C-267/03

I - 3250

LINDBERG

4. Podľa článku 1 ods. 9 v znení platnom 7. Po tretie, obsahuje „zákony, iné právne v rozhodnom čase zahŕňa „technický pred­ predpisy alebo správne opatrenia..., ktoré pis" tri druhy opatrení. zakazujú výrobu, dovoz, zavedenie na trh alebo používanie výrobkov" [neoficiálny pre­ klad].

5. Po prvé, zahŕňa „technické špecifikácie" [neoficiálny preklad], ktorých dodržiavanie je v súvislosti so zavedením výrobku na trh alebo jeho používaním v členskom štáte 8. Na účely týchto definícii sa za „výrobok" alebo jeho väčšej časti de iure alebo defacto považuje „každý priemyselne vyrábaný výro­ povinné. Podľa článku 1 ods. 2 je „technickou bok a každý poľnohospodársky výrobok" špecifikáciou" taká, ktorá „upravuje charak­ (článok 1 ods. 1) [neoficiálny preklad]. teristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bez­ pečnosť a rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody." [neofi­ ciálny preklad] 9. Nakoniec, „návrh technického predpisu" je znením technického predpisu v štádiu prípravy, v ktorom je možné ešte stále vykonať zmeny (článok 1 ods. 10).

15. Pán Lindberg je stíhaný za verejné usporadúvanie hazardných hier prostredníc­ tvom zakázaných hracích automatov vo 13. Je možné poznamenať, že toto znenie Švédsku v období medzi januárom 1997 smernice je zrušené a že situácia sa teraz a aprílom 1998. V odvolacom konaní pred riadi smernicou 98/34/ES 5 . Skoršie znenie Högsta domstolen (Najvyšší súd) sa má bolo takmer ihneď nahradené smernicou rozhodnúť, či zákaz verejného usporadúvania 98/48/ES 6 , ktorá rozšírila jej pôsobnosť hazardných hier prostredníctvom predmet­ o „služby Informačnej spoločnosti", ktorými ných automatov je právne neúčinný, keďže je „každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za ide o technický predpis, ktorý nebol ozná­ mený v súlade so smernicou.

5 — Smernica Európskeho parlamentu, a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o službe Informačnej spoločnosti, Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37, Mim. vyd. 13/020, s. 337. 7 — Pozri smernicu 98/48, článok 1 ods. 2. 6 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 1998, 8 — Pozri rozsudok z 30. apríla 1996, CIA Security International, Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18, Mim. vyd. 13/021, s. 8. C-194/94, Zb. s. I-2201, body 54 a 55, a bod 2 výrokovej časti.

I - 3252

LINDBERG

16. Predmetné automaty sú automatmi bež­ 19. Zákon z roku 1994 zakazuje prevádzku ného typu, na ktorých môže hráč vyhrať lotérií pre širokú verejnosť bez povolenia. cenu, ak určité symboly sú usporiadané Definícia lotérie takisto zahŕňa „lotériu, hry automatom, pričom výsledok väčšinou závisí na hracích automatoch, rulety, hry od náhody. Osobitnou vlastnosťou, ktorá ich s kockami, kartami, pyramídové listové hry odlišuje od ostatných takýchto automatov, je a iné podobné hry", a v takýchto prípadoch na účely tohto sporu to, že samotné nevydá­ sa zákaz rozširuje na všetky situácie, kde je vajú výhry v žiadnej podobe. Prípadné výhry hra usporiadaná pre zisk, bez ohľadu na to, či musia byť vyzdvihnuté osobou zodpovednou je usporiadaná pre širokú verejnosť, alebo za prevádzku automatov. nie.

23. Na vyplnenie nechceného legislatívneho vákua bol zákon z roku 1994 zmenený s účinnosťou od 1. januára 1997 (ďalej len 26. V konaní pred vnútroštátnym súdom „novela z roku 1996"). Definícia „hracích pán Lindberg tvrdil, že novela z roku 1996, automatov" bola rozšírená na všetky „mecha­ na základe ktorej je stíhaný, mala byť nické alebo elektronické hracie automaty", oznámená podľa smernice a že vzhľadom avšak použiteľnosť povolenia ostala obme­ na to, že sa tak nestalo, nemôže byť dzená na predtým vymenované kategórie, uplatnená proti nemu. ktoré samotné vydávajú výhry. Následne bolo usporadúvanie hazardných hier pre zisk alebo pre širokú verejnosť na takých hracích automatoch, ktoré sú predmetom sporu, zakázané.

27. Tento názor zastáva aj generálny pro­ kurátor, ktorý nenamieta zastavenie trest­ ného stíhania pre trestný čin usporadúvania nedovolených hazardných hier.

24. Novela z roku 1996 nebola oznámená Komisii ako návrh technického predpisu; švédska vláda bqla toho názoru, že išlo len o objasnenie už existujúcich predpisov, a oznámenie nebolo podľa smernice nutné. 28. Högsta domstolen však pred vydaním rozhodnutia položil nasledujúce prejudi- ciálne otázky:

25. Niektoré orgány však prejavili pochyb­ nosti týkajúce sa správnosti tohto názoru. „1. Môže zavedenie zákazu používania urči­ Následne, nemeniac svoje pôvodne stanovi­ tého výrobku vo vnútroštátnom pred­ sko, sa vláda predsa len rozhodla oznámenie pise byť technickým predpisom, ktorý zaslať. Po tomto oznámení bola opäť prijatá musí byť oznámený v zmysle smernice?

I - 3254

LINDBERG

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-267/03

A — Rozsah otázok nielen to, či existuje obmedzenie obchodu, ale aj to, či toto obmedzenie môže byť odôvodnené na akomkolvek základe uvede­ nom v Zmluve alebo v ustálenej judikatúre a či je primerané sledovanému cieľu. Nebolo 31. Otázkou, na ktorú vnútroštátny súd byť však vhodné brať tieto okolnosti do hľadá odpoveď je, či novela z roku 1996 úvahy pred rozhodnutím, či má byť opatrenie spadá do definície technických predpisov oznámené v súvislosti so systémom preven­ uvedenej v smernici v znení použiteľnom tívnej kontroly. Na zhodnotenie týchto okol­ ností slúži samotný mechanizmus kontroly, v danom čase. ktorý bol by vážne oslabený, ak by sa týmto spôsobom obišiel. Navyše, ako som už mal možnosť poznamenať,9 každá potreba pred­ chádzajúceho posúdenia účinku opatrenia by sťažila rozhodnutie o tom, ktoré z opatrení sú príslušné. 32. Oznamovacia povinnosť na základe smernice závisí od definície, a nie od toho, či zmyslom novely je ustanoviť skutočné alebo potenciálne obmedzenie obchodu vo vnútri Spoločenstva.

33. Je pravdou, že cieľom smernice je chrániť 36. Je takisto pravdou, že článok 10 ods. 2 voľný pohyb tovaru. obsahuje odchýlku týkajúcu sa opatrení, ktoré nenarúšajú voľný pohyb tovaru.

34. Jedným z mechanizmov, ktoré používa, je pritom preventívna kontrola. Povinnosť členských štátov zúčastniť sa na tejto kon­ trole nemôže závisieť od konkrétneho vzá­ jomného nesúladu medzi daným opatrením a pravidlami Zmluvy týkajúcimi sa voľného 37. Táto odchýlka sa však uplatňuje len na pohybu. opatrenia zakazujúce výrobu výrobku a oslobodzuje len od povinnosti odložiť prijatie opatrenia, a nie od povinnosti oznámiť ho. Pre okolnosti daného prípadu preto nie je podstatná.

10 — Pozri rozsudok CIA Security International, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 48. 42. Otázky položené vnútroštátnym súdom 11 — Pozri rozsudok Súdneho dvora z 8, marca 2001, van der Burg, sú ďalej založené na predpoklade, že zákaz C-278/99, Zb. s. I-2015; body 17 a 23, a body 20 až 24 návrhov. 12 — Rozsudok zo 16. júna 1998, Lemmens, C-226/97, Zb. s. I-3711, bod 36. 13 — Porovnaj rozsudok zo 14. júla 1998, Safety Hi-Tech, 14 — Rozsudok z 11. septembra 2003, Anomar, C-6/01, Zb. C-284/95, Zb. s. I-4301, body 29 až 32. s. I-8621, body 62 až 75.

I - 3257

NÁVRHY RF.NF.RAl.NEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-267/03

usporadúvania hazardných hier na určitých nevyžaduje oznámenie podľa smernice. Ako automatoch bol zavedený novelou z roku Súdny dvor uviedol vo veci Colim 15, „vnú­ 1996 a zákon z roku 1994 ho predtým troštátne opatrenie, ktoré bolo vydané po neobsahoval. účinnosti [smernice] a ktoré opakuje alebo nahrádza vnútroštátne opatrenie bez toho, aby dopĺňalo nové alebo doplňujúce špecifi­ kácie, a pôvodné opatrenie bolo Komisii riadne oznámené, sa nepovažuje za ,návrh' technického predpisu... a následne nepo­ dlieha oznamovacej povinnosti". 43. Švédska vláda však vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že novela nepredstavo­ vala podstatnú zmenu zákona a že pred­ metný zákaz bol účinný už od roku 1995. Žiada preto Súdny dvor, aby výslovne uvie­ dol, že neexistuje povinnosť oznamovať technický predpis, ktorý nemení jestvujúci právny stav.

47. Je však asi zriedkavé, aby zmena znenia predpisu nemala účinok na jeho obsah. Ak existuje možnosť takéhoto účinku — pričom sa zdá, že švédske úrady neboli jednotné v presvedčení, že novela z roku 1996 44. Samozrejme, Súdny dvor nie je príslušný nezmení jestvujúci právny stav — zdá sa vykladať švédsku právnu úpravu. Len vnú­ nutné to oznámiť, v súlade s cieľom pre­ troštátny súd môže určiť, či bol predmetný ventívnej kontroly, ktorá je podstatou zákaz zavedený zákonom z roku 1994, alebo systému založeného smernicou. Je možné novelou z roku 1996. Nastolená otázka musí pripomenúť, že podľa článku 8 ods. 1 tretieho byť preto určená na základe predpokladu pododseku musia členské štáty oznámiť vnútroštátneho súdu a teda, že práve novela návrh znova, ak v ňom urobili významné zákaz zaviedla. zmeny.

store, ktorého členským štátom bolo Švéd­ nom predpise môže byť technickým pred­ sko, t j . po 1. januári 1994, je potrebné pisom, ktorý musí byť oznámený v zmysle poznamenať, že — v rozpore s názorom smernice. výslovne vyjadreným generálnym advokátom — sa smernica vo Švédsku v tom čase už aplikovala. 16

51. Ak to vyjadríme takto všeobecne, potom odpoveď je jasne áno. Článok 1 ods. 9 49. Znenie smernice platné v danom čase smernice stanovuje, že technické predpisy však vyžaduje rozdielnu analýzu. Lehota na zahŕňajú „právne a správne predpisy ... prebratie zmien zavedených smernicou zakazujúce... používanie výrobku" [neofi­ 94/10, uplatniteľných na vnútroštátnu ciálny preklad]. Takýto zákaz preto spadá právnu úpravu prijatú v roku 1996, uplynula do tretej kategórie technického predpisu, až 1. júla 1995.Tieto zmeny významne ktorý je uvedený v článku 1 ods. 9 smernice doplnili definíciu technického predpisu. a v bode 7 vyššie. Navyše, povinnosti švédskej vlády a následky každého nezosúladenia sa s nimi budú posudzované vzhľadom na postavenie Švédska v roku 1994, ako členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, skôr ako členského štátu Európskej únie, ku ktorej pristúpilo 1. januára 1995. 52. Predmetná úprava sporná v rámci vnú­ troštátneho konania však nemusí zakázať samotné používanie výrobku, ale skôr — nepriamo — poskytnutie služby, ktoré má dopad na takéto používanie. Z ustálenej judikatúry 17 je zrejmé, že poskytnutie mož­ nosti používať hracie automaty verejnosťou prestavuje službu. C — Prvá otázka

50. Prvou otázkou je, či zavedenie zákazu používania určitého výrobku vo vnútroštát­ 53. Vnútroštátny súd berie takúto možnosť do úvahy vo svojej druhej a tretej otázke.

54. Druhou otázkou tak je, či zavedenie zákazu určitej služby, ktorá ovplyvňuje pou­ žívanie určitého výrobku, vo vnútroštátnom predpise môže byť technickým predpisom, ktorý musí byť oznámený v zmysle smernice. 57. V tomto smere však portugalská vláda tvrdí, že v súlade so zásadou accessorium sequitur principale, ustanovenia zakazujúce alebo obmedzujúce službu, a tým ovplyvňu­ júce použitie výrobku, ktorý je nutným doplnkom pre poskytnutie danej služby, nemôžu predstavovať technické predpisy vo vzťahu k samotnému výrobku. 55. V platnom znení smernice sa povinnosť oznámenia uplatňuje len na technické pred­ pisy, ktoré ovplyvňujú výrobky, a nie na tie, ktoré ovplyvňujú služby. Až po účinnosti smernice 98/34, ktorá bola zmenená smerni­ cou 98/48, sa povinnosť rozšírila na určité druhy služieb, hoci stále nejde o druh služby, ktorej sa týka tento spor. 18 58. Súdny dvor však vo veci Anomar objas­ nil, že zatiaľ čo na prevádzkovanie hracích automatov sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy týkajúce sa slobody poskytovať služby, ich dovoz spadá pod ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu tovaru, aj napriek väzbe, ktorá medzi nimi existuje.

56. Táto skutočnosť však v tomto prípade nie je relevantná, pretože otázka sa netýka voľného pohybu služieb, ale skôr možného vplyvu zákazu poskytovania určitej služby na obchodovanie s tovarom. Predpis zakazujúci službu s používaním určitého výrobku jasne 59. V dôsledku toho je potrebné stanoviť zakazuje aj používanie tohto výrobku na pravidlo, ktoré bude mať vplyv tak na poskytovanie tejto služby. Zákaz používať prevádzkovanie hracích automatov, ako aj výrobok bez obmedzení na iné účely tak

62. Podľa mňa je však potrebné bližšie preskúmať spôsoby použitia, ktoré pone­ 20 - Článok 1 Zákona, bod 2. cháva zákaz možnými. 21 — Porovnaj rozsudok Lemmens, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 25.

I - 3261

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-267/03

deného v článku 1 ods. 9 smernice a v bode 7 použitia určitého výrobku, je vhodnejšie vyššie. Ak na druhej strane zostávajú možné posúdiť, či sa to rovná zákazu tohto použitia, síce len obmedzené, ale nie čisto okrajové a to z toho dôvodu, že výrobok nie je v súlade použitia, potom budem súhlasiť s vládou s určitými technickými kritériami (uplatni- Spojeného kráľovstva, podľa ktorej zákaz teľnými pre iné, povolené použitia). Rovnalo použitia na účely smernice neexistuje. by sa to požiadavke, aby výrobok spÍňal na účely použitia tieto kritéria, a mohlo by to teda znamenať, že tento zákaz vytvoril technickú špecifikáciu ustanovujúcu charak­ teristiky vyžadované od výrobku v rámci prvej kategórie technického predpisu uvede­ ného v článku 1 ods. 9 smernice a v bode 5 vyššie a definovaného v článku 1 ods. 2.

66. Takisto súhlasím s tvrdením portugalskej vlády, ktoré predniesla na pojednávaní a podľa ktorého, ak je predmetným výrob­ kom automat, ktorý môže mat'naprogramo­ vané rôzne funkcie, a zákaz sa týka len jednej z týchto funkcií, potom opäť na účely smernice neexistuje zákaz použitia.

69. V danom prípade sa mi zdá, že požia­ davka, aby hracie automaty boli skonštru­ ované tak, aby vydávali výhry predpísanými 67. Pokiaľ ide o druhú možnosť — že spôsobmi, jasne spadá do obvyklého znenia pravidlo, zakazujúce usporadúvanie hier na pojmu „technická špecifikácia" a že nič nie je hracích automatoch, ktoré nevydávajú výhry, v rozpore s definíciou uvedenou v článku 1 možno považovať za požiadavku, aby všetky ods. 2 smernice. hracie automaty boli skonštruované tak, aby výhry vydávali — platia mnohé z rovnakých úvah. Osobitne sa nemá brať ohľad na možnosť čisto okrajových použití, na ktoré sa výrobok môže použiť, ale ktoré neboli účelom jeho konštrukcie.

74. Nebolo by jednoduché, prípadne ani užitočné, pokúsiť sa odpovedať na túto otázku takto všeobecne. Má byť vykladaná v kontexte v zmysle, že odkazuje na nové definovanie regulovanej služby (takej, ktorá 71. Ak odpoveď na prvú otázku je nie, alebo je povolená len za určitých podmienok), odpoveď na druhú otázku je áno, potom ktorá z dôvodu, že sa týka konštrukcie zákaz určitej služby predstavuje technický výrobku použitého pri tejto službe, ovplyv­ predpis, ktorý je potrebné oznámiť v súlade ňuje použitie výrobku. so smernicou.

72. Takéto posúdenie je vecou vnútroštát­ neho súdu, hoci zo súdneho spisu sa zdá pravdepodobné, že predmetná vnútroštátna 75. Významná časť odpovede na túto otázka úprava bude predstavovať technický predpis plynie z odpovede na druhú otázku. Pokiaľ je vyžadujúci oznámenie podľa smernice, ibaže služba obmedzená alebo zakázaná takým v skutočnosti existujú spôsoby použitia spôsobom, že zakazuje použitie určitého predmetných automatov na taký účel, na výrobku, či už úplne alebo vtedy, keď ktorý boli skonštruované, teda na hazardné výrobok nespĺňa určité technické kritéria, hry, ktoré nie sú čisto okrajové a ktoré od potom zavedenie opatrenia alebo zákazu nich nevyžadujú, aby boli skonštruované tak, bude predstavovať technický predpis, ktorý aby vydávali výhry. má byť oznámený v podobe návrhu.

I - 3263

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-267/03

76. Ďalšou časťou tretej otázky je skutoč­ doplňujúce špecifikácie, sa nevzťahuje ozna­ nosť, že sa týka nového definovania služby, movacia povinnosť, potom je možné a nie zavedenia jej zákazu. a contrario dospieť k záveru, že na opatrenie, ktoré dopĺňa nové alebo doplňujúce špecifi­ kácie, sa táto povinnosť vzťahuje.

LINDBERG

— skutočnosť, že nové ustanovenie živnosti predchádzajúcim povolením, nie sú o používaní má účinok úplného zákazu technickými predpismi. 2 3 alebo obmedzenia použitia v jednej alebo vo viacerých oblastiach použitia

85. Druhý a tretí uvedený faktor nastoľujú otázku možnej výnimky de minimis z oznamovacej požiadavky. sú faktormi, ktoré majú vplyv na oznamova­ ciu povinnosť.

86. Ako uvádza Komisia, smernica nešpeci­ fikuje žiadnu takúto výnimku, možno okrem 82. Pokiaľ ide o prvý a štvrtý z týchto tej týkajúcej sa územia, ktorú je možné faktorov, odpoveď sa zdá byť jasná z vyššie vyvodiť z článku 1 ods. 9: technické špecifi­ uvedeného. kácie a iné požiadavky, ktorých dodržiavanie nie je vo väčšej časti členského štátu povinné, nespadajú pod definíciu technického pred­ pisu. Keďže neexistuje náznak toho, že by bol predmetný zákaz akýmkoľvek spôsobom teritoriálne ohraničený, nie je tento aspekt v danom prípade relevantný.

83. Zavedenie zákazu použitia výrobku spadá do definície uvedenej v článku 1 ods. 9 smernice, zatiaľ čo obmedzenie, ktoré naďalej umožňuje použitie výrobku inými spôsobmi, ktoré nie sú čisto okrajové, do tejto definície nespadá. 87. Navyše to, či pri určení existencie obmedzenia obchodu existuje alebo neexi­ stuje nejaký dopad na pravidlo de minimis — a Súdny dvor je prevažne toho názoru, že neexistuje — takýto postoj sa nezdá vhodný v súvislosti so systémom preventívnej kon­ troly, pretože systém je osobitne skonštru­ ovaný tak, aby bolo možné stanoviť skutočný 84. V tomto zmysle sa nezdá podstatné, či alebo možný vplyv na obchodovanie. novozavedený zákaz použitia bol predtým povolený bez obmedzenia, alebo či bol predmetom povoľovacieho režimu, keďže 23 — Pozri rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite Dinital. predpisy, ktoré podmieňujú vykonávanie C-390/99, Zb. s. I-607, bod 45.

90. Aj napriek tomu sa domnievam, že 24 — Pozri body 99 až 102 mojich návrhov k rozsudku z 26. septembra 2000, Unilever, C-443/98, Zb. s. 1-7535. musia existovať určité obmedzenia tejto 25 — Pozri bod 11 vyššie. povinnosti na neuplatnenie takýchto pred­ 26 — Pozri už citovaný rozsudok Lemmens v poznámke pod čiarou pisov. 12.

I - 3266

LINDBERG

proti obvineniu z trestného činu vznesenému predpisom. V tomto prípade je žaloba na základe iného predpisu, ale založenému vznesená proti porušeniu samotného neoz­ na dôkaze získanom prostredníctvom povo­ námeného predpisu a musí byť možné leného zariadenia v súlade s predmetným dovolávať sa jeho neoznámenia pri obhajobe.

IV - Návrh

94. Som teda toho názoru, že Súdny dvor by mal Högsta domstolen odpovedať takto:

— výrobok môže byť legálne použitý na takýto účel iba vtedy, ak splní určité technické špecifikácie.

3. Nové definovanie služby spojenej s konštrukciou výrobku vo vnútroštátnej úprave je technickým predpisom, ktorý musí byť oznámený v zmysle smernice 83/189 v prípade, že nová definícia ovplyvňuje použitie výrobku akýmkoľvek vyššie uvedeným spôsobom.

4. Zmena vo vnútroštátnej úprave z povoľovacieho režimu na zákaz podlieha tej istej oznamovacej povinnosti ako zavedenie zákazu.

5. Okolnosti, akými sú vyššia alebo nižšia hodnota dotknutého výrobku alebo služby, alebo veľkosť trhu tohto výrobku alebo služby, nie sú podstatné vo vzťahu k oznamovacej povinnosti."

I - 3268