C-265/03
ECLI:EU:C:2005:6
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0265
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
SIMUTENKOV
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 11. januára 2005 1
I — Úvodné poznámky II — Právny rámec
A — Právo Spoločenstva
2. Článok 23 ods. 1 dohody uvádza:
„1. S výhradou právnych predpisov, podmie nok a postupov platných v každom členskom štáte Spoločenstvo a členské štáty zaistia, aby sa ruským štátnym príslušníkom legálne zamestnaným na území členského štátu 1. V tomto konaní o prejudiciálnej otázke zaručilo, pokiaľ ide o pracovné podmienky, ide o výklad Dohody o partnerstve odmeňovanie alebo prepúšťanie, zaobchá a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo dzanie bez diskriminácie na základe štátnej medzi Európskymi spoločenstvami a ich príslušnosti v porovnaní s ich vlastnými členskými štátmi na jednej strane a Ruskou štátnymi príslušníkmi." [neoficiálny preklad] federáciou na druhej strane 2 (ďalej len „dohoda"), a síce o priamy účinok, ako aj význam jej článku 23, ktorý sa týka pracov ných podmienok. Predmetom konania vo veci samej je predpis športového zväzu, ktorým je obmedzený počet futbalistov z tretích krajín v určitých súťažiach. B — Vnútroštátne právo
1 — jazyk prednesu: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 327, s. 3; rozhodnutie Rady a Komisie z 30. októbra 1997 o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci medzi 3. Licencia futbalistu je dokument udeľo Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane (Ú. v. ES L 327, vaný Real Federación Española de Fútbol s. 1). (RFEF), ktorý umožňuje vykonávať tento
I - 2581
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
šport ako hráč zväzu a nominovanie do zahraničných hráčov, ktorí nie sú štátnymi zápasov a oficiálnych súťaží ako hráča príslušníkmi Spoločenstva, v počte, ktorý je určitého klubu podľa článku 129.2 všeobec uvedený v dohodách uzavretých na tento ného poriadku RFEF. Medzi oficiálnymi účel medzi RFEF, Liga Nacional de Fútbol súťažami na vnútroštátnej úrovni je potrebné Profesional a Asociación de Futbolistas poukázať na Campeonatos Nacionales Españoles, kde je okrem toho upravený počet (národné majstrovstvá) Liga de Primera y futbalistov tejto kategórie, ktorí môžu byť Segunda División (prvá a druhá liga), maj súčasne nominovaní na zápasy. strovstvá Španielska/Copa de S. M. el Rey a na Supercopa. Na účasť na týchto súťažiach je potrebná zodpovedajúca zväzová licencia.
2. Podľa dohody, ktorá bola medzi týmito asociáciami uzatvorená 28. mája 1999, platí 4. Článok 173 všeobecného poriadku stano v tejto oblasti od sezóny 2000/2001 až do vuje: sezóny 2004/2005 vrátane táto úprava...
„Aby futbalisti mohli byť zapísaní a získať licenciu profesionálneho hráča, musia byť španielskymi štátnymi príslušníkmi alebo 3. Futbalisti, na ktorých sa vzťahuje úprava štátnymi príslušníkmi členského štátu stanovená v tomto článku, majú v zväzovej Európskej únie alebo Európskeho hospodár organizácii rovnaké práva a povinnosti skeho priestoru, pokiaľ tento predpis nesta a podliehajú tým istým pravidlám ako novuje inak." futbalisti, ktorí sú zapísaní na základe všeobecného predpisu."
Článok 176 všeobecného poriadku stanovuje:
5. Časť článku 176 ods. 2, ktorá nebola doslovne citovaná, sa vzťahuje na počet licencií na každú sezónu (v prvej lige 5 na sezónu 2000/2001, 4 na každú z troch nasledujúcich sezón a 3 na sezónu „1. Kluby, ktoré sú prihlásené do oficiálnych 2004/2005, v druhej lige 4 na sezónu profesionálnych súťaží na vnútroštátnej 2000/20001, 3 na každú z dvoch nasledujú úrovni, môžu do týchto súťaží zapísať cich sezón a 2 na poslednú sezónu) a na
I - 2582
SIMUTENKOV
počet hráčov, ktorí nepochádzajú zo Spolo žiadal o ochranu svojho základného práva čenstva, a ktorí môžu byť súčasne nomino nebyť diskriminovaný na základe svojej vaní (3 pre prvú ligu na každú z piatich sezón ruskej štátnej príslušnosti. a v druhej lige 3 na každú z dvoch prvých sezón a 2 na každú z troch nasledujúcich sezón).
8. Juzgado de lo Social n°3, Santa Cruz, Tenerife, žalobe vyhovel, a v rozsudku z 19. apríla 2001 konštatoval, že došlo k diskriminujúcemu zaobchádzaniu a priznal mu právo, aby sa s ním s ohľadom na všetky účinky jeho pracovných podmie nok zaobchádzalo ako so štátnym príslušní III — Skutkový stav, konanie vo veci samej kom Spoločenstva. Rozsudok nenadobudol a prejudiciálna otázka právoplatnosť, pretože došlo k sporu o príslušnosť.
6. Igor Simutenkov je ruským štátnym 9. Tribunal Supremo určil príslušnosť Juz príslušníkom, ktorý má povolenie na pobyt gado de lo Contencioso Administrativo. a pracovné povolenie v Španielskom kráľov Posledný uvedený súd svojím rozsudkom stve. Pán Simutenkov poskytuje na základe z 22. októbra 2002 žalobu pána Simutenkova pracovnej zmluvy s Club Deportivo Tenerife zamietol. svoje služby ako profesionálny futbalista a má zväzovú licenciu pre hráčov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spoločenstva alebo EHP. V januári 2001 požiadal prostredníc tvom svojho klubu RFEF, aby túto jeho licenciu na základe dohody zmenil na 10. Pán Simutenkov proti tomu podal odvo licenciu hráča Spoločenstva. Zväz túto žia lanie na Audiencia Nacional (Sala de lo dosť v súlade s článkom 173 a nasi, všeo Contencioso Administrativo). Tento súd becného poriadku tohto zväzu a s dohodou 4. marca 2003 rozhodol, že Súdnemu dvoru z 28. mája 1999 medzi RFEF a Liga Nacional predloží túto prejudiciálnu otázku: de Fútbol Profesional zamietol.
„Bráni článok 23 Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich 7. Pán Simutenkov potom podal na Juzgado členskými štátmi na jednej strane a Ruskou de lo Sozial (súd pre sociálne veci) n°3 Santa federáciou na druhej strane, ktorá bola Cruz, Tenerife, žalobu proti RFEF, v ktorej podpísaná 24. júna 1994 na Korfu, tomu,
I - 2583
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÄTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
aby športový zväz uplatnil na profesionál alebo účinky nezávisia od vydania ďalšieho neho športovca s ruskou štátnou príslušno aktu. sťou, ktorý má riadne uzavretú zmluvu so španielskym futbalovým klubom, pravidlo, podľa ktorého môžu kluby v súťažiach na národnej úrovni nominovať na zápas iba obmedzený počet hráčov z tretích štátov, ktoré nepatria do Európskeho hospodár skeho priestoru?"
13. Tento predpoklad treba preskúmať z dvoch aspektov. Po prvé treba preskúmať ustanovenie oddelene, pričom je potrebné vychádzať z jeho doslovného znenia. Po druhé treba posúdiť dohodu ako takú, teda jej predmet a druh (aj podstatu a účel alebo cieľ a súvislosť). Tento postup zvolil Súdny IV — Posúdenie dvor takisto v prípade Európskej dohody 3, ako aj v prípade Dohody o spolupráci 4 .
11. K obsahu prejudiciálnej otázky alebo k jej preskúmaniu treba podotknúť, že najskôr je potrebné objasniť, či je príslušné ustanovenie dohody priamo použiteľné, aj keď sa na to vnútroštátny súd výslovne nespýtal. 1. Oddelené posúdenie ustanovenia
14. Oddelené posúdenie článku 23 dohody A — O priamom účinku článku 23 dohody je potrebné začať jeho znením. Pritom treba vziať do úvahy okolnosť, že predpisy práva Spoločenstva sú vyhotovené vo viacerých
3 — Rozsudky z 27. septembra 2001 Gloszczuk, C-63/99, Zb. 12. Podľa ustálenej judikatúry je ustanovenie s. I-6369, bod 30; z 29. januára 2002 Pokrzeptowicz-Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, body 20 a 25, a z 8. mája 2003, dohody Spoločenstva s tretím štátom priamo Deutscher Handballbund, C-438/00, Zb. s. I-4135, bod 25 a nasl. použiteľné vtedy, keď obsahuje jasnú 4 — Pozri len rozsudok zo 16. júna 1998, Racke, C-162/96, Zb. a jednoznačnú povinnosť, ktorej splnenie s. I-3655, bod 31.
I - 2584
SIMUTENKOV
jazykoch a že jednotlivé jazykové verzie sú verzií, a akceptovať, že existuje iba povinnosť rovnako záväzné. Výklad právneho predpisu snažiť sa. Takáto metóda však nie je pod Spoločenstva si tak vyžaduje porovnanie jeho porená ani presvedčivými argumentmi, ani jazykových verzií. 5 judikatúrou Súdneho dvora.
15. Takéto porovnanie rozličných verzií 17. Iný spôsob riešenia by spočíval v tom, že článku 23 ods. 1 dohody ukazuje, že jeho by sa zistil najjasnejší text, a eliminovali by sa znenie a význam nie sú vo všetkých jazyko tak netypické texty 8 alebo znenia, ktoré vých verziách totožné. Pokiaľ sa vychádza obsahujú chybu v preklade. 9Takýto postup desiatich jazykov záväzných v čase podpisu, je síce v zásade možný a nachádza sa aj ukazuje sa tento obraz: zatiaľ čo zo siedmich v judikatúre Súdneho dvora, avšak v tejto jazykových verzií 6, vrátane ruského znenia konštelácii, keď sa neodlišuje iba jeden text možno vyvodiť povinnosť, v zmysle „zaistia", od všetkých ostatných, neumožňuje žiadne poukazujú tri jazykové verzie 7 na povinnosť presvedčivé riešenie. snažiť sa. Podľa gréckej verzie sa „Spoločen stvo a jeho členské krajiny usilujú", podľa španielskej verzie „dozerajú na to, aby..." a podľa holandskej verzie „sa starajú o to, aby...".
18. V prospech uprednostnenia jazykových verzií, ktoré stanovujú povinnosť, by hovorila aj metóda výkladu, ktorú uvádza Komisia, totiž väčšina jazykových verzií ako rozhodu júce hľadisko. Táto metóda sa nachádza aj 16. Na zistenie významu článku 23 dohody v judikatúre Súdneho dvora. 10 Naproti tomu by bolo možné použiť ako východiskový bod však možno uviesť argumentáciu Súdneho spoločné minimum všetkých jazykových dvora, podľa ktorej treba za určitých okol-
5 — Pozri k tomu rozsudky zo 6. októbra 1982, CILFIT, 283/81, Zb. s. 3415, bod 18, a z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C-72/95, 8 — Rozsudky z 1.decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb. s. 1152; Zb. s. I-5403, bod 28. z 23. októbra 1975, Malisa, 35/75, Zb. s. 1205, a z 26. januára 6 — Okrem ruskej jazykovej verzie ide o dánsku („sikrer"), 1984, Universität München, 45/83, Zb. s. 267. nemeckú („stellen... sicher"), anglickú („shall ensure"), fran 9 — Rozsudok z 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419. cúzsku („assurent"), taliansku („evitano") a portugalskú („asse 10 — Rozsudok zo 7. júla 1988, Moksel, 55/87, Zb.s. 3845, bod 16 gurarao") verziu. a nas!., a zo 17. októbra 1996, Konservenfabrik Lubella, 7 — Ide o grécku, španielsku a holandskú verziu. C-64/95, Zb. s. I-5105, bod 18.
I - 2585
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
ností uprednostniť jedinú jazykovú verziu 22. Rozhodujúci význam z hľadiska výkladu pred väčšinou. 11 článku 23 ods. 1 dohody má úmysel zmluv ných strán. V prospech toho, že zmluvné strany chceli stanoviť jasnú povinnosť, ktorá ide nad rámec povinnosti snažiť sa, hovoria dokumenty predložené Komisiou, ktoré slú žili na prípravu zmluvných rokovaní.
19. Z tohto dôvodu by sa mala použiť úplne iná metóda, a síce tá, podľa ktorej treba vychádzať z pôvodného textu, teda z toho znenia dohody, ktoré slúžilo ako východis kový text na preklady do iných jazykov. V prejednávanej veci by to bol text v angličtine ako jazyku konania. Tento text („shall ensure") jednoznačne stanovuje povinnosť.
23. V prospech charakteru článku 23 ods. 1 dohody ako povinnosti hovorí okrem iného porovnanie s podobnými dohodami. Porov nanie s článkom 24 ods. 1 dohody 20. Vzhľadom na jazykové odlišnosti sa však s Ukrajinou 14, ako aj článkom 23 ods. 1 zdá nevyhnutné vziať do úvahy úmysel dohody s Moldavskom 15 tak ukazuje, že tieto zmluvných strán a cieľ ustanovenia, ktoré paralelné predpisy výslovne obsahujú slovné treba vyložiť 12. spojenie „budú sa usilovať... zaistiť".
21. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že táto fáza prieskumu sa nebude vždy odlišovať 13 od druhej fázy prieskumu , totiž od zahrnu tia cieľa, účelu, podstaty dohody a podobne.
11 — Rozsudky z 15. decembra 1977, Dufour, 76/77, Zb. s. 2485, a z 28. júna 1979, Lentes a i., 233/78 až 235/78, Zb. s. 2305. 24. V prospech toho, že článok 23 ods. 1 12 — Rozsudky z 13. marca 1973, Mij PPW, 61/72, Zb. s. 301: dohody stanovuje povinnosť, ktorá ide nad z 21. novembra 1974, Moulijn, 6/74, Zb. s. 1287; z 3. marca rámec povinnosti snažiť sa, hovorí ďalej 1977, North Kerry Milk Products, 80/76, Zb. s. 425, a zo 16. marca 1977, Liégeois, 93/76, Zb. s. 543. okolnosť zdokumentovaná v podkladoch Pozri aj rozsudky z 13.júla 1989, Henriksen, 173/88, Zb. s. 2763, bod 11; zo 7. decembra 1995, Rockfon, C-449/93, Zb. s. I-4291, bod 28, a Kraaijeveld a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 28. 13 — Rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999; Dufour, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, a z 24. júna 14 - Ú. v. ES L 49, 1998, s. 3. 1981, Elefanten Schuh, 150/80, Zb. s. 1671. 15 — Ú. v. ES L 181, 1998, s. 3.
I - 2586
SIMUTENKOV
k zmluvným rokovaniam, že Rusko vyjadrilo verzií, ako aj úmysel zmluvných strán želanie v tomto smere. hovoria v prospech jasnej povinnosti Spolo čenstva a členských štátov, a tým aj v prospech priameho účinku tohto ustano venia.
25. Proti záväznému charakteru, a tým aj proti priamemu účinku článku 23 dohody by mohlo hovoriť toto obmedzenie na začiatku jeho odseku 1: „s výhradou právnych pred pisov, podmienok a postupov platných v každom členskom štáte..." 2. Obsah a zameranie dohody
26. Podľa judikatúry Súdneho dvora týkajú 28. Aj keby oddelené posúdenie ustanove cej sa podobného ustanovenia v zmluvách nia, ktorého priamy účinok sa má preskúmať, o pristúpení sa však slovné spojenie hovorilo v prospech priameho účinku, treba „s výhradou podmienok a modalít platných ešte preskúmať, či tento výsledok bude v jednotlivých členských štátoch" nemá potvrdený predmetom a druhom (tiež: pod vykladať tak, že členským štátom je dovolené stata a účel alebo cieľ a súvislosti) dohody. viazať použitie zákazu diskriminácie obsiah nutého v tomto ustanovení na podmienky alebo ho obmedziť podľa svojej voľnej úvahy, pretože takýmto výkladom by sa toto usta novenie zbavilo podstaty a akéhokoľvek praktického účinku 16.
29. S odvolaním sa na článok 31 ods. 1 Viedenského dohovoru z 23. mája 1969 o zmluvnom práve Súdny dvor s ohľadom na výklad zmlúv konštatoval, že „zmluvu treba vykladať v dobrej viere v súlade 27. Ako výsledok oddelenej analýzy článku s obvyklým významom, ktorý sa pripisuje 23 ods. 1 dohody možno teda stanoviť, že tak jej ustanoveniam v ich vzájomnej súvislosti pôvodný anglický text, väčšina jazykových a vo svetle jej cieľa a účelu" 17.
16 — Rozsudok Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke 17 — Stanovisko zo 14. decembra 1991,1/91,Zb. s. I-6079, bod 14, pod čiarou 3, bod 29; porovnaj aj rozsudok Pokrzeptowicz- a rozsudok z 20. novembra 2001, Jany a ¡.,C-268/99, Zb. Meyer, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 23 a nasl. s. I-8615, bod 35.
I - 2587
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
30. Znenie ustanovenia nie je samo osebe strane dohoda v mnohých ohľadoch zaostáva rozhodujúce, čo dokazuje skutočnosť, že za takzvanými zmluvami o pristúpení. To sa Súdny dvor ustanovenie jednej dohody, ktoré týka jednak materiálneho obsahu, pretože bolo doslovne prevzaté zo Zmluvy ES, raz dohoda nezriaďuje ani zónu voľného vykladá ako toto ustanovenie Zmluvy ES obchodu a aj vo vzťahu k voľnému pohybu a druhý raz nie. 18 osôb zaostáva za ustanoveniami zmlúv o pristúpení. Okrem toho vykazujú celý rad rozdielov aj inštitucionálne ustanovenia, napríklad mechanizmus urovnania sporov.
31. Pokiaľ ide o článok 23 ods. 1 dohody, v literatúre prevláda názor, že toto ustano venie nie je priamo použiteľné. Zdôvodňuje sa to buď tým, že článok 27 dohody pred 19 pokladá odporúčania Rady pre spoluprácu , alebo tým, že dohoda sleduje iba obmedzený cieľ. 2 0 34. Dohoda navyše nesmeruje k žiadnemu pridruženiu, a už vôbec nie k pristúpeniu zmluvných partnerov, ktorí nepatria do EÚ, ako to bolo napríklad v prípade dohody so Slovenskom, ktorá bola základom veci Deut scher Handballbund proti Kolpak.
32. Ďalej je teda potrebné preskúmať dohodu s ohľadom na jej podstatu a účel alebo s ohľadom na cieľ, ktorý sleduje.
35. Podľa môjho názoru však nie je pre 33. Na jednej strane pritom možno skon prijatie priameho účinku ustanovenia štatovať, že dohoda je v porovnaní s predtým dohody rozhodujúce, či táto dohoda obsa uzavretou obchodnou dohodou s Ruskom huje výslovný odkaz na možnosť pristúpenia. v každom prípade krokom vpred. Na druhej
18 — Porovnaj rozsudky z 1. júla 1993, Eurim-Pharm, C-207/91, Zb. s. I-3723, a Metalsa, C-312/91, Zb. s. I-3751. 19 — CREMONA, M.: Citizens of Third Countries: movement and employment of migrant workers within the European Union. In: Legal issues of European integration 1997, 87 (112). 20 —CREMONA, M.: c. d., 87 (112). MARESCEAU, M. — MONTAGUTI, E.: The Relations between the European Union and Central and Eastern Europe: A legal Appraisal. In: Common Market Law Review 1995, 1327 (1341 a nasi.), poukazujú na základe zvolených právnych podkladov na inú 36. To vyplýva aj z medzičasom ustálenej sledovanú politiku. judikatúry týkajúcej sa Dohody o spolupráci
I - 2588
SIMUTENKOV
s Alžírskom a Marokom. Vo vzťahu dohody stačí, aby zmluvní partneri podpo k Maroku Súdny dvor uviedol: rovali celkovú spoluprácu predovšetkým v oblasti pracovných síl, aby pravidlo zako tvené v takejto dohode mohlo priamo upravovať právne postavenie jednotlivca. 23
„Cieľom dohody... je podporiť celkovú spolu prácu medzi zmluvnými stranami okrem iného v oblasti pracovných síl. Okolnosť, že dohoda má hlavne podporovať hospodársky 39. Ustanovenie o cieli dohody o spolupráci vývoj Maroka, a že sa obmedzuje na zave s Alžírskom a Marokom znie takto: denie spolupráce medzi stranami, bez toho, aby smerovala k pridruženiu alebo budú cemu pristúpeniu Maroka k Spoločenstvám, nemôže vylúčiť priamy účinok niektorých jej ustanovení." 2 1
„Cieľom tejto dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a... je podporiť celkovú spoluprácu zmluvných strán, aby sa prispelo k hospodárskemu a sociálnemu roz voju... a uľahčiť prehĺbenie ich vzťahov. Na 37. Dohoda s Ruskom však vykazuje tento účel sa stanovia a vykonajú ustanovenia v jednom bode dokonca určitú spoločnú a opatrenia v oblasti hospodárskej, technickej črtu so zmluvou o pristúpení. Aj dohoda tak a finančnej spolupráce pre obchod, ako aj pre sleduje „postupnú integráciu" zmluvného sociálnu oblasť." [neoficiálny preklad] partnera. Tento aspekt bol pre Súdny dvor jednou z rozhodujúcich okolností pri posu dzovaní priameho účinku určitých ustano 22 vení zmluvy o pristúpení.
40. V porovnateľnom ustanovení dohody, teda v článku 1, sa dohodol cieľ partnerstva s Ruskom takto: „na základe princípov trhového hospodárstva podporovať rozšíre 38. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie obchodu a investícií, ako aj vyrovnané týkajúcej sa dohôd o spolupráci možno hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stra- okrem toho vyvodiť, že s ohľadom na cieľ
23 — Porovnaj rozsudky Kziber, už citovaný v poznámke pod 21 — K Dohode s Marokom pozri rozsudok z 31. januára 1991, čiarou 21, body 15 až 22; z 20. aprila 1094, Yousfi, C-58/93, Kziber, C-18/90, Zb. s. I-199, bod 21. Zb. s. I-1353, body 16 až 18; z 5. aprila 1995, Krid, C-103/94, 22 — Rozsudky Gloszczuk, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, Zb. s. I-719, body 21 až 23; z 3. októbra 1996, Hallouzt- bod 50, a Pokrzeptowicz-Meyer, už citovaný v poznámke pod Choho, C-126/95, Zb. s. I-4807, bod 19, a z 15. januára 1998, čiarou 3, bod 42. Babahenini, C-113/97, Zb. s. I-183, bod 17.
I - 2589
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
nami, a tak podporovať trvalý a udržateľný 43. Skutočnosť, že časť, v ktorej sa nachádza rozvoj zmluvných strán"; „vytvoriť základ pre kapitola I dohody, znie „Hlava IV Ustanove spoluprácu v oblastiach hospodárstva, sociál nia o o b c h o d n ý c h p o d m i e n k a c h nych vecí, financií a kultúry, ktorá spočíva na a investíciách", vedie síce k záveru zásadách obojstrannej výhody, obojstrannej o odlišnej terminológii a inom vecnom zodpovednosti a vzájomnej podpory"; obsahu, než má zmluva o pristúpení, nepri „vytvoriť vhodný rámec pre postupnú inte púšťa však žiadne opačné závery o účinku gráciu medzi Ruskom a širším priestorom v nej obsiahnutých ustanovení. spolupráce v Európe"; „vytvoriť nevyhnutné predpoklady pre budúce zriadenie zóny voľného obchodu medzi Spoločenstvom a Ruskom, ktorá v podstate zahŕňa celý obchod medzi nimi, ako aj predpoklady pre slobodu usadzovania sa spoločností, cezhra- ničný pohyb služieb a kapitálu". 44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podstata a účel alebo cieľ a súvislosť dohody hovoria v prospech priameho účinku ustanovení, ktoré sú predmetom konania.
45. Teraz ešte zostáva preskúmať, či ustano venia článkov 27 a 48 dohody bránia priamemu účinku článku 23. 41. Porovnanie cieľov dohody s cieľmi dohôd o spolupráci tak ukazuje, že ciele dohody sú vo viacerých bodoch zhodné s cieľmi dohôd o spolupráci.
46. Priamemu účinku článku 23 dohody nebráni ani jej článok 27. Toto ustanovenie stanovuje, že Rada pre spoluprácu vydáva odporúčania pre vykonávanie článkov 23 a 26.
42. Nakoniec ani rozdiel medzi názvom kapitoly („Kapitola I Podmienky zamestná vania"), v ktorej sa nachádza článok 23 ods. 1 47. Už znenie článku 27, ktorý uvádza iba dohody, a zodpovedajúcej kapitoly formu právneho aktu „odporúčanie", hovorí v zmluvách o pristúpení („Kapitola I Voľný proti tomu, aby sa z toho vyvodilo, že pohyb pracovníkov") nehovorí v neprospech vykonanie článku 23 závisí od vydania priameho účinku článku 23 ods.1. ďalšieho právneho predpisu. Úloha, ktorú
I - 2590
SIMUTENKOV
článok 27 vyhradzuje Rade pre spoluprácu, je a poskytovaní služieb, pokiaľ ich neuplatňujú teda vo vzťahu k článku 23 obmedzená — tak, že sa tým odstránia alebo obmedzia slúži uľahčeniu vykonávania — a nemožno ju výhody, ktoré jednej zo strán vznikli na chápať tak, že by viazala priame uplatnenie základe ustanovenia tejto dohody", [neofi zákazu diskriminácie na nejakú podmienku, ciálny preklad] a to na vydanie právneho aktu 24.
50. Článok 48 dohody takmer doslovne zodpovedá článku 59 dohody so Slovenskom, ako aj článku 58 dohody s Poľskom. Vo 48. Tento výsledok nakoniec zodpovedá vzťahu k obom posledným uvedeným doku ustálenej judikatúre, ktorá sa týka dohody mentom Súdny dvor 2 6skonštatoval, že o spolupráci s Alžírskom a Marokom. Podľa nebránia priamemu účinku. nej má zákaz diskriminácie v oblasti sociál neho zabezpečenia priamy účinok, hoci Rada pre spoluprácu svoje vykonávacie oprávnenie nevyužila, to znamená, že neprijala žiadne opatrenia na vykonanie zásad stanovených v dotknutých ustanoveniach dohody 25 .
3. Záver
49. Ustanovenie článku 48 dohody rovnako nebráni tomu, aby článok 23 ods. 1 stanovo val jasnú povinnosť. Podľa článku 48 zmluv 51. Zhrnutie všetkých aspektov podstatných ným stranám „na účely tejto hlavy nebráni pre posúdenie priameho účinku ustanovenia táto dohoda... v uplatňovaní ich zákonov v dohode vedie k záveru, že článok 23 ods. 1 a iných právnych predpisov o vstupe dohody treba vykladať tak, že v ňom zako a pobyte, zamestnávaní, podmienkach tvená povinnosť Spoločenstva a jeho člen zamestnávania, usadzovaní sa fyzických osôb ských štátov zaistiť ruským štátnym prísluš níkom, ktorí sú už legálne zamestnaní na území členského štátu, zaobchádzanie bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti 24 — Rozsudok Kziber, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 19. 25 — Pozri rozsudky Kziber, už citovaný v poznámke pod čiarou 21; Yousfi, už citovaný v poznámke pod čiarou 23; Krid, už citovaný v poznámke pod čiarou 23; Hallouzi-Choho, už 26 — Rozsudky Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke citovaný v poznámke pod čiarou 23, a Babahcnini, už pod čiarou 3, bod 28, a ľokrzeplowicz-Meyer, už citovaný citovaný v poznámke pod čiarou 23. v poznámke pod čiarou 3, bod 28.
I - 2591
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
v porovnaní s jeho vlastnými štátnymi 54. Východiskový bod pri určovaní norma príslušníkmi, pokiaľ ide o pracovné pod tívneho obsahu článku 23 ods. 1 dohody mienky, odmeňovanie alebo prepúšťanie, má predstavuje rozsudok Súdneho dvora vo veci priamy účinok. Deutscher Handballbund/Kolpak, ktorý sa týka obsahu ustanovenia inej dohody, ktoré je porovnateľné s článkom 23 ods. 1 dohody, a to článku 38 dohody so Slovenskom.
B — Obsah článku 23 ods. 1 dohody: Rozsah povinnosti
55. Pokiaľ ide o použiteľnosť článku 38 dohody so Slovenskom na pravidlá športo vého zväzu, Súdny dvor konštatoval, že tento predpis zahŕňa aj pravidlo prijaté športovým zväzom, ako je Deutscher Handballbund, 52. V prejednávanej veci ide o to, či článok ktoré stanovuje predpoklady pre výkon 23 ods. 1 dohody bráni pravidlu, ako je závislej činnosti profesionálnym športov pravidlo v konaní vo veci samej. V tomto com. 27 ohľade je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa obsahu právnej úpravy voľného pohybu osôb v článku 39 ES a popri tom treba preskúmať, či má článok 23 ods. 1 dohody v každom prípade, pokiaľ ide o také pravidlo, aké je predmetom konania vo veci samej, ten istý obsah.
56. Článok 23 ods. 1 dohody obsahuje v hlavnom bode takmer rovnakú povinnosť ako článok 38 ods. 1 dohody so Slovenskom, a to, že so štátnymi príslušníkmi zmluvnej 53. V súvislosti s rozsahom zákazu diskrimi strany, ktorí sú na území členského štátu nácie, ktorý je stanovený v článku 23 ods. 1 legálne zamestnaní, sa zaobchádza bez dohody, treba preskúmať, či pravidlo, ktoré je diskriminácie na základe štátnej príslušnosti predmetom konania vo veci samej, pred v porovnaní s jeho vlastnými štátnymi stavuje podmienku zamestnávania. Pritom príslušníkmi, pokiaľ ide o pracovné pod treba odlišovať dva prvky: po prvé treba mienky, odmeňovanie alebo prepúšťanie. preskúmať, či sú zahrnuté aj pravidlá špor tových zväzov, po druhé treba preskúmať, aký rozsah má zákaz diskriminácie podľa 27 — Rozsudok Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke článku 23 ods. 1 dohody. pod čiarou 3, bod 37.
I - 2592
SIMUTENKOV
57. Tým sú rovnako ako vo veci Deutscher 60. Pokiaľ má športové pravidlo, ako je Handballbund/Kolpak splnené predpoklady pravidlo v konaní vo veci samej, priamy na to, aby sa zásady, ktoré vypracoval Súdny vplyv na účasť na stretnutiach ruského 2 dvor v právnej veci Bosman 8k článku 39 profesionálneho hráča, ktorý je podľa vnú Zmluvy ES, preniesli aj na článok 23 ods. 1 troštátnych právnych predpisov prijímajú dohody. ceho členského štátu už legálne zamestnaný, týka sa pracovných podmienok v zmysle článku 23 ods. 1 dohody.
61. Na tomto právnom posúdení nemôžu 58. Pokiaľ ide o otázku, či pravidlo, ktoré je nič zmeniť ani rozdiely, najmä pokiaľ ide predmetom konania vo veci samej, pred o ich právny charakter, medzi športovými stavuje podmienku zamestnávania, pravidlami, ktoré sú predmetom konania vo v prejednávanej veci sa uviedlo, že licencie veci samej, a športovými pravidlami, ktoré upravujú prístup na trh práce a nemožno ich tvorili základ vo veci Deutscher Handball- považovať za podmienky zamestnávania. bund/Kolpak. Predpisy, ktoré upravujú prístup na trh práce, pritom nesporne nespadajú pod člá nok 23 ods. 1 dohody.
62. Ostáva preskúmať, či pravidlo v konaní vo veci samej vedie k diskriminácii, ktorá je podľa článku 23 ods. 1 dohody zakázaná.
59. Z judikatúry Súdneho dvora 29 však jednoznačne vyplýva jednak to, 'že ustanove nia, ako sú ustanovenia v konaní vo veci samej, sa netýkajú zamestnávania profesio nálnych hráčov, ktoré nie je obmedzené, ale 63. Z judikatúry Súdneho dvora 3 0 týkajúcej možnosti ich klubov nominovať týchto sa článku 39 ods. 2 ES vyplýva, že toto hráčov na oficiálny zápas, jednak to, že táto ustanovenie bráni uplatneniu pravidiel vyda účasť na stretnutiach predstavuje hlavný cieľ ných športovými zväzmi, podľa ktorých činnosti týchto hráčov. môžu športové kluby nominovať na stretnu tia organizované týmito zväzmi iba obme-
28 — Rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 87. 29 — Rozsudky Bosman, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, 30 — Rozsudky Bosman, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 120, a Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke bod 137, a Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 45 a nasl. pod čiarou 3, bod 48 a nasl.
I - 2593
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-265/03
dzený počet profesionálnych hráčov, ktorí sú ako ruský štátny príslušník, aj keď je štátnymi príslušníkmi iných členských krajín. v členskom štáte legálne zamestnaný, má v porovnaní s hráčmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo štátu patriaceho do EHP, v zásade iba obmedzenú možnosť zúčastňovať sa na určitých súťa žiach, a to na Campeonatos Nacionales (národné majstrovstvá) Ligy de Primera y Segunda División (prvá a druhá liga), na 64. Článok 23 ods. 1 dohody zaisťuje majstrovstvách Španielska/Copa de S.M. el zamestnancom s ruskou štátnou príslušno Rey ą na Supercopa, ktoré okrem toho sťou, ktorí sú legálne zamestnaní na území predstavujú hlavný cieľ jeho činnosti ako členského štátu, právo na rovnaké zaobchá profesionálneho futbalistu. 31 dzanie, pokiaľ ide o podmienky zamestnáva nia, ktoré má rovnaký rozsah ako právo priznané v podobnom znení príslušníkom členských štátov v článku 39 ods. 2 ES.
68. Pravidlo, ktoré je predmetom konania vo veci samej, sa rovnako ako pravidlo, ktoré bolo základom veci Bosman a Deutscher 65. Pravidlo sporné v konaní vo veci samej Handballbund/Kolpak, nevzťahuje na oso okrem toho zodpovedá ustanoveniam bitné stretnutia medzi mužstvami, ktoré o cudzincoch, o ktoré išlo vo veci Bosman reprezentujú svoje krajiny, ale naopak platí a vo veci Deutscher Handballbund/Kolpak. pre všetky oficiálne stretnutia medzi klubmi, a týka sa tak základu činnosti vykonávanej profesionálnymi hráčmi. 32
66. Tým možno preniesť záver prijatý Súd nym dvorom v jeho judikatúre týkajúcej sa výkladu článku 39 ods. 2 ES na článok 23 ods. 1 dohody. 69. Nakoniec treba poukázať na to, že v konaní neboli uvedené žiadne dôvody, na základe ktorých by sa pravidlo, ktoré je predmetom konania vo veci samej, mohlo považovať za opodstatnené z výlučne špor tových dôvodov.
67. Ako záver možno skonštatovať, že člá nok 23 ods. 1 dohody bráni uplatneniu 31 — Porovnaj rozsudok Deutscher Handballbund, už citovaný takého pravidla, aké je predmetom konania v poznámke pod čiarou 3, bod 51. vo veci samej, na pána Simutenkova, pretože 32 — Rozsudky Bosman, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 128, a Deutscher Handballbund, už citovaný v poznámke v dôsledku tohto pravidla pán Simutenkov pod čiarou 3, bod 54.
I - 2594
SIMUTENKOV
V — Návrh
70. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku takto:
„Článok 23 ods. 1 Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, treba vykladať tak, že bráni právnej úprave, na základe ktorej športový zväz členského štátu uplatnil na profesionálneho športovca ruskej štátnej príslušnosti, ktorý je riadne zamestnaný vo futbalovom klube takéhoto zväzu, pravidlo, podľa ktorého môžu kluby nominovať do súťaží na národnej úrovni iba obmedzený počet hráčov z tretích štátov, ktoré nepatria do Európskeho hospodárskeho priestoru."
I - 2595