C-287/03
ECLI:EU:C:2005:149
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0287
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/BELGICKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA PHILIPPE LÉGER prednesené 10. marca 2005 1
1. Podľa belgického práva je v zásade bundle 3. Táto vec sa týka oblasti podpory predaja, ponuka výrobkov alebo služieb zakázaná. ktorá je predmetom prác na úrovni Spolo Výnimku z tohto zákazu predstavuje prípad, čenstva, aj keď k tomuto dňu normotvorca keď nákup hlavného výrobku alebo služby je Spoločenstva ešte neprijal žiadnu právnu spojený s obdržaním bezodplatných pouka úpravu. 2 zov, na základe ktorých po viacerých náku poch možno niečo obdržať zadarmo alebo možno dostať zľavu z ceny, pričom musí byť splnená podmienka, že táto výhoda sa týka podobného výrobku alebo služby a je poskyt nutá tým istým predajcom.
2. V rámci tejto žaloby Komisia Európskych 4. Táto žaloba mi obzvlášť umožní upresniť spoločenstiev v podstate navrhuje Súdnemu požiadavky zahrnuté v pravidle, podľa kto dvoru, aby určil, že Belgické kráľovstvo si rého v konaní podľa článku 226 ES prináleží nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú Komisii, aby preukázala, že členský štát si z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskrimi nesplnil svoje komunitárne povinnosti. načné a neprimerane tieto podmienky „po dobnosti" a „jediného predajcu" ako pred poklad pre uskutočnenie v tomto členskom 2 — Pozri oznámenie Komisie z 2. októbra 2001 o podpore predaja štáte vernostného programu spotrebiteľov. vo vnútornom trhu [KOM(2001) 546, konečné znenie], ako a] zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parla mentu a Rady z 25. októbra 2002 o podpore predaja vo vnútornom trhu (KOM(2002) 585, konečné znenie]. Siedme
odôvodnenie
tohto návrhu nariadenia uvádza, že toto nariadenie „sa uplatni na vernostné karty a vernostné pro 1 — Jazyk prednesú: francúzština. gramy ponúkané leteckými spoločnosťami'.
I - 3763
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-287/03
I — Právny rámec služieb, iných výhod alebo poukazov umož ňujúcich ich nadobudnutie... spojené s nadobudnutím iných výrobkov alebo slu žieb, aj zhodných". Bundle ponuka spotrebi teľovi je zakázaná, ak ju urobili „viacerí predajcovia konajúci v jednotnom zámere". A — Právo Spoločenstva
5. Podľa článku 49 prvého odseku ES: 7. Z tohto zákazu bundle ponúk však existujú určité výnimky. Napríklad článok 57 belgického zákona umožňuje ponúknuť bezodplatne spolu s hlavným výrobkom alebo službou poukazy, na základe ktorých spotrebiteľ získa právo na určité výhody.
„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zaká zané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym prísluš níkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako 8. Poukazy vymenované v uvedenom článku príjemca služieb." ods. 1 až 3 môžu byť vydané iba podnikateľ skými subjektmi, ktoré sú podľa článku 59 prvého odseku belgického zákona zaregis trované na príslušnom ministerstve.
B — Vnútroštátna právna úprava 9. Naproti tomu článok 57 ods. 4 tohto zákona upravuje výnimku zo zákazu bundle ponúk, ktorú môžu využiť podnikateľské subjekty bez toho, aby museli byť zaregis 6. Článok 54 belgického zákona zo 14. júla trované. 1991 o obchodných zvyklostiach, informá ciách a ochrane spotrebiteľa3 (ďalej len „belgický zákon") zakazuje „akúkoľvek bundle ponuku výrobkov alebo služieb usku točnenú predajcom". Bundle ponukou výrobkov alebo služieb sa rozumie „odplatné 10. Konkrétne tento článok 57 ods. 4 prvý alebo bezodplatné nadobudnutie výrobkov, pododsek belgického zákona umožňuje pod nikateľským subjektom, aby ponúkali spolu s hlavným výrobkom alebo službou „pou 3 — Moniteur belge z 29. augusta 1991. kazy, ktoré po kúpe určitého počtu výrobkov
I - 3764
KOMISIA/BELGICKO
alebo služieb zakladajú právo na výrobok s článkom 49 ES. V tomto liste uviedla, že ju alebo službu zadarmo alebo na zľavu z ceny na uvedenú otázku upozornila sťažnosť pri nákupe podobného výrobku alebo služby, podaná podnikom so sídlom v Holandsku, pričom táto výhoda musí byť poskytnutá tým ktorého činnosť spočíva v zriaďovaní istým predajcom a nesmie prevyšovať tretinu vernostného programu spotrebiteľov nazva ceny výrobkov alebo služieb pôvodne nad ného „Air Miles" na účet iných podnikov, obudnutých". ktorý chcel zaviesť aj v Belgicku. 4
11. Okrem toho uvedený článok stanovuje, že „na poukazoch musí byť uvedená prípadná platnosť poukazu, ako aj podmienky ponuky" 14. Tento druh činnosti sa uskutočňuje a „ak predajca zruší svoju ponuku, spotrebi takto: spoločnosť, ktorá program zriaďuje, teľ má nárok na ponúknutú výhodu v pomere uzavrie zmluvu so spoločnosťami nazvanými k nákupom, ktoré uskutočnil". „sponzori" na účely zriadenia a správy pro gramu určeného na udržiavanie vernosti zákazníkov týchto spoločností. Zákazníci potom dostanú kartu s elektronickou pamä ťou, ktorá im umožní zápis bodov „Air Miles" nazbieraných pri nákupoch výrobkov alebo služieb u spoločností „sponzorov". Ak 12. Poskytovanie bezodplatných poukazov dosiahnu určitý počet bodov, majú napríklad v rozpore s touto právnou úpravou môže právo na cesty zadarmo. byť na návrh ministerstva hospodárstva, oprávneného podnikateľského subjektu alebo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov zastavené uznesením vydaným obchodnými súdmi.
15. Belgické kráľovstvo odpovedalo na výzvu Komisie listom z 2. júna 1999. Uviedlo v ňom najmä, že judikatúra a vnútroštátna doktrína vykladajú pojem „podobný" tak, že pred pokladajú, že hlavné výrobky a služby II — Konanie pred podaním žaloby a výrobky a služby, ktoré sú ponúkané zadarmo alebo so zľavou, sú v zásade uvá-
4 — Uvedený podnik sa opýtal belgického ministerstva hospodár stva na zlučiteľnosť uvedeného vernostného programu spo trebiteľov s belgickým zákonom. Toto ministerstvo mu 13. Komisia listom z 31. marca 1999 upo odpovedalo listom zo 7. apríla 1998, že výhodu poskytovanú zornila Belgické kráľovstvo na otázku zluči- v rámci tohto programu nemožno považovať „za výrobok podobný výrobkom predávaným sponzormi, pre ktoré uve teľnosti článkov 54 a 57 belgického zákona dená spoločnosť pracuje".
I - 3765
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA — P. LÉGER — VEC C-287/03
dzané do predaja tou istou distribučnou III — Žaloba sieťou a/alebo patria do tej istej časti priemyselného alebo obchodného odvetvia.
19. Touto žalobou Komisia navrhuje Súd nemu dvoru, „aby určil, že Belgické kráľov stvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje 16. Keďže Komisiu neuspokojili vysvetlenia diskriminačné a neprimerane na jednej obsiahnuté v tejto odpovedi, poslala Belgic strane podmienky .podobnosti' a jediného kému kráľovstvu 1. augusta 2000 odôvod predajcu' vo vzťahu k výrobkom a službám nené stanovisko, v ktorom v zásade tvrdila, nadobudnutých spotrebiteľom a na druhej že Belgické kráľovstvo uplatňuje diskrimi strane vo vzťahu k výrobkom a službám načné a neprimerane podmienky „podob poskytnutých zadarmo alebo so zľavou nosti" a „jediného predajcu" uvedené v rámci vernostného programu ako pred v belgickom zákone. Vyzvala Belgické krá pokladu pre uskutočnenie takéhoto pro ľovstvo, aby vyhovelo tomuto odôvodne gramu chápaného ako cezhraničné poskyt nému stanovisku v lehote dvoch mesiacov. nutie služby medzi podnikmi". Komisia tiež navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
17. Belgické úrady odpovedali na odôvod nené stanovisko listom zo 16. októbra 2000. 20. Belgické kráľovstvo navrhuje, aby bola V tomto liste v podstate uviedli, že im žaloba odmietnutá ako neprípustná pripadá vhodnejšie počkať na usmernenie a nedôvodná a aby bola Komisia zaviazaná Komisie vo vzťahu k návrhu právnej úpravy nahradiť trovy konania. Spoločenstva v oblasti podpory predaja a potom pristúpiť k všeobecnej reforme vnútroštátnej právnej úpravy o bundle ponu kách, než zmeniť iba článok 57 ods. 4 belgického zákona.
A — O prípustnosti
18. Táto odpoveď Komisiu tiež nepresved čila, takže predložila túto žalobu podľa článku 226 ES návrhom podaným do kance 21. Belgická vláda tvrdí, že žaloba je neprí lárie Súdneho dvora 3. júla 2003. pustná pre neprimerane dlhú dobu, ktorá
I - 3766
KOMISIA/BELGICKO
uplynula od odpovede Belgického kráľovstva zásadu vyjadril Súdny dvor takto: „Podanie na odôvodnené stanovisko po podanie žaloby žaloby o nesplnenie povinnosti členským na Súdny dvor, keďže táto doba predstavuje štátom... nepodlieha vopred určenej lehote, tri roky. toto konanie z dôvodu jeho povahy a cieľa v sebe zahŕňa právomoc danú Komisii posúdiť čo najprimeranejšie dôvody a lehoty, ktoré umožnia nápravu prípadných nesplnení povinnosti." 6
22. Podobná doba je podľa belgickej vlády nezlučiteľná so zásadami právnej istoty a legitímnej dôvery. Belgická vláda usudzuje najmä, že mohla legitímne usudzovať, že odpoveď na odôvodnené stanovisko bola uspokojivá, keďže Komisia ju v priebehu 25. Táto zásada je však zmiernená za pred tohto obdobia nespochybnila. Podanie tejto pokladu, že „neprimerane dlho trvajúce žaloby na Súdny dvor teda „narušilo legi konanie pred podaním žaloby... môže sťažiť tímnu dôveru" Belgického kráľovstva. 5 pre dotknutý členský štát možnosť vyvrátiť tvrdenia Komisie a porušiť tak jeho právo na obhajobu". 7V tomto prípade prináleží dot knutému členskému štátu, aby preukázal negatívny vplyv dĺžky konania pred podaním žaloby na jeho možnosti obhajoby.
23. Zdá sa mi, že tieto tvrdenia nie sú náležité vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa vzťahu medzi na jednej strane rozhodovacou právomocou Komisie v priebehu a na záver konania pred podaním žaloby a na druhej strane nevyhnutnou 26. V tejto súvislosti a bez toho, aby sa ochranou práv na obhajobu členského štátu, Súdny dvor musel vyjadriť k neprimeranej proti ktorému bola podaná žaloba podľa alebo primeranej dĺžke lehoty oddeľujúcej článku 226 ES. v tejto veci odpoveď členského štátu na odôvodnené stanovisko a podanie tejto žaloby, stačí podľa mňa poznamenať, že Belgické kráľovstvo neuvádza žiadnu kon krétnu skutočnosť, ktorá by preukázala, že táto lehota má vplyv na možnosti jeho obhajoby. 8 24. Je pravdou, že Komisia má slobodu posúdenia nielen vo vzťahu k možnosti podať žalobu na Súdny dvor, ale aj vo vzťahu k okamihu, ktorý sa jej zdá vhodný na 6 — Rozsudok zo 14. decembra 1971, Komisia/Francúzsko, 7/71, Zb. s. 1003, bod 5. predloženie veci Súdnemu dvoru. Túto 7 — Rozsudok zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. s. I-2461, bod 16. 8 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2000, Komisia/Spojene kráľovstvo, C-359/97, Zb. s. I-6355. V tejto veci uplynulo osem rokov od odpovede Spojeného kráľovstva 5 — Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 11. na odôvodnenó stanovisko a podanim žaloby.
I - 3767
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-287/03
27. Všetky tvrdenia uvádzané Belgickým 30. Preto nemožno vytýkať Komisii, že sa kráľovstvom v skutočností smerujú iba ku nevyjadrila k argumentácii Belgického krá kritike jednak vykonania voľného posúdenia ľovstva uvedenej v odpovedi na odôvodnené Komisiou vo vzťahu k priebehu konania stanovisko. podľa článku 226 ES, jednak spôsobu, akým bolo toto konanie skoordinované s úvahou na úrovni Spoločenstva o návrhu právnej úpravy o podpore predaja.
31. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti, usudzujem teda, že námietka belgickej vlády týkajúca sa prípustnosti žaloby sa musí zamietnuť.
28. Takže sa zdá, že námietka Belgického kráľovstva vo vzťahu k prípustnosti žaloby je v zásade založená na tvrdení, že Komisia mala na list, ktorý jej 16. októbra 2000 poslal tento členský štát ako odpoveď na odôvod nené stanovisko, odpovedať inak ako pod B — O veci samej aním žaloby na Súdny dvor.
1. Predmet žaloby
29. Súdny dvor však rozhodol, že „aj za predpokladu, že konanie pred Súdnym dvo rom začalo žalobou Komisie, v ktorej neboli 32. Pre posúdenie dôvodov uvádzaných zohľadnené prípadné nové skutkové alebo Komisiou na podporu tejto žaloby je najprv právne skutočnosti uvedené dotknutým člen potrebné presne určiť jej predmet. ským štátom v odpovedi na odôvodnené stanovisko, právo tohto členského štátu na obhajobu tým nie je porušené. V skutočnosti tento môže v rámci konania o žalobe v plnej miere uvádzať tieto skutočnosti už od jeho prvého procesného úkonu. Prináleží Súd nemu dvoru, aby posúdil ich náležitosť vo 33. Ako som už uviedol, Komisia vytýka vzťahu k rozhodnutiu o žalobe pre nespl Belgickému kráľovstvu, že si nesplnilo povin nenie povinnosti". 9 nosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskriminačné a neprimerane podmienky „podobnosti" a „jediného pre- dajcu" uvedené v článku 57 ods. 4 prvom 9 — Rozsudok z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko, C-3/96, Zb. s. I-3031, bod 20. pododseku belgického zákona ako predpo-
I - 3768
KOMISIA/BELGICKO
klad pre uskutočnenie vernostného pro 2. Dôkaz o nesplnení povinnosti gramu spotrebiteľov chápaného ako cezhra- ničné poskytnutie služby medzi podnikmi.
38. Keďže Komisia výslovne obmedzila svoju žalobu na diskriminačné a neprimerané uplatňovanie podmienok „podobnosti" 34. Zo znenia návrhu na začatie konania a „jediného predajcu" v rámci Belgicka teda jasne vyplýva, že táto žaloba sa uvedených v belgickom zákone, prináleží jej v žiadnom prípade netýka písomného znenia predložiť Súdnemu dvoru dostatočné dôkazy článku 57 ods. 4 prvého pododseku belgic preukazujúce v takto určenom rámci, že kého zákona, ale iba údajne diskriminačného tento členský štát si nesplnil povinnosti, a neprimeraného uplatňovania podmienok ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES. uvedených v tomto ustanovení.
39. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry v konaní o nesplnení 35. Táto okolnosť bola výslovne potvrdená povinnosti prináleží Komisii preukázať exi Komisiou počas pojednávania v odpovedi na stenciu tvrdeného nesplnenia povinnosti otázku položenú Súdnym dvorom. a predložiť Súdnemu dvoru potrebné skutoč nosti nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom, bez toho, aby sa mohla Komisia odvolať na akúkoľvek domnienku. 1 0
36. Predmet tejto žaloby, ako ho upresnila Komisia, vylučuje teda, aby Súdny dvor in abstracto preskúmal zlučiteľnosť uvedeného ustanovenia s článkom 49 ES. 40. V prejednávanej veci sa domnievam, že Komisia nepredložila Súdnemu dvoru dosta točné množstvo skutočností na preukázanie, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povin nosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.
37. Súdnemu dvoru sa preto navrhuje, aby určil len to, že uplatňovanie článku 57 ods. 4 10 — Pozri najmä rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko, prvého pododseku belgického zákona vnú 96/81, Zb. s. 1791, bod 6; z 20. marca 1990, Komisia/ Francúzsko, C-62/89, Zb. s. I-925, bod 37; z 29. mája 1997, troštátnymi orgánmi, teda vnútroštátnymi Komisia/Spojené kráľovstvo, C-300/95, Zb. s. I-2649, bod 31; správnymi, ako aj súdnymi orgánmi, je z 9. septembra 1999, Komisia/Nemecko, C-217/97, Zb. s. I-5087, bod 22, a z 29. apríla 2001, Komisia/Rakúsko, v rozpore s článkom 49 ES. C-194/01, Zb. s. I-4579, bod 34.
I - 3769
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-287/03
41. V skutočnosti, ak, tak ako je to okolnosť, že niektoré podniky so sídlom v prejednávanej veci, žaloba smeruje proti v Belgicku zriaďujú vernostný program konkrétnemu vykonaniu vnútroštátneho spochybniteľný z pohľadu článku 57 ods. 4 ustanovenia, preukázanie nesplnenia povin prvého pododseku belgického zákona bez nosti členským štátom si vyžaduje pred toho, aby príslušné správne orgány podali loženie dôkazov osobitnej povahy vo vzťahu žaloby o zastavenie takýchto konaní na k bežným dôkazom v konaní o nesplnení vnútroštátne súdne orgány, nepreukazuje, povinnosti, v ktorom sa spochybňuje výlučne že tento článok sa uplatňuje diskriminačné. iba obsah vnútroštátneho ustanovenia.
42. V posledne uvedenom, zďaleka najča stejšom, predpoklade môže porovnanie zne 46. V skutočnosti sa domnievam, že tieto nia napadnutého vnútroštátneho ustanove príklady uvedené Komisiou nepreukazujú, že nia so znením normy Spoločenstva postačo uplatnenie podmienok uvedených v tomto vať na určenie existencie nesplnenia povin článku belgickými správnymi orgánmi sa nosti členským štátom. mení podľa toho, či sa dotknutý podnik nachádza alebo nenachádza na belgickom území.
43. Naproti tomu, ak sa predmet žaloby o nesplnenie povinnosti týka uplatnenia vnútroštátneho ustanovenia, nesplnenie povinnosti možno preukázať iba prostred níctvom dostatočne zdokumentovaného a opísaného dôkazu o praxi vytýkanej 47. Navyše ďalšie príklady uvedené Belgic správnym a/alebo súdnym vnútroštátnym kým kráľovstvom v jeho vyjadrení k žalobe orgánom, ktorý preukazuje zodpovednosť smerujú naopak k preukázaniu, že boli začaté dotknutého členského štátu. konania pred belgickými súdnymi orgánmi proti reklamným kampaniam, ktoré sú v rozpore s belgickým zákonom. 11
44. Je však nevyhnutné skonštatovať, že v prejednávanej veci takýto dôkaz predložený Komisiou chýba.
48. Po druhé je potrebné upresniť, že ak správanie štátu pozostávajúce zo správnej praxe, ktorá je v rozpore s požiadavkami 45. Po prvé, čo sa týka vnútroštátnej správ nej praxe vytýkanej Belgickému kráľovstvu, súhlasím s názorom belgickej vlády, že 11 — Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 21 a 22.
I - 3770
KOMISIA/BELGICKO
práva Spoločenstva, môže predstavovať 51. Okrem toho zdôrazňujem, že odpoveď nesplnenie povinnosti v zmysle článku 226 belgického ministerstva hospodárstva, aj keď ES 2, je potrebné podľa Súdneho dvora, aby negatívna, poskytnutá podniku zriaďujúcemu sa táto správna prax „vyznačovala určitým vernostný program „Air Miles" na otázku 13 stupňom stálosti a všeobecnosti". týkajúcu sa zlučiteľnosti tohto programu s belgickou právnou úpravou, mala povahu stanoviska, a nie rozhodnutia o zamietnutí rozšírenia vernostného programu „Air Miles" na Belgicko.
49. Komisia však v rámci tejto žaloby nepreukázala existenciu správnej praxe, ktorá by mala tieto vlastnosti stálosti a všeobecnosti požadované Súdnym dvorom. 52. Po tretie a na záver, čo sa týka výkladu zákona belgickými súdnymi orgánmi, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor veľmi presne určil podmienky, keď vnútroštátna súdna prax môže predstavovať nesplnenie povinnosti členským štátom v zmysle článku 226 ES. 15
50. Zohľadnenie skutočností, ktoré viedli podnik zriaďujúci vernostný program „Air Miles" k podaniu sťažnosti, teda nestačí na preukázanie existencie nesplnenia povinnosti členským štátom, ktoré pozostáva z ustálenej praxe diskriminačného a neprimeraného 53. Súdny dvor takto rozhodol, že „súdne uplatňovania podmienok „podobnosti" rozhodnutia výnimočné alebo zjavne mino a „jediného predajcu". 14 ritné v kontexte judikatúry charakterizovanej inak orientovaným výkladom, alebo výklad popretý najvyšším súdnym orgánom, 12 — Pozri najmä rozsudky zo 14. júla 1988, Komisia/Belgicko, nemožno zohľadniť. Uvedené neplatí pre 298/86, Zb. s. 4343, a z 2. decembra 2004, Komisia/ Holandsko, C-41/02, Zb. s. I-11375. výklad vykonaný súdnym orgánom, ktorý je 13 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, C-387/99, význačný a nie je popretý spomínaným Zb. s. I-3751, bod 42. najvyšším súdnym orgánom, respektíve je 14 — Je pravdou, že Súdny dvor už rozhodol v osobitnom kontexte trhu charakterizovaného tým, že na ňom bol prítomný iba ním potvrdený". 16 obmedzený počet podnikov, ako napríklad trh s poštovými prístrojmi na pečiatkovanie, že správanie vnútroštátneho správneho orgánu vo vzťahu k jedinému z týchto podnikov môže vyústiť do určenia, že členský štát si nesplnil povinnosť (rozsudok z 9. mája 1985, Komisia/Francúzsko, 21/84, Zb. s. 1355, bod 13). Prejednávaná vec sa však naopak týka trhu 15 — Rozsudok z 9. decembra 2003, Komisia/Taliansko, C-129/00, podpory predaja, na ktorom je množstvo podnikateľských Zb. s. I-14637. subjektov. 16 — Tamže, bod 32.
I - 3771
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-287/03
54. Vnútroštátna judikatúra môže teda uľahčené výkladom pojmu podobnosť, ktorý zakladať nesplnenie povinnosti členským podali súdne orgány". 8 17 štátom iba, ak „má štrukturálnu povahu".
58. V prejednávanej veci však Komisia neci 55. V rámci žaloby pre nesplnenie povin tuje žiadne rozhodnutie belgických súdnych nosti podľa článku 226 ES prináleží Komisii orgánov, na ktorom založila svoju analýzu na preukázať, že táto podmienka je splnená. účel ilustrácie bežnej súdnej praxe.
56. Zistil som, že Komisia zakladá do 59. Je pravdou, že samotné Belgické kráľov značnej miery svoju analýzu na výklade, stvo v odpovedi na výzvu Komisie uviedlo, že ktorý podľa nej prevláda v belgickom práve, vnútroštátna judikatúra a doktrína vykladajú teda, že bundle ponuka spĺňa podmienku pojem „podobnosť" tak, že predpokladajú, že „podobnosti", ak hlavné výrobky alebo služby hlavné výrobky a služby a výrobky a služby, a služby, ktoré sú ponúkané zadarmo alebo ktoré sú ponúkané zadarmo alebo so zľavou, so zľavou, sú v zásade uvádzané do predaja sú v zásade uvádzané do predaja tou istou tou istou distribučnou sieťou a/alebo patria distribučnou sieťou a/alebo patria do tej istej do tej istej časti priemyselného alebo časti priemyselného alebo obchodného odve obchodného odvetvia. tvia. Tento výklad podporilo aj rozhodnutie obchodného súdneho orgánu v Bruseli z 26. júna 1978. 19
57. Podľa Komisie pravidlo o zákaze bundle ponuky na výrobky, ktoré nie sú podobné, je v skutočnosti zneužívané v prospech pod nikov so sídlom v Belgicku s vlastnou 60. Usudzujem však, že táto okolnosť distribučnou sieťou. Komisia uvádza, že neoslobodila Komisiu od povinnosti pred „(toto) zneužitie základného pravidla bolo ložiť Súdnemu dvoru konkrétne skutočnosti
17 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 18 — Pozri žalobu, bod 21. vo veci Komisia/Taliansko, už citovanej, bod 114. 19 — Pozri vyjadrenie k žalobe, s. 23.
I - 3772
KOMISIA/BELGICKO
na účely preukázania a jasného sformulova 62. So zreteľom na všetky tieto úvahy sa nia tvrdenej vnútroštátnej súdnej praxe. domnievam, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno o tom, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES tým, že uplatňuje diskrimi načné a neprimerane na jednej strane pod 61. Predloženie takýchto upresnení je o to mienky .podobnosti' a .jediného predajcu' vo žiaducejšie, že v prejednávanej veci celý vzťahu k výrobkom a službám nadobudnu rozbor, ktorý Belgické kráľovstvo uvádza vo tých spotrebiteľom a na druhej strane vo svojom vyjadrení k žalobe vo vzťahu k pojmu vzťahu k výrobkom a službám poskytnutých „podobnosť", ako aj vyhlásenia jeho zástupcu zadarmo alebo so zľavou v rámci vernost počas pojednávania, v konečnom dôsledku ného programu ako predpokladu pre usku potvrdzujú myšlienku, že výklad tohto pojmu točnenie takéhoto programu chápaného ako belgickými súdnymi orgánmi a doktrínou nie cezhraničné poskytnutie služby medzi pod je jednoznačný. nikmi.
IV - Návrh
63. Z tohto dôvodu navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol pre nedostatok dôkazov žalobu podanú Komisiou Európskych spoločenstiev a zaviazal ju nahradiť trovy konania v súlade s článkom 69 ods. 2 prvým pododsekom rokovacieho poriadku.
I - 3773