C-221/03
ECLI:EU:C:2005:132
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0221
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/BELGICKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 3. marca 2005 1
I - Úvod II — Právny rámec
A — Ustanovenia týkajúce sa smernice o dusičnanoch
2. Cieľom tejto smernice je zníženie zneči stenia vôd zapríčineného alebo vyvolaného dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu (článok 1). Pod znečistením sa roz umie priame alebo nepriame vypúšťanie 1. V tomto konaní začatom podľa článku zlúčenín dusíka z poľnohospodárskych zdro 226 ES Komisia Európskych spoločenstiev jov do vodného prostredia, čo má za navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Belgické následok ohrozenie zdravia ľudí, poškodzo kráľovstvo si tým, že neprijalo opatrenia vanie prírodného prostredia a vodných eko- potrebné na úplné prebratie a správne uplat systémov, znehodnocovanie sociálneho nenie článku 3 ods. 1 a 2 a článkov 4, 5 a 10 využitia alebo bránenie iným zákonným smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra spôsobom využívania vodných zdrojov [člá 1991 o ochrane vôd pred znečistením nok 2 písm. j)]. dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (ďalej len „smernica o dusičnanoch")2,pokiaľ ide o Flámsky región, a článku 3 ods. 1 a 2 a článku 5 uvedenej smernice, pokiaľ ide o Valónsky región, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice. Žaloba 3. Smernica o dusičnanoch ukladá členským Komisie navrhuje určiť, že k dnešnému dňu štátom tri typy povinností. Po prvé, členské Belgické kráľovstvo nie je v súlade so štáty musia podľa článku 3 ods. 1 tejto smernicou o dusičnanoch a neuplatňuje ju smernice a na základe kritérií stanovených správne. v prílohe 1 identifikovať vody zasiahnuté znečistením a vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením v prípade, že by sa 1 — Jazyk prednesu: holandčina. nerealizovali opatrenia podľa článku 5. Po 2 — Ú. v. ES I. 375, s. 1; Min), vyd. 15/002, s. 68. druhé, členské štáty sú podľa článku 3 ods. 2
I - 8311
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
smernice povinné označiť ako ohrozené 6. Okrem toho s cieľom poskytnutia všeo pásma všetky známe pôdne pásma na svojich becnej úrovne ochrany všetkých vôd pred územiach, ktorých vody zodpovedajú identi znečistením podľa článku 4 smernice fikácii podľa odseku 1 tohto článku 3 a ktoré o dusičnanoch členské štáty musia sa podieľajú na znečisťovaní. Po tretie, článok v priebehu dvoch rokov od oznámenia tejto 5 uvedenej smernice im ukladá vypracovať smernice vypracovať kódexy vhodných akčné programy vo vzťahu k označeným postupov v poľnohospodárstve, ktoré budú ohrozeným pásmam s cieľom vyhnúť sa alebo poľnohospodári uplatňovať na princípe vyriešiť problémy znečistenia vôd dusič dobrovoľnosti, a vypracovať podľa potreby nanmi z poľnohospodárskych zdrojov program vrátane poskytovania školení v súlade s cieľmi uvedenými v článku 1. a informácií poľnohospodárom, podporujúci uplatňovanie uvedených kódexov.
4. V priebehu dvoch rokov po oznámení smernice o dusičnanoch označia členské 7. Nakoniec článok 10 ods. 1 smernice štáty ohrozené pásma (článok 3 ods. 2 o dusičnanoch stanovuje, že členské štáty smernice) a členské štáty budú o tomto predložia Komisii správu s informáciami počiatočnom označení informovať Komisiu o preventívnych opatreniach proti znečiste v priebehu šiestich mesiacov. Vypracovanie niu vody, mapu, na ktorej sú označené akčných programov z dôvodu realizácie identifikované vody a označené ohrozené cieľov špecifikovaných v článku 1 smernice pásma, ako aj súhrn výsledkov monitorova o dusičnanoch sa musí uskutočniť v priebehu nia týchto pásiem a akčných programov dvoch rokov od zostavenia počiatočného vypracovaných podľa článku 5, týkajúcu sa zoznamu označených ohrozených pásiem, obdobia štyroch rokov po oznámení tejto uvedeného v článku 3 ods. 2 (článok 5 smernice. ods. 1).
8. Podľa článku 12 tejto smernice členské 5. Navyše sú členské štáty povinné preskú štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne mať zoznam označených ohrozených pásiem predpisy a správne opatrenia potrebné na tak, aby zohľadnili zmeny a skutočnosti, dosiahnutie súladu s touto smernicou do ktoré nebolo možné v čase jeho zostavovania dvoch rokov od jej oznámenia. Keďže táto predvídať (článok 3 ods. 4). Takisto členské smernica bola oznámená členským štátom štáty musia preskúmať akčné programy, 19. decembra 1991, tieto ju musia prebrať do ktoré boli pôvodne zostavené (článok 5 svojho vnútroštátneho právneho poriadku ods. 7). najneskôr 20. decembra 1993.
I - 8312
KOMISIA/BELGICKO
B — Príslušná vnútroštátna právna úprava III — Konanie pred podaním žaloby
9. Vo Flámskom regióne politika týkajúca sa zníženia znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a ochrany pred takýmto znečistením bola do flámskej právnej úpravy zavedená dekrétom z 23. januára 1991 o ochrane životného A — Konanie 94/2239 prostredia pred znečistením hnojivami (ďalej len „dekrét o hnojivách") 3. Tento dekrét o hnojivách bol zmenený a doplnený dekré tom z 20. decembra 1995. Flámska vláda prijala na základe tohto dekrétu sériu vyko návacích nariadení. V roku 1998 bolo vykonané posúdenie dekrétu o hnojivách a 1. januára 2000 vstúpilo do platnosti jeho nové znenie. 4
12. Dňa 18. mája 1995 Komisia zaslala Belgickému kráľovstvu výzvu v rámci kona nia 94/2239 týkajúceho sa uplatnenia smer nice o dusičnanoch. Po preskúmaní všetkých informácií predložených Belgickým kráľov 10. Vo Valónskom regióne bola smernica stvom mu Komisia zaslala 28. októbra 1997 o dusičnanoch prebratá nariadením valón- dodatočnú výzvu. Belgické kráľovstvo na skej vlády z 5. mája 1994 o ochrane vôd pred dodatočnú výzvu odpovedalo listom znečistením dusičnanmi z poľnohospodár z 22. januára 1998. Po preskúmaní jeho skych zdrojov 5. odpovede mu 23. novembra 1998 Komisia zaslala odôvodnené stanovisko, ktorým ho vyzvala, aby prijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom, a to v dvojmesačnej lehote od jeho oznámenia. V uvedenom odôvodnenom stanovisku Komisia vyvodila záver, že Belgické kráľov stvo neprijalo opatrenia potrebné na vyko 11. Ustanovenia budú citované v rozsahu, nanie článku 3 ods. 2 a článkov 4, 5, 6 a 12 v akom sa týkajú veci. smernice o dusičnanoch. Pokiaľ ide o článok 3 ods. 2 a článok 6, Komisia sa odvoláva na konanie 97/4750. Belgické orgány na odô 3 — Moniteur belge z 28. februára 1991. vodnené stavisko odpovedali listom 4 — Dekrét z 11.mája 1999, ktorým sa menia a dopĺňajú dekrét z 19. februára 1999. V tomto liste vyjadril o hnojivách a dekrét z 28. júna 1985 o ekologickom povolení (Moniteur belge z 20. augusta 1999). Flámsky región svoje stanovisko týkajúce sa 5 — Nariadenie valónskej vlády z 5 mája 1994 o ochrane vôd pred výhrad Komisie. Vo svojej žalobe Komisia znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov takisto uvádza tieto listy: (Moniteur belge z 28. júna 1994).
I - 8313
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-221/03
1. Pokiaľ ide o Flámsky región: vypracované akčné programy pre ohro zené pásma plôch „Crétacé de Hesbaye" a „Bruselské piesky" požadované smer nicou o dusičnanoch. — list z 10. decembra 1998, v ktorom Flámsky región uvádza nový „Mest Actieplan" (MAP) („Plán týkajúci sa močovky"). Tento list obsahuje návrh na zmenu dekrétu o hnojivách a zmenu a doplnenie dekrétu z 28. júna 1985 o ekologickom povolení,
B — Konanie 97/4750
— list z 25. júna 1999 oznamujúci, že flámsky parlament definitívne schválil novelu dekrétu podľa znenia uvedeného v liste z 10. decembra 1998, ktorá bol verejne vyhlásená a uverejnená 11. mája 1999, a 13. Okrem konania 94/2239 Komisia takisto začala konanie 97/4750. Komisia zaslala 28. októbra 1998 Belgickému kráľovstvu výzvu v rámci konania 97/4750, v ktorej uvádza niekoľko výhrad podobných výhra — list zo 4. septembra 2002, ktorý dám vzneseným v rámci konania 94/2239. v prílohe obsahoval kópiu nariadenia V tejto výzve Komisia vyvodila záver, že flámskej vlády zo 14. júna 2002 týkajú Belgické kráľovstvo neprijalo opatrenia ceho sa p r e s k ú m a n i a , zmeny potrebné na vykonanie článkov 3, 5, 6, 10 a doplnenia ohrozených pásiem vôd, a 12 smernice o dusičnanoch. Belgické ako to je uvedené v článku 15 ods. 3, 4 kráľovstvo na túto výzvu podrobne odpove a 5 dekrétu o hnojivách. dalo rôznymi listami. Dňa 9. novembra 1999 potom vydala Komisia odôvodnené stanovi sko, ktorým Belgické kráľovstvo vyzvala, aby prijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom, a to v dvojmesačnej lehote od jeho oznámenia. Dňa 23. decembra 1999 Belgické kráľovstvo požiadalo o dodatočnú jednomesačnú 2. Pokiaľ ide o Valónsky región: lehotu, aby mohla na odôvodnené stanovisko odpovedať. Dňa 18. februára 2000 belgické orgány odpovedali na odôvodnené stanovi sko týkajúce sa situácie vo Flámskom — list Valónskeho regiónu z 9. januára regióne. V tomto konaní vo svojej žalobe 2001 (nie je uvedený v prílohe), ktorý Komisia rovnako odkazuje na tieto listy potvrdil, že ku dnešnému dňu neboli poslané neskôr Belgickým kráľovstvom:
I - 8314
KOMISIA / BELGICKO
1. Pokiaľ ide o Flámsky región: — list z 19. septembra 2002, ktorý sa týka uplatnenia smernice o dusičnanoch a obsahuje v prílohe kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve (živiny, pestovanie ovocia a zeleniny vo voľnej — list z 15. decembra 2000 týkajúci sa pôde). dvoch vykonávacích nariadení flámskej vlády k dekrétu o hnojivách (M.A.P. II),
2. Pokiaľ ide o Valónsky región: — list zo 17. januára 2002, v ktorom flámsky minister životného prostredia a poľnohospodárstva oznámil, že prišlo k ďalšiemu pokroku, pokiaľ ide o určenie ohrozených pásiem v rámci — list z 22. decembra 2000 obsahujúci smernice o dusičnanoch, program o trvalo udržateľnom hospo dárení s dusíkom v poľnohospodárstve,
— list z 24. apríla 2002, ktorý sa týka francúzskeho znenia dekrétu o hnoji — listy z 19. júna a 5. septembra 2001 vách a jeho nariadení, obsahujúce predbežný návrh nariadenia týkajúceho sa trvalo udržateľného hospodárenia s dusíkom v poľnohospo dárstve,
— list z 21. júna 2002, ktorý obsahoval nariadenie týkajúce sa určenia ohroze ných pásiem a poznámku týkajúcu sa politiky v oblasti hnojív vo Flámsku, — list z 13. júna 2002 obsahujúci dve nariadenia určujúce dve ohrozené pásma,
— list zo 4. septembra 2002, ktorý sa týka dekrétu flámskej vlády zo 14. júna 2002 o preskúmaní, zmene a doplnení ohro — list z 13. novembra 2002 s návrhom zených pásiem vôd, ako to je uvedené nariadenia týkajúceho sa trvalo udrža v článku 15 ods. 3, 4 a 5 dekrétu teľného hospodárenia s dusíkom o hnojivách, a v poľnohospodárstve, a
I - 8315
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
— list z 11. decembra 2002 s nariadením orgány v súčasnosti určili tieto vody valónskej vlády z 10. októbra 2002 6 nariadením zo 14. júna 2002 , nebolo to týkajúcim sa trvalo udržateľného hospo predmetom akéhokoľvek oznámenia dárenia s dusíkom v poľnohospodárstve. Komisii. Navyše v súlade s touto smer nicou neprebehlo ani označovanie,
14. Vzhľadom na to, že Komisia bola toho názoru, že situácia je napriek oznámeným — Belgické kráľovstvo nekonalo pri ozna informáciám zo strany belgických orgánov čovaní ohrozených pásiem vo Flámsku neuspokojivá, podala 22. mája 2003 túto v súlade s konaním a kritériami stano žalobu. venými v článku 3 s m e r n i c e o dusičnanoch,
15. Komisia a Belgické kráľovstvo boli vypo čuté na pojednávaní 12. januára 2005. — flámsky kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve nespĺňa požia davky uvedené v článku 4 a prílohe II smernice o dusičnanoch,
IV - Žaloba — flámsky akčný program nespĺňa požia davky uvedené v článku 5 a prílohe III smernice o dusičnanoch, pretože sa netýka všetkých označených ohroze 16. Komisia vznáša 5 žalobných dôvodov ných pásiem vo Flámskom regióne proti opatreniam prijatým Flámskym regió a nie je úplný, a nom:
— správa týkajúca sa Flámskeho regiónu neobsahuje všetky d o k u m e n t y — Belgické kráľovstvo v žiadnom ustano a informácie, ktoré v nej mali byť vení nestanovilo vody zasiahnuté zneči stením alebo vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením, čím porušilo článok 3 ods. 1 smernice o dusičnanoch. 6 — Nariadenie flámske) vlády zo 14. júna 2002, ktoré sa týka preskúmania, zmeny a doplnenia ohrozených pásiem vôd, ako Ak je pravdou, že príslušné flámske to je uvedené v článku 15 ods. 3, 4 a 5 dekrétu o hnojivách.
I - 8316
KOMISIA/BELGICKO
obsiahnuté podľa ustanovení článku 10 V — Prípustnosť žaloby a prílohy V smernice o dusičnanoch.
18. Vo svojej žalobe Komisia navrhuje Súd nemu dvoru, aby zohľadnil opatrenia na 17. Komisia proti Valónskemu regiónu uplatnenie tejto smernice o dusičnanoch vznáša tieto žalobné dôvody: prijaté Belgickom po uplynutí lehôt stanove ných v citovaných odôvodnených stanovi skách. Súdny dvor by tak mohol určiť, že údajné nesplnenia povinností, ktoré sa týkajú uplatnenia tejto smernice, pretrvávajú aspoň sčasti až k dnešnému dňu.
— Belgické kráľovstvo porušilo článok 3 ods. 2 a článok 12 smernice o dusična noch tým, že Valónsky región identifi koval vody a následne označil ohrozené pásma iba pre časť svojho územia, a okrem toho, že to urobil oneskorene, 19. Podľa môjho názoru Súdny dvor nemôže je označenie ohrozených pásiem vyhovieť návrhu, ktorým si Komisia chce neúplné, ušetriť ďalšie konanie pred podaním žaloby proti Belgickému kráľovstvu.
— valónske orgány porušili článok 3 smer 20. Smernica o dusičnanoch stanovuje sériu nice tým, že pri identifikácii vôd zasiah postupných krokov, ktoré musia členské nutých znečistením a označovaní štáty spraviť, aby splnili jej ciele. Musia vo ohrozených pásiem nezohľadnili zneči svojej právnej úprave určiť základy nevyh stenie pobrežných a morských vôd, nutné pre správne zásahy potrebné na uplatnenie tejto smernice. Ďalej musia ozna čiť vody zasiahnuté znečistením a vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté znečistením. Potom prichádza k označovaniu ohrozených pásiem, ktorých vody sa podieľajú na zvyšo vaní koncentrácie dusičnanov v označených — Belgické kráľovstvo porušilo článok 5 vodách. Na účely zníženia používania dusič smernice tým, že pri označovaní dvoch nanov v ohrozených pásmach musia byť ohrozených pásiem na jeho území vypracované a vykonávané akčné plány. Valónsky región neprijal v stanovenej Nakoniec tieto akčné plány spolu lehote akčný program. s označenými ohrozenými pásmami musia
I - 8317
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-221/03
byť pravidelne preskúmavané na základe — nesplnili si svoje povinnosti týkajúce sa neskoršieho vývoja. Tento reťazec vykonáva uplatnenia prijatých opatrení alebo udr cích opatrení, ktorý je podrobnejšie opísaný žujú v platnosti nedostatočné opatrenia v bodoch 2 až 8 vyššie, podlieha určitým voči hospodárskym subjektom, ktorým lehotám, v ktorých musia byť rôzne opatrenia sú určené, tvoriace články tohto reťazca prijaté, ako aj oznamovacej povinnosti voči Komisii.
— po uplynutí primeranej lehoty si 21. Z cieľov a štruktúry smernice o dusična nesplnia povinnosti dosiahnutia výsled noch vyplýva, že zakladá prakticky trvalú kov stanovených v uvedenej smernici. povinnosť členských štátov prijímať vhodné opatrenia formou konaní, ktoré smernica predpisuje, na účely naplnenia cieľa zníženia koncentrácie dusičnanov v znečistených vodách. Na tento účel je potrebné systema ticky preskúmavať vykonávacie opatrenia prijaté alebo plánované členskými štátmi. 23. Kontroly Komisie v tomto zmysle sú podrobné práve preto, že smernica o dusičnanoch ukladá členským štátom prijímať opatrenia počas dlhotrvajúceho obdobia. Na rozdiel od množstva iných smerníc, ktorých vykonanie členskými štátmi 22. Pretože prebratie smernice o dusična sa dosiahne ich prebratím v stanovenej noch ukladá členským štátom prijať sériu za lehote do vnútroštátnej právnej úpravy, sebou nasledujúcich opatrení, môžu si nepl- monitorovanie uplatnenia smernice niť svoje povinnosti rôznym spôsobom, a to: o dusičnanoch vyžaduje trvalú kontrolu za sebou nasledujúcich článkov reťazca na nej vykonanie, ako aj výsledkov, ktoré boli pri jej vykonávaní dosiahnuté.
— uložené opatrenia neprijmú alebo ich prijmú oneskorene,
24. V tejto súvislosti sa môže zdať pre Komisiu z dôvodu výhodnosti lákavá myšlienka navrhovať také rozhodnutie, ktoré sa týka nielen konania členského štátu pred — prijaté opatrenia sú nedostatočné alebo skončením fázy pred podaním žaloby, ale chybné, takisto jeho neskoršieho konania. To by
I - 8318
KOMISIA/BELGICKO
dovolilo pokryť väčšiu časť reťazca vykoná — potreba poskytnúť členskému štátu ešte vacích opatrení a vyhnúť sa prípadným možnosť prijať po dohode s Komisiou ďalším konaniam. Táto myšlienka by mohla potrebné opatrenia, a vyhnúť sa tak byť lákavá aj pre členské štáty, pretože im odsúdeniu Súdnym dvorom 9,a poskytuje oporu pre ich budúce činnosti.
— istota, že v rámci prípadného konania 25. Domnievam sa však, že tento spôsob je pred Súdnym dvorom musí byť predmet berúc do úvahy ustálenú judikatúru Súdneho konania jasne vymedzený 10. dvora neuskutočniteľný. Podľa tejto judika- túry sa otázka, či si členský štát nesplnil svoje povinnosti, posudzuje vo vzťahu k dobe, kedy uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku, a zmeny, ktoré nasledovali neskôr, nemôže Súdny dvor zohľadniť 7.
27. Žaloba, a to platí aj v prejednávanej veci, je teda neprípustná, ak obsahuje žalobné návrhy, ktoré neboli predmetom konania pred podaním žaloby.
26. Súdny dvor vo svojej judikatúre vyjadril dôvody tohto vymedzenia striktne:
28. Navyše striktné uplatnenie tejto judika- túry neznamená nevyhnutne, že je oveľa ťažšie kontrolovať a zaistiť dodržiavanie požiadaviek smernice o dusičnanoch. Komi sia môže totiž jasne stanoviť počas konania — ide o procesnú záruku pre členský štát, pred podaním žaloby obsah vykonávacích ktorý musí mať možnosť ospravedlniť sa opatrení, ktoré by mal členský štát prijať. Ak Komisii počas konania pred podaním Súdny dvor počas súdneho konania potvrdí žaloby 8, jej posúdenie, toto rozhodnutie má tiež
7 — Pozri najmä rozsudky z 25. novembra 1998, Komisia/ Španielsko, C-214/96, Zb. s. I-7661, bod 25; zo 17. septembra 9 — Rozsudok Súdneho dvora z 10. apríla 2003, Komisia/ 1996, Komisia/Taliansko, C-289/91, Zb. s. I-4105, bod 20, Portugalsko, C-392/99, Zb. s. I-3373, bod 133. a z. 11. júna 1998, Komlsia/Grecko, C-232/95 a C-233/95, 10 — Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo M. júla 1988, Zb. s. I-33«, bod 38. Komisia/Belgicko, 298/86, Zb. s. 43Ί3, bod 10, a z 25. aprila 8 — Rozsudok z 28. apríla 1993, Komisia/Taliansko, C-306/91, 1996, Komisia/Luxembursko, C-274/93, Zb. s. I-2019, bod Zb. s. I-2133, bod 22. 11.
I - 8319
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
dôsledky, pokiaľ ide o to, čo má členský štát Belgické kráľovstvo zostáva zodpovedné voči ešte urobiť, aby si splnil povinnosti vyplýva Spoločenstvu, pokiaľ ide o vykonanie práva júce zo smernice. Spoločenstva, každé určenie, že uplatnenie uvedenej smernice regiónmi je oneskorené a/ alebo nedostatočné, znamená, že Belgicko si nesplnilo svoje povinnosti.
29. V prejednávanej veci z toho vyplýva, že žalobné dôvody — alebo časti žalobných dôvodov — Komisie, ktoré nie sú podložené výzvou a odôvodneným stanoviskom — a to platí pre všetky opatrenia prijaté Belgickom po uplynutí lehoty uvedenej v odôvodnených stanoviskách v oboch konaniach pred pod aním žaloby — sú neprípustné. B — Nedodržiavanie povinností uvedených v článku 3
30. Následne pri posudzovaní rôznych žalobných dôvodoch budem vždy skúmať, či a v akom rozsahu sú prípustné. 1. Žalobné dôvody proti Flámskemu regiónu
32. Komisia najprv uvádza, že Belgické VI — Analýza kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3 ods. 1 smernice o dusičnanoch. Flámsky región neidentifiko val vody zasiahnuté znečistením ani vody, ktoré by mohli byť zasiahnuté v prípade, ak by sa nerealizovali opatrenia uvedené A — Úvodné pripomienky v článku 5. Komisia takisto uvádza, že belgická vláda v každom prípade porušila článok 3 ods. 1, ako aj prílohu I, časť A bod 3 uvedenej smernice tým, že neidentifikovala vody Severného mora ako eutrofné vody 31. Podľa federálnej štruktúry Belgického v zmysle tejto smernice. Nakoniec Komisia kráľovstva patrí zodpovednosť v oblasti zdôrazňuje, že nedostala žiadne oznámenie, uplatnenia smernice o dusičnanoch regió pokiaľ ide o nariadenie zo 14. júna 2002 1 1. nom. Pri posudzovaní tejto žaloby je potrebné teda vždy posúdiť, aké opatrenia boli prijaté rôznymi regiónmi v rámci ich právomoci a či sú postačujúce. Keďže však 11 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 6.
I - 8320
KOMISIA/BELGICKO
Okrem toho postup identifikácie vôd nie je 35. Pokiaľ ide o označenie ohrozených v súlade s článkom 3 ods. 1, ani s kritériami pásiem, flámska vláda rozlišuje štyri kategó uvedenými v prílohe I s m e r n i c e rie, a to ohrozené pásma z hľadiska kvality o dusičnanoch. vody (článok 15 ods. 6 dekrétu o hnojivách), ohrozené poľnohospodárske pásma ekologic kého významu (článok 15a uvedeného dekrétu), ohrozené pásma „príroda" (článok 15b uvedeného dekrétu) a pásma nasýtené fosfátmi (článok 15c uvedeného dekrétu).
33. Belgická vláda v jej vyjadrení k žalobe zdôrazňuje, že Flámsky región okamžite označil ohrozené pásma na základe kritérií uvedených v p r í l o h e I s m e r n i c e o dusičnanoch, pretože sa domnieval, že je možné súčasne uskutočniť identifikáciu podľa článku 3 ods. 1 a označenie na základe článku 3 ods. 2. Hoci vody neboli formálne označené, Flámsky región neopomenul fázu článku 3 ods. 1. Pred označením ohrozených pásiem sa vo vodách uskutočnili určité merania a tie sa použili na označenie ohrozených pásiem. 36. Po prvé, podľa Komisie sú na základe článku 15 ods. 6 dekrétu o hnojivách označené len ohrozené pásma z hľadiska kvality vody, ktoré sú určené alebo používané na odber pitnej vody. Takáto prax, ako je prijatá v článku 15 ods. 4 a 5 dekrétu o hnojivách, je v rozpore s duchom a so znením článku 3 ods. 1 a 2, ako aj s kritériami uvedenými v prílohe I smernice o dusičnanoch. Z citovaných ustanovení totiž 34. Navyše podľa Komisie flámske právne vyplýva, že pri identifikovaní vôd zasiahnu predpisy nespĺňajú požiadavky článku 3 tých znečistením je potrebné zohľadniť ods. 2 smernice o dusičnanoch. Niektoré všetky podzemné vody a nie iba tie, ktoré pásma boli pri kvalifikácii ohrozených sú označené na ľudskú spotrebu. Tento pásiem neprávom vylúčené a okrem toho postup znamená, že vo Flámsku boli ozna kritériá označenia ohrozených pásiem nie sú čené iba ohrozené pásma z pohľadu kvality úplne v súlade s kritériami v článku 3 vody, ktoré sa nachádzajú v pásmach urče smernice o dusičnanoch. Okrem toho ana ných alebo používaných na odber pitnej lýza výsledkov oznámených meraní ukazuje, vody. Odpoveď Flámskeho regiónu na výzvu že niektoré pásma neboli označené ako to potvrdzuje. Flámsky región upresňuje, že ohrozené pásma napriek tomu, že sa odvod „je toho názoru, že postačuje dočasne označiť ňujú do vôd určených v súlade s článkom 3 povrchové vody, ktoré môžu byť určené ods. 1 a že prispievajú k znečisteniu. alebo použité na prípravu pitnej vody".
I - 8321
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
37. Po druhé, podľa Komisie kritériá ozna uplatňujú dodatočné záväzné opatrenia, čenia ohrozených pásiem v kategóriách ktoré idú oveľa ďalej ako opatrenia platné „ohrozené poľnohospodárske pásma ekolo na území Flámska. Tieto opatrenia majú gického významu" a „ohrozené pásma .prí rovnaký cieľ ako uvedená smernica bez toho, roda'", ako aj „pásma nasýtené fosfátmi" aby tieto ohrozené pásma boli označené ako nemajú žiadny (priamy) vzťah s kritériami ohrozené pásma z hľadiska kvality vody stanovenými v článku 3 ods. 1 a 2 v zmysle tejto istej smernice. Označenie a v prílohe I smernice o dusičnanoch. To týchto ohrozených pásiem nebolo založené znamená, že veľké množstvo pásiem nebolo na kritériách stanovených touto smernicou. kvalifikovaných ako ohrozené napriek tomu, že sa odvodňujú do vôd definovaných v súlade s článkom 3 ods. 1 a prispievajú k znečisteniu. Údaje oznámené Flámskym regiónom naznačujú, že 70 až 80 % Flámska by malo byť označené ako ohrozené pásmo.
40. Belgická vláda na pojednávaní zdôraz nila, že jej politika voči Flámsku je zameraná na zodpovednosť každého poľnohospodára za svoje pozemky. Táto politika účinne prispieva k zníženiu lúhovania dusičnanov 38. Po tretie, podľa Komisie označenie na účely dosiahnutia cieľov smernice ohrozených pásiem, ako je stanovené o dusičnanoch na jednotlivých pozemkoch. v nariadení flámskej vlády zo 14. júna 2002 12,nie je v súlade s článkom 3, ani s kritériami stanovenými v prílohe I smernice o dusičnanoch.
2. Žalobné dôvody proti Valónskemu 39. Belgická vláda vo svojej duplikę zdôraz regiónu ňuje, že určenie pásiem „vôd" nepozostáva len z označenia pásiem, ktoré sú určené alebo používané na odber pitnej vody. Uplatnením smernice o dusičnanoch boli rovnako označené iné ohrozené pásma z hľadiska kvality vody. V ohrozených pás mach vymedzených podľa článku 15a, to znamená ohrozené poľnohospodárske pásma 41. Podľa Komisie Belgické kráľovstvo poru ekologického významu, a článku 15b, to šilo článok 3 ods. 2 a článok 12 smernice znamená ohrozené pásma „príroda", sa o dusičnanoch tým, že identifikovalo vody a označilo ohrozené pásma iba na časti svojho územia. Navyše sa označenie neus kutočnilo v stanovenej lehote a do dnešného 12 — Už citované v poznámke pod čiarou 6. dňa zostalo neúplné.
I - 8322
KOMISIA/BELGICKO
42. Komisia odkazuje na správu doručenú uplatňuje. Toto ustanovenie stanovuje, že na z á k l a d e č l á n k u 10 s m e r n i c e členské štáty preskúmajú najmenej každé o dusičnanoch listom 20. septembra 1996, štyri roky zoznam označených ohrozených z ktorej vyplýva, že ohrozené pásma boli pásiem, a ak je to potrebné, príslušným definované v lehote stanovenej uvedenou spôsobom ho zmenia alebo doplnia tak, aby smernicou iba pre časť územia regiónu zohľadnili zmeny a skutočnosti, ktoré nebolo vzhľadom na to, že pri spracovávaní uvedenej možné v čase jeho zostavovania predvídať. správy tri oblasti, a to oblasť Herve, obec Existencia vyššie uvedených problémových Comines Warneton a Condroz, sú stále pásiem bola už s určitosťou zistená prvým predmetom štúdia. Podľa Komisie tieto tri hodnotením okolo roku 1994 na základe oblasti mali byť označené ako ohrozené článku 3 ods. 1 a 2 tejto smernice, ale štúdie pásma najneskôr do 20. decembra 1993. v tom čase ešte neboli ukončené. Následne Dňa 19. marca 2002 boli konečne označené obec Comines-Warneton a Sud namurois ako ohrozené pásma obec Comines Warne boli označené ako ohrozené pásma 19. marca ton a Sud namurois (časť Condroz). Západná 2002 na základe článku 3 ods. 4 uvedenej časť Sud namurois, t. j. oblasť „medzi Sambre smernice. Belgické kráľovstvo nesúhlasí so a Meuse", bola však označená ako ohrozené závermi štúdie Komisie, na základe ktorej pásmo len čiastočne, hoci zo štúdie nazvanej Komisia zamýšľa dokázať, že región „medzi „Environmental Resources Management" 13 Sambre a Meuse" mal byť tiež označený ako vyplýva, že zaťaženie dusičnanmi v tejto časti ohrozené pásmo. Označenie Sud namurois je bolo rovnako vysoké ako vo východnej časti založené na meraniach zaťaženia dusičnanmi oblasti. Navyše oblasť Herve nebola ozna a zodpovedá kritériám stanoveným v článku čená ako ohrozené pásmo ešte ku dnešnému 3 smernice o dusičnanoch. dňu. Na záver Komisia dodáva, že ako ohrozené pásmo bola označená nedostatočná časť územia Crétacé de Hesbaye, a že podľa štúdie Environmental resources management ním mala byť rovnako aj jeho západná časť.
44. Na žalobný dôvod Komisie, podľa kto 43. Belgická vláda odmieta tézu, podľa ktorej rého oblasť Herve nebola označená ako sa označenie neuskutočnilo v stanovenej ohrozené pásmo, Belgické kráľovstvo odpo lehote, a tvrdí, že článok 3 ods. 4 smernice vedá tak, že zdôrazňuje osobitné postavenie o dusičnanoch sa v prejednávanej veci priznané tomuto regiónu. Opatrenia, aké sú stanovené v článku 5 smernice o dusičnanoch, nie sú pri boji so znečistením dusičnanmi najúčinnejšie, a preto sa v tejto 13 — Správa o ohrozených pásmach v Belgicku pre Európsku komisiu (február 2000). oblasti uplatňujú osobitné opatrenia.
I - 8323
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
45. Na záver belgická vláda zamieta žalobný C — Analýza dôvod Komisie, podľa ktorého nedostatočná časť územia Crétacé de Hesbaye bola ozna čená za ohrozené pásmo. Merania zaťaženia dusičnanmi ukazujú, že západná časť Crétacé de Hesbaye nie je znečistená. 1. Prípustnosť
48. Žalobné dôvody Komisie, ktoré sa týkajú nariadenia flámskej vlády zo 14. júna 2002, ako aj žalobný dôvod, podľa ktorého nedo 46. Komisia nakoniec zdôrazňuje, že valón- statočná časť územia Crétacé de Hesbaye ske orgány nezohľadnili pri identifikácii vôd bola označená za ohrozené pásmo, sa majú zasiahnutých znečistením a pri označovaní považovať za neplatné vzhľadom na to, že ide ohrozených pásiem znečistenie pobrežných o rozšírenie predmetu konania vo vzťahu a morských vôd, čím porušili článok 3 k odôvodnenému stanovisku. 14 smernice o dusičnanoch. Komisia zdôraz ňuje, že Belgické kráľovstvo samotné uviedlo pred výbormi poverenými vykonávaním dohovoru z Oslo a dohovoru z Paríža pro blémy eutrofizácie pozdĺž belgického pobre žia a v ústí Escaut. Keďže sú belgické 49. Žalobné dôvody Komisie, ktoré sa vzťa pobrežné alebo morské vody eutrofné v dôsledku prísunu výživných látok masami hujú na vyššie uvedené, sú preto neprípustné. vôd znečistených dusičnanmi pochádzajú cimi z poľnohospodárskej činnosti, sú prí slušné regionálne orgány povinné označiť ako ohrozené pásma tie časti územia Valón- skeho regiónu, ktoré sú odvodňované do Severného mora a ktoré prispievajú k tomuto znečisteniu. 2. O veci samej
50. Článok 3 ods. 1 a 2 smernice o dusičnanoch stanovuje, aby členské štáty najneskôr do 20. decembra 1993 splnili tieto povinnosti: 47. Belgická vláda odpovedá, že prísun výživných látok masami vôd znečistených dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospo dárskej činnosti nie je pre Valónsky región 14 — Pozri najmä rozsudky z 25. mája 2000, Komisia/Grécko, C-384/97, Zb. s. I-3823, bod 35, a z 10. mája 2001, Komisia/ významný. Holandsko, C-152/98, Zb. s. I-3463, bod 21.
I - 8324
KOMISIA/BELGICKO
— členské štáty musia definovať vody vodné útvary, ústia riek, pobrežné vody zasiahnuté znečistením zlúčeninami a morské vody eutrofné alebo tie, ktoré by dusíka z poľnohospodárskych zdrojov v blízkej budúcnosti mohli byť eutrofné, ak a tie, ktoré by mohli byť zasiahnuté by sa neprijali opatrenia podľa článku 5. takýmto znečistením, ak nie je prijaté žiadne opatrenie na zníženie obsahu dusíka z poľnohospodárskych zdrojov,
52. Pri uplatňovaní týchto kritérií členské štáty tiež zohľadnia fyzikálne a environmen — na tento účel sú povinné označiť za tálne charakteristiky vôd a súše, súčasné ohrozené pásma poľnohospodárske poznatky o tom, ako sa zlúčeniny dusíka pásma, ktoré sa odvodňujú do vôd, správajú v rámci životného prostredia (vody o ktorých je preukázané, že sú nasýtené a pôda), a nakoniec súčasné poznatky zlúčeninami dusíka, alebo sú týmto o dosahu opatrení prijatých podľa článku 5. ohrozené.
51. Vody, ktoré sú (môžu byť) zasiahnuté 53. Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že znečistením, sú označené na základe kritérií Belgické kráľovstvo uznalo, že vody zasiah stanovených v prílohe I smernice. Podľa nuté (ktoré by mohli byť zasiahnuté) zneči týchto kritérií musia byť ako vody zasiahnuté stením vo Flámskom regióne neboli for znečistením označené povrchové sladké málne identifikované. To má následky, pokiaľ vody, najmä tie, ktoré sa používajú alebo sa ide o označovanie stanovené v článku 3 majú používať na odber pitnej vody, obsa ods. 2 smernice o dusičnanoch. Označenie hujú alebo by mohli obsahovať, v prípade, že ohrozených pásiem môže byť správne usku sa neprijmú opatrenia podľa článku 5, vyššiu točnené iba po ukončení predchádzajúcej koncentráciu dusičnanov, než stanovuje fázy identifikácie. Následne si teda Belgické smernica Rady 75/440/EHS 1 5 zo 16. júna kráľovstvo po uplynutí lehoty stanovenej 1975 týkajúca sa požadovanej kvality v odôvodnenom stanovisku Komisie povrchových vôd určených na odber pitnej nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplý vody v členských štátoch (Ú. v. ES L 194, vajú z článku 3 ods. 1 smernice s. 26; Mim. vyd. 15/001, s. 17). To platí o dusičnanoch. takisto pre podzemné vody, ktorých obsah dusičnanov je vyšší ako 50 mg/l alebo by mohol byť vyšší ako 50 mg/l, ak by sa neprijali opatrenia podľa článku 5, ako aj pre prírodné sladkovodné jazerá, iné sladko
54. Je zjavné, že Belgické kráľovstvo si 15 — Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 týkajúca sa nesplnilo povinnosti vyplývajúce z článku 3 požadovanej kvality povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch (Ú. v. ES L 194, s. 26; Mím. ods. 2 smernice o dusičnanoch, keďže Flám vyd. 15/001, s. 17). sky región označil iba časť ohrozených
I - 8325
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
pásiem. Ako už bolo upresnené, na účely kategórie ohrozených pásiem z hľadiska kva uplatnenia smernice o dusičnanoch sú lity vody: výlučne príslušné pásma, ktoré sú ohrozené tým, že povrchové a podzemné vody sú kontaminované z dôvodu lúhovania dusična nov. Ak je pravda, že podľa dekrétu o hnojivách boli pásma označené ako ohro zené z iného dôvodu, najmä z dôvodu ich významu pre životné prostredie alebo prí 1. pásma určené na odber vody a ochranné rodu, boli pri tomto označení uplatnené iné pásma typu I, II a III podzemných vôd, kritériá ako tie stanovené článkom 3 vymedzené na základe dekrétu a prílohou I smernice o dusičnanoch. z 24. januára 1984, ktorým sa zavádzajú Následkom toho toto označenie nespĺňa opatrenia v oblasti hospodárenia požiadavky tejto smernice. Domnievam sa, s podzemnými vodami; že tvrdenie belgickej vlády, podľa ktorého tieto pásma boli označené medzi iným aj z hľadiska cieľov smernice o dusičnanoch, nie je dostatočné. Typ ohrozenia totiž určuje opatrenia, ktoré musia byť prijaté na účel jeho zníženia. Z toho vyplýva, že by sa nebolo 2. ohrozené pásma označené flámskou možné odvolať na rozsudok Standley a i. 16. vládou vyžadujúce sprísnenie právnych Podľa tohto rozsudku členské štáty dispo predpisov pre povodie povrchových vôd nujú širokou mierou voľnej úvahy pri uplat určených na odber pitnej vody, vyme není kritérií stanovených v uvedenej dzené na základe zákona z 26. marca prílohe L Pri označovaní ohrozených pásiem 1971 o ochrane povrchových vôd pred však nemôžu tieto kritériá ignorovať. znečistením;
3. pásma obsahujúce pôdy citlivé na dusič nany, vyžadujúce sprísnenie právnych predpisov, ako ich stanovuje flámska vláda a vymedzuje dekrét z 24. januára 1984, ktorým sa zavádzajú opatrenia v oblasti hospodárenia s podzemnými vodami. 55. Pokiaľ ide o určenie pásiem, ktoré sú ohrozené z hľadiska kvality vody, je potrebné zdôrazniť, že článok 15 ods. 6 dekrétu o hnojivách obmedzuje uplatnenie smernice o dusičnanoch. Uplatnením tohto ustanove nia sú vo Flámskom regióne označené tri 56. Pásma, ktoré nespadajú do týchto kate górií, ale ktoré sa v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice o dusičnanoch odvodňujú do vôd, 16 — Rozsudok z 29. apríla 1999, C-293/97, Zb. s. I-2603, bod 39. o ktorých je preukázané, že sú nasýtené
I - 8326
KOMISIA/BELGICKO
zlúčeninami dusíka alebo sú týmto ohrozené, 58. Dôvodné sú napokon aj žalobné dôvody sú vyňaté z pôsobnosti smernice Komisie proti obom regiónom týkajúce sa o dusičnanoch. Je to samo osebe nezlučiteľné neidentifikovania pobrežných vôd so smernicou. Belgická vláda tým rovnako a morských vôd podľa článku 3 ods. 1 prekračuje mieru voľnej úvahy, ktorú jej smernice o dusičnanoch a neoznačenia ohro smernica priznáva. zených pásiem, ktoré malo byť vykonané v súlade s článkom 3 ods. 2 uvedenej smernice. Štvrté odôvodnenie preambuły tejto smernice, ktoré výslovne uvádza ochranu Severného mora ako jeden z jej dôvodov, odporuje takému výkladu a uplatneniu uvedenej smernice, ktoré nezo hľadňuje prínos más vody znečistenej dusič nanmi z poľnohospodárskych zdrojov k eutrofizácii Severného mora.
57. Žalobné dôvody Komisie proti Valón- skemu regiónu sú takisto dôvodné. Počas 59. Z toho vyplýva, že skúmané žalobné lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovi dôvody Komisie sú dôvodné. sku Komisie si Belgické kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti identifikovať všetky vody podľa článku 3 ods. 1 s m e r n i c e o dusičnanoch a označiť ohrozené pásma podľa článku 3 ods. 2 tejto smernice. Zo samotnej odpovede Valónskeho regiónu na výzvu vyplýva, že v oblasti Herve limit 50 mg/NO3/liter bol dosiahnutý niekoľkokrát D — Nedostatky kódexu vhodných postupov a iba málo pásiem tento limit neprekročilo. v poľnohospodárstve V obci Comines-Warneton sa merania pohybovali medzi 63 a 92 mg/NO3/liter a obci Condroz niektoré merania prekročili limit 50 mg/NO3/liter. V tej istej odpovedi Valónsky región spomenul existenciu váž neho znečistenia regiónu „medzi Sambre 1. Žalobné dôvody proti Flámskemu regiónu a Meuse" s meraniami prevyšujúcimi 50 mg/NO3/liter. Tvrdenie belgickej vlády, podľa ktorého štúdie týkajúce sa dotknutých regiónov ešte neboli ukončené, nemôže totiž odôvodniť nesplnenie jej povinností vyplýva júcich z článku 3. Takisto odkaz belgickej 60. Podľa Komisie štyri nasledujúce body vlády na článok 3 ods. 4 nie je účinný, keďže prílohy II smernice o dusičnanoch nie sú toto ustanovenie sa týka preskúmania zoz zahrnuté v kódexe vhodných postupov namu ohrozených pásiem a nie pôvodného v poľnohospodárstve vypracovaným Flám označenia týchto pásiem. skym regiónom:
I - 8327
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
— obdobia , Ked me je vhodná aplikácia 2. Posúdenie hnojív na pôdu,
62. Flámsky región vo svojej odpovedi z 19. februára 1999 na odôvodnené stanovi sko uznal, že štyri citované body v kódexe vhodných postupov v poľnohospodárstve — pravidlá týkajúce sa aplikácie hnojív na chýbajú a že tento kódex bude v tomto pôdu nachádzajúcu sa na strmých ohľade v blízkej budúcnosti zmenený svahoch, a doplnený. Vzhľadom na to, že dekrét o hnojivách, neskôr zmenený a doplnený belgickou vládou, nebol prijatý pred uplynu tím lehoty stanovenej v odôvodnenom sta novisku, nie je potrebné preskúmať, či pred stavuje správne uplatnenie povinností vyplý- vajúcich z p r í l o h y III s m e r n i c e o dusičnanoch. Komisia totiž formulovala — pravidlá týkajúce sa aplikácie hnojív na svoju výhradu v rámci konania 94/2239 pôdu v oblastiach, kde je zem presiak a 23. novembra 1998 vydala odôvodnené nutá vodou, zaplavená, zamrznutá alebo stanovisko, ktoré vyzývalo tento členský štát pokrytá snehom, a prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou v lehote dvoch mesiacov. Následne bolo po lehote stanove nej v odôvodnenom stanovisku 1. januára 2000 prijaté nové znenie dekrétu o hnojivách.
— podmienky aplikácie hnojív na pôdu v blízkosti vodných tokov.
63. Následkom toho je návrh Komisie dôvodný.
61. Belgická vláda vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza článok 17 d e k r é t u o hnojivách a jej vykonávacie nariadenia, ktoré upravujú rôzne aspekty stanovené E — Akčné programy smernicou o dusičnanoch týkajúce sa kódexu vhodných postupov v poľnohospodárstve. Tento článok bol v priebehu rokov rôzne menený a dopĺňaný a povinnosti boli poľ 1. Žalobné dôvody proti Flámskemu regiónu nohospodárom vo Flámsku oznamované prostredníctvom brožúry nazvanej „Mestgids — Wegwijs in het Vlaamse beleid december 2000" (Sprievodca hnojivami — Smery flám 64. Komisia pripomína, že článok 5 ods. 1 skej politiky, december 2000). smernice o dusičnanoch stanovuje, že
I - 8328
KOMISIA/BELGICKO
v priebehu dvoch rokov od zostavenia ods. 2 bod 1) a 2) a článku 15b ods. 3 počiatočného zoznamu označených ohroze dekrétu o hnojivách (článok 15b ods. 8 ných pásiem, uvedeného v článku 3 ods. 2 tohto dekrétu), a tejto smernice, vypracujú členské štáty akčné programy vo vzťahu k označeným ohroze ným pásmam, ktoré musia byť potom označené v lehote dvoch rokov od oznáme nia uvedenej smernice. Vzhľadom na to, že smernica bola oznámená 19. decembra 1991, ohrozené pásma mali byť označené najne skôr do 20. decembra 1993 a akčné programy — v pásmach nasýtených fosfátmi (článok mali byť vypracované najneskôr 20. decembra 15c ods. 1 druhý pododsek dekrétu 1995. o hnojivách, pozri bod 16).
65. Komisia najprv uvádza neodôvodnenú 66. Následne Komisia vytýka belgickej vláde nezlučiteľnosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že skutočnosť, že opatrenia oznámené Flám akčné programy, ktoré mali byť podľa článku skym regiónom ako neoddeliteľná súčasť 5 smernice o dusičnanoch uplatnené jeho akčného programu neobsahovali žiadne v ohrozených pásmach, sa uplatňujú iba ustanovenia umožňujúce úplne uplatniť člá čiastočne. Norma predpísaná v prílohe III nok 5 ods. 4 smernice o dusičnanoch. Toto bode 2 smernice o dusičnanoch, podľa ktorej ustanovenie smernice stanovuje, že akčné množstvo maštaľného hnojiva nemôže kaž programy musia obsahovať najmä záväzné doročne prekročiť 170 kg dusíka na hektár, sa opatrenia uvedené v prílohe III. Tieto neuplatňuje: opatrenia obsahujú pravidlá týkajúce sa:
— v ohrozených poľnohospodárskych pás mach ekologického významu (články 1. období, keď je zakázaná aplikácia urči 15a a 14 dekrétu o hnojivách, pozri tých typov hnojív na pôdu, bod 14),
— v podnikoch v ohrozených pásmach 2. kapacity zásobníkov na skladovanie z dôvodu ich prírodného bohatstva, maštaľného hnoja; táto kapacita musí ktoré sú oslobodené podľa článku 15b byť väčšia ako...
I - 8329
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
67. Komisia navyše zdôrazňuje, že nebolo článku 15b ods. 2 bodov 1) a 2) a článku 15b splnené ustanovenie prílohy III bod 1.3 ods. 3 dekrétu o hnojivách, nie je v tejto veci smernice o dusičnanoch. Pri prijímaní opa relevantná, pretože v dotknutých pásmach trení obmedzujúcich aplikáciu hnojív na nebol prekročený obsah dusíka 50 mg/liter. pôdu belgická vláda nezohľadnila zásobova Všetky ostatné opatrenia, akými sú akčný nie plodín dusíkom získaným z pôdy. program a kódex vhodných postupov Z vedeckého podkladu navrhovaných noriem v poľnohospodárstve, postačujú na naplnenie oznámených belgickou vládou vyplýva, že cieľov smernice o dusičnanoch. Rovnako tieto normy nezohľadňujú skutočné rezervy pokiaľ ide o pásma nasýtené fosfátmi, uplat dusíka v pôde. ňujú sa tam takisto opatrenia, ktoré idú oveľa ďalej ako tie, ktoré sa uplatňujú v pásmach neoznačených ako ohrozené. V týchto pás mach je používanie hnojív obmedzené na 40 kilogramov kysličníka fosforečného na hek tár ročne.
68. Komisia nakoniec tvrdí, že nebolo spl nené pravidlo stanovené v prílohe III bod 2, ktoré stanovuje, že sa musia prijať opatrenia, ktoré zabezpečia vo vzťahu ku každému poľnohospodárskemu podniku alebo k určitému množstvu dobytka, aby množstvo maštaľného hnojiva aplikovaného každo ročne na pôdu vrátane toho, ktoré sa na ňu dostane priamo od zvierat, neprekročilo množstvo stanovené na hektár. Množstvom 70. Belgická vláda vo svojom vyjadrení stanoveným na hektár je množstvo hnoja k žalobe týkajúcom sa druhého žalobného obsahujúce 170 kg dusíka. Toto pravidlo sa dôvodu pripúšťa, že flámske právne predpisy totiž neuplatňuje v ohrozených pásmach nesplnili požiadavky prílohy III bodov 1.1 poľnohospodárskych pásiem ekologického a 1.2 smernice o dusičnanoch v lehote významu, v ohrozených pásmach z dôvodu stanovenej v odôvodnenom stanovisku. ich prírodného bohatstva a v pásmach nasý tených fosfátmi.
69. Belgická vláda spochybňuje v prvom žalobnom dôvode Komisie skutočnosť, že 71. Belgická vláda v súvislosti s tretím vykonávacie opatrenia pre ohrozené pásma žalobným dôvodom zdôrazňuje, že pokiaľ idú oveľa ďalej ako opatrenia uložené podľa ide o normy . na používanie hnojív, sú prílohy III smernice o dusičnanoch, vrátane zohľadnené priemerné zásoby v pôde, normy 170 kg dusíka na hektár. Skutočnosť, o ktoré sa predpokladá, že sú rovnaké pre že norma 170 kilogramov dusíka na hektár sa všetky pozemky. V kombinácii so zvyškami neuplatňuje na podniky v ohrozených pás dusíka v pôde na konci roka tieto normy mach „príroda", ktoré sú oslobodené podľa zaručujú splnenie cieľov uvedenej smernice.
I - 8330
KOMISIA/BELGICKO
2. Žalobné dôvody proti Valónskemu znečistenia pochádzajúceho z dusičnanov regiónu z poľnohospodárskych zdrojov, ktoré vyvo lalo závažné účinky.
72. Komisia tvrdí, že belgická vláda porušila článok 5 smernice o dusičnanoch, pretože po 75. Komisia vo svojej replike tvrdí, že tieto tom, čo označila dve ohrozené pásma na programy sa uplatňujú poľnohospodármi na svojom území, Valónsky región mal vypra báze dobrovoľnosti a že sa neuplatňujú na covať akčné programy v stanovenej lehote, všetky ohrozené pásma. ale ich nevypracoval.
76. Okrem toho Komisia belgickej vláde vytýka skutočnosť, že nariadenie valónskej 73. Valónsky región označil Crétacé de vlády z 10. októbra 2002 o trvalo udržateľ Hesbaye a bruselské piesky ako ohrozené nom hospodárení s dusíkom v poľnohospo pásma dvoma ministerskými nariadeniami dárstve, oznámené Valónskym regiónom ako z 28. júla 1994. Následne mal do 20. decem akčný program, neobsahuje žiadne ustano bra 1995 vypracovať akčné programy poža venie umožňujúce celkové uplatnenie článku dované smernicou o dusičnanoch. Táto 5 ods. 4 smernice o dusičnanoch. povinnosť je takisto uvedená v článku 3 v dvoch valónskych nariadeniach, podľa ktorých tieto dotknuté ohrozené pásma boli označené. Tento článok stanovuje, že prí slušné správne orgány pripravia pre ozna čené ohrozené pásma akčné programy, ktoré musia byť zavedené najneskôr do 20. decem bra 1995 (dátum vstupu do platnosti). Po označení dvoch ohrozených pásiem na svo 3. Analýza jom území však Valónsky región akčný program nezaviedol.
— Prípustnosť
74. Belgická vláda zdôrazňuje, že od roka 1996 Izaviedla akčné programy lokálnej úrovne pre Crétacé de Hesbaye a bruselské 77. Žalobný dôvod Komisie týkajúci sa piesky na účely zabránenia alebo zníženia nariadenia valónskej vlády z 10. októbra
I - 8331
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
2002 o trvalo udržateľnom hospodárení 81. Akčné programy sa realizujú v priebehu s dusíkom v poľnohospodárstve sa má štyroch rokov od ich vypracovania považovať za neplatný z dôvodu, že ide a pozostávajú najmä so záväzných opatrení o rozšírenie predmetu sporu v porovnaní uvedených v prílohe III smernice s tým, čo bolo definované v odôvodnenom o dusičnanoch. Tieto opatrenia musia obsa stanovisku. hovať pravidlá podrobnejšie opísané v dotknutej prílohe, ktoré sa týkajú období, keď je zakázaná aplikácia určitých typov hnojív na pôdu, kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja a obmedzenia aplikácie hnojív na pôdu berúc do úvahy charakteristiky daného ochranného pásma, a ktoré zabezpečia, že vo vzťahu ku 78. Tento žalobný dôvod Komisie je preto každému poľnohospodárskemu podniku neprípustný. alebo k určitému množstvu dobytka množ stvo maštaľného hnojiva aplikovaného kaž doročne na pôdu vrátane toho, ktoré sa na ňu dostane priamo od zvierat, neprekročí množstvo stanovené na hektár.
— O veci samej
82. Akčné programy majú za cieľ najmä znížiť prísun dusíka do pôdy. To znižuje možnosť, že zlúčeniny dusíka neabsorbované plodinami odtečú pôdou nakoniec do 79. Podľa článku 5 smernice o dusičnanoch povrchových vôd, ktoré už sú zasiahnuté členské štáty musia vypracovať akčné pro znečistením alebo môžu byť zasiahnuté. gramy pre ohrozené pásma označené podľa článku 3 ods. 2 a 4 uvedenej smernice na účely zabránenia alebo zníženia znečistenia pochádzajúceho z dusičnanov z poľnohospo dárskych zdrojov.
83. Po prvé je potrebné uviesť, že belgická vláda uznala, pokiaľ ide o Flámsky región, že flámska právna úprava nespĺňala požiadavky prílohy III bodov 1.1 a 1.2 smernice o dusičnanoch v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Belgická vláda 80. Členský štát môže vypracovať jeden takisto v písomných dokumentoch uznala, že akčný program pre všetky ohrozené pásma uvedená právna úprava zohľadňuje prie na svojom území alebo rôzne akčné pro merné zásoby a nie skutočné. To je gramy pre rôzne ohrozené pásma na svojom v rozpore s požiadavkami obsiahnutými území alebo ich časti. v uvedenej prílohe III bod 1.3.
I - 8332
KOMISIA/BELGICKO
84. Ďalšie žalobné dôvody Komisie proti cieľa, totiž nemôže byť kvalifikovaný ako Flámskemu regiónu sa týkajú neúplného „akčný program" v zmysle článku 5 uvedenej uplatnenia článku 5 ods. 4 smernice smernice. o dusičnanoch v ohrozených poľnohospodár skych pásmach ekologického významu, v ohrozených pásmach „príroda", ako aj v pásmach nasýtených fosfátmi. Z dôkazov vyplýva, že uvedené opatrenia belgickej vlády nespĺňajú požiadavky článku 5 smernice o dusičnanoch. Žalobné dôvody Komisie 86. Je teda potrebné určiť, že tieto dva proti akčnému programu sa týkajú pásiem, žalobné dôvody založené na porušení článku ktoré ako sa takisto ukázalo na pojednávaní, 5 smernice o dusičnanoch sú takisto neboli definitívne označené na základe dôvodné. smernice o dusičnanoch (pozri bod 53). Následne Flámsky región ohrozené pásma, na ktoré sa uplatňujú iné kritériá ako tie stanovené v článku 5 uvedenej smernice, označil na základe iných kritérií ako tých, ktoré sú stanovené článkom 3 smernice o dusičnanoch. Okrem toho Flámsky región chybne neoznačil veľké časti svojho územia F — Neúplná správa za ohrozené pásma, čo znamená, že sa na ne nevzťahuje žiadny akčný plán, Na základe toho som toho názoru, že Belgické kráľov stvo si nesplnilo svoje povinnosti, pretože Flámsky región neprijal dostatočné opatrenia na úplné a správne vykonanie článkov 3 a 5 1. Žalobné dôvody proti Flámskemu regiónu (nasledujúc) smernice o dusičnanoch.
87. Článok 10 smernice o dusičnanoch sta novuje, že členské štáty predložia Komisii správu s informáciami uvedenými v prílohe V smernice, týkajúcu sa obdobia štyroch rokov po oznámení tejto smernice a nasledovne za každé štyri roky. Tieto správy sa predložia Komisii do šiestich mesiacov od konca obdobia, na ktoré sa vzťahujú.
85. Žalobný dôvod Komisie proti Valón- skemu regiónu je rovnako dôvodný. Dobro voľné programy rôznej dôležitosti a uplatňované v každej dotknutej oblasti rôzne, ktoré netvoria organizovaný a súvislý 88. Komisia zdôrazňuje, že správa oznámená systém určený na dosiahnutie osobitného Belgickým kráľovstvom v mene Flámskeho
I - 8333
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-221/03
regiónu nespĺňa prílohu V smernice v týchto 89. Flámsky región vo svojom vyjadrení bodoch: k žalobe upresňuje, že priamo ohrozené vody boli označené Flámskom podľa kritérií prí lohy I smernice o dusičnanoch. Vo svojej odpovedi na odvodnené stanovisko Flámsky región predložil mapu s vyznačenými ohro zenými pásmami Belgického kráľovstva.
— mapa, na ktorej sú označené vody identifikované v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I, pričom je pri každej z nich uvedené, ktoré z kritérií v prílohe I bolo použité s cieľom identifikácie,
90. V zostávajúcej časti Belgické kráľovstvo žalobné dôvody Komisie nespochybňuje.
— súhrn výsledkov monitorovania získa ných podľa článku 6 smernice vrátane vyhlásenia dôvodov, ktoré viedli k určeniu každého ohrozeného pásma a k zmene v zozname určených ohro zených pásiem alebo k doplneniu tohto zoznamu,
2. Posúdenie
— súhrn výsledkov monitorovacích pro gramov realizovaných podľa článku 5 ods. 6 smernice,
91. Je potrebné uviesť, že dokumenty pred ložené Komisii 9. januára 1997 Belgickým kráľovstvom, týkajúce sa Flámskeho regiónu, neobsahovali žiadnu mapu vôd identifikova ných v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I, — pravdepodobný časový horizont, ako sa stanovuje v prílohe V bod 2 písm. a) v rámci ktorého by sa podľa predpo smernice o dusičnanoch. Mapa, na ktorú kladu členských štátov mali na vodách odkazuje Flámsky región, sa vzťahuje na identifikovaných v súlade s článkom 3 článok 10 v spojení s prílohou V bodom 2 ods. 1 prejaviť výsledky opatrení akč písm. b) smernice o dusičnanoch. Okrem ného programu, ako aj naznačenie toho, toho dokumenty uvedené v prílohe V bodoch do akej miery sú tieto predpoklady 3 a 4 písm. s) a e) tejto smernice rovnako neisté. chýbajú.
I - 8334
KOMISIA/BELGICKO
92. Je preto potrebné určiť, že Belgické neúplnú správu podľa článku 10 smernice kráľovstvo si tým, že predložilo Komisii o dusičnanoch, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
VII — Návrh
93. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor:
1. určil, pokiaľ ide o Flámsky región, že Belgické kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na úplné prebratie a správne uplatnenie článku 3 ods. 1 a 2 a článkov 4, 5 a 10 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov;
2. určil, pokiaľ ide o Valónsky región, že Belgické kráľovstvo neprijalo opatrenia potrebné na úplné prebratie a správne uplatnenie článku 3 ods. 1 a 2 a článku 5 smernice 91/676;
3. v zostávajúcej časti žalobu zamietol;
4. zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
I - 8335