C-323/03

I - 2165

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-323/03

služby normálne vykonávané za odplatu 3) ,Zmluva o výkone vo verejnom záujme' a zahŕňajú najmä: znamená zmluvu, uzavretú medzi prís­ lušnými orgánmi členského štátu a majiteľom lode spoločenstva, s cieľom poskytovať verejnosti prime­ rané dopravné služby. a) pevninskú kabotáž: prepravu cestu­ júcich alebo tovaru po mori medzi prístavmi situovanými na pevnine alebo na hlavnom území jedného a toho istého štátu bez zastávok na ostrovoch;

4) .záväzky vo verejnom záujme' zname­ najú záväzky, ktoré by majiteľ lode spoločenstva vzhľadom k svojmu obchodnému záujmu neprevzal alebo neprevzal v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok; c) ostrovnú kabotáž: prepravu cestujú­ cich alebo tovaru po mori medzi:

— prístavmi situovanými na pev­ nine a jedným alebo viacerými ostrovmi jedného a toho istého členského štátu,

4. Pokiaľ ide o daný prípad, je tiež potrebné poukázať na článok 4, ktorý stanovuje:

Ak sa poskytuje náhrada za záväzky vo verejnom záujme, vzťahuje sa na všetkých majiteľov lodí spoločenstva. 7. V Španielskom regióne Galícia sa nachá­ dza hlboký záliv, ktorý sa nazýva „ría di Vigo". Na jeho brehoch sa nachádza na juhu mesto Vigo a na severe mestá Cangas a Moana. Priamo oproti ústiu zálivu sa nachádzajú dva ostrovy, ktoré sa nazývajú ostrovy Cíes.

5. Podľa článku 7:

8. Pôvodne bolo poskytovanie námorných služieb prepravy v zálive Vigo upravené rozhodnutím autonómnej oblasti Galícia z 11. júna 1984. Pokiaľ ide o daný prípad, je „Na oblasť upravenú týmto nariadením sa potrebné pripomenúť, že podľa tohto roz­ uplatní článok 62 zmluvy." 3 hodnutia podliehalo poskytovanie pravidel­ ných námorných služieb prepravy cestujú­ cich a tovaru medzi mestami Vigo a Cangas a medzi mestami Vigo a Moana udeleniu 3 — Článok 62 Zmluvy, ktorý bol od l.'mája 1999 zrušený nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy, stanovoval, povolenia generálnym riaditeľstvom obchod­ že „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, členské štáty nezavedú nové obmedzenia slobody poskytovať služby, ktorá ného námorníctva na obdobie desiatich sa dosiahla už v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy". rokov s možnosťou obnovy.

I - 2167

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-323/03

9. V súčasnosti v dôsledku rôznych právnych tratívnu licenciu na obdobie dvadsiatich úprav sú tieto služby upravené záko­ rokov s možnosťou obnovy na obdobie nom 4/1999 autonómnej oblasti Galícia maximálne desiatich rokov. z 9. apríla 1999 (ďalej len „zákon 4/1999") 4, ktorý ustanovuje, že námorná preprava cestujúcich v zálive Vigo je službou vo verejnom záujme patriacou regionálnej vláde Galície.

KOMISIA/ŠPANIELSKO

2003 túto žalobu, ktorou sa domáha, aby porušilo články 1, 4, 7 a 9 nariadenia (EHS) Súdny dvor určil, že: č. 3577/92 a nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia a zo Zmluvy ES.

Španielske kráľovstvo tým, že zachovalo účinnosť právnych predpisov:

III — Právny rozbor

— ktoré umožňujú udelenie licencie na vykonávanie služieb námornej prepravy cestujúcich v zálive Vigo jedinému prevádzkovateľovi počas obdobia dvad­ O uplatňovaní nariadenia č. 3577/92 siatich rokov a ktoré stanovujú, že jedným z kritérií udelenia tejto licencie je skúsenosť s dopravou nadobudnutá v zálive Vigo, čím sa zvýhodňuje súčasný prevádzkovateľ, 15. Okrem toho, že španielska vláda namieta žalobné dôvody Komisie vo svojej podstate, predbežným spôsobom vznáša námietku vo veci samého uplatňovania nariadenia — ktoré umožňujú uložiť sezónnym č. 3577/92 na prepravu v zálive Vigo. Podľa dopravným službám smerom na ostrovy jej názoru totiž nariadenie zaručuje voľný a z ostrovov alebo pravidelným doprav­ pohyb služieb „námornej kabotáže", a teda ným službám medzi pevninskými prí­ — ako vyplýva z jeho článku 2 — prepravu stavmi záväzky vo verejnom záujme, cestujúcich alebo tovaru „po mori" a „medzi prístavmi". Preprava, ktorá je predmetom tohto sporu, však nie je ani „po mori", ani „medzi prístavmi".

— ktoré umožňujú zaviesť prísnejší systém ako ten, ktorý sa uplatňoval v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (január 1993), a teda rozhodnutím z 11. júna 1984, 16. Nemožno ich kvalifikovať ako prepravu „po mori", kedže týmto výrazom nariadenie odkazuje iba na služby, ktoré sa poskytujú v „pobrežnom mori", a teda v oblasti mora, ktorá sa rozprestiera v dĺžke 12 míľ od takzvanej základnej línie; a naopak, vôbec — ktoré pred ich prijatím neboli pred­ neodkazuje na služby, ktoré sa vykonávajú metom žiadnej porady s Komisiou, v oblastiach mora, akými sú zátoky, fjordy

20. Podľa článku 2 tohto nariadenia „pev­ ninská kabotáž" znamená „prepravu cestujú­ cich alebo tovaru po mori medzi prístavmi situovanými na pevnine alebo na hlavnom 17. Služby, ktoré sa poskytujú v zálive Vigo, území jedného a toho istého štátu..." sa nemôžu podľa názoru španielskej vlády ani (písm. a), pričom „ostrovná kabotáž" zna­ považovať za služby prepravy „medzi prí­ mená „prepravu cestujúcich alebo tovaru po stavmi". Určite nimi nie sú služby, ktoré sa mori medzi... prístavmi situovanými na poskytujú medzi mestami nachádzajúcimi sa pevnine a jedným alebo viacerými na brehoch zálivu (Vigo, Cangas a Moana), ostrovmi..." alebo medzi „ostrovmi [prí­ ktoré podľa španielskeho zákona 7 tvoria stavmi — neoficiálny preklad] situovanými jedinú oblasť prístavu spravovaného prístav­ na ostrovoch jedného a toho istého člen­ nými orgánmi mesta Vigo („oblasť služieb ského štátu" [písm. c)]. prístavu Vigo"). Nie sú nimi ani služby, ktoré sa poskytujú smerom na ostrovy Cíes, ktoré nemajú skutočný a vlastný „prístav", ktorým sa rozumie námorné zariadenie s prístrojmi, priestorom a infraštruktúrou primeraných rozmerov, ale iba malé nábrežie na vylodenie cestujúcich, ktoré charakterizuje obmedzená 21. Po tomto úvode hneď poviem, že podľa kotviaca kapacita a ktoré tiež spravuje môjho názoru má pravdu Komisia, keď tvrdí, prístavný orgán mesta Vigo. že služby prepravy vykonávané v zálive Vigo sú službami „námornej kabotáže", a teda službami vykonávanými „po mori". Je totiž nepochybné, že vody zálivu Vigo sú mor­ 6 — V tejto súvislosti španielska vláda odkazuje na článok 8 ods. 1 dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve skými vodami, a to podľa znenia citovaných (dohovor z Montego Bay) z 10. decembra 1982, ustanovení stačí na to, aby sa preprava, ktorá ratifikovaného 20. decembra 1996 (BOE i. 39 zo 14. februára 1997, s. 4966). sa v nich vykonáva považovala práve za 7 — Vyhlášky z 23.12.1966 (BOE z 23. januára 1967). prepravu „po mori".

8 — Pozri článok 10 ods. 4 a 5 dohovoru z Montego Bay. 9 — Iba v pobrežnom mori a nie vo vnútorných vodách majú cudzie lode tzv. právo pokojného preplávania (článok 17 10 — Vo viacerých bodoch svojich pripomienok španielska vláda a nasl. dohovoru); okrem toho iba v pobrežnom mori nemôže tvrdila, že prístav Vigo je najdôležitejším prístavom Galície, pobrežný štát vykonávať trestnú právomoc z dôvodu skutoč­ pokiaľ ide o premávku a objem obchodov, a že v zálive Vigo ností, ktoré patria výlučne do pôsobnosti cudzej lode používa každý rok viac ako 1 300 000 cestujúcich služby (článok 27 dohovoru). námornej prepravy (pozri body 7 a 56c odpovede na žalobu).

I - 2171

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-323/03

Spoločenstva musí byť „vykladan[ý] auto­ 28. Tieto zariadenia, hoci aj rozdielnej veľ­ nómne a jednotne", pri zohľadnení „syste­ kosti, sú v mestách na pobreží zálivu (Vigo, matického začlenenia ustanovenia" a „cieľa Cangas a Moana), ako aj na ostrovoch Cíes. sledovaného" právnou úpravou, v ktorej sa Služby prepravy tovaru a cestujúcich, ktoré sporný pojem nachádza 11. sa poskytujú medzi kotviacimi miestami týchto miest a ostrovov, sa preto musia považovať za služby kabotáže (pevninskej a ostrovnej, v uvedenom poradí), na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 3577/92.

26. Zdá sa mi, že práve zo systematického začlenenia ustanovenia a cieľa sledovaného nariadením č. 3577/92 vyplýva, že na jeho účel sa musí „prístavom" rozumieť akékoľvek zariadenie, ktoré nezávisle na rozmeroch 29. Po uznaní skutočnosti, že nariadenie sa infrastruktúry, ktorou disponuje, umožňuje na tento prípad vzťahuje, pristúpim teraz nalodenie a vylodenie tovaru a cestujúcich, k analytickému preskúmaniu jednotlivých ktorí sa majú prepravovať po mori. Pou­ žalobných dôvodov, ktoré Komisia vytýka kazujem totiž na to, že pojem „prístav" španielskej vláde, ale zmením ich poradie používa nariadenie v rámci definície kabo­ z dôvodu potrieb výkladu. táže („pevninskej" alebo „ostrovnej") a že práve ostrovná kabotáž sa definuje ako služba „prepravy cestujúcich alebo tovaru po mori" „medzi prístavmi" [článok 2 písm. a) a b)].

ii) používa diskriminačné kritérium na udelenie výlučnej licencie pre službu vo verejnom záujme (druhá časť prvého žalobného dôvodu); 34. Španielska vláda uznáva, že spojenia medzi mestami Vigo, Cangas a Moana sú pevninské spojenia a že smerom na ostrovy Cíes nie sú spojenia pravidelné, pričom je pokrytá iba časť roka na prepravu turistov. iii) ustanovuje výnimočne dlhú dobu plat­ Pripúšťa teda, že uloženie záväzkov vo nosti výlučnej licencie (prvá časť prvého verejnom záujme pre mestá v zálive, ako aj žalobného dôvodu). smerom na ostrovy je v rozpore so znením článku 4 ods. 1, ale domnieva sa, že napriek tomu je namietaná právna úprava v súlade s nariadením.

32. Pristúpim teda k preskúmaniu týchto žalobných dôvodov.

i) O uložení záväzkov vo verejnom záujme 35. a) Podľa tejto vlády totiž na účel uloženia mimo rámca prípadov, ktoré umožňuje záväzkov vo verejnom záujme umožňuje článok 4 ods. 1 (druhý žalobný dôvod) článok 4 nariadenia prirovnať mestá nachá­ dzajúce sa na pobreží zálivov k ostrovom, keďže aj spojenia medzi takýmito mestami spájajú rovnako ako medzi ostrovmi „izolo-

33. Komisia vytýka Španielsku predovšet­ kým porušenie článku 4 ods. 1, ktorý 12 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 2173

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-323/03

36. Nariadenie v každom prípade stále umožňuje uloženie záväzkov vo verejnom záujme, pokiaľ existujú odôvodnené potreby všeobecného záujmu. Práve z hľadiska po­ dobných potrieb Španielsko podriadilo celú námornú prepravu cestujúcich v zálive Vigo 39. Pokiaľ ide o mňa, hneď poviem, že systému služby vo verejnom záujme. Išlo súhlasím s Komisiou, keď namieta proti totiž o zabezpečenie toho, aby sa služby uvedeným tvrdeniam španielskej vlády: a) kabotaże poskytovali za ziskových podmie­ že mestá na pobreží zálivu Vigo nemôžu byť nok a aby sa zachovala rovnováha životného prirovnávané k ostrovom na účely uloženia prostredia chránených oblastí. záväzkov vo verejnom záujme; b) že v tomto prípade neboli preukázané hospodárske potreby, ktoré by tieto záväzky, hoci dokonca nad rámec ustanovení nariadenia, odôvod­ ňovali, c) a že potreby ochrany životného prostredia, na ktoré sa poukázalo, nepredpo­ kladajú uloženie záväzkov.

37. b) Pokiaľ ide o prvé hľadisko, zo štúdie, ktorú si na tento účel objednala regionálna vláda Galície 13 vyplýva, že preprava cestujú­ cich po mori medzi mestami zálivu by nebola hospodársky zisková a mala by byť preto vyhradená spolu s prepravou smerom na ostrovy Cíes, ktorá sa naopak odlišuje prijateľnou mierou zisku, jedinému prevádz­ kovateľovi, ktorý má licenciu na poskytova­ 40. a) Pokiaľ ide o prirovnanie miest zálivu nie služieb. k ostrovom, v zásade sa stotožňujem so španielskou vládou, podľa ktorej možnosť uložiť záväzky vo verejnom záujme (ktorá je 13 — Ide o Estudio sobre la Viabilidad Económica de la podľa článku 4 ods. 1 vyhradená „pravidelný[m] Explotación de los Servicios de Transporte de la Ría de Vigo služba [m] do, z a medzi ostrovmi") môže byť y de las Islas Cíes vypracované KPMG Auditores SL (pozri prílohu 6 k žalobe Komisie, s. 137 a nasi.). rozšírená aj na služby z, medzi a do miest,

42. Ide o to, že sa nedomnievam, že situácia, ktorá je predmetom tejto veci je podobná situáciám uvedeným vyššie, v ktorých sa môže obdobným spôsobom rozšíriť uplatňo­ vanie článku 4 ods. 1. 45. Domnievam sa preto, že rozšírenie systému stanoveného článkom 4 na spojenia 14 — Toto stanovisko prijala aj Komisia v oznámení Európskemu smerom do týchto miest musí byť vylúčené, parlamentu. Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výklade nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáż) [KOM(2003) 595]. V tomto 15 — Zo spisu vo veci a zo štúdie vytvorenej španielskou vládou oznámení totiž po pripomenutí, že „podľa článku 4 odsek 1 v priebehu konania pred začatím konania vo veci (už nariadenia sa musia spojenia vo verejnom záujme týkať citovanej v poznámke pod čiarou 13) vyplýva, že do mesta spojení z ostrovov, medzi ostrovmi a na ne" [neoficiálny Vigo sa dá dostať z mesta Cangas a z mesta Moana: i) po preklad], Komisia tvrdí, že „dlhé ústia riek alebo fjordy, ktoré mori, pričom sa loďou prekoná približne 6 km, čo si vyžaduje vedú k obchádzkam po ceste v dĺžke približne 100 km, môžu priemerne 20 minút a platbu 1,75 euro; ii) diaľnicou, pričom byť prirovnané k ostrovom na účely tejto časti, keďže môžu sa prekoná 20 — 25 km, keď cesta trvá od 32 minút a stojí spôsobiť obdobný problém, pretože navzájom izolujú mest­ 6 euro (autom) do 60 minút a stojí 2,30 euro (autobusom); iii) ské aglomerácie" [neoficiálny preklad]. cestou, pričom sa prekoná približne 59 km.

47. Zdá sa mi, že výklad týchto odôvodnení neumožňuje zovšeobecňovať uplatňovanie systému, ktorý článok 4 vyhradzuje jasne určeným prípadom. Okrem toho, že v znení nariadenia sa nenachádza žiadna opora, 50. c) Napokon, pokiaľ ide o požiadavky na predpokladané rozšírenie by spôsobilo ochranu životného prostredia, Španielsko zmenu rovnováhy medzi zásadou slobody uviedlo, že zavedenie služby vo verejnom poskytovania služieb a potrebou zabezpečiť záujme v zálive Vigo je odôvodnené primerané námorné dopravné služby, ktorá nevyhnutnosťou zabezpečiť dodržiavanie viedla z á k o n o d a r c u S p o l o č e n s t v a limitov vstupu na ostrovy Cíes, ktoré stano­ k pripusteniu uloženia záväzkov vo verejnom vuje španielsky zákon na účely ochrany ich záujme, ale iba pre tie osobitné prípady prirodzených biotopov. Súhlasím však (ostrovy a porovnateľné situácie), v ktorých s Komisiou, keď tvrdí, že spomedzi všetkých sú tieto záväzky absolútne nevyhnutné. nástrojov, ktoré sú k dispozícii na takú kontrolu, nástroj zvolený Španielskom (ude­ lenie dvadsaťročnej výlučnej licencie na celú prepravu cestujúcich v zálive jedinému pre­ vádzkovateľovi) je absolútne najobmedzujú- cejším a že rovnaká kontrola sa mohla ľahko

48. Navyše zdôrazňujem, že ďalšie odôvod­ 16 — Pozri body 20 a 70 odpovede španielskej vlády na žalobu nenia, ktoré uviedla španielska vláda, sa a stranu 4 štúdie (s. 143 príloh k žalobe Komisie). 17 — Počet prepravovaných cestujúcich je 1 300 000 jednotiek za zdajú byť málo presvedčivé. rok.

I - 2176

KOMISIA/ŠPANIELSKO

vykonať aj pri systéme otvorenom viacerým v zákone. Vo svojej duplike však španielska prevádzkovateľom inými prostriedkami, ako vláda uviedla, že sporné kritérium bolo napríklad organizáciou rezervačného zrušené zákonom 9/2003 z 23. decembra systému a predaja dostupných vstupeniek. 2003.

I - 2177

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-323/03

majitelia lodí, ktorí už poskytovali služby pretože výlučná licencia na služby námornej v tomto zálive, a nie aj ostatní majitelia lodí prepravy cestujúcich v zálive Vigo bola Spoločenstva. udelená na neprimerane dlhú dobu (dvadsať rokov s možnosťou predĺženia o ďalších desať rokov), ktorou sa na celé toto obdobie paralizovala sloboda poskytovať služby kabo­ taże v tomto zálive.

57. Nie je podstatné, že toto kritérium nebolo rozhodujúce pri udelení licencie na predmetnú osobitnú službu a nespôsobilo 60. Španielska vláda proti tomuto żałob­ konkrétne škody iným prevádzkovateľom. nemu dôvodu namieta, pričom tvrdí, že Keďže totiž „zistenie nesplnenia povinnosti takáto dĺžka licencie je odôvodnená potrebou v niektorom členskom štáte nie je spojené amortizovať dôležité investície, ktoré na­ s existenciou následnej škody", štát, ktorý si dobúdateľ licencie musel vykonať na to, aby nesplnil povinnosť, to nemôže odôvodňovať mohol poskytovať požadovanú službu, najmä tak, ako to robí Španielsko, keď namieta, že investície spojené s kúpou lodí, ktoré sa mali z porušenia práva nevznikla žiadna škoda použiť v zálive. súkromným osobám alebo iným členským štátom 19.

61. Toto tvrdenie sa mi však nezdá byť presvedčivé.

58. Na základe uvedených dôvodov sa preto domnievam, že druhá časť prvého žalobného dôvodu Komisie je opodstatnená. 62. Je pravdou, že nariadenie neustanovuje žiadnu najdlhšiu dobu na udelenie licencie na služby kabotáže vo verejnom záujme. To však neznamená, že členské štáty majú v tomto ohľade absolútnu právomoc voľnej úvahy a že si preto môžu ustanoviť podľa iii) O mimoriadnej dĺžke výlučnej licencie na ľubovôle dĺžku doby týchto licencií. Naopak, služby vo verejnom záujme obmedzenia v tomto zmysle vyplývajú zo systematického výkladu znenia článkov 1 a 4 nariadenia.

65. Aj keby sa totiž malo pripustiť, že poskytovanie primeraných služieb prepravy v zálive Vigo vyžaduje mimoriadne investície 68. Tretím žalobným dôvodom Komisia (najmä nákup lodí s príslušnou konfigurá­ vyčíta Španielsku, že porušilo článok 7 tým, ciou), ktoré vyžadujú dlhú dobu amortizácie, že v rozpore s tým, čo ustanovuje tento domnievam sa, že poskytovanie tejto služby predpis, zaviedla zákonom 4/1999 obmedzu- môže byť aj tak zabezpečené tým, že sa júcejšie pravidlá ako tie, ktoré sa uplatňovali využijú menej obmedzujúce opatrenia, ako je pred nadobudnutím účinnosti nariadenia udelenie licencie (navyše výlučnej) na dobu (1. januára 1993). dvadsiatich rokov, akými by mohli byť napríklad zavedenie povinnosti pre nových nadobúdateľov licencie, aby prevzali alebo vzali do nájmu od predchádzajúceho pre­ vádzkovateľa už použité lode 2 2 .

69. Najskôr musím zdôrazniť, že tým, že som už navrhol, aby sa určilo, že uvedené 21 — Rozsudok Analir a i., už citovaný, bod 25. V tom istom zmysle pozri tiež rozsudok z 25. júla 199!, Säger, C-76/90, pravidlá sú v rozpore s článkami 1 a 4 Zb. s. I-4221, bod 15; z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, nariadenia, nemám dôvod skúmať aj tento Zb. s. I-1163, bod 32; z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37, a z 28. marca 1996, Guiot, žalobný dôvod, keď ho navyše ani nenamie­ C-272/94, Zb. s. I-1905, body 11 a 13. tala žalovaná vláda. Pre úplnosť šetrenia však 22 — Pozri v tomto zmysle bod 5.3.2.1 oznámenia Komisie, už citovaného v poznámke pod čiarou 14. aj tak pristúpim k ich preskúmaniu.

23 — Pozri bod 2.1 oznámenia Komisie, už citované v poznámke pod čiarou 14. 24 — Napríklad pred Amsterdamskou zmluvou sa článok 59 Zmluvy obmedzoval na ustanovenie, že „v rámci nasledujú­ cich ustanovení sa v prechodnom období postupne zrušia obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo 73. Vo svojom oznámení o výklade nariade­ vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako príjemca nia č. 3577/92 potom Komisia pripomenula, služieb" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V tejto súvislosti článok 62 ustanovoval, že „ak nie je touto zmluvou že pravidlo Zmluvy, na ktoré sa v článku 7 ustanovené inak, členské Štáty nezavedú nové obmedzenia odkazuje, bolo zrušené Amsterdamskou slobody poskytovať služby, ktorá sa dosiahla už v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy' (kurzívou zvýraznil zmluvou. Napriek tomu podľa jej názoru generálny advokát).

I - 2180

KOMISIA/ŠPANIELSKO

82. Vzhľadom na to, ako bolo vidieť vyššie (pozri body 18 a nasi.), sa domnievam, že nariadenie č. 3577/92 sa naopak na tieto služby vzťahuje, z čoho vyplýva, že Španiel­ sko bolo povinné poradiť sa s Komisiou pred 78. Z tohto dôvodu a v tomto osobitnom schválením zákona 4/1999. Tým, že tak zmysle sa domnievam, že skúmanému żałob­ neurobilo, porušilo článok 9 nariadenia. nemu dôvodu nie je možné vyhovieť.

25 — Od 1. januára 1999 sa právna úprava ustanovená nariadením vzťahuje na všetky služby námornej kabotáže vo všetkých členských štátoch s jedinou výnimkou Grécka, v ktorom 83. Domnievam sa teda, že tento posledný úplná liberalizácia sa dosiahla iba od 1. januára 2004 (pozri článok 6). žalobný dôvod je opodstatnený.

I - 2181

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-323/03

IV — O trovách nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ nuté. Kedze Komisia navrhla zaviazať Špa­ nielske kráľovstvo na náhradu trov konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo 84. Podra článku 69 ods. 2 rokovacieho svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať poriadku účastník konania, ktorý vo veci ho na náhradu trov konania.

V — Návrh

— ktoré pred ich prijatím neboli predmetom žiadnej porady s Komisiou Európskych spoločenstiev,

porušilo články 1, 4 a 9 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž).

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

I - 2183