C-320/03

KOMISIA/RAKÚSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 14. júla 2005 1

I — Úvod prostredia s ustanoveniami Zmluvy upravu­ júcimi vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Oba aspekty predstavujú základné ciele Spoločenstva ustanovené v článku 2 ES a vyjadrené v mnohých konkrétnych ustano­ veniach Zmluvy.

1. Dňa 27. mája 2003 vydal Landeshaupt­ mann von Tirol nariadenie zakazujúce pre­ pravu určitých špecifikovaných tovarov nákladnými vozidlami s hmotnosťou prevy­ šujúcou 7,5 tony na úseku diaľnice A12 prechádzajúcej údolím rieky Inn (ďalej len „Imitai") v Rakúsku. Toto opatrenie, ktorého cieľom bolo zníženie emisií oxidu dusičitého z nákladných vozidiel v tejto oblasti, malo nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2003. 3. Ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného V tejto situácii Komisia bezodkladne začala pohybu tovarov a služieb, vrátane preprav­ konanie o nesplnenie povinnosti v zmysle ných služieb viedli v rámci Spoločenstva článku 226 ES, tvrdiac, že toto opatrenie k zvýšenej geografickej špecializácii. Čia­ odporuje nariadeniam Spoločenstva v oblasti stočne aj v dôsledku vyššie uvedeného objem prepravných služieb, ako aj ustanoveniam prepravy rástol vyšším tempom ako hrubý Zmluvy týkajúcim sa slobodného pohybu národný produkt: na každý percentuálny bod tovarov. hospodárskeho rastu pripadal nárast objemu prepravy približne o jeden a pol percenta. V sektore dopravy z tohto nepomerného rastu najviac profitoval sektor cestnej dopravy, ktorý až do polovice osemdesiatych rokov podliehal obmedzujúcej vnútroštátnej právnej úprave vo viacerých členských štá­ toch. Zatiaľ čo z hľadiska celkových hodnôt preprava tovarov po železnici stagnovala, 2. Tento spor nastoľuje dôležité otázky ba dokonca došlo k jej zníženiu, a preprava zásadného charakteru týkajúce sa súladu tovarov vnútrozemskými vodnými cestami opatrení prijatých na ochranu životného v dôsledku obmedzenej dostupnosti prísluš­ nej infrastruktúry potrebnej na modernú veľkoobjemovú vnútrozemskú navigáciu 1 — Jazyk prednesu: angličtina. disponovala len obmedzeným potenciálom

I - 9874

KOMISIA/RAKÚSKO

v nariadení č. 881/92 2 a nariadení oprávnený dočasne vykonávať vnútroštátnu č. 3118/93 . cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu v inom členskom štáte, v ďalšom ako .kabotáž' a ako ,hostiteľský členský štát', bez toho, aby bol v ňom úradne registrovaný alebo bol inak usadený."

9. Podľa článku 3 nariadenia č. 881/92 sa medzinárodná preprava tovarov v rámci Spoločenstva vykonáva na základe povolenia Spoločenstva. Členské štáty vydajú toto povolenie každému cestnému dopravcovi, ktorý je usadený na ich území a ktorý je 11. Právna úprava Spoločenstva v oblasti v tomto členskom štáte oprávnený vykonávať ochrany kvality ovzdušia je obsiahnutá medzinárodnú cestnú prepravu tovarov. v smernici 96/62 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia 4 a smernici 1999/30 o limitných hodnotách oxidu síriči- tého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší5 (ďalej len „smernice 10. Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 3118/93 o kvalite ovzdušia"). Obe smernice boli navyše ustanovuje: prijaté na základe článku 130s ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 175 ods. 1 ES).

„Každý cestný dopravca v prenájme alebo za úhradu, ktorý je držiteľom povolenia spolo­ čenstva podľa nariadenia (EHS) č. 881/92 12. Podľa článku 1 smernice 96/62 je všeo­ a ktorého vodič, ak je štátnym príslušníkom becným cieľom tejto smernice definovať nečlenského štátu, je držiteľom vodičského základné princípy spoločnej stratégie pre: osvedčenia v súlade s podmienkami stano­ venými v uvedenom nariadení, je za pod­ mienok stanovených v tomto nariadení

— posúdenie kvality okolitého ovzdušia v členských štátoch na základe spoloč­ ných metód a kritérií,

3. Členské štáty zostavia akčné plány ozna­ čujúce opatrenia, ktoré je potrebné zaviesť v krátkom čase tam, kde je riziko prekročenia — získavanie primeraných informácií limitných hodnôt a/alebo výstražných pra­ o kvalite o k o l i t é h o ovzdušia hov, za účelom zníženia tohoto rizika a zabezpečenie ich dostupnosti verej­ a limitovania trvania takýchto prípadov. nosti, napríklad okrem iného prostred­ Takéto plány môžu, od prípadu k prípadu, níctvom výstražných prahov, ustanoviť opatrenia na kontrolu a tam, kde je to nevyhnutné, prerušenie činností, vrátane premávky motorových vozidiel, ktorá pri­ spieva k prekračovaniu limitných hodnôt."

— udržiavanie kvality okolitého ovzdušia tam, kde je dobrá, a v ostatných prípa­ doch jej zlepšovanie. 15. Článok 8 ods. 3 Smernice 96/62 stano­ vuje opatrenia, ktoré možno prijímať v zónach, v ktorých hodnoty prekračujú limitné hodnoty. Tretí odsek stanovuje:

13. Článok 4 smernice 96/62 stanovuje, že Rada na návrh Komisie stanoví limitné hodnoty znečisťujúcich látok uvedených v prílohe 1 tejto smernice. „V zónach a aglomeráciách uvedených v odseku 1 [t. j. v tých, v ktorých je úroveň jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššia ako limitné hodnoty plus hranica tolerancie] členské štáty príjmu [prijmú — 14. Článok 7 smernice 96/62 stanovuje neoficiálny preklad] také opatrenia, aby všeobecné požiadavky na zlepšenie kvality zaistili, že plán alebo program je pripravený okolitého ovzdušia. Prvý a tretí odsek tohto alebo vykonaný pre dosiahnutie limitných ustanovenia znejú takto: hodnôt v rámci určeného časového limitu.

III — Skutkový stav a konanie

17. Príloha II smernice 1999/30 stanovuje na ochranu ľudského zdravia tieto limitné hod­ 19. Po uskutočnení meraní oxidu dusičitého noty oxidu dusičitého: preukazujúcich prekročenie limitných hod-

I - 9877

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-320/03

I - 9878

KOMISIA/RAKÚSKO

Rakúskej republike odôvodnené stanovisko, 24. Zároveň Komisia v zmysle článkov 242 v ktorom jej opäť stanovila lehotu jedného ES a 243 ES navrhla predsedovi Súdneho týždňa na poskytnutie odpovede. Rakúska dvora, aby predbežným opatrením uložil republika odpovedala na odôvodnené stano­ Rakúskej republike povinnosť prijať vhodné visko listom z 18. júla 2003. opatrenia, na základe ktorých bude odložené nadobudnutie účinnosti zákazu uvedeného v spornom nariadení až do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci samej 7 .

23. Keďže Komisia aj naďalej nebola pre­ svedčená o súlade sporného opatrenia 25. Uznesením z 30. júla 2003 predseda s právom Spoločenstva, návrhom z 23. júna Súdneho dvora na základe návrhu Komisie 2003 začala na Súdnom dvore toto konanie v zmysle článku 84 ods. 2 rokovacieho o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES. poriadku predbežne v záujme zachovania Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: status quo nariadil Rakúskej republike, aby sa zdržala zavedenia zákazu uvedeného v spornom nariadení až do vydania koneč­ ného uznesenia v konaní o nariadenie pred­ bežného opatrenia 8 .

— určil, že uloženie zákazu premávky nákladných vozidiel, ktorých celková 26. Uznesením z 2. októbra 2003 9 predseda hmotnosť je vyššia než 7,5 ton a ktoré Súdneho dvora rozhodol o predĺžení odkladu prepravujú určité tovary, na úseku zavedenia sporného nariadenia až do diaľnice A12 medzi kilometrom 20,359 30. apríla 2004 a uznesením z 27. apríla na území obce Kundl a kilometrom 2004 10rozhodol, že toto predĺženie platí až 66,780 na území obce Ampass nie je do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci v súlade s povinnosťami, ktoré Rakúskej samej. republike vyplývajú z článkov 1 a 3 nariadenia č. 881/92, článkov 1 a 6 nariadenia č. 3118/93 a článkov 28 ES až 30 ES, a

31. Súdny dvor opakovane konštatoval, že účelom postupu pred začatím konania vo 28. Rakúska vláda spochybňuje prípustnosť veci samej je umožniť dotknutému člen­ žaloby podanej Komisiou vzhľadom na skému štátu splniť svoje povinnosti, ktoré extrémne krátke lehoty, ktoré jej boli stano­ mu vyplývajú z práva Spoločenstva, alebo vené počas konania pred podaním žaloby na využiť jeho právo na obranu voči výhradám prípravu odpovedí na výzvu a na odôvodnené vyjadreným Komisiou 12. S ohľadom na tento stanovisko Komisie. Rakúsko tvrdí, že za dvojitý účel musí byť členským štátom týchto okolností nemohlo primerane pripra­ poskytnutá primeraná lehota na prípravu viť svoju obranu a že sa mu teda uprelo právo odpovede na výzvu, na zosúladenie svojho na spravodlivý proces. Zároveň vyjadruje konania s požiadavkami vyplývajúcimi pochybnosti, či služby Komisie seriózne z odôvodneného stanoviska alebo v prípade preskúmali pripomienky, ktoré predložilo potreby na vypracovanie svojej obrany. v odpovedi na tvrdenia Komisie. Súdny dvor ďalej uviedol, že na to, aby bolo možné rozhodnúť o primeranosti poskytnu­ tej lehoty, je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, pričom veľmi krátke lehoty môžu byť v určitých prípadoch odôvodnené, osobitne vtedy, keď existuje naliehavá potreba napraviť porušenie, alebo 29. Rakúsko takisto tvrdí, že Komisia mala vtedy, ak dotknutý členský štát vie o postoji použiť konanie stanovené v nariadení Rady Komisie dávno predtým, ako sa začne (ES) č. 2679/98 o fungovaní vnútorného trhu konanie 13. vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátm 1 1. 12 — Rozsudky z 13. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 64; z 28. októbra 1999, Komisia/Rakúsko, C-328/96, Zb. s. I-7479, bod 34, a z 2. februára 1988, 11 — Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 Komisia/Belgicko, 293/85 Zb. s. 305, bod 14. o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu 13 — Pozri rozsudky citované v predchádzajúcej poznámke pod tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 337, s. 8; Mim. vyd. čiarou: vec C-1/00, v bode 65 rozsudku, vec C-328/96, 01/003, s. 35), (ďalej len „nariadenie č. 2679/98"). v bode 51 rozsudku, a vec 293/85, v bode 14 rozsudku.

32. Spôsob, akým sa vedie konanie pred konanie pred podaním žaloby tým spôso­ začatím konania vo veci samej, je potrebné bom, akým to urobila, a stanovené lehoty posudzovať vo svetle všetkých okolností nemožno v tomto kontexte považovať za dotknutej veci. Po tom, ako Komisia dostala neprimerané. Vyhlásiť za okolností, aké sťažnosť, požiadala 6. mája 2003 rakúske nastali v tomto prípade, žalobu podanú zo orgány o poskytnutie informácií vo veci strany Komisie voči členskému štátu za vtedy ešte stále len navrhovaného nariadenia neprípustnú by vážnym spôsobom ovplyv­ a poskytnutie odôvodnenia tohto opatrenia. nilo úlohu Komisie dohliadať v zmysle Rakúske orgány odpovedali 13. júna 2003. článku 211 ES na dodržiavanie povinností Medzitým bolo sporné nariadenie prijaté vyplývajúcich členským štátom z práva Spo­ a malo nadobudnúť účinnosť 1. augusta ločenstva a v prípade potreby začať konanie 2003. To by viedlo k situácii, ktorá by podľa v zmysle článku 226 ES. Komisie znamenala porušenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva Rakú­ skou republikou a navyše by to pravdepo­ dobne viedlo k nenapraviteľným dôsledkom pre sektor dopravy. V snahe predísť tejto situácii bola Komisia donútená okolnosťami, ktoré možno v značnej miere pripísať časovému harmonogramu stanovenému rakúskymi orgánmi pre zavedenie sporného opatrenia, postupovať v konaní pred po­ daním žaloby zrýchleným spôsobom, čím konala v súlade s procesnými požiadavkami stanovenými pre dočasné opatrenia v zmysle 35. Rovnako je potrebné odmietnuť tvrdenie článku 243 ES. rakúskej vlády, podľa ktorého mala Komisia začať konanie upravené v nariadení č. 2679/98. Účelom tohto nariadenia je rýchlo sa zaoberať prekážkami voľného pohybu tovarov v rámci vnútorného trhu lak, ako je to uvedené v článku 1 tohto nariadenia. Bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do prílišných detailov tohto kona­ nia, ktoré bolo primárne vytvorené v reakcii 33. Navyše postoj Komisie bol rakúskym na situácie vyvolané konaním jednotlivcov — orgánom známy už pred začatím konania tak, ako to bolo v prípadoch, ktoré viedli pred podaním žaloby a pred prijatím spor­ k rozsudkom Súdneho dvora vo veciach ného nariadenia. Komisia/Francúzsko 1 4 a Schmidberger 15 , aj keď jeho uplatňovanie nemožno obmedziť len na tieto prípady, stačí poznamenať, že na toto konanie nemožno hľadieť tak, že vytvára akúsi predbežnú podmienku, ktorú Komisia musí splniť predtým, ako začne konanie pred podaním žaloby v zmysle článku 226 ES.

38. Úsek diaľnice A12, na ktorý sa má vzťahovať dané opatrenie, je intenzívne využívaný, pretože sa v ňom zbieha doprava na severojužnom ťahu medzi Nemeckom a Talianskom, ako aj doprava na vnútrozem­ skom rakúskom východno-západnom ťahu. Podľa tirolskej štatistiky denne prejde v úseku diaľnice A12 medzi Wörgl a Hall 36. Vo svetle vyššie uvedených úvah je v priemere 5 200 nákladných vozidiel. Pri potrebné vyhlásiť žalobu Komisie za prí­ bližšom skúmaní dopravy dotknutej uvede­ pustnú. ným opatrením a po zohľadnení výnimiek vzťahujúcich sa na miestnu dopravu sa javí, že nariadenie by sa v konečnom dôsledku 16 — Rozsudok z 26. júna 2001, Komisia/Portugalsko, C-70/99, Zb. týkalo 610 zahraničných vozidiel a 130 s. I-4845, bod 17. rakúskych vozidiel denne. Keďže tento úsek 17 — Pozri rozsudok z 2. júna 2005, Komisia/Grécko, C-394/02, Zb. S. I-4713, body 27 a 28 a tam citovanú judikatúru. diaľnice A12 možno obísť len veľkými

I - 9882

KOMISIA/RAKÚSKO

obchádzkami, uvedené nariadenie de facto železničnej línie v úseku Brenner, ako aj stanovuje zákaz akejkoľvek cestnej nákladnej vzhľadom na technické obmedzenia, meška­ tranzitnej prepravy tovarov uvedených nia, nespoľahlivosť a nepresnosť. Navyše v nariadení. Nemecká vláda dodáva, že v krátkodobom horizonte nie je možné túto používanie dlhších alternatívnych ciest by kapacitu dostatočne rozšíriť. Rozšírenie viedlo k väčšiemu znečisteniu ovzdušia a len kapacity plánované v rámci programu Bren­ by presunulo problém do inej oblasti. ner 2005 má za cieľ uspokojiť potreby vyplývajúce zo súčasnej situácie, nemôže však vyriešiť zvýšený dopyt vyplývajúci zo zákazu stanoveného sporným nariadením. Presun prepravy na železnicu by zároveň znamenal, že preprava týchto tovarov sa stane menej ziskovou.

I - 9883

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-320/03

preto (nepriamo) diskriminuje zahraničné konania ako vedľajší účastníci, je zrejmé, že prepravné spoločnosti voči domácim pre­ primárnym cieľom je ochrana životného pravným spoločnostiam. Nemožno ho teda prostredia. Odôvodnenie ochranou verej­ odôvodniť ochranou životného prostredia. ného zdravia v zmysle článku 30 ES je možné akceptovať len v prípade, že dotknuté tovary predstavujú priame a preukázateľné ohrozenie zdravia. V prejednávanej veci to tak však zjavne nie je.

I - 9884

KOMISIA/RAKÚSKO

zásade odstraňovania environmentálnej 48. Komisia a vlády, ktoré vstúpili do škody priamo na mieste jej vzniku, ako aj konania ako vedľajší účastníci, napokon zásade „znečisťovateľ platí" a dotýkali by sa aj tvrdia, že stanovovanie akýchkoľvek podmie­ miestnej dopravy a znižovali by mieru nok prepravy tovarov, ktoré nie sú uvedené znečisťovania aj zo strany vozidiel nespada­ v nariadeniach upravujúcich slobodu posky­ júcich pod režim sporného nariadenia. tovania dopravných služieb, je neprijateľné. V každom prípade však títo účastníci kona­ Jej vyjadrenia vo vzťahu k článku 28 ES teda nia tvrdia, že zavedenie nového zákazu preukazujú, že takéto nariadenie nie je premávky nákladných vozidiel pred tým, možné nijako odôvodniť, pretože je než budú k dispozícii výsledky predĺženia v rozpore s článkami 1 a 3 nariadenia nočného zákazu, je predčasné. č. 881/92 a článkami 1 a 6 nariadenia č. 3118/93.

I - 9885

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-320/03

uznáva, že protokol č. 9, ktorý zavádza Predpoklad Komisie, že táto doprava by daný systém ekobodov, stanovuje výslovné úsek začala obchádzať cez Švajčiarsko alebo výnimky zo sekundárneho práva Spoločen­ cez tauernskú cestu, je nepodložená. stva, tie je potrebné považovať za vyčerpáva­ júce a nevzťahujú sa na smernice o kvalite ovzdušia.

52. Rakúska vláda nesúhlasí s argumentmi založenými na ekonomických dôsledkoch tohto nariadenia pre sektor dopravy, ktorý sa vyznačuje štrukturálnou nadbytočnou kapacitou a mimoriadne nízkou ziskovosťou. Skutočnosť, že dané nariadenie môže tieto problémy ešte zhoršiť, nemôže byť dôvodom jeho nelegálnosti.

I - 9886

KOMISIA/RAKÚSKO

v rámci tohto úseku by znamenal dlhšiu zdôrazňuje, že limitné hodnoty boli prekro­ cestu k železničným terminálom, čo by bolo čené napriek uplatneniu systému ekobodov v rozpore s účelom tohto nariadenia, t. j . a že pri vypracúvaní uvedeného nariadenia znížením znečistenia ovzdušia. bol zohľadnený zákaz nočnej premávky nákladných vozidiel. Zákaz upravený v spornom nariadení nie je možné vnímať ako izolované opatrenie. Je potrebné posu­ dzovať ho vo vzťahu k iným štrukturálnym opatreniam, ktoré boli prijaté v záujme znižovania znečistenia ovzdušia, ako je 54. V prípade, že by Súdny dvor napriek napríklad zlepšenie železničnej infrastruk­ týmto pripomienkam dospel k záveru, že túry. predmetné nariadenie je vo vzťahu k tovarom pochádzajúcim z iných členských štátov nepriamo diskriminačné, musí sa považovať za odôvodnené ochranou ľud­ ského zdravia v zmysle článku 30 ES a ochranou životného prostredia. V tomto zmysle rakúska vláda konštatuje, že limitné hodnoty smerníc o kvalite ovzdušia boli 56. Rakúska republika sa napokon dom­ stanovené na úrovni, ktorá sa považuje za nieva, že tvrdenia Komisie potrebnú na zabezpečenie trvalej ochrany o údajnom porušení nariadení č. 881/92 ľudského zdravia, ako aj ekosystémov a flóry. a č. 3118/93 sú nedôvodné, keďže Komisia Preto je zbytočné preukazovať, že každé neuvádza dôvody takéhoto porušenia, ale prekročenie uvedených hodnôt ohrozuje jednoducho odkazuje na argumenty uvedené verejné zdravie alebo životné prostredie ako vo vzťahu k údajnému porušeniu článku 28 celok. ES. Podmienky článku 38 ods. 1 pism. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora preto nie sú splnené.

a vážnejšieho problému spočívajúceho Mont Blanc a tunel vo Fréjus. Ostatné v potrebe zosúladenia čoraz intenzívnejšieho koridory prechádzajú cez Rakúsko využívania cestnej i n f r a š t r u k t ú r y a Švajčiarsko. Vzhľadom na takéto geogra­ s požiadavkami ochrany verejného zdravia fické usporiadanie akékoľvek opatrenie pri­ a životného prostredia. Pred tým, ako sa jaté zo strany Švajčiarska alebo Rakúska budem zaoberať právnym posúdením týchto zamerané na obmedzenie, presmerovanie otázok v užšom zmysle slova, je nevyhnutné alebo ovplyvnenie jednotlivých spôsobov zasadiť tento prípad do širších súvislostí tak, dopravy bude mať nevyhnutne väčší vplyv aby bolo možné dospieť k vyváženému na cestnú dopravu prichádzajúcu z iných riešeniu zohľadňujúcemu pozadie celej pro­ členských štátov ako na miestnu dopravu. blematiky. Podobné opatrenia prijaté v hraničnej oblasti Francúzska a Talianska budú mať takýto účinok v oveľa menšej miere.

I - 9888

KOMISIA/RAKÚSKO

tepien v Európe. V prípade, že relatívne malé zodpovedá schopnosti životného prostredia tranzitné štáty ako napríklad Švajčiarsko absorbovať znečistenie pochádzajúce alebo Rakúsko prijmú opatrenia ovplyvňu­ z rôznych zdrojov v danej oblasti. V rámci júce alebo obmedzujúce dopravné toky, tohto priestoru sa emisie pochádzajúce z výnimiek stanovených pre dopravu z rôznych zdrojov, ako napríklad z cestnej s východiskovým bodom alebo konečným dopravy, priemyselnej výroby alebo vykuro­ cieľom v týchto oblastiach budú takmer vania domácností, považujú za prípustné. nevyhnutne vo väčšej miere profitovať vnú­ V prípade existencie rizika prekročenia troštátni prepravcovia ako prepravcovia hraníc tohto „priestoru" musí dôjsť z iných členských štátov. Tento dôsledok, k prijatiu opatrení obmedzujúcich činnosti, ktorý je zasa výsledkom usporiadania štát­ ktoré sú zdrojom tohto znečistenia. nych hraníc, nie je možné jednoducho považovať za formu diskriminácie tak, ako to tvrdí Komisia a vlády, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.

I - 9889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-320/03

môže byť relevantné posúdenie toho, či sa sektora dopravy. Takéto opatrenia nevyh­ jeho účinky vzťahujú na najdynamickejšie nutne ovplyvnia štruktúru nákladov dotknu- zdroje, t. j. také zdroje, pri ktorých je nárast tých dopravných spoločností, emisií relatívne vysoký a ktoré preto a predovšetkým tam, kde je ich cieľom v relatívne vyššej miere prispievajú priniesť zmenu využívania jednotlivých spô­ k celkovému zvyšovaniu emisií. sobov prepravy, budú mať dôsledky pre samotnú logistikų prepravy. Niektoré kate­ górie dopravných spoločností sú lepšie pri­ pravené prispôsobiť sa novej situácii než iné. Napokon kombinácia opatrení, ktorých cie­ ľom je v prípade prepravy určitých tovarov nahradenie cestnej dopravy železničnou 66. Je zrejmé, že vzhľadom na rôznorodosť nevyhnutne povedie k značným zmenám faktorov a záujmov, ktoré sa majú zohľadniť, v štruktúre hospodárskej súťaže v rámci by sa mohlo počítať s viacerými kombiná­ jednotlivých segmentov na trhu prepravy ciami opatrení, ktoré by boli v každej situácii a medzi nimi navzájom. Toto je nevyhnutný, vhodné a primerané. Pri úvahách o tom, či by a v niektorých prípadoch dokonca zamýšľaný „iné" opatrenia boli „efektívnejšie", „prime­ výsledok takýchto opatrení. ranejšie", „menej obmedzujúce", je preto potrebné byť opatrný. Hoci by takými naozaj mohli byť v prípade, ak by sa posudzovali z hľadiska jedného záujmu, v prípade ich hodnotenia zo zorného uhla iných do úvahy prichádzajúcich záujmov by to tak nemuselo byť.

72. Hlavný nástroj dosahovania cieľov sta­ novených v článku 1 smernice 96/62 spočíva 70. Hoci základný argument Komisie spo­ v stanovení limitných hodnôt pre rôzne číva v tom, že sporné nariadenie porušuje zdroje znečistenia ovzdušia s cieľom umožnil' nariadenia č. 881/92 a č. 3118/93, právna pozitívne ovplyvňovanie kvality okolitého analýza v jej žalobe sa zameriava na jeho vzduchu a určiť, kedy by sa malo pristúpiť údajnú nezlučiteľnosť s článkom 28 ES. k uskutočneniu preventívnych alebo náprav­ Otázkou zlučiteľnosti so smernicami ných opatrení. Takéto limitné hodnoty boli o kvalite ovzdušia sa zaoberá z hľadiska stanovené v smernici 1999/30 pre oxid možnosti odôvodniť sporné nariadenie dusičitý (NO2) a iné oxidy dusíka (NOx). ochranou životného prostredia. Udajným Článok 7 ods. 3 smernice 96/62 stanovuje, že porušením nariadení č. 881/92 a č. 3118/93 tam, kde existuje „riziko prekročenia limit­ sa potom zaoberá len veľmi krátko. ných hodnôt", členské štáty „zostavia akčné plány... s cieľom zníženia tohoto rizika". Takéto akčné plány môžu v zmysle toho istého ustanovenia zahŕňať „prerušenie čin­ ností, vrátane premávky motorových vozi­ diel". V prípade, že sa preukázalo, že úroveň znečistenia prekračuje limitné hodnoty zvý­ šené o hranicu tolerancie, článok 8 ods. 3 smernice 96/62 stanovuje, že členské štáty „príjmu [prijmú — neoficiálny preklad] také 71. Zo systematického hľadiska nepovažu­ opatrenia, aby zaistili, že plán alebo program jem tento prístup za úplne správny. Keďže je pripravený alebo vykonaný pre dosiahnutie rakúska vláda tvrdí, že sporné nariadenie limitných hodnôt v rámci určeného časového vychádza z IG-L, ktorým sa preberajú limitu". Takéto plány alebo dokumenty smernice o kvalite ovzdušia do rakúskeho musia byť sprístupnené verejnosti a musia právneho poriadku, v prvom rade by sa malo obsahovať informácie vymenované v prílohe posúdiť, či a do akej miery sa na toto IV smernice 96/62. nariadenie vzťahujú príslušné ustanovenia týchto smerníc. V prípade, že smernice o kvalite ovzdušia nepredstavujú vhodný základ pre toto nariadenie, je ďalej potrebné posúdiť, či je z pohľadu údajného obmedze­ nia voľného pohybu tovarov toto nariadenie zlučiteľné s článkami 28 ES a 30 ES. Napokon z pohľadu problematiky obmedzo­ 73. Toto je v zásade rámec, na základe vania slobody poskytovania dopravných slu­ ktorého je potrebné posudzovať zlučiteľnosť žieb je potrebné zaoberať sa otázkou údaj­ sporného nariadenia so smernicami o kvalite ného porušenia nariadení č. 881/92 ovzdušia. S ohľadom na tvrdenia predložené a č. 3118/93. Komisiou a rakúskou vládou sa toto posú-

74. Najprv poznamenávam, že Komisia nespochybňuje, že v rokoch 2002 a 2003 došlo v mieste merania Vomp/Raststätte k prekročeniu ročnej limitnej hodnoty NO 2 zvýšenej o hranicu tolerancie, ktorá bola stanovená na 56 µg/m3. Hoci rakúska a talianska vláda kritizovali spôsob merania hodnôt NO 2 , Komisia túto otázku nenasto- lila. Túto skutočnosť potvrdil predseda 77. Aj keď ako poukázala Komisia Súdneho dvora v uznesení z 2. októbra a nemecká vláda, limitné hodnoty stanovené 2003 19. Na účely tohto konania preto možno pre NO 2 sa musia dodržiavať až od roku dospieť k záveru, že medzi účastníkmi 2010, to neznamená, že také limitné hodnoty konania existuje zhoda, pokiaľ ide nemajú žiadne právne účinky, akonáhle raz o skutkový základ sporného nariadenia. boli stanovené. Naopak, pokiaľ smernica stanovuje takto jasne definovaný výsledok, ktorý z podstaty veci možno dosiahnuť len postupne, z toho vyplýva, že členské štáty sa musia usilovať o dosiahnutie tohto výsledku v stanovenej lehote. Pokiaľ by sa členský štát zdržal prijatia vhodných opatrení, a sťažil by 75. Ako druhý predbežný bod v tomto tak alebo dokonca znemožnil dosiahnutie oddieli návrhov je potrebné poznamenať, že cieľa v stanovenej lehote, bolo by to sa nespochybňuje, že IG-L správne preberá v rozpore s povinnosťami, ktoré pre neho smernice o kvalite ovzdušia. vyplývajú z článku 10 ES v spojení s článkom 249 tretím odsekom ES 20. Zo skutočnosti, že limitné hodnoty stanovené pre NO 2 a N O x v prílohe II smernice 1999/30 musia byť dosiahnuté až v roku 2010, preto nevyplýva, že článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 3 smernice 96/62 neobsahujú 76. Na otázku, či boli rakúske orgány povinnosť konať v prípade, že tieto hodnoty povinné prijať určité opatrenia po tom, ako boli prekročené pred týmto dátumom. dospeli k záveru, že ročná limitná hodnota

78. Rakúske orgány sa preto mohli opráv­ smernice o boji proti znečisťovaniu vôd som nene domnievať, že podľa smernice 96/62 akčný plán popísal ako dokument, ktorý slúži boli povinné konať po zistení, že došlo ako celkový rámec pre sériu plánovaných k prekročeniu ročných limitných hodnôt opatrení zameraných na dosiahnutie špeci­ stanovených pre NO 2 v prílohe II smernice fického cieľa v rámci konkrétneho časového 1999/30. obdobia a ktorý predpokladá, že tieto opa­ trenia sú vhodné a spôsobilé na dosiahnutie daného cieľa a že sú dostatočne konzistentné. Pritom je dôležité, že takýto plán alebo program predstavuje samostatný a identifikovateľný rámec pre súbor opatrení, ktorých prostredníctvom sa má dosiahnuť politický cieľ 21. Tento názor stručne pod­ 79. Vynára sa potom otázka, či sa na sporné poril Súdny dvor, ktorý usúdil, že akčný nariadenie vzťahuje znenie článku 7 ods. 3 program by mal vytvárať „organizovaný a článku 8 ods. 3 smernice 96/62. Ako už a konzistentný systém, ktorého účelom je bolo naznačené vyššie, smernica 96/62 roz­ dosiahnutie konkrétneho cieľa" 2 2 . lišuje medzi situáciou existencie rizika pre­ kročenia limitných hodnôt na jednej strane a situáciou, keď je úroveň znečistenia vyššia ako limitná hodnota zvýšená o hranicu toleranciu na druhej strane. V prejednávanej veci, kde rakúske orgány preukázali, že došlo k prekročeniu limitnej hodnoty NO2, je zrejmé, že sporné nariade­ 81. Fakt, že pojem „plány" alebo „programy", nie je potrebné posudzovať vo svetle článku 8 na ktoré sa odvoláva článok 8 ods. 3 ods. 3 a nie článku 7 ods. 3 smernice 96/62. smernice 96/62, sa používa v tomto zmysle, Presnejšie povedané, otázka, na ktorú je je potvrdený znením prílohy IV tejto smer­ potrebné odpovedať, znie tak, či sporné nice, ktorá výslovne stanovuje informácie, nariadenie možno považovať za vykonanie ktoré musia byť v týchto plánoch alebo plánu alebo programu v zmysle článku 8 programoch uvedené. Tieto informácie obsa­ ods. 3 smernice 96/62, čo by znamenalo, že hujú podrobnosti týkajúce sa lokalizácie články 10, 11 a 14 IG-L predstavujú takýto nadmerného znečistenia, zdroja znečistenia, plán alebo program. analýzy situácie, ako aj podrobnosti o existujúcich a plánovaných opatreniach. Opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci takéhoto programu, totiž môžu byť účinné pri dosahovaní limitnej hodnoty len v prípade, že sú špecificky zamerané na zníženie úrovne určitých zdrojov znečisťova­ nia pri zohľadnení všetkých relevantných 80. Pojem „plán" alebo „program" vo všeo­ miestnych geografických podmienok danej becnosti predpokladá, že sa identifikoval oblasti. a analyzoval určitý problém a že sa stanovili opatrenia, o ktorých sa predpokladá, že sú nevyhnutné na vyriešenie daného problému, ako aj časový harmonogram realizácie týchto 21 — Pozri body 16 a 17 mojich návrhov vo veci Komisia/Írsko (rozsudok z 11. marca 2004, C-396/01. Zb. s. I-2315). opatrení. V porovnateľných súvislostiach 22 — Rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný, bod 60.

F — Zlučiteľnosť s článkami 28 ES a 30 ES 83. Zoznam opatrení vymenovaných v článku 10 IG-L spolu so zásadami uvede­ nými v článku 11 IG-L a osobitnými usta­ noveniami týkajúcimi sa dopravy uvedenými v článku 14 IG-L je príliš všeobecný na to, aby ho bolo možné považovať za plán alebo program v zmysle článku 8 ods. 3 smernice 96/62, ďalej upresnený v prílohe IV smernice 96/62. Samy osebe sa nevzťahujú na nejakú 86. Články 28 až 30 ES zaručujú voľný pohyb konkrétnu faktickú situáciu. Hoci sporné tovarov v rámci Spoločenstva, pričom tento nariadenie bolo prijaté na základe týchto pohyb zahŕňa nielen voľný dovoz a vývoz ustanovení IG-L a samo osebe nemohlo tovarov z územia iných členských štátov a na tvoriť súčasť plánu alebo programu, je ich územie, ale aj voľný tranzit tovarov cez zrejmé, že toto nariadenie nebolo prijaté územie členských štátov. Ako uviedol Súdny ako súčasť konzistentného súboru opatrení dvor v rozsudku SIOT 23, „v dôsledku exi­ zameraných na znižovanie objemu NO 2 stencie colnej únie a v spoločnom záujme v danej oblasti tak, ako to bolo opísané členských štátov je nevyhnutné uznať exi­ v bode 80. stenciu všeobecnej zásady voľného tranzitu 24 tovarov vnútri Spoločenstva" . Akékoľvek prekážky (iného ako colného charakteru) týchto slobôd sú zakázané, ibaže by ich bolo možné odôvodniť dôvodmi uvedenými v článku 30 ES alebo v judikatúre Súdneho

84. Tento bod preto uzatváram konštatova­ ním, že sporné nariadenie nemôže byť 23 — Už citované v poznámke pod čiarou 18. založené na článku 8 ods. 3 smernice 96/62. 24 - Bod 16.

1. Obmedzenie? 88. Ako Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Schmidberger vo vzťahu k brennerskej diaľ­ nici vo veci týkajúcej sa konania jednotlivcov, členské štáty majú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie voľného pohybu tovarov na hlavných tranzitných ťahoch v rámci Spolo­ čenstva 25. To znamená, že v zásade musí byť zaručená fyzická preprava tovarov na hlav­ 87. Tým, že sporné nariadenie úplne zaka­ ných cestných ťahoch v rámci Spoločenstva zuje premávku nákladných vozidiel v kontexte tranzitu medzi členskými štátmi. s hmotnosťou nad 7,5 tony prepravujúcich Úplný zákaz prepravy určitých kategórií určité kategórie tovarov na jednom úseku tovarov na týchto cestných ťahoch vo svojom jedného z najdôležitejších cestných ťahov dôsledku predstavuje blokádu rovnocennú medzi južným Nemeckom a severným tým, o ktoré išlo v rozsudkoch Komisia/ Talianskom, celkom zjavne obmedzuje volný Francúzsko 2 6 a Schmidberger. Vzhľadom na pohyb a voľný tranzit týchto tovarov. Uve­ široký výklad, ktorý Súdny dvor poskytol vo dený zákaz núti prepravcov a výrobcov vzťahu ku konceptu opatrenia majúceho týchto tovarov hľadať alternatívne cesty alebo rovnaké účinky ako kvantitatívne obmedze­ spôsoby dopravy, ktoré nevyhnutne zname­ nie dovozu 27, ide nepochybne o opatrenie, najú zvýšené náklady a v niektorých prípa­ ktoré je v zmysle článku 28 ES zakázané. doch môžu viesť k strate tých trhov, na ktoré sa v dôsledku takéhoto zákazu neoplatí uvedené tovary dovážať. Vzhľadom na dia­ metrálne odlišné stanoviská a štatistiky, ktoré 25 — Už, citovnný v poznámke pod čiarou 15, body 62 a 63. 26 — Už, citovaný v poznámke pod čiarou 14. vo vzťahu k dostatočnosti súčasnej kapacity 27 - Rozsudok z 11. júla 1974, Dassonville (8/74, Zb. s. 837): železníc absorbovať zvýšený dopyt vyplýva­ v zmysle bodu 5 rozsudku toto ustanovenie zahŕňa „všetky pravidlá obchodovania prijaté členskými štátmi, ktoré sú júci zo zákazu stanoveného sporným naria­ spôsobilé priamo alebo nepriamo, skutočne alebo poten­ dením predložili Komisia a rakúska vláda, nie ciálne obmedziť obchodovanie v rámci Spoločenstva". Pozri tiež rozsudok Schmidberger, už citovaný v poznámke pod je zrejmé, či preprava dotknutých tovarov čiarou 15, bod 56.

92. Súdny dvor čelil podobnej otázke 29 v rozsudku Komisia/Rakúsko , ktorá sa týkala rozdielnych sadzieb poplatkov vybe­ 90. Podľa ustálenej judikatúry môže raných za používanie brennerskej diaľnice. k diskriminácii dôjsť len uplatňovaním rôz­ V tomto prípade išlo o to, že mýtne poplatky nych pravidiel na porovnateľné situácie alebo vyberané za vozidlá s viac ako tromi osami uplatňovania rovnakého pravidla na odlišné prechádzajúce celým úsekom brennerskej situácie 28. diaľnice boli v priemere podstatne vyššie ako poplatky vyberané za tú istú kategóriu vozidiel prechádzajúcich len časťou diaľnice. Vzhľadom na to, že veľká väčšina vozidiel prechádzajúcich celým úsekom diaľnice nebola evidovaná v Rakúsku a že podstatná väčšina vozidiel používajúcich len časť diaľ­ nice bola evidovaná v Rakúsku a obe kate­ 91. Diskriminácia spôsobená sporným naria­ górie vozidiel boli považované za nachádza­ dením údajne spočíva v tom, že nariadenie sa júce sa v porovnateľnej situácii, Súdny dvor

28 — Rozsudok z 26. septembra 2000, Komisia/Rakúsko, C-205/98, Zb. s. I-7367, bod 70. 29 — Už citovaný v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.

I - 9896

KOMISIA/RAKÚSKO

I - 9897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-320/03

3. Odôvodnenie? a štruktúrovanej šieho opatrenia, toto nemôže byť podmienkou odôvodnenia indi­ viduálnych opatrení prijatých na tieto účely.

96. Sporné nariadenie bolo prijaté výslovne na účely ochrany životného prostredia a verejného zdravia v sanitárnej zóne. Keďže toto nariadenie považujem za nediskrimi- načné, rakúska vláda sa pri odôvodňovaní obmedzenia voľného pohybu tovarov, ktoré toto nariadenie vytvára, v zásade môže dovolávať oboch týchto dôvodov.

I - 9898

KOMISIA/RAKÚSKO

ochrana verejného zdravia má odpadu z regiónov mimo Valónska] diskri­ v podmienkach prejednávanej veci auto­ minačná, je potrebné zohľadňovať osobitnú nómnu úlohu. povahu odpadu" . Na základe, okrem iného, zásady uvedenej v článku 174 ods. 2 ES, podľa ktorej environmentálna škoda by sa prioritne mala odstraňovať v mieste jej vzniku, dospel k záveru, že „vzhľadom na rozdiely medzi odpadom vytváraným v rôznych oblastiach a na spojitosť tohto 99. Dôležitejšia otázka, ktorá sa v tejto veci odpadu s miestom jeho vzniku nemožno vynára, je však tá, či možno sporné naria­ sporné opatrenia považovať za diskrimi­ denie odôvodniť ochranou životného pro­ načné" 3 5 . V tomto prípade Súdny dvor stredia, pokiaľ by Súdny dvor v rozpore jednoducho znovu definoval charakter spor­ s mojím názorom v tejto veci rozhodol, že ného opatrenia tak, že splnilo podmienky na nariadenie vedie k nepriamej diskriminácii to, aby bolo možné odvolávať sa na naliehavé nákladných vozidiel prepravujúcich vymeno­ požiadavky pri odôvodňovaní obmedzenia vané tovary z iných členských štátov. dovozu.

103. Opatrenie, o ktoré išlo v rozsudku PreussenElektra 38, prikazovalo podnikom v Nemecku nakupovať elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných energetických zdrojov za minimálne ceny a vyžadovalo od 104. Z týchto troch prípadov týkajúcich sa prevádzkovateľov rozvodných sietí, aby zná­ článku 28 ES by sa mohlo zdať, že Súdny šali vzniknuté náklady bez náhrady. Keďže dvor uznáva potrebu zohľadňovania opatrení toto opatrenie zjavne zvýhodňovalo vnútro­ prijatých na účely ochrany životného pro­ štátnych výrobcov „zelenej" energie, nemo­ stredia aj v prípade, že tieto opatrenia hlo byť považované za nariadenie, ktoré sa obmedzujú obchod s dovážanými tovarmi bez rozdielu vzťahuje na vnútroštátnu vo väčšom rozsahu ako obchod s tovarmi a dovezenú energiu. Súdny dvor však opäť vyrábanými v rámci daného štátu. Súdny bez zohľadnenia povahy tohto opatrenia dvor však až do dnešného dňa výslovne dospel k záveru, že „pri posúdení toho, či je neuviedol, za akých podmienok možno takáto povinnosť nákupu napriek tomu opatrenia, ktoré sa nevzťahujú bez rozdielu zlučiteľná s článkom 30 Zmluvy, je potrebné na dovážané a vnútroštátne tovary, odôvod­ zohľadniť, po prvé, cieľ dotknutého právneho niť dôvodmi ochrany životného prostredia. predpisu, a po druhé, osobitnú povahu trhu Judikatúra je v tomto ohľade aj naďalej 39 s elektrickou energiou" . Po tom, ako nejasná a roztrieštená. okrem iného konštatoval, že jeho zámerom bola ochrana životného prostredia tým, že prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré patria k hlavným príčinám klimatických zmien, proti ktorým sa Európ­ ske spoločenstvo a jeho členské štáty zavia­ zali bojovať v rámci medzinárodných zmlúv, ako je napr. Kjótsky protokol, a po tom, ako 105. Generálny advokát Jacobs sa vo svojich návrhoch vo veci Preussen Elektra takisto 37 — Bod 19. 38 — Rozsudok z 13. marca 2001, C-379/98, Zb. s. I-2099. 39 — Bod 72. 40 — Pozri body 73 až 81.

zaoberal touto otázkou a vyzval Súdny dvor trenie. Je pravda, že Komisia musí v zmysle k vyjasneniu jeho postoja v tejto otázke, aby článku 95 ods. 6 ES overiť, či opatrenie sa dosiahla potrebná právna istota. Tvrdil, že neslúži svojvoľnej diskriminácii alebo skry­ existujú dva špecifické dôvody na to, aby tému obmedzovaniu obchodu. Domnievam Súdny dvor prijal pružnejší prístup sa však, že posledné uvedené kritérium k uplatňovaniu naliehavej požiadavky nevylučuje, že takéto opatrenie môže mať ochrany životného prostredia. Prvým dôvo­ odlišné účinky na domáce a dovážané tovary, dom je skutočnosť, že od prijatia Amster­ čo je možné za určitých podmienok odôvod­ damskej zmluvy zohráva ochrana životného niť. prostredia v Zmluve ES oveľa dôležitejšiu úlohu ako predtým. Článok 6 ES požaduje, aby sa pri vymedzení politík Spoločenstva uvedených v článku 3 ES, ktoré zahŕňajú aj vnútorný trh, zohľadňovala požiadavka ochrany životného prostredia. Druhým dôvodom je to, že vnútroštátne opatrenia na ochranu životného prostredia „sú vo svojej podstate náchylné rozlišovať na základe povahy a pôvodu príčiny poškodenia, a preto môžu byť považované za diskrimi­ 107. Samotná skutočnosť, že určité opatre­ načné" 41. nie prijaté z dôvodov ochrany životného prostredia má väčší účinok na zahraničné ako na domáce tovary, by sama osebe nemala stačiť na to, aby sa takéto opatrenie mohlo považovať za (nepriamo) diskriminačné. Malo by sa ďalej skúmať, či sú tieto účinky nevyhnutným a inherentným dôsledkom environmentálneho cieľa daného opatrenia. Inak povedané, otázka znie, či cieľ uvedeného opatrenia možno dosiahnuť bez toho, aby boli zahraničné tovary dotknuté viac ako 106. Súhlasím s postojmi generálneho advo­ domáce tovary. Za takých okolností sa káta Jacobsa k tejto otázke. Od prijatia domnievam, že takéto vnútroštátne opatre­ Jednotného európskeho aklu v roku 1986 sa nie by mohlo byť odôvodnené ochranou ochrana životného prostredia postupne stala životného prostredia za podmienky, že je prvoradým cieľom politiky Spoločenstva zrejmé, že neuprednostňuje alebo nechráni vyjadreným nielen v zásade začlenenia poli­ domáce tovary a že to ani nie je jeho cieľom. tiky uvedenej v článku 6 ES, ale aj v článku 2 ES deklarujúcom ciele Spoločenstva. Takisto došlo k uznaniu tohto cieľa ako dôvodu odôvodňujúceho prijímanie obmedzujúcich opatrení, no nie v článku 30 ES, ale v článku 95 ods. 4 a 5 ES v prípadoch, ak má členský štát v úmysle zachovať alebo prijať opatrenia, ktoré sú prísnejšie ako harmonizačné opa­

111. V tejto súvislosti je potrebné pozname­ nať, že rôznorodosť existujúcich, ako aj iných 109. Účastníci konania a vlády, ktoré vstúpili do úvahy prichádzajúcich opatrení, ktoré do konania ako vedľajší účastníci, vo svojich Komisia, ako aj vlády, ktoré vstúpili do pripomienkach venovali hlavnú pozornosť konania ako vedľajší účastníci, uviedli ako otázke primeranosti sporného nariadenia vo alternatívy k zákazu uloženému sporným vzťahu k sledovanému cieľu zníženia emisií nariadením, dokazuje, že politické rozhod­ N 0 2 v sanitárnej zóne. V tejto súvislosti boli nutia týkajúce sa voľby spôsobu znižovania nastolené tri hlavné aspekty. Prvým aspek­ emisií N 0 2 na prijateľnú úroveň (t, j . na tom je uskutočniteľnosť prepravy dotknutých úroveň zodpovedajúcu limitným hodnotám tovarov inými spôsobmi, buď po železnici, uvedeným v smernici 1999/30) sú mimo­ alebo inými cestnými trasami. Druhý aspekt riadne komplikované. Nepreukázalo sa, že sa týka možnosti dosiahnutia cieľa zníženia ktorékolvek z týchto opatrení obmedzujú­ emisií zdrojov znečistenia ovzdušia inými cich voľný pohyb tovarov v menšej miere by prostriedkami, ako napr. zavedením rých­ bolo pri dosahovaní tohto cieľa bolo rovnako lostných obmedzení alebo mýtnych systémov efektívne. Je pravdepodobnejšie, že cieľ podľa jednotlivých tried znečistenia spôso­ bovaného nákladnými vozidlami. Tretí aspekt sa týka vzťahu medzi sporným nariadením a existujúcimi opatreniami 42 — Pozri rozsudok Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 81.

I - 9902

KOMISIA/RAKÚSKO

113. Prvé hľadisko sa týka prípravy tohto nariadenia. Pred prijatím takéhoto ďaleko­ 114. Po druhé, z povinností uvedených siahleho opatrenia spočívajúceho v úplnom v článku 10 ES vyplýva, že pred prijatím zákaze prepravy určitých tovarov nákladnými opatrenia s takými rozsiahlymi štrukturál­ vozidlami na jednom úseku diaľnice tvoriacej nymi dôsledkami pre prepravu tovarov cez základné spojivo medzi členskými štátmi je rakúske územie, ktoré od dotknutých sek­ nevyhnutné, aby sa posúdila možnosť prijatia torov vyžaduje drastické prispôsobenie, by najviac dotknuté členské štáty a Komisia mali byť o takomto kroku informované a takáto 43 — Pozri body 65 a 66 vyššie. záležitosť by sa s nimi mala konzultovať.

I - 9903

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. Á. GEELHOED - VEC C-320/03

Takéto konzultácie sa však pred prijatím G — Zlučiteľnosť s nariadením č. 881/92 sporného nariadenia neuskutočnili. a nariadením č. 3118/93

I - 9904

KOMISIA/RAKÚSKO

stanovuje, že uskutočňovanie kabotážnych 121. Skutočnosť, že článok 6 nariadenia prepravných činností podlieha vnútroštátnej č. 3118/93 neuvádza, ako poznamenala úprave v určitých oblastiach vrátane stano­ holandská vláda, opatrenia takého druhu, vovania sadzieb a podmienok, ktorými sa o aký ide v prejednávanej veci, nie je spravuje zmluva o preprave, hmotnosti podstatná. Nielenže sa toto nariadenie obme­ a rozmeroch cestných vozidiel, ako aj požia­ dzuje na kabotážne služby, ale i záležitosti daviek vzťahujúcich sa na prepravu určitých upravované týmto ustanovením sa zjavne kategórií tovarov. týkajú kabotáže ako takej a nevylučujú pri­ jatie opatrení všeobecnejšej povahy týkajúce sa používania ciest v rámci členských štátov. V tejto súvislosti stačí poznamenať, že toto ustanovenie neodkazuje na predpisy prijí­ mané na účely bezpečnosti cestnej premávky.

119. K tomuto bodu chcem poznamenať, že Komisia ničím nepodložila svoje tvrdenie, že sporné nariadenie porušuje nejaké ustano­ 122. Domnievam sa prelo, že táto časť venie nariadenia č. 881/92 alebo nariadenia argumentácie Komisie je nedôvodná. č. 3118/93. Konkrétnejšie, Komisia nepreu­ kázala, že sporné nariadenie porušuje systém jednotného povolenia stanovený v týchto nariadeniach a že obmedzuje právo cestných prepravcov získať prístup na trh.

VI — O trovách

— zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania,

— určiť, že Spolková republika Nemecko, Talianska republika a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 9906