C-264/03

KOMISIA/FRANCÚZSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 24. novembra 2004·

1. Komisia sa touto žalobou o nesplnenie I — Skutkový a právny kontext povinnosti domáha určenia, že Francúzska republika si tým, že vyhradila v článku 4 zákona č. 85-704 z 12. júla 1985 o verejnom obstarávaní stavieb a jeho vzťahoch so súkromným stavebným dozorom v znení zákona č. 91-662 z 13. júla 1991 a zákona č. 96-987 zo 14. novembra 1996 2 úlohu zastupovania investora taxatívne vymedze­ 3. Na úvod je potrebné upresniť, že článok 4 ným právnickým osobám založeným podľa zákona č. 85-704, ktorý je predmetom tejto francúzskeho práva, nesplnila povinnosti, žaloby, je v procese zmeny. Nariadenie ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/50/ č. 2004-566 zo 17. júna 2004 mení tento EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov článok tak, že povoľuje, aby mandát bolo verejného obstarávania služieb3 a osobitne odteraz možné zveriť tak právnickej osobe z jej článkov 8 a 9, ako aj z článku 49 ES. verejného práva, ako aj súkromnej osobe.4 Nariadenie zavádza nezlučiteľnosť medzi funkciou mandatara a „akoukoľvek úlohou stavebného dozoru, zhotoviteľa diela alebo technickej kontroly týkajúcou sa diela alebo diel, na ktoré sa vzťahuje mandát", aby nedošlo ku konfliktu záujmov.5 Nezlučiteľ­ nosť je rozšírená na podniky spojené s mandatárom. Návrh zákona smerujúci k schváleniu tohto nariadenia bol predložený 2. Táto žaloba umožňuje upresniť vecnú Národnému zhromaždeniu 15. septembra pôsobnosť smernice 92/50 a najmä pojem 2004. Podľa ustálenej judikatúry sa však musí zmluvy. Okrem toho zároveň odkazuje na nesplnenie povinnosti posudzovať k dátumu dodržiavanie vyššie citovanej smernice a na uplynutia lehoty dvoch mesiacov od vydania zásadu slobodného poskytovania služieb odôvodneného stanoviska datovaného stanovenú v článku 49 ES, čo si vyžaduje 27. júna 2002. Preto budem následne definovanie prepojenia medzi týmito dvoma v týchto návrhoch odkazovať na francúzsky textmi. zákon, ktorý bol účinný v rozhodnom období.

5. Smernica 92/50 upravuje verejné obstará­ vanie služieb. Jej cieľom je „odstránenie prekážok voľného pohybu služieb a tovaru a teda ochrana záujmov hospodárskych subjektov usadených v členskom štáte ponú­ kajúcich tovary a služby verejným obstará- vateľom usadeným v inom členskom štáte". 6 Na dosiahnutie tohto cieľa sa smernica snaží „zabezpečiť, aby podniky iných členských štátov boli schopné predložiť zmluvy alebo súbory zmlúv spôsobilé na to, aby boli objektívne zaujímavé vzhľadom na ich hod­ notu". 7Smernica 92/50 podriaďuje rozdiel­ 7. Zákon, ktorý je predmetom tejto žaloby, nemu režimu dve kategórie služieb, utriede­ upravuje verejné objednávanie stavieb. ných v jej prílohách IA a I B. Pravidlá, ktoré Uplatňuje sa na realizáciu stavieb budov sa uplatňujú na služby zapísané v prílohe I B, alebo infrastruktúry, ako aj na priemyselné sa v súlade s článkom 9 smernice týkajú zariadenia určené na ich prevádzkovanie, výlučne požiadavky definovania technických ktorých investormi sú štát, verejné inštitúcie špecifikácií a zaslania oznámenia týkajúceho alebo niektoré určené súkromné inštitúcie. 9 sa výsledku verejného obstarávania. Naopak, V tomto rámci môže investor uzatvoriť služby zapísané v prílohe I A smernice mandátnu zmluvu v súlade s ustanoveniami podliehajú podľa článku 8 zložitejším povin­ tohto zákona. nostiam: musia byť napríklad vopred ozná­ mené určitým spôsobom a v stanovených lehotách. 8 — Ôsme odôvodnenie smernice 92/50, 9 — Článok 1 zákona č, 85-704: „Investormi sú 1. štát a jeho verejné zariadenia; 2. územné samosprávne celky, ich verejné zariadenia, verejné zariadenia nového mestského plánovania, ktoré vznikli na základe článku L. 321-1 urbanistického 6 — Rozsudok z 10. novembra 1998, BFI Holding, C-360/96, Zb. zákona, ich zoskupenia a zmiešané syndikáty uvedené s. 1-6821, bod 41. v článku L. 166-1 zákona o obciach; 3. súkromné inštitúcie 7 — Rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C-16/98, uvedené v článku L. 64 zákona o sociálnom zabezpečení a ich Zb. s. 1-8315, bod 44. Rozsudok sa týkal smernice Rady 93/38/ únie a federácie; 4. súkromné inštitúcie bývania so zníženým EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného nájomným uvedené v článku L. 411-2 zákona o výstavbe obstarávania vo vodnom, energetickom, dopravnom a bývaní, ako aj ekonomicky zmiešané spoločnosti, pre byty a telekomunikačnom sektore {Ú. v. ES L 199, s, 84; Mim. spoločného užívania podporované štátom a zhotovené pro­ vyd. 06/002, s. 194). stredníctvom týchto inštitúcií a spoločností".

11. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustano­ vení zákona, ktorý je predmetom žaloby, oprávnenia, ktoré môžu byť investorom zverené mandatárovi, sú veľmi široké. Špeci­ — schválenie predbežných projektov fickosťou mandátnej zmluvy je ale totožnosť a dohôd o projekte, mandatára, ktorého si investor môže vybrať

I - 8835

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — M. POIARES MADURO — VEC C-264/03

iba medzi kategóriami ohraničuj úco urče­ — miestn[e] ekonomicky zmiešan[é] spo­ nými v článku 4 predmetného zákona: ločnosti spravovan[é] zákonom č. 83- 597 zo 7. júla 1983 o miestnych ekono­ micky zmiešaných spoločnostiach,

I - 8836

KOMISIA/FRANCÚZSKO

štvrtí uvedených v I článku 1466 A Vše­ nepresvedčili, táto vydala 27. júna 2002 obecného daňového zákonníka." odôvodnené stanovisko. Aj keď Francúzska republika ohlásila skoré zrušenie sporných ustanovení, Komisia sa rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor.

12. Na mandátne zmluvy uzavreté podľa 14. Upresním, že výhrady Komisie sa týkajú zákona č. 85-704 sa nevzťahuje francúzsky dvoch hľadísk. Na jednej strane sa na zákon o verejnom obstarávaní. 10Investor nie m a n d á t n u zmluvu tak, ako je opísaná je povinný vyhlásiť predchádzajúce zadávacie francúzskym zákonom, podľa nej vzťahuje konanie na výber jeho mandatára. Naopak, pôsobnosť smernice 92/50 a jej úprava nie je na mandatára sa vzťahuje, pre zmluvy, ktoré v súlade s článkami 8 a 9 tejto smernice. Na uzatvára v mene investora, francúzsky zákon druhej strane v prípade, ak by smernicu o verejnom obstarávaní. 1 1 Ponúka sa preto 92/50 nebolo možné uplatniť, článok 4 otázka, či mandátne zmluvy uzavreté podľa predmetného zákona v časti, v ktorej vyhra­ zákona č. 85-704 musia byť podriadené dzuje mandátne zmluvy určitým právnickým zásadám vyhlásenia zadávacieho konania o s o b á m , podľa nej nie je v s ú l a d e a predchádzajúceho oznámenia, ktoré vyplý­ s ustanoveniami Zmluvy o slobodnom vajú zo smernice 92/50 a z ustanovení poskytovaní služieb. Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb.

15. Dodržiavanie smernice 92/50 bude pre- skúmavané v rozsahu, v akom je uplatniteľná. Následne bude potrebné určiť, či zákon č. 85- 704 je v súlade s článkom 49 ES pre prípady, 13. Po tom, čo 31. mája 2000 zaslala kedy smernica nie je uplatniteľná. Francúzskej republike list so žiadosťou o informácie, Komisia, nespokojná s odpoveďami, ktoré jej došli, jej 25. júla 2001 zaslala list obsahujúci výzvu. Keďže odpovede francúzskych úradov Komisiu

č. 85-704 nezlučiteľný s ustanoveniami smer „štátne, regionálne alebo miestne orgány nice 92/50, budem musieť najprv preskúmal [štát, územné samosprávne celky — neofi­ či situácie predpokladané týmto zákonon ciálny preklad], verejnoprávne inštitúcie, patria do pôsobnosti smernice. združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi [územnými samospráv­ nymi celkami — neoficiálny preklad] alebo verejnoprávnymi inštitúciami". Verejno­ právne inštitúcie sú definované v rovnakom článku funkčne ako „akékoľvek inštitúcie, ktoré boli založené na osobitné účely, plniace potreby všeobecného záujmu a nemajú prie­ A — Zahrnutie mandátnej zmluvy definova­ myselný alebo komerčný charakter" nej zákonom c. 85-704 do pôsobnosti smer­ a kontrolované štátom, či už z dôvodu nice 92/50 ovládania väčšiny základného imania alebo možnosti ustanovenia riadiacich orgánov dotknutej inštitúcie. Podľa článku 1 zákona č. 85-704 osoby, ktoré môžu vykonávať funkciu investora, sú štát a jeho verejné zariadenia, územné samosprávne celky, ich 17. Účastníci konania si v podstate odporujú verejné zariadenia, verejné zariadenia nového v otázke, či mandátne zmluvy definované mestského plánovania, ich zoskupenia zákonom č. 85-704 spadajú do vecnej a zmiešané syndikáty. Rovnako môžu man­ pôsobnosti smernice 92/50. Pôsobnosť tejto dátne zmluvy podľa zákona č. 85-704 uza­ smernice je stanovená v jej článku 1. Na vrieť súkromné zariadenia uvedené v článku určenie, či došlo k prípadnému nesplneniu L. 64 zákona o sociálnom zabezpečení a ich povinnosti, je potrebné najskôr preskúmať, či únie a federácie, ako aj súkromné inštitúcie mandátna zmluva definovaná zákonom bývania so z n í ž e n ý m n á j o m n ý m č. 85-704 spĺňa kritériá článku 1 písm. a) a ekonomicky zmiešané spoločnosti, pre byty smernice 92/50. spoločného užívania podporované štátom a zhotovené prostredníctvom týchto inštitú­ cií a spoločností. Je nepochybné, že všetky tieto inštitúcie sú verejnými obstarávateľmi v zmysle smernice 92/50.

25. Z pohľadu žalovaného štátu sa mandátna zmluva na zastupovanie investora odlišuje od zmluvy o poskytovaní služieb z viacerých 22. V štvrtom rade sa oprávnenia zverené dôvodov. Podstatou mandátnej zmluvy je mandatárovi tak, ako sú opísané v článku 4 podľa neho oprávnenie, ktoré sa zveruje tohto zákona, javia ako poskytovanie služieb. mandatárovi na zastupovanie investora. Táto funkcia zastupovania sa nerozlučne viaže na ďalšie oprávnenia udelené mandatárovi. Mandatar je takto splnomocnený na úlohu vo verejnom záujme a disponuje aj právom spolurozhodovania s investorom. Vzťahy medzi investorom a mandataram sú tak úplne iné ako tie, ktoré vyplývajú zo zmluvy 23. Z prvotnej analýzy podľa týchto kritérií obchodnej povahy. Tieto špecifickosti vo vyplýva, že mandátna zmluva v zmysle fran­ svojej spojitosti podľa tvrdenia žalovaného cúzskeho zákona je verejnou zmluvou na štátu bránia tomu, aby bola mandátna poskytnutie služieb v zmysle článku 1 zmluva považovaná za zmluvu písm. a) smernice 92/50. o poskytovaní služieb.

v ktorom zastávala názor, že všeobecné verejnej moci z investora na mandatara. a systematické vylúčenie mandátnych zmlúv Pokúša sa takto načrtnúť paralelu medzi zo zákona o verejnom obstarávaní nebolo judikatúrou v oblasti koncesií a líniou, ktorú zlučiteľné so smernicou 92/50. Nakoniec ani by mohol prijať Súdny dvor o mandátnej existencia úvah o verejnom záujme nevylu­ zmluve na zastupovanie investora. Z analýzy čuje posudzovanie zmlúv o poskytovaní slu­ judikatúry totiž vyplýva, že je to práve žieb v zmysle smernice, keďže tieto prvky sa existencia takéhoto prevodu výkonu verejnej veľmi často nachádzajú v zmluvách podlie­ moci na koncesionára, ktorá odôvodňuje jej hajúcich smernici. 14 Žiadna zo špecifickosti vylúčenie z pôsobnosti smernice 92/50. Po uvedených Francúzskou republikou tak poukázaní na judikatúru Spoločenstva týka­ podľa tvrdenia Komisie nie je spôsobilá júcu sa koncesií sa pozriem, či je prípadne vylúčiť ju z pôsobnosti smernice 92/50. použiteľná na m a n d á t n u zmluvu v prejednávanej veci.

27. Prvá otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, sa týka povahy zmluvy uzavretej medzi inve­ storom a jeho mandatárom. Napriek tomu, že je v zásade nerozhodné, ako vnútroštátne právo posudzuje zmluvu uzavretú medzi verejným obstarávateľom a poskytovateľom služieb na účely jej posúdenia na úrovni práva Spoločenstva, je predsa len vhodné poznamenať, že smernica sa uplatňuje iba na „zmluvy" na poskytnutie služieb, s výnimkou 29. Zatiaľ čo na koncesie na verejné práce sa predovšetkým koncesií na verejné služby. výslovne vzťahuje smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác 16, koncesie na služby nie sú upravené smernicou 92/50. Bolo pritom ustálené, že sú vylúčené z jej pôsobnosti. 17 Smernica Parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii

30. Kritérium koncesie, napriek tomu, že nie 32. Generálny advokát Fennelly vo svojich je založené na ustanoveniach s legislatívnou návrhoch vo veci Telaustria a Telefonadress hodnotou, môže byť určené na základe navrhol v prvom rade vyzdvihnúť „povinnosť porovnania s definíciou uvedenou samotného koncesionára znášať hlavné pod­ v smernici 93/37. 19 Európska komisia sa vo nikateľské riziko". 22 Skutočnosť, že konce­ svojom výkladovom oznámení o koncesiách sionárska zmluva je uzavretá na účet tretích v práve Spoločenstva 2 0 pokúša vypracovať osôb užívateľov, je len podporným kritériom definíciu tohto pojmu a poukazuje na a požiadavka povahy verejného záujmu nebezpečenstvo jeho použitia ako určujú­ povolenej služby by podľa neho mala byť ceho kritéria. Je možné si všimnúť, že odstránená. Súdny dvor sa v tejto veci smernica 2004/18 odstraňuje v tejto súvi­ nevyjadril k presným hraniciam pojmu, no slosti akúkoľvek neistotu, pretože definuje vyvodil záver, že išlo o koncesiu, keď „proti- koncesiu na služby v jej článku 1 ods. 4 ako plnenie poskytnuté prvým podnikom dru­ „zákazku rovnakého druhu ako verejná hému spočíva tom, že tento posledný uve­ zákazka na služby s tým rozdielom, že dený získa právo užívania, vzhľadom na jeho protiplnením za poskytovanie služieb je buď odmenu, jeho vlastného plnenia". 23 len právo na využívanie služby, alebo toto právo spojené s peňažným plnením". 21 — Už. citovaný rozsudok. Generálny advokát I.a Pergola situáciu analyzoval odlišne: „Na záver, podľa môjho názoru, ARA nemá v prejednávanej veci postavenie tretej osoby vo vzťahu ku dvom obciam, to znamená, že sa od nich v podstate 18 — Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132. Článok 17 neodlišuje. Stojíme pred formou splnomocnenia medzi tejto smernice stanovuje, že „táto smernica sa nevzťahuje na orgánmi, ktorá nevychádza z úradnej sféry obcí, ktoré zveriac koncesie na služby". ARA dotknuté činnosti nemali v žiadnom prípade úmysel 19 — Článok 1 pfsm. d) smernice 93/37 definuje koncesie na priznať jej úlohy, ktoré na seba predtým prevzali v tomto sektore. Koniec koncov, podľa môjho názoru, vzťah, ktorý verejné práce ako „zmluvu rovnakého typu, ako je uvedený spája obce a ARA, nemôže byť považovaný za zmluvu v písmene a) [to znamená verejné zmluvy na zhotovenie v zmysle smernice" (bod 38 návrhov). prác], s tým rozdielom, že proliplnenie za práce pozostáva výhradne z práva používať stavby alebo z tohto práva 22 — Návrhy generálneho advokáta prednesené 18. mája 2000 vo a zaplatenia ceny". veci Telaustria a Telefonadress, už citovanej, bod 30. 20 — Ú. v. KS C 121, 2000, s. 2. 23 — Rozsudok Telaustria a Telefonadrcss, už citovaný, bod 58.

34. Kritérium odmeňovania koncesionára nemožno použiť na odôvodnenie vo vzťahu k mandátnej zmluve. Nemôže totiž existovať 36. Francúzska republika tvrdí, že obe funk­ právo užívania v rámci mandátu investora. cie vykonávané mandatárom sú neoddeli­ Naopak preskúmam, či mandátna zmluva teľné. Napriek tomu skutočnosť, že článok 3 vedie k prevodu verejnej moci z investora na zákona č. 85-704 sa obmedzuje na poskyt­ mandatára. Bolo by to znamením, že takáto nutie orientačného zoznamu funkcií, ktoré zmluva v skutočnosti nie je zmluvou môžu byť zverené mandatárovi, svedčí proti v zmysle smernice 92/50. V prípade neexi- výkladu predloženého žalovaným štátom. stencie takéhoto prevodu by malo byť Podľa tohto ustanovenia predmetného tvrdenie Francúzskej republiky odmietnuté. zákona sa investor môže rovnako dobre obrátiť na poskytovateľa, aby vykonával poskytovanie určitých služieb, a mandatárovi zveriť iba funkcie zastupova­ nia. Dovolené mu je tiež zveriť všetky úlohy uvedené v článku 3 tohto zákona jednej osobe. Priestor jeho manévrovania je obme­ dzený iba článkom 2 toho istého zákona, ktorý mu zakazuje zbaviť sa funkcie „hlavnej 35. Náročnosť tohto prípadu spočíva osoby zodpovednej za dielo". Výber úloh, v osobitnej povahe mandátnej zmluvy, podľa ktoré zverí alebo nezverí mandatárovi, pone­ ktorej mandatár zastupuje mandanta. Predsa chaný na investorovi, ukazuje, že do úvahy len, a preto tvrdenie žalovaného štátu prichádza oddelenie rôznych úloh, ktoré mu založené na tejto zvláštnosti nemôže uspieť, môžu pripadnúť: na jednej strane tie, ktoré sa mandátna zmluva na zastupovanie investora týkajú poskytovania služieb, na druhej strane definovaná zákonom č. 85-704 nie je iba tie, ktoré zahŕňajú funkciu zastupovania investora.

37. Keďže je možné rozlišovať dva typy 40. Pokiaľ ide o úhradu odmeny dodávate­ oprávnení zverených mandatárovi, nič ľom a zhotovitel'om, financovanie zabezpe­ nebráni tomu, aby tieto dve kategórie úloh čuje investor, a preto mandatár nedisponuje boli prípadne podriadené rôznemu režimu. ani v tejto oblasti voľnosťou. Obmedzuje sa Čo sa týka poskytovania služieb vykonáva­ len na vynakladanie prostriedkov, ktoré mu ných na základe mandátnej zmluvy na poskytuje investor. zastupovanie investora, toto zodpovedá pojmu verejná zmluva na poskytnutie služieb v zmysle článku 1 písm. a) smernice 92/50. Mandátna zmluva na zastupovanie investora uzavretá podľa zákona č. 85-704 bude preto prinajmenšom do tej miery, do akej zahŕňa poskytovanie služieb, podliehať ustanove­ niam tejto smernice. 41. Hoci mandatár môže vykonávať niektoré právne úkony v mene investora, nedisponuje dostatočnou voľnosťou pri ich plnení na to, aby mohol byť považovaný za nadobúdateľa v rámci prevodu verejnej moci. 28 Tvrdenie Francúzskej republiky týkajúce sa špecific­ kosti mandátu investora musí byť preto odmietnuté a táto zmluva v celom svojom 38. Analyzujem teraz druhú kategóriu úloh rozsahu musí byť podriadená smernici 92/50. zverených mandatárovi, aby som určil, či môžu byť vylúčené z pôsobnosti smernice, pokiaľ sa týkajú prevodu verejnej moci. Mandatár zastupuje investora v dvoch prí­ padoch: jednak pri uzatváraní zmluvy o stavebnom dozore a pri uzatváraní zmluvy o dielo a jednak vtedy, keď uhrádza dodáva­ teľom a zhotovitel'om ich odmenu.

2. Možný účinok judikatúry Ordine degli Architetti a i.

degli Architetti a i. uplatnitel'né na základe l'ovi, ktorý mal stavebné povolenie, prostred­ analógie a vedú k vylúčeniu všetkých man­ níctvom dohôd, ktoré s ním uzatvára, dátnych zmlúv z pôsobnosti smerníc povinnosť zhotoviť dohodnuté diela použitím o verejnom obstarávaní. Na Súdny dvor sa postupov predpokladaných smernicou, a to v tejto veci obrátil taliansky súd vo veci pre splnenie povinností, ktoré v tejto súvi­ zlučitel'nosti vnútroštátneho právneho pred­ slosti pre obecnú správu z uvedenej smernice pisu, stanovujúceho, že žiadateľ o stavebné vyplývajú. V tomto prípade musí byť zhoto- povolenie môže byť čiastočne alebo v celom vitel'považovaný, vzhľadom na dohody uza­ rozsahu oslobodený od povinnosti platiť vreté s obcou, ktoré ho oslobodzujú od príspevok z dôvodu udelenia tohto povolenia povinnosti platiť príspevok na výdavky na za priame uskutočnenie zhotovenia zariade­ zariadenie za zhotovenie verejného zariade­ nia (napríklad rezidenčné cesty, letiskové nia, za držiteľa výslovného mandátu udele­ plochy alebo distribučné siete plynu) ného obcou na zhotovenie tohto diela. s právom Spoločenstva. Takáto možnosť uplatnenia pravidiel smer­ nice o oznamovaní inými osobami ako verejným obstarávatel'om je okrem toho výslovne stanovená v jej článku 3 ods. 4 v prípade koncesie na verejné práce."

46. Komisia sa pokúša určiť rozdiely medzi prejednávanou vecou a tou, v ktorej bol vydaný rozsudok Ordine degli Architetti a i. Predovšetkým poznamenáva, že ide o rôzne smernice. Následne zdôrazňuje, že v prípade, 48. Ak by sa teda na základe analógie ako je Ordine degli Architetti a i., obec nemá pripustilo, že zmluva o poskytovaní služieb na výber svojho mandatara, ktorým je uzavretá medzi investorom a mandatárom nevyhnutne držiteľ stavebného povolenia. môže byť vylúčená z pôsobnosti smernice Napokon zmluva uzavretá medzi obcou 92/50, išlo by sa proti potrebnému účinku a vlastníkom pozemku žiadajúcim tejto smernice. Na rozdiel od prípadu pre- o stavebné povolenie sa obmedzuje na skúmavaného Súdnym dvorom vo veci úpravu odpočítania výdavkov dlžných za Ordine degli Architetti a i. treba rozlišovať zhotovenie zariadenia, s výnimkou akéhokoľ­ na jednej strane úlohy zastupovania, ako je vek iného poskytovania služieb v prospech uzatváranie zmlúv v mene investora a na obce. druhej strane plnenia vykonávané mandatá­ rom za odplatu pre investora. Prípadné uplatnenie rozsudku Ordine degli Architetti a i. by sa mohlo dotýkať len tých prvých. Ak došlo k prevodu verejnej moci z investora na mandatára, bolo by možné sa domnievať, že uplatnenie smernice 92/50 na samotného mandatára by postačovalo na zabezpečenie potrebného účinku tohto predpisu. Naopak, čo sa týka poskytovania služieb uskutočne­ 47. Na základe týchto skutočností sa mi zdá, ných na účet investora, nemôže iba skutoč­ že rozsudok Ordine degli Architetti a i. nosť, že boli uskutočnené v rámci mandátnej nemožno vykladať tak, ako to navrhuje zmluvy, zabrániť ich podriadeniu uvedenej Francúzska republika. Ako vysvetľuje Komi­ smernici. sia, pokiaľ sú zmluvy na verejné obstarávanie prác uzavreté vlastníkom podriadené usta­ noveniam smernice 93/37, potrebný účinok 32 — Samozrejme by sme dospeli k rozdielnemu záveru, ak by sa na vlastníka pozemku a držiteľa stavebného povolenia nevzťahovali povinnosti vyplývajúce zo smernice pre zmluvy, ktoré uzatvára so zhotovitel'mi, pretože v takom prípade by bolo uplatnenie smernice úplne vylúčené, hoci budovy, ktoré 31 — Článok 4 posledný pododsek zákona č. 85-704. sa majú postaviť, sú „verejnými prácami" v zmysle smernice.

B — Nezlučiteľnosť článku 4 zákona č. 85- 704 so smernicou 92/50 33 — Pozri najmä dvadsiate odôvodnenie smernice. 34 — Ú. v. ES L 185, s. 5. 35 — Rozsudok z 22. júna 1993, Komisia/Dánsko, C-243/89, Zb. s. 1-3353, bod 33. Pozri tiež bod 18 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v tejto veci: „V tejto súvislosti je sotva potrebné zdôrazniť, že v rámci verejného obstarávania, práve preto, že ide o postup pri vyhlásení zadávacieho konania, bude nevyhnutné zabezpečiť rovnosť všetkých účastníkov konania: inak by nešlo o verejné obstarávanie, 51. Ak teda mandátna zmluva v zmysle ale skôr o súkromné... rokovanie. Celkovo vzaté, rovnosť zaobchádzania je základom každej právnej úpravy verejného zákona č. 85-704 spadá do pôsobnosti obstarávania, keďže tvorí jej samotnú podstatu".

I - 8846

KOMISIA/FRANCÚZSKO

53. Zákon č. 85-704 navyše nestanovuje nestanovuje žiadne pravidlá vyhlásenia zadá­ povinnosť predchádzajúceho vyhlásenia vacieho konania na výber mandatara. Bez zadávacieho konania na uzavretie mandátnej ohľadu na to, či poskytované služby, ktoré zmluvy, takže investor má úplnú voľnosť vo mu sú zverené, sú zaradené v prílohe I A svojom výbere v rámci kategórií právnických alebo v prílohe I B, treba skonštatovať, že osôb verejného práva ustanovených v článku zákon č. 85-704 nie je zlučiteľný s článkami 8 4 tohto zákona, aj keď úhrn poskytovaných a 9 smernice 92/50. služieb prekračuje prahovú hodnotu podľa článku 13 smernice 92/50.

I - 8847

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-264/03

57. Pri čítaní článku 3 zákona č. 85-704, III — Nezlučiteľnosť článku 4 zákona citovaného v bode 9 týchto návrhov, opisu­ č. 85-704 s článkom 49 ES júceho úlohy, ktoré môžu byť zverené mandatárovi, je ťažko predstavitel'né tvrdenie Komisie, že úlohy zverené mandatárovi spočívajú výlučne v príprave plánov archi­ tektúry a stavebníctva podľa kategórie 12 prílohy I A, aj keď sa zdá, že „definovanie administratívnych a technických podmienok, podľa ktorých bude dielo naprojektované 59. Možno si položiť otázku, aký je záujem a zhotovené"37, ako aj „prevzatie diela" 38 na kumulatívnom uplatnení článkov Zmluvy patria do tejto kategórie. V tejto súvislosti týkajúcich sa voľného poskytovania služieb nemožno obmedziť rozbor od prípadu a slobody usadiť sa so smernicami upravujú­ k prípadu. Investor bude v súlade cimi verejné obstarávanie, v prejednávanej s článkom 10 smernice 92/50 schopný určiť, veci so smernicou 92/50. Ustanovenia aký režim sa uplatní na mandátnu zmluvu na Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu sa však zastupovanie investora v tejto veci, pretože prirodzene majú uplatniť na každé verejné sa z dôvodu rôznosti predmetov takýchto obstarávanie, na ktoré sa nevzťahujú smer­ zmlúv zdá byť nemožné podriadiť ich jed­ nice. 41 Takisto zmluvy mimo pôsobnosti notnému režimu. 3 9 smernice 92/50, ako napríklad zmluvy na koncesie, podliehajú všeobecným ustanove­ niam Zmluvy.42 Teda v prípade, že man­ dátna zmluva na zastupovanie investora nedosiahne peňažné prahové hodnoty smer­ nice 92/50 43, alebo by sa na ňu vzťahovali výnimky z uvedenej smernice, bude treba určiť, či článok 4 predmetného zákona je v súlade s článkom 49 ES.

61. Ako bolo rozoberané vyššie, nič by 64. Vyhradenie práva uzavrieť mandátne nemalo brániť kvalifikácii úloh vykonávaných zmluvy na zastupovanie investora určitým mandataram ako poskytovania služieb. právnickým osobám verejného práva podľa článku 4 zákona č. 85-704 vytvára prekážku voľného pohybu služieb. Aj keď sporné ustanovenie výslovne neodkazuje na štátnu príslušnosť oprávnených poskytovateľov, pre podnik z iného členského štátu je takmer nemožné získať právne postavenie právnickej osoby založenej podľa francúzskeho verej­ 62. Žalovaný štát len znova opakuje svoju ného práva. 44 argumentáciu založenú na už citovanom rozsudku Ordine degli Architetti a i. a domnieva sa, že právna úprava je v súlade s článkom 49 ES, keďže sa na mandatara vzťahujú pravidlá verejného obstarávania na zmluvy, ktoré uzatvára v mene investora.

69. Ako bolo preukázané vyššie, mandatar sa nezúčastňuje na výkone verejnej moci, či už pre pomocné úlohy alebo úlohy spojené so zastupovaním, ktoré mu sú zverené. 67. Potom, čo bol preukázaný nesúlad Výnimka stanovená v článku 45 ES sa naňho zákona č. 85-704 s článkom 49 ES, je na preto nevzťahuje. 47 mieste zaoberať sa prípadným uplatnením článku 45 prvého odseku ES, podľa ktorého „ustanovenia tejto kapitoly sa v členskom štáte nevzťahujú na činností, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci". Komisia zamýšľala uplatnenie tejto výnimky, no neskôr ju vylúčila. Pripomína, že táto výnimka musí byť jednoznačne vykladaná tak, že sa vzťa­ huje na „činnosti, ktoré samy osebe zahŕňajú priamu účasť na výkone verejnej moci" 46 70. Rovnako nemožno uplatniť výnimku a konštatuje, že úlohy zverené mandatárovi podľa článku 46 ES, pretože žiadne dôvody sú v prevažnej miere technickej povahy, čo týkajúce sa verejného poriadku, verejnej nezodpovedá tejto definícii. bezpečnosti alebo verejného zdravia neboli žalovaným štátom predložené.

45 — Rozsudok z 3. júna 1992, C-360/89, Zb. s. 1-3401. 46 — Rozsudok z 5. decembra 1989, Komisia/Taliansko, už 47 — Pozri v tejto súvislosti judikatúru už citovanú v poznámke citovaný. pod čiarou 27.

I - 8850

KOMISIA/FRANCÚZSKO

IV - Návrh

71. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby určil, že Francúzska republika si tým, že vyhradila v článku 4 zákona č. 85-704 z 12. júla 1985 o verejnom obstarávaní stavieb a jeho vzťahoch so súkromným stavebným dozorom v znení zákona č. 91-662 z 13. júla 1991 a zákona č. 96-987 zo 14. júla 1996 úlohu zastupovania investora taxatívne vymedzeným právnickým osobám založe­ ným podľa francúzskeho práva, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb a osobitne z jej článkov 8 a 9, ako aj z článku 49 ES.