C-319/03

3. Dňa 30. januára 2002 directeur du service inter-académique des examens et concours 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. 2 — U. v. ES L 39, 1976, s. 40. Je potrebné poznamenať, že smernica des académies de Créteil, Paris et Versailles 76/207 bola nahradená smernicou ľ.uľópskebo parlamentu (riaditeľ Spoločného úradu pre skúšky a Kady 2002/73/FS z. 23. septembra 2002, ktorou sa meni a dopĺňa smernica Rady 76/207 (Ú. v. ES L 269, 2002, s. 15). a výberové konania pre krajské vzdelávacie Nové ustanovenia sa nevzťaluijú na súčasný spor, pretože majú byť prevzaté do vnútroslátnebo práva členskými štáimi úrady v Créteil, Paríži a vo Versailles) najneskôr do 5. októbra 2005. zamietol jeho prihlášku do výberového 3 — Journal Officiel de la République Française (JORK) zo 4. konania vyhláseného ústrednou štátnou januára 1975, s. 198. 4 — JORF z 8. júla 1979. správou na miesta správnych asistentov. 5 — JORF z 10. mája 2001, s. 7320. Dňa 5. februára 2002 zamietol prihlášku

I - 8809

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-319/03

pána Briheche zúčastniť sa výberového 7. V závislosti od druhu výberového konania, konania vyhláseného na voľné pracovné buď článok 5 nariadenia č. 90-713 miesta v správnom sekretariáte ústrednej z 1. augusta 1990 o spoločných zákonných štátnej správy a v školskom a univerzitnom ustanoveniach vzťahujúcich sa na správnych sekretariáte. Dňa 27. februára 2002 ministre asistentov v štátnej správe, 7alebo článok 1 de l'Éducation nationale (minister školstva) nariadenia č. 75-765 zo 14. augusta 1975 zamietol odvolanie pána Briheche 0 vekových ohraničeniach vzťahujúcich sa na k nadriadenému orgánu proti vyššie meno­ prijímanie štátnych zamestnancov prostred­ vaným rozhodnutiam. níctvom výberových konaní do kategórií B, C, a D8,stanovujú vekové ohraničenie pre prihlásených na 45 rokov.

6. V troch rôznych podaniach doručených tribunal administratif de Paris pán Briheche 7 — Článok 5 nariadenia č. 90-713 z 1. augusta 1990 o spoločných zákonných ustanoveniach vzťahujúcich sa na správnych žiadal zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí asistentov v štátnej správe: „výberové konania sú určené pre prihlásených, ktorí 1. januára roku, v ktorom sa koná výberové a náhradu za nimi spôsobenú škodu. 6 konanie, majú menej ako 45 rokov", JORF z 11. augusta 1990, s. 9795. 8 — Článok 1 nariadenia č. 75-765 zo 14. augusta 1975 o vekových ohraničeniach vzťahujúcich sa na prijímanie štátnych zamest­ nancov prostredníctvom výberových konaní do kategórií B, C, 6 — Podania boli prijaté jednotlivo 28. marca 2002, 29. marca 2002 a D: „vekové ohraničenie ... je stanovené na 45 rokov, ak a 19. apríla 2002 pod číslami 0204512/5, 0204571/5 osobitné ustanovenia nestanovia vyššie vekové ohraničenie", a 0205683/5. JORF z 19. augusta 1975.

I - 8810

BRIHECHE

pokiaľ ide o podmienky prístupu — vrátane prostredníctvom odstraňovania existujúcich kritérií výberu — k akýmkoľvek pracovným nerovností ovplyvňujúcich príležitosti žien miestam alebo pozíciám, bez ohľadu na v oblastiach uvedených v článku 1 ods. (1)". sektor alebo odvetvie činnosti, a k akýmkoľvek úrovniam zamestnaneckej hierarchie".

I - 8811

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-319/03

A — Použiteľnosť smernice 76/207 17. Navyše vo svojom podaní na Súdny dvor a existencia diskriminácie z dôvodu pohlavia sa pán Briheche dovoláva ďalšej diskriminá­ cie, upozorňujúc na fakt, že článok 8 príslušného zákona neprávom diskriminuje vdovca, ktorý sa znova neoženil a má neza­ opatrené dieťa oproti slobodnému mužovi 15. Článok 8 príslušného zákona stanovuje alebo žene s nezaopatreným dieťaťom, pre­ pravidlá pre prístup k zamestnaniu vo tože len tí druhí sú vyňatí z vekového verejných službách do tej miery, že oslobo­ ohraničenia 45 rokov. Tu sú taktiež rozličné dzuje určité kategórie od vekového ohrani­ podmienky na prístup k výberovým kona­ čenia pre výberové konania. Podľa ustálenej niam do verejnej správy a to podľa rodinného judikatúry smernica 76/207 sa vzťahuje na stavu rodičov s nezaopatreným dieťaťom. zamestnanie vo verejnej správe 9. Článok 3 Len slobodní rodičia, vdovy, ktoré sa znova ods. 1 smernice 76/207 sa výslovne týka nevydali, rozvedené ženy a ženy žijúce prístupu k zamestnaniu. Článok 8 prísluš­ z p r á v n e h o hľadiska oddelene ného zákona preto spadá do pôsobnosti s nezaopatreným dieťaťom sa môžu zúčastniť smernice 76/207, ako je to definované na výberových konaniach, keď majú viac ako v článku 3 ods. 1 smernice. 45 rokov.

I - 8812

BRIHECHE

otázku týkajúcu sa diskriminácie medzi 22. Vo svojich písomných pripomienkach vdovami a vdovcami, ktorí sa znova nevy- Súdnemu dvoru francúzska vláda uviedla, dali/neoženili. že začala reformu podmienok prístupu k výberovým konaniam na prijatie do zamestnania vo verejnej správe s cieľom nápravy vyššie uvedenej diskriminácie.

I - 8813

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-319/03

môžu obaja, muži aj ženy. Diskriminácia sa pôrode, pokiaľ sa jej fyzické a duševné vzťahuje na výnimku z vekového ohraničenia funkcie nevrátia do bežného stavu" . Táto 45 rokov podľa článku 8 príslušného zákona. výnimka sa preto nevzťahuje na súčasnú situáciu.

27. Nakoniec článok 2 ods. 4 smernice 25. Iná možná výnimka so zásady rovnakého 76/207 by sa mohol použiť, ak by niekto zaobchádzania je ustanovená v článku 2 ods. usúdil, že článok 8 príslušného zákona je 3 smernice 76/207 a je určená na ochranu určený na podporu „rovnakej príležitosti pre žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo mužov a ženy, najmä prostredníctvom a materstvo. Prinajmenšom nepriamo sa odstraňovania existujúcich nerovností zdá, že francúzska vláda sa spolieha na túto ovplyvňujúcich príležitosti žien". výnimku, keď sa zmieňuje, že predmetná právna úprava bola prijatá s cieľom obmedziť nerovnosti medzi mužmi a ženami. S týmto účelom odkazuje na štúdie, podľa ktorých ženy vykonávajú prevažnú časť domácich prác, a to najmä v rodinách s deťmi. Taktiež uvádza štatistiky z júla 2003, podľa ktorých je nezamestnaných 10,8 % žien oproti 8,7 % mužov. Niekto by mohol povedať, že tieto 28. Cieľ týchto ustanovení bol opísaný Súd­ štatistiky sa nevzťahujú na použitie článku 2 nym dvorom ako oprávňujúce opatrenia, ods. 3 smernice 76/207. Napriek tomu však „ktoré, hoci sú podľa ich prejavu diskrimi­ môžu byť dôležité pri odôvodňovaní opatrení načné, účinne smerujú k odstráneniu alebo vykonaných podľa článku 2 ods. 4 smernice k obmedzeniu faktických nerovností, ktoré 76/207. môžu v skutočnosti v spoločenskom živote existovať. Dávajú oprávnenie vnútroštátnym opatreniam vzťahujúcim sa na prístup k zamestnaniu, vrátane postupu, ktoré poskytujú určitú výhodu ženám s cieľom zvýšiť ich možnosti uplatniť sa na pracovnom trhu a vykonávať svoje povolanie zarovno s mužmi". 13

30. Môžeme odlíšiť tri kategórie zvýhodňu­ júcich opatrení 15. Prvá kategória obsahuje opatrenia, ktoré nie sú svojou povahou priamo diskriminujúce, ale usilujú sa zlepšiť vedomosti a kvalifikáciu žien (napríklad pridelením školiacich miest ženám). Základ­ nou myšlienkou je, že rovnosť príležitostí vyžaduje poskytnutie prostriedkov na umož­ nenie zviditeľnenia individuálnych schop­ ností žien. Druhá kategória obsahuje opatre­ nia, ktoré sa usilujú umožniť ženám lepšie vyvážiť ich postavenie rodiča s ich profesio­ nálnou činnosťou (ako je napríklad možnosť využiť miesta v škôlke ponúkané zamestná­ 31. Na to, aby bolo vnútroštátne opatrenie vateľom). Muži môžu taktiež využiť tieto v súlade s článkom 2 ods. 4 smernice 76/207, druhé opatrenia, ktoré môžu byť navrhnuté malo by sa usilovať o odstránenie súčasnej nestranne v prospech rodičov ako takých. nevyváženej situácie medzi mužmi a ženami. Tretia kategória obsahuje opatrenia, ktoré sa Aby zvýhodňujúce opatrenie spadalo pod taktiež usilujú o získanie rovnosti medzi článok 2 ods. 4 smernice 76/207, musí po mužmi a ženami na trhu práce, ale sú svojou prvé dokázať, že ženy sú nižšie zastúpené povahou diskriminačné v tom, že uprednost­ v určitom sektore alebo na určitom stupni ňujú ženy s cieľom znížiť ich nižšie zastú­ pracovného postavenia. Opatrenie sa potom penie v profesionálnom živote. Tretia kate­ usiluje odstrániť nerovnosť vyskytujúcu sa gória obsahuje opatrenia majúce priamy v tomto sektore alebo stupni postavenia. dosah na zamestnanosť, keď uprednostňuje Niekto by si mohol predstaviť prijatie zvý­ ženy v procese výberu, alebo určuje ciele hodňujúceho opatrenia vo verejnej službe na alebo kvóty, ktoré sa musia dosiahnuť. Pred­ účely n a p r í k l a d vyrovnania ťažkostí, chádzajúca judikatúra Súdneho dvora sa s k t o r ý m i sa s t r e t n ú s t a r š i e ženy v súkromnom sektore. Napriek tomu opa­ trenie pre tento druhý typ by sa neusilovalo o odstránenie diskriminácie, ale o jej vyvá­ 14 — Rozsudok Lommers, už citovaný, bod 33. 15 — Podobný rozdiel vyjadril už generálny advokát Tesauro vo ženie. V každom prípade, kým nie je dostatok svojich návrhoch k rozsudku Kalanke, už citovanej, bod 9. dôkazov, žiadny čin usilujúci sa

33. Nakoniec, na účely opodstatnenosti podľa článku 2 ods. 4 smernice 76/207, prijaté zvýhodňujúce opatrenie musí byť čo najviac v súlade so zásadou rovnakého 35. Vo veci Abrahamsson 17 príslušné vnú­ zaobchádzania. To sa zdá, že vylučuje troštátne ustanovenia automaticky dávali opatrenia, ktoré zakladajú automatické alebo prednosť ženským uchádzačkám, ak boli úplné uprednostňovanie žien a vyžaduje dostatočne kvalifikované, pod podmienkou, skúmanie primeranosti opatrenia. Takéto že rozdiel medzi samotnými uchádzačmi rozbory primeranosti budú mať rôzne každého pohlavia nebol taký veľký, aby následky v závislosti od typu príslušného vyústil do porušenia požiadavky objektív­ opatrenia a jeho možného zosúladenia so nosti pri ich vymenovávaní. Súdny dvor zásadou rovnakého zaobchádzania. usúdil, že takéto opatrenie bolo zakázané článkom 2 ods. 4 smernice 76/207, keďže proces výberu bol „hlavne založený len na príslušnosti k nižšie zastúpenému pohla­ 18 viu" . Súdny dvor napriek tomu usúdil, že proces výberu môže obsahovať kritériá dáva­ júce prednosť ženám pod podmienkou, že 34. Vo veciach Kaianke, Marschall a Badeck takéto kritériá boli „transparentné Súdny dvor musel preskúmať vnútroštátnu a podliehajúce kontrole na účely odstránenia právnu úpravu dávajúcu prednosť ženským uchádzačkám, ktoré dosahovali rovnakú kvalifikáciu oproti mužským uchádzačom. 16 — Rozsudok Badeck a i., už citovaný, bod 23. Pozri tiež Vo veci Badeck posúdil, že: „Opatrenie, ktoré rozsudok EFTA Surveillance Authority/Nórske kráľovstvo, má uprednostniť pri povýšení ženy E-1/02, (2003) EFTA Court Report 1, bod 15. 17 — Rozsudok zo 6. júla 2000, Abrahamsson and Anderson, v sektoroch verejných služieb, v ktorých sú C-407/98, Zb. s. I-5539. nižšie zastúpené, musí byť považované za 18 — Rozsudok Abrahamsson and Anderson, už citovaný, bod 53.

37. Napriek tomu treba mať na mysli, že opatrenia skúmané vo veciach Kalanke, 40. V oboch veciach, Badeck a Lommers, Marschall a Abrahamsson patrili do tretej Súdny dvor venoval osobitnú pozornosť kategórie, definovanej vyššie v bode 30 skutočnosti, že posudzované opatrenia (opatrenia, ktoré dávajú prednosť ženám pri neznamenali úplné vylúčenie mužských prístupe k zamestnaniu alebo určujú ciele uchádzačov 2 4 . Súdny dvor zaujal stanovisko, alebo kvóty, ktoré sa musia dosiahnuť). že na účely dosiahnutia súladu s článkom 2 Opatrenia v iných kategóriách sú predmetom ods. 4 smernice 76/207 by opatrenie malo rovnakých kritérií na preskúmanie, hoci spĺňať túto negatívnu podmienku. posledná podmienka primeranosti môže V skutočnosti vo veci Lommers Súdny dvor stanoviť rozdielne požiadavky, keďže tieto výslovne poznamenal, že predmetné opatre- opatrenia priamo neznamenajú diskriminá­ ciu s ohľadom na prístup k zamestnaniu. 21 — Rozsudok Lommers, už citovaný, bod 11. 22 — Rozsudok Lommers, uż citovaný, bod 38. 23 — Rozsudok Lommers, už citovaný, bod 37. 19 — Rozsudok Abrahamsson and Anderson, uż citovaný, bod 49. 24 — Rozsudok Badeck a i., už citovaný, bod 53; rozsudok 20 — Už citovaný. Lommers, už citovaný, body 44 a 45.

I - 8817

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-319/03

25 — Rozsudok Lommers, už citovaný, bod 45. 26 — Rozsudok Lommers, už citovaný, bod 39, a rozsudok EFTA Surveillance Authority/Kingdom of Norway, už citovaný, bod 43. 27 — Pre presné rozbory o prednostiach dávanej s cieľom rovnosti medzi jednotlivcami pozri Freeman, S.: Social Law and Policy in an evolving European Union, Shaw, J.:(eds), 2000, s. 189; Haquet, A.: L'action positive, instrument de l'égalité des chances entre hommes et femmes, RTDE, 2001, s. 305; Prêchai, S.: Equality of Treatment, Non-Discrimination and Social Policy: Achievements in Three Themes, CMLRev., 28 — Rozsudok Badeck a i . ,už citovaný, bod 53, a rozsudok 2004, s. 533. Lommers, už citovaný, body 44 a 45.

I - 8818

BRIHECHE

tým, že im dávajú prednosť v prístupe do byť opatrenia prijaté. V každom prípade určitých sociálnych sektorov. francúzska vláda neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by podporili takéto zdôvodnenie.

45. Naviac, ako je uvedené vyššie, opatrenia 43. Namiesto toho judikatúra Súdneho spadajúce pod článok 2 ods. 4 smernice dvora odráža výhradne použitie článku 2 76/207 sú s ňou v súlade, len ak sú primerané ods. 4 smernice 76/207 na opatrenia smeru­ a úmerné cieľu, ktorý plnia. V tomto prípade júce k „odstráneniu existujúcich nerovností" z dôvodu nedostatku dôkazov, že cieľom bez zmienky o vyrovnaní. To je vo svetle opatrenia je upraviť existujúce nižšie zastú­ toho, že Súdny dvor schvaľuje formy pozi­ penie žien, nie je ani nevyhnutné určiť tívnej diskriminácie len do rozsahu, kým primeranosť a úmernosť príslušného zákona pomáhajú zlepšovať diskriminačné mecha­ k jeho cieľu. nizmy rozhodovacieho procesu (najmä s ohľadom na zamestnanie), ale nie na účely ich vyrovnania.

48. Článok 141 ods. 4 ES pripúšťa opatrenia vyvážené so všeobecnou zásadou rovnosti „umožňujúce osobitné výhody menej zastú­ a zákazom diskriminácie . penému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod 29 v profesijnej kariére." Nemožno vylúčiť, že by sa na pozitívne opatrenia, ktoré nespadajú pod smernicu 76/207, vzťahovalo toto ustanovenie. 30 V každom prípade, ako som zdôraznil, niekto by mohol argumento­ vať, že existuje rozdiel medzi opatreniami majúcimi za cieľ zmiernenie nerovností a opatreniami majúcimi za cieľ kompenzáciu minulých či súčasných nerovností znášaných sociálnou skupinou. Nemožno vylúčiť, že odkaz v článku 141 ods. 4 ES na kompen­ začné úmysly má za cieľ poskytnúť členským štátom väčšiu voľnosť pri prijímaní opatrení pozitívnej diskriminácie. Takýto výklad však musí vždy ostať v rámci hraníc stanovených všeobecnou zásadou rovnosti. Otázka pre Súdny dvor nie je, či určité formy pozitívnej 49. V tomto ohľade odkaz na kompenzáciu diskriminácie budú alebo nebudú viesť v článku 141 ods. 4 ES by mohol byť k rovnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, ale vykladaný buď tak, že potreba kompenzovať či takéto formy pozitívnej diskriminácie, ak minulé a súčasné sociálne nerovnosti môže by boli prijaté právnou úpravou, by boli oprávňovať uprednostňovanie jednotlivcov v týchto skupinách za cenu, že sú diskrimi­ načné voči členom viac zastúpených skupín, alebo tak, že prijatie kompenzačných opa­ trení je nevyhnutné s ohľadom na skutoč­ nosť, že nediskriminačné uplatnenie súčas­ ných sociálnych pravidiel je štrukturálne naklonené v prospech členov viac zastúpe­ ných skupín.32Podľa prvého výkladu právo jednotlivca nebyť diskriminovaný závisí na dosiahnutí rovnosti medzi skupinami, ktorá je posudzovaná s cieľom kompenzovať čle-

51. Založiť akceptovanie kompenzačných foriem pozitívnej diskriminácie na rovnosti príležitostí a nie na rovnosti výsledkov bude stále vytvárať väčšiu rovnosť medzi jedno­ tlivcami ako medzi skupinami, ale bude, na druhú stranu, ukladať určité obmedzenia a podmienky foriem kompenzačnej pozitív­ nej diskriminácie, ktoré budú môcť byť 50. Druhý výklad môže však byť ľahšie prípustné s ohľadom na článok 141 ods. 4 uvedený do súladu zo zásadou rovnakého ES. Akceptovateľnosť takýchto foriem pozi­ zaobchádzania, ako je vykladaná a aplikovaná tívnej diskriminácie bude, napríklad, úzko Súdnym dvorom. Z tohto hľadiska rovnosť spojená s jej prechodnou povahou 3 4 . Inak by výsledkov nie je cieľom. Ani cieľom pozitív­ takéto druhy pozitívnej diskriminácie nej diskriminácie nie je nevyhnutne dovoliť v dlhšom časovom horizonte mohli viesť diskrimináciu medzi jednotlivcami. Verí sa, že opatrenia, často spojené so značnou rovnosťou kompenzujúcou nižšie zastúpené určité skupiny (napríklad kvótami, automa­ 33— V tomto zmysle mózu byť udané dve hlavné odôvodnenia. tickým uprednostňovaním) sú jediné, ktoré Prvé, pozitivna diskriminácia je koncipovaná ako zlepšujúca vyhliadky obetí diskriminácie do bodu, v ktorom by, nebyť môžu efektívne zaviesť dlhotrvajúcu rovnosť diskriminácie, boli. Druhé, pozitívna diskriminácia by mala byť jediným efektívnym prostriedkom na vytváranie pravých príležitostí. Opatrenia uprednostňujúce čle­ stimulov pre nižšie zastúpené skupiny na investovanie do ľudských zdrojov (prerušiť cyklus diskriminácie) a odpoveďou nov určitých skupín nie sú preto koncipo­ na trhové nedostatky (sociálne monopoly a informačné vané ako zdroje na zaistenie rovnosti medzi náklady), aby spevnením súčasnej sociálnej diskriminácie v skutočnosti zabránilo vybratiu najlepších osôb. le vhodné skupinami alebo rovnosti výsledkov, ale poznamenať, že príčinná súvislosť medzi týmito odôvodne­ niami a účinkami pozitívnej diskriminácie je často sporná a je namiesto toho, ako nástroj na efektívne predmetom rôznych alternatívnych stratégií. Úlohou Súd­ zaistenie rovnosti príležitostí. Účelom kom­ neho dvora však nie je hodnotiť podstatu týchto postupov, ale len to, či a v akom rozsahu môžu byť považované za penzačných opatrení tohto druhu je obno­ zlučiteľné so zásadou rovnakého zaobchádzania. venie rovnosti príležitostí odstránením účin­ 34— To môže byť zabezpečené obmedzujúcimi ustanoveniami alebo požiadavkami na pravidelné preliodnocovanie právnej kov diskriminácie a podporou dlhodobej úpravy.

I - 8822