C-276/03

SCOTT/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 14. apríla 2005

1. Hlavnou spornou otázkou v tomto odvo­ pomoci, ktorá nebola oznámená, v kontexte laní proti rozsudku Súdu prvého stupňa 2je preskúmania tejto štátnej pomoci Komisiou. otázka, čím môže byť prerušená premlčacia doba v konaní o štátnej pomoci podľa článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustano­ vujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES [teraz článok 88 ES]. 3

Príslušné právne predpisy

2. Konkrétne, môže byť táto doba prerušená žiadosťou Komisie o poskytnutie informácií adresovanej vnútroštátnym orgánom, ktoré 4. Článok 88 ES stanovuje, že Komisia má poskytli štátnu pomoc podniku, ktorý nemá byť informovaná o každej štátnej pomoci vedomosť o takejto žiadosti? poskytnutej podnikom a kontrolovať ju. Podľa článku 88 ods. 2 po tom, ako dotknuté strany dostanú možnosť predložiť svoje pripomienky, Komisia môže, podľa toho, k akému názoru dospeje, vyžadovať od členského štátu, aby zrušil alebo upravil príslušnú štátnu pomoc.

3. Základom sporu je rozdielnosť názorov, pokiaľ ide o postavenie príjemcu štátnej

5 6. Články 2 až 9 tohto nariadenia sa týkajú „1. Právomoci Komisie vymáhať pomoc [ ] konania o oznámenej štátnej pomoci. Podľa budú predmetom vymedzeného obdobia článku 4 ods. 4, pokiaľ má Komisia po [premlčacej doby - neoficiálny preklad] predbežnom preskúmaní pochybnosti desiatich rokov. o zlučitel'nosti štátnej pomoci so spoločným trhom, má začať formálne prieskumné kona­ nie. Toto konanie, ktoré je upravené člán­ kami 6 a 7, poskytuje možnosť členským 2. Vymedzené obdobie [Premlčacia doba — štátom a iným zainteresovaným osobám neoficiálny preklad] začína dňom, kedy sa predložiť pripomienky. Podľa článku 7 protiprávna pomoc udelila príjemcovi buď ods. 5, keď Komisia zistí, že pomoc nie je ako individuálna pomoc alebo ako pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, má vydať podľa schémy pre pomoc. Akýkoľvek akt „záporné rozhodnutie". [úkon — neoficiálny preklad] vykonaný Komisiou alebo členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie v s ú v i s l o s t i s protiprávnou pomocou preruší vymedzené obdobie [premlčaciu dobu — neoficiálny preklad]. Po každom prerušení sa začne čas počítať od začiatku. Vymedzené obdobie sa pozastaví na [Premlčacia doba prestáva plynúť — neoficiálny preklad] také dlhé obdobie, na aké je rozhodnutie Komisie 7. Články 10 až 15 sa týkajú konania predmetom konania na Súdnom dvore o protiprávnej — to znamená, v tomto Európskych spoločenstiev. kontexte, neoznámenej — pomoci. Podľa článku 10 ods. 1 a 2, ak má Komisia informácie z akéhokoľvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto 3. Akákoľvek pomoc, v súvislosti s ktorou informácie bez meškania. Podľa potreby vymedzené obdobie uplynulo [premlčacia požiada o informácie daný členský štát. doba uplynula — neoficiálny preklad], sa V zmysle článku 13 ods. 1 môže mať bude považovať za existujúcu pomoc." preskúmanie v prípade potreby za následok začatie formálneho prieskumného konania podľa článkov 6 a 7. 5 — Sic. Táto nešťastná formulácia Je lepšie vyjadrená vo francúzskej verzii: „Les pouvoirs de la Commission en matière de récupération de l'aide", s ktorou súhlasí niekoľko iných jazykových verzií. Nepochybne je na členskom štáte, ktorý poskytol štátnu pomoc, aby ju vymáhal späť, právomoci 4 — Pozri hlavne odôvodnenia č. 2 a 3 preambuly. Komisie sú obmedzené len na nariadenie tohto vymáhania.

12. Dohodou z 31. augusta 1987 mesto Orléans a département Le Loiret predali 17. Dňa 12. júla 2000 Komisia prijala roz­ spoločnosti Scott za zvýhodnených podmie­ 9 hodnutie č. 2002/14/ES (ďalej len „napad­ nok 48 hektárový pozemok v priemyselnom nuté rozhodnutie"), ktorým vyhlásila pred­ parku La Saussaye (ďalej len „predmetná metnú pomoc za nezlučiteľnú so spoločným štátna pomoc"). trhom a nariadila jej vymáhanie.

6 — Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, 8 - Ú. v. ES C 301, s. 4. »FM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, 9 — Rozhodnutie o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom body 67 až 09. spoločnosti Scott Paper SA Kimberly-Clark (Ú. v. KS L 12, 7 — Odôvodnenie č. 14. S.1).

I - 8441

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - F. G. JACOBS - VEC C-276/03 P

18. V napadnutom rozhodnutí Komisia procesné práva odvodené z článku 88 ods. 2 usúdila, že akýkoľvek jej úkon vo vzťahu ES. Článok 15 nariadenia č. 659/1999 sa k protiprávnej pomoci prerušil premlčaciu vzťahuje na príjemcu pomoci iba na účely dobu stanovenú v článku 15 nariadenia určenia dňa začatia plynutia premlčacej doby č. 659/1999. Predmetná pomoc bola poskyt­ — „dňa kedy bola protiprávna pomoc nutá 31. augusta 1987. Prvým úkonom poskytnutá príjemcovi". Komisie bola formálna žiadosť o informácie adresovaná francúzskym orgánom 16. januára 1 11997. Desaťročná premlčacia doba bola preto prerušená predtým, ako uplynula.

21. Ďalej, príjemca si musí overiť, či poskyt­ nutá štátna pomoc bola oznámená. Ak nebola oznámená a nebola schválená, neexi­ stuje žiadna právna istota.

28. V bodoch 58 až 62 Súd prvého stupňa uvažoval týmto spôsobom: 25. Dňa 10. apríla 2003 Súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorý sa obmedzoval na tvrdené porušenie článku 15 nariadenia č. 659/1999.

„58. Pokiaľ ide o žalobcov argument, že opatrenia, ktoré vydala Komisia medzi januárom a augustom 1997, nemohli mať za následok prerušenie premlčacej 26. V bodoch 51 až 54 preskúmal uplatniteľ- doby podľa článku 15 nariadenia nosť tohto ustanovenia, poznamenávajúc, že č. 659/1999 z dôvodu, že žalobca podľa ustálenej judikatúry sa procesné pra­ nevedel v tom čase o týchto opatre­ vidlá vo všeobecnosti uplatňujú na všetky niach, je potrebné poukázať na to, že prebiehajúce konania v čase, keď nadobudnú článok 15 zaviedol jedinú premlčaciu účinnosť; že článok 15 neobsahuje žiadne dobu na vymáhanie pomoci, ktorá sa prechodné ustanovenie týkajúce sa svojho uplatňuje rovnako voči dotknutému uplatnenia ratione temporis, a že členskému štátu a tretím osobám. z napadnutého rozhodnutia je jasné, že Komisia považovala nariadenie č. 659/1999 za uplatniteľné.

59. V tomto ohľade, konanie podľa článku 88 ES prebieha v prvom rade medzi 27. V bodoch 56 a 57 dospel k názoru, že aj Komisiou a dotknutými členskými keď nariadenie nebolo uplatniteľné v čase, štátmi, kým dotknuté osoby, vrátane keď bola predmetná pomoc poskytnutá, teda príjemcov pomoci, majú právo na to, 31. augusta 1987, takže premlčacia doba aby boli upozornené a aby mohli pred­ stanovená v článku 15 nemohla v tom čase ložiť svoje vyjadrenia (pozri v tomto začať plynúť, bol to napriek tomu deň, ktorý zmysle rozsudok Súdneho dvora zo musí byť považovaný za začiatok plynutia 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, doby pri uplatnení článku 15 na skutkový 323/82, Zb. s. 3809, body 16 a 17). Podľa

62. Nakoniec by malo byť poznamenané, že pred 16. aprílom 1999 právne predpisy 60. Z tohto vyplýva, že samotný fakt, že Spoločenstva nestanovovali žiadnu pre­ žalobca nevedel o existencii žiadosti mlčaciu dobu vo vzťahu k úkonom Komisie o poskytnutie informácií fran­ Komisie, pokiaľ ide o neoznámenú cúzskymi orgánmi zo 17. januára 1997... štátnu pomoc. Z toho vyplýva, že pred ju nezbavuje právneho účinku vo vzťahu týmto dňom žalobca nemohol mať k žalobcovi. Následne, list zo 17. januára oprávnené očakávanie vo vzťahu 1997, poslaný Komisiou pred začatím k premlčacej dobe týkajúcej sa neozná­ správneho konania a požadujúci ďalšie menej pomoci poskytnutej roku 1987. informácie od francúzskych orgánov, Preto výklad článku 15 nariadenia tvorí v zmysle článku 15 nariadenia č. 659/1999, uvedený v bodoch 50 až č. 659/1999 opatrenie, ktoré prerušuje 57 vyššie, a jeho uplatnenie na opatrenie desaťročnú premlčaciu dobu, ktorá prijaté Komisiou 17. januára 1997 nemá v tomto prípade začala plynút'31. augu­ za následok, že by zbavoval žalobcu sta 1987, predtým, ako táto doba právnej istoty alebo akéhokoľvek opráv­ uplynula, aj keď žalobca v tomto čase neného očakávania, ktoré mohlo vznik­ nevedel o existencii takejto korešpon­ núť počas desiatich rokov po poskytnutí dencie. predmetnej štátnej pomoci."

I - 8444

SCOTT/KOMISIA

29. Súd prvého stupňa preto zamietol ukazujú, že konanie, ktoré upravuje, sa snaží žalobu v časti, v ktorej tvrdila porušenie o reguláciu vzťahov medzi Komisiou článku 15 nariadenia č. 659/1999 a členskými štátmi a nie o poskytnutie a pokračoval v ďalšom konaní — to znamená, ochrany príjemcom. pokiaľ išlo o inú pomoc, ktorej sa týkalo napadnuté rozhodnutie a ďalšie tvrdené dôvody pre jeho zrušenie. Dňa 6. februára 2004 bolo predmetné konanie prerušené do doby vyhlásenia rozsudku v tomto odvola­ com konaní.

správne vyložil ustanovenia nariadenia 37. Po tretie, podľa názoru spoločnosti Scott a takisto správne zohľadnil existujúcu judi- Súd prvého stupňa pochybil, keď sa domnie­ katúru. Ani článok 15, ani žiadne iné val, že článok 15 zaviedol jedinú premlčaciu ustanovenie nariadenia č. 659/1999 alebo dobu, ktorá sa uplatňuje rovnakým spôso­ pravidlá štátnej pomoci vo všeobecnosti bom vo vzťahu k dotknutému členskému neupravujú ukladanie sankcií podnikom štátu a tretím osobám alebo aspoň v tom, keď alebo ochranu ich práv. Okrem toho, napad­ sa domnieval, že takýto princíp znamená, že nutý rozsudok nepovažoval príjemcov rozhodujúca v tomto smere je vedomosť pomoci za „prosté" informačné zdroje, ale členského štátu skôr ako vedomosť príjemcu. iba znovu zopakoval existujúcu a stále platnú judikatúru v tom zmysle, že hrajú „v podstate" túto rolu.

38. Komisia tvrdí, že existuje iba jediná premlčacia doba, ktorá je prerušená vo vzťahu ku všetkým zainteresovaným stranám v tom istom čase. Všetky úkony Komisie upravené v nariadení č. 659/1999 sú určené 35. Po druhé, spoločnosť Scott tvrdí, že Súd členskému štátu, a preto sú to práve tieto prvého stupňa pochybil, keď sa domnieval, že úkony, ktoré prerušujú plynutie premlčacej z toho dôvodu, že Komisia nemá povinnosť doby vo vzťahu ku všetkým. upovedomiť príjemcu o úkonoch, ktoré vykonala vo vzťahu k pomoci pred publiká­ ciou oznamu v zmysle článku 88 ods. 2, takýto úkon, o ktorom príjemca nevedel, môže prerušiť premlčaciu dobu vo vzťahu k príjemcovi.

Predbežné poznámky

42. Komisia zdôvodňuje existenciu tohto ustanovenia napríklad možnosťou, že jediná žiadosť z jej strany môže viest'k niekoľkým úkonom členského štátu, ktoré sa týkajú 45. V napadnutom rozhodnutí Komisia rôznych individuálnych pomoci poskytnu­ zaujala postoj, že premlčacia doba upravená tých podľa schémy pomoci implementovanej v článku 15 nariadenia č. 659/1999 sa má počas určitého obdobia. uplatniť na skutkové okolnosti prípadu.

46. Zo zrejmých dôvodov to spoločnosť Scott nespochybňuje. Vo svojom vyjadrení 43. Po šieste, spoločnosť Scott tvrdí, že Súd k žalobe na prvom stupni Komisia mierne prvého stupňa pochybil, keď považoval za pozmenila svoje stanovisko, ale nenapadla relevantné, že nemohla mať žiadnu právnu uplatnitel'nost'článku 15 na situáciu, v ktorej istotu pred zavedením premlčacej doby doba 10 rokov počítaná od poskytnutia 16. apríla 1999; takýto postup je v rozpore pomoci uplynula predtým, ako nariadenie s tvrdením, že nariadenie č. 659/1999 sa nadobudlo účinnosť.

I - 8447

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-276/03 P

47. Súd prvého stupňa sa napriek tomu Predmet odvolania venoval tejto otázke predtým, ako skúmal tvrdenia týkajúce sa prerušenia premlčacej doby. Samozrejme, ak by sa premlčacia lehota neuplatnila, nebolo by potrebné skú­ mať, či bola prerušená alebo nie. Súd prvého stupňa rozhodol, že premlčacia doba sa uplatnila a následne dospel k záverom, ktoré boli napadnuté týmto odvolaním. 50. Tak ako obidve strany uznávajú, v tomto prípade je iba jediný sporný problém, s rôznymi argumentmi, ktoré sa dotýkajú rozličných aspektov tohto problému. V kontexte odvolania je možno vhodné vyjadriť predmet sporu o niečo jasnejšími výrazmi, ako to vyjadrila spoločnosť Scott, teda:

Jediná premlčacia doba 54. Myslím si však, že tento názor nemôže byť považovaný za smerodajný výklad práva Spoločenstva v tom zmysle, v akom ho použila spoločnosť Scott. Aj keď nijako nekritizujem úvahu generálneho advokáta Ganda, zdôrazňujem, že jeho návrh na premlčaciu dobu Súdny dvor v tomto prí­ pade vôbec neprevzal a že sám poznamenal, že jeho názor týkajúci sa rôznych prerušení pre rôzne podniky by spôsobil „poľutovania­ 52. Prvý bod, ktorý spoločnosť Scott napáda, hodné" a „zvláštne" následky v tom zmysle, je tvrdenie v bode 58, že „článok 15 zaviedol že pri jednom z predmetných porušení by jedinú premlčaciu dobu na vymáhanie uloženie pokuty dvom z troch podnikov bolo pomoci, ktorá sa uplatňuje rovnako voči neprípustné, ale nie tretiemu podniku, dotknutému členskému štátu a tretím oso­ a nakoniec uzavrel: „Keďže však Súdny dvor bám". má neobmedzenú právomoc, má nepo- chybne právo upraviť uloženú pokutu kaž­ dému z podnikov podľa ich vlastnej zodpo­ vednosti, neberúc do úvahy náhodnú ano­ máliu". Takisto nepriznal žiadnu dôležitosť tejto anomálii, keďže odporúčal rovnaké zníženie pokuty pre všetky tri podniky. Nakoniec je potrebné si uvedomiť, že na porušenie hospodárskej súťaže a uložené pokuty na jednej strane a na vymáhanie štátnej pomoci na druhej strane sa môžu 53. Na podporu svojho tvrdenia, že „právo uplatňovať rôzne úvahy. Spoločenstva uznáva, že pre strany, ktoré majú rôzny záujem vo veci, môžu platiť rôzne premlčacie doby", spoločnosť Scott cituje návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ganci vo veci ACF Chemiefarma/ Komisia 12, v tom zmysle, že — v kontexte jeho názoru, že právomoc Komisie ukladať sankcie za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré nastali v minulosti, by mala byť obmedzená premlčacou dobou odvodenou zo všeobecnej zásady uznávanej v právnych poriadkoch členských štátov — „premlčacia 55. Pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospo­ doba môže byť prerušená v rôznom čase dárskej súťaže, premlčacia doba bola vskutku vzhľadom na to, kedy bolo predložené následne zavedená nariadením č. 2988/74 13 plnomocenstvo každému z podnikov počas a spoločnosť Scott sa ďalej odvoláva na vyšetrovania".

1. Každý úkon Komisie alebo členského d) oznámenie námietok Komisie. štátu, ktorý koná na požiadanie Komisie s cieľom predbežného šetrenia alebo konania vo veci porušenia, preruší premlčaciu lehotu v konaní. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa oznámenia úkonu aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré boli na porušení zúčastnené.

2. Prerušenie premlčacej lehoty bude platiť pre všetky podniky alebo združenia podni­ kov, ktoré sa zúčastnili na porušení.

Úkony, ktoré prerušujú plynutie tejto lehoty, zahrnujú najmä:

3. Každým prerušením začína plynúť pre­ mlčacia lehota nanovo. Avšak premlčacia a) písomné žiadosti o informácie pred­ lehota uplynie najneskôr v deň, keď uplynie ložené Komisiou alebo príslušným orgá­ doba rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej nom členského štátu, ktorý koná na lehoty bez toho, že by Komisia vyrubila požiadanie Komisie, alebo rozhodnutie pokutu alebo jperiodickú sankciu — táto Komisie, ktoré požaduje stanovené lehota sa predĺži o lehotu, počas ktorej je informácie; premlčanie zastavené podľa článku 3.

I - 8450

SCOTT/KOMISIA

56. Z konkrétneho odkazu v druhej vete článku 2 ods. l a v článku 2 ods. 2 na jedinú premlčaciu dobu, ktorej prerušenia platia tým istým spôsobom pre všetky zúčastnené podniky, spoločnosť Scott argumentuje, že neexistencia tohto odkazu v inak veľmi podobne štylizovanom článku 15 nariadenia č. 659/1999 musí znamenať, že v neskoršie menovanom ustanovení sa prerušenia môžu uplatňovať rozličným spôsobom na rozličné strany. 58. Skutočne sú tu veľmi vážne dôvody procesnej logiky, ktoré vylučujú možnosť, aby premlčacia doba bola prerušená vo vzťahu k členskému štátu, ale aby stále plynula vo vzťahu k príjemcovi. Predstava, že by Komisia podľa práva Spoločenstva 57. Ja si však nemyslím, že spoločnosť Scott mohla vyžadovať vymáhanie pomoci, zatiaľ môže odvodiť záver, o ktorý sa usiluje, čo v tom istom čase by členský štát nemohol z týchto rozdielov v slovnom znení. Tam, vyhovieť tejto požiadavke, je absurdná, ale kde je premlčacia doba zavedená na účely žiadny iný výsledok sa pri tomto predpoklade právnej istoty — čo môže byť chápané vo nezdá byť možný.

I - 8451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-276/03 P

62. V tomto ohľade spoločnosť Scott odka­ zuje na moje návrhy vo veci Rakúsko/ Komisia 14 — čo je vec, v ktorej bolo predmetné konanie ukončené pred nad­ obudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 a ktorá sa teda týkala len skôr existujúceho právneho stavu — v ktorých som povedal, že nový systém „vytvára do istej miery novú a odlišnú rovnováhu medzi záujmami Spoločenstva, členských štátov, a iných zainteresovaných strán." 60. Hlavné smerovanie argumentácie spo­ ločnosti Scott — na ktorom trvá bez ohľadu na to, či existuje jediná premlčacia doba alebo osobitné doby — je však to, že vo vzťahu k príjemcovi pomoci — a teda v prípade jedinej premlčacej doby takisto vo vzťahu k členskému štátu — premlčacia doba nemôže byť prerušená udalosťou, o ktorej príjemca nebol informovaný. Spoločnosť 63. Toto je skutočne pravda, ale záver, ktorý Scott preto spochybňuje opačný záver, ku som z tohto odvodil, nebol v tom zmysle, že ktorému sa dospelo v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku, pričom v tomto ohľade predkladá rad konkrétnych argumen­ 14 — Rozsudok z 15. februára 2001, C-99/98, Zb. s. I-1101, body 27 tov. a 28.

I - 8452

SCOTT/KOMISIA

predchádzajúca judikatúra už nie je rele­ 66. Podľa môjho názoru spoločnosť Scott vantná, ale že pokiaľ nariadenie č. 659/1999 nepreukázala, že nariadenie č. 659/1999 pri­ zaviedlo nové pravidlo, nemožno sa naň náša zmeny takého rozsahu, aby nahradilo odvolať na objasnenie predchádzajúcej praxe judikatúru, na ktorú Súd prvého stupňa a že by bolo nebezpečné izolovať jeho odkázal, alebo závery, ktoré z nej odvodil. jednotlivé ustanovenia a tvrdiť, že kodifiko­ Tvrdenia spoločnosti Scott rozoberaní nižšie. vali predchádzajúci právny stav.

I - 8453

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - F. G. JACOBS - VEC C-276/03 P

jemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia 71. V tejto normatívnej časti sú zaintereso­ a obchodné združenia". Príjemca je jeden vané strany spomenuté najprv v článku 6 spomedzi zainteresovaných strán a nie je („Konanie vo veci formálneho zisťovania") vyčlenený na špeciálne zaobchádzanie. ako oprávnené predložiť pripomienky — po začatí formálneho konania — a požadovať, aby ich identita nebola prezradená dotknu­ tému členskému štátu — čo je možnosť, ktorá sa celkom jasne netýka príjemcu pomoci.

I - 8454

SCOTT/KOMISIA

2. Akákoľvek zainteresovaná strana môže 75. Všetky ďalšie odkazy na príjemcu informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej v nariadení sú čisto faktického rázu, bez protiprávnej pomoci a akomkoľvek údajnom zmienky o akejkoľvek ochrane jeho práv. nesprávnom použití pomoci. Keď Komisia zvažuje, že na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatočné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovať o tom zainteresovanú stranu. Keď Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zašle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej 76. To je najmä prípad článku 15, kde je strane. príjemca spomenutý iba na účely určenia začiatku plynutia premlčacej doby. Ináč je jeho znenie neutrálne, tak ako sa dá očakávať od ustanovenia, ktoré má za cieľ zabezpečiť právnu istotu pre všetkých.

82. Prirodzenou vlastnosťou časových lehôt a premlčacích dôb je, že pôsobia priamo alebo nepriamo na právne postavenie urči­ tého množstva strán. Presný čas udalostí, na základe ktorých začne plynúť alebo je pre­ rušený beh lehoty, nebude nevyhnutne auto­ 79. Naopak, ako je jasné z nariadenia a ako maticky a okamžite oznámený všetkým zdôraznila samotná spoločnosť Scott na stranám. Naopak je nevyhnutné, aby takáto inom mieste vo svojich tvrdeniach, cieľom udalosť mohla byť ľahko zistiteľná je vytvorenie právnej istoty. Tento cieľ je a objektívne preukázateľná. neutrálny a objektívny, nie čiastkový a subjektívny.

doby v príslušnom čase, pretože nariadenie, je jeho vloženie divné z dôvodov, ktoré ktoré zaviedlo túto dobu a stanovilo udalosti, zdôraznila spoločnosť Scott. ktoré ju prerušujú, bolo prijaté až približne o dva roky neskôr. Táto zvláštnosť, ktorá je nevyhnutným výsledkom uplatnenia pre­ mlčacej doby vo vzťahu k udalostiam, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti naria­ denia, však nemôže v žiadnom smere 87. Jedno vysvetlenie, aj keď nie najprijateľ­ ovplyvniť spôsob, akým sa má toto nariade­ nejšie, môže byť, že je to prehliadnutie pri nie vykladať. 17 zostavovaní. Komisia zdôrazňuje, že jej pôvodný návrh nariadenia Rady 18 neobsa­ hoval žiadne ustanovenie o premlčacích dobách a že článok 15 bol doplnený Radou. Takisto zdôrazňuje, že článok 15 nariadenia č. 659/1999 sa nápadne podobá článkom 2 a 3 nariadenia č. 2988/74. 19 Možno sa domnievať, že predmetné znenie bolo odpí­ „... alebo členským štátom konajúcim na sané z jedného nariadenia do druhého bez žiadosť Komisie" toho, aby sa venovala riadna pozornosť procesným rozdielom medzi súťažnými pra­ vidlami uplatňovanými na podniky a pravidlami štátnej pomoci. Vo veciach 85. Ďalší argument predložený spoločnosťou hospodárskej súťaže môže byť Komisia vo Scott, a veľmi podstatný, je založený na vzájomnej súčinnosti s podnikmi buď priamo špecifickom znení článku 15. Pripomínam, že alebo prostredníctvom členských štátov, tento článok uvádza, že premlčaciu dobu takže predmetné znenie sa zdá byť vhodné; prerušuje „akýkoľvek akt [úkon — neofi­ vo vzťahu k štátnej pomoci je jediným ciálny preklad] vykonaný Komisiou alebo partnerom Komisie členský štát. členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie, v súvislosti s protiprávnou pomo­ cou". Ak úkon členského štátu uskutočnený na žiadosť Komisie prerušuje premlčaciu dobu, dôvodí Scott, musí byť predpokladané, že táto žiadosť sama osebe nie je toho 88. Iné vysvetlenia, ktoré priznávajú tomuto schopná. slovnému spojeniu istý — aj keď asi obme­ dzený — praktický význam, je však možné takisto odvodiť.

93. Dva posledné body, ktorými spoločnosť Scott spochybňuje bod 59 napadnutého 91. Nakoniec možno pripomenúť, že článok rozsudku, môžu byť preskúmané veľmi 15 stanovuje, že po každom prerušení začne stručne. premlčacia doba plynúť odznova. To jasne ukazuje, že premlčacia doba môže byť prerušená opakovane a možnosť, že členský štát môže uskutočniť jeden alebo viac pre­ rušujúcich úkonov nadväzujúcich na pôvodný prerušujúci úkon, je v tomto smere plne prijateľná.

94. Súd prvého stupňa uviedol, že „dotknuté osoby majú v podstate úlohu informačných zdrojov pre Komisiu v správnom konaní", 92. Z týchto dôvodov sa nedomnievam, že a že „Komisia nemá povinnosť upovedomiť argument spoločnosti Scott o znení článku potenciálne dotknuté osoby, vrátane príjem-

I - 8458

SCOTT/KOMISIA

cov pomoci, o opatreniach, ktoré vykonáva Záver o bodoch 58 až 60 napadnutého v súvislosti s protiprávnou pomocou pred­ rozsudku tým, ako začne správne konanie."

97. Dospel som teda k názoru, že odôvod­ nenie v bodoch 58 až 60 napadnutého rozsudku je správne a postačujúce pre rovnako správny záver, že premlčacia doba v článku 15 nariadenia č. 659/1999 môže byť prerušená žiadosťou Komisie o poskytnutie informácií adresovanej dotknutému člen­ skému štátu a že prerušenie pôsobí právne 95. Nezdá sa, že by spoločnosť Scott napá­ účinky vo vzťahu ku všetkým osobám, aj keď dala obsah týchto tvrdení, ale tvrdí, že príjemca predmetnej pomoci nemá vedo­ nepodporujú záver obsiahnutý v bode 60, mosť o tejto žiadosti. že skutočnosť, že spoločnosť Scott nevedela o žiadostiach Komisie o poskytnutie infor­ mácií, ich nezbavovala právneho účinku vo vzťahu k spoločnosti Scott.

100. Spoločnosť Scott tvrdí, že ak by nedo­ 103. Odkaz na oprávnené očakávanie je teda statok oprávnených očakávaní, že pomoc v tomto kontexte, ako tvrdí Scott, pre bola riadne poskytnutá, mal vylúčiť spolie­ napadnutý rozsudok irelevantný. Z tých hanie sa na premlčaciu dobu, na túto istých dôvodov je irelevantný aj pre odvo­ premlčaciu dobu by sa nebolo možné nikdy lanie. odvolať, pretože sa uplatňuje ex hypothesi iba v prípadoch neoznámenej pomoci, v ktorých príjemca nemôže mať oprávnené očakávania súladu s právom. Súd prvého stupňa preto nesprávne považoval prítomnosť alebo neprí­ tomnosť takéhoto očakávania za relevantnú pre uplatnenie článku 15. 104. V každom prípade by som chcel zdôrazniť, že pripomenutie, že rozvážny hospodársky subjekt by sa mal uistiť, že bol dodržaný správny postup, nie je irelevantné ako všeobecná poznámka v kontexte článku 15, hlavne vo svetle obrany spoločnosti Scott týkajúcej sa v e d o m o s t i príjemcu o prerušujúcej udalosti.

101. Súhlasím vo veľkej miere so spoločno­ sťou Scott. Odkaz na oprávnené očakávanie je nesprávne umiestnený do tohto kontextu, Právna istota pred zavedením premlčacej kde v súlade s ustálenou judikatúrou, na doby ktorú sa Súd prvého stupňa odvoláva, nie je jej existencia možná.

105. V bode 62 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že predtým ako nariadenie č. 659/1999 nadobudlo účinnosť, spoločnosť Scott nemohla mať žiadnu právnu istotu vo vzťahu k premlčacej dobe uplatnitel'nej na neoznámenú pomoc poskyt­ nutú roku 1987, a teda táto právna istota jej nemohla byť odobratá zistením, že premlča­ cia doba bola prerušená žiadosťou Komisie. 102. Ako však tvrdí Komisia, jej zahrnutie neznamená, že rozsudok musí byť zrušený, pokiaľ nie je nevyhnutnou súčasťou odôvod­ nenia, ktorým bol dosiahnutý právny záver a, ako som uviedol vyššie, zastávam názor, že záver bol dosiahnutý nezávisle a na základe 106. Spoločnosť Scott tvrdí, že Súd prvého dostačujúcich dôvodov uvedených v bode 60. stupňa nesprávne posúdil túto skutočnosť

20 — Súd prvého stupňa takisto v tomto ohlade odkázal na oprávnené očakávanie, ale spoločnosť Scott obmedzuje svoje námietky na odkaz na právnu istotu. Moje posúdenie však 111. V tomto prípade nebol napadnutý roz­ platí mutatis mutandis na oprávnené očakávanie. sudok konečným rozhodnutím, ale sa týkal

I - 8461

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-276/03 P

iba jedného problému. Vo zvyšnej časti žime, že predmet sporu sa týka relevantnosti, konanie pokračovalo a bolo prerušené až na účely právnej istoty, vedomosti alebo do rozhodnutia o tomto odvolaní. Vzhľadom nevedomosti príjemcu o úkone Komisie, na tento postup — ktorý sa môže zdať ktorý mal prerušiť premlčaciu dobu, keď táto prekvapujúci, keďže pokiaľ odvolanie spoloč­ doba bola v skutočnosti zavedená legislatívou nosti Scott nebude úspešné, bude mať zrejme až potom, čo uplynuli všetky relevantné za následok opätovné a do istej miery dátumy. oneskorené preskúmanie zostávajúcich otá­ zok — Súdny dvor nemôže vydať konečný

rozsudok.

112. Podľa článku 122 rokovacieho 115. Za týchto okolností sa zdá ťažké poriadku, ak nieje odvolanie dôvodné, Súdny pripustiť, že akákoľvek udalosť alebo vedo­ dvor rozhodne o trovách konania. Podľa mosť o nej by mohla zapríčiniť vznik článku 69 ods. 2 účastník konania, ktorý akejkoľvek právnej istoty pred 16. aprílom nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť 1999, keď bola zavedená premlčacia doba. trovy konania, ak to navrhol úspešný účast­ ník konania. Podľa článku 69 ods. 5, ak žiadny z účastníkov konania nežiadal náhradu trov konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy.

119. Oznam môže byť vo forme veľmi krátkej publikácie v Úradnom vestníku Európskej únie. Na pojednávaní predložil zástupca Komisie početné dôvody, prečo by podľa jeho názoru nebol tento postup tak 118. V tomto ohľade sa mi zdá, celkom praktický, ako sa zdá na prvý pohľad. Nie nezávisle od pravidiel upravených v nariadení som presvedčený, že problémy sú tak veľké, č. 659/1999, že Komisia by mala v rámci ako ich prezentoval. Stručný oznam dobrého administratívneho postupu oznámiť v úradnom vestníku by bol jednoduchým príjemcom všetky úkony, ktoré môžu pre­ a praktickým krokom, ktorý by zabránil rušiť beh premlčacej doby, hlavne ak táto problémom takého druhu, na ktoré upozor­ doba práve končí a je možnosť, že príjemca ňuje vec Scott.

Návrh

120. Na základe všetkých uvedených úvah zastávam názor, že Súdny dvor by mal zamietnuť odvolanie a vrátiť vec Súdu prvého stupňa na rozhodnutie o otázkach, ktorými sa vo svojom rozsudku nezaoberal, a účastníci by mali znášať svoje vlastné trovy odvolacieho konania.

I - 8463