← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·10.11.2005

C-323/03

ECLI:EU:C:2005:668

Zamieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0323

KOMISIA/ŠPANIELSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA A N T O N I O TIZZANO prednesené 10. novembra 2005 1

1. V predmetnej veci Komisia Európskych nariadenie č. 3577/92, ktoré v článku 1 ods. 1 spoločenstiev vytýka Španielskemu kráľov­ stanovuje: stvu nesplnenie povinností, ktoré jej vyplý­ vajú z článkov 1, 4, 7 a 9 nariadenia Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci člen­ ských štátov (námorná kabotáž) (ďalej len „Od 1. januára 1993 budú slobodu poskyto­ „nariadenie č. 3577/92" alebo len „nariade­ vania námorných dopravných služieb nie") 2. v členskom štáte (námorná kabotáž) uplat­ ňovať majitelia lodí spoločenstva, ktorí majú svoje plavidlá registrované v členskom štáte a plávajúce pod vlajkou členského štátu za predpokladu, že tieto plavidlá spĺňajú všetky podmienky pre vykonávanie kabotáže v tomto členskom štáte, vrátane plavidiel registrovaných v Euros [v eurách — neofi­ ciálny preklad], pokiaľ je tento register I — Právny rámec schválený Radou."

Právna úprava Spoločenstva 3. Článok 2 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia: 2. Na účely „zrušenifa] opatrení obmedzu­ júcich námornú dopravu v rámci členských štátov" (tretie odôvodnenie) Rada prijala

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 1) ,námorné dopravné služby v členskom 2 — Ú. v. ES I. 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10. štáte (námorná kabotáž)' znamenajú

I - 2165

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANOVEC C-323/03

služby normálne vykonávané za odplatu 3) ,Zmluva o výkone vo verejnom záujme' a zahŕňajú najmä: znamená zmluvu, uzavretú medzi prís­ lušnými orgánmi členského štátu a majiteľom lode spoločenstva, s cieľom poskytovať verejnosti prime­ rané dopravné služby. a) pevninskú kabotáž: prepravu cestu­ júcich alebo tovaru po mori medzi prístavmi situovanými na pevnine alebo na hlavnom území jedného a toho istého štátu bez zastávok na ostrovoch;

4) .záväzky vo verejnom záujme' zname­ najú záväzky, ktoré by majiteľ lode spoločenstva vzhľadom k svojmu obchodnému záujmu neprevzal alebo neprevzal v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok; c) ostrovnú kabotáž: prepravu cestujú­ cich alebo tovaru po mori medzi:

— prístavmi situovanými na pev­ nine a jedným alebo viacerými ostrovmi jedného a toho istého členského štátu,

4. Pokiaľ ide o daný prípad, je tiež potrebné poukázať na článok 4, ktorý stanovuje:

— ostrovmi [prístavmi — neofi­ ciálny preklad] situovanými na ostrovoch jedného a toho istého členského štátu, »1. Členský štát môže uzavrieť zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo uložiť záväzky vo verejnom záujme ako podmienku opatrenia kabotážnych služieb lodným spo­ ločnostiam, participujúcim na pravidelných službách do, z a medzi ostrovmi.

I - 2166

KOMISIA/ŠPANIELSKO

Kedykoľvek členský štát uzatvorí zmluvu 6. Napokon je potrebné poukázať na člá­ o výkone vo verejnom záujme alebo uloží nok 9, ktorý stanovuje: záväzok vo verejnom záujme, bude to na nediskriminačnom základe všetkých majite­ ľov lodí Spoločenstva.

„Pred prijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení pri vykoná­ vaní tohto nariadenia, sa členské štáty 2. Pri ukladaní záväzkov vo verejnom poradia s Komisiou. Budú ju informovať záujme, budú členské štáty limitované požia­ o akýchkoľvek opatreniach takto prijatých." davkami príslušných prístavov, ktoré majú byť obsluhované, pravidelnosťou, plynulos­ ťou, frekvenciou, kapacitou pre výkon služby, účtovaných sadzieb a posádkou plavidiel.

Vnútroštátna právna úprava

Ak sa poskytuje náhrada za záväzky vo verejnom záujme, vzťahuje sa na všetkých majiteľov lodí spoločenstva. 7. V Španielskom regióne Galícia sa nachá­ dza hlboký záliv, ktorý sa nazýva „ría di Vigo". Na jeho brehoch sa nachádza na juhu mesto Vigo a na severe mestá Cangas a Moana. Priamo oproti ústiu zálivu sa nachádzajú dva ostrovy, ktoré sa nazývajú ostrovy Cíes.

5. Podľa článku 7:

8. Pôvodne bolo poskytovanie námorných služieb prepravy v zálive Vigo upravené rozhodnutím autonómnej oblasti Galícia z 11. júna 1984. Pokiaľ ide o daný prípad, je „Na oblasť upravenú týmto nariadením sa potrebné pripomenúť, že podľa tohto roz­ uplatní článok 62 zmluvy." 3 hodnutia podliehalo poskytovanie pravidel­ ných námorných služieb prepravy cestujú­ cich a tovaru medzi mestami Vigo a Cangas a medzi mestami Vigo a Moana udeleniu 3 — Článok 62 Zmluvy, ktorý bol od l.'mája 1999 zrušený nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy, stanovoval, povolenia generálnym riaditeľstvom obchod­ že „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, členské štáty nezavedú nové obmedzenia slobody poskytovať služby, ktorá ného námorníctva na obdobie desiatich sa dosiahla už v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy". rokov s možnosťou obnovy.

I - 2167

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANOVEC C-323/03

9. V súčasnosti v dôsledku rôznych právnych tratívnu licenciu na obdobie dvadsiatich úprav sú tieto služby upravené záko­ rokov s možnosťou obnovy na obdobie nom 4/1999 autonómnej oblasti Galícia maximálne desiatich rokov. z 9. apríla 1999 (ďalej len „zákon 4/1999") 4, ktorý ustanovuje, že námorná preprava cestujúcich v zálive Vigo je službou vo verejnom záujme patriacou regionálnej vláde Galície.

12. Článok 3 okrem toho upresňuje, že táto licencia sa udelí prostredníctvom verejného obstarávania a že sa pri jej udeľovaní okrem 10. Presnejšie článok 1 tohto zákona stano­ iného zohľadní prax prevádzkovateľa na­ vuje: dobudnutá v oblasti dopravy v zálive Vigo.

„1. Námorná preprava cestujúcich v zálive Vigo sa vyhlasuje za službu vo verejnom záujme patriacu regionálnej vláde Galície. II — Skutkový stav a konanie

2. Služba vo verejnom záujme zahŕňa jednak pravidelnú službu medzi pobrežím zálivu, ako aj sezónnu prepravu turistického typu, 13. Po prijatí viacerých sťažností súkrom­ ktorá vychádza alebo smeruje na ostrovy ných osôb, týkajúcich sa nesúladu španielskej Cíes z akéhokoľvek bodu zálivu Vigo" 5 . právnej úpravy o námornej kabotáži v zálive Vigo a nariadenia č. 3577/92 Komisia zaslala 19. júla 2000 Španielskemu kráľovstvu výzvu, po ktorej 7. mája 2001 nasledovalo odôvod­ nené stanovisko.

11. Podľa článku 2 ods. 2 a 3 tohto zákona regionálna správa Galície prideľuje službu námornej prepravy v zálive Vigo jedinému prevádzkovateľovi, ktorému udeľuje adminis­

14. Keďže Komisia považovala odpovede 4 — BOE t 118 z 18. mája 1999, s. 18552 až 18554. poskytnuté v tejto súvislosti španielskou 5 — Neoficiálny preklad. vládou za neuspokojivé, podala 22. júla

I - 2168

KOMISIA/ŠPANIELSKO

2003 túto žalobu, ktorou sa domáha, aby porušilo články 1, 4, 7 a 9 nariadenia (EHS) Súdny dvor určil, že: č. 3577/92 a nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia a zo Zmluvy ES.

Španielske kráľovstvo tým, že zachovalo účinnosť právnych predpisov:

III — Právny rozbor

— ktoré umožňujú udelenie licencie na vykonávanie služieb námornej prepravy cestujúcich v zálive Vigo jedinému prevádzkovateľovi počas obdobia dvad­ O uplatňovaní nariadenia č. 3577/92 siatich rokov a ktoré stanovujú, že jedným z kritérií udelenia tejto licencie je skúsenosť s dopravou nadobudnutá v zálive Vigo, čím sa zvýhodňuje súčasný prevádzkovateľ, 15. Okrem toho, že španielska vláda namieta žalobné dôvody Komisie vo svojej podstate, predbežným spôsobom vznáša námietku vo veci samého uplatňovania nariadenia — ktoré umožňujú uložiť sezónnym č. 3577/92 na prepravu v zálive Vigo. Podľa dopravným službám smerom na ostrovy jej názoru totiž nariadenie zaručuje voľný a z ostrovov alebo pravidelným doprav­ pohyb služieb „námornej kabotáže", a teda ným službám medzi pevninskými prí­ — ako vyplýva z jeho článku 2 — prepravu stavmi záväzky vo verejnom záujme, cestujúcich alebo tovaru „po mori" a „medzi prístavmi". Preprava, ktorá je predmetom tohto sporu, však nie je ani „po mori", ani „medzi prístavmi".

— ktoré umožňujú zaviesť prísnejší systém ako ten, ktorý sa uplatňoval v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (január 1993), a teda rozhodnutím z 11. júna 1984, 16. Nemožno ich kvalifikovať ako prepravu „po mori", kedže týmto výrazom nariadenie odkazuje iba na služby, ktoré sa poskytujú v „pobrežnom mori", a teda v oblasti mora, ktorá sa rozprestiera v dĺžke 12 míľ od takzvanej základnej línie; a naopak, vôbec — ktoré pred ich prijatím neboli pred­ neodkazuje na služby, ktoré sa vykonávajú metom žiadnej porady s Komisiou, v oblastiach mora, akými sú zátoky, fjordy

I - 2169

NÄ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANOVEC C-323/03

a zálivy (a teda aj v zálive Vigo), ktoré sa 18. Podľa môjho názoru takéto argumenty nachádzajú vo vnútri tejto línie a ktoré podľa nie je možné prijať. dohovoru z Montego Bay 6možno prirovnať k „vnútorným vodám". Napokon španielska vláda pokračuje, že je úplne logické, že nariadenie nemalo v úmysle liberalizovať prepravu v týchto vodách, keďže ide o veľmi obmedzené priestory, ktoré by nemohli znášať intenzívnu námornú pre­ 19. Pripomínam predovšetkým, že nariade­ pravu spojenú s otvorením trhov. nie zaručuje „slobod[u] poskytovania služieb na námorné dopravné služby v členskom štáte" (a teda „námorn[ú] kabotáž") vrátane okrem iného „pevninsk[ej] kabotáž[e]" a „ostrovn[ej] kabotáž[e]"(článok 1).

20. Podľa článku 2 tohto nariadenia „pev­ ninská kabotáž" znamená „prepravu cestujú­ cich alebo tovaru po mori medzi prístavmi situovanými na pevnine alebo na hlavnom 17. Služby, ktoré sa poskytujú v zálive Vigo, území jedného a toho istého štátu..." sa nemôžu podľa názoru španielskej vlády ani (písm. a), pričom „ostrovná kabotáž" zna­ považovať za služby prepravy „medzi prí­ mená „prepravu cestujúcich alebo tovaru po stavmi". Určite nimi nie sú služby, ktoré sa mori medzi... prístavmi situovanými na poskytujú medzi mestami nachádzajúcimi sa pevnine a jedným alebo viacerými na brehoch zálivu (Vigo, Cangas a Moana), ostrovmi..." alebo medzi „ostrovmi [prí­ ktoré podľa španielskeho zákona 7 tvoria stavmi — neoficiálny preklad] situovanými jedinú oblasť prístavu spravovaného prístav­ na ostrovoch jedného a toho istého člen­ nými orgánmi mesta Vigo („oblasť služieb ského štátu" [písm. c)]. prístavu Vigo"). Nie sú nimi ani služby, ktoré sa poskytujú smerom na ostrovy Cíes, ktoré nemajú skutočný a vlastný „prístav", ktorým sa rozumie námorné zariadenie s prístrojmi, priestorom a infraštruktúrou primeraných rozmerov, ale iba malé nábrežie na vylodenie cestujúcich, ktoré charakterizuje obmedzená 21. Po tomto úvode hneď poviem, že podľa kotviaca kapacita a ktoré tiež spravuje môjho názoru má pravdu Komisia, keď tvrdí, prístavný orgán mesta Vigo. že služby prepravy vykonávané v zálive Vigo sú službami „námornej kabotáže", a teda službami vykonávanými „po mori". Je totiž nepochybné, že vody zálivu Vigo sú mor­ 6 — V tejto súvislosti španielska vláda odkazuje na článok 8 ods. 1 dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve skými vodami, a to podľa znenia citovaných (dohovor z Montego Bay) z 10. decembra 1982, ustanovení stačí na to, aby sa preprava, ktorá ratifikovaného 20. decembra 1996 (BOE i. 39 zo 14. februára 1997, s. 4966). sa v nich vykonáva považovala práve za 7 — Vyhlášky z 23.12.1966 (BOE z 23. januára 1967). prepravu „po mori".

I - 2170

KOMISIA/ŠPANIELSKO

22. Z tohto hľadiska k ničomu nevedie je záliv Vigo, v ktorom je námorná preprava skutočnosť, že z pohľadu medzinárodného osobitne intenzívna a v ktorom je teda ešte práva sa tieto vody nekvalifikujú ako vyššia potreba zabránenia neodôvodnených „ p o b r e ž n é m o r e " , ale sa prirovnávajú obmedzení, ktoré menia riadne podmienky k „vnútorným vodám". Možnosť, ktorú hospodárskej súťaže . 10

členským štátom priznáva dohovor z Montego Bay, vytýčiť vnútornú hranicu pobrežného mora (takzvaná základná línia) tým, že sa uzatvoria prirodzené body vstupu do zátok, a prirovnať ich teda k vnútorným vodám8 má totiž význam výlučne na účel definície právomocí pobrežného štátu, ktoré sú samozrejme väčšie v prípade vnútorných vôd oproti pobrežným vodám 9. Táto mož­ nosť (a rozlíšenie medzi pobrežným morom a vnútornými vodami, ktoré je s ňou spojené) 24. Rovnako nedôvodné sa mi zdá aj tvrde­ však nehrá žiadnu úlohu v systéme nariade­ nie španielskej vlády, podľa ktorého služby, nia, ktoré, ako už bolo uvedené, sleduje ktoré sa poskytujú v zálive Vigo, nie sú úplne iný účel, ktorým je zaručiť „slobodu službami prepravy „medzi prístavmi", keďže poskytovania námorných dopravných slu­ prístavy nachádzajúce sa v zálive tvoria podľa žieb" (článok 1), a preto nie je dôvod vnútroštátneho práva jedinú oblasť prístavu prihliadať na toto rozlíšenie. a to, čo sa nachádza na ostrovoch Cíes, je charakterizované obmedzenými zariade­ niami, ktoré veľmi znižujú kotviacu kapacitu.

23. Tvrdenie španielskej vlády teda nena­ chádza v tomto ohľade žiadnu oporu v znení 25. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že predpisu. Na druhej strane sa tiež zdá, že je nariadenie č. 3577/92 nedefinuje pojem to v rozpore s práve uvedeným účelom „prístav". Z dôvodu jeho uvedenia nariadenia. Pokiaľ by totiž morské vody v nariadení však ostáva stále pojmom Spolo­ fjordov, ústí riek a zálivov mohli byť vo čenstva. Ako taký nemôže byť pri neexisten- všeobecnosti vyňaté z pôsobnosti nariadenia, cii výslovného odkazu nariadenia na právo nastalo by nebezpečenstvo, že by sa zo členských štátov definovaný na základe zásady slobody vylúčili oblasti mora, akou ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy. Naopak, v súlade s ustálenou judikatúrou

8 — Pozri článok 10 ods. 4 a 5 dohovoru z Montego Bay. 9 — Iba v pobrežnom mori a nie vo vnútorných vodách majú cudzie lode tzv. právo pokojného preplávania (článok 17 10 — Vo viacerých bodoch svojich pripomienok španielska vláda a nasl. dohovoru); okrem toho iba v pobrežnom mori nemôže tvrdila, že prístav Vigo je najdôležitejším prístavom Galície, pobrežný štát vykonávať trestnú právomoc z dôvodu skutoč­ pokiaľ ide o premávku a objem obchodov, a že v zálive Vigo ností, ktoré patria výlučne do pôsobnosti cudzej lode používa každý rok viac ako 1 300 000 cestujúcich služby (článok 27 dohovoru). námornej prepravy (pozri body 7 a 56c odpovede na žalobu).

I - 2171

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANOVEC C-323/03

Spoločenstva musí byť „vykladan[ý] auto­ 28. Tieto zariadenia, hoci aj rozdielnej veľ­ nómne a jednotne", pri zohľadnení „syste­ kosti, sú v mestách na pobreží zálivu (Vigo, matického začlenenia ustanovenia" a „cieľa Cangas a Moana), ako aj na ostrovoch Cíes. sledovaného" právnou úpravou, v ktorej sa Služby prepravy tovaru a cestujúcich, ktoré sporný pojem nachádza 11. sa poskytujú medzi kotviacimi miestami týchto miest a ostrovov, sa preto musia považovať za služby kabotáže (pevninskej a ostrovnej, v uvedenom poradí), na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 3577/92.

26. Zdá sa mi, že práve zo systematického začlenenia ustanovenia a cieľa sledovaného nariadením č. 3577/92 vyplýva, že na jeho účel sa musí „prístavom" rozumieť akékoľvek zariadenie, ktoré nezávisle na rozmeroch 29. Po uznaní skutočnosti, že nariadenie sa infrastruktúry, ktorou disponuje, umožňuje na tento prípad vzťahuje, pristúpim teraz nalodenie a vylodenie tovaru a cestujúcich, k analytickému preskúmaniu jednotlivých ktorí sa majú prepravovať po mori. Pou­ žalobných dôvodov, ktoré Komisia vytýka kazujem totiž na to, že pojem „prístav" španielskej vláde, ale zmením ich poradie používa nariadenie v rámci definície kabo­ z dôvodu potrieb výkladu. táže („pevninskej" alebo „ostrovnej") a že práve ostrovná kabotáž sa definuje ako služba „prepravy cestujúcich alebo tovaru po mori" „medzi prístavmi" [článok 2 písm. a) a b)].

O článkoch 1 a 4

27. Na rozdiel od toho, čo tvrdí španielska vláda, teda na účel rozlíšenia skúmaného pojmu, nie je podstatný rozmer zariadenia, 30. Hlavné žalobné dôvody sa týkajú poru­ ale jeho funkcia, a teda či je zrejmé, že šenia článkov 1 a 4 nariadenia, ktoré prostredníctvom nalodenia a vylodenia uplatňujú zásadu „slobod[y] poskytovania umožňuje prepravu tovaru a cestujúcich po služieb v námornej doprave... v rámci člen­ mori. ských štátov" a ustanovujú podmienky, na základe ktorých môže byť táto zásada obme­ dzená prostredníctvom „zavedeni[a] verej­ 11 — Pozri rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, ných služieb" nevyhnutných na to, aby boli bod 11; z 19. septembra 2000, Linster, C-287/98, Zb. s. I-6917, bod 43; zo 7. januára 2004, Wells, C-201/02, Zb. užívateľom zabezpečené „primerané s. I-723, bod 37; z 12. októbra 2004, Komisia/Portugalsko, C-55/02, Zb. s. I-9387, bod 45, a z 27. januára 2005, Junk, dopravné služby" (pozri štvrté a deviate C-188/03, Zb. s. I-885, bod 29. odôvodnenie).

I - 2172

KOMISIA/ŠPANIELSKO

31. Podľa Komisie porušilo Španielsko cito­ členskému štátu umožňuje uložiť záväzky vo vané u s t a n o v e n i a tým, že p o n e c h a l o verejnom záujme iba lodným spoločnostiam v účinnosti zákon (4/1999), ktorý: participujúcim na „pravidelných službách do, 12 z a medzi ostrovmi" . Komisia namieta, že zákon 4/1999 naopak stanovuje uloženie záväzkov pre všetku dopravu cestujúcich v zálive Vigo, pričom sa jedinému prevádz­ kovateľovi udeľuje pravidelná preprava medzi i) pripúšťa ukladanie záväzkov vo verej­ mestami zálivu, a teda na pevninských a nie nom záujme pre iné sezónne pevninské ostrovných spojeniach, ako aj sezónna pre­ a ostrovné spojenia, ako sú spojenia prava turistického typu medzi ostrovmi Cíes, uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia ktorá sa týka ostrovných spojení, ale nie (druhý žalobný dôvod); pravidelných.

ii) používa diskriminačné kritérium na udelenie výlučnej licencie pre službu vo verejnom záujme (druhá časť prvého žalobného dôvodu); 34. Španielska vláda uznáva, že spojenia medzi mestami Vigo, Cangas a Moana sú pevninské spojenia a že smerom na ostrovy Cíes nie sú spojenia pravidelné, pričom je pokrytá iba časť roka na prepravu turistov. iii) ustanovuje výnimočne dlhú dobu plat­ Pripúšťa teda, že uloženie záväzkov vo nosti výlučnej licencie (prvá časť prvého verejnom záujme pre mestá v zálive, ako aj žalobného dôvodu). smerom na ostrovy je v rozpore so znením článku 4 ods. 1, ale domnieva sa, že napriek tomu je namietaná právna úprava v súlade s nariadením.

32. Pristúpim teda k preskúmaniu týchto žalobných dôvodov.

i) O uložení záväzkov vo verejnom záujme 35. a) Podľa tejto vlády totiž na účel uloženia mimo rámca prípadov, ktoré umožňuje záväzkov vo verejnom záujme umožňuje článok 4 ods. 1 (druhý žalobný dôvod) článok 4 nariadenia prirovnať mestá nachá­ dzajúce sa na pobreží zálivov k ostrovom, keďže aj spojenia medzi takýmito mestami spájajú rovnako ako medzi ostrovmi „izolo-

33. Komisia vytýka Španielsku predovšet­ kým porušenie článku 4 ods. 1, ktorý 12 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 2173

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-323/03

vané oblasti", pri ktorých pozemné spojenie 38. c) K tejto hospodárskej potrebe sa potom neexistuje alebo je veľmi ťažké. Španielsky pridáva uvedené odôvodnenie povahy zákon teda mohol pokojne podriadiť pre­ ochrany životného prostredia. Na ochranu pravu medzi mestami, ktoré sa nachádzajú prírodných biotopov ostrovov Cíes totiž na pobreží zálivu Vigo, systému služby vo španielsky zákon ustanovil pre turistov verejnom záujme, pretože cestné spojenia na najvyššie limity vstupu. Podľa španielskej takú prepravu existujú, aj keď by však boli vlády jediným nástrojom kontroly dodržia­ drahšie a vyžadovali by si oveľa viac času ako vania týchto limitov je zavedenie služby vo preprava po mori. verejnom záujme pre celý záliv a jej udelenie jedinému prevádzkovateľovi, ktorý má za úlohu práve túto kontrolu.

36. Nariadenie v každom prípade stále umožňuje uloženie záväzkov vo verejnom záujme, pokiaľ existujú odôvodnené potreby všeobecného záujmu. Práve z hľadiska po­ dobných potrieb Španielsko podriadilo celú námornú prepravu cestujúcich v zálive Vigo 39. Pokiaľ ide o mňa, hneď poviem, že systému služby vo verejnom záujme. Išlo súhlasím s Komisiou, keď namieta proti totiž o zabezpečenie toho, aby sa služby uvedeným tvrdeniam španielskej vlády: a) kabotaże poskytovali za ziskových podmie­ že mestá na pobreží zálivu Vigo nemôžu byť nok a aby sa zachovala rovnováha životného prirovnávané k ostrovom na účely uloženia prostredia chránených oblastí. záväzkov vo verejnom záujme; b) že v tomto prípade neboli preukázané hospodárske potreby, ktoré by tieto záväzky, hoci dokonca nad rámec ustanovení nariadenia, odôvod­ ňovali, c) a že potreby ochrany životného prostredia, na ktoré sa poukázalo, nepredpo­ kladajú uloženie záväzkov.

37. b) Pokiaľ ide o prvé hľadisko, zo štúdie, ktorú si na tento účel objednala regionálna vláda Galície 13 vyplýva, že preprava cestujú­ cich po mori medzi mestami zálivu by nebola hospodársky zisková a mala by byť preto vyhradená spolu s prepravou smerom na ostrovy Cíes, ktorá sa naopak odlišuje prijateľnou mierou zisku, jedinému prevádz­ kovateľovi, ktorý má licenciu na poskytova­ 40. a) Pokiaľ ide o prirovnanie miest zálivu nie služieb. k ostrovom, v zásade sa stotožňujem so španielskou vládou, podľa ktorej možnosť uložiť záväzky vo verejnom záujme (ktorá je 13 — Ide o Estudio sobre la Viabilidad Económica de la podľa článku 4 ods. 1 vyhradená „pravidelný[m] Explotación de los Servicios de Transporte de la Ría de Vigo služba [m] do, z a medzi ostrovmi") môže byť y de las Islas Cíes vypracované KPMG Auditores SL (pozri prílohu 6 k žalobe Komisie, s. 137 a nasi.). rozšírená aj na služby z, medzi a do miest,

I - 2174

KOMISIA/ŠPANIELSKO

nachádzajúcich sa na pobreží fjordov alebo 43. Ako totiž vyplýva z listín pripojených ústí riek, ktoré nemajú priame cestné spo­ k spisu, okrem spojení po mori majú mestá jenie 14. Vigo, Cangas a Moana cestnú a diaľničnú sieť, ktorá ich spája priamo a ktorá umožňuje ľahké cestovanie autom, ako aj autobusom. Je pravdou, že ako tvrdí španielska vláda, najrýchlejším a najlacnejším prostriedkom na prekonanie zálivu ostáva stále loď 15. Rozhodujúce však v tomto prípade nie je posúdiť väčšiu alebo menšiu výhodnosť námornej prepravy oproti cestnej preprave, ale overiť, či sú dotknuté mestá v obdobnej situácii, v akej sú ostrovy, a či preto môžu 4L Zdá sa mi totiž, že tieto mestá sa požívať rovnaké osobitné zaobchádzanie ako nachádzajú v obdobnej situácii, v akej sú zaobchádzanie vyhradené pre ostrovy. ostrovy. Aj do týchto miest totiž možno rovnako ako na ostrovy prísť iba po mori. Aj pre ne je teda potrebné zabezpečiť „prime­ rané" námorné „dopravné služby" smerom k oblastiam, ktoré inak nie sú prístupné, jedinou, ktorá z hľadiska nariadenia odôvod­ ňuje „zavedenie verejných služieb" (pozri deviate odôvodnenie).

44. Ako som uviedol, zdá sa mi, že mestá zálivu Vigo sa rozhodne nachádzajú v inej situácii, keďže ich možno ľahko dosiahnuť po mori, loďou, ako aj po zemi, s použitím existujúcich priamych cestných spojení.

42. Ide o to, že sa nedomnievam, že situácia, ktorá je predmetom tejto veci je podobná situáciám uvedeným vyššie, v ktorých sa môže obdobným spôsobom rozšíriť uplatňo­ vanie článku 4 ods. 1. 45. Domnievam sa preto, že rozšírenie systému stanoveného článkom 4 na spojenia 14 — Toto stanovisko prijala aj Komisia v oznámení Európskemu smerom do týchto miest musí byť vylúčené, parlamentu. Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výklade nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáż) [KOM(2003) 595]. V tomto 15 — Zo spisu vo veci a zo štúdie vytvorenej španielskou vládou oznámení totiž po pripomenutí, že „podľa článku 4 odsek 1 v priebehu konania pred začatím konania vo veci (už nariadenia sa musia spojenia vo verejnom záujme týkať citovanej v poznámke pod čiarou 13) vyplýva, že do mesta spojení z ostrovov, medzi ostrovmi a na ne" [neoficiálny Vigo sa dá dostať z mesta Cangas a z mesta Moana: i) po preklad], Komisia tvrdí, že „dlhé ústia riek alebo fjordy, ktoré mori, pričom sa loďou prekoná približne 6 km, čo si vyžaduje vedú k obchádzkam po ceste v dĺžke približne 100 km, môžu priemerne 20 minút a platbu 1,75 euro; ii) diaľnicou, pričom byť prirovnané k ostrovom na účely tejto časti, keďže môžu sa prekoná 20 — 25 km, keď cesta trvá od 32 minút a stojí spôsobiť obdobný problém, pretože navzájom izolujú mest­ 6 euro (autom) do 60 minút a stojí 2,30 euro (autobusom); iii) ské aglomerácie" [neoficiálny preklad]. cestou, pričom sa prekoná približne 59 km.

I - 2175

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANOVEC C-323/03

pretože nielen že je v rozpore so znením 49. b) Osobitne, pokiaľ ide o uvádzané tohto ustanovenia, ale nie je ani odôvodnené hospodárske potreby, sa mi zdá, že žalovaná z hľadiska osobitnej potreby, ktorú sleduje. vláda nepreukázala, že služby prepravy cestujúcich medzi pobrežiami zálivu nie sú dostatočne ziskové, a musia byť teda pred­ metom verejnej licencie udelenej jedinému prevádzkovateľovi. Tá istá španielska vláda uznala, že štúdia vytvorená na tento účel (pozri bod 37 vyššie) sa opierala o neúplné informácie16. Nielen to, ale vo svojich 46. Ako bolo uvedené, španielska vláda pripomienkach viackrát uviedla, že premávka predkladá ďalšie odôvodnenia hospodárskej na týchto spojeniach je osobitne intenzívna, povahy a povahy ochrany životného prostre­ čo vedie skôr k záveru, že tieto spojenia si dia, ktoré podľa jej názoru umožňujú aj nad môžu skutočne dovoliť priestor pre zisko­ rámec situácií upravených v nariadení zave­ vosť 17. denie takých verejných služieb, akou je služba, ktorá existuje v zálive Vigo.

47. Zdá sa mi, že výklad týchto odôvodnení neumožňuje zovšeobecňovať uplatňovanie systému, ktorý článok 4 vyhradzuje jasne určeným prípadom. Okrem toho, že v znení nariadenia sa nenachádza žiadna opora, 50. c) Napokon, pokiaľ ide o požiadavky na predpokladané rozšírenie by spôsobilo ochranu životného prostredia, Španielsko zmenu rovnováhy medzi zásadou slobody uviedlo, že zavedenie služby vo verejnom poskytovania služieb a potrebou zabezpečiť záujme v zálive Vigo je odôvodnené primerané námorné dopravné služby, ktorá nevyhnutnosťou zabezpečiť dodržiavanie viedla z á k o n o d a r c u S p o l o č e n s t v a limitov vstupu na ostrovy Cíes, ktoré stano­ k pripusteniu uloženia záväzkov vo verejnom vuje španielsky zákon na účely ochrany ich záujme, ale iba pre tie osobitné prípady prirodzených biotopov. Súhlasím však (ostrovy a porovnateľné situácie), v ktorých s Komisiou, keď tvrdí, že spomedzi všetkých sú tieto záväzky absolútne nevyhnutné. nástrojov, ktoré sú k dispozícii na takú kontrolu, nástroj zvolený Španielskom (ude­ lenie dvadsaťročnej výlučnej licencie na celú prepravu cestujúcich v zálive jedinému pre­ vádzkovateľovi) je absolútne najobmedzujú- cejším a že rovnaká kontrola sa mohla ľahko

48. Navyše zdôrazňujem, že ďalšie odôvod­ 16 — Pozri body 20 a 70 odpovede španielskej vlády na žalobu nenia, ktoré uviedla španielska vláda, sa a stranu 4 štúdie (s. 143 príloh k žalobe Komisie). 17 — Počet prepravovaných cestujúcich je 1 300 000 jednotiek za zdajú byť málo presvedčivé. rok.

I - 2176

KOMISIA/ŠPANIELSKO

vykonať aj pri systéme otvorenom viacerým v zákone. Vo svojej duplike však španielska prevádzkovateľom inými prostriedkami, ako vláda uviedla, že sporné kritérium bolo napríklad organizáciou rezervačného zrušené zákonom 9/2003 z 23. decembra systému a predaja dostupných vstupeniek. 2003.

51. Na základe všetkých dôvodov uvede­ ných vyššie sa preto domnievam, že druhý 54. V tejto súvislosti sa obmedzím na žalobný dôvod Komisie je opodstatnený. pripomenutie, že podľa ustálenej judikatúry „nesplnenie povinnosti má byť posudzované so zreteľom na situáciu dotknutého člen­ ského štátu ku dňu skončenia lehoty, ktorá bola určená v odôvodnenom stanovisku" 1 8 . Na účely tohto konania preto nemôže byť podstatný zákon uvedený ako posledný, ii) O použití diskriminačného kritéria na keďže zrušil právnu úpravu, ktorú Komisia udelenie výlučnej licencie na služby vo namietala, až po uplynutí tejto lehoty. verejnom záujme (druhá časť prvého žalob- ného dôvodu)

55. K podstate veci potom pripomínam, že 52. Komisia sa domnieva, že Španielsko podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 porušilo články 1 a 4 nariadenia aj preto, že „kedykoľvek členský štát uzatvorí zmluvu na výber prevádzkovateľa služby vo verejnom o výkone vo verejnom záujme alebo uloží záujme v zálive Vigo zákon 4/1999 používa záväzok vo verejnom záujme, bude to na kritérium skúsenosti nadobudnutej pri pre­ nediskriminačnom základe všetkých majite­ prave cestujúcich v tomto zálive, čo je zrejmá ľov lodí Spoločenstva." hrozba diskriminácie podnikateľov zo Spo­ ločenstva a zvýhodňuje prevádzkovateľa, ktorý už vykonáva činnosť v tejto oblasti.

56. Ako naopak zdôraznila Komisia, požia­ davka skúseností v zálive Vigo sa práve zdá 53. V tomto ohľade sa španielska vláda byť diskriminačnou, keďže ju môžu splniť iba obhajuje tak, že tvrdí, že táto podmienka nebola rozhodujúca pri výbere súčasného prevádzkovateľa, pretože získal udelenie 18 — Pozri najmä rozsudky z 15. marca 2001, Komisia/Francúzsko, licencie na služby vo verejnom obstarávaní C-147/00, Zb. s. I-2387, bod 26; zo 4. júla 2002, Komisia/ Grécko, C-173/01, Zb. s. I-6129, bod 7, a z 10. apríla 2003, aj na základe iných kritérií uvedených Komisia/Francúzsko, C-114/02, Zb. s. I-3783, bod 9.

I - 2177

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANOVEC C-323/03

majitelia lodí, ktorí už poskytovali služby pretože výlučná licencia na služby námornej v tomto zálive, a nie aj ostatní majitelia lodí prepravy cestujúcich v zálive Vigo bola Spoločenstva. udelená na neprimerane dlhú dobu (dvadsať rokov s možnosťou predĺženia o ďalších desať rokov), ktorou sa na celé toto obdobie paralizovala sloboda poskytovať služby kabo­ taże v tomto zálive.

57. Nie je podstatné, že toto kritérium nebolo rozhodujúce pri udelení licencie na predmetnú osobitnú službu a nespôsobilo 60. Španielska vláda proti tomuto żałob­ konkrétne škody iným prevádzkovateľom. nemu dôvodu namieta, pričom tvrdí, že Keďže totiž „zistenie nesplnenia povinnosti takáto dĺžka licencie je odôvodnená potrebou v niektorom členskom štáte nie je spojené amortizovať dôležité investície, ktoré na­ s existenciou následnej škody", štát, ktorý si dobúdateľ licencie musel vykonať na to, aby nesplnil povinnosť, to nemôže odôvodňovať mohol poskytovať požadovanú službu, najmä tak, ako to robí Španielsko, keď namieta, že investície spojené s kúpou lodí, ktoré sa mali z porušenia práva nevznikla žiadna škoda použiť v zálive. súkromným osobám alebo iným členským štátom 19.

61. Toto tvrdenie sa mi však nezdá byť presvedčivé.

58. Na základe uvedených dôvodov sa preto domnievam, že druhá časť prvého žalobného dôvodu Komisie je opodstatnená. 62. Je pravdou, že nariadenie neustanovuje žiadnu najdlhšiu dobu na udelenie licencie na služby kabotáže vo verejnom záujme. To však neznamená, že členské štáty majú v tomto ohľade absolútnu právomoc voľnej úvahy a že si preto môžu ustanoviť podľa iii) O mimoriadnej dĺžke výlučnej licencie na ľubovôle dĺžku doby týchto licencií. Naopak, služby vo verejnom záujme obmedzenia v tomto zmysle vyplývajú zo systematického výkladu znenia článkov 1 a 4 nariadenia.

59. Komisia sa napokon domnieva, že Špa­ nielsko porušilo články 1 a 4 nariadenia, 63. V tejto súvislosti pripomínam, že ako to Súdny dvor objasnil v rozsudku Analir 20, uloženie záväzkov vo verejnom záujme 19 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 1997, Komisia/Belgicko, C-263/96, Zb. s. I-7453, bod 30, a z 5. marca 1998, Komisia/Francúzsko, C-175/97, Zb. s. I-963, bod 14. 20 — Rozsudok z 20. februára 2001, C-205/99, Zb. s. I-1271.

I - 2178

KOMISIA/ŠPANIELSKO

obmedzuje všeobecnú zásadu slobody posky­ 66. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sa prvej tovať služby, ktorú v oblasti námornej časti prvého žalobného dôvodu Komisie kabotáže sleduje článok 1. Z toho vyplýva, vyhovelo. že vnútroštátna úprava tejto služby okrem toho, že musí byť odôvodnená účelom, ktorým je potreba zabezpečiť primerané námorné dopravné služby do oblastí, ktoré inak nie sú dosiahnuteľné, musí tiež zacho­ vávať zásadu proporcionality, a teda nesmie prekročiť mieru, ktorá je „nevyhnutná 67. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené a primeraná" na dosiahnutie tohto cieľa 2 1 . úvahy sa teda domnievam, že Španielsko porušilo články 1 a 4 nariadenia a že preto sa musí prvému a druhému žalobnému dôvodu Komisie vyhovieť.

64. Zdá sa mi, že toto obmedzenie bolo zákonom 4/1999 prekročené.

O porušení článku 7 nariadenia

65. Aj keby sa totiž malo pripustiť, že poskytovanie primeraných služieb prepravy v zálive Vigo vyžaduje mimoriadne investície 68. Tretím žalobným dôvodom Komisia (najmä nákup lodí s príslušnou konfigurá­ vyčíta Španielsku, že porušilo článok 7 tým, ciou), ktoré vyžadujú dlhú dobu amortizácie, že v rozpore s tým, čo ustanovuje tento domnievam sa, že poskytovanie tejto služby predpis, zaviedla zákonom 4/1999 obmedzu- môže byť aj tak zabezpečené tým, že sa júcejšie pravidlá ako tie, ktoré sa uplatňovali využijú menej obmedzujúce opatrenia, ako je pred nadobudnutím účinnosti nariadenia udelenie licencie (navyše výlučnej) na dobu (1. januára 1993). dvadsiatich rokov, akými by mohli byť napríklad zavedenie povinnosti pre nových nadobúdateľov licencie, aby prevzali alebo vzali do nájmu od predchádzajúceho pre­ vádzkovateľa už použité lode 2 2 .

69. Najskôr musím zdôrazniť, že tým, že som už navrhol, aby sa určilo, že uvedené 21 — Rozsudok Analir a i., už citovaný, bod 25. V tom istom zmysle pozri tiež rozsudok z 25. júla 199!, Säger, C-76/90, pravidlá sú v rozpore s článkami 1 a 4 Zb. s. I-4221, bod 15; z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, nariadenia, nemám dôvod skúmať aj tento Zb. s. I-1163, bod 32; z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37, a z 28. marca 1996, Guiot, žalobný dôvod, keď ho navyše ani nenamie­ C-272/94, Zb. s. I-1905, body 11 a 13. tala žalovaná vláda. Pre úplnosť šetrenia však 22 — Pozri v tomto zmysle bod 5.3.2.1 oznámenia Komisie, už citovaného v poznámke pod čiarou 14. aj tak pristúpim k ich preskúmaniu.

I - 2179

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANOVEC C-323/03

70. Ako som práve uviedol, Španielsko „stabilizačná doložka uvedená v článku 7 pripúšťa, že zákon 4/1999 upravoval posky­ nariadenia... ostáva [ešte] platná" 23 . Toto tovanie služieb námornej kabotáže v zálive stanovisko Komisia uviedla na pojednávaní. Vigo obmedzujúcejším spôsobom ako pred­ chádzajúce rozhodnutie z 11. júna 1984. Uznáva totiž, že na rozdiel od zákona 4/1999 toto rozhodnutie neustanovovalo žiadne výlučné právo na poskytovanie dot­ knutých služieb, ale podriaďovalo ich posky­ tovanie vydaniu autorizácie na obdobie desiatich (a nie dvadsiatich) rokov s možnos­ ťou ich predĺženia. 74. Podía môjho názoru sa mi však jej

odôvodnenie

zdá byť sporné, a to aj napriek diskusii o dopadoch, ktoré môže mať zru­ šenie článku 62 Zmluvy v tejto súvislosti. Aj keby sme nechceli na toto zrušenie prihlia­ dať, aby sme podporili tvrdenie, že zásada, z ktorej vychádza toto ustanovenie, prežije 71. Napriek predchádzajúcim úvahám sa jeho zrušenie, je podľa môjho názoru však pýtam, či si žalobný dôvod Komisie potrebná iná úvaha. zaslúži, aby sa mu vyhovelo.

72. Na podporu svojho stanoviska sa Komi­ sia odvoláva na článok 7 nariadenia, ktorý sa obmedzuje na to, že ustanovuje, že „na oblasť 75. Zdá sa mi totiž, že tzv. doložky standstill upravenú týmto nariadením sa uplatní člá­ majú zmysel vtedy, ak sa v rámci postupnej nok 62 zmluvy". Toto ustanovenie v čase liberalizácie členským štátom priznáva mož­ svojej účinnosti ukladalo členským štátom, nosť zachovať počas prechodného obdobia že „ak nie je touto zmluvou ustanovené existujúce obmedzenia; túto možnosť totiž inak..., nezav[ádzať] nové obmedzenia slo­ spravidla sprevádza prísny zákaz zavádzania body poskytovať služby, ktorá sa dosiahla už nových obmedzení (ako práve povinnosť tzv. v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy". standstill) 24.

23 — Pozri bod 2.1 oznámenia Komisie, už citované v poznámke pod čiarou 14. 24 — Napríklad pred Amsterdamskou zmluvou sa článok 59 Zmluvy obmedzoval na ustanovenie, že „v rámci nasledujú­ cich ustanovení sa v prechodnom období postupne zrušia obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo 73. Vo svojom oznámení o výklade nariade­ vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako príjemca nia č. 3577/92 potom Komisia pripomenula, služieb" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V tejto súvislosti článok 62 ustanovoval, že „ak nie je touto zmluvou že pravidlo Zmluvy, na ktoré sa v článku 7 ustanovené inak, členské Štáty nezavedú nové obmedzenia odkazuje, bolo zrušené Amsterdamskou slobody poskytovať služby, ktorá sa dosiahla už v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy' (kurzívou zvýraznil zmluvou. Napriek tomu podľa jej názoru generálny advokát).

I - 2180

KOMISIA/ŠPANIELSKO

76. Iné je však, pokiaľ nejakú oblasť upravuje O porušení článku 9 nariadenia presný právny rámec (akým je v tomto prípade v oblasti slobody poskytovania slu­ žieb právny rámec ustanovený v článkoch 49 až 55 ES a v osobitnej oblasti námornej kabotáže právny rámec ustanovený nariade­ ním 25), ktorý presne ustanovuje, ktoré 79. Štvrtým žalobným dôvodom Komisia obmedzenia sú zakázané a ktoré dovolené. namieta, že Španielsko porušilo článok 9 V týchto prípadoch sa mi zdá, že uvedené nariadenia č. 3577/92, pretože sa s Komisiou doložky strácajú svoju funkciu, a teda neporadilo pred prijatím zákona 4/1999. nemajú dôvod prežiť, pretože legitimita príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy sa už nemeria vo vzťahu k situácii, ktorá existovala predtým, ale vo vzťahu k neskôr prijatej právnej úprave Spoločenstva. 80. Táto právna úprava totiž vyžaduje, aby sa členské štáty pred prijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení pri vykonávaní tohto nariadenia poradili s Komisiou a potom jej oznámili prijaté ustanovenia.

77. Aby sme si lepšie rozumeli, domnievam sa, že v tomto konaní proti Španielsku nie je možné namietať, že porušili článok 7 naria­ denia, ktoré však po následnej úprave 81. V tomto ohľade sa španielska vláda kabotáže nemá užitočný účinok; ale dá sa obhajovala výlučne tak, že namietala, že mu namietať, že záväzky služieb vo verejnom nariadenie nie je uplatniteľné, a teda že aj záujme nezávisle na tom, či sú viac alebo článok 9 sa na poskytovanie služieb v zálive menej obmedzujúce oproti predchádzajúcej Vigo nevzťahuje. právnej úprave, sú v rozpore s podmienkami ustanovenými v článkoch 1 a 4 nariadenia.

82. Vzhľadom na to, ako bolo vidieť vyššie (pozri body 18 a nasi.), sa domnievam, že nariadenie č. 3577/92 sa naopak na tieto služby vzťahuje, z čoho vyplýva, že Španiel­ sko bolo povinné poradiť sa s Komisiou pred 78. Z tohto dôvodu a v tomto osobitnom schválením zákona 4/1999. Tým, že tak zmysle sa domnievam, že skúmanému żałob­ neurobilo, porušilo článok 9 nariadenia. nemu dôvodu nie je možné vyhovieť.

25 — Od 1. januára 1999 sa právna úprava ustanovená nariadením vzťahuje na všetky služby námornej kabotáže vo všetkých členských štátoch s jedinou výnimkou Grécka, v ktorom 83. Domnievam sa teda, že tento posledný úplná liberalizácia sa dosiahla iba od 1. januára 2004 (pozri článok 6). žalobný dôvod je opodstatnený.

I - 2181

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-323/03

IV — O trovách nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ nuté. Kedze Komisia navrhla zaviazať Špa­ nielske kráľovstvo na náhradu trov konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo 84. Podra článku 69 ods. 2 rokovacieho svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať poriadku účastník konania, ktorý vo veci ho na náhradu trov konania.

V — Návrh

85. V zmysle uvedeného vyššie navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

1. Španielske kráľovstvo tým, že zachovalo účinnosť právnych predpisov:

— ktoré umožňujú udelenie licencie na vykonávanie služieb námornej prepravy cestujúcich v zálive Vigo jedinému prevádzkovateľovi počas obdobia dvadsiatich rokov a ktoré stanovujú, že jedným z kritérií udelenia tejto licencie je skúsenosť s dopravou nadobudnutá v zálive Vigo, čím sa zvýhodňuje súčasný prevádzkovateľ,

— ktoré umožňujú uložiť sezónnym dopravným službám smerom na ostrovy a z ostrovov alebo pravidelným dopravným službám medzi pevninskými prístavmi záväzky vo verejnom záujme,

I - 2182

KOMISIA/ŠPANIELSKO

— ktoré pred ich prijatím neboli predmetom žiadnej porady s Komisiou Európskych spoločenstiev,

porušilo články 1, 4 a 9 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž).

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

I - 2183

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-323/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik