C-293/03

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 — Ú. v. ES L 257, s. 2.

I - 12016

MY

5. Podľa jeho článku 7: nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998 (ďalej len „nariadenie č. 1408/71") 3.

7. Podľa jeho článku 2:

„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym prí­ slušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať „1. Toto nariadenie sa vzťahuje na pracov­ inak ako s vlastnými pracovníkmi, níkov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa pokiaľ ide o podmienky zamestnania vzťahovali právne predpisy jedného a pracovné podmienky, najmä odmeňo­ alebo viacerých členských štátov vanie, prepustenie, a ak by stal neza­ a ktorí sú štátnymi príslušníkmi jedného mestnaným, opätovné začlenenie do z členských štátov, alebo ktorí sú práce alebo zamestnania. osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jed­ ného z členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozosta­ lých".

rodnej organizácie, ktorá má uza­ činná osoba, má pri prijatí do tvorenú dohodu so spoločenstvami, trvalého služobného pomeru právo voči spoločenstvám na poistno- technický ekvivalent alebo paušálnu nominálnu hodnotu práv na staro­ bný dôchodok, ktoré získal na — pokračoval v činnosti ako zamest­ základe tejto služby alebo činnosti". nanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, na základe čoho získa práva na dôchodok zo systému, ktorého správne orgány majú uza­ tvorenú dohodu so spoločenstvami,

má nárok na prevedenie poistno-mate- Vnútroštátne právo matického ekvivalentu svojich práv na starobný dôchodok v spoločenstvách do dôchodkového fondu tejto správy alebo organizácie, alebo do dôchodkového fondu, v rámci ktorého získava práva na starobný dôchodok na základe čin­ nosti, ktorý vykonáva ako zamestnanec 9. Článok 3 zákona z 21. mája 1991, ktorý alebo samostatne zárobkovo činná upravuje niektoré vzťahy medzi belgickými osoba. dôchodkovými systémami a dôchodkovými systémami inštitúcií medzinárodného verej­ ného práva upresňuje, že „každý úradník môže po dohode s inštitúciou požiadať, aby bola inštitúcii prevedená suma starobného 2. Úradník, ktorý vstúpi do služieb spolo­ dôchodku, ktorá sa vzťahuje na služby čenstiev po: a obdobia predchádzajúce vzniku jeho slu­ žobného pomeru k inštitúcii" 4.

— odchode zo služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medziná­ rodnej organizácie,

10. V zmysle článku 9 tohto zákona môže dotknutá osoba vziať späť svoju žiadosť alebo o prevod práv na dôchodok podľa belgického systému. Toto spätvzatie je konečné a neodvolateľné.

14. Na účely prejednávanej veci má najväčší význam predovšetkým článok 4 ods. 2 krá­ ľovského nariadenia z 23. decembra 1996, ktorý stanovuje, že „možnosť získať pred­ časný starobný dôchodok... závisí od pod­ 17. V marci 1992 pán My požiadal Office mienky, že dotknutá osoba preukáže odpr­ national des pensions (ďalej len „ONP") acovanie najmenej 35 kalendárnych rokov, ktoré jej umožnia priznať právo na dôchodok podľa tohto nariadenia, podľa zákona 5 — Neoficiálny preklad.

I - 12019

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-293/03

podľa belgického zákona z 21. mája 1991 nia z 23. decembra 1996, aby sa na neho o prevod práv na dôchodok z belgického mohol vzťahovať predčasný dôchodkový dôchodkového systému do dôchodkového systém. systému inštitúcií Spoločenstva; v októbri 1992 mu ONP oznámil jeho prevoditeľné práva na dôchodok.

22. Žalobou podanou 18. mája 2001 na pracovný tribunál v Bruseli pán My napadol toto rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. 18. Následne sa pán My rozhodol vziať späť svoju žiadosť, o čom Rada Európskej únie informovala ONP doporučeným listom z 10. októbra 2000, informujúc ho tiež o skutočnosti, že podľa článku 9 zákona z 21. mája 1991 sa toto späťvzatie stalo konečným. 23. Keďže pracovný tribunál v Bruseli mal pochybnosti o súlade zákona z 21. mája 1991 a kráľovského nariadenia z 23. decembra 1996 s právom Spoločenstva, položil Súd­ nemu dvoru na základe článku 234 ES túto prejudiciálnu otázku: 19. O tomto liste bol pán My informovaný zo strany ONP 17. októbra 2000.

pracovníkov v rámci spoločenstva: 1) v časti, IV — Právny rozbor v ktorej tieto vnútroštátne ustanovenia a tento Služobný poriadok neumožňujú občanovi Európskej únie, akým je aj žalobca, ktorý vykonával profesionálnu kariéru postupne v podniku alebo vo verejnej štátnej službe a následne vo verejnej službe Európ­ skej únie alebo opačne, porovnať výhody dôchodku, ktorý by získal v každom z týchto O prípustnosti prejudiciálnej otázky systémov, vnútroštátnom a v systéme verej­ nej služby Európskej únie, prevodom práv nadobudnutých v iných systémoch, a požiadať na základe tohto porovnania o prevod týchto práv či už z vnútroštátneho systému do európskeho systému, alebo opačne z európskeho systému do vnútro­ 26. Pred preskúmaním merita otázky for­ štátneho systému; 2) v časti, v ktorej tieto mulovanej vnútroštátnym súdom je potrebné ustanovenia stanovujú, že dotknutý subjekt rozhodnúť o námietkach neprípustnosti, sa musí výslovne vzdať prevodu práv ktoré boli z rôznych dôvodov vznesené z belgického do európskeho systému, alebo Holandskom, ONP a Komisiou. zavedú administratívnu prax v tomto zmysle bez toho, aby sa urobilo vyššie uvedené porovnanie, a tým uvádzajú alebo môžu uviesť dotknutého zamestnanca do omylu; 3) v časti, v ktorej tieto vnútroštátne ustanovenia nedovoľujú zohľadniť na prizna­ nie predčasného vnútroštátneho dôchodku roky zárobkovej činnosti vykonávanej ako 27. a) Holandská vláda tvrdí, že uznesenie zamestnanec Európskej únie?" vnútroštátneho súdu nedostatočným spôso­ bom opisuje skutkový a právny rámec sporu vo veci samej. Preto je podľa nej nemožné úplne pochopiť dosah prejudiciálnej otázky.

29. Musím hned' povedať, že sa mi nezdá, že mienky k meritu prejudiciálnej otázky by bolo možné vyhovieť námietke holandskej v medziach, v ktorých sa týka ustanovení vlády. V tomto smere pripomínam, že Zmluvy o voľnom pohybe pracovníkov. hlavným cieľom povinnosti vnútroštátneho súdu opísať dostatočne jasným spôsobom skutkový a právny rámec sporu je umožniť Súdnemu dvoru, aby podal výklad práva Spoločenstva, ktorý je užitočný pre vnútro­ štátny súd 6, a dať vládam členských štátov a ostatným oprávneným subjektom možnosť 32. Okrem toho informácie obsiahnuté zaujať stanovisko k položenej otázke v uznesení vnútroštátneho súdu boli dopl­ a predložiť písomné pripomienky v zmysle nené spisom predloženým vnútroštátnym článku 20 Štatútu Súdneho dvora 7. súdom a písomnými pripomienkami pred­ loženými účastníkmi konania pred Súdnym dvorom. Súhrn týchto dokumentov bol ďalej oznámený členským štátom a ostatným oprávneným subjektom na účel pojednáva­ nia, v priebehu ktorého títo mohli doplniť svoje pripomienky a zaujať jasnejšie stanovi­ sko k otázke predloženej vnútroštátnym súdom.

30. V danej veci je nepochybné, že uznesenie vnútroštátneho súdu má určité medzery: totiž skutkový a právny kontext sporu, ako aj dôvody, pre ktoré súd považuje za nevyhnutné pýtať sa na názor Súdneho dvora, sú opísané iba stručne. 33. Z toho všetkého je možné vyvodiť, aj s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora 8, že Súdnemu dvoru boli poskytnuté dostatočné informácie o skutkovom a právnom rámci sporu vo veci samej potrebné na preskúmanie, či je vnútroštátna právna úprava takého typu, ako je belgická, v súlade s právom Spoločenstva.

35. b) ONP sa domnieva, že prejudiciálna 40. V prvom rade zdôrazňujem, že otázka je neprípustná z odlišného dôvodu, z informácií obsiahnutých v spise sa zdá, že a síce pretože sa v dôsledku prijatia zákona zákon z 10. februára 2003 sa uplatňuje z 10. februára 2003 stala bezpredmetnou. výlučne v prípade, keď občan Spoločenstva žiada o prevod práv na dôchodok, ktoré nadobudol v službe v inštitúciách Spoločen­ stva, z dôchodkového systému Spoločenstva do belgického dôchodkového systému. Naopak nezdá sa, že by tento zákon stano­ voval belgickým orgánom povinnosť zohľad­ 36. Podľa neho tento zákon upravuje právo niť aj obdobie výkonu práce, ktorú občan zamestnancov inštitúcií Spoločenstva požia­ Spoločenstva vykonával ako zamestnanec dať o prevod svojich práv na dôchodok inštitúcií na účel započítania dôb prispieva­ nadobudnutých v dôchodkovom systéme nia. Spoločenstva do belgického vnútroštátneho dôchodkového systému, čím umožňuje na účely započítania dôb prispievania zohľad­ nenie prevedených období výkonu práce.

41. Z údajov v spise vyplýva, že pán My nepožiadal ONP o prevod práv na dôchodok nadobudnutých počas práce v Rade zo 37. ONP by bol teda povinný zohľadniť systému Spoločenstva do belgického obdobie výkonu práce pána My v Rade, systému; totiž pán My podal iba žiadosť v dôsledku čoho by mal pán My právo na s cieľom poberať predčasný starobný dôcho­ priznanie predčasného starobného dok. dôchodku, o ktorý požiadal.

42. Ale aj keby sa zákon z 10. februára 2003 38. Na pojednávaní zo 17. júna 2004 ONP mohol uplatniť na žiadosti o započítanie dôb potvrdil svoje stanovisko. Naopak Komisia, prispievania na účel poberania predčasného podľa môjho názoru právom, prejavila starobného dôchodku, vznikol by problém pochybnosti týkajúce sa uplatnenia zákona jeho časovej pôsobnosti. z 10. februára 2003 v predmetnej veci.

46. Nezdá sa mi však, že tieto všeobecné údaje sú dostatočné na to, aby bolo možné 51. Podľa tejto inštitúcie Spoločenstva totiž ignorovať jednoznačné ustanovenia pred­ prvé dve časti prejudiciálnej otázky nemajú metného zákona. žiadnu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej, a preto nie sú užitočné pre roz­ hodnutie vnútroštátneho súdu vo veci, ktorá mu bola predložená.

47. Domnievam sa teda, že Súdny dvor nemôže s istotou určiť, či možno tento zákon v predmetnom prípade skutočne uplatniť a na základe toho vyriešiť spor vo veci samej. Naopak údaje, ktoré sú k dispozícii, pou­ 52. Nazdávam sa, že námietka Komisie je kazujú na opačný záver. opodstatnená a malo by jej byť vyhovené.

I - 12024

MY

I - 12025

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-293/03

59. K tomu predovšetkým uvádzam, že ktoré Spoločenstvo a členské štáty musia Komisia právom požaduje upresniť položenú dosiahnuť. Môžu byť preto nanajvýš použité otázku. na účel výkladu v súvislosti s ostatnými ustanoveniami Zmluvy, ktoré vykonávajú ich obsah. 12

60. Vnútroštátny súd vo svojom uznesení totiž prejavuje pochybnosti o súlade článku 4 ods. 2 kráľovského nariadenia z 23. decembra 1996 s viacerými ustanoveniami práva Spo­ 63. Ani články 40 a 42 ES neobsahujú žiadnu ločenstva. Na tento účel odkazuje na články hmotnoprávnu úpravu. Obmedzujú sa totiž 2, 3, 17, 18, 39, 40, 42 a 283 ES, ako aj na na stanovenie právneho základu pre prijatie článok 7 nariadenia (EHS) č. 1612/68. opatrení zo strany Rady potrebných na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov stanoveného článkom 39 ES. To isté možno povedať o článku 283 ES, ktorý sa obmedzuje na to, že Rade priznáva právomoc vydať „služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov týchto spoločen­ stiev". 61. V skutočnosti však, s výnimkou článku 39 Zmluvy a článku 7 nariadenia č. 1612/68, nie sú podľa mňa na účely predmetnej veci ostatné ustanovenia relevantné.

64. Nakoniec, pokiaľ ide o článok 18 ES pripomínam, že tento článok v podstate upravuje všeobecné právo každého občana 62. Pokiaľ ide o články 2 a 3 ES, pripomí­ Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na nam, že podľa ustálenej judikatúry Spoločen­ území členských štátov. Podľa ustálenej stva 11 tieto články neobsahujú definitívnu judikatúry Súdneho dvora sa však tento a úplnú hmotnoprávnu úpravu, ale obme­ článok uplatňuje výlučne na situácie, ktoré dzujú sa na stanovenie všeobecných cieľov, keďže patria do pôsobnosti ratione materiae a personae Zmluvy, nie sú ňou podriadené

68. V prvom rade je otázne, či sa pred jeho nedávnou zmenou vykonanou nariadením (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 mohlo toto nariadenie uplatniť vo vzťahu k predčasnému starobnému dôchodku. Totiž až po tejto zmene bolo priznanie „predčasného staro­ bného dôchodku" výslovne začlenené do 65. Vcelku vzaté, z rôznych ustanovení oblasti pôsobnosti ratione materíae nariade­ uvedených vnútroštátnym súdom je článok nia (článok 4) 14. 39 ES jediným, ktorý — opakujem, vo vzťahu k uzneseniu vnútroštátneho súdu — má význam v predmetnom prípade. Je totiž zrejmé, že pán My, taliansky štátny prísluš­ ník, odišiel do iného členského štátu, a síce do Belgicka, kde bol najprv zamestnancom rôznych belgických spoločností a následne Rady Európskej únie. 69. V druhom rade, ako už bolo uvedené (bod 7 vyššie), oblasť pôsobnosti ratione personae nariadenia č. 1408/71 je v každom prípade obmedzená na „pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktorí sú štátnymi prísluš­ níkmi jedného z členských štátov...".

66. Ostáva však ešte spýtať sa spolu s Komisiou, či na účel odpovede na pre- judiciálnu otázku môže mať význam aj nariadenie č. 1408/71, ktoré, hoci sa vnútro­ štátny súd na neho neodvolal, by mohlo byť 70. V rozsudku Ferlini Súdny dvor potvrdil, v zásade zaujímavé pre prejednávanú vec, že „zamestnancov Európskeho spoločenstva keďže smeruje práve k výkonu zásady a ich rodinných príslušníkov... nemožno započítania dôb prispievania uvedenej v článku 42 ES.

14 — Pozri tiež rozsudok z 5. júla 1983, Valentini/Assedic (171/82, Zb. s. 2157, body 16 až 18), ktorý ako sa zdá, vylučuje z oblasti pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 dôchodky takého 13 — Rozsudok z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, typu, aké sú dôvodom sporu, kedže sa odlišujú od starobných Zb. s. I-10981. dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie.

74. Na túto otázku odpovedali — a v potvrdzujúcom zmysle — iba Komisia 72. Na základe týchto úvah teda možno a pán My. Holandská a grécka vláda sa súhlasiť s Komisiou, že hoci pán My nepatrí naopak zaoberali výlučne prvými dvoma do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, časťami prejudiciálnej otázky, teda tými, ktoré ako som skôr uviedol (body 56 a 57), nie sú relevantné na účely sporu vo veci samej. 15 — Rozsudok z 3. októbra 2000, Ferlini, C-411/98, Zb. s. I-8081, bod 41. 16 — Rozsudok Ferlini, už citovaný, bod 42. Pozri tiež rozsudky z 15. marca 1989, Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 11; z 27. mája 1993, Schmid, C-310/91, Zb. 17 — Považujem za vhodné uviesť, že predmetná vec nepredstavuje s. I-3011, bod 20. Analogicky teda, že zásady uvedené ojedinelý prípad. Práve sformulovaná otázka bola totiž v článku 39 ES sa vzťahujú aj na pracovníkov, ktorí nepatria podobnym spôsobom položená v nedávnych sporoch, ktoré do oblasti pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, pozri rozsudok sú ešte prejednávané Súdnym dvorom (C-137/04 a C-185/04, z 22. novembra 1995, Vougioukas (C-443/93, Zb. s. I-4033, obidva sa týkajú nepriznania niektorých sociálnych dávok vo body 39 až 41). Švédsku úradníkom Spoločenstva).

I - 12028

MY

75. Pokiaľ ide o mňa, predovšetkým pripo­ štátnej príslušnosti: ani týmto by daná právna mínam, že je to ustálená judikatúra Súdneho úprava nepovolila uznanie rokov odpracova­ dvora, ktorá spolu s ustanoveniami Zmluvy ných v službe inštitúcií Spoločenstva na účel o voľnom pohybe osôb má uľahčiť vykoná­ poberania predčasného starobného vanie pracovnej činnosti akejkoľvek povahy dôchodku. občanmi Spoločenstva na území Spoločen­ stva, a bráni opatreniam, ktoré by ich mohli znevýhodňovať, pokiaľ chcú vykonávať čin­ nosť na území iného členského štátu. 18

79. V dôsledku tejto právnej úpravy sú totiž pán My a všetci pracovníci Spoločenstiev, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, skutočne vystavení znevýhodneniu, keďže 77. V predmetnej veci sa mi zdá nesporné, len na základe skutočnosti, že prijali zamest­ že právna úprava ako tá, ktorej sa týka nanie v inštitúcii Európskej únie, strácajú vnútroštátny spor, sa uplatňuje nezávisle od možnosť využiť dôchodkový systém, na ktorý štátnej príslušnosti pracovníka. Táto právna by inak mali právo. To môže nepochybné úprava totiž nezaobchádza s cudzími pra­ priamo ovplyvňovať rozhodnutie týchto pra­ covníkmi horšie ako s pracovníkmi belgickej covníkov prijať zamestnanie v inštitúcii Spo­ ločenstva, a rovnako môže odradiť zamest­ nanca týchto inštitúcií od odchodu zo svojho 18 — Pozri rozsudky zo 7. júla 1988, Stanton, 143/87, Zb. s. 3877, pracovného miesta kvôli výkonu zárobkovej a Bosman, už citovaný. 19 — Rozsudok z 27. januára 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, činnosti v postavení zamestnanca iného bod 18. zamestnávateľa v Belgicku.

I - 12029

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-293/03

80. Inými slovami, črtá sa situácia podobná metného dôchodku bolo v Belgicku zamiet­ tým, ktoré Súdny dvor neváhal považovať za nuté všetkým občanom Spoločenstva odporujúce voľnému pohybu pracovníkov z jediného dôvodu, že pracovali aj pre a v ktorých vnútroštátna právna úprava inštitúcie Spoločenstva. nezohľadňovala odpracované roky pracov­ níka Spoločenstva v inom členskom štáte. 20 Ako sa ukázalo, a] v prejednávanej veci v skutočnosti existuje veľmi podobná pre­ kážka vo volbe pracovníka prijať zamestna­ nie.

82. Prvý, menej rozhodujúci a určujúci roz­ diel je, ako som už uviedol, že v tomto prípade neexistuje diskriminácia založená na štátnej príslušnosti, pretože priznanie pred­ 84. S cieľom vyvrátiť túto námietku Komisia tvrdí, odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho 20 — V tomto smere sa obmedzím na pripomenutie veci dvora 2 1 , že v týchto prípadoch možno vidieť Vougioukas, na ktorú sa odvolala aj Komisia, v ktorej grécke diskrimináciu založenú na výkone práva orgány nepriznali gréckemu štátnemu príslušníkovi právo poberať dôchodok v Grécku, pretože odmietli zohľadniť roky, voľného pohybu v iných členských štátoch. počas ktorých Vougioukas vykonával službu v nemeckej verejnej nemocnici. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí Berúc totiž do úvahy jeho ciele a skutočnosť, považoval túto situáciu za rozpornú s článkom 39 ES, keďže cieľ tohto článku „by nebol splnený, ak by po výkone práva na že zabezpečuje základnú slobodu, článok 39 voľný pohyb pracovníci stratili výhody sociálneho zabezpe­ ES sa musí chápať tak, že zakazuje členským čenia, ktoré im zaručuje právna úprava členského štátu; takýto následok by mohol odradiť pracovníka Spoločenstva štátom diskrimináciu založenú na skutoč­ od výkonu svojho práva na voľný pohyb a predstavoval by preto prekážku v tejto slobode". Predmetná grécka právna nosti, že tak ako v predmetnej veci, občan úprava, pokračoval Súdny dvor, neuznávajúc doby výkonu služby vo verejných nemocniciach iných členských štátov na účel nadobudnutia práva na dôchodok, spôsobila „nerovné zaobchádzanie medzi pracovníkmi, ktorí nevyužili právo na voľný pohyb, a medzi migrujúcimi pracovníkmi, 21 — Pozri predovšetkým rozsudok z 30. januára 1997, Stöber v neprospech týchto posledných uvedených" (rozsudok a Pereira, spojené konania C-4/95 a C-5/95, Zb. s. I-511, bod Vougioukas, už citovaný, body 39 až 41). 38.

85. Pýtam sa však, čí je toto riešenie najvhodnejšie. Po prvé preto, že sa mi zdá 87. Námietka však evidentne prekračuje samo osebe veľmi násilné a založené na fikcii rámec predmetnej veci. Ak totiž ostaneme a neistom a diskutabilnom prirovnaní. Po v tejto kritizovanej perspektíve, existuje druhé, pretože nie je jasné, či sa toto riešenie nebezpečenstvo, že dospejeme ako vzťahuje aj na štátnych príslušníkov dotknu­ k diskriminačným, tak i k protikladným tého členského štátu (a pracovníkov im výsledkom. Z toho by totiž napríklad vyplý­ podobných z uhla pohľadu, ktorý nás valo, že belgický štátny príslušník, ktorý zaujíma). Ak by totiž tomu tak nebolo, pracuje v úradoch Európskeho parlamentu neviem z akého dôvodu by sa s cieľom v Luxemburgu, by ako migrujúci pracovník zabrániť neoprávnenému obmedzeniu patril do oblasti pôsobnosti článku 39 ES, muselo prijať umelé riešenie, ktoré by ho a vyhol by sa teda následkom predmetnej umožňovalo vylúčiť voči migrujúcim pracov­ belgickej právnej úpravy; ale nachádzal by sa níkom, ale zachovalo by ho v neprospech v opačnej situácii, ak by bol náhodou prijatý belgických štátnych príslušníkov alebo do úradov tej istej inštitúcie v Bruseli; akýchkoľvek pracovníkov s bydliskom nehovoriac o komplikáciách, ktoré by vznikli, v tomto štáte, ktorí vykonávali službu ako sa niekedy stáva, ak by sa jeho prijatie do v inštitúciách Spoločenstva, ktoré sa tam jedných alebo druhých úradov z času na čas nachádzajú. striedalo. To všetko napriek tomu, že si

I - 12031

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-293/03

89. To všetko preukazuje, že to, čo má v prejednávanej veci (a v podobných situá­ ciách) význam, nie je štátna príslušnosť pracovníka, ani miesto výkonu práce, ale povaha inštitúcie, pre ktorú je práca vyko­ 91. Teda v tomto zmysle, ale iba v tomto návaná. Inými slovami, prejednávané obme­ zmysle možno povedať, že situácia pána My dzenie sa netýka (a ak, tak len v niektorých nie je odlišná od situácie pracovníka, ktorý prípadoch a nepriamo) pohybu pracovníka; odíde z vlastného pracovného miesta kvôli týka sa však — a to nezávisle od štátnej výkonu práce v inom členskom štáte. Totiž príslušnosti alebo od pôvodného bydliska hoci pán My neprekročil žiadnu fyzickú dotknutého subjektu — okolnosti, že práca hranicu vo vnútri Únie kvôli práci v Rade, bola vykonávaná v inštitúciách Spoločenstva. prekročil "právnu hranicu", pretože prešiel

I - 12032

MY

z vnútroštátneho právneho poriadku do zamestnancami Spoločenstva pochádzajú­ iného medzinárodne uznaného právneho cimi z ostatných členských štátov poriadku. a belgickými zamestnancami, a zavádza diskrimináciu belgických zamestnancov. Toto odmietnutie by tiež mohlo sťažiť prijímanie belgických zamestnancov istého veku do zamestnania Spoločenstvom, keďže prechod z vnútroštátnej správy pod správu Spoločenstva by ich zbavil práv na dôchodok, na ktoré by mali nárok, ak by nevstúpili do služby Spoločenstva" (bod 19).

92. Súdny dvor napokon výslovne uznal toto osobitné postavenie systému Spoločenstva a režimu jeho zamestnancov. V tomto smere totiž upresnil, s poukazom na články 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (bod 8 vyššie), že systém kontinuity medzi vnútro­ štátnymi dôchodkovými systémami a dôchodkovým systémom Spoločenstva „má uľahčiť prechod z vnútroštátnych zamestnaní, verejných či súkromných, pod 94. Ide o tvrdenia, ktoré sa dokonale hodia aj správu Spoločenstva a zabezpečiť tak Spolo­ na prejednávanú vec, pretože ako sme videli, čenstvu väčšie možnosti výberu kvalifikova­ aj v nej sporná vnútroštátna právna úprava ných zamestnancov, ktorí majú náležitú stanovuje jednak diskrimináciu belgických profesionálnu skúsenosť" 22. zamestnancov (alebo zamestnancov s bydliskom v Belgicku), ako aj obmedzenie spôsobilé sťažiť prechod pod správu Spolo­ čenstva.

V — Návrh

98. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku pred­ loženú Tribunal du travail de Bruxelles v tom zmysle, že:

„Článok 10 Zmluvy ES a Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni započítať roky pracovnej činnosti vykonávanej občanom Spoločenstva zamestnanom v inštitúcii Spoločenstva s cieľom umožniť mu poberať predčasný starobný dôchodok."

I - 12034