C-270/03
ECLI:EU:C:2005:228
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0270
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/TALIANSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACia prednesené 14. apríla 2005 1
I — Úvod pečného alebo nie nebezpečného) odpadu, predstavujú v zmysle článku 12 smernice o odpadoch „zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe [na základe podnikania — neoficiálny preklad]", a podliehajú tak 1. Komisia svojou žalobou navrhuje, aby registračnej povinnosti. Súdny dvor určil, že Talianska republika si tým, že vo svojej vnútroštátnej právnej úprave nezahrnula povinnosť podnikov, ktoré bežne a pravidelne vykonávajú zber a prepravu svojho vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a podnikov, ktoré pre pravujú svoj vlastný nebezpečný odpad v množstvách nepresahujúcich 30 kilogra II — Právny rámec mov alebo 30 litrov denne, zapísať sa do národného registra, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch 2 , zmenenej a doplnenej smerni cou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 3. A — Právna úprava Spoločenstva
3. Článok 12 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch stanovuje:
2. Hlavnou otázkou v danom konaní je, v akom rozsahu podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu svojho vlastného (nebez
„Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú 1 — Jazyk prednesu: nemčina. zber alebo prepravu odpadu na obchodnom 2 - Ú. v. ES L 194, s. 39, Mim. vyd. 15/001, s. 23 (ďalej len základe [na základe podnikania — neofi „smernica o odpadoch" alebo „povodní smernica"). 3 - Ú. v. ES I. 78, s. 32, Mini. vyd. 15/002, s. 3 (ďalej len ciálny preklad] alebo ktoré zariaďujú zne „pozmeňujúca a doplňujúca smernica", zatiaľ čo smernica o odpadoch zmenení a doplnená touto smernicou sa ďalej škodňovanie či zhodnocovanie odpadu uvádza ako „zmenená a doplnená smernica o odpadoch"). v mene tretej osoby (obchodníci či spro-
I - 5235
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-270/03
stredkovatelia), musia príslušné orgány regis III — Konanie pred podaním žaloby trovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu a konanie pred Súdnym dvorom konaniu."
5. Komisia predpokladajúc, že článok 30 ods. 4 legislatívneho dekrétu je v rozpore s článkom 12 smernice o odpadoch, začala výzvou z 24. októbra 2001 konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 B — Vnútroštátna právna úprava ES proti Talianskej republike.
6. Vo svojej odpovedi z 27. februára 2002 4. Článok 30 ods. 4 legislatívneho dekrétu odmietla talianska vláda výhrady Komisie, č. 22 z 5. februára 1997 zmeneného a odvolávajúc sa na výklad ministerstva pre doplneného zákonom č. 426 z 9. decembra životné prostredie a ochranu územia. 1998 (ďalej len „legislatívny dekrét"), stano vuje:
7. Komisia však trvala na svojom, a preto 27. júna 2002 adresovala talianskej vláde odôvodnené stanovisko, v ktorom ju vyzvala, „Podniky vykonávajúce zber a prepravu aby mu vláda vyhovela v lehote dvoch odpadu vyprodukovaného tretími osobami, mesiacov. ktorý nie je nebezpečný, a podniky zberajúce a prepravujúce nebezpečný odpad sú povinné zapísať sa do registra [ 4] s výnimkou prepráv nebezpečného odpadu nepresahujúceho množstvo 30 kilogramov denne alebo 30 litrov denne, ktoré sú vykonávané daným pôvodcom odpadov." 8. Keďže na odôvodnené stanovisko nebolo odpovedané, Komisia podala 17. júna 2003 žalobu, ktorá bola doručená do kancelárie 4 — Národný register podnikov vykonávajúcich služby zneškodňo vania odpadu. Súdneho dvora 24. júna 2003.
I - 5236
KOMISIA/TALIANSKO
9. Komisia žiada, aby Súdny dvor: aby bez rozdielu všetky podniky, ktoré na základe podnikania vykonávajú zber alebo prepravu odpadu či už nebezpečného, alebo nie nebezpečného, boli príslušnými orgánmi registrované. Podľa názoru Komisie zahrnuje — určil, že Talianska republika si tým, že pojem podnik, ktorý vykonáva zber alebo podnikom v súlade s článkom 30 ods. 4 prepravu odpadu „na obchodnom základe legislatívneho dekrétu č. 22 z 5. februára [na základe podnikania — neoficiálny pre 1997, zmeneného a doplneného záko klad]", nielen podniky, ktoré predmetné nom č. 426 z 9. decembra 1998, činnosti vykonávajú na účet tretích osôb, umožnila vykonávať zber a prepravu ale aj podniky, ktoré vykonávajú zber alebo svojho vlastného odpadu, ktorý nie je prepravu svojho vlastného odpadu ako nebezpečný, ako bežnú a pravidelnú vedľajšiu činnosť k ich hlavnej podnikateľskej činnosť bez toho, aby boli povinné činnosti a majú z daného konania hospodár zapísať sa do národného registra pod sku výhodu. Tento názor zastával aj Súdny nikov vykonávajúcich služby zneškod dvor vo svojom uznesení vo veci C-311/99 5. ňovania odpadu, a prepravovať svoj vlastný nebezpečný odpad v množstvách nepresahujúcich 30 kilogramov alebo 30 litrov denne bez toho, aby boli povinné zapísať sa do predmetného registra, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 smernice 75/442/EHS 11. Tento výklad bol tiež v súlade so o odpadoch, zmenenej a doplnenej schémou a cieľmi smernice o odpadoch, smernicou 91/156/EHS, osobitne pokiaľ išlo o potrebu zabezpečiť, aby bol odpad kontrolovaný od jeho vzniku až po konečné zneškodnenie, tak ako je to uvedené v dvanástom odôvodnení pozmeňu júcej a doplňujúcej smernice. Keďže regis — zaviazal Taliansku republiku na náhradu tračná povinnosť takúto kontrolu umožňuje, trov konania. k celkovej kontrole odpadu by nedošlo, ak by podniky, ktoré vykonávajú zber alebo pre pravu svojho vlastného odpadu, boli vyňaté z registračnej povinnosti vyplývajúcej z článku 12 smernice o odpadoch.
IV — Rozbor veci
12. Článok 30 legislatívneho dekrétu však A — Hlavné tvrdenia účastníkov konania podriadil registračnej povinnosti len tie
10. Komisia tvrdí, že článok 12 zmenenej 5 — Uznesenie Súdneho dvora z 29. mája 2001 vyhotovené na základe článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku, Caterino, a doplnenej smernice o odpadoch vyžaduje, C-311/99, neuverejnené v Zbierke, bod 25.
I - 5237
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-270/03
podniky, ktoré vykonávajú zber alebo pre pôvodcom odpadu, zodpovedný za odpad, pravu odpadu pochádzajúceho od tretích a preto nebolo pre tento podnik potrebné osôb, čo bolo teda podľa článku 12 zmenenej zaregistrovať sa na účely kontroly. a doplnenej smernice o odpadoch v rozpore s pojmom podnikov, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na „obchodnom základe [na základe podnikania — neofi ciálny preklad]".
15. Podľa talianskej vlády výraz „na obchod nom základe [na základe podnikania — neoficiálny preklad]" uvedený v článku 12 smernice o odpadoch vyjadruje tak pojem pravidelnej činnosti, ako aj to, že dotknutý podnik musí mať odbornú znalosť 13. Článok 12 okrem toho nestanovil žiadne a skúsenosť potrebnú na vykonávanie tejto kvantitatívne obmedzenie, čo znamená, že činnosti. Ak by sa výraz vykladal tak, ako to výnimka z registračnej povinnosti podľa robí Komisia, znamenalo by to, že na tisíce článku 30 legislatívneho dekrétu pre podniky podnikov by sa vzťahovala registračná povin prepravujúce odpad v množstve nepresahu nosť, čo by vystavilo kapacitu dozorných júcom 30 kilogramov alebo 30 litrov denne orgánov prílišnému tlaku. Nakoniec miera bola takisto nezlučiteľná so smernicou nebezpečnosti a množstvo odpadu boli o odpadoch. otázkami, ktoré bolo možné vhodne zohľad niť pri prebratí systému kontroly zamýšľa ného smernicou o odpadoch.
14. Talianska vláda tvrdí, že žiadne ustano venie práva Spoločenstva nestanovuje, že zber a preprava odpadu sa musia vykonávať prostredníctvom tretích osôb. Hlavný dôraz B — Posúdenie sa kládol na cieľ kontroly odpadového cyklu. Podľa smernice bol držiteľ odpadu zodpo vedný za odpad až do okamihu, keď sa ho zbavil, so zreteľom na jeho opätovné pou žitie, zhodnotenie alebo zneškodnenie. Registračná povinnosť vyplývajúca z článku 12 smernice o odpadoch bola preto zame 16. Námietka Komisie týkajúca sa článku 30 raná na zabezpečenie kontroly odpadu, a to ods. 4 legislatívneho dekrétu spočíva v tom, od okamihu, keď opúšťa sféru zodpovednosti že pre podniky, ktoré vykonávajú zber alebo jeho pôvodcu. Pôvodca sa „zbavil" svojho prepravu svojho vlastného odpadu, stanovuje odpadu až vtedy, keď ho odovzdal podniku v prípade nie nebezpečného odpadu úplnú na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu. výnimku z registračnej povinnosti alebo Až do toho okamihu bol podnik, ktorý bol v prípade nebezpečného odpadu podliehanie
I - 5238
KOMISIA/TALIANSKO
registrácii len pri prekročení určitého množ sám v súlade s ustanovením smernice. Podľa stva odpadu (30 kg alebo 30 1 denne). jedenásteho odôvodnenia pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice môžu byť niektoré podniky, ktoré samy spracúvajú svoj odpad alebo uskutočňujú jeho zhodnotenie, oslo bodené od požiadaviek na povolenie, za predpokladu dodržiavania požiadaviek ochrany životného prostredia, ale tieto pod niky stále podliehajú registračnej povinnosti. 17. Otázkou v tomto konaní preto v prvom Stanovuje to článok 11 ods. 1 a 2 zmenenej rade je, či sa registračná povinnosť stanovená a doplnenej smernice o odpadoch. článkom 12 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch uplatňuje rovnako na podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu svojho vlastného odpadu, a po druhé, či táto registračná povinnosť môže byť — vždy pokiaľ ide o nebezpečný odpad — podmie nená kvantitatívnym obmedzením, tak ako je tomu v danom prípade.
20. Naopak zase smernica o odpadoch výslovne neodkazuje na podniky, ktoré vyko návajú zber alebo prepravu svojho vlastného odpadu. Podľa dvanásteho odôvodnenia pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice však „ostatné podniky, ktoré sa zaoberajú odpa 18. Pokiaľ ide o prvú otázku, či sa na dom, ako sú zberači, prepravcovia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo pre obchodní sprostredkovatelia", by mali byť pravu svojho vlastného odpadu, uplatňuje predmetom povoľovania alebo registrácie článok 12 smernice o odpadoch, je potrebné a vhodnej inšpekcie. poznamenať, že táto smernica stanovuje jasnejšie pravidlá týkajúce sa zneškodňovania alebo zhodnocovania vlastného odpadu pod niku ako tie, ktoré sa týkajú jeho zberu a prepravy.
21. Následne článok 12 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch definuje rozsah potreby povolenia alebo registrácie 19. Článok 8 smernice o odpadoch tak od zahrnujúc „podniky, ktoré vykonávajú zber členských štátov vyžaduje, aby prijali nevyh alebo prepravu odpadu na obchodnom nutné opatrenia na zabezpečenie, že každý základe [na základe podnikania — neofi držiteľ odpadu, ktorý ho neodovzdáva zbe ciálny preklad] alebo ktoré zariaďujú zne račovi odpadu alebo podniku, ktorý sa škodňovanie či zhodnocovanie odpadu zaoberá zneškodňovaním alebo zhodnocova v mene tretej osoby (obchodníci či spro ním odpadu ho zhodnotí alebo zneškodní stredkovatelia)".
I - 5239
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÄTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-270/03
22. Doslovné znenie dvanásteho odôvodne smernice o odpadoch) a boli podrobené nia pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice pravidelnej kontrole príslušným orgánom a článku 12 zmenenej a doplnenej smernice (článok 9 pôvodnej smernice o odpadoch). o odpadoch stanovuje na prvý pohľad určité dôvody, na základe ktorých možno určiť, že sa tento článok má uplatňovať len na tie podniky, ktoré vykonávajú zber a prepravu odpadu a ktoré pôsobia v oblasti odpadov, a nie na podniky pôsobiace v iných obla stiach, ktoré ale takisto vykonávajú zber alebo prepravu svojho vlastného odpadu 26. Druhá skupina zahrnovala „podniky ako vedľajšiu činnosť. prepravujúce, zbierajúce, skladujúce, odstra ňujúce alebo upravujúce svoj vlastný odpad a tie, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpady v mene tretích strán". Tieto podniky boli podrobené „dozoru" zaisťovanému prísluš ným orgánom (článok 10 pôvodnej smernice o odpadoch). 23. Podobne ako Komisia som však toho názoru, že legislatívna minulosť tohto usta novenia a celková štruktúra zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch pred pokladá, že článok 12 tejto smernice sa takisto vzťahuje na podniky, ktoré vykoná vajú zber alebo prepravu svojho vlastného odpadu. 27. V zmenenej a doplnenej smernici o odpadoch sa však „dozor" zo strany orgánu viac neobjavuje ako samostatné opatrenie.
24. Smernica o odpadoch vo svojom pôvod nom znení rozlišovala na účely ochrany životného prostredia skupiny podnikov, na ktoré sa vzťahovali rozdielne povinností. 28. Namiesto toho časť podnikov patriaca do druhej skupiny, a to tie podniky, ktoré skladujú, odstraňujú alebo upravujú svoj vlastný odpad, spadá teraz do kategórie podnikov zneškodňujúcich alebo zhodnocu júcich odpad, ktoré musia získať povolenie podľa článkov 9 a 10 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch, alebo ak sú splnené 25. Prvá skupina zahrnovala podniky „upra podmienky na vyňatie z požiadavky povole vujúce, skladujúce alebo odstraňujúce nia podľa článku 11 ods. 1, musia byť odpady v mene tretích strán". Tieto podniky v každom prípade podľa bodu 2 tohto článku museli dostať povolenie (článok 8 pôvodnej zaregistrované.
I-5240
KOMISIA/TALIANSKO
29. Pokiaľ ide o podniky špecifikované 32. Zmenená a doplnená smernica v článku 10 pôvodnej smernice o odpadoch, o odpadoch predovšetkým neobsahuje špe a to tie podniky, ktoré vykonávajú zber alebo cifické kontrolné opatrenie okrem článku 12, prepravu svojho vlastného odpadu alebo ktorý sa uplatní na podniky, ktoré vykoná odpadu pochádzajúceho od tretích osôb, je vajú zber alebo prepravu odpadu. Ak by sa nesporné, že prinajmenšom na tie podniky, teda článok 12 vykladal tak, že sa netýka ktoré vykonávajú zber alebo prepravu podnikov, ktoré vykonávajú zber alebo pre odpadu pochádzajúceho od tretích osôb, sa pravu svojho vlastného odpadu, potom by tam, kde sa pre nich nevyžaduje povolenie, miera ochrany a účinnosť kontrol nebola uplatňuje článok 12 zmenenej a doplnenej zosilnela, ale v skutočnosti by bola oslabená smernice o odpadoch, a preto podliehajú pozmeňujúcou a doplňujúcou smernicou, registračnej povinnosti. keďže podľa pôvodnej smernice o odpadoch podliehali takéto podniky prinajmenšom dozoru zaisťovanému príslušnými orgánmi. Takýto výklad by bol tiež, tak ako to zdôrazňuje Komisia, v rozpore s dvanástym odôvodnením pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice, ktorá odkazuje na potrebu „moni torovania odpadu od jeho vzniku až po konečné zneškodnenie". 30. Celkové stanovisko je teda také, že podniky, ktoré skladujú, odstraňujú alebo upravujú svoj vlastný odpad, alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu pochádzajúceho od tretích osôb — ktoré sú podľa článku 10 pôvodnej smernice o odpadoch podrobené dozoru zaisťovanému príslušným orgánom — sú teraz podľa zmenenej a doplnenej smernice povinné získať povolenie alebo byť zaregistrované a podliehajú pravidelným inšpekciám zo strany príslušných orgánov podľa článku 13 tejto smernice. 33. Skutočnosť, že podnik, ktorý vykonáva zber a prepravu svojho vlastného odpadu, je podľa článku 8, ako aj podľa článku 4 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch zaňho „zodpovedný" v rovnakom rozsahu ako držiteľ odpadu, a to do chvíle, keď ho odovzdá podniku na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu — je mu zakázané nekontrolovateľné zneškodňovanie odpadu 31. Je však ťažké domnievať sa, že podniky, a je povinný ho odovzdať takémuto podniku ktoré vykonávajú zber alebo prepravu svojho — nenamieta v rozpore s tým, čo uvádza vlastného odpadu, mali byť vyňaté z tohto talianska vláda, tvrdenie, že tieto podniky zosilnenia účinnosti kontrol podľa pozme musia byť zaregistrované a musia podliehať ňujúcej a doplňujúcej smernice, a to pro inšpekcii podľa článkov 12 a 13 tejto stredníctvom nahradenia potreby získať smernice. Podľa článkov 4 a 8 zmenenej povolenie alebo povinnosti registrácie jedno a doplnenej smernice o odpadoch sa na duchým dozorom. podniky, ktoré zhodnocujú alebo zneškod-
I - 5241
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKX - VEC C-270/03
ňujú svoj vlastný odpad, takisto vzťahujú odpad ako čisto vedľajšiu činnosť, zdá sa všeobecný zákaz nekontrolovateľného zne neprimerané vykladať pojem „na obchodnom škodňovania a požiadavka zabezpečiť, aby sa základe [na základe podnikania — neofi zhodnotenie alebo zneškodnenie uskutočnilo ciálny preklad]" v primárne kvantitatívnych v súlade s ustanoveniami smernice, ako aj to, pojmoch, t. j. v zmysle hospodárskej výhody že tieto podniky sú povinné získať povolenie alebo výnosnosti pre dotknutý podnik. alebo byť zaregistrované podľa článkov 9, 10 a 11 tejto smernice a že podliehajú vhodnej pravidelnej inšpekcii podľa článku 12.
37. Zmyslom slovného spojenia „na obchod 34. Usudzujem z toho teda, že článok 12 nom základe [na základe podnikania — zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch neoficiálny preklad]" je podľa môjho názoru vyžaduje ako všeobecné pravidlo, aby pod skôr vymedziť v určitom rozsahu registračnú niky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu povinnosť podľa článku 12 zmenenej svojho vlastného odpadu a ktoré nie sú a doplnenej smernice o odpadoch tak, aby povinné získať povolenie, podliehali regis sa neuplatňovala na každý podnik, v ktorom tračnej povinnosti. sa odpad vyskytne len príležitostne alebo len výnimočne a ktorý sám prepravuje odpad do podniku, ktorý vykonáva zber, zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu, ale na tie podniky, v ktorých je preprava alebo zber ich vlastného odpadu pravidelnou/bežnou činnosťou vyplývajúcou zo skutočnej povahy podnikania. 35. Stále však zostáva otáznym význam výrazu „na obchodnom základe [na základe podnikania — neoficiálny preklad]", tak ako je uvedený v článku 12 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch.
38. V tomto rozsahu súhlasím s názorom, ktorý zastávajú obaja účastníci tohto kona 36. Keďže sa článok 12 zmenenej nia, a to, že slovné spojenie „na obchodnom a doplnenej smernice o odpadoch neuplat základe [na základe podnikania — neofi ňuje, tak ako som usúdil, len na podniky ciálny preklad]" znamená, že zber alebo vykonávajúce zber alebo prepravu v oblasti preprava odpadu je činnosťou, ktorú podnik odpadu, ale aj na podniky v iných oblastiach, pravidelne alebo bežne vykonáva v rámci ktoré zberajú alebo prepravujú svoj vlastný svojej podnikateľskej činnosti.
I - 5242
KOMISIA/TALIANSKO
39. Pokiaľ ide o kvantitatívne obmedzenie 30 povinnosť vyžaduje len v prípade prekročenia kilogramov alebo 30 litrov denne, na ktoré sa určitého minimálneho množstva. Talianska vzťahuje registračná povinnosť podľa legisla vláda takisto nevysvetlila, na základe akých tívneho dekrétu v prípade podnikov, ktoré úvah bolo toto minimálne množstvo stano vykonávajú zber alebo prepravu svojho vené. vlastného nebezpečného odpadu, je pravdou, že výraz „na obchodnom základe [na základe podnikania — neoficiálny preklad]" uvedený v článku 12 zmenenej a doplnenej smernice o odpadoch je nepresný, a tak poskytuje 42. Na základe vyššie uvedeného posúdenia členským štátom určitú slobodu pri prebratí. je preto potrebné dospieť k záveru, že Keďže sa však výraz „na obchodnom základe legislatívny dekrét predstavuje porušenie [na základe podnikania — neoficiálny pre povinností vyplývajúcich z článku 12 zme klad]" nemusí spájať s výnosnosťou zberu nenej a doplnenej smernice o odpadoch, alebo prepravy vlastného odpadu, o čom je v takom rozsahu, v akom stanovuje všeo presvedčená talianska vláda, ako sa zdá, becnú výnimku z registračnej povinnosti pre potom ani článok 12 podľa môjho názoru podniky, ktoré vykonávajú zber alebo pre neumožňuje podnikom, ktoré vykonávajú pravu svojho vlastného odpadu, ktorý nie je zber alebo prepravu svojho vlastného odpadu nebezpečný. Ďalej je potrebné uviesť, že v množstvách presahujúcich 30 kilogramov legislatívny dekrét je nezlučiteľný s daným alebo 30 litrov denne, uplatniť si celkovú článkom z toho dôvodu, že vyníma výnimku z registračnej povinnosti. z registračnej povinnosti podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu svojho vlastného nebezpečného odpadu v množstvách presahujúcich 30 kilogramov alebo 30 litrov denne.
40. Inými slovami, podnik, ktorý vykonáva zber alebo prepravu svojho vlastného nebez 43. Žaloba Komisie je preto dôvodná. pečného odpadu v množstvách 30 kilogra mov alebo 30 litrov denne, je možné celkom isto považovať za podnik vykonávajúci túto činnosť ako bežnú činnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V — O trovách
44. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy 41. Okrem toho ako poznamenala Komisia, konania, ak to bolo v tomto zmysle navr článok 12 zmenenej a doplnenej smernice hnuté. Keďže Talianska republika nemala o odpadoch je vyjadrený jasne a neobsahuje úspech, je opodstatnené zaviazať ju na nič, čo by naznačovalo, že sa registračná náhradu trov konania.
I - 5243
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-270/03
VI - Návrh
45. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor:
— určil, že Talianska republika si tým, že podnikom umožnila v súlade s článkom 30 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 22 z 5. februára 1997, zmeneného a doplneného zákonom č. 426 z 9. decembra 1998, vykonávať zber a prepravu svojho vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, ako bežnú a pravidelnú činnosť bez toho, aby boli povinné zapísať sa do národného registra podnikov vykonávajúcich služby zneškodňovania odpadu, a prepravovať svoj vlastný nebezpečný odpad v množstvách nepresahujúcich 30 kilogramov alebo 30 litrov denne bez toho, aby boli povinné zapísať sa do predmetného registra, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/ EHS,
— zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.
I-5244