C-231/03
ECLI:EU:C:2005:212
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0231
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
CONAME
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 12. apríla 2005 1
I — Úvodné poznámky uviesť nasledujúce právne akty (ďalej len „smernice"), ktoré boli medzičasom nahra dené novými smernicami (tzv. legislatívny balíček):
1. Toto prejudiciálne konanie sa týka významu primárneho práva pre oblasť verej ného obstarávania. Konkrétne ide o otázku, aké záväzky vyplývajú verejným obstarávate- ľom zo základných slobôd. Toto konanie tým zároveň ponúka príležitosť bližšie konkreti zovať judikatúru Súdneho dvora, a to najmä
rozsudok
Telaustria a Telefonadress 2 . — z takzvaných klasických smerníc smer nicu Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obsta rávania služieb 3 (d'alej len „smernica o službách"), ako aj
II — Právny rámec
A — Právo Spoločenstva — smernicu Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore'1 (d'alej 2. Zo sekundárneho práva Spoločenstva len „odvetvová smernica"). v oblasti verejného obstarávania možno
3 — Ú. v. ES L 209, s. 1 (Mim. vyd. 06/001, s. 322) v znení zmien 1 — Jazyk prednesu: nemčina. a doplnení. 2 — Rozsudok zo 7. decembra 2000, Telaustria a Tclefonadrcss, 4 — Ú. v. ES 1.199, s. 84 (Mira. vyd. 06/002, s. 194) v znení zmien C-324/98, Zb. s. I-10745. a doplnení.
I - 7289
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
B — Vnútroštátne právo e) prostredníctvom akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedze ným so základným imaním tvoreným prevažne vkladmi z verejného sektora, 3. Článok 22 ods. 3 zákona č. 142 z 8. júna ktoré sú založené organizáciou zabez 1990 o organizácii miestnych autonómnych pečujúcou služby vo verejnom záujme jednotiek 5umožňujeobciam a provinciám alebo na ktorých má takáto organizácia plniť územné úlohy vo verejnom záujme, účasť. ktoré patria do ich pôsobnosti, a to jedným zo spôsobov uvedených v písmenách a) až e):
a) vlastnou správou, pokiaľ vzhľadom na III — Skutkový stav, konanie vo veci samej malý rozsah alebo osobitosti služby nie a prejudiciálna otázka je potrebné zriadiť inštitúciu alebo podnik;
4. Consorzio Aziende Metano (ďalej len „Coname") uzavrel s Cingia de' Botti na b) koncesiou („concessione") tretím oso obdobie od 1. januára 1999 do 31. decembra bám, ak na to existujú technické, 2000 „zmluvu o prevádzke, riadení a dohľade ekonomické alebo sociálne dôvody; nad rozvodnou sieťou metánového plynu".
c) prostredníctvom špecializovaných pod nikov vrátane zabezpečenia viacerých 5. Listom z 30. decembra 1999 obec Cingia služieb hospodárskeho alebo obchod de' Botti oznámila Coname, že obecná rada ného záujmu; uznesením z 21. decembra 1999 schválila „Dohodu s Padania Acque SpA o riadení distribúcie a prevádzky plynového zariade nia". Tým istým uznesením bol schválený aj návrh zmluvy medzi Padania Acque SpA (ďalej len „Padania") a obcou Cingia de' Botti. d) prostredníctvom inštitúcií pre plnenie sociálnych služieb bez obchodného záujmu;
5 — GURI č. 135 z 12. júna 1990. Tento zákon bol prebratý do článku 113 decreto legislativo č. 267 z 18. augusta 2000. Toto 6. Padania je podnikom v prevažnom vlast ustanovenie bolo neskôr zmenené a doplnené článkom 35 ods. 1 zákona č. 448 z 28. decembra 2001 (leggefinanziariana níctve štátu, ktorý vznikol z prevodu býva rok 2002). lého Consorzio per l'acqua potabile (konzor-
I - 7290
CONAME
cium pre pitnú vodu) na obce provincie účasť obce, keď je táto účasť na základnom Cremona. Takmer všetky obce tejto provin imaní taká, že neumožňuje žiadnu priamu cie majú na danej spoločnosti účasť, medzi kontrolu nad jej riadením, a preto je nimi obec Cingia de' Botti, ktorá má 0,97 % potrebné tvrdiť, že pokiaľ účasť predstavuje účasť, a provincia Cremona. 0,97 % tak ako v tomto prípade, nie sú splnené predpoklady na riadenie ,in house'?"
7. Vzhľadom na svoju formu bol tento podnik poverený predmetnými službami priamo na základe článku 22 ods. 3 IV — O prípustnosti pism. e) zákona č. 142/1990.
9. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vyvoláva viaceré otázky o prípust nosti. 8. Coname sa obrátila na Tribunale Ammi nistrativo Regionale per la Lombardia — Sezione staccata di Brescia a žiadala najmä zrušenie uznesenia obçe. T. A. R. predložil Súdnemu dvoru túto prejudiciáhui otázku:
A — O článku 81 ES
„Odporuje článkom 43 ES, 49 ES a 81 ES, ktoré zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa 10. Pochybnosti o prípustnosti prejudiciál- pre štátnych príslušníkov členského štátu na nej otázky sa vynárajú v súvislosti území iného členského štátu a obmedzenia s článkom 81 ES. slobodného poskytovania služieb vo vnútri Spoločenstva pre štátnych príslušníkov člen ských štátov, ako aj obchodné postupy a praktiky obchodných spoločností, ktoré môžu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospo dársku súťaž vo vnútri Európskej únie, priame uzavretie zmluvy, teda bez oznáme 11. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súd nia o vyhlásení verejného obstarávania, na neho dvora, vnútroštátny súd má uviesť poskytnutie služieb vo verejnom záujme presné dôvody, ktoré ho vedú k tomu, že si spočívajúcich v distribúcii plynu so spoloč kladie otázky o výklade práva Spoločenstva nosťou, na ktorej základnom imaní majú a považuje za potrebné podať návrh na
I - 7291
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-231/03
začatie prejudiciálneho konania. 6 Súdny 14. Tým však návrh na začatie prejudiciál dvor v tejto súvislosti rozhodol, že je neho konania nespĺňa požiadavky podľa nevyhnutné, aby vnútroštátny súd podal vyššie uvedenej judikatúry, pokiaľ ide aspoň v minimálnom rozsahu vysvetlenia o odôvodnenie požadovaného výkladu usta dôvodov voľby ustanovení práva Spoločen novenia práva Spoločenstva. stva, o ktorých výklad žiada, a súvislosti, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi uplat- niteľnými na prejednávanú vec. 7
15. Ďalej sú podla ustálenej judikatúry pre- judiciálne otázky prípustné len vtedy, ak návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje dostatočné údaje o skutkových okolnostiach konania vo veci samej. 9 12. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že nemá právomoc rozhodovať o prejudiciál- nych otázkach, ak je zrejmé, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nijako nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom konania vo veci samej. 8 16. Pritom sa v práve hospodárskej súťaže, ku ktorému patrí aj článok 81 ES o zákaze dohôd obmedzujúcich súťaž, má použiť obzvlášť prísne kritérium. 1 0
13. V súvislosti s uvedenými požiadavkami judikatúry Súdneho dvora týkajúcimi sa prípustnosti prejudiciálnych otázok je potrebné konštatovať, že vyjadrenia 17. V súvislosti s článkom 81 ES nespĺňa k článku 81 ES uvedené v návrhu na začatie návrh na začatie prejudiciálneho konania ani prejudiciálneho konania sa odhliadnuc od požiadavky týkajúce sa skutkových okolností. citácie jeho textu obmedzujú na to, že voľná V návrhu na začatie prejudiciálneho konania hospodárska súťaž predstavuje všeobecnú totiž chýbajú najmä údaje o zúčastnených zásadu práva Spoločenstva a zásah do nej podnikoch a konaniach, na ktoré sa podľa predstavuje celkom výnimočný prípad, ktorý názoru vnútroštátneho súdu vzťahuje člá je dovolený len za určitých podmienok. nok 81 ES.
6 — Uznesenia z 12. marca 2004, Austroplant-Arzneimittel, 9 — Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i.,C-320/90 C-54/03, neuverejnené v Zbierke, bod 11; z 25. júna 1996, až C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6, ako aj uznesenia z 19. marca Italia Testa, C-101/96, Zb. s. I-3081, bod 6; z 30. apríla 1998, 1993, Banchero, C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; Testa Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 15, a Modesti, už citované v poznámke pod čiarou 6, bod 5; ako aj z 8. júla 1998, Agostini, C-9/98 Zb. s. I-4261, bod 6. Agostini, už citované v poznámke pod čiarou 6, bod 4, 7 — Uznesenia Austroplant-Arzneimittel, už citované v poznámke a Austroplant-Arzneimittel, už citované v poznámke pod pod čiarou 6, bod 11; zo 7. apríla 1995, Grau Gomis a i., čiarou 6, bod 10. C-167/94, Zb. s. I-1023, bod. 9, a z 28. júna 2000, 10 — Rozsudok z 13. apríla 2000, Lehtonen und Castors, C-176/96, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16. Zb. s. I-2681, bod 22, ako aj uznesenia Banchero, už citované 8 — Uznesenie, už citované v poznámke pod čiarou 6, bod 12, v poznámke pod čiarou 9, bod 5; Laguillaumie, už citované a rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, v poznámke pod čiarou 7, bod 19, a z 11. februára 2004, Zb. s. I-2099, bod 39, a z 22. januára 2002, Canal Satelite Antonio Cannito a i . ,C-438/03, C-439/03, C-509/03 Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19. a C-2/04, Zb. s. I-1605, bod 6.
I - 7292
CONAME
18. Pokiaľ teda ide o článok 81 ES, návrh na podstaty, ktoré právo Spoločenstva upravuje začatie prejudiciálneho konania nespĺňa v oblasti slobodného pohybu osôb a služieb, predpoklady na prípustnosť prejudiciálnej základné slobody sa neuplatňujú. K tomuto otázky. záveru dospel Súdny dvor vo veci RI.SAN. 1 1.
21. Súdny dvor však posúdil ako prípustný aj návrh na začatie prejudiciálneho konania B — O základných slobodách a s usmerneniami k výkladu a k uplatneniu primárneho práva odpovedal na prejudi- ciálne otázky, hoci išlo výlučne o vnútro štátny skutkový stav. 12 Z oblasti verejného obstarávania možno v tejto súvislosti uviesť vec Telaustria 13, v ktorej konaní vo veci samej pochádzali obaja účastníci konania z toho istého členského štátu. Ďalej možno 19. Problémy s prípustnosťou prejudiciálnej spomenúť vec Buchhändler-Vereinigung 14, otázky však vznikajú aj v súvislosti v ktorej boli použité zásady formulované vo s uvedenými základnými slobodami (člá veci Telaustria. Aj v tomto konaní boli všetci nok 43 ES a 49 ES). účastníci konania z toho istého členského štátu. To isté platí pre vec ARGE, v ktorej Súdny dvor napriek tomu zodpovedal pre- judiciálnu otázku o výklade jednej základnej slobody 15.
20. Súdny dvor vyhlásil v tejto súvislosti za neprípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania z toho istého členského štátu, ktorý sa takisto týkal verejného obstarávania, a to z dôvodu, že v danej veci mal podnik, ktorý 22. Vzniká teda otázka, prečo napriek pod napadol zákonnosť výberu vykonaného istou obným skutkovým okolnostiam ako vo veci obcou, sídlo v Taliansku a na talianskom trhu RI.SAN. Súdny dvor o týchto návrhoch na nevykonával činnosť na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovania služieb. Súdny dvor dospel k záveru, že skutkový stav 1 1— Rozsudok z 9. septembra 1999, RI.SAN., C-108/98, z tohto dôvodu nesúvisí so žiadnou zo Zb. s. I-5219, body 21 a nasl. skutkových podstát, ktoré právo Spoločen 12 — Pozri aj rozsudok z 5. marca 2002, Reisch a i. (C-515/99, C-519/99 až C-524/99 a C-526/99 až C-510/99, Zb. s. I-2157, stva upravuje v oblasti slobodného pohybu body 24 a nasl.), ktorý sa však netýkal verejného obstarávania. osôb a služieb. Pokiaľ ale prejednávaná vec 13 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 2. 14 — Uznesenie z 30. mája 2002, Buchhändler-Vereinigung, neprekračuje v žiadnom zo svojich prvkov C-358/00, Zb. s. I-4685. hranice členského štátu, a tým nemá nijakú 15 — Rozsudok zo 7. decembra 2000, ARG!; Gewässerschutz (C-94/99, Zb. s. I-11037), najmä v súvislosti s treťou súvislosť s jedným zo znakov skutkovej prejuiliciálnou otázkou.
I - 7293
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa preformuloval. V tomto konaní to však nie je verejného obstarávania rozhodol meritorne. možné, keďže otázka smeruje výslovne Možným vysvetlením môže byť to, že vo k výkladu primárneho práva a nie smerníc, veciach Telaustria a Buchhändler-Vereini ako to zdôraznil vnútroštátny sudca vo svojej gung smerovali prejudiciálne otázky výslovne písomnej odpovedi na príslušnú otázku k výkladu smerníc. Na rozdiel od toho sa Súdneho dvora. prejudiciálna otázka v tomto konaní týka výslovne primárneho práva, a to najmä dvoch základných slobôd.
26. Otázka, či v konaní vo veci samej ide o koncesiu alebo o zmluvu v zmysle práva Spoločenstva, je v konečnom dôsledku nepodstatná. Súdnemu dvoru totiž postačuje, 23. Z toho teda možno vyvodiť, že prípust ak mu položené prejudiciálne otázky nosť prejudiciálnej otázky závisí od toho, „poskytnú ďalšie výkladové prvky, ktoré sa k čomu táto otázka výslovne smeruje, t. j. či môžu ukázať ako užitočné na riešenie sporu sa týka primárneho alebo sekundárneho vo veci samej" 17. Skutočnosť, či ich možno aj práva. 16 skutočne uplatniť na konkrétny skutkový stav v konaní vo veci samej, preto nemôže byť kritériom.
24. Pre prípustnosť prejudiciálnej otázky aj v tomto konaní vzhľadom na predmetné základné slobody svedčia dva dôvody: jednak 27. Z materiálneho hľadiska treba vystríhať procesný a jednak materiálny. pred dogmatizáciou prístupu zvoleného vo veci RI.SAN. Osobitne v práve verejného obstarávania, ktoré má za cieľ otvorenie vnútroštátnych trhov, totiž nemôže byť roz hodujúce, či v určitom postupe verejného obstarávania a/alebo v následnom vnútro štátnom preskúmavacom konaní pochádzajú všetci účastníci z toho istého členského štátu 25. Z procesného hľadiska je potrebné pri 18 ako verejný obstarávateľ. Táto skutočnosť pomenúť, že Súdnemu dvoru ide totiž môže predstavovať aj indíciu o tom, že v prejudiciálnom konaní o to, aby vnútro verejné obstarávanie nebolo náležité zverej štátnemu súdu poskytol účelnú odpoveď. To nené, a preto sa na ňom nemohol zúčastniť Súdny dvor v určitých prípadoch dokonca vedie k tomu, aby prejudiciálnu otázku
17 — Rozsudok Telaustria a Telefonadress, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 59; kurzívou zvýraznila 16 — Naproti tomu pozri rozsudok z 5, decembra 2000, Guimont generálna advokátka. (C-448/98, Zb. s. I-10663). V tejto veci prejudiciálna otázka 18 — Pozri napr. aj skutkové okolnosti v rozsudku ARGE (už smerovala výslovne k výkladu primárneho práva. citovaný v poznámke pod čiarou 15).
I - 7294
CONAME
žiaden zahraničný podnikateľ. To neplatí len ako zásadu zákazu diskriminácie na základe pre smernice o verejnom obstarávaní, ale aj 19 štátnej príslušnosti" . pre predmetné základné slobody. Chránené majú byť totiž nielen podniky, ktoré sa na verejnom obstarávaní skutočne zúčastnia, ale aj potenciálni uchádzači. Potenciálna dot- knutosť podnikov z iných členských štátov preto už postačuje na odôvodnenie cezhra- ničného skutkového stavu, a tým je splnený predpoklad na uplatnenie základných slobôd. A — Úvodné poznámky k uplatniteľným právnym predpisom
31. Aj keď sa prejudiciálna otázka výslovne 28. Tieto zásady svedčia o prípustností pre- odvoláva na výklad určitých ustanovení judiciálnej otázky v rozsahu, v akom sa týka primárneho práva, nevedie to ešte eo ipso z á k l a d n ý c h slobôd vyplývajúcich k tomu, že sa tieto ustanovenia musia použiť. z článkov 43 ES a 49 ES.
32. Ich uplatniteľnosť naopak závisí od toho, či konkrétny postup verejného obstarávania v konaní vo veci samej spĺňa príslušné V — O odôvodnenosti predpoklady na uplatnenie ustanovení pri márneho práva.
29. Prejudiciálna otázka sa v rozsahu, v akom je prípustná, týka v podstate pôsob nosti článkov 43 ES a 49 ES, a to príkazov 33. Pritom je nepodstatné, že vnútroštátny alebo zákazov pre postupy verejného obsta zákonodarca označil postup verejného obsta rávania, ktoré možno z týchto článkov rávania ako „concessione", pretože toto odvodiť. označenie by sa mohlo vzťahovať aj na vnútroštátne právo, ktoré tento pojem pozná. Vnútroštátny pojem sa však nemusí nevyh nutne zhodovať s pojmami práva Spoločen stva. Ale aj keby by mal vnútroštátny sudca
30. Tým sa vzťahuje na podstatnú časť zásad, 19 — Rozsudok Telaustria a Telefonadress (už citovaný ktoré Súdny dvor označil ako „základné v poznámke pod čiarou 2), bod 60; potvrdený inou formuláciou v uznesení z 3. decembra 2001, Vestergaard pravidlá Zmluvy vo všeobecnosti a osobitne (C-59/00, Zb. s. I-9505, bod 20).
I - 7295
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-231/03
na mysli pojem koncesia v zmysle práva sa týka dodávok tovaru, napr. dodávok Spoločenstva, neznamená to ešte, že táto energie, alebo poskytnutia služieb, napr. kvalifikácia v konaní vo veci samej je aj zásobovania. Ak ide o zmiešané obstarávanie, správna. teda ak sú predmetom zmluvy oba druhy plnení, je podľa článku 2 smernice o službách rozhodujúca hodnota príslušných tovarov a služieb.
34. Aj vtedy, ak by boli splnené predpoklady na uplatnenie sekundárneho práva, zostáva tu ešte ďalšia nejasnosť, a to, aká smernica sa vzťahuje na konkrétny skutkový stav. K tomu 37. Skutočnosť, že v konaní vo veci samej ide totiž možno poznamenať, že Súdnemu dvoru o takéto zmiešané obstarávanie, síce nevy nie je konkrétny skutkový stav známy vo plýva zo spisového materiálu, ale vzhľadom všetkých relevantných podrobnostiach. na prax v danom členskom štáte nie je vylúčená, ako o tom svedčí aj jedno pre- judiciálne konanie 21, v ktorom už Súdny dvor rozhodol.
35. Keďže obce sú ako územnosprávne celky tak verejnými obstarávateľmi v zmysle kla sických smerníc o verejnom obstarávaní, ako 38. Tak ako to už bolo aj vo veci RI.SAR, aj v zmysle odvetvovej smernice, je potrebné Súdny dvor nemôže preskúmavať správnosť objasniť účel zmluvy. Od tohto účelu závisí, údajov vnútroštátneho súdu, podľa ktorých aké smernice sa majú uplatniť. 20 sa konanie vo veci samej netýka uzavretia verejnej zmluvy na poskytnutie služieb. 22
36. Ak by sa aj dospelo k záveru, že sa nemá uplatniť odvetvová smernica, ktorá je vo 39; Ale aj vtedy, ak by konkrétna zmluva vzťahu k iným smerniciam špeciálnou práv spĺňala v zásade všetky predpoklady na nou úpravou, na tomto základe ešte uplatnenie jednej zo smerníc, mohol by byť nemožno určiť, aká smernica z klasických konkrétny postup verejného obstarávania smerníc o verejnom obstarávaní sa na danú z pôsobnosti predmetnej smernice vyňatý. zmluvu vzťahuje. Pre takéto určenie je roz V tomto zmysle by sa v prejednávanej veci hodujúce, čo je predmetom zmluvy, teda či mohla okrem jednej z výnimiek výslovne
20 — Pozri rozsudok z 10. apilla 2003, Komisia/Nemecko, C-20/01 21 — Uznesenie zo 14. novembra 2002, Comune di Udine, a C-28/01, Zb. s. I-3609, ako aj z 18. novembra 2004, C-310/01, neuverejnené v Zbierke. Komisia/Nemecko, C-126/03, Zb. s. I-11197. 22 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 20.
I - 7296
CONAME
uvedených v smerniciach, ako napr. odvodiť zo základných slobôd uvedených v článku 13 odvetvovej smernice, uplatniť aj v článkoch 43 ES a 49 ES, sa v zásade týka jedna z nepísaných výnimiek zavedených otázky, či základné slobody stanovujú nielen Súdnym dvorom, akou je výnimka prvýkrát zákazy vo forme obmedzení pre konanie formulovaná v rozsudku Teckal 23 a neskôr členských štátov, ale aj pozitívne záväzky, vyložená v rozsudku Stadt Halle a RPL a ak áno, tak aké. Lochau 24 pre tzv. zmluvy „quasi in house". Ak by tomu tak bolo, opäť by sa uplatnilo primárne právo.
40. Aj to by bolo dôvodom na to, aby vnútroštátny sudca obmedzil prejudiciálnu otázku na výklad primárneho práva. 43. Niektoré zákazy vyplývajúce zo základ ných slobôd možno kvalifikovať jednoducho ako obmedzenia, ktoré boli navyše aj pred metom mnohých konaní pred Súdnym dvorom. Z oblasti verejného obstarávania možno poukázať napr. na zákaz vyplývajúci 41. Ak by sa totiž skutočne nemala uplatniť zo slobody pohybu tovarov, podľa ktorého je žiadna zo smerníc, mohli by mať „verejnému obstarávateľovi zakázané stano v prejednávanej veci rozhodujúci význam viť v súťažných podkladoch k predmetnému základné slobody, ktoré členským štátom obstarávaniu doložku, ktorá pre vykonanie ukladajú menovite povinnosti rovnosti zaob zmluvy požaduje použitie materiálu určitej chádzania a transparentnosti vo vzťahu značky bez dodatku ,alebo rovnocennej k hospodárskym subjektom z iných člen povahy'" 25. ských štátov.
B — Základné slobody a pozitívne záväzky 44. Skutkový stav v citovanej veci a jeho posúdenie Súdnym dvorom však veľmi jasne ukazuje, že zákaz upustiť od určitého kona 42. Toto konanie, v ktorom ide o to, aké nia, konkrétne od uvedenia určitého povinnosti verejných obstarávateľov možno dodatku, možno chápať aj ako povinnosť konať, a to uviesť určitý dodatok.
23 — Rozsudok z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121. 25 — Uznesenie Vestergaard, už citované v poznámke pod 24 — Rozsudok z 11. januára 2005, Stadt Halle, C-26/03, Zb. s. I-1. čiarou 19, bod 24.
I - 7297
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
45. S prihliadnutím na skutkový stav oberať aj podľa toho, či na strane dotknutého v konaní vo veci samej v tomto prejudiciál- územnosprávneho celku vedie k povinnosti nom konaní to znamená, že to možno chápať ochrany alebo k povinnosti garancie. minimálne dvoma spôsobmi. Jednak by bolo V každom prípade je nesporné, že členský možné skúmať, či základné slobody — štát, rovnako ako aj v tejto veci dotknutá vykladané ako obmedzenia — stanovujú obec, je povinný zabezpečiť základné slobody zákaz uzavretia zmluvy z voľnej ruky alebo — v tomto prípade podnikov, t. j . potenciál priameho uzavretia zmluvy. Na druhej strane nych uchádzačov. by bolo možné skúmať, či zaväzujú k určitému stupňu publicity alebo k určitému zverejneniu. Podľa toho, či sa vychádza z nekonania alebo z aktívneho konania, možno teda dospieť k pozitívnej povinnosti alebo nie.
46. Ale aj z iného dôvodu sa na účely 49. Východiskovým bodom na zodpoveda zodpovedania prejudiciálnej otázky za nie otázky, či základné slobody vôbec obsa daného skutkového stavu zdá nevyhnutne hujú pozitívne povinnosti a aký majú obsah, potrebným rozobrať problematiku pozitív predstavuje judikatúra Súdneho dvora nych povinností. o vzájomnom uznávaní.
47. Na daný skutkový stav totiž možno prihliadať aj z hľadiska tzv. práva na obranu. Správanie verejného obstarávateľa alebo zadávateľa koncesie totiž možno považovať za zásah do práva iného, a síce za zásah do práva podniku na účasť vo verejnom obsta rávaní alebo jeho práva na predloženie 50. Z tejto judíkatúry možno dokonca odvo ponuky. Členské štáty vrátane verejných diť povinnosť členských štátov prijať určité obstarávateľov alebo zadávateľov koncesie postupy a aj ich uplatňovať. Príkaz majú dbať o dodržanie tohto práva vyplýva k aktívnemu konaniu smeruje voči zákono júceho z práva Spoločenstva. darcovi, ako aj voči verejnej správe a súdnictvu. Zásady odvodené zo základných slobôd sa týkajú najmä obsahu konania, ako napr. vykonať určité preskúmanie. Z procesného hľadiska sa toto preskúmanie ešte ďalej špecifikuje stanovením jeho cieľo vého zamerania a metód, a to postupovať 48. Pre úplnosť je napokon vhodné pozna prostredníctvom porovnania určitých doku menať, že daný skutkový stav možno roz mentov. Okrem toho musia byť rozhodnutia
I - 7298
CONAME
odôvodnené a preskúmateľné na základe štáty vrátane obcí povinné prijať príslušné opravných prostriedkov.26 opatrenia aj v súvislosti so zmluvami alebo koncesiami, napr. dodržať určité lehoty alebo vykonať určité zverejnenia.
51. Tieto zásady možno prebrať aj pre právo verejného obstarávania, v ktorom ide aj v tejto veci o dodržanie určitých procesno- 54. V súvislosti s článkom 10 ES navyše právnych zásad. Tým možno z doterajšej platia zásady ekvivalencie a efektivity odvo judikatúry o vzájomnom uznávaní odvodiť, dené z tohto článku, ktoré pre procesné že základné slobody členským štátom ukla právo členských štátov vrátane práva verej dajú určiť procesné povinnosti. ného obstarávania stanovujú určité hranice. Tieto zásady sa netýkajú len právnej ochrany, ale aj predchádzajúcej fázy, a to uskutočnenia postupu verejného obstarávania. Pritom sa samozrejme musí každý prípad „preskúmať s prihliadnutím na význam tohto ustanove nia v celom konaní, na jeho priebeh a jeho osobitosti" 2 7 . 52. Ďalším prameňom primárneho práva okrem základných slobôd, z ktorého možno vyvodiť procesné zásady, je článok 10 ES. Prvý odsek tohto článku obsahuje jedno značnú povinnosť konať adresovanú člen ským štátom („Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia..."). Z tohto všeobecného a veľmi zásadného ustanovenia možno odvo 55. Tieto zásady primárneho práva, ktoré diť prinajmenšom príkaz upraviť postupy, dopĺňajú záväzky členských štátov zo základ a tým aj postupy verejného obstarávania, tak, ných slobôd, majú práve mimo oblasti aby si členské štáty splnili svoje materiálne pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní záväzky vyplývajúce z práva Spoločenstva. významné postavenie.
56. Napokon je vhodné ešte poukázať na 53. V rozsahu, v akom z práva Spoločenstva všeobecné právne zásady, z ktorých možno vyplývajú určité povinnosti, v tomto konaní takisto odvodiť pravidlá vnútroštátneho pro- konkrétne zo základných slobôd, sú členské
27 — Rozsudky z. 10. apríla 2003, Steffensen, C-276/01, 26 — Rozsudok zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C-340789, Zb. s. I-3735, bod 66, a z 27. februára 2003, Santex, Zb. s. I-2357, body 16 a nasl. C-327/00, Zb. s. I-1877, bod 56.
I - 7299
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
cesného práva a ktoré môžu mať pri slobôd. Do úvahy pritom prichádzajú nielen verejnom obstarávaní tiež istý význam. To dôvody výslovne stanovené v Zmluve, ako platí najmä pre všeobecnú zásadu rovnosti napr. verejná bezpečnosť alebo verejné zdra (zásada rovnosti zaobchádzania), ktorá pre vie 28 , ale aj všeobecné záujmy v zmysle sahuje zákaz diskriminácie na základe štátnej judikatúry Cassis de Dijon. príslušnosti.
59. Zásadnú uplatniteľnosť vyššie uvedených dôvodov v oblasti zadávania koncesií uznala aj Komisia v jednom z jej oznámení 29 . Samozrejme sa aj vo verejnom obstarávaní C — Záväzky zo základných slobôd vo musia splniť predpoklady pre dôvody odô verejnom obstarávaní vodňujúce neuplatnenie základných slobôd, ktoré tu bližšie nebudeme rozoberať, akými sú napr. proporcionalita vnútroštátneho opatrenia.
1. Obmedzený rozsah pôsobnosti základných slobôd 60. K týmto dôvodom odôvodňujúcim neuplatnenie základných slobôd pristupujú ešte ustanovenia o výnimkách výslovne stanovené v Zmluve. Aj tieto možno použiť na zadanie koncesií s tým, že zadávateľ koncesie nie je viazaný pravidlami vyplýva 57. Ak by sa aj vychádzalo zo zásadnej júcimi zo základných slobôd. uplatniteľnosti základných slobôd na verej ných obstarávateľov a zadávateľov koncesie, to ešte vôbec neznamená, že sa tým základné slobody vzťahujú na každé konanie v rámci verejného obstarávania.
61. Konkrétne prichádzajú do úvahy usta novenia týkajúce sa rôznych aspektov vnú tornej alebo vonkajšej bezpečnosti, na ktoré bolo poukázané aj na pojednávaní. Člá-
58. Nie je totiž vylúčené, aby sa verejný 28 — V súvislosti so slobodou usadiť sa a slobodou poskytovania obstarávateľ alebo zadávateľ koncesie opráv služieb pozri článok 45 ES a článok 55 ES. nene odvolali na jeden z viacerých dôvodov, 29 — Oznámenie Komisie k výkladovým otázkam v oblasti koncesií v práve Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 121, ktoré odôvodňujú neuplatnenie základných 2000, č. 3.1).
I - 7300
CONAME
nok 296 ods. 1 písm. b) ES tak členským v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so štátom umožňuje prijať určité opatrenia, záujmami Spoločenstva. Adresátmi tohto ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu ustanovenia sú — na rozdiel od uplatnenia základných záujmov vlastnej bezpečnosti. Vo na členské štáty v spojení s článkom 10 ES — verejnom obstarávaní sa to týka obstarania len podniky, a síce len také, ktoré sú určitých tovarov určených na obranu. Aj keď poverené určitými službami alebo sú finanč toto odvetvie nie je nevyhnutne vhodné na nými monopolmi. Preto sa vzťahuje len zadávanie koncesií, právo Spoločenstva to takých zadávateľov koncesie, ktorých možno však nevylučuje. kvalifikovať ako takéto podniky.
62. Článok 297 ES zase členským štátom v prípade určitých krízových situácií umož ňuje, aby siahli po určitých opatreniach. Aj 65. V súvislosti s týmto prejudiciálnym toto ustanovenie v zásade možno použiť na konaním je preto potrebné skúmať, či možno verejné obstarávanie. zadávateľa koncesie zaradiť pod jednu z vyňatých kategórií podnikov a či spôsob, akým sa verejné obstarávanie konalo, bol potrebný na to, aby si mohol splniť svoju úlohu vo všeobecnom záujme za ekonomicky únosných podmienok. 30 Samozrejme je možné aj to, aby sa členský štát s cieľom odôvodniť prevod práv na určitý podnik 63. Ako to vyplýva najmä z článku 298 ES, odvolal na článok 86 ES. 31 nie sú oprávnenia členských štátov pri uplatnení uvedených dvoch ustanovení neobmedzené, ale podliehajú najmä kontrole Komisie a Súdneho dvora.
66. Napokon je vhodné bližšie sa zastaviť pri spomenutej judikatúre vo veciach Teckal 32 64. Napokon je vhodné poukázať ešte na a Stadt Halle33,ako aj výnimke zakotvenej ďalšie ustanovenie primárneho práva, ktoré v článku 13 odvetvovej smernice pre určité sa síce netýka výslovne základných slobôd, zmluvy s prepojenými podnikmi. ale napriek tomu môže pôsobiť ako výnimka z nich. Článok 86 ods. 2 ES totiž predvída, že ,,pravidl[á] tejto zmluvy", t. j . aj základné slobody, platia „za predpokladu, že uplatňo 30 — Rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 57, a z 19. mája 1993, Corbeau, C-320/91, vanie týchto pravidiel neznemožňuje právne Zb. s. I-2533, bod 16. alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré 31 - Rozsudok z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. 1997, I-5699, bod 32. im boli zverené". Ďalším predpokladom na to 32 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 24. je, že rozvoj obchodu nie je ovplyvnený 33 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 23.
I - 7301
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
67. Táto judikatúra, resp. úprava, dovoľuje objasniť, aké konkrétne povinnosti má za určitých podmienok neuplatnenie klasic verejný obstarávateľ alebo zadávateľ konce kých smerníc o verejnom obstarávaní, resp. sie. Ide teda o určenie režimu verejného odvetvovej smernice. Zmluvy, na ktoré sa obstarávania, ktorý prípadne vyplýva zo vzťahuje jedna z týchto výnimiek, teda základných slobôd. nepodliehajú ustanoveniam sekundárneho práva o verejnom obstarávaní. Tým sa však automaticky otvára oblasť pôsobnosti pri márneho práva vrátane predmetných základ ných slobôd.
70. V tejto súvislosti je najskôr otázne, či základné slobody vôbec stanovujú nejaký režim, ktorý by bol navyše jednotný, t. j . či pre všetky zmluvy platia tie isté zásady. Na veľmi abstraktnej úrovni to tak môže byť. Verejní obstarávatelia a zadávatelia koncesie 68. Ani citovaná judikatúra, ani výslovná z členských štátov musia napr. rešpektovať úprava odvetvovej smernice však nevedú zákaz diskriminácie a určité obmedzenia k upusteniu od uplatnenia primárneho práva. slobody usadiť sa a slobody poskytovania Taká ďalekosiahla výnimka z práva Spolo služieb. čenstva totiž nemá oporu ani v primárnom práve, ani v judikatúre. Ak sa má teda na verejné obstarávanie v konaní vo veci samej použiť primárne právo, nevzniká už otázka o význame citovanej judikatúry, resp. úpravy odvetvovej smernice, pretože pri tom ide o výnimky z uplatnenia sekundárneho práva. 71. Už samotná okolnosť, že zo základných slobôd nemožno vyvodiť pravidlá, ktoré by boli aspoň približne rovnako konkrétne ako pravidlá vyvodzované zo smerníc, však svedčí proti tvrdeniu, že pre všetky zmluvy platia napr. rovnaké procesné pravidlá, pokiaľ ide napr. o spôsob a obsah zverejnenia.
2. Rozlišovanie v rámci primárneho práva alebo jednotný režim verejného obstaráva nia?
72. Pre verejných obstarávateľov a zadávate ľov koncesie, ako aj pre podniky v postavení potenciálnych uchádzačov by v záujme jed noznačnosti právnej úpravy a právnej istoty 69. Keby aj bolo zrejmé, že sa na konkrétnu bolo nepochybne výhodné, ak by v primár zmluvu má uplatniť primárne právo, napr. nom práve existoval režim verejného obsta základné slobody, následne by bolo potrebné rávania alebo prinajmenšom určitý počet
I - 7302
CONAME
takýchto režimov: tým by sa dalo napr. vo veciach Teckal a Stadt Halle, ako aj podľa vyhnúť problémom, ktoré sa občas vyskytujú článku 13 odvetvovej smernice v tom zmysle, v praxi a vznikajú v dôsledku skutočnosti, že že zmluvy, na ktoré sa vzťahujú, podliehajú v konaní o zadanie koncesie začne táto zjednodušenému režimu, analogickému zmluva podliehať verejnému obstarávaniu uplatneniu týchto výnimiek ako kritéria na až v priebehu rokovania. 34 rozlíšenie bráni skutočnosť, že v primárnom práve neexistuje jednotný režim verejného obstarávania, od ktorého by sa dalo odchýliť.
73. Na druhej strane je však pozitívne, ak majú účastníci aj istý voľný priestor. V tomto zmysle predvídajú viaceré možnosti už samotné smernice. O to viac to preto musí 76. Logickým by preto bolo použitie kritérií, platiť v oblasti pôsobnosti primárneho práva. ktoré predvídajú aj smernice v súvislosti s určením kategórií zmlúv.
74. Problém teraz spočíva v určení kategórií zmlúv, pre ktoré platí príslušný režim. Ani zo znenia Zmluvy, ani z judikatúry k základným slobodám, najmä nie k tým, ktoré sa týkajú 77. Podstatné hľadisko pritom predstavuje verejného obstarávania, však nemožno odvo predpokladaná hodnota zmluvy 35. Okrem diť kritériá na ohraničenie rozličných prípa toho je potrebné zohľadniť aj predmet dov (kategórií) zmlúv. Potreba rozlišovania zmluvy, teda či ide o služby, dodania tovaru však vyplýva už zo samotnej zásady pro alebo práce. V rámci služieb by sa mohlo porcionality. rozlišovať, opäť podobne, ako to robia smernice, medzi vyňatými, prioritnými služ bami a službami bez priority, podľa ich konkrétnejšieho obsahu. Ďalej by bolo potrebné prihliadnuť na stupeň zložitosti zmluvy, teda či ide o štandardné tovary alebo o komplexné infraštruktúrne projekty, kto rých technické, právne alebo finančné pod 75. Ak by aj v tejto súvislosti prichádzalo do mienky na začiatku verejného obstarávania úvahy uplatnenie výnimiek podľa judikatúry vôbec nebolo možné uviesť.
34 — Zelená kniha o verejných/súkromných partnerstvách 35 — Zákonodarca Spoločenstva zastával názor, že postupy uve a právnej úprave Spoločenstva týkajúcej sa verejného dené v smerniciach nie sú pre zmluvy nízkej hodnoty obstarávania a koncesií [neaficiány preklad], KOM(2004) primerané (uznesenie už citované v poznámke pod čiarou 19, 327, konečné /nenie, body 34 a nasl. bod 19).
I - 7303
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
78. Táto kategorizácia obsiahnutá v smerni 81. Napokon je vhodné poukázať na zásadu ciach sa zakladá na zásade, ktorá je všeo efektivity uplatniteľnú na postup verejného becne platná pre právo verejného obstaráva obstarávania. Podľa tejto zásady sa má nia a podľa ktorej majú určité zmluvy pre zohľadniť celé predmetné konanie, jeho 36 vnútorný trh väčší význam ako iné, t. j. má na priebeh a osobitosti. nich záujem väčší okruh hospodárskych subjektov, a to aj podniky z iných členských štátov. Tento aspekt by mal mať význam práve pre uplatnenie základných slobôd, keďže tie vyžadujú cezhraničný prvok.
3. Pravidlá primárneho práva
79. Okrem toho by sa s cieľom rozlišovať medzi jednotlivými kategóriami, t. j . zaradiť určitú zmluvu k určitej kategórii, a tým aj do určitého právneho režimu, mohlo rovnako 82. Na úvod je vhodné uviesť, že v rámci ako v smerniciach prihliadať aj na určité primárneho práva sa v každom prípade okolnosti, akými sú existencia výlučných nepoužije ten istý režim verejného obstará práv alebo naliehavosti. Týmto spôsobom vania ako v oblasti pôsobnosti smerníc. Proti by mohli byť určité zmluvy, ktoré patria do takémuto rozsiahlemu prebratiu svedčia oblasti pôsobnosti základných slobôd, najmä dva dôvody. dokonca úplne oslobodené od povinnosti uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
83. Po prvé by tým — a síce bez legislatív neho postupu upraveného v primárnom práve — platil aj mimo smerníc režim predvídaný len pre zmluvy, na ktoré sa tieto smernice vzťahujú. To by bolo obchádzaním 80. V extrémnom prípade by však systém zákonodarného procesu Spoločenstva. Po zahŕňajúci všetky zmluvy — a pozostávajúci druhé by sa tým obchádzali aj samotné zo všetkých kategórií, pre ktoré existuje smernice, ktoré obsahujú pravidlá práve len určitý režim — napokon vyústil do viac- pre určité zmluvy. úrovňového režimu primárneho práva kopí rujúceho smernice alebo presnejšie do viac erých režimov. Transparentnosť spomínaná v tomto prejudiciálnom konaní ale pred 36 — Rozsudky Steffensen, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 66, a — osobitne v oblasti verejného obstarávania — stavuje len jednu oblasť úpravy. Santex, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 56.
I - 7304
CONAME
84. Najskôr je však vhodné pripomenúť, že vené na začiatku postupu verejného obsta pravidlá vyplývajúce zo základných slobôd rávania sa majú dodržať a uplatniť rovnako v zásade platia pre všetky aspekty zmlúv, t. j . na všetkých uchádzačov. jednak pre materiálnu stránku, ako napr. opis predmetu plnenia (napr. prostredníctvom technických špecifikácií alebo doby platnosti koncesie) alebo kritérií na vhodnosť (pred ovšetkým kvalifikácie) a na výber ponuky, pričom je tu potrebné prihliadať predovšet kým na zásadu vzájomného uznávania. 87. Keďže však v tomto prejudiciálnom Okrem toho platia tieto pravidlá aj pre konaní ide len o otázku požadovanej trans procesnú stránku, teda pre postup v užšom parentnosti, obmedzuje sa nasledujúci výklad zmysle slova, ako napr. pre výber metódy len na tento aspekt. verejného obstarávania — k čomu patrí aj uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania — a lehoty (napr. pre pred loženie žiadosti o účasť alebo ponuky).
a) Transparentnosť
85. Okrem zásady transparentnosti, ktorá je v tejto veci relevantná, možno uviesť ešte s ňou súvisiacu zásadu rovnosti zaobchádza nia 37, zásadu hospodárskej súťaže a zásadu 88. Najskôr je vhodné uviesť, že transparent proporcionality ako pravidlá, ktoré možno nosť podľa smerníc zahŕňa viac ako len použiť aj v oblasti pôsobnosti primárneho aspekty spojené so zverejnením konkrétnych práva. postupov verejného obstarávania. Patria k nim napr. rôzne spôsoby zverejnenia, či už ide o výzvu na účasť vo verejnom obstarávaní, oznámenie o vyhlásení verej ného obstarávania, t. j. výzvu na predkladanie ponúk.
86. Zo zásady rovnosti zaobchádzania možno odvodiť, že sa má napr. výber koncesionárov uskutočniť na objektívnom základe. To znamená, že požiadavky stano 89. Okrem toho smernice poznajú aj iné povinnosti zverejnenia, ako napr. oznámenie o uzavretí zmluvy. Ďalej smernice predvídajú 37 — Rozsudky z 18. novembra 1999, Unitron Scandinavia a 3-S, C-275/98, Zb. s. I-8291, bod 31, a Telaustria a Telefonadress, vnútorné povinnosti týkajúce sa vedenia (už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 61. písomnej dokumentácie, napr. vo forme
I - 7305
NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-231/03
správy alebo uschovania dôležitých doku pôsobnosti primárneho práva platí, že trans- mentov. 3 8 Tieto povinnosti možno prebrať aj parentnosť má zabezpečiť neskreslenú súťaž pre primárne právo. a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov.
90. Zásada transparentnosti okrem toho 93. „Primeraný stupeň zverejnenia" verej predstavuje skôr vedúcu zásadu pre celé ného obstarávania sa predovšetkým týka verejné obstarávanie. K tomu patria takisto otázky, či sa vôbec má zverejnenie vykonať. napr. preskúmateľnosť rozhodnutí verejného Nemožno teda vylúčiť, že môžu existovať aj obstarávateľa a vo všeobecnosti objektívny prípady, v ktorých možno zmluvu uzavrieť aj postup počas verejného obstarávania. z voľnej ruky, t. j . bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Čo totiž dovoľujú smernice, musí byť o to viac dovolené aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva. Bolo by príliš prísne, ak by z dôvodu, aby sa nezmazal rozdiel medzi smernicami a primárnym prá vom, bolo prípustné vykonať verejné obsta 91. V tomto konaní má Súdny dvor príleži rávanie bez uverejnenia oznámenia tosť bližšie konkretizovať svoju judikatúru o vyhlásení verejného obstarávania len za k povinnosti zverejnenia. Vo veci Telaustria podmienok uvedených v smerniciach, t. j . za totiž v zásade rozhodol, že „verejný obstará- tam taxatívne uvedených dôvodov. Takisto vateľ musí v prospech potenciálneho uchá by bolo príliš prísne podmieniť prípustnosť dzača zabezpečiť primeraný stupeň zverejne verejného obstarávania kontaktovaním všet nia umožňujúci otvorenie trhu služieb pre kých potenciálnych uchádzačov. Ak by tak hospodársku súťaž a preskúmanie nestran 39 však verejný obstarávateľ alebo zadávateľ nosti postupov verejného obstarávania" . koncesie postupoval, bola by transparentnosť v každom prípade zachovaná. 40
92. Východiskom pri zisťovaní „primera ného stupňa zverejnenia" je stanovenie cieľa zásady transparentnosti, ktorej výklad sa 94. Samozrejme sa má naopak zabrániť v tomto prejudiciálnom konaní požaduje. tomu, aby verejný obstarávateľ alebo zadáva Pretože rovnako ako pre smernice aj v oblasti teľ koncesie zneužili slobodu konania, ktorá im je poskytnutá. Preto možno vychádzať zo
38 — Pozri článok 12 smernice o službách, ako aj článok 41 odvetvovej smernice. 40 — To predpokladá generálny advokát Fennelly vo svojich 39 — Rozsudok Telaustria a Telefonadress, už citovaný návrhoch, bod 43, pre konanie vo veci Telaustria vtedy, ak v poznámke pod čiarou 2, bod 62; kurzívou zvýraznila nie sú všetci uchádzači alebo prevažná väčšina z nich usadení generálna advokátka. v tom istom štáte ako verejný obstarávater.
I - 7306
CONAME
zásadnej povinnosti zverejnenia podľa pri poskytnúť toľko informácií, koľko ich potre márneho práva s viacerými možnosťami bujú podniky na to, aby sa mohli rozhodnú! výnimiek. Preto by verejný obstarávatel'alebo pre účasť na verejnom obstarávaní alebo pre zadávateľ koncesie v konkrétnom prípade predloženie ponuky. Zo základných slobôd mali zdôvodniť, prečo sa odchyľujú od však v žiadnom prípade nemožno vyvodil pravidla zverejnenia. dostatočné množstvo a pre všetky prípad) platné podrobnosti, z ktorých by potom v ich súhrne vyplýval vzor pre zverejnenia, aké predvídajú smernice. Ako zásada preto aj v súvislosti s minimálnym obsahom zverej nenia platí, že základné slobody nezaväzujú vo všetkých prípadoch k poskytnutiu tých 95. Aj keď však pripustíme zásadu povin údajov, ktoré stanovujú vzory zverejnení ného zverejnenia, zostávajú otvorené ešte podľa sekundárneho práva. viaceré otázky.
96. Jednou z nich je otázka prostriedku zverejnenia. Na jednej strane ide o aspekt zemepisného šírenia, t. j. na miestnej, regio nálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Na druhej strane sa vzťahuje na druh samotného prostriedku. V tejto súvislosti 98. Druh, ako aj obsah zverejnenia všalk prichádzajú do úvahy okrem klasických závisia od kritérií uvedených v primárnom tlačovín, akými sú úradné vestníky, denníky práve na tvorbu kategórií zmlúv a z toho alebo publikácie príslušného hospodárskeho vyplývajúce rozlišovanie. odvetvia, aj elektronické fóra ako internet. Za určitých okolností možno dokonca siahnuť po archaickej forme vývesky 41.
97. Spôsob zverejnenia však predstavuje len jeden aspekt. Okrem toho je pre obstaráva- teľa alebo zadávateľa koncesie dôležité vedieť, 99. Vzhľadom na okolnosť, že zo spisu aké povinnosti im ukladajú základné slobody najmä z návrhu na začatie prejudiciálneho vo vzťahu k minimálnemu obsahu zverejne konania, nevyplývajú podrobnosti potrebné nia. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že sa má na stanovenie stupňa zverejnenia, ktorý by bol v konaní vo veci samej primeraný a vzhľadom na zásadu, že v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ES nie je úlohou 41 — To považuje za prípustné aj Komisia v jej oznámení (už citované v poznámke pod čiarou 29). Súdneho dvora uplatniť ustanovenia práví
I - 7307
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-231/03
Spoločenstva na konkrétny skutkový stav, 102. Ak sa má predmetná zmluva v konaní prináleží vnútroštátnemu sudcovi, aby roz vo veci samej skutočne kvalifikovať ako hodol, či v konaní vo veci samej bola splnená koncesia na služby a ak z tohto dôvodu povinnosť transparentnosti. 42 nespadá do pôsobnosti smerníc, je bezpred metnou otázka, či sa smernice na túto konkrétnu zmluvu nevzťahujú na základe inej okolnosti, napr. z dôvodu uplatnenia výnimky v zmysle judikatúry, resp. odvetvo vej smernice. V takom prípade sa totiž primárne právo uplatní už z iného dôvodu.
100. Pritom má vnútroštátny sudca v zmysle analýzy trhu zohľadniť, ktoré hospodárske subjekty majú na plánovanej zmluve záujem vzhľadom na potenciálnu hospodársku súťaž, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávajú hod nota a predmet zmluvy. 103. Okrem toho v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES nie je úlohou Súdneho dvora, aby uplatnil ustanovenia práva Spoločenstva na kon krétny skutkový stav. To Súdny dvor zdô raznil práve vo viacerých prípadoch týkajú cich sa verejného obstarávania. 43 Naopak je úlohou vnútroštátneho sudcu, aby skúmal, či sú v konaní vo veci samej splnené kritéria formulované Súdnym dvorom, resp. pred poklady odvetvovej smernice. Na tieto účely b) Výnimka pre určité zmluvy „quasi in je však najskôr potrebné určiť, či sa smernice house" vôbec majú uplatniť.
101. Ako už bolo uvádzané, ani výnimka zo sekundárneho práva podľa judikatúry Teckal 104. Ak ide o koncesiu na služby, v dôsledku a Stadt Halle, ani výnimka podľa článku 13 čoho sa smernice nepoužijú, je uplatnenie odvetvovej smernice nemôžu viesť k neuplat obidvoch výnimiek na postupy „quasi in neniu primárneho práva vrátane predmet house" vylúčené. ných základných slobôd.
43 — Pozri len rozsudky Telaustria a Telefonadress, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 63; z 22. mája 2003, Korhonen, 42 — K takémuto riešeniu pozri v rozsudku Telaustria C-18/01, Zb. s. I-5321; zo 4. decembra 2003, EVN AG a Telefonadress (už citovaný v poznámke pod čiarou 2), a Wien-Strom, C-448/01, Zb. s. I-14527; uznesenie Comune bod 63. di Udine a AMGA, už citované v poznámke pod čiarou 21.
I - 7308
CONAME
VI — Návrh
105. S prihliadnutím na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na prejudiciálnu otázku takto:
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať tak, že v zásade stanovujú povinnosť transparentnosti. Napriek tomu článkom 43 ES a 49 ES neodporuje v každom prípade priame uzavretie zmluvy, t. j . bez oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo bez vyhlásenia verejného obstarávania. Pri posúdení otázky, či je v postupe verejného obstarávania, aký sa uvádza v konaní vo veci samej, prípustné priame uzavretie zmluvy, má vnútroštátny sudca v zmysle analýzy trhu zohľadniť, ktoré hospodárske subjekty majú na plánovanej zmluve záujem vzhľadom na potenciálnu hospodársku súťaž, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávajú hodnota a predmet zmluvy.
I - 7309