C-220/03

I - 10597

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÄTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-220/03

2, Protokol o výsadách a imunitách Európ­ definuje výsady a imunity ECB v Nemecku, skych spoločenstiev v súlade s protokolom o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

3. Protokol o výsadách a imunitách Európ­ skych spoločenstiev 2 (ďalej len „protokol o výsadách") stanovuje v článku 3 druhom 5. Článok 8 ods. 1 dohody o sídle stanovuje: odseku:

„V zmysle článku 3 druhého odseku pro­ tokolu Bundesamt für Finanzen [Spolkový „Vlády členských štátov prijmú, vo všetkých úrad financií] na základe žiadosti vráti prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opa­ z príjmov pochádzajúcich z dane z obratu trenia k navráteniu alebo náhrade čiastok daň z obratu fakturovanú podnikmi osobitne nepriamych daní a poplatkov z predaja, ECB za dodanie tovarov a rôzne služby, ktoré zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnu­ poskytli ECB, ak sú tieto plnenia určené na teľného majetku, ak spoločenstvá vykonajú úradné účely ECB. Suma dlžnej dane za tieto pre svoje úradné účely nákupy väčšieho operácie musí v každom prípade presiahnuť rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. ..." 50 DEM a musela byť zaplatená zo strany ECB v prospech podniku. ..."

3. Dohoda o sídle B — Vnútroštátna právna úprava

12. a) prenájom nehnuteľného majetku..."

10. ECB v žalobe navrhuje, aby Súdny dvor určil konkrétnu povinnosť vrátiť daň a skonštatoval, že článok 8 ods. 1 dohody 8. § 9 ods. 1 UStG je založený na článku 13 o sídle v spojení s článkom 3 druhým C šiestej smernice a stanovuje: odsekom protokolu o výsadách musí byť vykladaný v tom zmysle, že na základe týchto ustanovení je takéto vrátenie dane povinné.

„Podnikateľ môže považovať plnenie, ktoré by bolo za normálnych okolností oslobodené v zmysle § 4 ods. 8 pism. a) alebo ods. 12,13 alebo 19, za plnenie, na ktoré sa uplatňuje uvedená daň, ak je toto plnenie vykonané v prospech iného podnikateľa pre jeho 11. ECB navrhuje vo svojej žalobe skonšta­ podnik." tovať, že Spolková republika Nemecko ako štát, kde má ECB svoje sídlo, je povinná vrátiť ECB zaplatenú daň z obratu, podľa ECB nepriamo, z platieb nájomného a poskytovania služieb na jej úradné potreby. ECB navrhuje najmä skonštatovať, že Spol­ 9. § 15 UStG upravuje odpočet dane zapla­ ková republika Nemecko je povinná vrátiť tenej na vstupe tak, že podnikateľ môže sumy, ktoré sú v niektorých prípadoch odpočítať daň fakturovanú osobitne za doda­ konkrétne vyčíslené a v iných prípadoch sú nie tovaru alebo poskytnutie rôznych služieb, určené len z hľadiska svojej podstaty.

I - 10599

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-220/03

IV — O prípustnosti v názore, podľa ktorého článok 8 ods. 1 uvedenej dohody, posudzovaný samostatne, stanovuje len vrátenie dane z obratu faktu­ rovanej osobitne, a teda sa neuplatňuje, keďže v danom prípade nejde o vrátenie dane z obratu fakturovanej osobitne.

nezhoda medzi ECB a Spolkovou republikou 1. Právomoc Súdneho dvora na poskytnutie Nemecko týkajúca sa výkladu a uplatňovania výkladu článku 3 protokolu o výsadách tohto ustanovenia v spojení s článkom 3 druhým odsekom protokolu o výsadách, na ktoré sa vzťahuje arbitrážna doložka. Podľa ECB Spolková republika Nemecko porušila tieto ustanovenia poskytujúce oslobodenie tým, že jej odmieta vrátiť daň z obratu, a) Právomoc založená na všeobecných usta­ obsiahnutú v cene nájmu a zvýšené poplatky noveniach z dôvodu nemožnosti odpočítať daň na vstupe. Podľa ECB nemecká vláda uvádza naopak, že takéto právo na vrátenie dane nevyplýva z článku 8 ods. 1 dohody o sídle, keďže tento stanovuje z hmotnoprávneho hľadiska, že sumy dane z obratu sa fakturujú 19. Protokol o výsadách, v znení zmenenom osobitne. a doplnenom článkom 9 Amsterdamskej zmluvy5,ktorá bola v platnosti v čase vzniku skutkových okolností, je podľa článku 291 ES 6neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy ES, a teda z hľadiska práva má to isté postavenie.

20. Z dôvodu tejto rovnosti postavenia, všeobecné ustanovenia Zmluvy týkajúce sa právomoci Súdneho dvora (články 220 ES a nasi.) sa uplatňujú takisto na protokol B — Posúdenie o výsadách. Okrem toho je výslovne uvedené v článku 11 Amsterdamskej zmluvy, že „ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva... týkajúce sa právomocí Súd­ neho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí sa vzťahujú... na Protokol o výsadách a imunitách...". Z hmotnoprávneho hľadiska už samotné tieto všeobecné ustanovenia predstavujú základ pre právomoc Súdneho dvora bez toho, aby bolo potrebné odvolávať sa na

arbitrážnu doložku dohody o sídle. Súdny 23. Povinnosť vrátenia uvádzaná ECB je dvor však môže rozhodovať v sporoch týka­ v prípade jej preukázania výsledkom údaj­ júcich sa uplatňovania a výkladu tohtc ného zákazu uložiť daň z obratu. ECB teda protokolu len ak možno platným spôsobom uvádza, okrem povinnosti vrátenia, takisto začať pred ním konanie. Právomoc v tejto porušenie ustanovení, na ktorých sa zakladá súvislosti vyplýva z článku 220 ES a nasi žaloba, zo strany členského štátu. Protokol Rozhodujúce je preto, či Zmluva stanovuje o výsadách je neoddeliteľnou súčasťou postup, v ktorom ECB môže uplatniť svoj Zmluvy, a teda ECB môže uvádzať žalobný návrh na vrátenie dane a v ktorom prípadní dôvod porušenia článku 3 uvedeného pro­ môže byť vydané navrhované rozhodnutie. 8 tokolu (v spojení s článkom 8 dohody o sídle) iba v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti v zmysle článkov 226 ES a 227 ES. Účastní­ kom tohto konania však môže byť podľa článku 226 ES len Komisia a podľa článku 227 ES každý členský štát. Iné inštitúcie uvedené v článku 7 ES nemajú takéto oprávnenie, a takisto a fortiori nie ECB, uvedená v článku 8 ES. 21. V článku 220 ES a nasi, sú uvedené na jednej strane priame žaloby ako konanie o nesplnenie povinnosti (články 226 ES a 227 ES), konania súvisiace so žalobami o neplatnosť (článok 230 ES) alebo žalobami na nečinnosť (článok 232 ES).

24. Okrem toho existuje podľa článku 234 ES možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou. V tomto konaní však nejde o takú otázku, s ktorou napokon ECB ani nie je oprávnená obrátiť sa na Súdny 22. Tieto dva posledné uvedené druhy pria­ dvor, takže toto konanie nemožno kvalifiko­ mych žalôb nie sú v danom prípade rele­ vať ani týmto spôsobom. vantné, pretože nemôžu žalobkyni poskytnúť právnu ochranu, ktorú si nárokuje. Žalobu o neplatnosť je určite možné vylúčiť, pretože žaloba v tomto konaní nenavrhuje, aby bola dohoda o sídle vyhlásená za neplatnú. Okrem toho, keďže ide o primárne právo, protokol o výsadách aj tak nepodlieha kontrole Súdneho dvora, pokiaľ ide o jeho platnosť.

28. Z tohto dôvodu je možné právomoc 31. Podľa judikatúry Súdneho dvora citova­ Súdneho dvora vykladať článok 3 protokolu nej nemeckou vládou arbitrážne doložky sa o výsadách zakladať, ak vôbec, len na majú vykladať restriktivne, pretože právomoc arbitrážnej doložke obsiahnutej v dohode Súdneho dvora na základe takýchto doložiek o sídle. je odchýlkou od všeobecných právnych pravidiel. Vo veci 426/85, citovanej nemec­ kou vládou, išlo totiž o to, či sa na skutkové okolnosti, ktoré boli základom protinávrhu, 9 — Pozri okrem iného analogický prípad priamej žaloby jedného vzťahuje príslušná arbitrážna doložka. Uve­ úradnika proti členskému štátu, týkajúcej sa situácie pred Amsterdamskou zmluvou, leda podľa režimu Zmluvy dené ustanovenie stanovuje právomoc Súd­ o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie rozsudok z 27. októbra 1982, D./Luxembursko (1/82, Zb. s. 3709, bod 8). neho dvora na všetky spory týkajúce sa

I - 10603

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-220/03

36. Skutočnosť — ako to takisto uvádza ECB 10 — Rozsudok z 18. decembra 1986, Komisia/Zoubek (426/85, — že dohoda o sídle má byť vykladaná Zb. s. 4057, bod 11) a pokiat ide o analogickú otázku (prípustnosť protinávrhu), rozsudok z 20. februára 1997, „vzhľadom" na protokol o výsadách , nie je IDE/Komisia (C-114/94, Zb. s. I-803, bod 82). 11 — Nejde ani o to, ktorý zo súdnych orgánov Spoločenstva má právomoc, alebo či je arbitrážna doložka neplatná, podobne ako v rozsudku zo 17. marca 2005, Komisia/AMI Semicon­ ductor Belgium a i„ C-294/02, Zb. s. I-2175. 13 — Rozsudok z 27. aprila 1999, Komisia/SNUA, C-69/97, 12 — Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Zb. s. I-2363, bod 19.

I - 10604

ECB/NEMECKO

v každom prípade v rozpore s týmto posú­ 39. Je teda možné skonštatovať, že v tomto dením. Zohľadnenie noriem, s ktorými je konaní Súdny dvor nemá právomoc vykladať ustanovenie, ktoré má byť predmetom článok 3 protokolu o výsadách. To nebráni výkladu, spojené, nepredstavuje základ prá­ tomu, aby toto ustanovenie nebolo zohľad­ vomoci Súdneho dvora na (povinný) výklad nené nepriamo. takisto pokiaľ ide o uvedené normy a najmä, nevytvára takúto právomoc.

I - 10605

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-220/03

3. Návrh 43. Podľa ECB skutočnosť, že nepriamo platí daň z obratu, je v rozpore s článkom 8 ods. 1 dohody o sídle v spojení s článkom 3 druhým odsekom protokolu o výsadách. Nemecká vláda svojou právnou praxou, teda tým, že uplatňuje vnútroštátne ustanovenia týkajúce 41. Z toho vyplýva, že táto žaloba je sa dane z obratu, porušuje tieto ustanovenia. neprípustná z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora v rozsahu, v akom sa zakladá na protokole o výsadách. Na druhej strane je táto žaloba prípustná v rozsahu, v akom sa zakladá na dohode o sídle.

V — O dôvodnosti žaloby

A — Tvrdenia účastníkov konania

45. Tento výklad potvrdzuje systém a cieľ lojálnosti stanovená v článku 10 ES ukladá článku 3 druhého odseku protokolu členskému štátu povinnosť spolupráce, o výsadách. Všeobecne je cieľom tohto najmä pokiaľ ide o vypracovanie postupu protokolu posilniť nezávislosť služieb Európ­ vrátenia dane, ktorým by' sa prekonali skeho spoločenstva — a teda takisto ECB — prípadné praktické ťažkosti týkajúce sa pre­ vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom. Na to, ukazovania zaplatenej dane. aby tento cieľ mohol byť naozaj dosiahnutý, je potrebné vykladať ustanovenia uvedeného protokolu funkčným spôsobom. Podľa ECB tieto ustanovenia nezakazujú len existenciu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá priamo obmedzuje poskytnuté daňové oslobodenia a privilégiá, ale v rozpore s nimi je aj taká vnútroštátna právna úprava, ktorá podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vedie nepriamo k zdaneniu alebo je prekážkou 2. Tvrdenia nemeckej vlády výkonu výsad. Zmyslom a cieľom týchto ustanovení je vyhnúť sa tomu, aby členský štát získal daňovú výhodu z toho, že sa na jeho území usadila inštitúcia, na úkor financií tejto inštitúcie (pochádzajúcich priamo alebo nepriamo od všetkých členských štátov). 47. Podľa nemeckej vlády akékoľvek právo na vrátenie dane je potrebné posudzovať výlučne vzhľadom na článok 8 ods. 1 dohody o sídle. Podľa znenia toho istého ustanovenia iba daň z obratu, ktorá je fakturovaná osobitne, bude vrátená. Keďže neexistuje žiadna faktúra za nájom alebo poplatky, adresovaná ECB, v ktorej by bola daň z obratu uvedená osobitne, ECB nemá žiadne právo na vrátenie dane.

49. Nemecká vláda okrem toho poznamenáva, že mechanizmus vrátenia dane stanovený v článku 8 ods. 1 dohody o sídle je v súlade so šiestou smernicou a že nemožnosť odpočtu dane zaplatenej na vstupe zo strany prenajímateľa nie je osobitosťou nájomného vzťahu voči ECB, ale týka sa takisto nájmu v prípade bánk a poisťovacích spoločností súkromného sektora.

52. Nemecká vláda uvádza, že protokol o výsadách poskytuje ECB právomoc, ktorá 50. Vysvetľuje, že nájom je výslovne oslobo­ jej umožňuje samostatne uzatvárať medzi­ dený od dane z obratu podľa článku 13 B národné zmluvy s členskými štátmi. ECB písm. b) šiestej smernice, prebratého do využila túto právomoc na vyjednanie dohody nemeckej právnej úpravy § 4 ods. 12 o sídle, ktorej ustanovenia konkretizujú písm. a) UStG. Spolková republika Nemecko všeobecnejšie ustanovenia protokolu využila možnosť zdaňovania daňou z obratu, o výsadách. Táto vláda z toho vyvodzuje, že ktorá bola ponechaná na voľnú úvahu iba v článku 8 ods. 1 dohody o sídle sú členským štátom článkom 13 C šiestej prebraté pravidlá obsiahnuté v tomto pro­ smernice, tým, že zriadila právo voľby v § 9 tokole konečným a záväzným spôsobom pre UStG. Podľa nemeckej vlády, hoci akákoľvek obe strany tým, že ich uvádza. Okrem toho možnosť voľby zdaňovať je vylúčená, pokiaľ poznamenáva, že dohoda o sídle bola pre­ ide o ECB, pretože táto nie je „podnikateľom" rokovaná podrobne odborníkmi z oboch v zmysle uplatniteľného práva, takéto vylú­ strán a že títo vedeli o tom, že nájom ECB čenie by bolo aj v prípade, keby bola ECB je oslobodený od dane a že ECB nie je

podnikateľom, a teda nemá možnosť voľby 54. V každom prípade, podľa nemeckej vlády zdaňovania. Napriek týmto jasným ustano­ nie je možné uplatňovať priamo článok 3 veniam ECB vôbec nepožiadala počas roko­ druhý odsek protokolu o výsadách, pretože vaní, aby sa na ňu uplatnil osobitný režim nie je možné žiadnym spôsobom preskúmať v DĽÍDade náimu. presnú sumu nepriamej dane, ktorú prena­ jímateľ naozaj zaplatil, pokiaľ ide o doplnkové plnenia poskytnuté konkrétne ECB a nie ostatným nájomcom, a takisto je nemožné zistiť, či sú to práve tieto dane, ktoré sa prenášajú refakturovaním na ECB a nie všeobecné zvýšenie nájmu. Okrem toho, keď si ECB želá priame uplatňovanie protokolu o výsadách, nemecká vláda pripo­ mína, že Súdny dvor nemá vo veci právomoc na základe arbitrážnej doložky obsiahnutej v dohode o sídle. 53. Nemecká vláda odmieta teóriu ECB, podľa ktorej si zmysel a cieľ článku 3 druhého odseku protokolu o výsadách vyža­ dujú extenzívny výklad článku 8 ods. 1 dohody o sídle. Podľa nej je cieľom tohto protokolu v danom prípade zachovať nezá­ vislosť ECB a zabezpečiť, aby členský štát, v ktorom má ECB sídlo, nemal žiadnu neoprávnenú výhodu z toho, že ECB má na jeho území sídlo. Žiadny z týchto dvoch cieľov nie je spochybnený. Konkrétne, Spol­ B — Posúdenie ková republika Nemecko nemá žiadnu daňovú výhodu na úkor ECB z toho, že nájom je oslobodený, keďže prenájom kan­ celárií ECB podlieha tým istým podmienkam ako prenájom iným obvyklým nájomcom, ako sú banky alebo poisťovacie spoločnosti súkromného sektora. Uvedená vláda uvádza, že výsledný príjem dane z obratu, ktorý vyplýva z neodpočítateľnosti dane zaplatenej 1. Vzťah medzi článkom 8 ods. 1 dohody na vstupe u prenajímateľa, plynie nemeckej o sídle a článkom 3 druhým odsekom daňovej správe nie z dôvodu platenia prí­ slušnej sumy zo strany ECB, ale z dôvodu protokolu o výsadách existujúceho vzťahu medzi poskytovateľom na vstupe a prenajímateľom. Tento poskyto- vateľ uhradí nemeckej daňovej správe daň z obratu zaťažujúcu jeho plnenie. Táto daň zostane v celom rozsahu daňovej správe, pretože prenajímateľ nemôže vykonať odpo­ čet. Daňová správa má teda príjem z dane nezávisle od existujúceho vzťahu medzi ECB 55. Článok 3 druhý odsek protokolu a jej prenajímateľom. o výsadách stanovuje „vo všetkých prípa-

I - 10610

ECB/NEMECKO

dodatočné podmienky pre vrátenie dane, druhý odsek toho istého článku, vytvára len ktoré obmedzujú možnosti vrátenia dane. rámec, ktorý upresňuje dohoda o sídle. Ako rámcové ustanovenia nemôžu teda byť tieto dve ustanovenia uplatnené priamo, takže protokol o výsadách nezakladá sám osebe takéto oslobodenie od dane.

60. Podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 dohody o sídle sú osobitné fakturovanie dane z obratu podnikmi, obmedzenie na dodávku tovaru alebo služby „určené na úradné účely ECB", minimálna suma dane, ktorá má byť vrátená, a skutočné zaplatenie dane zo strany ECB príslušnému podniku. Najmä tým, že 63. Z tohto hľadiska ustanovenie článku 3 bola stanovená minimálna suma dane, ktorá druhého odseku protokolu o výsadách, má byť vrátená (v každom jednotlivom o ktoré ide v tomto konaní, sa čiastočne prípade 50 DEM), a požiadavka osobitného odlišuje od článku 11 písm. b) protokolu fakturovania, došlo k podstatnému obme­ o výsadách, v znení z 18. apríla 1951, o ktoré dzeniu, ktoré nebolo stanovené v protokole išlo v konaní vo veci 6/60 14, citovanej ECB. o výsadách. Proti tomuto obmedzeniu však Toto predchádzajúce ustanovenie stanovo­ nikto nenamietal na rozdiel od obmedzenia, valo ešte záväzné a jasné oslobodenie, Keďže o ktoré ode v tomto konaní. však jeho predmetom bolo oslobodenie od „akýchkoľvek. daní týkajúcich sa platov a požitkov vyplácaných Spoločenstvom" [neoficiálny preklad], uplatňoval sa v prípadoch odlišných od prípadu uvedeného v článku 3 druhom odseku, o ktorý ide v tomto konaní. 61. Samotný protokol o výsadách stanovuje v článku 3 druhom odseku len povinnosť členským štátom stanoviť vrátenie nepria­ mych daní „vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú". Okrem toho, tým, že vyžaduje prijatie „vhodných" ustanovení, ponecháva členským štátom značný priestor.

65. Vec 2/68 17, na ktorú sa takisto odkazuje, sa týkala tiež iného ustanovenia, ktoré na rozdiel od článku 3 druhého odseku pro­ tokolu o výsadách poskytovalo priamo práva a záruky. Článok 1 Protokolu o výsadách a imunitách Európskeho spoločenstva ató­ 2. Právo na vrátenie dane podľa článku 8 movej energie (ďalej len „ESAE") stanovoval ods. 1 dohody o sídle právo vnútroštátnych orgánov žiadať povo­ lenie na prijatie obmedzujúcich opatrení. Na to nebol potrebný žiadny ďalší akt členského štátu týkajúci sa výkonu tohto práva. Išlo teda o právo priznané priamo protokolom o výsadách a imunitách ESAE, ktoré nebolo možné zrušiť dohodou. 68. Článok 8 ods. 1 dohody o sídle stanovuje — jasne a v tejto súvislosti nesporne — že vrátenie dane z obratu je možné len vtedy, ak 15 — Rozsudky z 24. februára 1988, Komisia/Belgicko, 260/86, táto bola fakturovaná osobitne. Účastníci Zb. s. 955; z 22. marca 1990, Tither/Commissioners of Inland Revenue, C-333/88, Zb. s. I-1133; z 25. mája 1993, však nenamietajú, že predmetné platby Kristoffersen, C-263/91, Zb. s. I-2755, a zo 14. októbra nájomného a služieb takto fakturované 1999, Vander Zwalmen a Massart, C-229/98, Zb. s. I-7113. 16 — Rozsudok z 18. marca 1986, Komisia/Belgicko, 85/85, Zb. s. 1149. 17 — Uznesenie z 10. decembra 1968, Ufficio imposte di consumo di Ispra/Komisia, 2/68, Zb. s. 636. 18 — Tamže.

I - 10612

ECB/NEMECKO

neboli. Článok 8 ods. 1 dohody o sídle akty prijaté inštitúciou Spoločenstva nezakladá teda žiadne právo na vrátenie v zmysle článku 234 prvého odseku dane z obratu podľa ECB zaplatenej písm. b) ES, a sú preto neoddeliteľnou nepriamo. súčasťou právneho poriadku Spoločenstva. Nachádzajú sa na medzistupni medzi pri­ márnym a sekundárnym právom (pozri článok 300 ods. 6 a 7 ES).

19 — Pozri v tejto súvislosti MULLER, S.: International Organiza­ tions and Their Officials: to Tax or not to Tax?, LJIL 1993,47, 20 — Rozsudok z 30. aprila 1974, Haegeman/Belgicko, 181/73, s. 61. Zb. s. 449, body 2 až 6.

I - 10613

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-220/03

73. To samozrejme nevylučuje, aby právne VI — O trovách otázky v tejto súvislosti nemohli byť pred­ metom prejudiciálneho konania v súlade s článkom 234 ES, týkajúceho sa výkladu šiestej smernice DPH. Na druhej strane otázka, či nemecká právna úprava porušuje ustanovenia Spoločenstva a najmä šiestu smernicu DPH, by mohla byť preskúmaná v rámci konania o nesplnení povinnosti 75. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho podľa článku 226 ES. poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania. Keďže Spolková republika Nemecko navrhla zaviazať ECB na náhradu trov konania a ECB nemala vo veci úspech, je 74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov potrebné zamietnuť ako nedôvodnú. konania.

VII — Návrh

76. Z týchto dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru rozhodnúť takto: