C-283/03

KUIPERS

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 16. decembra 2004 1

I - Úvod 3. V tejto súvislosti holandský College van Beroep voor het bedrijfsleven (ďalej len „vnútroštátny súd") žiada Súdny dvor o výklad zákazu vyplácania pomoci v Spoločenstve (článok 87 ods. 1 ES) a zákazu vykonávania pomoci v Spoločenstve (článok 88 ods. 3 ES), ako aj nariadenia Rady (EHS) č. 804/68 z 27. júna 1. V Holandsku existuje cenová právna 1968 o spoločnej organizácii trhu s mlielcom úprava, podľa ktorej mliekárne môžu voči a mliečnymi výrobkami (ďalej len „nariadenie výrobcom, t. j . jednotlivým poľnohospodá­ č. 804/68")2. rom, uplatniť zrážku z ceny surového mlieka nižšej kvality. Tieto zrážky z ceny súčasne slúžia na financovanie miernych príplatkov k cene pre tých výrobcov, ktorí v určitom období dodávali mliekarňam nezávadné vysoko kvalitné surové mlieko.

II — Právny rámec

2. Táto cenová úprava je v predmetnom prípade skúmaná z hľadiska práva Spoločen­ stva. Pán Kuipers, ktorého mlieko A — Právo Spoločenstva v niektorých prípadoch v roku 1995 bolo mliekarňami, ktorým ho dodával, posúdené ako mlieko nižšej kvality, protestuje proti zrážkam z ceny, ktoré tieto mliekárne uskutočnili. Pán Kuipers považuje tieto zrážky za zrážky, ktoré sú v rozpore 4. Právny rámec Spoločenstva vo veci samej s právom Spoločenstva. predstavuje článok 36 ods. 1 ES, článok 87

1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 - Ú. v. ES 1. 148, s. 13.

3 — Nariadenie č. 804/68 holo s účinnosťou od 1. januára 2000 zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1255/1999 zo 4 — Článok 23 a článok 24 nariadenia č. 804/68 sú obsahovo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom zhodné s článkom 37 a článkom 38 nariadenia č. 1255/1999; a mliečnymi výrobkami (Ú. v. ES L 160, s. 48, Mim. vyd. pozri aj prílohu III nariadenia č. 1255/1999. Predtým platné 03/025, s. 366, ďalej len „nariadenie č. 1255/1999"). Skutkový články 92 až 94 Zmluvy o ES odkazujúce na nariadenie stav veci samej sa však týka roku 1995, takže sa z časového č. 804/68 zodpovedajú v súčasnosti platným článkom 87 ES až hľadiska na vec samu uplatňuje aj nariadenie č. 804/68. 89 ES.

I - 4258

KUIPERS

Článok 24 Zmluvy povoľujúce členským štátom poskyt­ núť pomoci, a ustanovenia zakazujúce poskytnutie pomoci nezlučiteľnej so spoloč­ ným trhom..." [neoficiálny preklad]

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 92 ods. 2 Zmluvy, zakazuje sa štátna pomoc, ktorej výška je stanovená podľa ceny alebo množstva výrobkov uvedených v článku 1. 10. Napokon treba poukázať na článok 3 nariadenia č. 804/68, ktorý obsahuje nasle­ dujúce ustanovenia o stanovení ceny mlieka:

2. Taktiež sa zakazujú vnútroštátne opa­ trenia umožňujúce kompenzáciu cien výrobkov uvedených v článku 1." [neofi­ „Článok 3 ciálny preklad]

3. Orientačná cena sa stanoví pre mlieko poľnohospodárskych výrobkov {Landbouwk- s obsahom tuku 3,7 % dodávané mlie­ waliteitswet, ďalej len „zákon o kvalite poľ­ karenským podnikom. ..." 5 [neoficiálny nohospodárskych výrobkov")7,na nariadenie preklad] o kvalite poľnohospodárskych výrobkov — surového mlieka a výroby mliečnych výrob­ kov (Landbouwkwaliteitsbesluit rauwe melk en zuivelbereiding, ďalej len „holandské vykonávacie nariadenie o mlieku")8, ako aj na vykonávaciu vyhlášku ministra poľnoho­ 11. Okrem toho v čase skutkových okolností spodárstva, životného prostredia a rybolovu veci samej článok 5 ods. 1 druhý pododsek o kvalite v poľnohospodárstve — platby za nariadenia č. 1411/71 stanovoval 6: mlieko dodávané mliekarňam v závislosti od kvality (Landbouwkwaliteitsregeling uitbeta­ ling van boerderijmelk naar kwaliteit, ďalej len „holandská vykonávacia vyhláška o mlieku")9. K nim patrí aj nariadenie a rozhodnutie prijaté Productschap Zuivel „Na mlieko používané na výrobu konzum­ (Spolok pre mlieko a mliečne výrobky), ného mlieka sa musí uplatňovať systém žalovaným vo veci samej. platenia, ktorý rozlišuje medzi kvalitou mlieka. Tento systém musí zabezpečiť, aby mlieko, ktoré sa používa ako surovina na výrobu konzumného mlieka, spĺňalo určité požiadavky, čo sa týka jeho kvality vrátane jeho zloženia." [neoficiálny preklad] 13. Navyše zo všetkých týchto predpisov možno v podstate vyvodiť toto:

B — Vnútroštátne právo

„Článok 2

16. Článok 8 zákona o kvalite poľnohospo­ dárskych výrobkov umožňuje poverenie súkromných právnických osôb kontrolnými 1. Odberateľ mliekarenského mlieka je funkciami, ďalej skúmaním poľnohospodár­ povinný zaplatiť príslušným chovateľom skych výrobkov, ako aj vykonávaním práv­ dobytka cenu za toto mlieko podľa nych predpisov o vyplácaní ceny podľa kvality na základe ustanovení tohto kvality výrobkov. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia alebo ustanovení prijatých písm. c) a článku 7 holandského nariadenia na základe tohto nariadenia. o mlieku sa touto úlohou v oblasti mlieka v podstate poveruje Stichting Centraal Orgaan voor Kwaliteitsaangelegenheden in de Zuivel (ďalej len „nadácia COKZ") 10 so sídlom v Leusden.

Za každé obdobie priebežnej kontroly je odberateľ mliekarenského mlieka povinný 1. Výsledky kontroly kvality vyhodnotí vo vzťahu k celkovému množstvu mlieka kontrolný orgán podľa právnej úpravy dodaného dotknutým chovateľom dobytka prijatej predsedom po vypočutí nadácie v príslušnom období vykonať na základe COKZ, ktorá bude obsahovať normy, celkového počtu udelených zrážkových zrážkové body a nariadené zrážky bodov zrážku z ceny stanovenú predsedom z ceny. po vypočutí nadácie COKZ, ako aj prípadné zrážky z ceny vzťahujúce sa na jednotlivé dodávky z dôvodu výskytu antibiotík v mlieku."

18. V rozhodnutí Besluit vaststelling fre­ quentie en beoordeling resultaten kwaliteit­ sonderzoek (rozhodnutie o stanovení počtu Článok 11 kontrol kvality a posúdení ich výsledkov) vydanom predsedom Productschap Zuivel sú o. i. stanovené aj zrážky z ceny, ktoré sa vykonajú. Podľa tohto nariadenia je zrážka z ceny vo výške 0,50 NLG (0,23 euro) za kg, 1. Odberatelia mliekarenského mlieka sú ak v boli v dodanom mlieku zistené zostatky povinní zaplatiť chovateľom dobytka, antibiotík. ktorým nepretržite po dobu dvanástich mesiacov nebol udelený viac ako jeden zrážkový bod a v mlieku ktorých nebola preukázaná prítomnosť antibiotík, prí­ 12 — PBO-blad 1994, afl. č. 20, s. 25, zmenený rozhodnutím z 19. júla 1994 (PBO-blad, afl. č. 42) a rozhodnutím platok za kvalitu. ... z 15. februára 1995 (PBO-blad, afl. č. 15).

I - 4262

KUIPERS

III — Skutkový stav a spor vo veci samej k cene, prevedie rozdiel na nadáciu COKZ, ktorá ho prerozdelí ďalším mliekarňam, ktoré naopak vyplatili viac príplatkov k cene ako vykonali zrážok z ceny.

I - 4263

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-283/03

mal klesajúcu tendenciu a v roku 1997 tedy prijaté správne a súdne rozhodnutia predstavoval 0,196 %, v roku 1998 pred­ a nariadil nové konanie o pôvodnej sťažnosti stavoval 0,185 % a nakoniec v roku 1999 bol pána Kuipersa voči Productschap Zuivel. 0,174 %).

27. Dňa 20. decembra 2000 Productschap Zuivel zamietol sťažnosť pána Kuipersa, B — O veci samej ktorá mu bola medzičasom postúpená, ako neodôvodnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podal pán Kuipers žalobu na vnútroštátny súd. 25. Žalobca vo veci samej, pán Kuipers, je výrobcom mlieka v Holandsku a v roku 1995 dodával surové mlieko holandskej mliekami Zuivelfabriek De Kievit E.V. v Meppel. Listami z 24. júla, 28. júla, 8. augusta a 15. augusta 1995 s názvom „správa o kvalite" mliekáreň oznámila pánovi Kui- persovi, že v surovom mlieku, ktoré dodal, IV — Návrh na začatie prejudiciálneho boli zistené pozostatky antibiotík 1 4 . Z tohto konania a konanie pred Súdnym dvorom dôvodu bola pri platbe za surové mlieko dodané pánom Kuipersom vykonaná na základe článku 12 nariadenia z roku 1994 zrážka z ceny vo výške 0,50 NLG (0,23 euro) za kg a príslušná suma — spolu 5 428,95 NLG (2 463,55 euro) — bola 28. Rozhodnutím z 27. júna 2003 College zadržaná. van Beroep voor het bedrijfsleven prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru nasledu­ júce prejudiciálne otázky:

26. Pán Kuipers najprv neúspešne podal viacero interných opravných prostriedkov na nadáciu COKZ. Na základe jeho žaloby napokon Raad van State, Afdeling bestuur­ 1. Je vnútroštátna právna úprava týkajúca srechtspraak 15 v druhom stupni zrušil dov­ sa zrážok z ceny a príplatkov k cene podľa kvality surového mlieka dodáva­ ného mliekarenskému podniku, ako vo veci samej, v súlade s nariadením (EHS) 14 — Doslovne je v predloženom rozhodnutí uvedené: „een č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu bacteriegioeiremmende stof' (substancia potlačujúca roz­ množovanie baktérií). Vnútroštátny súd okrem iného uvádza, s mliekom a mliečnymi výrobkami, že pán Kuipers sám v súdnom konaní uznal nasadenie penicilínu proti zápalu mliečnej žľazy. najmä so zákazom „vyrovnávania ceno­ 15 — Staatsrat, oddelenie správneho konania. vých rozdielov" v zmysle článku 24

A — O prvej otázke: Súlad zrážok z ceny, 16 — Rozsudky zo 6. novembra 1979 Toffoli a i., 10/79, Zb. s. 3301, bod 12, zo 7. februára 1984 Komisia/Taliansko, 166/82, Zb. prípadne príplatkov k cene na základe kvality 1984, s. 459, bod 23, zo 7. februára 1984 jongencel Kaas, s európskou právnou úpravou o cene mlieka 237/82, Zb. s. 483, bod 12 a z 9. septembra 2003 Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, body 63 a 80; pozri aj — k iným oblastiam spoločnej poľnohospodár­ skej politiky — rozsudky z 26. júna 1979 i'igs and Bacon Commission, 177/78, Zb. s. 2161, bod 14, z 19. marca 1998 Compassion in World Farming, C-l/96, Zb. s. I-1251, bod 41, 30. Vnútroštátny súd sa svojou prvou otáz­ z 8. januára 2002 Van den Bor, C-428/99, Zb. s. I-127, bod 35 a z 20. novembra 2003 ACOR, C-416/01, Zb. s. I-14083, kou v podstate pýta, či je holandská vnútro­ bod 21.

I - 4265

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-283/03

trhu aj vtedy, ak bránia jej riadnemu táto orientačná cena je stanovená pre mlieko fungovaniu, aj keď príslušná oblasť nebola s obsahom tuku 3,7 % dodávané mliekaren­ spoločnou organizáciou trhu taxatívne upra­ ským podnikom 1 8 . Nariadenie však nehovorí, vená 1 7 . aké účinky môžu mať na tvorbu ceny iné vlastnosti mlieka; trebárs prípadná nedosta­ točná kvalita, ako napríklad v predmetnom prípade zistené pozostatky antibiotík.

33. Z tohto dôvodu treba preskúmať dve veci: jednak či spoločná organizácia trhu vôbec necháva priestor pre opatrenia na vnútroštátnej úrovni, alebo či obsahuje taxatívnu cenovú právnu úpravu (pozri odstavec 1 nižšie); a jednak či takéto vnútroštátne opatrenia — pokiaľ pre ne ešte zostáva priestor — môžu narušiť spoločnú organizáciu trhu (pozri odstavec 2 nižšie). Pritom treba vždy brať do úvahy článok 24 ods. 2 nariadenia č. 804/68 uvádzaný vnú­ troštátnym súdom.

36. Ani z ustanovení sekundárneho práva, prijímať v ňom bližšie špecifikované vnútro­ ktoré uvádza pán Kuipers, nemožno vyvodiť štátne opatrenia (kompenzácia cien), ale iný záver. Pán Kuipers sa odvoláva na nezakazuje akékoľvek opatrenia členských smernicu 46/92 19 a smernicu 47/92 20. štátov ovplyvňujúce tvorbu ceny. Vďaka týmto smerniciam, ako aj nariadeniu č. 2377/90 2 1 — zjednodušene povedané — sa zaviedli určité hygienické predpisy pre poľ­ nohospodárske výrobky a stanovili sa maxi­ málne prípustné hodnoty pre pozostatky antibiotík v týchto výrobkoch. Predávať teda 38. Len na okraj pripomeniem, že aj článok možno v podstate výrobky, ktoré spĺňajú 5 ods. 1 druhý pododsek nariadenia stanovené hodnoty. V žiadnom prípade č. 1411/71, ktorý sa uplatňoval ešte v čase z toho nevyplýva, že za každý výrobok rozhodujúcom pre vec samú, potvrdzuje spĺňajúci stanovené hraničné hodnoty by sa tieto úvahy. Toto ustanovenie zavádza —- mala zaplatiť rovnaká cena.. Navyše existen­ v súvislosti s výrobou konzumného mlieka — cia hraničných hodnôt v žiadnom prípade systém platby diferencovaný na základe nevylučuje, že v rámci stanovených hodnôt kvality. Zjavne teda aj sám zákonodarca bude vykonávané ďalšie rozlišovanie podľa Spoločenstva vychádza z toho, že cenová kvality, a toto rozlišovanie sa odrazí aj na právna úprava obsiahnutá v nariadení cene. č. 804/68 nie je taxatívna.

39. Pokiaľ Spoločenstvo neprijalo vlastné ustanovenia o platbe za surové mlieko podľa kvality — ani vo vzťahu k výrobe konzum­ 37. Aj argument vyvodený a contrario ného mlieka, ani vo vzťahu k výrobe iných z článku 24 ods. 2 nariadenia č. 804/68 mliečnych výrobkov — a tvorba ceny mlieka potvrdzuje, že vnútroštátne opatrenia nie je na úrovni Spoločenstva upravená s účinkami na cenu mlieka nemožno úplne taxatívne, môžu ju členské štáty podrobnejšie vylúčiť. Toto ustanovenie síce zakazuje upraviť — za podmienky, že dodržia predpisy Spoločenstva.

a) Orientačná cena ako politický cieľ

41. U orientačnej ceny mlieka ide o politický cieľ na úrovni Spoločenstva; takáto orien­ 43. Politický cieľ jednotnej orientačnej ceny tačná cena nezaručuje všetkým výrobcom vo mlieka v celom Spoločenstve nebol všetkých členských štátoch, že dosiahnu v žiadnom prípade holandskými zrážkami príjem zodpovedajúci orientačnej cene 22. z ceny a príplatkami k cene v závislosti od To vyplýva aj zo znenia článku 3 ods. 2 kvality narušený. Ako totiž vyplýva z článku nariadenia č. 804/68; podľa tohto článku je 11 ods. 2 nariadenia z roku 1994, príslušná orientačnou cenou „cena mlieka, ktorú budú výška príplatku za kvalitu sa vypočíta tak, že požadovať výrobcovia za celkové množstvo celková suma príplatkov za kvalitu vyplate­ mlieka predané v hospodárskom roku..." 23. ných za príslušné obdobie presne alebo takmer presne zodpovedá celkovej sume vykonaných zrážok z ceny. Inými slovami povedané, systém zrážok z ceny a príplatkov k cene nespôsobuje zmenu celkovej sumy zaplatenej holandskými mliekarňami za nákup surového mlieka v určitom období. Systém má len za následok, že mliekárne nevyplatia každému výrobcovi rovnakú cenu 42. Teda tvrdenie Komisie, že každý jedno­ za surové mlieko bez ohľadu na kvalitu, ale tlivý výrobca musí za svoj výrobok dostať naopak v závislosti od kvality dodávky zaplatia jedným výrobcom cenu vyššiu

22 — Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 88. 23 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 24 — Bod 14 písomných pripomienok Komisie.

I - 4268

KUIPERS

44. Tým sa aj napríklad predmetný prípad celkom podstatne odlišuje od prípadu Tof- foli, v ktorom vnútroštátna právna úprava i) Záujmy spotrebiteľov mala za následok všeobecne vyššiu výrobnú cenu mlieka v porovnaní s orientačnou cenou na úrovni Spoločenstva (260 lír za kg namiesto 204,26 lír za kg) 25; na rozdiel od predmetného prípadu v prípade Toffoli prišlo k odchýlke od orientačnej ceny, a tým aj k zjavnému narušeniu spoločnej 46. Taká právna úprava, akou je holandská organizácie trhu. úprava stanovujúca zrážky z ceny a príplatky k cene surového mlieka, má za cieľ zaviesť systém odmeňovania podľa kvality a finančnými stimulmi zvyšovať kvalitu poľnohospodárskych výrobkov. Takáto právna úprava zohľadňuje záujmy spotrebi­ teľov, ktorých ochranu treba mať na zreteli podľa článku 153 ods. 2 ES pri stanovovaní a vykonávaní všetkých politík Spoločenstva. Predovšetkým treba mať na zreteli cieľ b) Zohľadnenie záujmov spotrebiteľov a výrobcov; stabilizácia trhov; zabezpečenie dodávať tovar spotrebiteľom za primerané zásobovania ceny [článok 33 ods. 1 písm. e) ES], S kritériom primeranosti veľmi úzko súvisí snaha zachovať pri platbách za poľnohospo­ dárske výrobky spravodlivý vzťah medzi cenou a výkonom a nevyplácať za menej kvalitné výrobky rovnakú cenu ako za akostne nezávadné alebo dokonca vysoko 45. Cieľom spoločnej organizácie trhu kvalitné poľnohospodárske výrobky. s mliekom a mliečnymi výrobkami je

26 — Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 85, a rozsudok z 10. marca 25 — Rozsudok Toffoli, citovaný v poznámke pod čiaron 16, 1981 Irish Creamery Milk Suppliers Association, v spojených body 2 a 6. veciach 36/80 a 71/80, Zb. s. 735, bod 20.

50. Cieľ stabilizácie trhov uvedený v článku 33 ods. 1 pism. c) ES je možné lepšie dosiahnuť, ak platba výrobcom závisí prinaj­ menšom aj od kvality ich výrobkov. Síce sa poľnohospodárska politika Spoločenstva na začiatku zameriavala na rozšírenie výroby, 49. K zásahu do záujmov výrobcov by mohlo a najmä na zabezpečenie zásobovania oby­ 29 prísť len vtedy, ak by zrážky z ceny vykonané vateľstva, čo do množstva , predovšetkým štátom boli neprimerané vo vzťahu základnými potravinami. V časoch nepo- k zisteným nedostatkom v kvalite . Je 27 chybne zníženej dôvery spotrebiteľa v určité úlohou vnútroštátneho súdu zistiť, ak to je poľnohospodárske výrobky však narastá potrebné, či zrážka z ceny, aká bola usku­ význam kvality výroby. Ak totiž platba závisí od kvality výrobku, tak sa tým môže

27 — Pozri k povinnosti členských štátov dodržiavať všeobecné zásady práva Spoločenstva, najmä zásadu proporcionality — 28 — Pripomienka: Cenová zrážka bola pri pozostatkoch antibiotík v trocha inej súvislosti — rozsudky z 26. októbra 1995 Siesse, 0,50 NLG za kg, normálna cena mlieka 0,7143 NLG za kg C-36/94, Zb. s. I-3573, bod 21, druhú vetu, z 12. júla 2001 Louloudakis, C-262/99, Zb. s. I-5547, bod 67, a z 3. júla 2003, (pozri bod 22 týchto návrhov). Lennox, C-220/01, Zb. s. I-7091, bod 76. 29 — Pozri k tomu aj článok 33 ods. 1 písm. d) ES.

I - 4270

KUIPERS

výraznejšie podporiť výroba kvalitných 53. Holandský systém so zásahmi do tvorby výrobkov a v konečnom dôsledku aj opä­ ceny nariadenými štátom iste nepredstavuje tovne obnoviť stratená dôvera. z hľadiska politiky hospodárskej súťaže ide­ álny prípad. Finančné stimuly zamerané na kvalitu, ktoré daný systém ponúka, však každopádne prispievajú k hospodárskej súťaži v oblasti kvality. Ciele Zmluvy ES v oblasti politiky hospodárskej súťaže svedčia skôr v prospech ako v neprospech prípust­ 51. Právna úprava Spoločenstva sa v každom nosti holandskej právnej úpravy. 32 prípade vyznačuje všeobecnou tendenciou vyzdvihovať v rámci spoločnej poľnohospo­ dárskej politiky kvalitu výrobkov so záme­ rom zlepšiť prestíž týchto výrobkov30. Zave­ denie systému platieb závislého na kvalite je v súlade s týmto cieľom.

32 - Pokiaľ ide o článok 81 ES a článok 82 ES, treba vychádzať z toho, że ani Productschap Zuivel, ani nadácia COKZ pri 30 — Tak sa vyjadril Súdny dvor — v súvislosti s označeniami vykonávaní holandskej cenovej úpravy nekonajú ako podnik, prípadne ako združenie podnikov. Stanovenie zrážok z ceny, Dôvodu — v rozsudkoch zo 16. mája 2000 Belgicko/ ktoré treba vykonať prostredníctvom Productschap Zuivel, Španielsko, C-388/95, Zb. s. I-3123, bod 53, ako aj rovnako ako stanovenie príplatkov k cene, klorć treba z 20. mája 2003 Ravil, C-469/00, Zb. s. I-5053, bod 48, zabezpečiť prostredníctvom nadácie COKZ, nie je hospodár­ a Consorzio del Prosciutto dl Parma e Salumificio S. Rita skou činnosťou, ale skôr činnosťou spočívajúcou vo vykoná­ C-108/01, Zb. s. I-5121, bod 63. vaní právnych predpisov z poverenia štátu. Pozri k tomu 31 — Rozsudok Milk Marque a National Farmers' Union, citovaný rozsudok z 18. marca 1997 Call, C-3'13/95, Zb. s. I-1547, body v poznámke pod čiarou 16, body 57 a nasi., najmä body 57 16 až 18, ako aj moje návrhy z 28. októbra 2004 Viacom, a 61. C-134/03, Zb. s. I-1167, body 70 a 71.

I - 4271

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-283/03

3) Zákaz kompenzácie cien kov, najmä stanovené intervenčné a orientačné ceny vytvorené na úrovni Spoločenstva . Nemožno ale nič namietať, ako sa ukázalo, voči vytvoreniu štruktúry cien pre každý z uvedených výrobkov podľa kvality v rámci zásad práva Spoločenstva.

55. Napokon, pokiaľ ide o článok 24 ods. 2 nariadenia č. 804/68, zakazuje tento predpis len vnútroštátne opatrenia, ktoré umožňujú 4) Predbežný záver kompenzáciu cien. Presnejšie povedané, tento zákaz sa týka opatrení umožňujúcich kompenzáciu „cien výrobkov uvedených v článku 1". Pri týchto výrobkoch ide konkrétne o mlieko, smotanu, maslo, syr, tvaroh, laktózu a laktózový sirup. Z vyššie uvedených dôvodov nie je holandská vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje zrážky z ceny a príplatky k cene surového mlieka dodaného mliekarenským podnikom podľa kvality, v rozpore s nariadením č. 804/68.

58. Článok 24 ods. 1 nariadenia č. 804/68 výslovne zakazuje pomoci, pri ktorých sa výška určuje podľa ceny alebo množstva mlieka alebo mliečnych výrobkov. Tento osobitný zákaz pomoci sa svojou viazanosťou na cenu a množstvo uplatňuje v užšej miere ako všeobecný zákaz pomoci obsiahnutý 60. V žiadnom prípade formulácia „ak nie je v článku 87 ods. 1 ES. V rámci svojho v tomto nariadení stanovené inak" v článku rozsahu pôsobnosti je uvedený článok 24 23 nariadenia č. 804/68 neznamená, že nariadenia č. 804/68 striktnejší než článok 87 článok 24 ods. 1 tohto nariadenia obsahuje ES, lebo nepripúšťa žiadne výnimky v zmysle taxatívnu úpravu prípustnosti alebo neprí­ článku 87 ods. 3 ES, ale obmedzuje sa len na pustnosti pomoci v oblasti výroby mlieka. výnimky podľa článku 87 ods. 2 ES 34. Inak by totiž článok 23 bol bezvýznamný a pozbavený praktickej účinnosti. Navyše článok 24 ods. 1 je len osobitným zákazom určitých pomoci pre mlieko a mliečne výrobky a neobsahuje žiadnu taxatívnu právnu úpravu.

1) Príplatky k cene z hľadiska zákazu pomoci 64. Podľa judikatúry sa zákaz pomoci (článok 24 ods. 1 nariadenia č. 804/68 uplatní, ak sú splnené štyri podmienky: po a článok 87 ods. 1 ES) prvé, musí ísť o opatrenie štátu alebo opatrenie podporované štátom. Po druhé, musí byť schopné narušiť obchodovanie medzi členskými štátmi. Po tretie, príjemcovi pomoci musí byť poskytnutá výhoda. Po štvrté, musí narušovať alebo mohlo by narušovať hospodársku súťaž. 61. Druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či holandská vnútroštátna právna úprava stanovujúca zrážky z ceny za surové mlieko nižšej kvality a z nich finan­ cované príplatky k cene za stálu dodávku vysoko kvalitného surového mlieka je v súlade so zákazom pomoci uvedeným v článku 24 ods. 1 nariadenia č. 804/68. 65. V predmetnom prípade je problematická predovšetkým prvá podmienka (poskytnutie štátnych prostriedkov) a tretia podmienka (výhoda pre príjemcu). Týmto podmienkam sa budem v nasledujúcich úvahách venovať.

62. Zatiaľ čo Komisia a pán Kuipers zastá­ vajú názor, že pri holandských príplatkoch za kvalitu ide o pomoci, holandská vláda zastáva opačný názor.

a) Poskytnutie štátnych prostriedkov

63. Základným predpokladom pre uplatne­ nie zákazu pomoci je, že v konkrétnom prípade ide o pomoc. Článok 24 ods. 1 nariadenia č. 804/68 neobsahuje vlastnú definíciu pomoci. Pojem pomoci v tomto ustanovení sa teda má vykladať rovnako ako 66. Najprv treba bližšie posúdiť, či príplatky pojem pomoci uvedený v článku 87 ES (a k cene za kvalitu vyplácané mliekarňami sú článku 88 ES); to je v súlade aj s cieľom článku 23 nariadenia č. 804/68 a jeho dvanástym odôvodnením, v zmysle ktorého 37 - Rozsudky z 15. júla 2004 Pearle a i, C-345/02, Zb. s. I-7139, sa ustanovenia Zmluvy ES o pomoci musia bod 33, a z 24. júla 2003 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg,, C-280/00, Zb. uplatniť v rámci spoločnej organizácie trhu. s. I-7747, bod 75.

70. V prospech štátnej kontroly sporných 68. Skutočnosť, že holandské mliekárne sú prostriedkov hovorí, že v holandskom povinné poskytovať takéto príplatky k cene systéme možno mliekárne považovať za z moci zákona sama osebe nepostačuje na to, výplatné miesta poverené štátom a nadácia aby príplatky boli považované za pomoci 39. COKZ je rovnako poverená štátom vyko­ návať všeobecné riadenie týchto platieb. S týmto cieľom nadácia COKZ vypočítava nielen výšku vyplatených príplatkov za kva­ litu na základe údajov predložených mlie- karňami za dané obdobie, ale predovšetkým aj sama funguje ako miesto prerozdeľovania 69. Okrem toho sú podľa judikatúry roz­ prostriedkov. Tak zhromažďuje zostatky príj­ hodujúce dve hľadiská: jednak prostriedky mov jednotlivých mliekarní z príjmov za používané na vyplácanie príplatkov za kva­ zrážky z cien a prevedie ich na tie mliekárne, litu, aj keď nie sú stále majetkom štátu, musia ktoré mali v rovnakom období nižšie príjmy neustále podliehať štátnej kontrole, a tým zo zrážok z ceny, než boli platby za príplatky musia byť k dispozícii príslušným vnútro­ k cene. Komisia používala pre tento systém štátnym orgánom 40 , a jednak musí poskyt­ pojem „virtuálny fond". Inak než v prípade 43 PreussenElektra teda v každom prípade časť peňazí používaných na príplatky za 38 — V tomto zmysle rozsudok Pcarle, citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 34, ďalej body 37 a 38, ako aj rozsudky z 21. marca 1991 Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11; zo 16. mája 2002 Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. 1-4397, bod 24, a z 20. novembra 2003 GEMO, C-126/01, 41 — Rozsudky zo 17. marca 1993 Sloman Neptun, C-72/91 Zb. s. I-13769, bod 24. a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z 1. decembra 1998 Ecotradc, 39 — Rozsudok z 13. marca 2001 PreussenElektra, C-379/98, Zb. C-200/97, Zb. s. 1-7907, bod 35; z 22. novembra 2001 Ferring, s. 1-2099, body 59 až 61. C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 16, a rozsudok Pcarle a i., citovaný 40 — Rozsudok zo 16. mája 2000 Francúzsko/Ladbrokc Racine v poznámke pod čiarou 37, bod 36, druhí polovica vety. a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. 1-3271, bod 50, a rozsudok 42 — Splnomocnenie Stálom Productschap Zuivel vyplýva z článku Francúzsko/Komisia, citovaný v poznámke pod čiarou 38, 2 holandského nariadenia o mlieku, poverenie nadácie COKZ bod 37. Podobne aj generálny advokát Jacobs v bode 165 najmä z článkov 3 a 7 holandského nariadenia o mlieku svojich návrhov z 26. októbra 2000 PreussenElektra, (pozri body 16 a 17 týchto návrhov). C-379/98, Zb. s. 1-2103. 43 — Citovaný v poznámke pod čiarou 39.

72. Naopak v predmetnom prípade, tak ako aj vo veci Pearle a i. 46, nič nenasvedčuje b) Výhoda pre príjemcov tomu, že poskytnutie príplatkov za kvalitu by mohlo viesť k dodatočnému zaťaženiu verej­ ných financií. Aj štátom poverený orgán môže fungovať ako prerozdeľovacie miesto alebo ako správca „virtuálneho fondu": isté je, že verejnoprávne orgány v žiadnom prí­ pade na poskytnutie príplatkov za kvalitu 75. Aj keď by sme však pripustili — na nepoužívajú dodatočné zdroje v systéme a že rozdiel od môjho názoru — že vynaložené verejný sektor sa v tejto súvislosti nevzdáva prostriedky pochádzajú zo štátnych zdrojov, príjmov, ktoré mu inak prináležia. je ešte potrebné v každom prípade preskú­ mať, či príplatky k cene ako vo veci samej sú vôbec výhodou pre príjemcov, ktorá by odôvodňovala skutočnosť, že ide o pomoc 44 — Pozri najmä článok 2 ods. 2 pfsm. f) zákona o kvalite poľnohospodárskych výrobkov v spojení s článkom 3 pfsm. a) a c) holandského nariadenia o mlieku, ako aj článok 11 nariadenia z roku 1994. 45 — Rozsudok citovaný v poznámke pod čiarou 37, pozri najmä 47 — Pozri rozsudok z 24. januára 1978 Van Tiggele, 82/77, Zb. body 15, 37 a 38 (s dalšfmi odkazmi). s. 25, body 23 až 25, v ktorom Súdny dvor zamietol pomoc 46 — Rozsudok Pearle, citovaný v poznámke pod čiarou 37, v prípade, že maloobchodu bola určovaná minimálna cena s cielom zvýhodniť predajcov výrobku na úkor spotrebitela. bod 36.

I - 4276

KUIPERS

v zmysle článku 87 ES a článku 24 ods. 1 protiplnenie za plnenia, ktoré sú poskytnuté nariadenia č. 804/68. v rámci plnenia povinností verejnej služby 5 0 .

77. Rozhodujúcou otázkou teda je, či pri príplatkoch k cene ako v predmetnej veci samej ide v konečnom dôsledku len o protiplnenie výrobcom mlieka, ktoré je na 80. Podľa informácií predložených vo veci trhu obvyklé, alebo či ide o finančnú výhodu, samej treba príplatky k cene uplatňované ktorú by dotknutý výrobca mlieka nemohol v Holandsku v skutočnosti považovať za v trhových podmienkach získať, a tým je voči protiplnenie za plnenia poskytnuté výrob­ iným účastníkom hospodárskej súťaže zvý­ cami mlieka, a nie za osobitnú výhodu pre hodnený 49. nich. V žiadnom prípade sa totiž príplatky za kvalitu nevyplácajú duplicitne za jednotlivé, izolované dodávky surového mlieka, t. j . dodatočne k bežnej cene už zaplatenej za akostne nezávadné výrobky. Okrem toho, vo veci samej sporné príplatky k cene sa okrem kvality viažu aj na časové obdobie. Slúžia ako dodatočné ocenenie stálej dodávky vysoko 78. V tejto súvislosti Súdny dvor prednedáv­ kvalitného surového mlieka za dlhšie časové nom rozhodol, že opatrenie nespadá pod článok 87 ods. 1 ES, pokiaľ je považované za 50 — Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod/ 87, 89 a 94, a rozsudok Knirlsorse, už. citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 31. 48 — Rozsudok z 27. novembra 2003 Enirlsorse, C-3'1/01 až C-38/01, Zb. s. 1-14223, bod 30, a rozsudok Allmark Trans 51 — Naopak môže (sť o pomoci, ak sa za plnenie neposkytuje a Rcgicrungsprãsldlum Magdeburg, už. citovaný v poznámke protiplnenie, alebo ak sa plnenie poskytuje za zvýhodnených pod čiarou 37, bod 84 s citovanými odkazmi. podmienok. Pozri k tomu rozsudok GEMO, citovaný v poznámke pod čiarou 38, bod 29, dalej rozsudok 49 — Rozsudok i. 11. júla 1996 SFEI a. i., C-39/94, Zb. s. 1-3547, z 2. februára 1988 67/85, 68/85 a 70/85 Van der Kooy a. i./ bod 60; rozsudok Altmark Trans a Rcgicrungsprãsldlum Komisia, Zb. s. 219, bod 28, a rozsudok SFEI (už. citovaný Magdeburg, už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 87. v poznámke pod čiarou 49, bod 62).

81. Zložitejšie je odpovedať na otázku, či *takéto protiplnenie formou príplatku za kvalitu je čo do výšky na trhu obvyklé, pretože ide o značne regulovaný trh 5 3 . Mohli by sme hovoriť, že príplatky svojou výškou nie sú na trhu obvyklé, pokiaľ by prevyšovali sumu, ktorú by bolo možné dosiahnuť práve voľnou súťažou hospodárskych síl. V predmetnom prípade však bolo naopak preukázané, že príplatky za kvalitu vyplatené jednotlivým výrobcom boli svojou výškou 83. Pre úplnosť treba ešte dodať, že skúma­ veľmi nízke 54. Z uvedeného dôvodu sa zdá nie kvality dodaného mlieka sa uskutočňuje veľmi nepravdepodobné, že by príplatkami za podľa vopred stanovených kritérií a pod kvalitu zvýhodnení výrobcovia mlieka nedo­ dohľadom samostatného pre tento účel stali tú istú hodnotu aj za normálnych vytvoreného kontrolného miesta (článok 10 trhových podmienok, t. j . bez štátneho ods. 1 nariadenia z roku 1994 v spojení vplyvu na tvorbu ceny. s článkom 7 holandského vykonávacieho 55 nariadenia o mlieku) . Podľa predložených informácií súčasne všetci výrobcovia, ktorí

2) Zrážky z ceny z hľadiska oznamovacej povinnosti a povinnosti nevykonať opatrenia v zmysle predpisov o pomoci (článok 88 88. V predmetnom prípade mnohé skutoč­ ods. 3 ES) nosti svedčia v prospech existencie takejto priamej a neoddeliteľnej súvislosti medzi ponechaním si zrážky z ceny surového mlieka nižšej kvality na jednej strane a financovaním príplatkov k cene za stálu dodávku akostne nezávadného surového mlieka na druhej strane. Najmä podľa článku 11 ods. 2 nariadenia z roku 1994 je nutné 85. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny stanoviť výšku príplatku k cene za 100 kg súd v podstate pýta, či oznamovacia povin­ nosť a povinnosť nevykonať opatrenia obsiahnutá v článku 88 ods. 3 ES sa vzťahuje na holandskú vnútroštátnu úpravu, ktorá 56 — Pozri najmä rozsudok z 21. októbra 2003 Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb.s. 1-12249, bod 49, ako aj rozsudok stanovuje zrážky z ceny za surové mlieko Knirisorse, citovaný v poznámke pod čiarou 48, body 43 až nižšej kvality a z nich financované príplatky 45, a Pearle a i., citovaný v poznámke pod čiarou 37, body 29 a 30. Podrobné spracovanie problematiky sa nachádza v bode k cene za stálu dodávku vysoko kvalitného 32 a nasl, návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 4. marca 2004 Streekuewest, C-174/02, a Pape surového mlieka. C-175/02.

I - 4279

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-283/03

mlieka tak, že celková suma vyplatených C — Záverečná poznámka príplatkov k cene sa rovná alebo takmer rovná celkovej sume uskutočnených zrážok z ceny. Uskutočnené zrážky z ceny sú účelovo viazané a slúžia výlučne na financo­ vanie príplatkov k cenám.

92. T e n t o názor treba zamietnuť 3) Predbežný záver z nasledujúcich dôvodov: Právny poriadok Spoločenstva síce zaručuje základné právo podobné právu zaručenému článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Avšak odvolávanie sa na prezumpciu neviny je v predmetnom prípade chybné, pretože pri holandskom 90. Z uvedených dôvodov holandská vnú­ systéme zrážok z ceny vôbec nejde o štátny troštátna úprava, ktorá stanovuje zrážky mechanizmus sankcií, ale len o štátny zásah z ceny za surové mlieko nižšej kvality, do tvorby ceny. Súčasne nič nenasvedčuje z ktorých financuje príplatky k cene za stálu tomu, že by v predmetnom prípade došlo dodávku akostne nezávadného mlieka, nie je k porušeniu práva na spravodlivý proces; v rozpore s článkom 87 ods. 1 ES a článkom predovšetkým zo spisu vyplýva, že pán 88 ods. 3 ES, ako ani článkom 24 ods. 1 Kuipers mal príležitosť vyjadriť sa a že ju aj nariadenia č. 804/68. v širokej miere využil.

57 — Pozri úvahy v bodoch 61 až 84 týchto návrhov. 58 — Podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme.

I - 4280

KUIPERS

VI - Návrh

93. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky predložené College van Beroep voor het bedrijfsleven odpovedal takto: