C-215/03

OUL ANE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 21. októbra 2004 1

1. Tento prípad nastoľuje problém vzťahu sa a poskytovanie služieb 2stanovuje prak­ medzi právom štátneho príslušníka člen­ tické podmienky pre uskutočnenie článkov ského štátu na pobyt v inom členskom štáte Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa a dôkazom o jeho štátnej príslušnosti, ktorý a slobodného poskytovania služieb. Smernica musí v tejto súvislosti predložiť. Súdny dvor bola prijatá na základe článku 54 ods. 2 bol preto požiadaný, aby rozhodol, či právo (zmenený, teraz článok 54 ods. 2 Zmluvy ES na pobyt takejto osoby má byť podriadené a sám zmenený, teraz článok 44 ods. 2 ES) predloženiu platného identifikačného pre­ a článku 63 ods. 2 (teraz článok 63 ods. 2 ukazu alebo pasu a či v prípade nesplnenia Zmluvy ES a sám zmenený, teraz článok 52 tejto povinnosti môže byť štátny príslušník ods. 2 ES) Zmluvy EHS, pričom jedným z jej Spoločenstva predmetom opatrenia spočíva­ cieľov je zabezpečiť osobám poskytujúcim júceho v pozbavení slobody na účely admi­ a prijímajúcim služby právo na pobyt, nistratívneho vyhostenia. ktorého dĺžka trvania bude rovnaká s dĺžkou poskytovania služieb.

3. Článok 4 ods. 2 smernice 73/148 teda stanovuje: I — Právny rámec

„Právo na pobyt pre osoby poskytujúce a prijímajúce služby bude rovnaké A — Právo Spoločenstva v priebehu obdobia [sa zhoduje s obdobím — neoficiálny preklad], v ktorom sú služby vykonávané [poskytované — neoficiálny pre­ klad].

2. Smernica Rady 73/148/EHS z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušní­ 2 — Ú. v. ES L 172, s. 14; Mim. vyd. 05/001, s. 167. Táto smernica bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady kov členských štátov so zreteľom na usadenie 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopfňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EI-IS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/ EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/ĽHS (Ú. v. EÚ L 158, 1 — Jazyk prednesu: francúzština. s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

B — Vnútroštátna právna úprava 7. Nakoniec Vreemdelingencirculaire 2000 (obežník o cudzincoch) stanovuje, že cudzin­ covi, ktorý má pobyt v Holandsku a vyhlási, že jeho právo na pobyt vyplýva zo Zmluvy ES, ale nepredloží platný identifikačný pre­ ukaz alebo pas, sa „umožní, aby mohol takýto dokument predložiť". Na tento účel 4. Článok 50 Vreemdelingenwet (zákon sa mu stanoví primeraná lehota dvoch o cudzincoch) z 23. novembra 2000 (ďalej týždňov. len „zákon o cudzincoch z roku 2000") s t a n o v u j e , že osoby podozrivé z nezákonného pobytu môžu byť pozbavené slobody na účely zistenia ich totožnosti, štátnej príslušnosti a postavenia z hľadiska práva na pobyt. Ak totožnosť osoby pozba­ venej slobody nemôže byť okamžite zistená, môže byť táto osoba predvedená na miesto II — Skutkový stav a spor vo veci samej určené na výsluch a zadržaná tam po dobu, ktorá nesmie presiahnuť šesť hodín a ktorá nemôže byť predĺžená o viac ako 48 hodín, ak je možné naďalej predpokladať, že pobyt 8. Dňa 2. decembra 2001 holandská polícia zadržanej osoby je nezákonný. vyzvala Salaha Oulaneho, podozrivého

I - 1220

OULANE

z pokusu o krádež, o preukázanie totožnosti 12. Dňa 7. decembra 2001 nakoniec holand­ a zadržala ho na mieste na to určenom. ským orgánom predložil francúzsky identifi­ Keďže sa proti nemu nezačalo trestné kačný preukaz. stíhanie, bol 3. decembra 2001 prepustený.

13. Dňa 10. decembra 2001, teda ôsmy deň 9. Ihneď potom bol v rámci vnútornej pozbavenia slobody, zrušili holandské orgány kontroly zameranej na cudzincov prevero­ pozbavenie slobody na účely administratív­ vaný na základe zákona o cudzincoch z roku neho vyhostenia. 2000. Keďže nebol schopný na mieste pre­ ukázať svoju totožnosť, bol zadržaný na účely vypočutia. Nato bol podľa toho istého zákona predmetom opatrenia spočívajúceho v pozbavení slobody na účely administratív­ neho vyhostenia. 14. Tento prvý návrh na náhradu škody pred vnútroštátnym sudcom predstavuje prvé z dvoch štádií sporu, o ktorom sa má rozhodnúť.

18. Počas výsluchu pán Oulane najmä uvie­ dol, že nevlastní preukaz totožnosti a že jeho cestovný pas mu bol ukradnutý. Dodal, že v Holandsku je 18 dní a že tam nemá trvalý 23. Vo svojom návrhu na začatie prejudi­ pobyt ani bydlisko. Takisto oznámil adresu ciálneho konania Rechtbank te 's-Graven­ svojej matky a svoje telefónne číslo vo hage uvádza, že sa pravidelne stretáva Francúzsku. s problémom, ktorý vyplýva z uplatnenia zákona o cudzincoch z roku 2000 na osoby, ktoré vyhlasujú, že podľa práva Spoločenstva majú právo na pobyt, ale že nie sú schopné ihneď predložiť platný identifikačný preukaz alebo pas.

19. Preukázalo sa, že počas tohto pozbavenia slobody mali orgány k dispozícii kópiu identifikačného preukazu pána Oulaneho.

24. Vnútroštátny súd má v rámci dvoch konaní, o ktorých rozhoduje, zodpovedať otázku, či má navrhovateľ nárok na náhradu škody za obdobie, počas ktorého bol pozba­ vený slobody na účely administratívneho 20. Listom z 29. júla 2002 podal pán Oulane vyhostenia. Vnútroštátny súd má teda roz­ na Rechtbank te 's-Gravenhage žalobu, hodnúť, či pozbavenie slobody pána Oula­ ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia spočí­ neho počas tohto obdobia bolo zákonné vajúceho v pozbavení slobody na účely alebo nie. administratívneho vyhostenia, ako aj prizna­ nia náhrady škody.

25. Z toho dôvodu chce vnútroštátny súd vedieť, či právo Spoločenstva odporuje vnú­ 21. Holandské orgány informovali listom troštátnym orgánom členského štátu v tom, z 29. júla 2002 kanceláriu tohto súdu aby vydali opatrenie spočívajúce v pozbavení o zrušení opatrenia spočívajúceho slobody na účely administratívneho vyhoste­ v pozbavení slobody. nia osoby, ktorá sa nachádza v tomto štáte

2a) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku má sa s ohľadom na súčasne 3a) V prípade zápornej odpovede na prvú právo Spoločenstva a najmä na zásady otázku možno podľa súčasného práva zákazu diskriminácie a voľného pohybu Spoločenstva hovoriť o prekážke pre služieb urobiť výnimka, ktorá prinúti voľný pohyb služieb, ak sa osoba, ktorá orgány členského štátu umožniť dot­ vyhlási, že je turistom a štátnym prí­ knutej osobe predložiť platný identifi­ slušníkom iného členského štátu, stane kačný preukaz alebo pas? predmetom opatrenia spočívajúceho

I - 1223

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

v pozbavení slobody na účely adminis­ odporuje súčasné právo Spoločenstva tratívneho vyhostenia podľa článku 59 a najmä zásada zákazu Vw 2000 v záujme ochrany verejného diskriminácie tomu, aby členský štát poriadku po dobu, kým nepreukáže voči osobe, ktorá vyhlásila, že je turi­ svoje právo na pobyt predložením plat­ stom, pri vnútornej kontrole zameranej ného identifikačného preukazu alebo na cudzincov prijal opatrenie spočíva­ pasu, a pokiaľ tento dôkaz nepredloží, júce v pozbavení slobody na účely aj keď je zjavné, že verejný poriadok nie administratívneho vyhostenia podľa je skutočne a vážne ohrozený? článku 59 Vw 2000 na dobu, počas ktorej táto osoba nepreukáže právo na pobyt, na ktoré sa odvoláva, prostred­ níctvom platného identifikačného pre­ ukazu alebo pasu a pokiaľ nepredloží tento dôkaz?

3b) Ak sa preukáže, že existuje prekážka pre voľný pohyb služieb (otázka 3a), je lehota stanovená členským štátom dot­ knutej osobe na predloženie platného identifikačného preukazu alebo pasu dôležitá pre určenie, či je prekážka Vo vzťahu k druhému konaniu: odôvodnená?

29. Vnútroštátny súd sa po druhé v podstate pýta, či článok 4 ods. 2 tretí pododsek smernice 73/148 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže pre uznanie práva na pobyt štátneho príslušníka iného IV — Rozbor členského štátu, ktorý má postavenie prí­ jemcu služieb požadovať od neho pred­ loženie platného identifikačného preukazu alebo pasu a v prípade kladnej odpovede na túto otázku, či právo Spoločenstva vyžaduje od daného členského štátu, aby dotknutej osobe umožnil predložiť takýto doklad, a to 27. Myslím si, že prejudiciálne otázky polo­ v určitej lehote (prejudiciálne otázky 1, 2a žené vnútroštátnym súdom je potrebné roz­ a 2c). deliť do štyroch skupín.

34. Nebudem sa preto zaoberať situáciou štátneho príslušníka členského štátu majú­ ceho v inom členskom štáte „dlhodobý pobyt, aj dlhší ako šesť mesiacov". 3

A — O pojme príjemca služieb

35. Otázky položené vnútroštátnym súdom 32. Vnútroštátny súd žiada 5. a 6. prejudi- jasne naznačujú, že vnútroštátny súd nespo­ ciálnou otázkou Súdny dvor o upresnenie chybňuje vyhlásenia pána Oulaneho, keďže pojmu „príjemca služieb", aby zistil, či štátny tieto otázky sa týkajú iba dokumentov, ktoré príslušník členského štátu, majúci dlhodobý je potrebné predložiť v prípade pobytu pobyt v inom členskom štáte, aj dlhší ako kratšieho ako tri mesiace, a to platného šesť mesiacov, je na jeho území zadržaný pre identifikačného preukazu alebo pasu. trestne postihnuteľný skutok, nemôže pre­ ukázať ani trvalé bydlisko, ani trvalý pobyt a nemá pri sebe ani peniaze a ani batožinu, spadá do pôsobnosti ratione personae pravi­ diel Spoločenstva o slobodnom poskytovaní služieb.

36. Pokiaľ ide o pôsobnosť ratione personae pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa slobod­ ného poskytovania služieb, Súdny dvor sústavne rozhoduje v tom zmysle, že „zásada slobodného poskytovania služieb upravená 33. Najprv by som mal uviesť, že odpoveď na v článku 59 Zmluvy, ktorá je jednou z jej túto otázku sa týka štátneho príslušníka základných zásad, zahŕňa slobodu príjemcov určitého členského štátu, ktorý má v inom členskom štáte pobyt nie viac ako tri mesiace, tak ako je to v súlade s popisom 3 — Na rozdiel od pôvodného znenia prejudiciálnej otázky 6, ktorú skutočností uvedených v návrhu na začatie položil vnútroštátny súd.

38. Generálny advokát vysvetlil tento postoj so zreteľom na rôzne právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa vstupu a pobytu

4 — Pozri najmä rozsudok z 19. Januára 1999, Calfa, C-348/96, Zb. 40. V tejto súvislosti okolnosti podrobne s. I-11, bod 16. Sloboda pohybu príjemcov služieb, ktorú Zmluva výslovne nestanovila, bola najskôr uznaná smernicou opísané vnútroštátnym súdom neupierajú 73/148, predtým než Súdny dvor poznamenal, že daná sloboda je „nevyhnutným doplnkom" k ustanoveniam Zmluvy týkajú­ štátnemu príslušníkovi členského štátu, cich sa slobodného poskytovania služieb a „spĺňa ciele akým je pán Oulane, postavenie príjemcu liberalizácie všetkých zárobkových činnosti, ktoré nespadajú do voľného pohybu tovaru, osôb a kapitálu": pozri rozsudok služieb. Zadržanie pre trestne postihnuteľný z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 10. Pokiaľ ide o príjemcov turistických služieb, pozri takisto rozsudok z. 2. februára 1989, Cowan, 186/87, Zb. s. 195. 5 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz 6. decembra 1988 v už citovanej veci Cowan, bod 22. 6 — Tamže, bod 28.

I - 1227

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

skutok alebo dokonca uznanie viny 42. Vzhľadom na uvedené navrhujem odpo­ z niektorého z trestných činov je nezlučiteľné vedať vnútroštátnemu sudcovi tak, že sku­ s postavením príjemcu služieb, ako to točnosť, že sa štátny príslušník členského 7 vyplýva najmä z rozsudku Calfa . To isté sa štátu nachádza v určitom okamihu na území uplatní tiež vtedy, ak osoba nemá trvalý iného členského štátu, stačí na to, aby bolo pobyt alebo trvalé bydlisko v hosťujúcom možné predpokladať, že je alebo bude členskom štáte, čo naopak predpokladá, že sa v tomto členskom štáte príjemcom služieb tam osoba zdržiava ako turista. a že s takýmto postavením spadá do osobnej pôsobnosti pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb.

I - 1228

OULANE

vením Zmluvy o ES" , samotné postavenie 48. Konkrétne, pokiaľ ide o spor pred štátneho príslušníka členského štátu, a teda vnútroštátnym súdom, obmedzenia aj občana Únie postačuje samé osebe a podmienky týkajúce sa práva na pobyt k výkonu tohto práva. uplatniteľné v rozhodnom čase sú obsiahnuté v predpisoch Spoločenstva upravujúcich slobodné poskytovanie služieb.

49. Vývoj práva Spoločenstva smeruje nepo- 46. Je však potrebné náležite objasniť chybne k štandardizácii alebo dokonca a vymedziť osoby oprávnené na voľný pohyb. k zjednoteniu pravidiel týkajúcich sa voľného Článok 18 ods. 1 ES stanovuje, že právo na pohybu štátnych príslušníkov členských štá­ pohyb a pobyt na území členských štátov má tov. 1 2Myslím si, že pokiaľ ide o prípady každý občan Únie s výnimkou „obmedzen[í] týkajúce sa a upravené odvetvovými práv­ a podmie[nok] stanove[ných] v tejto zmluve nymi predpismi Spoločenstva 13, je do tej a v predpisoch prijatých na ich vykonanie". 11 doby vymedzenie osôb oprávnených k voľnému pohybu z právneho hľadiska užitočné.

I - 1229

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

sústavne žiadané, nie je možné nevšímať si umožnil dotknutej osobe predloženie také­ vývoj práva Spoločenstva v oblasti voľného hoto platného identifikačného preukazu pohybu osôb, v širokom zmysle slova, ktorý alebo pasu, a to v určitej lehote. tento pojem znamená. Z toho dôvodu postavenie občana Únie, ktoré je „pred­ určené byť základným postavením štátnych 15 príslušníkov členských štátov" , je prvkom, ktorý je potrebné aktívne zohľadniť pri výklade všetkých pravidiel Spoločenstva 52. Článok 4 ods. 2 tejto smernice po prvé týkajúcich sa voľného pohybu osôb stanovuje, že „právo na pobyt pre osoby a osobitne pravidiel týkajúcich sa slobodného poskytujúce a prijímajúce služby bude rov­ poskytovania služieb. naké v priebehu obdobia [sa zhoduje s obdobím — neoficiálny preklad], v ktorom sú služby vykonávané [poskytované — neoficiálny preklad]". Po druhé rozlišuje medzi dĺžkou pobytu, ktorá presahuje obdo­ bie tri mesiace, alebo nepresahuje túto dĺžku:

53. „Členský štát, na ktorého území sú B — O predložení platného identifikačného takéto služby poskytované, vydá povolenie preukazu alebo pasu príjemcom služieb ako na pobyt ako dôkaz práva na pobyt v prípade, podmienke uznania jeho práva na pobyt keď takéto obdobie presahuje tri mesiace" hostiteľským členským štátom (druhý pododsek).

54. Ak obdobie nepresahuje tri mesiace, „bude identifikačný preukaz alebo pas, na 51. V prejudiciálnych otázkach 1, 2a a 2c sa základe ktorého dotyčná osoba vstúpila na vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má územie, dostatočný pre pokrytie jeho pobytu" 16 článok 4 ods. 2 tretí pododsek smernice (tretí pododsek). 73/148 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže pre uznanie práva na pobyt štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý má postavenie príjemcu služieb, požadovať od neho predloženie platného identifikačného preukazu alebo pasu a v prípade kladnej 55. Zo znenia tohto posledného ustanovenia odpovede na túto otázku, či právo Spoločen­ týkajúceho sa obdobia pobytu nepresahujú­ stva žiada od tohto členského štátu, aby ceho tri mesiace, o výklad ktorého bol Súdny dvor požiadaný, nevyplýva, či predloženie

59. Na základe tejto judikatúry je tak možné dospieť k záveru, že právo Spoločenstva nedáva členskému štátu žiadny priestor pre udelenie práva na vstup a pobyt štátnym príslušníkom iných členských štátov a že jeho pôsobnosť spočíva len v preskúmaní podmienok výkonu tohto práva a prípadne v ukladaní sankcií v rámci určitých medzí za 57. Myslím si preto, že článok 4 ods. 2 tretí nedodržanie týchto podmienok. pododsek smernice 73/148 má byť chápaný v tom zmysle, že aj keď je hostiteľský členský štát na základe predloženia platného identi­ fikačného preukazu alebo pasu príjemcom služieb príslušným orgánom hostiteľského členského štátu povinný priznať danej osobe právo na pobyt na obdobie nepresahujúce tri 60. Pokiaľ ide osobitne o podmienky stano­ mesiace, nepredloženie takéhoto dokumentu vené pre výkon práva na pohyb a pobyt na ihneď neoprávňuje na zbavenie práva na území členských štátov a kontrolnú právo­ pobyt dotknutej osoby. moc, ktorou disponujú členské štáty, Súdny

17 — K použitiu metódy doslovného a teleologického výkladu 18 — Rozsudok z 8. apríla 1976,48/75, Zb. s. 497, bod 31, kurzívou pozri najmä poznámky v mojich návrhoch z 27. septembra zvýraznil generálny advokát. 2001 k veci Schilling a Nehring, (rozsudok zo 16. maja 2002, 19 — Body 32 a 33 rozsudku Royer, už citovaného, kurzívou C-63/00, Zb. s. I-4483, bod 17 a nasl. zvýraznil generálnv advokát.

I - 1231

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

62. Súdny dvor dodal, že za porušenie tejto povinnosti pri vstupe na územie členského 61. S ohľadom na túto požiadavku Súdny štátu je tento členský štát oprávnený uložiť dvor následne poznamenal, že „aj keď podľa sankcie, a to pod podmienkou, že tieto článku 7a alebo článku 8a Zmluvy majú sankcie sú porovnateľné s tými, ktoré sa štátni príslušníci členských štátov bezvý­ ukladajú za podobné vnútroštátne porušenia hradné právo voľne sa pohybovať na území a že nie sú neprimerané do takej miery, aby členských štátov, je týmto členským štátom predstavovali prekážku voľnému pohybu ponechané právo vykonávať kontroly totož­ osôb. 23 nosti na vnútorných hraniciach Spoločenstva a žiadať od danej osoby predloženie platného identifikačného preukazu alebo pasu, ako to stanovujú smernice 68/360, 73/148, 90/364, 90/365 a 93/96, na preukázanie toho, či je daná osoba štátnym príslušníkom niektorého členského štátu, a má tak právo voľne sa

20 — Rozsudok z 21. septembra 1999, C-378/97, Zb. s. I-6207, bod 42, kurzívou zvýraznil generálny advokát. Skutkové okolnosti 63. Myslím si, že z odôvodnenia Súdneho tohto prípadu je možné zhrnúť takto: proti holandskému štátnemu príslušníkovi pánovi Wijsenbeekovi bolo vedené dvora je možné vyvodiť nasledujúce závery. trestné konanie v jeho krajine z toho dôvodu, že pri vstupe do Po prvé kontroly totožnostina vnútorných Holandska 17. decembra 1993 odmietol na letisku v Rotterdame predložiť a odovzdať svoj cestovný pas príslušníkovi vnútroštátnej polície poverenému hraničnou kontrolou a odmietol preukázať akýmkoľvek iným spôsobom svoju štátnu príslušnosť, čím sa dopustil porušenia článku 25 vnútroštátnej vyhlášky o cudzincoch. 22 — Rozsudok Wijsenbeek, už citovaný, bod 43. 21 - Článok 18 ods. 1 ES. 23 — Tamže, bod 44.

66. Všetky tieto úvahy podporujú moje stanovisko, ktoré zastáva takisto Komisia, a to, že také správne povinnosti uvedené 64. Po druhé sa mi zdá, že toto zákonné v článku 4 ods. 2 smernice 73/148, akou je zisťovanie postavenia štátneho príslušníka ustanovenie, že identifikačný preukaz alebo členského štátu v prípade osoby kontrolova­ pas postačuje pre pobyt príjemcu služieb nej pri vstupe na územie iného členského nepresahujúci tri mesiace, musia byť chápané štátu môže byť takisto uskutočnené pri v zmysle účelu smernice, ktorým je odstrá­ overovaní samotného práva na pobyt, chá­ nenie obmedzení pohybu a pobytu štátnych paného samostatne po vstupe na toto príslušníkov členských štátov v rámci Spolo­ územie, pričom odôvodnenie Súdneho dvora čenstva v oblasti usadenia sa a poskytovania týkajúce sa kontrol na vnútorných hraniciach služieb.26 sa môže v tomto rozsahu použiť, pokiaľ ide o právo voľného pohybu. Navyše Súdny dvor, pokiaľ ide o práva na pohyb a pobyt uviedol, že ich výkon „predpokladá, že daná osoba bude schopná preukázať, že má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu". 24

67. Z tohto hľadiska a z pragmatického pohľadu Komisia zdôrazňuje rozhodujúci prvok, a to že povinnosť uvedená v treťom 65. Po tretie je potrebné rozlíšiť, čo je pododseku článku 4 ods. 2 smernice 73/148 podmienkou výkonu práva na pobyt, teda

25 — Roľzudok Royer, už citovaný, bod 38. 24 — Tamže, bod 42. 26 — Bod 34 pripomienok Komisie.

I - 1233

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-215/03

má dvojitú funkciu, pretože smeruje určite nie neobmedzený výklad práva na k zjednodušeniu preukazovania práva na pobyt. pobyt nielen pre štátnych príslušníkov iných členských štátov, ale takisto pre samotné 27 členské štáty a po druhé stanovuje naj­ prísnejšie kritérium týkajúce sa formálnych požiadaviek, ktoré môže členský štátu uložiť, pokiaľ ide o preukázanie práva na pobyt, a vylúčiť tak prísnejšie požiadavky. 28

68. Komisia preto zastáva názor, že z tretieho pododseku článku 4 ods. 2 smer­ nice 73/148 nie je možné vyvodiť opačný záver a to, že nesplnenie tejto povinnosti má za následok neuznanie štátnej príslušnosti, a tak ako je tomu v danom prípade, neuznanie práva na pobyt. Podľa Komisie 70. Tento výklad nie je podľa môjho názoru by takýto formalizmus mohol mať absurdné v rozpore so samotným znením tretieho následky v rozpore s filozofiou opatrení pododseku článku 4 ods. 2 smernice Spoločenstva, ktorých cieľom je široký, avšak 73/148. Hoci platí zásada, že úradné doklady, akými sú identifikačný preukaz alebo pas, stačia príjemcovi služieb na pobyt nepresa­ hujúci tri mesiace a že za nepredloženie 27 — Komisia poznamenáva, že predloženie platného identifikač­ ného preukazu alebo pasu je v podstate najjednoduchším jedného z týchto dvoch dokladov môže spôsobom zistenia štátnej príslušnosti a že členské štáty sú oprávnené takúto povinnosť uložiť. hostiteľský členský štát uložiť sankciu, 28 — Myslím si, že toto moje stanovisko podporuje článok 6 nemôže to viesť k tomu, že členský štát smernice 2004/38, ktorý v bode 1 stanovuje: „Občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas z tohto dôvodu zabráni kontrolovanej osobe obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek podmienok alebo vo výkone jej práva na pobyt, čo by formalít iných, ako je požiadavka vlastniť platný preukazu totožnosti alebo pas" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Možno poznamenať, že diskusia, ktorú môže otázka položená vnútroštátnym súdom nastoliť, sa dokonale odráža v znení, ktoré si zvolil zákonodarca Spoločenstva, ktoré mimochodom presne vyjadruje „nemožnosť výberu", ktoré si zachováva 29 — Je potrebné sa zamyslieť nad účinkom, ktorý by znamenal dvojzmyselnosť: je držba platného identifikačného preukazu opačný úsudok v situácii turistu, ktorý stratil alebo mu bol alebo pasu podmienkou práva na pobyt alebo ide len ukradnutý cestovný pas a/alebo identifikačný preukaz (čo nie o formalitu? Myslím si, že ide skôr len o formalitu, ktorú je je nič nezvyčajné). Je potom odôvodnené ukončiť pobyt tejto potrebné splniť v rámci výkonu práva na pobyt. osoby?

72. Okrem toho štátny príslušník iného členského štátu má byť vždy schopný pred­ ložiť platný identifikačný preukaz alebo pas v primeranej lehote, ktorou je lehota s prihliadnutím na bežný čas, ktorý sa vyžaduje na získanie a doručenie týchto dokumentov. 74. Otázkami 2b a 4 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zásada zákazu diskrimi­ nácie z dôvodu štátnej príslušnosti odporuje hostiteľskému členskému štátu v tom, aby od štátnych príslušníkov iných členských štátov na základe jeho právnych predpisov 73. Na základe už uvedeného navrhujem o cudzincoch uložil povinnosť predložiť preto, aby Súdny dvor odpovedal vnútro­ platný identifikačný preukaz alebo pas na štátnemu súdu tak, že článok 4 ods. 2 tretí účely preukázania ich štátnej príslušnosti pododsek smernice 73/148 sa má vykladať a v opatrení spočívajúcom v pozbavení v tom zmysle, že členský štát nemôže pre slobody na účely administratívneho vyhoste­ uznanie práva na pobyt štátneho príslušníka nia v prípade, že nebudú schopní jeden iného členského štátu, ktorý má postavenie z týchto dokladov predložiť, kým holandské

I - 1235

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

právo takúto povinnosť vlastným štátnym holandským štátnym príslušníkom príslušníkom neukladá. neukladá.

78. Vnútroštátny súd preto zastáva názor, že pokiaľ ide o povinnosť predložiť platný identifikačný preukaz alebo pas, je užitočné porovnať situáciu osoby, ktorá pri kontrole 76. Prejudiciálnu otázku položenú vnútro­ vyhlási, že je holandským štátnym príslušní­ štátnym súdom je preto potrebné chápať tak, kom, so situáciou osoby, ktorá vyhlási, že je že sa ňou vnútroštátny súd snaží zistiť, či štátnym príslušníkom iného členského štátu. všeobecná zásada zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti uvedená v článku 49 ES odporuje štátnym príslušní­ 31 — Zastávam názor, že problém týkajúci sa donucovacieho kom iných členských štátov v tom, aby boli opatrenia, ktorým je opatrenie spočívajúce v pozbavení slobody na účely administratívneho vyhostenia, ktoré sa ha základe právnych predpisov hostiteľského použije v prípade, ak osoba nie je schopná v každom okamihu splnit podmienku preložiť platný identifikačný preukaz alebo členského štátu o cudzincoch povinní pred­ pas, je potrebné posudzovať so zreteľom na odôvodnenie ložiť platný identifikačný preukaz alebo pas prekážok voľného pohybu a nie samostatne, len so zreteľom na samotnú zásadu zákazu diskriminácie. Zo samotného na účely preukázania ich štátnej príslušnosti, zmenia zákona o cudzincoch z roku 2000 vyplýva, že sa tieto opatrenia sa môžu na základe definície týkať len cudzincov, ak holandské právo takúto povinnosť pretože ich cieľom je administratívne vyhostenie cudzincov. Túto časť problému preto rozoberiem pri skúmaní poslednej skupiny prejudiciálnych otázok. 32 — Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že cieľom prevažnej časti týchto obmedzujúcich povinností týkajúcich sa preukázania 30 — Pozri najmä rozsudok z 28. októbra 1999, Vestergaard, totožnosti je boj proti zneužívaniu vo veciach prídavkov C-55/98, Zb. s. I-7641, body 16 a 17. Pozri tiež rozsudok zo a dávok udelených na základe určitých sociálnych a daňových 14. júla 1994, Peralta, C-379/92, Zb. s. I-3453, bod 18. zákonov.

79. V tejto súvislosti vnútroštátny súd predložiť platný identifikačný preukaz alebo dodáva, že na základe vnútroštátnej judika- pas, s vylúčením ďalších dokumentov. túry v oblasti správneho súdnictva osoba, ktorá vyhlási, že má holandskú štátnu príslušnosť, musí vierohodným spôsobom preukázať svoju totožnosť tým, že predloží objektívne údaje, ktoré sa jej priamo týkajú. Daná osoba tak môže, okrem predloženia holandského identifikačného preukazu alebo pasu, vierohodným spôsobom preukázať svoju totožnosť aj napríklad predložením vodičského preukazu vydaného 82. Európska Komisia k problému týkajú­ v Holandsku. Tam, kde je to nevyhnutné, cemu sa práva na pobyt uvádza, že situácia každá pochybnosť o totožnosti môže byť štátnych príslušníkov daného štátu vyvrátená preskúmaním údajov miestnych a štátnych príslušníkov iných členských správnych orgánov. štátov je na základe samotnej Zmluvy pod­ statne rozdielna v tom zmysle, že právo na pobyt skôr menovaných je z pohľadu definí­ cie trvalé a absolútne, osobitne pokiaľ ide o zákaz vyhostenia vlastných štátnych prí­ slušníkov. Rozdielne zaobchádzanie týkajúce sa povinnosti predložiť platný identifikačný preukaz alebo pas nesúvisí so štátnou 80. Na druhej strane, pokiaľ ide o osobu, príslušnosťou, ale s právnou situáciou, ktorá ktorá pri vnútornej kontrole cudzincov sa objektívne líši od práva na pobyt. vyhlási, že je štátnym príslušníkom iného členského štátu a dovoláva sa voľného pohybu osôb a služieb, vnútroštátny súd poznamenáva, že takáto osoba je obyčajne z dôvodu ochrany verejného poriadku pozbavená slobody na základe zákona o cudzincoch z roku 2000 dovtedy, kým nepredloží platný identifikačný preukaz alebo pas. 83. Podľa môjho názoru je potrebné pre­ dovšetkým pripomenúť, že aj keď povinnosť štátneho príslušníka iného členského štátu byť držiteľom platného identifikačného pre­ ukazu alebo pasu sama osebe nezakladá právo na pobyt, ako môžeme vidieť, ide len o formalitu upravenú právom Spoločenstva 81. V dôsledku toho má vnútroštátny súd a to osobitne smernicou 73/148. Je preto pochybnosti o tom, či toto predstavuje možné tvrdiť, že členské štáty nachádzajú diskrimináciu príslušníka Spoločenstva v práve Spoločenstva pevný základ na to, aby v rozpore s právom Spoločenstva so zreteľom štátnym príslušníkom iných členských štátov, na holandského štátneho príslušníka, ktorý ktorí sa zdržiavajú na ich území uložili podľa vnútroštátneho práva nie je povinný na povinnosť byť držiteľom platného identifi­ účely preukázania svojej štátnej príslušnosti kačného dokladu. Súdny dvor preto z tohto

84. Takisto dodávam, že Súdny dvor niekoľ­ kokrát pripustil situácie, keď samotná sku­ točnosť, že osoba nie je štátnym príslušní­ kom daného štátu, môže odôvodniť požia­ davku splnenia povinnosti, ktorá nie je uložená vlastným štátnym príslušníkom, akou je podmienka ohlásiť príslušným orgá­ nom svoju prítomnosť na danom území. 34 Súdny dvor taktiež rozhodol, že „keďže [smernica Rady 68/360/EHS z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín 86. Toto stanovisko však nie je pre mňa v rámci spoločenstva] ukladá štátnym prí­ presvedčivé. Zdá sa mi, že v postoji, ktorý slušníkom členského štátu, ktorí vstupujú na zaujal Súdny dvor v rozsudku Komisia/ územie iného členského štátu alebo sa tam Belgicko z roku 1989, je podstatné obme­ zdržujú osobitnú povinnosť — akou je držba dzenie, pokiaľ ide jasne a jedine o povinnosť cestovného pasu alebo identifikačného pre­ štátnych príslušníkov iného členského štátu ukazu —, osoby, ktorých sa to týka, nemôžu byť držiteľom platného identifikačného pre­ byť jednoducho postavené do rovnakej pozí­ ukazu alebo pasu: aj keby sa to týkalo len cie so štátnymi príslušníkmi štátu pobytu". 35 práva vstupu na územie členského štátu, Súdny dvor rozhodol v takom vymedzení, ktoré ide nad rámec tohto osobitného prípadu, a to, že „právo Spoločenstva neod­ poruje Belgicku v tom, aby na svojom území kontrolovalo splnenie povinnosti osoby, ktorá má právo na pobyt v rámci Spoločen­ stva, aby bola v každom okamihu držiteľom povolenia na pobyt alebo usadenie sa, ak je belgickým štátnym príslušníkom v súvislosti 85. Tieto skutočnosti potvrdzujú stanovisko, s ich preukazom totožnosti uložená rovnaká podľa ktorého osobitná povinnosť existujúca povinnosť". 36 Rovnaké stanovisko je vyja­ drené aj v rozsudku Komisia/Nemecko z roku 1998, ktoré ešte jasnejšie potvrdzuje, 33 — Rozsudok zo 14. júla 1977, Sagulo a i., 8/77, Zb. s. 1495, bod 10. 34 — Rozsudok zo 7. júla 1976, Watson a Belmann, 118/75, Zb. s. 1185. 36 — Rozsudok z 27. apríla 1989, Komisia/Belgicko, 321/87, Zb. 35 — Rozsudok Sagulo a i., už citovaný, bod 11. s. 997, bod 12.

89. V tejto situácii je možné zastávať názor, že vyššie uvedená judikatúra Súdneho dvora 87. Ako bolo možné vidieť, Súdny dvor bol sa použije, ak štátni príslušníci iných člen­ v rámci tejto judikatúry vedený k tomu, aby ských štátov zdržiavajúci sa v hostiteľskom pripustil, že situácia štátnych príslušníkov členskom štáte ako príjemcovia služieb počas iných členských štátov a situácia vlastných obdobia nepresahujúceho tri mesiace sú štátnych príslušníkov, pokiaľ ide o ich povin­ povinní byť po celý čas držiteľmi platného nosť byť držiteľom platného povolenia na identifikačného preukazu alebo pasu, zatiaľ pobyt alebo platného identifikačného pre­ čo holandským štátnym príslušníkom nie je ukazu, sú porovnateľné a že v dôsledku toho rovnaká povinnosť uložená, pokiaľ ide o ich by mali byť v súvislosti so splnením tejto preukazy totožnosti. 39 povinnosti podrobení rovnakému zaobchá­ dzaniu. Je preto potrebné pripustiť, že tieto dve kategórie osôb sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, pokiaľ ide o potrebu preukázať ich štátnu príslušnosť a že z tohto dôvodu sa s nimi musí zaobchádzať rovnakým spôsobom.

37 — Rozsudok z 30. apríla 1998, Komisia/Nemccko,C-24/97, Zb. 90. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu s. I-2133, bod 13. dvoru, aby vnútroštátnemu súdu odpovedal 38 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 14. Súdny dvor rozhodol, že Spolková republika Nemecko si nesplnila svoje povinnosli v rámci Spoločenstva tým, že zaobchádzala so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov zdržiavajú­ cich sa na jeho území „neprimerane rozdielne", pokiaľ ide o stupeň zavinení a výšku uložených pokút v porovnaní 39 — Vnútroštátny súd uvádza ako príklady takýchto dokladov s tým, ktoré použila na vlastných štátnych príslušníkov „platný identifikačný preukaz preukazujúci holandskú štátnu „v prípade, že sa dopustili podobného porušenia povinnosti príslušnosť alebo platný holandský cestovný pas" (návrh na byť držiteľom platného dokladu totožnosti". začatie prejudiciálneho konania, s. 16).

91. V poslednej skupine prejudiciálnych 93. Táto ustálená judikatúra vylučuje, aby otázok (otázky 2d, 3a, 3b a 3c) sa vnútro­ nedodržanie formalít, akou je držba platného štátny súd v podstate pýta, či pozbavenie identifikačného preukazu alebo pasu, mohlo slobody štátnych príslušníkov iných člen­ byť sankcionované administratívnym vyho­ ských štátov na účely administratívneho stením „vzhľadom na to, že toto opatrenie vyhostenia v prípade, že si nesplnia povin­ popiera samotné právo upravené a zaručené nosť byť držiteľom platného identifikačného Zmluvou". 41 Pokiaľ ide o opatrenie spočíva­ preukazu alebo pasu, predstavuje prekážku júce v dočasnom pozbavení slobody uložené slobodného poskytovaniu služieb a v prípade cudzincovi, na ktorého sa vzťahuje Zmluva, kladnej odpovede, či môže byť táto prekážka so zreteľom na jeho administratívne vyho­ odôvodnená. stenie z územia, Súdny dvor takisto uviedol, že „žiadne opatrenie takejto povahy nie je dovolené, ak je uložený trest vyhostenia v rozpore so Zmluvou". 42

40 — Už citovaný rozsudok, bod 12. 92. K odpovedi na túto otázku je potrebné 41 — Rozsudok Watson a Belmann, už citovaný, bod 20. poznamenať, že Súdny dvor v rozsudku 42 — Už citovaný rozsudok, bod 43.

I - 1240

OULANE

94. Je však potrebné dodať, že toto posledné im tam bola poskytnutá služba bez toho, aby stanovisko nesmie byť chápané tak, že im v tom bolo zabránené...".

96. Ďalej je potrebné pripomenúť, že zásada slobodného poskytovania služieb stanovená 44 — Rozsudok Calfa, už citovaný, bod 16. článkom 49 ES, „ktorá je jednou zo základ­ 45 — Podľa vnútroštátneho súdu sú obidve rozhodnutia o opatrení spočívajúcom v pozbavení slobody„v záujme ochrany verej­ ných zásad, zahŕňa slobodu príjemcov slu­ ného poriadku z obavy, že sa cudzinec vyhne administra­ žieb vycestovať do iného členského štátu, aby tívnemu vyhosteniu z. toiio dôvodu, že nemá doklady totožnosti v zmysle v článku 4.21 Vreemdelingcnbesluit (vyhláška o cudzincoch), nebo! sa nahlásiť u „Korpschef (policajného komisára), nemá trvalo bydlisko/pobyt a je podozrivý zo spáchania trestného činu" (návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 5). 43 — Rozsudok Wijscnbeek, už citovaný, bod 44. 46 — Rozsudok Calfa, už citovaný, bod 20.

I - 1241

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-215/03

99. Zdá sa, že odpoveď vnútroštátnemu súdu ohrozenia postihujúceho jeden zo základ­ na tento bod bude potrebné nájsť v rozsudku ných záujmov spoločnosti". „Porušenie Súdneho dvora Royer, v ktorom uviedol, že spoločenského poriadku, ktorým je každé 49 nesplnenie zákonných formalít týkajúcich sa protiprávne konanie" nie je preto dosta­ vstupu, pohybu a pobytu cudzincov, „keďže točné. Je ďalej potrebné poznamenať, že ide o otázku výkonu práva získaného na výnimka verejného poriadku, podobne ako základe samotnej Zmluvy,.. nemožno posu­ všetky výnimky zo základnej zásady stanove­ dzovať tak, že samé o sebe predstavuje zásah nej Zmluvou, musí byť vykladaná reštrik- do verejného poriadku alebo bezpečnosti". 47 tívne.

48 — Pozri najmä rozsudok z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, bod 35. 101. Je však potrebné vnútroštátnemu súdu 49 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Ofranopoulos a Oliveri, C-482/01 zdôrazniť, že v každom prípade, výnimka a C-493/01, Zb. s. 1-5257, bod 66. 50 — Smernica z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných verejného poriadku odôvodňujúca určité opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti obmedzenia voľného pohybu osôb môže byť alebo verejného zdravia (Ú. v. ES 56, s. 850; Mim. vyd. účinne použitá členským štátom len 05/001, s. 11). Je potrebné poznamenať, že podľa článku 1 sa táto smernica vzťahuje na každého štátneho príslušníka v prípade „skutočného a dostatočne vážneho členského štátu, ktorý má bydlisko v alebo cestuje do iného členského štátu Spoločenstva buď na účely výkonu zamest­ nania, alebo samostatnej zárobkovej činnosti alebo ako príjemca služieb. 51 — Článok 3 ods. 1 a 2 uvedenej smernice. 47 — Rozsudok Royer, už citovaný, bod 39. 52 — Rozsudok Bouchereau, už citovaný, bod 28.

I - 1242

OULANE

103. Nakoniec sa domnievam, že možné pozbavenie slobody príjemcu služieb na priznanie náhrady škody a posteriori vnútro­ účely administratívneho vyhostenia štátnym súdom príjemcovi služieb z dôvodu v prípade, že si nesplní povinnosť byť nezákonného pozbavenia slobody je irele­ držiteľom platného identifikačného preukazu vantné, pokiaľ ide o odôvodnenie prekážky alebo pasu, predstavuje neodôvodnenú pre­ pre slobodné poskytovanie služieb. kážku pre slobodné poskytovanie služieb, ktorá je v rozpore s článkom 49 ES. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu však môžu rozhodnúť o dočasnom zadržaní štát­ neho príslušníka iného členského štátu, aby 104. Navrhujem preto, aby Súdny dvor mu umožnili akýmikoľvek prostriedkami odpovedal vnútroštátnemu súdu tak, že preukázať jeho štátnu príslušnosť.

3. Všeobecná zásada zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti stanovená v článku 49 ES odporuje tomu, aby sa od štátnych príslušníkov iných členských štátov na základe zákona o cudzincoch hostiteľského členského štátu požadovalo predloženie platného identifikačného preukazu alebo pasu na účely preukázania ich štátnej príslušnosti, ak holandské právo takúto povinnosť vlastným štátnym príslušníkom neukladá.

4. Pozbavenie slobody príjemcu služieb na účely administratívneho vyhostenia z dôvodu nesplnenia povinnosti byť držiteľom platného identifikačného preukazu alebo pasu predstavuje neodôvodnenú prekážku pre slobodné poskytovanie služieb, ktorá je v rozpore s článkom 49 ES. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu však môžu rozhodnúť o dočasnom zadržaní štátneho príslušníka iného členského štátu, aby mu umožnili akýmikoľvek prostriedkami preukázať jeho štátnu príslušnosť."

I - 1244