C-227/03
ECLI:EU:C:2005:108
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0227
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-227/03
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 24. februára 2005 1
1. Tento návrh, ktorý podal Rechtbank Príslušné ustanovenia nariadenia (Okresný súd) Amsterdam, sa týka výkladu článku 13 ods. 1 a článku 13 ods. 2 pism. f) nariadenia č. 1408/71 2a článku 39 ES.
3. Článok 13 s nadpisom „Všeobecné pra vidlá" je prvé ustanovenie hlavy II nariadenia č. 1408/71 s nadpisom „Určenie uplatniteľ- ných právnych predpisov".
4. Článok 13 ods. 1 v znení platnom v rozhodnom čase stanovuje: 2. Vnútroštátny súd žiada o usmernenie najmä vo vzťahu k otázke, či právo Spolo čenstva vylučuje právnu úpravu členského štátu, podľa ktorej osoba, ktorá bola, ale už nie je, zamestnaná na jeho území, zostáva povinne poistená v určitých častiach sociál neho zabezpečenia len vtedy, ak má na jeho území ďalej bydlisko, hoci zostáva poistená „Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustano v určitých ďalších častiach sociálneho zabez vené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto pečenia bez ohľadu na jej bydlisko. nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy." 1 — Jazyk prednesú: angličtina. 2 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamest nancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35). Text nariadenia zahŕňajúci zmeny a doplnenia uskutočnené do konca roka 1995 možno nájsť v prvej časti prílohy A nariadenia Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, ktoré mení a dopĺňa a aktualizuje nariadenie (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3). Úplné (ale neoficiálne) znenie zahŕňajúce následné zmeny a doplnenia je dostupné na 5. Články 14c a 14f sa týkajú osobitných Eur-Lex (europa.eu.int/eur-lex). situácií, ktoré nie sú v tejto veci významné.
I - 6104
VAN POMMEREN-BOURGONDIËN
6. Článok 13 ods. 2 stanovuje sériu noriem 9. Článok 13 ods. 2 pism. f), doplnený do pre určenie, ktorý právny poriadok sa nariadenia č. 1408/71 s účinnosťou od 29. júla v konkrétnej situácii uplatní. Tieto normy 1991 nariadením č. 2195/913,stanovuje, že: platia, pokiaľ nestanovujú inak články 14 až 17, ktoré tvoria zostávajúcu časť hlavy II, obsahujúce rozličné osobitné normy, z ktorých ani jedna nie je uplatniteľná v tejto veci. „Na osobu, ktorá prestane podliehať práv nym predpisom členského štátu, bez toho aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu v súlade s jedným z pravidiel stanovených v predchádzajúcich odsekoch alebo v súlade s jednou z výnimiek alebo jedným z osobitných ustanovení, ktoré sú uvedené v článkoch 14 až 17, sa budú 7. Článok 13 ods. 2 pism. a) stanovuje: vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko a budú sa na ňu vzťahovať iba tieto predpisy."
10. Okrem doplnenia článku 13 ods. 2 „Na osobu zamestnanú na území jedného pism. f) do nariadenia č. 1408/71, nariadenie členského štátu sa vzťahujú právne predpisy č. 2195/91 taktiež vložilo nasledujúci článok tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko 10b do nariadenia č. 574/72 4 s účinnosťou na území iného členského štátu alebo ak sa od 29. júla 1991: sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachá dza na území iného členského štátu".
„Podmienky a deň, kedy sa právne predpisy členského štátu prestávajú vzťahovať na osobu uvedenú v článku 13 ods. 2 pism. f) [nariadenia č. 1408/71], sa stanovia v súlade s týmito právnymi predpismi. Inštitúcia
8. Článok 13 ods. 2 pism. b) až f) sa týka postupne samostatne zárobkovo činných 3 — Nariadenie Rady (EHS) č. 2195/91 z 25. júna 1991, ktorým sa osôb, osôb zamestnaných na plavidlách mení nariadenie (EHS) č. 1408/71 a nariadenie (EHS) č. 574/72 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES I. 206, s. 2). plávajúcich pod vlajkou členského štátu, 4 — Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa štátnych zamestnancov a osôb povolaných stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83); pre neskoršie alebo opätovne povolaných na výkon služby úplné znenie pozri druhú časť prílohy A nariadenia č. 118/97 v ozbrojených silách alebo na výkon civilnej už citovaného v poznámke pod čiarou 2. Úplné (ale neoficiálne) znenie zahŕňajúce následné zmeny a doplnenia služby členského štátu. je dostupné na Eur-Lex (europa.eu.int/cur-lex).
I - 6105
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-227/03
určená príslušným orgánom členského štátu, 13. Osoby oprávnené poberať invalidný ktorého právne predpisy sa začnú vzťahovať dôchodok (WAO), ktoré z dôvodu svojej na dotknutú osobu, požiada inštitúciu invalidity nie sú ďalej zamestnané, zostávajú určenú príslušným orgánom prvého člen povinne poistené vo všetkých štyroch systé ského štátu, aby určila tento deň." moch pre zamestnancov s výhradou ustano vení zhrnutých v bode 19 nižšie.
Vnútroštátna právna úprava 14. Všeobecné systémy stanovujú rodinné dávky (ďalej len „AKW"9),dôchodok pozo stalých (ďalej len „ANW" 10), starobný dôchodok (ďalej len „AOW" 11) a náhradu 11. Z dokumentov predložených Súdnemu osobitných nákladov na zdravotnú staro dvoru vyplýva, že holandská sústava sociál stlivosť (ďalej len „AWBZ" 12). neho zabezpečenia pozostáva jednak zo systémov uplatňovaných výlučne na osoby, ktoré sú alebo boli v čase vzniku nároku na predmetnú dávku zamestnané, a jednak zo všeobecných systémov uplatňovaných v zásade na všetkých obyvateľov alebo osoby, ktoré podliehajú holandskej dani z príjmov z dôvodu p l a t e n é h o z a m e s t n a n i a 15. Každý zo zákonov upravujúcich všeo v Holandsku. becné systémy stanovuje, že kategória poiste ných osôb môže byť rozšírená alebo zúžená vykonávacími predpismi, alebo na ich základe.
12. Systémy pre zamestnancov stanovujú nemocenské dávky (ďalej len „ZW" 5), náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť 6 (ďalej len „ZFW" ), dávku v nezamestnanosti (ďalej len „WW"7)a invalidný dôchodok (ďalej len „WAO" 8). 16. Tieto kategórie boli takto upravené v období, na ktoré sa vzťahuje spor vo veci samej. 5 — Ziektewet. Tento a ďalšie skrátené výrazy sa vzťahujú na zákon, ktorý upravuje systém, ale ja sa pridŕžam obvyklej praxe používania skratiek vo všeobecnejšom zmysle stanovenej dávky alebo náhrady. 9 — Algemene Kinderbijslagwet. 6 — Ziekenfondswet. 10 — Algemene Nabestaanden Wet. 7 — Werkloosheidswet. 11 — Algemene Ouderdomswet. 8 — Wet op de Arbeidsongeschiktheidsverzekering. 12 — Algemene Wet Bijzondere Ziektekosten.
I - 6106
VAN POMMEREN-BOURGONDIËN
17. Najprv príslušný vykonávací predpis, dávky podľa režimu členského štátu ich dekrét z roku 1989 , stanovil, že osoba bydliska, takisto zostávajú povinne poistené s bydliskom mimo Holandska, ktorá je podľa systému osobitného zdravotného oprávnená okrem iného na poberanie poistenia. Pre ostatné osoby existuje dôchodku podľa WAO, musí byť povinne s účinnosťou od 1. januára 2001 možnosť poistená podľa všeobecných systémov. dobrovoľného poistenia v systéme osobit ného zdravotného poistenia.
18. Dekrét z roku 1989 bol zmenený a doplnený 14 s účinnosťou od 1. januára 1999, aby stanovil, že s účinnosťou od 1. januára 2000 už nie sú osoby 20. Na rodinné dávky (AKW) sa vzťahuje s bydliskom mimo Holandska povinne prechodné ustanovenie: poberateľ, ktorý by poistené podľa všeobecných systémov. Podľa na základe novely inak stratil existujúce všeobecných systémov pre starobné právo na rodinné dávky, zostáva povinne dôchodky (AOW) a pre dôchodky pozosta poistený, pokiaľ najmladšie dieťa nedosiahne lých (ANW) však osoby s bydliskom mimo vek 18 rakov. Ostatné osoby nemajú právo Holandska, ktoré predtým podliehali povin na dobrovoľné poistenie v systéme rodinných nému poisteniu, mohli byť ďalej poistené tak, dávok: holandská vláda vysvetlila, že že platili dobrovoľné príspevky po ukončení v kapitole 8 hlavy III nariadenia č. 1408/71 povinného poistenia. Táto možnosť sa dá sa nachádza dostatočná úprava, ktorá sa využiť prostredníctvom informovania Sociale okrem iného týka dávok pre nezaopatrené Verzekeringsbank v lehote jedného roka od deti dôchodcov. skončenia povinného poistenia.
19. Čo sa týka osobitných nákladov na zdravotnú starostlivosť (AWBZ), situácia je trochu komplikovanejšia. Za predpokladu, že 21. Medzi vnútroštátnym súdom na jednej jeho príjem neprekračuje určenú hranicu, strane a žalovanou inštitúciou a holandskou zostáva poberateľ invalidného dôchodku vládou na strane druhej existuje zrejme (WAO) povinne poistený v systéme zdravot nezhoda, či podmienky dobrovoľného poiste ného poistenia (ZFW); to je zjavne prípad nia pre starobné dôchodky (AOW), týkajúci sa žalobkyne. Osoby, ktoré sú na dôchodky pozostalých (ANW) a osobitné základe nariadenia č. 1408/71 oprávnené na náklady na zdravotnú starostlivosť (AWBZ) sú rovnaké ako podmienky predošlého povinného poistenia, najmä pokiaľ ide o príjem braný do úvahy pri určení výšky 13 — Besluit uitbreiding en beperking kring verzekerden volksver príspevkov a existenciu maximálnej doby zekeringen 1989 (Dekrét o rozšírení a zúžení kategórie poistených osôb, pokiaľ ide o vnútroštátne poistenie) účasti na dobrovoľnom poistení pre určité z 3. mája 1989, Staatsblad 1989, 164. kategórie osôb. Komisia usudzuje, že prí 14 — Besluit uitbreiding en beperking kring verzekerden volksver zekeringen 1999 z 24. decembra 1998, Staatsblad 1998,746. slušná právna úprava stanovuje desaťročné
I - 6107
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-227/03
maximum pre dobrovoľné príspevky do 24. Žalobkyňa usúdila, že zánik jej povin systému starobného dôchodku, čo môže byť ného poistenia podľa týchto dvoch systémov nevýhodou pre určité osoby, hoci je v rozpore s nariadením č. 1408/71 a na v skutočnosti zjavne nie pre žalobkyňu. základe toho podala žalobu proti žalovanej Okrem toho právny zástupca žalovanej inštitúcii na Rechtbank Amsterdam. inštitúcie na pojednávaní uviedol, že tieto dva typy poistenia možno posudzovať roz dielne na daňové účely.
25. Tento súd usúdil, že aj keď je z judikatúry Súdneho dvora jasné, že členský štát má voľnosť určiť, aby osoby, ktoré Spor vo veci samej a prejudiciáble otázky prestali pracovať v tomto členskom štáte, neboli poistené podľa systému sociálneho zabezpečenia, ak už nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, nie je jasné, či členský štát môže ďalej uplatňovať svoju vnútroštátnu právnu úpravu na takúto osobu, ale napriek tomu ju vylúčiť z (podstatnej) časti systému 22. Pani van Pommeren-Bourgondiën (ďalej sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že už len „žalobkyňa"), ktorá má holandské občian nemá bydlisko v tomto členskom štáte. Preto stvo a bydlisko v Belgicku, celý svoj aktívny podal návrh na začatie prejudiciálneho život pracovala v Holandsku. Roku 1996 konania formou nasledujúcich otázok: ochorela a od roku 1997 poberala invalidný dôchodok v najvyššej sadzbe podľa systému invalidného dôchodku pre zamestnancov (WAO).
„1. Odporuje článku 13 ods. 2 pism. f) nariadenia č. 1408/71 právna úprava členského štátu, podľa ktorej osoba, 23. Po zmene právnej úpravy bola žalobkyňa ktorá ukončila všetky zárobkové čin informovaná, že od 1. januára 2000 už nie je nosti na jeho území, zostáva poistená povinne poistená podľa holandského všeo podľa tejto právnej úpravy len vtedy, ak becného systému, a teda sa jej už nebudú si tam zachová svoje bydlisko, zatiaľ čo z invalidného dôchodku zrážať príspevky do táto osoba zostáva na základe právnych vnútroštátneho poistenia. Takisto bola upo predpisov tohto členského štátu zornená na to, že môže požiadať povinne poistená v určitých iných o dobrovoľné poistenie podľa všeobecného častiach sociálneho zabezpečenia podľa systému pre starobné dôchodky (AOW) právnych predpisov tohto členského a dôchodky pozostalých (ANW). štátu bez ohľadu na jej bydlisko?
I - 6108
VAN POMMEREN-BOURGONDIËN
2. Je pre odpoved' na prvú otázku pod Prvá prejudiciálna otázka statné, že podľa právnych predpisov tohto členského štátu môže Byť osoba dobrovoľne poistená v niekoľkých častiach sociálneho zabezpečenia bez toho, aby takéto dobrovoľné poistenie bolo podmienené tým, že má bydlisko 27. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny naďalej na území tohto členského štátu? súd pýta, či článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej osoba, ktorá ukončila všetky zárobkové činnosti na jeho území, zostáva poistená podľa tejto právnej úpravy v určitých častiach sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak si tam zachová svoje bydlisko, zatiaľ čo táto osoba zostáva na základe právnych predpisov tohto členského Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, štátu povinne poistená v určitých iných nasledujúca otázka je položená subsi- častiach sociálneho zabezpečenia podľa práv diárne: nych predpisov tohto členského štátu bez ohľadu na jej bydlisko.
3. V situácii, aká je vyššie opísaná, má sa 28. Holandská vláda tvrdí, že túto otázku článok 39 ES vykladať v tom zmysle, že treba zodpovedať záporne; pripomienky nahradenie povinného poistenia dobro žalovanej inštitúcie majú rovnaký zmysel, aj voľným poistením nie je v súlade keď táto usudzuje, že na prvú otázku nie je s týmto článkom, ak zánik povinného potrebné odpovedať tak, ako bola položená, poistenia vyplýva zo zavedenia požia vzhľadom na existenciu dobrovoľného davky bydliska?" poistenia (predmet ďalšej otázky). Belgická a grécka vláda a Komisia usudzujú, že prvú otázku treba zodpovedať kladne.
26. Žalobkyňa, žalovaná inštitúcia, belgická, grécka a holandská vláda a Komisia predložili 29. Článok 13 ods. 2 písm. f) treba chápať písomné pripomienky. Žalovaná inštitúcia, v jeho súvislosti s hlavou II nariadenia holandská vláda a Komisia boli zastúpené na č. 1408/71, ktorej súčasť tvorí. Účelom pojednávaní. Písomné pripomienky žalob- ustanovení hlavy II je určiť právnu úpravu kyne sú veľmi stručné a len podporujú uplatniteľnú na osobu v medziach rozsahu vyjadrenia, ktoré urobil vnútroštátny súd. pôsobnosti nariadenia. To je uvedené
I - 6109
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-227/03
v článku 13 ods. 1, ktorý stanovuje, že ako celok: žalobkyňa naďalej podliehala s výhradou určitých, v tejto veci bezvýznam holandským systémom pre zamestnancov ných, výnimiek „osoby, na ktoré sa vzťahuje a všeobecnému systému pre náhradu oso toto nariadenie, podliehajú právnym pred bitných nákladov na zdravotnú starostlivosť pisom len jedného členského štátu". Z tohto (AWBZ). Hoci je pravdou, že Holandsko znenia vyplýva, že „uplatniteľné právne pred mohlo v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. f) pisy" na účely článku 13 ods. 2 písm. f) legitímne stanoviť, aby sa jeho právna úprava znamenajú právne predpisy jedného člen sociálneho zabezpečenia prestala uplatňovať ského štátu, a teda predpisy tohto členského ako celok na osoby, ktoré nemajú na jeho štátu ako celok. území bydlisko a ukončili na ňom všetky zárobkové činnosti, neurobilo tak. Zastávam preto názor, že v tejto veci je článok 13 ods. 2 písm. f) neuplatnitelhý.
30. V rozsudku Komisia/Belgicko 1 5Súdny dvor poznamenal, že článok 13 ods. 2 písm. f) „stanovuje uplatniteľnosť právnej úpravy členského štátu, na území ktorého má dotknutá osoba bydlisko len vtedy, ak nemožno uplatňovať žiadnu inú právnu 32. To však neznamená, že prístup Holand úpravu, a najmä len vtedy, ak sa tá právna ska je nevyhnutne v súlade s ostatnými úprava, ktorej dotknutá osoba predtým pod ustanoveniami hlavy II. Je zrejmé, že vylú liehala, prestane na ňu uplatňovať. ... Sku čenie určitých osôb, na ktoré sa nariadenie točnosť, že právna úprava členského štátu sa uplatňuje, z účasti na časti jeho režimu prestala uplatňovať, predstavuje podmienku sociálneho zabezpečenia má ten účinok, že na uplatnenie tohto ustanovenia, [ktoré] takéto osoby sa buď neúčastnia na určitých samo osebe nedefinuje podmienky, za kto častiach sociálneho zabezpečenia podľa žiad rých sa prestane právna úprava členského nej právnej úpravy, alebo, ak požiadajú štátu uplatňovať". 16 Tieto podmienky sa a získajú účasť na týchto častiach podľa naopak stanovia v súlade s touto právnou právnej úpravy členského štátu ich bydliska, úpravou. 17 sa účastnia podľa dvoch vnútroštátnych právnych úprav súbežne.
31. V konaní vo veci samej však nejde o prípad, že by sa holandská právna úprava sociálneho zabezpečenia prestala uplatňovať 33. Ako tvrdia belgická a grécka vláda a Komisia, druhá uvedená situácia je zjavne 15 — Rozsudok z 3. mája 2001, C-347/98, Zb. s. I-3327. v rozpore s článkom 13 ods. 1, o ktorom 16 — Body 29 a 31. 17 — Článok 10b nariadenia č. 574/72, už citovaný v bode 10 Súdny dvor rozhodol, že „vylučuje... akúkoľ vyššie. vek možnosť kolízie viacerých vnútroštát-
I - 6110
VAN POMMEREN-BOURGONDIËN
nych právnych úprav vo vzťahu k jednému 36. Tento rozsudok sa týkal osoby, ktorá a tomu istému obdobiu". bola súčasne samostatne zárobkovo činná v jednom členskom štáte a zamestnaná v inom členskom štáte. Súdny dvor bol požiadaný, aby rozhodol o výklade článku 14c ods. 1 pism. b) nariadenia č. 1408/71, ktorý v rozhodnom čase 22 stanovoval, že osoba v takejto situácii podlieha za určitých okolností, vrátane okolností vo veci samej, právnej úprave každého z týchto členských štátov vo vzťahu k činnosti vykonávanej na jeho území. Súdny dvor rozhodol, že tam, 34. Všeobecnejšie, obidve situácie sú kde sa uplatňuje článok 14c ods. 1 písm. b) v rozpore so systematikou a duchom naria nariadenia, právu Spoločenstva neodporuje denia a najmä jeho hlavy II. Súdny dvor právna úprava tohto členského štátu opakovane rozhodol, že ustanovenia tejto o poistení dotknutej osoby len voči niekto hlavy nemajú v úmysle len zabrániť súbež rým rizikám, na ktoré sa vzťahuje jeho nému uplatňovaniu viacerých vnútroštát systém sociálneho zabezpečenia, za pred nych právnych poriadkov a komplikáciám, pokladu, že v tejto súvislosti nedochádza ktoré môžu nastať, ale aj zabezpečiť, aby k žiadnej diskriminácii medzi občanmi tohto osoby, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, neboli štátu a občanmi ostatných členských štátov. ponechané bez účasti na sociálnom zabezpe čení, pretože neexistuje právna úprava, ktorá je na ne uplatniteľná. 19
37. Toto rozhodnutie bolo teda výslovne obmedzené na situácie „kde sa uplatňuje... článok 14c ods. 1 písm. b)". Pripomeniem ešte, že normy článku 13 ods. 1 a 2 35. Holandská vláda sa odvoláva na ustálenú nariadenia sa uplatnia, pokiaľ nestanovuje judikatúru, podľa ktorej je vecou právnej inak, okrem iného, článok 14c, ktorý tvorí úpravy každého členského štátu stanoviť osobitnú výnimku k všeobecným normám podmienky vytvárajúce právo alebo povin stanoveným článkom 13 ods. 1 a 2 — nosť pripojiť sa k systému sociálneho zabez výnimku, ktorá má jednoduché zdôvodnenie pečenia alebo ku konkrétnej časti takého v tom, že dotknutá osoba je súčasne systému 20, a najmä na rozsudok de Jaeck 21. zamestnaná a/alebo samostatne zárobkovo činná v dvoch členských štátoch. Nevidím,
18 — Rozsudok z 5. mája 1977, Perenboom, 102/76, Zb. s. 815, bod 11. 19 - Rozsudok z 11. júna 1998, Kuusijärvi, C-275/96, Zb. s. I-3419, 22 — Rozsudok de Jaeck sa týkal skutkového stavu, ktorý nastal roku 1984. S účinnosťou od 1. januára 1987 bol článok 14c bod 28. zmenený nariadením Rady (EHS) č. 3811/86 z 11. decembra 20 — Rozsudky z 24. apríla 1980, Coonan, 110/79, Zb. s. 1445, bod 1986 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES I. 355, s. 5) tak, že jeho 12, a z 21. februára 1991, Daalmeijer, C-245/88, Zb. s. I-555, ustanovenia sa rozšírili, aby pokrývali dve alebo viaceré bod 15. aktivity vykonávané ako závislá činnosť alebo samostatná 21 — Rozsudok z 30. januára 1997, C-340/94, Zb. s. I-461, bod 37. zárobková činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch.
I-6111
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-227/03
ako môže rozhodnutie výslovne obmedzené nastať, ale aj zabezpečiť, aby osoby v rámci na takéto výnimočné situácie pomôcť pri jeho rozsahu pôsobnosti neboli ponechané výklade článku 13 ods. 1 a 2, keďže tieto bez účasti na sociálnom zabezpečení, pretože ustanovenia sa uplatňujú na veľmi odlišnú neexistuje právna úprava, ktorá je na ne situáciu osôb, ktoré nie sú súčasne zamest uplatniteľná. nané a/alebo samostatne zárobkovo činné v dvoch členských štátoch.
41. Zdá sa mi, že ustanovenia o dobro voľnom poistení môžu mať ľahko za násle 38. Preto zotrvávam na názore, že nie je dok, že dotknuté osoby skončia bez akejkoľ zlučiteľné so systematikou nariadenia, aby vek právom upravenej účasti na určitých Holandsko vylúčilo určité osoby, na ktoré sa častiach sociálneho zabezpečenia v rozpore uplatňuje nariadenie, z účasti na časti jeho s nariadením. systému sociálneho zabezpečenia.
42. Žalovaná inštitúcia na pojednávaní uviedla, že z 30 000 osôb dotknutých Druhá prejudiciálna otázka zmenou v jej právnej úprave sa len 8 000 rozhodlo pre dobrovoľné poistenie, zatiaľ čo ostatné, napriek tomu, že boli osobne informované o tejto možnosti, sa rozhodli ju nevyužiť.
39. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je pre odpoveď na prvú otázku podstatné, že podľa právnej úpravy prvého členského štátu môže byť dotknutá osoba dobrovoľne poistená v niekoľkých častiach sociálneho zabezpečenia. 43. Nevyhnutný záver z týchto údajov je ten, že 22 000 osôb, ktoré sa v minulosti zúčastňovali na holandských všeobecných systémoch, sa na nich už nezúčastňuje; nie sú teda poistené podľa holandskej právnej úpravy, pokiaľ ide o dôchodky pozostalých ani starobné dôchodky a v určitých prípa 40. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, doch ani pokiaľ ide o náhradu osobitných kolízne normy uvedené v hlave II nariadenia nákladov na zdravotnú starostlivosť; okrem nemajú v úmysle len zabrániť súbežnému toho nemusia byť podľa nej, v závislosti od uplatňovaniu viacerých vnútroštátnych práv okolností, poistené ani pokiaľ ide o rodinné nych poriadkov a komplikáciám, ktoré môžu dávky.
I - 6112
VAN POMMEREN-BOURGONDIËN
44. Z dokumentov predložených Súdnemu záujmom podľa môjho názoru zjavne nepro dvoru vyplýva, že osoby dotknuté zmenou spieva zmena právnej úpravy, ktorá pone holandskej právnej úpravy majú jeden rok od cháva osoby v stave právneho vákua. oznámenia na to, aby sa rozhodli pre dobro voľné poistenie. Je možné, ako tvrdia žalo vaná inštitúcia a holandská vláda, že týmto osobám v súčasnosti vyhovuje byť bez takejto účasti z dôvodov, ktoré majú do činenia s ich osobnými pomermi. Zdá sa však ako prav depodobné, že nebudú mať žiadnu možnosť účasti, pokiaľ po uplynutí ročnej lehoty zmenia svoj názor: ako Komisia poukázala, je pravdepodobné, že takéto osoby nebudú 46. Napokon je v každom prípade jasné, že môcť získať účasť pre dotknuté časti sprístupnenie dobrovoľného poistenia za v Belgicku, keďže dovtedy, kým sa holandská tých okolností, ako sú v tejto veci, by nebolo právna úprava ako celok neprestane na nich v súlade s právom Spoločenstva vo všeobec uplatňovať, nespĺňajú podmienky článku 13 nosti ani s nariadením osobitne, pokiaľ by ods. 2 písm. f). Takáto situácia je zjavne takéto poistenie bolo ponúkané za podmie v rozpore so zásadou obsiahnutou v hlave II nok, ktoré sú menej výhodné, ako pod nariadenia, podľa ktorej osoby v rámci roz mienky povinného poistenia, ktoré nahra sahu jeho pôsobnosti nebudú ponechané bez dilo. Menej výhodné podmienky by boli účasti na sociálnom zabezpečení, pretože zjavnou diskrimináciou osôb s bydliskom neexistuje právna úprava, ktorá je na ne mimo územia Holandska a mohli by byť uplatniteľná. prekážkou voľného pohybu osôb. Rovnako by, ako tvrdí Komisia, tvorili v rozpore s článkom 12 ES diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, keďže je možné rozumne predpokladať, že existuje oveľa viac občanov iných členských štátov ako holandských občanov, ktorí pracovali v Holandsku a majú bydlisko v inom členskom štáte.
45. Okrem toho Súdny dvor uviedol, že zásada, podľa ktorej osoby, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, sú zúčastnené iba na 47. Na praktickej úrovni by okrem toho bolo jednej sústave sociálneho zabezpečenia, vyja obtiažne zistiť, či podmienky takého dobro druje širšiu požiadavku, aby uplatňovaná voľného poistenia sú vo všetkých možných sústava bola predvídateľná, čo je samo osebe situáciách prinajmenšom rovnako výhodné; odzrkadlením zásady právnej istoty. 23 Týmto takéto ťažkosti by tiež škodili právnej istote. Hoci akékoľvek takéto posúdenie by bolo samozrejme záležitosťou vnútroštátneho súdu, zdá sa mi, že zásade právnej istoty 23 — Rozsudok z 30. marca 2000, Banks a i., C-178/97,Zb. s. I-2005, bod 41. veľmi neprospeje, ak tento súd musí usku-
I-6113
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-227/03
točniť detailné posúdenie presného spôsobu, Tretia prejudiciálna otázka akým dobrovoľné poistenie funguje, k výhode alebo nevýhode daných jednotliv cov. Takéto posúdenie nemusí byť ani 48. Tretia otázka vnútroštátneho súdu je prakticky uskutočniteľné, ak len preto, že položená len pre prípad, ak je prvá otázka normálne nebude možné s istotou pred zodpovedaná záporne: keďže navrhujem povedať, ako sa časom zmenia osobné odpovedať na túto otázku kladne, nie je pomery daného jednotlivca. potrebné odpovedať na tretiu otázku.
Návrh
49. Preto si myslím, že na otázky, ktoré predložil Rechtbank, Amsterdam, treba odpovedať takto:
1. Článku 13 ods. 1 a článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej osoba, ktorá ukončila všetky zárobkové činnosti na jeho území, zostáva poistená podľa tejto právnej úpravy v určitých častiach sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak si tam zachová svoje bydlisko, zatiaľ čo táto osoba zostáva na základe právnych predpisov tohto členského štátu povinne poistená v určitých ďalších častiach sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na miesto jej bydliska.
2. Pre odpoveď na prvú otázku nie je podstatné, že podľa právnej úpravy tohto členského štátu môže byť osoba dobrovoľne poistená v niekoľkých častiach sociálneho zabezpečenia bez toho, aby takéto dobrovoľné poistenie bolo podmienené tým, že má bydlisko naďalej na území tohto členského štátu.
I - 6114