol samozrejme podro­ integrácii do spoločnosti v hostiteľskom bený obmedzeniam a podmienkam prijatým štáte, v súlade s cieľmi voľného pohybu na uľahčenie výkonu tohto práva. Ako pracovníkov.42 Ak sa pripúšťa, že takáto opakovane zdôraznili vedľajší účastníci, tieto výhoda spadá do oblasti pôsobnosti mtione práva obsahujú podmienky týkajúce sa materiae Zmluvy ES, pokiaľ ide pracovníkov finančnej nezávislosti občanov EÚ, ktorí nie a berúc do úvahy odôvodnenie tohto kon­ sú ekonomicky aktívni. Z toho však nevy­ štatovania, zdalo by sa mi vylúčenie tejto plýva, že sociálne dávky rôznych druhov, vrátane finančnej podpory na pokrytie život­ 40 — Rozsudky Lair a Brown, už citovanc v poznámke pod čiarou 2, body 24 a 25 v uvedenom poradi. 41 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 23. 39 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, 42 — Rozsudok Echternach a Moritz, už citovaný v poznámke pod bod 35. čiarou 11, bod 20.

52. Okrem toho v tejto súvislosti je dôležité sa zmieniť o vývoji judikatúry uvedenej vyššie s ohľadom na práva súvisiace s občianstvom EÚ podľa článku 18 ods. 1 ES od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora Martínez Sala. Nielenže občania EÚ majú právo na rovnaké B — Druhá otázka: dôvody pre odôvodnenie zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi odlišného zaobchádzania hostiteľského členského štátu, v ktorom sa legálne zdržujú, pokiaľ ide o záležitosti spadajúce do oblasti pôsobnosti ratione materiae Zmluvy, ale aj samotné občianstvo môže predstavovať základ pre zahrnutie niektorých otázok do tejto oblasti pôsob­ 54. Svojou druhou otázkou sa High Court nosti, pokiaľ ciele sledované vnútroštátnym pýta Súdneho dvora, aké kritériá musí opatrením zodpovedajú cieľom sledovaným uplatniť vnútroštátny súd, aby určil, či Zmluvou alebo sekundárnou legislatívou, podmienky poskytnutia takejto podpory sú ako je zrejmé z rozsudku Súdneho dvora založené na objektívnych dôvodoch nezávi­ Collins. Súdny, dvor už uznal, že dávky slých na štátnej príslušnosti. Táto otázka takého druhu, o aké ide v tejto veci, vychádza z predpokladu, že podmienky prispievajú k integrácii príjemcov do spoloč­ stanovené v Student Support Regulations nosti hostiteľského štátu v súlade s cieľmi vo vzťahu k nároku občanov EÚ, ktorí voľného pohybu pracovníkov. Keďže ustano­ nemajú štatút pracovníka, alebo štatút odvo­ venia o občianstve smerujú k uľahčeniu dený od štatútu pracovníka, na podporu na voľného pohybu osôb, ktoré nie sú ekono­ pokrytie životných nákladov, predstavujú micky aktívne, toto poskytuje dôvod pre diskrimináciu v zmysle článku 12 ES.

56. Pán Bidar a vlády Spojeného kráľovstva, Rakúska a Nemecka tvrdia, že takýto rozdiel 57. V mojich návrhoch prednesených v zaobchádzaní môže byť odôvodnený objek­ 27. februára 2003 vo veci Ninni-Orasche 43 tívnymi hľadiskami, ktoré nesúvisia so štát­ som mal možnosť vyjadriť svoj názor na nou príslušnosťou dotknutých osôb okolnosti, za ktorých občania EÚ požívajú a zodpovedajú legitímnemu cieľu vnútroštát­ rovnaké zaobchádzanie podľa článku 18 nych ustanovení. Vláda Spojeného kráľov­ ods. 1 ES a článku 12 ES, pokiaľ ide stva, nemecká, rakúska a holandská vláda, o získanie finančnej podpory na náklady a Komisia ďalej tvrdia, že členské štáty sú štúdia. Skutkové okolnosti uvedenej veci boli oprávnené zaistiť, aby existovalo reálne porovnateľné so skutkovými okolnosťami spojenie medzi študentom a členským štá­ prejednávanej veci, odlišovali sa však, pokiaľ tom alebo jeho trhom práce, alebo aby existovala dostatočná miera integrácie do spoločnosti. Fínska vláda v tejto súvislosti 43 — Rozsudok zo 6. novembra 2003, C-413/01, Zb. s. I-13187.

I - 2143

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-209/03

59. V oboch uvedených veciach sociálne výhody, konkrétne dávka pri hľadaní zamest­ 60. Pokiaľ ide o podporu na pokrytie život­ nania (podpora v nezamestnanosti poskyto­ ných nákladov študentov, či už vo forme vaná mladým ľuďom, ktorí práve ukončili dotovanej pôžičky alebo štipendia, reálne štúdium a hľadajú si svoje prvé zamestnanie) spojenie, ktoré treba určiť, nie je spojenie vo veci D'Hoop a podpora pri hľadaní s trhom práce hostiteľského členského štátu, zamestnania vo veci Collins, smerovali hoci aj toto môže byť aspekt, ktorý môže byť k poskytnutiu finančnej pomoci príjemcom braný do úvahy. Toto spojenie je potrebné buď pri prechode zo štúdia do zamestnania, nachádzať skôr v miere spojenia žiadateľa o túto podporu so vzdelávacím systémom

44 — Pozri napríklad rozsudok D'Hoop a Collins, už citované v poznámke pod čiarou 18, v uvedenom poradí, body 36 a 66. 45 — Pozri rozsudky D'Hoop a Collins, už citované v poznámke 46 — Už citovaný rozsudok, bod 72. pod čiarou 18, v uvedenom poradí body 38 a 67. 47 — Už citovaný rozsudok, bod 39.

I - 2144

BIDAR

61. Je zrejmé, že z dôvodu právnej istoty a prehľadnosti členský štát musí stanoviť formálne kritériá pre určenie nároku na

48 — Pozri, čo sa týka detí pracovníkov, rozsudok Echternach 62. Dodatočnými faktormi, ktoré by mohli a Moritz, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 35. byť zohľadnené v prípade ako je prejedná-

I - 2145

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-209/03

vaná vec, sú nutnosť zabezpečiť kontinuitu uplatňovaná v kontexte voľného pohybu vzdelávania žiadateľa , pravdepodobnosť, že občanov EÚ. skutočne vstúpi na vnútroštátny trh práce a možnosť, že nemá nárok na podporu na pokrytie životných nákladov z iných zdrojov, akými je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, pretože v tomto členskom štáte už nesplňa kritériá pre vznik tohto nároku.

I - 2146

BIDAR

Naopak je potrebné zabezpečiť, aby táto 66. Nakoniec rôzne vlády vystupujúce požiadavka bola uplatňovaná v súlade so v konaní ako vedľajší účastníci uviedli, že základnými ustanoveniami Zmluvy ES. členské štáty majú legitímny záujem pred­ chádzať zneužívaniu svojich systémov pod­ pory študentov a predchádzať „sociálnej turistike". Domnievam sa, že je to skutočne legitímny záujem členských štátov, ale spô­ sob, ktorým má byť tento záujem zabezpe­ čený, by sa nemal dotknúť základných práv občanov EÚ, ktorí sa legitímne zdržiavajú na ich území. Jednoduchá požiadavka pobytu je nedostatočne selektívna pre dosiahnutie tohto cieľa. Podľa môjho názoru to možno primerane dosiahnuť v kontexte určenia, či žiadateľ má, alebo nemá reálne spojenie so vzdelávacím systémom alebo spoločnosťou, ako bolo uvedené vyššie.

I - 2147

NÁVKHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-209/03

primeraný cieľu, ktorý má byť dosiahnutý, účely uplatnenia zákazu diskriminácie na teda aby podpora bola poskytnutá tým, ktorí základe štátnej príslušnosti uvedeného majú reálne spojenie s vnútroštátnym vzde­ v článku 12 ES spadá do rozsahu pôsobnosti lávacím systémom. Zmluvy ES.

I - 2148

BIDAR

51 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 50 až 53.

I - 2149

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L, A. GEELHOED - VEC C-209/03

VI - Návrh

73. Preto sa domnievam, že Súdny dvor by mal na otázky predložené High Court of Justice of England and Wales, Queen's Bench Division (Administrative court) odpovedať takto:

„1) Po prijatí článkov 17 ES a nasi, o občianstve EÚ a s ohľadom na vývoj, pokiaľ ide o právomoc Európskej únie v oblasti vzdelávania, podpora na pokrytie životných nákladov študentov študujúcich na univerzite, hoci vo forme dotovaných pôžičiek alebo štipendií, už viac nespadá mimo rozsah pôsobnosti Zmluvy ES a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.