C-228/03

GILETTE COMPANY A GILETTE GROUP FINLAND

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 9. decembra 2004 1

I — Úvod II — Právny rámec

Relevantné ustanovenia práva Spoločenstva

2. Spoločenstvo zasiahlo do úpravy oblasti ochranných známok, pokiaľ ide o to, čo nás v predmetnej veci zaujíma, prijatím smernice 1. Predmetom danej veci je návrh na začatie 89/104, ktorá pristupuje k aproximácii práv­ prejudiciálneho konania, predložený Suomen nych predpisov členských štátov v niektorých Korkein Oikeus (Najvyšší súd, Fínsko) na aspektoch tejto oblasti, avšak bez toho, aby účely výkladu článku 6 ods. 1 pism. c) prvej viedla k úplnej aproximácii. smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných zná­ mok (ďalej len „smernica 89/104" alebo jednoducho „smernica") 2 . V skratke, vnútro­ štátny súd sa Súdneho dvora pýta, za akých okolností musí byť použitie ochrannej známky, ktorej majiteľom je iná osoba, 3. Pripomínam predovšetkým desiate odô­ považované za oprávnené v zmysle smernice. vodnenie smernice, ktoré okrem iného uvá­ dza, že funkciou ochrany poskytnutej zapí­ sanej ochrannej známke „je predovšetkým 1 — Jazyk prednesú: taliančina. garantovať ochrannú známku ako označenie 2 - Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92. pôvodu".

I - 2341

5. Na daný účel má tiež význam článok 6 3 — Ú v. ES L 250, s. 17; Mim. vyd. 15/001, s. 227. ods. 1, ktorý stanovuje: 4 — Ú. v. ES L 290, s. 18; Mim. vyd. 15/003, s. 365.

I - 2342

GILETTE COMPANY A GILETTE GROUP FINLAND

osoby vykonávajúce živnosť alebo obchodu­ fikačné označenia, tovary, služby, čin­ júce alebo vykonávajúce remeslo alebo pro­ nosti alebo okolnosti súťažiteľa; fesiu, ako aj chrániť záujmy verejnosti vo všeobecnosti proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povo­ lená".

7. Článok 3a ods. 1 zmenenej smernice 84/450 stanovuje, že g) nevyužíva nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného názvu alebo iných identifikačných ozna­ čení súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov;

„Porovnávacia reklama, čo sa porovnania týka, sa povoľuje, ak sú splnené tieto pod­ mienky:

10. Článok 4 ods. 2 toho istého zákona ďalej 12. Americká spoločnosť The Gillette Com­ upresňuje, že: pany je majiteľom ochranných známok „Gillette" a „Sensor", ktoré sú zapísané vo Fínsku pre určité tovary, medzi ktorými sú aj holiace strojčeky. Jej dcérskej spoločnosti vo Fínsku Gillette Group Finland Oy (pre označenie oboch spoločností sa ďalej bude „Za neoprávnené používanie v zmysle používať výraz „Gillette") patrí výlučné právo odseku 1 sa okrem iného považuje uvedenie používať tieto ochranné známky vo Fínsku, na trh príslušenstva alebo náhradných dielov kde predáva rôzne holiace strojčeky, medzi a iných podobných vecí vhodných na pou­ inými holiace strojčeky zložené z držiaka žitie s tovarom vyrobeným alebo predáva­ a vymeniteľnej žiletky, ako aj žiletky pred­ ným inou osobou, ktorého ochrannú ávané samostatne. známku pripomínajú spôsobom vytvárajú­ cim dojem, že tovar uvedený na trh pochádza od majiteľa ochrannej známky alebo že tento majiteľ povolil používanie svojej ochrannej známky."

13. Fínska spoločnosť LA-Laboratoires Ltd Oy (ďalej len „LA") predáva vo Fínsku tovary rovnakého druhu, to znamená holiace stroj­ 11. Z uznesenia vnútroštátneho súdu čeky zložené z držiaka a vymeniteľnej žiletky, vyplýva, že toto posledné ustanovenie je ako aj žiletky predávané samostatne. Táto

I - 2344

GILETTE COMPANY A GILETTE GROUP FINLAND

spoločnosť uviedla na trh žiletky pod ochran­ predáva, porušila výlučné právo, ktoré patrí nou známkou „PARASON FLEXOR", pri­ Gillette podľa článku 4 ods. 1 tavaramerkki­ čom na ich obale je červená nálepka laki. s nápisom: „Všetky držiaky PARASON FLEXOR a GILLETTE SENSOR sa hodia na použitie v kombinácii s touto žiletkou".

I - 2345

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-228/03

20. Súd druhého stupňa sa predovšetkým a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne domnieval, že žiletky predstavujú náhradné otázky: diely v zmysle článku 4 ods. 2 tavaramerkki­ laki. V každom prípade spotrebiteľ, ktorý už vlastní držiak „GILLETTE SENSOR", je vďaka nápisu na nálepke informovaný, že tento držiak môže byť používaný nielen so žiletkami od Gillette, ale aj so žiletkami „Na účely uplatňovania článku 6 ods. 1 „PARASON FLEXOR". Okrem toho bolo pism. c) smernice 89/104, potvrdené, že na obaloch žiletiek od LA boli viditeľným spôsobom uvedené ochranné známky „Parason" a „Flexor", ktoré jedno­ značne označovali pôvod tovaru, zatiaľ čo ochranné známky „Gillette" a „Sensor" boli na obaloch žiletiek uvedené malým písmom, na nálepkách relatívne malého rozmeru. To 1) aké sú kritériá vylučuje, aby išlo o obchodné zneužitie ochrannej známky patriacej inej osobe alebo že by vznikol dojem, že existuje obchodné spojenie medzi majiteľmi odlišných ochran­ ných známok. Odvolací súd teda uzavrel, že spoločnosť LA použila ochranné známky a) umožňujúce určiť, či sa tovar má spoločnosti Gillette za podmienok stanove­ považovať za náhradný diel alebo ných článkom 4 ods. 2 tavaramerkkilaki. príslušenstvo, a

b) umožňujúce určiť tovary odlišné od tých, ktoré sa považujú za náhradné diely alebo príslušenstvo, ktoré môžu takisto patriť do oblasti 21. Gillette teda podala návrh na obnovu pôsobnosti vyššie citovaného usta­ konania na Korkein Oikeus, ktorý vyjadril novenia? pochybnosti o výklade článku 6 ods. 1 pism. c) smernice 89/104.

25. Ako je známe a potvrdené v desiatom odôvodnení smernice 89/104, ako aj v ustálenej judikatúre, základnou funkciou ochrannej známky je zaručiť pôvod tovaru.6 5) Má skutočnosť, že hospodársky subjekt odkazujúci na ochrannú známku, ktorej majiteľom je iná osoba, uvádza na trh nielen náhradné diely alebo príslušen­ 6 — Pozri okrem iných rozsudky Súdneho dvora z 23. mája 1978, Hoffmann-La Roche, 102/77, Zb. s. 1139, bod 7; stvo, ale aj samotný tovar, s ktorým sa z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C-206/01, Zb. tento náhradný diel alebo toto príslu­ s. I-10273, bod 51; z 11. marca 2003, Ansili, C-40/01, Zb. s. I- 2439, bod 36, a zo 16. novembra 2004, Anheuser-Busch, šenstvo má používať, dopad na oprávne­ C-245/02, Zb. s. I-10989, bod 59.

I - 2347

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-228/03

26. Aby bola táto funkcia náležité chránená, majiteľovi ochrannej známky z článku 5 majiteľ ochrannej známky musí mať možnosť smernice 89/104·, článok 6 tejto smernice zakázať tretím stranám, aby ju bez jeho má za cieľ zosúladiť základné záujmy súhlasu používali, ak by jej použitie mohlo ochrany práv z ochrannej známky a práv spôsobiť zmätok u spotrebiteľov tým, že by sa voľného pohybu tovaru a slobody poskyto­ mylne domnievali, že určitý tovar bol vyro­ vania služieb na spoločnom trhu, a to takým bený majiteľom ochrannej známky. Článok 5 spôsobom, aby právo z ochrannej známky ods. 1 tejto smernice preto zveruje majiteľovi mohlo naplniť svoju úlohu podstatného ochrannej známky výlučné právo na jej prvku systému nenarušenej hospodárskej používanie. súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy". 7

32. Prvými dvoma otázkami, ktoré preskú­ ktoré musia byť používané spolu s hlavným mam spolu, sa tento súd v podstate pýta, aké výrobkom, ktorý môže byť vo väčšine prípa­ sú kritériá, na účely uplatnenia článku 6 dov určený len prostredníctvom svojej ods. 1 písm. c) smernice 89/104, pre ochrannej známky. Stačí si predstaviť, pri odlíšenie hlavných tovarov od príslušenstva citovaní príkladov uvedených vládou Spoje­ a náhradných dielov, ako aj pre určenie, aké ného kráľovstva, výfuk alebo nosič na bicykle, iné tovary odlišné od príslušenstva určené osobitne pre autá Volkswagen Polo. a náhradných dielov môžu spadať do oblasti Ten istý predpoklad sa však môže potvrdiť aj pôsobnosti tohto ustanovenia. Cieľom toho pri tovaroch, ktoré síce môžu byť používané je stanoviť, či oprávnenosť umiestnenia spolu, ale pri ktorých nie je jeden tovar ochrannej známky, ktorej majiteľom je iná príslušenstvom alebo náhradným dielom osoba, na týchto iných tovaroch musí byť t o h o d r u h é h o . Opäť vychádzajúc predmetom odlišného hodnotenia, ako je z príkladov vlády Spojeného kráľovstva hodnotenie vykonávané v prípade náhrad­ mám na mysli počítač vyrobený podnikom ných dielov a príslušenstva. Alfa a operačný systém vytvorený podnikom Beta, ktoré sú navzájom kompatibilné. Nejde tu ani o príslušenstvo, ani o náhradné diely, pretože každý tovar existuje samostatne. Môže byť však odôvodnené, aby dotknutý podnik oznámil verejnosti, že účelom jeho tovaru je tovar druhého podniku, a naopak. 33. Ako som uviedol vyššie, jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť ochranná známka patriaca inej osobe umiestnená na tovare je, že táto ochranná známka plní funkciu označenia zamýšľaného účelu tohto tovaru, nie jeho pôvodu.

37. Tento výklad sa mi zdá byť posilnený aj všetkých prípadoch je rozhodujúce to, či je inými argumentmi. Vychádzajúc zo samo­ uvedenie ochrannej známky, ktorej majite­ tného znenia predmetného ustanovenia, ľom je iná osoba, potrebné na označenie pozorujem, že pred pojmy príslušenstvo účelu tovaru (alebo služby) a či nespôsobuje a náhradné diely predkladá časticu „pred­ zmätok v súvislosti so svojím pôvodom. ovšetkým". To oprávňuje domnievať sa, že obmedzenie výlučného práva sa môže vzťa­ hovať aj na tovary, ktoré nie sú príslušen­ stvom alebo náhradnými dielmi, keďže ako pripomína Komisia, návrh smernice, ktorý predložila, jasne vylučoval túto možnosť, ale neskôr bol práve v tomto bode zmenený. 40. Ak je to však tak, potom v tejto veci nepovažujem za potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril ku kritériám spôsobilým určiť hlavné tovary a odlíšiť ich od príslušenstva a náhradných dielov, ako je o to žiadaný v prvej otázke.

38. Na druhej strane, ako poznamenala 41. Navrhujem preto odpovedať na prvú vláda Spojeného kráľovstva, uvedené ustano­ a druhú otázku v tom zmysle, že na účely venie spomína nielen tovary, ale aj služby, pri uplatnenia článku 6 ods. 1 písm. c) smernice ktorých by bolo zložité určiť náhradné diely 89/104 je potrebné iba stanoviť, či je alebo príslušenstvo. uvedenie ochrannej známky, ktorej majite­ ľom je iná osoba, potrebné na označenie účelu tovaru (alebo služby) a či nespôsobuje zmätok v súvislosti so svojím pôvodom, a že hodnotenie oprávnenosti používania ochran­ nej známky inej osoby sa nelíši podľa toho, či ide o hlavný tovar alebo o príslušenstvo či náhradný diel.

46. Podľa mienky Spojeného kráľovstva, ak 43. Zúčastnené strany uviedli by sa totiž požiadavka potrebnosti uvedenia v pripomienkach predložených Súdnemu ochrannej známky inej osoby považovala za dvoru dva dosť odlišné výklady tejto pod­ splnenú len vtedy, ak by nebolo možné iným mienky potrebnosti použitia ochrannej spôsobom poskytnúť informácie, ktoré prí­ známky treťou osobou. padný nadobúdateľ potrebuje pre zistenie účelu tovaru, existovalo by tu riziko, že predmetné ustanovenie nikdy nenájde uplat­ nenie v praxi. Takmer vo všetkých prípadoch je totiž možné nájsť náhradný spôsob pre označenie účelu tovaru namiesto uvedenia ochrannej známky inej osoby, napríklad prostredníctvom zobrazenia alebo technic­ kého opisu druhu tovaru, s ktorým sa má predmetný tovar používať. 44. Vláda Spojeného kráľovstva navrhuje, aby sa táto podmienka považovala za spl­ nenú, pokiaľ uvedenie ochrannej známky inej osoby predstavuje „účinný a presný prostrie­ dok" 9 pre poskytnutie informácií týkajúcich sa účelu tovaru pre jeho prípadných nad­ obúdateľov.

47. Tento názor zdieľa fínska vláda a Komisia, podľa ktorých je tiež dôležité zohľadniť charakteristiky prípadných nad­ obúdateľov tovaru, na ktorom je uvedená ochranná známka patriaca inej osobe. Defi­ nícia toho, čo je „potrebné" oznámiť, sa totiž 45. Na tento účel pripomína, že cieľ pred­ líši podľa toho, či tovar smeruje ku koneč­ metného ustanovenia spočíva v umožnení ným spotrebiteľom alebo k ďalším podnika­ rozvoja nenarušenej hospodárskej súťaže a že teľom. Iba v tom druhom predpoklade by technické údaje mohli náležitým spôsobom poskytnúť informácie týkajúce sa účelu tovaru bez toho, aby bolo „potrebné" spo­ 9 — „An efficient and accurate means" v pôvodnej anglickej verzii pripomienok vlády Spojeného kráľovstva. menúť ochrannú známku, ktorej majiteľom

49. Pri uplatnení tejto tézy na prejednávanú vec Gillette zdôrazňuje, že účel žiletiek spoločnosti LA nie je reprezentovaný výlučne držiakmi od Gillette, ale aj držiakmi vyrobenými samotnou LA, ako aj, ako vyplynulo na pojednávaní, držiakmi iných značiek. Podľa názoru Gillette z toho vyplýva, 52. Na druhej strane sa zdá, že to potvrdzuje že žiletky od LA mohli mať prístup na trh aj konfrontácia medzi konečným znením

I - 2352

GILETTE COMPANY A GILETTE GROUP FINLAND

uvedeného ustanovenia a znením návrhu alebo či výnimka, ktorú v tomto ohľade predloženého Komisiou. 10 Komisia sa totiž zavádza článok 6, zohľadňuje aj význam domnievala, že tretie osoby môžu používať iných požiadaviek. ochrannú známku, ktorej majiteľom je iná osoba, „s cieľom označiť účel príslušenstva alebo náhradných dielov" 11, avšak ako je vidieť, v konečnej verzii je užším spôsobom uvedené, že používanie je povolené „ak je to potrebné na označenie zamýšľaného účelu...".

55. Myslím si, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na hodnoty a záujmy, ktoré v ňom nie sú výslovne spomenuté, ale ktoré by bolo v širšej perspektíve zložité prehliad­ nuť. O to viac, že na nich odkazuje samotná, vyššie citovaná judikatúra Súdneho dvora 53. To je objasnené, ostáva však otázka, či sa (pozri bod 29 vyššie) keď uvádza, že článok 6 diskusia môže obmedziť na jazykovednú ods. 1 „má za cieľ zosúladiť základné záujmy analýzu izolovanej časti predmetného usta­ ochrany práv z ochrannej známky a práv novenia, alebo či sa naopak nemá komplex­ voľného pohybu tovaru a slobody poskyto­ nejšie zaoberať zmyslom a dosahom tohto vania služieb na spoločnom trhu, a to takým ustanovenia a účelom, ktorý zamýšľa dosiah­ spôsobom, aby právo z ochrannej známky nuť. mohlo naplniť svoju úlohu podstatného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy".

pre spotrebiteľov, zaručujúc im nielen pôvod 59. Pokiaľ ide o to, čo nás v predmetnej veci tovaru, ale aj plné využitie výhod vyplývajú­ zaujíma, pripomínam, že v práve spomenu­ cich z hospodárskej súťaže medzi tovarmi, tom prípade majiteľ autoservisu nespadajú­ ktoré sú schopné uspokojiť rovnakú potrebu. ceho do siete BMW vykonával opravy automobilov tejto značky a v reklamných inzerátoch uvádzal, že „sa špecializuje na BMW". Spoločnosť BMW sa domnievala, že na takéto správanie sa nemôže vzťahovať výnimka uvedená v článku 6 ods. 1 pism. c) smernice, a teda že musí byť považované za porušenie výlučného práva, ktorého majite­ ľom je BMW. Podľa spoločnosti BMW totiž v miere, v akej mohol podnikateľ z pohľadu hospodárskej životnosti jeho činnosti ponúk­ 57. Ak sú vďaka výnimke zavedenej článkom nuť opravovacie služby aj bez uvedenia 6 ods. 1 tieto odlišné záujmy predmetom nejakej konkrétnej značky (a teda nejakej jedného celku, vyplýva z toho, že v kontexte ochrannej známky), uvedenie ochrannej komplexnejšej analýzy ustanovenia, známky BMW nespĺňalo podmienku nevyh­ o ktorom som zmienil vyššie, sa nemožno nutnosti, stanovenú citovaným ustanovením. obmedziť na uvedenie doslovných tvrdení časti ustanovenia v snahe povýšiť jeden z týchto záujmov a vylúčiť význam iných, pretože ako tvrdí samotný Súdny dvor, právna norma sa snaží zosúladiť všetky záujmy.

60. Tento výklad predmetnej podmienky, ktorý sa podľa mňa nelíši od výkladu zastavaného v prejednávanej veci spoločno­ sťou Gillette, Súdny dvor podľa mňa nepod­ poril. Tento totiž namiesto toho, aby sa pozastavil nad obchodnou životaschopno­ sťou činnosti majiteľa autoservisu v prípade 58. Napokon sa nazdávam, že významný neuvedenia ochrannej známky BMW, vzal dôkaz potreby zohľadniť a pokiaľ možno do úvahy výlučne potrebu poskytnúť jeho zosúladiť uvedené rozličné požiadavky, opäť zákazníkom čo najúplnejšie informácie. vyplýva z judikatúry Spoločenstva a najmä zo 12 známeho rozsudku BMW , v ktorom Súdny dvor zosúladil požiadavku ochrany majiteľa ochrannej známky s požiadavkou ochrany spotrebiteľa aj z hľadiska širšej hospodárskej súťaže a úplnosti informácií, ktoré mu musia byť zaručené.

62. Týmto spôsobom Súdny dvor prijal tézu, 64. Ak budeme vychádzať z tohto výkladu aj ktorú navrhol generálny advokát Jacobs na účely prejednávanej veci, možno z neho v návrhoch prednesených v danej veci 14 , vyvodiť, že ak by ochranná známka patriaca ktorý zdôraznil, že problém v danom prípade Gillette nebola uvedená na obaloch žiletiek pozostával v podstate v tom, či bol obchod­ od LA, spotrebitelia by sa nemuseli inou ník za vyššie opísaných okolností „oprávnený cestou dozvedieť o objektívne existujúcej opísať povahu služieb, ktoré ponúka".15 kompatibilite týchto tovarov s držiakmi od Generálny advokát dospel dokonca až Gillette, a tak mohli byť prísť o informáciu k tvrdeniu, že „zakázanie takého použitia užitočnú pri ich obchodných výberoch. Preto ochrannej známky (by v tomto prípade ak by to bol jediný spôsob pre poskytnutie predstavovalo) neoprávnené obmedzenie slo­ tejto informácie, použitie ochrannej známky body hospodárskeho subjektu".16 Gillette musí byť považované za „nev­ yhnutné" v zmysle smernice.

68. Zdá sa mi, že miera neistoty, ktorá, ako som už povedal, sa nevyhnutne spája zo 66. Hoci uprednostňujem práve naznačené skúškou potrebnosti, môže byť prekonaná riešenie, musím priznať, že okrem toho, že práve preverením podmienok a spôsobov toto riešenie neodstraňuje námietky všeo­ použitia ochrannej známky, spôsobom uve­ becného charakteru uvedené Gillette (nad­ deným v samotnom článku 6 ods. 1. Práve merné zníženie ochrany majiteľa ochrannej tým môžu byť uspokojené oprávnené obavy známky), ponecháva tiež širokú mieru neis­ z ujmy, ktorá by menej rigoróznym výkladom toty v súvislosti s jeho uplatnením. Tomuto podmienky potrebnosti mohla postihnúť následku je však podľa mňa zložité uniknúť, ochranu poskytnutú ochrannej známke. ak budeme naďalej izolovať diskusiu o skúške potrebnosti od ostatných podmienok stano­ vených článkom 6 ods. 1, obmedzujúc ju tým, ako som už povedal, na jazykovednú diskusiu o príslušnej časti tohto ustanovenia.

69. O to viac totiž možno súhlasiť s týmto výkladom, o čo prísnejšie bude preverenie uvedených podmienok. Práve týmto kon­ krétnym preverením sa zároveň bude môcť lepšie posúdiť skutočná „potrebnosť" pou­ žitia ochrannej známky a ak to bude potrebné, odstrániť pochybnosti, ktoré sa v tomto ohľade môžu vždy vyskytnúť. 67. Iné je však, ak sa vezme do úvahy skutočnosť, že táto skúška nevyčerpáva obsah predmetnej normy, ale iba ju dopĺňa, a vlastne je úzko spojená s osobitnou pod­ mienkou týkajúcou sa spôsobov použitia ochrannej známky inej osoby, uvádzaného ako potrebné (a teda pri rešpektovaní čestného používania). Inými slovami skutoč­ nosť, že výklad tejto podmienky je pred­ 70. Napokon samotný Súdny dvor neroz­ metom samostatnej prejudiciálnej otázky, hodol o otázke, ktorá je tu prejednávaná, nemôže viesť k takému rozdeleniu diskusie, prostredníctvom postupných a samostatných

18 — Už citované rozsudky BMW, bod 61, a Gcrolstciner Brunnen, 17 — Pozri u?, citovaný rozsudok BMW, body 61a nasi., a príslušné bod 24. návrhy, body 55 a 56. 19 — Už citovaný rozsudok BMW, bod 64.

I - 2357

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO — VEC C-228/03

ktorej majiteľom je iná osoba, nesmie získať 77. Z toho vyplýva, že ak je správa, ozná­ „neoprávnený prospech z jej rozlišovacej mená prostredníctvom uvedenia ochrannej spôsobilosti alebo z jej dobrého mena". známky, povolená v zmysle ustanovení O neoprávnený prospech ide predovšetkým o klamlivej a porovnávacej reklame, pod­ vtedy, ak vyplýva zo skutočnosti, že prípadní mienka „čestného používania" uvedená nadobúdatelia sa môžu domnievať, že exi­ v článku 6 ods. 1 smernice 89/104 sa môže stuje spojenie medzi majiteľom ochrannej považovať za splnenú. známky a podnikom, ktorý tovar vyrobil. 2 0

78. Podmienky, ktoré článok 3a zmenenej smernice 84/450 (článok pridaný na základe 75. Ale okrem judikatúry možno užitočné článku 1 ods. 4 smernice 97/55) stanovuje údaje získať, ako navrhujú vnútroštátny súd, pre povolenie porovnávacej reklamy (a ktoré vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, aj nás v prejednávanom prípade najviac zaují­ z ustanovení práva Spoločenstva v oblasti majú), sa podstatne neodlišujú od podmie­ klamlivej a porovnávacej reklamy, nok vyvodených zo spomenutej judikatúry a predovšetkým zo smernice 84/450, zmene­ Súdneho dvora. Vyžaduje sa teda, aby takáto nej a doplnenej smernicou 97/55. reklama nespôsobila zmätok na trhu medzi inzerentom a súťažiteľom [písm. d)] a nevyužívala nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky súťažiteľa [písm. g)].

83. Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha zistiť, či uvedenie ochranných známok Gil­ lette na obaloch žiletiek od spoločnosti LA smeruje k poskytnutiu takých informácií pre 81. Ako však bolo uvedené vyššie (pozri bod prípadných nadobúdateľov, ktoré sa týkajú 59 vyššie), toto vyjadrenie sa týkalo, pokiaľ iba možnosti pripevnenia žiletiek od LA na ide o to, čo nás v predmetnej veci zaujíma, držiaky od Gillette, pretože sú kompatibilné, opráv automobilov značky BMW. Predme­ alebo či naopak toto uvedenie zanecháva tiež tom činnosti podnikateľa teda boli tovary, dojem, že žiletky od LA majú rovnaké ktoré oprávnene niesli ochrannú známku holiace vlastnosti, a teda rovnakú kvalitu BMW; „znak kvality", ktorý podnikateľ získal ako žiletky od Gillette. z predmetu svojej činnosti, nebolo možné považovať za neoprávnený, pretože pred­ stavoval odraz skutočnosti, že tento podni­ kateľ bol spôsobilý pracovať s tovarmi, kto­ rých kvalita bola zaručená prítomnosťou ochrannej známky BMW.

84. Na tento účel musí skúmanie vnútro­ štátneho súdu pozostávať z „celkového hod­ notenia, pri zohľadnení všetkých relevant­ ných faktorov".22 To požadoval Súdny dvor 82. V prejednávanom prípade je naopak vo vzťahu k spôsobom hodnotenia rizika výroba žiletiek spoločnosti LA v čase ozná­ vzniku zámeny, na účely určenia dosahu menia informácie o použiteľnosti žiletiek výlučného práva, ktoré patrí majiteľovi s držiakmi od Gillette už ukončenou činno­ ochrannej známky v zmysle článku 5 ods. 1 sťou. Preto by kompatibilnosť medzi dvoma pism. b) smernice 89/104. Keďže však tovarmi nemala zasiahnuť do hodnotenia definícia podmienky čestného používania spotrebiteľov o kvalite žiletiek od LA. Pokiaľ

85. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby na štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedal v tom zmy­ 87. Myslím si, že pre zodpovedanie tejto sle, že hospodársky subjekt koná v súlade otázky je potrebné oddeliť od nej dva odlišné s „čestným konaním v priemysle a obchode", aspekty, z ktorých jeden sa týka podmienky ak prostredníctvom použitia ochrannej potrebnosti a druhý podmienky súladu známky, ktorej majiteľom je iná osoba, s „čestným používaním", ktoré boli pomerne nevyvoláva dojem, že existuje obchodné preskúmané v rámci analýzy tretej a štvrtej spojenie medzi ním a majiteľom ochrannej prejudiciálnej otázky. známky a nezískava neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena tejto ochrannej známky. Skutočnosť, že aj hospodársky subjekt predáva takéto tovary a uvádza na nich ochrannú známku, ktorej majiteľom je iná osoba, nemusí nevyhnutne znamenať, že tým tvrdí, že existuje kvalitatívna rovnocennosť medzi 88. Pokiaľ ide o prvý aspekt, musím povedať, jeho vlastnými tovarmi a tovarmi majiteľa že ak by sa v súvislostí s podmienkou ochrannej známky. Správanie hospodárskeho potrebnosti prijal ekonomický prístup navr­ subjektu musí byť preto predmetom celko­ hnutý Gillette, potom by skutočnosť, že vého zhodnotenia všetkých relevantných spoločnosť LA predáva okrem žiletiek aj faktorov. držiaky, ktoré predstavujú jeden z ich mož­ ných účelov, mohla spôsobiť pochybnosti o splnení tejto podmienky, pretože dopyt trhu po žiletkách od LA by existoval aj 23 — Pripomínam in limine, že rovnaký prístup bol Súdnym napriek neuvedeniu ochrannej známky Gil­ dvorom prijatý vo vzťahu k prevereniu dodržania podmienok uvedených v zmenenej smernici 84/450, keď uviedol, že na lette a bol by reprezentovaný majiteľmi tento účel „je potrebné zohľadniť celkovú prezentáciu držiakov, ktoré táto spoločnosť uviedla na namietanej reklamy" (rozsudok z 25. októbra 2001, Toshiba Europe, C-112/99, Zb. s. I-7945, bod 60). trh.

I - 2361

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-228/03

v oblasti ochranných známok je potrebné iba stanoviť, či je uvedenie ochrannej známky, ktorej majiteľom je iná osoba, potrebné na označenie účelu tovaru (alebo služby) a či nespôsobuje zmätok v súvislosti s jeho pôvodom, posúdenie oprávnenosti používania tejto ochrannej známky sa nelíši podľa toho, či ide o hlavný tovar alebo o príslušenstvo či náhradný diel.

2) Použitie ochrannej známky, ktorej majiteľom je iná osoba, je nevyhnutné na označenie účelu tovaru, ak to predstavuje jediný spôsob pre poskytnutie úplných informácií jeho prípadným nadobúdateľom o možných spôsoboch použitia tohto tovaru.

3) Hospodársky subjekt koná v súlade s „čestným konaním v priemysle a obchode", ak používaním ochrannej známky, ktorej nie je majiteľom, nevyvoláva dojem, že existuje obchodné spojenie medzi ním a majiteľom ochrannej známky, a nezískava neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky. Skutočnosť, že hospodársky subjekt tiež predáva takéto tovary a uvádza na nich ochrannú známku, ktorej nie je majiteľom, automaticky neznamená, že tým tvrdí, že existuje kvalitatívna rovnocennosť medzi jeho tovarmi a tovarmi majiteľa ochrannej známky. Správanie hospodárskeho subjektu musí byť preto predmetom celkového zhodnotenia všetkých relevantných faktorov.

4) Skutočnosť, že hospodársky subjekt uvádzajúci na svojom vlastnom tovare ochrannú známku, ktorej nie je majiteľom, predáva tiež druh tovaru, s ktorým má byť prvý tovar používaný, predstavuje dôležitý prvok pre posúdenie oprávnenosti používania ochrannej známky, ale nemení kritériá tohto posúdenia.