← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.12.2004

C-327/03

ECLI:EU:C:2004:787

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0327

ISIS MULTIMEDIA AFIRMA 02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 9. decembra 2004 1

1. Bundesverwaltungsgericht (najvyšší spol­ I — Príslušná právna úprava kový správny súd v Nemecku) týmto návr­ hom na začatie prejudiciálneho konania žiada Súdny dvor, aby rozhodol vo veci výkladu článku 11 ods. 2 smernice Európ­ skeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie A — Právna úprava Spoločenstva: smernica v oblasti telekomunikačných služieb 2 [neofi­ 97/13 ciálny preklad] (dalej len „smernica").

1. Úvod

3. V priebehu 90. rokov sa telekomunikácie 2. Tento súd sa pýta, či národné regulačné stali jednou z hybných síl hospodárstva so orgány3 môžu uložiť novým operátorom značným potenciálom rastu. Rozvoj techno­ poplatok za pridelenie telefónnych čísel lógií umožnil zavedenie nových služieb, a to stanovený s prihliadnutím na ich hospodár­ predovšetkým v oblasti mobilných telefónov sku hodnotu v situácii, keď podnik a telefonovania cez satelit, využívajúcich s dominantným postavením na rovnakom digitálnu technológiu, v rámci ktorej pokrok trhu získal bezplatne telefónne čísla, ktoré dosiahnutý v oblasti multimediálneho pre­ patrili bývalému štátnemu monopolu, kto­ nosu otvoril nové možnosti pre široké rého je tento podnik právnym nástupcom. spektrum služieb.4

1 — Jazyk prednesú: .španielčina. 4 — Pre stručný opis tohto vývoja pozri úvodný súhrn oznámenia 2 — Ú. v. ES L 117, s. 15. Komisie Rade a Európskemu parlamentu týkajúceho sa porady 3 — Podľa článku 2 ods. 1 pism. b) smernice sú nimi funkčne vo veci Zelene) knihy o lilicmliztíeii telekomunikačnej iitfra- nezávisle' orgány poverené členskými štátmi vypracovaním štiuklňry a sieti káblovej televízie, Brusel, 3. máj 1995, KOM oprávnení a dohľadom nad ich dodržiavaním. (95) 158, konečné znenie.

I - 8879

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

4. Európske spoločenstvo spĺňalo pod­ smernica na tento účel upravila jednotný mienky pre podieľanie sa na tomto rozvoji, rámec založený na zásadách proporcionality, a preto sa jeho inštitúcie rozhodli podporiť transparentnosti a zákazu diskriminácie, v tomto odvetví liberalizáciu, pričom Komi­ ktorého cieľom je zriadiť regulačný rámec sia v Zelenej knihe uverejnenej v roku 1987 zlučiteľný so slobodou usadiť sa a slobodným navrhla zriadenie jednotného trhu, vyzvala poskytovaním služieb (odôvodnenia č. 1, 2, 4 všetkých operátorov na aktívnu účasť a 11; článok 3 ods. 2). v diskusii o tejto záležitosti a požadovala progresívne otvorenie tohto odvetvia, ktoré by súčasne zaručovalo práva občanov na prospech z využitia moderných komunikač­ ných systémov. 5

5. Táto želaná flexibilita však neznamenala, že členské štáty budú zbavené svojich vlastných kontrolných právomocí, ktorými disponovali prostredníctvom príslušných postupov udeľovania oprávnení. Konkrétne v inej Zelenej knihe 6 Komisia uviedla, že tieto postupy predstavujú základný spôsob 7. V tomto zmysle sú preto určujúcimi vytvárania spravodlivých podmienok pre zásadami právnej úpravy zavedenej smerni­ rozvoj hospodárskej súťaže prostredníctvom cou slobodné poskytovanie telekomunikač­ uplatňovania spoločných zásad udeľovania ných služieb a liberalizácia prevádzkovania licencií. sietí. Cieľom zákonodarcu Spoločenstva bolo umožniť distribúciu a využívanie týchto služieb bez obmedzení, alebo tam, kde je to vhodné, v súlade so všeobecnými oprávne­ niami 8, obmedziac tak udeľovanie individu­ álnych licencií9 len ako výnimky z alebo doplnenia k všeobecným oprávneniam (odô­ 6. Ako som zdôraznil vo svojich návrhoch vodnenia č. 7 a 13; články 3 ods. 3 a 7). v spojených veciach Albacom a Infostrada 7 ,

8 — Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) prvej zarážky smernice „všeobecné oprávnenie" znamená „oprávnenie bez ohľadu na 5 — Zelená kniha o rozvoji spoločného trhu telekomunikačných to, či ho upravuje ,triedna licencia' alebo ustanovenia služieb a telekomunikačného vybavenia, Brusel, 16. december všeobecnej právnej únravy, a či daný režim stanovuje alebo 1987, KOM (87) 290, konečné znenie, s. 6, 16 a nasl, súhrnu. nestanovuje povinnosť registrácie, ktoré nezaväzuje dotknutý 6 — Zelená kniha o liberalizácii telekomunikačnej infrastruktúry podnik, ešte pred výkonom práv vyplývajúcich z tohto a sietí káblovej televízie — Časť II, Brusel, 25. január 1995, oprávnenia, na získanie výslovného rozhodnutia národného KOM (94) 682, konečné znenie, s. 61 a nasl. Taktiež regulačného orgánu" [neoficiálny preklad], oznámenie Komisie nazvané „Smerom k novému rámcu pre elektronickú komunikačnú infrastruktúru a súvisiace služby — 9 — Individuálna licencia znamená „oprávnenie, ktoré udeľuje hodnotiaca správa za rok 1999", Brusel, 10. november 1999, národný regulačný orgán a ktoré podniku poskytuje špecifické KOM (99) 539, konečné znenie, s. 25. práva, alebo ktoré podmieňuje jeho činnosť špecifickým podmienkami, a dopĺňa všeobecné oprávnenie, ak je to 7 — Návrhy prednesené 12. decembra 2002 v spojených veciach potrebné, kde podnik nemá nárok na výkon súvisiacich práv, C-292/01 a C-203/01 (rozsudok z 18. septembra 2003, Zb. kým nedostane rozhodnutie od národného regulačného s. I-9449, body 2 až 7), uvedené body sú takmer doslovne orgánu" [neoficiálny preklad] [článok 2 ods. 1 písm. a) druhá reprodukované v bodoch 6 až 11 týchto návrhov. zarážka smernice].

I - 8880

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

8. V snahe o implementáciu tohto liberali­ Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti začného pravidla smernica takisto prináša súvisiace sfinančnýmipríspevkami určenými uplatňovanie určujúcej zásady neobmedzo- na poskytovanie univerzálnej služby v zmysle vania počtu individuálnych licencií, ktoré prílohy, členské štáty dbajú na to, aby účelom môžu členské štáty udeliť, s výnimkou prí­ poplatkov uložených podnikom v rámci padov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie postupov udeľovania povolení bolo výlučne efektívneho využitia rádiových frekvencií pokrytie administratívnych nákladov spoje­ alebo zabezpečenie existencie dostatočného ných s udeľovaním, správou, kontrolou počtu čísel. Preto každý podnik, ktorý splní a uplatňovaním príslušných všeobecných členským štátom stanovené podmienky, má oprávnení. Tieto poplatky musia byť vhod­ právo takú licenciu získať (článok 10 ods. 1 ným a dostatočne podrobným spôsobom a článok 9 ods. 3). uverejnené tak, aby informácie o nich boli ľahko prístupné." [neoficiálny preklad]

2. Daňové ustanovenia

11. Článok 11 smernice upresňuje:

9. Články 6 a 11 smernice sledujú rovnaký smer podpory rozvoja hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu a ukladania pod­ nikom len nevyhnutných obmedzení alebo poplatkov 10, rešpektujúc tak zásadu propor­ cionality. Uvedené články sú nazvané „Poplatky za konania týkajúce sa všeobec­ „... ných oprávnení" a „Poplatky za konania týkajúce sa individuálnych povolení".

10. Článok 6 smernice uvádza: 1. Členské štáty dbajú na to, aby účelom poplatkov uložených podnikom v rámci povoľovacích konaní bolo výlučne pokrytie administratívnych nákladov spojených s udeľovaním, správou, kontrolou a uplatňovaním príslušných individuálnych „... povolení. Poplatky za individuálne povolenia sú úmerné množstvu vynaloženej práce a musia byť uverejnené vhodným a dostatočne podrobným spôsobom tak, aby 10 — Podmienky, ktoré musia byť splnené na získanie oprávnení sú uvedené v prílohe smernice. boli ľahko prístupné.

I - 8881

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

2. Bez toho, aby bolo dotknutý odsek 1, 14. Príloha TNGebV stanovuje, že pridelenie v prípade obmedzených zdrojov môžu člen­ bloku 1 000 10-miestnych čísel v rámci ské štáty oprávniť svoje národné regulačné miestnej siete sa uskutoční za poplatok orgány na uloženie poplatkov, aby sa tak I 000 DEM (asi 500 eur), pričom v prípade, zohľadnila potreba zabezpečenia optimál­ že dôjde k zamietnutiu žiadosti, sa tento neho využitia týchto zdrojov. Tieto poplatky poplatok znižuje na 250 DEM (asi 125 eur). musia byť nediskriminačné a musia zohľad­ ňovať potrebu podpory vývoja inovačných služieb a rozvoja hospodárskej súťaže." [neoficiálny preklad]

II — Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky B — Nemecké právo

12. V Nemecku tvoria príslušnú právnu 15. Spoločnosti Isis Multimedia Net GmbH úpravu umožňujúcu vyberanie poplatkov za und Co. KG a Firma 02 (Germany) GmbH prideľovanie telefónnych čísel Telekommu­ und Co. OHG (ďalej len „Isis" a „Firma") nikationsgesetz (zákon o telekomunikáciách, podali na Regulierungsbehörde für Telekom­ ďalej len „TKG") 1 1a Telekommunikations- munikation und Post (nemecký regulačný Nummerngebührenverordnung (nariadenie orgán pre pošty a telekomunikácie, ďalej len o poplatkoch za čísla v telekomunikáciách, „regulačný orgán") žiadosť o pridelenie urči­ 1 ďalej len „TNGebV") 2. tého počtu vyššie uvedených blokov pre miestne siete. Isis obdržal 37 zo 43 žiadaných blokov, kým Firma 2 303 z 2 324 blokov, o ktoré sa uchádzala.

13. § 43 TKG splnomocňuje orgán zodpo­ vedný za správu čísel na uloženie poplatku za pridelenie čísla a na účely určenia kritérií stanovenia výšky tohto poplatku odkazuje na vyššie uvedené nariadenie. 16. Rozhodnutiami z 25. októbra 1999 a 21. júna 2000 uložil regulačný orgán v zmysle TNGebV Isis poplatok vo výške 11 — BGBl. I. 1996, s. 1120. 38 500 DEM a Firme poplatok vo výške 12 — BGBl. I, 1999, s. 1887. 2 308 250 DEM.

I - 8882

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

17. Deutsche Telekom AG (ďalej len „Deut­ štátnemu monopolu, ktorého je právnym sche Telekom"), právny nástupca tradičného nástupcom a napriek tomu, že vnútroštátne operátora a v minulosti operátor právo vylučuje možnosť uložiť a posteriori s monopolným postavením na nemeckom poplatky za túto bývalú zásobu čísel?" trhu, získal ešte pred tým, než TKG nad­ obudol platnosť, bezplatne zásobu 400 milió­ nov čísel, ktoré má stále k dispozícii a ktoré v zmysle vnútroštátneho práva nepodliehajú žiadnej povinnosti za ne zaplatiť alebo ich vrátiť. 20. Vnútroštátny súd položil pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku aj druhú otázku:

18. Isis a Firma napadli im doručené roz­ hodnutia a po tom, čo ich žaloby prvostup­ ňový súd zamietol, im Oberverwaltungsge­ richt vyhovel v rámci odvolacieho konania, pričom napadnutý regulačný orgán zaviazal „Možno v takejto situácii uložiť novým na vrátenie už vybratých poplatkov spolu subjektom vstupujúcim na trh jednotný s príslušnými úrokmi. poplatok za pridelenie telefónneho čísla, ktorý sa rovná určitému percentu (v tomto prípade 0,1 %) odhadovaného ročného obratu, ktorý možno dosiahnuť, ak sa toto číslo prevedie na konečného zákazníka, bez zohľadnenia ich ďalších nákladov súvisiacich 19. Bundesverwaltungsgericht, ktorému so vstupom na trh a bez zodpovedajúcej regulačný orgán následne predložil opravný analýzy ich možností konkurencieschopnosti prostriedok „Revision", konanie prerušil voči dominantnému podniku?" a v oboch veciach položil Súdnemu dvoru tieto otázky:

„Má sa smernica 97/13/ES vykladať v tom zmysle, že pridelenie telefónnych čísel III — Konanie na Súdnom dvore národným regulačným orgánom môže pod­ liehať poplatku stanovenému s prihliadnutím na hospodársku hodnotu pridelených čísel napriek tomu, že telekomunikačný podnik, ktorý vykonáva svoju činnosť na rovnakom trhu a požíva na ňom dominantné posta­ 21. Uznesením zo 16. septembra 2003 pred­ venie, získal bezplatne veľké množstvo tele­ seda Súdneho dvora s ohľadom na súvisiaci fónnych čísel, ktoré patrili bývalému obsah oboch vecí rozhodol o ich spojení.

I - 8883

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

22. Európska komisia, nemecká vláda, vláda 25. Ako som už naznačil, vytvorenie jednot­ Spojeného kráľovstva a oba žalujúce podniky ného európskeho trhu v tomto odvetví by vo veci samej predložili svoje pripomienky nebolo možné bez existencie na úrovni v lehote stanovenej článkom 20 Štatútu Spoločenstva základných pravidiel schop­ Súdneho dvora. ných zaručiť rovnosť príležitostí medzi rôz­ nymi konkurentmi. V súvislosti s postupmi udeľovania oprávnení — osobitne citlivou a dôležitou fázou, keďže práve individuálne licencie umožňujú dotknutým operátorom prístup na trh, článok 11 smernice výslovne uvádza zásady transparentnosti, zákazu 23. S výnimkou vlády Spojeného kráľovstva diskriminácie a zásadu proporcionality. sa zástupcovia účastníkov konania, ktorí Každá prekážka v rámci uvedených postupov predložili písomné pripomienky, dostavili konzervuje status quo a obmedzuje hospo­ na pojednávanie 11. novembra 2004, aby dársku súťaž. 13 svoje tvrdenia predniesli ústne.

26. Pritom článok 11 smernice (rovnako ako článok 6) obsahuje ustanovenia daňového charakteru vložené do textu procesného IV — Skúmanie prejudiciálnych otázok charakteru, ktoré majú k uvedenej liberali­ zácii prispieť odstránením prekážok prístupu nových konkurentov. Ako som uviedol v mojich návrhoch v už citovaných veciach Albacom a Infostrada (bod 28), tieto pravidlá sa musia vykladať v súlade s vyššie spomína­ ným zámerom: v tejto fáze nesmie daňové A — Výklad daňových ustanovení smernice zaťaženie, ktoré podniky znášajú, mať za následok ich odradenie od úmyslu vstúpiť na trh.

24. Otázky položené zo strany Bundesver­ waltungsgericht poskytujú Súdnemu dvoru príležitosť presnejšie vymedziť obmedzenia, ktoré sloboda voľnej súťaže kladie na členské štáty pri vyberaní poplatkov za udelenie 27. Vo vyššie uvedenom článku sú obsiah­ individuálnych licencií v telekomunikačnom nuté dva druhy poplatkov: „poplatok" za odvetví. Navyše môžu pomôcť pri definovaní postavenia právnych nástupcov bývalých štátnych monopolov a ich vzťahu k novým 13 — Podľa názoru Komisie „licencie udelené v odvetví telekomu­ konkurentom v období po ukončení libera­ nikácii implicitne obmedzujú slobodné poskytovanie služieb a môžu narúšať prirodzené trhové štruktúr/ (oznámenie už lizácie telekomunikácií v roku 1998. citované v poznámke pod čiarou 4, s. vii).

I - 8884

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

individuálne licencie uvedený v odseku 1 B — Telefónne čísla: „obmedzené zdroje" a „poplatok" v zmysle odseku 2, ak sa oprávnenie týka obmedzených zdrojov. Úče­ lom prvého z nich, ktorého podstata spočíva v spoplatnení správnych úkonov týkajúcich sa udelenia, správy, kontroly a uplatňovania licencie, je pokrytie nákladov vzniknutých 29. Jednotné uplatňovanie smernice si vyža­ v rámci rôznych konaní. Účelom druhého duje spoločnú definíciu pojmu „obmedzené poplatku, ktorý sú držitelia individuálnych zdroje", pričom ide o úlohu, s ktorou Súdny licencií tiež povinní zaplatiť, je zabezpečiť dvor doposiaľ nemal možnosť byť konfron­ optimálne využitie obmedzených zdrojov. tovaný. Podľa môjho názoru tento pojem Oba poplatky sa majú uplatňovať v súlade nevyhnutne zahrňuje všetky zdroje, ktoré so zásadami objektívnosti, zákazu diskrimi­ musia byť zachované, keďže z technických, nácie a zásadou transparentnosti, pričom pri ekonomických alebo praktických dôvodov druhom poplatku navyše platí, že jeho druh ich nemožno reprodukovať donekonečna. 14 a výška nesmú odradiť nových konkurentov Exponenciálny nárast počtu užívateľov od vstupu na trh alebo poskytovania nových a tomu zodpovedajúci nárast počtu poskyto- telekomunikačných služieb. Podobný názor vateľov má vplyv na počet dostupných čísel, som zaujal v bodoch 36 až 43 mojich v dôsledku čoho sa tieto stávajú cenným návrhov v už citovaných spojených veciach aktívom vyžadujúcim si vhodné postupy Albacom a Infostrada. a pravidlá ich spravodlivého rozdeľovania 15 s cieľom zabezpečiť, aby všetci súťažiaci vstupovali na trh za rovnakých podmienok, keďže moment vstupu na trh je z hľadiska zabezpečenia rovnosti zaobchádzania v podmienkach voľnej súťaže rozhodujúcim obdobím. 16

30. Tento prístup korešponduje so stanovi­ skom inštitúcií Spoločenstva, ktoré už viac­ krát vyjadrili — niekedy výslovne, pri iných príležitostiach implicitne — isté obavy z budúceho nedostatku a zároveň snahu 28. Na sporné rozhodnutia a nemeckú právnu úpravu, na základe ktorej boli usku­ točnené, sa v rozsahu, v akom zahŕňajú 14 — Túto definíciu použil Verwaltungsgericht, Kolín v rozsudku platbu sumy prevyšujúcej náklady poskyto­ z 15. decembra 2000, uverejnenom v Multimedia und Recht, 5/2001, s. 327. vanej služby, vzťahuje len článok 11 ods. 2 15 — Rovnako sa vyjadrili GRAMLICH, L.: Rechtsfragen der smernice a preto prvá otázka, ktorú je Nummerierung nach § 43 Telekomntunikationsgesetz. Archiv Tür Post und Telekommunikation 1998, s. 16; a SCHERER, J.: potrebné zodpovedať, je, či telefónne čísla Entwicklungslimen des Telekommunikationsrecht In: Computer und Recht, 2000, s. '12. predstavujú obmedzené zdroje v zmysle 16 — Pozri POLSTER, S.: Das Telekommimikationsrecht der tohto ustanovenia. Europäischen Gemeinschaßen. Viedeň 1999, s. 78.

I - 8885

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

vyhnúť sa reštrukturalizácii číslovania. Preto hého uvedeného druhu oprávnení zahŕňa aj v Zelenej knihe o politike číslovania pre využívanie obmedzených zdrojov, medzi telekomunikačné služby v Európe Komisia ktoré patria okrem rádiových frekvencií tiež uviedla, že počas obdobia prechodu na úplnú telefónne čísla, čo potvrdila smernica liberalizáciu sa tento zdroj stane rovnako 2002/20/ES 19, ktorá umožňuje uložiť popla­ dôležitým ako frekvencie alebo práva vstupu, tok za používanie rádiových frekvencií (člá­ a to vzhľadom na to, že síce v porovnaní nok 13). s týmito nepodlieha obmedzeniam technic­ kého charakteru, fakticky však v tomto prípade vzniká obdobná situácia, keďže zmeny systému číslovania sa ukazujú byť nákladné a zároveň málo oceňované zo strany verejnosti. 17 O tri roky neskôr sa v Zelenej knihe, už citovanej v poznámke 32. Ak sa k číslam pristupuje rovnako ako pod čiarou 6, jednoznačne uvádzalo, že tento k rádiovým frekvenciám, ktoré nepochybne zdroj je obmedzený (s. 26). predstavujú obmedzené zdroje, potom je potrebné pripustiť, že sa im musí priznať ich ochrana, ktorá je jedným zo základných prvkov spadajúcich pod pojem „obmedzené zdroje" v zmysle článku 11 ods. 2 smernice.

31. Zdá sa, že samotná smernica prijala rovnaké stanovisko, hoci len implicitne, keď rozlišuje, ako som už uviedol, na jednej strane medzi všeobecnými oprávneniami vo forme preddefinovaných povolení všeobecnej C — Podmienky podľa článku 11 ods. 2 povahy umožňujúcich podnikom pôsobiť na smernice telekomunikačnom trhu bez potreby vydá­ vania špecifického povolenia zo strany prí­ slušného orgánu, avšak podliehajúcich prí­ padnému následnému dohľadu, a na strane druhej individuálnymi licenciami vydáva­ nými na základe úradného rozhodnutia ad 33. V zmysle tohto ustanovenia môžu člen­ hoc vo forme špecifických povolení oprávňu­ ské štáty vyberať poplatky za využívanie 18 júcich ich držiteľov na prevádzku. Pritom vyššie uvedených obmedzených zdrojov len z odôvodnenia č. 13 smernice v spojení v prípade, ak splnia tri podmienky, a to, že s článkom 7 ods. 1 pism. a), článkom 10 tieto platby 1. zohľadnia potrebu zabezpeče­ ods. 1 smernice a s bodmi 4.1 a 4.2 prílohy nia optimálneho využitia obmedzených zdro­ vyplýva, že objektívna pôsobnosť tohto dru­ jov, 2. nebudú diskriminačné, a 3. budú podporovať vývoj inovačných služieb a rozvoj hospodárskej súťaže. 17 — Zelená kniha o politike číslovania pre telekomunikačné služby v Európe, KOM (96) 590, konečné znenie, s. 1 a poznámka pod čiarou 3. 18 — Podobné stanovisko som prezentoval v bodoch 30 a 31 19 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 mojich návrhov vo spojených veciach Albacom a Infostrada, o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy keď som navrhoval istý výklad článkov 2, 5 a 9 smernice. a služby (Ű. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337).

I - 8886

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

1. Optimálne využitie obmedzených zdrojov 36. Na zdaniteľné plnenie a triedu výdavkov, na ktorú sa vybraná daň má vyčleniť, sa vzťahujú aproximované právne úpravy, avšak možno je potrebné ísť ešte ďalej a rozšíriť ich o stanovenie sadzby tohto poplatku. Naprí­ klad poplatok vyberaný v Nemecku za udelenie licencie zodpovedá nie menej ako pätnásťnásobku príslušných správnych nákladov a aj v prípade, že sa zdá byť vysoký, 34. V mojich návrhoch v spojených veciach na základe práva Spoločenstva nemožno Albacom a Infostrada (bod 42) som už namietať voči jeho výške, ak sa finančné uviedol, že tento poplatok sa odlišuje od výnosy spojené s jeho výberom použijú na „poplatku" uvedeného v článku 11 ods. 1, účely zlepšenia využívania obmedzených pretože v tomto prípade jeho účelom nie je zdrojov. Nemožno si však nevšimnúť, že úhrada nákladov, ktoré vznikli príslušnému značné rozdiely v daňovom zaťažení orgánu v súvislosti s udeľovaním a správou v jednotlivých členských štátoch sa môžu týchto licencií, ale optimalizácia využívania stať zásadnou prekážkou voľného pohybu, obmedzených zdrojov. Nemá teda charakter majúc tak negatívny vplyv na hospodársku náhrady, ale dane, hoci so špecifickým spô­ súťaž 21, pričom cieľom článku 11 ods. 2 je sobom použitia (bod 35 už citovaných túto súťaž prostredníctvom ním upravených návrhov). poplatkov podporiť. 22

35. Tento špecifický účel spočíva 37. Z toho dôvodu neprimerane alebo nad­ v zlepšovaní využívania zdrojov, ktorých merne vysoká výška poplatkov okrem toho, nedostatok odôvodňuje vyberanie poplatku vzhľadom na to, že vyčlenenie takto získa­ ných zdrojov na zlepšenie infrastruktúry 21 — V bode 51, in fine, mojich návrhov v spojených veciach a výskumu nových technológií je v súlade Albacom a Infostrada som uviedol, že „rozdielne daňové zaobchádzanie zo strany členských štátov s rovnakým s cieľom článku 11. V každom prípade zdaniteľným plnením môže viesť k značným narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré môžu mať vplyv na voľný pohyb zákonodarca Spoločenstva ponechal osôb, kapitálu a tovaru, ako aj na slobodné poskytovanie v právomoci členských štátov rozhodovanie služieb". SCHEUER, J.: c. d., s. 42, kritizuje mieru voľnej úvahy, ktorú smernica poskytuje členským štátom v oblasti o použití vybratých poplatkov20, i keď nie ukladania poplatkov rôznych výšok pri prideľovaní obme­ dzených zdrojov, čím zvyšuje mieru skutočných prekážok úplne, keďže ich povaha si vyžaduje, aby vstupu na trh. POLSTER, S.: c. d., s. 78, sa prikláňa k tomu z nich získané výnosy boli použité na tento istému názoru, pričom upozorňuje na chýbajúce detailné usmernenie v oblasti určovania maximálne povolenej výšky špecifický účel. To isté vyžaduje želaná takýchto platieb. Európsky telekomunikačný úrad v správe vypracovanej pre potreby Komisie (Annexes to the second harmonizácia. interim report — Fees for licensing telecommunications services and networks, júl 1999, s. 5) uviedol, že rozdiely medzi zaťažením znášaným jednotlivými operátormi môžu mať negatívny vplyv na toto odvetvie, čím sa niektoré vnútroštátne trhy voči iným znevýhodnia. 20 — Odôvodnenie č. 32 „smernice o povolení" uvádza, že títo 22 — V odôvodnení č. 31 „smernice o povolení" sa uvádza, že smernica sa nesnaží stanovil' účely, na ktoré majú byť použité správne poplatky vyberané členskými štátmi by nemali poplatky na práva za používanie. skresliť súťaž alebo vytvárať prekážky prístupu na trh.

I - 8887

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-327/03

že porušuje iné základné právne zásady, okolnosti zodpovedajú situácii, ktorá môže viesť k porušeniu smernice všade s malými rozdielmi vznikla vo väčšine tam, kde bude vytvárať prekážku prístupu členských štátov po tom, ako sa ukončil pre nových telekomunikačných operátorov. proces liberalizácie telekomunikačných slu­ žieb a došlo k zrušeniu štátnych monopolov: hospodárskej súťaži odohrávajúcej sa za nerovných podmienok medzi spoločnosťami, ktoré sa stali právnymi nástupcami tradič­ ných operátorov s dominantným postavením na vnútroštátnych trhoch, a novými operá­ tormi, ktorí sa chceli usadiť na širšom jednotnom európskom trhu. 2. Zákaz každého diskriminačného zaobchá­ dzania

40. Smernica vyžaduje, aby Deutsche Tele­ 38. Pojem diskriminácia má v judikatúre kom, Isis a Firma súťažili za rovných Súdneho dvora mimoriadny význam. Diskri­ podmienok; no zatiaľ čo Deutsche Telekom minácia vzniká v prípade, keď sa získal významné množstvo čísel bez toho, s porovnateľnými situáciami zaobchádza aby za ne musel zaplatiť akýkoľvek poplatok, rozdielne, pričom dochádza k ujme niekto­ zvyšní dvaja operátori uhradili poplatok rých osôb v porovnaní s inými, a to bez toho, podľa § 43 ods. 3 TKG, hoci sa navzájom aby takéto zaobchádzanie bolo objektívne nachádzali v porovnateľných situáciách: tri odôvodnené. 23 Stručne povedané, ak členské podniky pôsobia v rovnakom odvetví, vyko­ štáty, odvolávajúc sa na článok 11 ods. 2 návajú rovnakú činnosť, a preto sa ich smernice, ukladajú držiteľom individuálnych prideľovanie telefónnych čísel, licencií poplatky na účely optimalizácie z hospodárskeho hľadiska, dotýka rovnakým využitia určitých zdrojov, sú povinné tieto spôsobom. upraviť tak, aby medzi jednotlivými operá­ tormi v odvetví nevznikali žiadne neodôvod­ nené rozdiely.

41. Vzhľadom na tieto okolnosti je nevyh­ nutné preskúmať, či smernica umožňuje takú situáciu, ktorá vznikla v prípade vo veci 39. Táto zásada zdôrazňuje dôležitosť pre- samej. judiciálnych otázok, o ktorých sa má roz­ hodnúť v tomto prípade, ktorého skutkové

23 — K najstarším prípadom patrí rozsudok z 13. júla 1963, Klöckner-Werke a i . ,17/61 a 20/61, Zb. s. 325 a osobitne s. 345; nedávnejšie pozri rozsudky z 26. septembra 2002, 42. Na prvý pohľad sa odpoveď zdá byť Španielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 57, a z 22. mája 2003, Connect Austria, C-462/99, Zb. záporná: tam, kde posudzované okolnosti nie s. 1-5197, bod 115, na ktoré sa budem odvolávať neskôr. sú rozdielne, nemožno navrhnúť uplatnenie

I - 8888

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

rozdielneho právneho zaobchádzania. Nemal 44. Podniky, ktoré sú právnymi nástupcami by sa však prehliadať ani príslušný časový bývalých štátnych operátorov, vo všeobec faktor, t. j . že Deutsche Telekom nahradil nosti zaujímajú na vnútroštátnych trhoch pôvodného jediného operátora pred tým, ako dominantné postavenie, a to i napriek TKG nadobudol platnosť. Z tohto dôvodu pokroku dosiahnutému v oblasti otvárania

25 získal telefónne čísla v minulosti za odlišnej telekomunikačného trhu. Bundesverwal právnej situácie, a preto nie je neodôvodnené tungsgericht uznáva, že Deutsche Telekom tvrdiť, že jeho postavenie nemôže byť zákla má v danom odvetví dominantné postavenie, dom pre porovnávanie uskutočňované na ktoré, na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, účely posúdenia existencie nerovnosti zaob nie je oslabené tým, že prevzal dlhy bývalého chádzania. štátneho monopolu, ked'že bezplatné získanie 400 miliónov čísel 26 zjavne posilňuje jeho kontrolu v inak prevládajúcom prostredí slobodnej hospodárskej súťaže, a v budúcnosti možno očakávať, že vďaka tejto významnej zásobe čísel, ako aj s ohľadom na príslušnú povinnosť jeho konkurentov uhradiť značne vysoký popla tok, dôjde k posilneniu jeho privilegovaného postavenia na ujmu spravodlivej hospodár

43. Takéto skúmanie však nemá viesť auto skej súťaže. 27 maticky k uvedenému záveru, ale skutkové okolnosti je nevyhnutné posudzovať v celosti a zohľadniť pri tom všetky aspekty, akokoľvek bezvýznamné sa môžu na prvý pohľad zdať. V už citovanom rozsudku Connect Austria bolo rozhodnuté, že na to, aby bolo možné určiť, či bezplatné udelenie licencie verej nému podniku pred tým, ako došlo k liberalizácii, zodpovedá právnej požiadavke rovnosti zaobchádzania s jednotlivými ope

45. Navyše, nemecká právna úprava neobsa rátormi, je nevyhnutné vziať do úvahy huje žiadny mechanizmus, prostredníctvom dátum udelenia licencie, znenie zákona ktorého by bolo možné uvedené znevýhod- účinného v čase jej udelenia, možnú povin nosť prevádzkovania a tam, kde je to relevantné, aj hospodársku hodnotu takejto 25 — Podľa Judikatur/ Spoločenstva má podnik dominantne licencie posudzovanú od času, kedy sa začala postavenie, keď má schopnosť brániť hospodárskej súťaži na relevantnom trhu a konať nezávisle od ostatných konkuren licencia využívať (bod 94). 24 tov, svojich zákazníkov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov (rozsudky z. 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche, 85/76, Zb. s. 461, bod 38; z 11. decembra 1980, ĽOrŕal, 31/80, Zb. s. 3775, bod 26, a z. 9. novembra 1983, Michelin, 322/81, Zb. s. 3161, bod 30). 24 — Vzhľadom na lieto faktory Súdny dvor rozhodol, že článku 9 26 — Pritom treba pripomenúť, že za pridelenie oveľa nižšieho ods. 2 a článku 11 ods. 2 smernice neodporuje vnútroštátna počtu čísel (230 300) a zamietnutie pridelenia 21 000 čísel

právna úprava, na základe ktorej môžu byť verejnému bola Firma povinná uhradiť poplatok vo výške 2 308 250 podniku s dominantným postavením, ktorý už je držiteľom DUM (1 154 125 cur). Poplatok za pridelenie Deutsche licencie GSM 900, udelené ďalšie frekvencie vo frekvenčnom Telekom 400 miliónov by zodpovedal 400 000 000 DHM pásme DCS 1800, bez toho, aby nm bol za to uložený (200 000 000 cur). poplatok, zatiaľ čo podnik, ktorý vstupuje na dotknutý Irli, 27 — V bodoch 85 a 86 už citovaného rozsudku Connect Austria musí za získanie licencie DCS 1800 zaplatiť poplatok, a to za sa uvádza, že skutočnosť, že podnik vstupujúci na dotknutý predpokladu, že poplatok uložený verejnému podniku za trh musí uhradiť poplatok za udelenie licencie, zatiaľ čo licenciu GSM 900, vrátane následného bezplatného prideľo verejný podnik s dominantným postavením ju môže získať vania ďalších frekvencií vo frekvenčnom pásme DCS 1800, sa bezplatne, predstavuje zvýhudnenie tohto verejného podniku z hospodárskeho hľadiska zdá byť ekvivalentným k poplatku voči jeho konkurentom, ktoré nm umožňuje zvýšiť svoje

uloženému konkurenčnému podniku (bod 118). dominantné postavenie tým, že bude ponúkat nižšie tarify.

I - 8889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

nenia vyvážiť. Podľa nemeckej vlády vou platnou v danom období, nemožno nemožno v zmysle platnej právnej úpravy zmeniť, pretože jeho účinky zasahujú do požadovať od Deutsche Telekom a posteriori prítomnosti: výhody priznané v minulosti úhradu poplatku za čísla získané pred nad­ bývalému výlučnému držiteľovi licencie obudnutím platnosti TKG; nemecký záko­ a následne postúpené jeho právnemu nodarca túto možnosť28 preskúmal, avšak nástupcovi majú dodnes následky nepriaz­ dospel k presvedčeniu o jej právnej nespráv­ nivé pre tretie osoby. Vnútroštátny zákono­ nosti a odmietol ju. 2 9 darca musí pri úprave novej situácie rešpek­ tovať existujúcu právnu úpravu Spoločenstva vrátane jej základnej zásady zakazujúcej diskrimináciu poškodzujúcu hospodársku súťaž, keďže toto pravidlo, ako som už uviedol, stojí takisto v pozadí procesu liberalizácie trhov v odvetví telekomunikácií, 46. Tým vzniká situácia nerovnosti spôso­ ktorý začal pred prijatím TKG. 3 0 bilá privodiť narušenie podmienok hospo­ dárskej súťaže a fungovania trhu, pričom sa zdá, že nemecké právo neposkytuje riešenie tejto situácie.

48. Nemecká vláda sa snaží zdôvodniť 47. Zostáva určiť, či takéto rozdielne zaob súčasnú situáciu tvrdením, že čísla odo chádzanie možno odôvodniť. Nemožno sa vzdané v prospech Deutsche Telekom sa odvolávať na minulé udalosti a tvrdenia, že týkajú dlhodobo existujúcich zákazníkov, bezplatné získanie tak rozsiahlej zásoby čísel, ku ktorému došlo v súlade s právnou úpra 30 — Počiatočným momentom celého procesu bola smernica Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby [neoficiálny preklad] (Ú. v.

ES L 192, s. 10). Prvýkrát bola novelizovaná smernicou Komisie 94/46/ 28 — V odseku 4 prvého bodu uznesenia, ktorým bol podaný návrh ES z 13. októbra 1994, ktorou sa mení a dopĺňa smernica na začatie tohto prejudiciálneho konania, sa uvádza, že „hoci 88/301/EHS a smernica 90/388/EHS najmä so zreteľom na sa autor tejto právnej úpravy domnieval, že Deutsche družicové spoje (Ú. v. ES L 268, s. 15; Mim. vyd. 08/003, s. 3). Telekom AG by mal uhradit poplatky vo výške okolo Smernica Komisie 95/51/ES z 18. októbra 1995 (0. v.

ES 386 000 000 DEM za prevzatú zásobu telefónnych čísel, L 256, s. 49) zrušila obmedzenia v oblasti využívania sietí nemožno to od neho požadovať, pretože v žiadnom prípade káblovej televízie na účely poskytovania už liberalizovaných nepodal žiadosť o pridelenie predmetných telefónnych čísel telekomunikačných služieb.

V tom istom roku smernica a len rozhodnutie vo veci takejto žiadosti zakladá povinnosť 95/62/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra úhrady poplatku." 1995 (Ú. v. ES L 321, s. 6) stanovila podmienky otvárania trhu 29 — WISSMANN, M. (ed.): Telekommumkatíonsrecht.

Heidel s hlasovými službami poskytovanými cez pevné siete. berg 2003, s. 351 a 1219, sa zmieňuje o právnej neistote Smernica 90/388 bola opätovne novelizovaná smernicou prevládajúcej v Nemecku týkajúcej sa hospodárskej hodnoty Komisie 96/2/ES zo 16. januára 1996 (Ú. v. ES L 20, s. 59), zásoby čísel, ktorou disponuje Deutsche Telekom. čím sa do jej pôsobnosti začlenili mobilné a osobné V právnickej literatúre a judikatúre sa objavuje diskusia komunikácie. Smernica Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 týkajúca sa možnosti uloženia poplatku za pridelenie týchto (Ú. v. ES L 74, s. 13) novelizovala úpravu z roku 1990 čísel pred 1. augustom 1996 s odôvodnením, že vlastným smerom k vyššej podpore úplného otvorenia telekomuni účelom TKG bolo vyrovnanie podmienok hospodárskej kačných trhov. Poslednú zmenu priniesla smernica Komisie

súťaže. Takisto sa tvrdí, že táto spoločnosť by nemala požívať 1999/64/ES z 23. júna 1999 (Ú. v. ES L 175, s. 39), cieľom výhodu z predchádzajúceho vytvorenia monopolu v rámci ktorej bolo dosiahnuť právne oddelenie telekomunikačných uzatvoreného trhu. Opačné stanovisko sa zameriava na sietí a sietí káblových televízií v prípade, že sa nachádzali vo skutočnosť, že k prevodu došlo za podmienok vtedy vlastníctve toho istého operátora. Časť pôvodnej právnej existujúcej právnej situácie a rozdeľovania právomocí medzi úpravy bola zrušená a nahradená smernicou Komisie Bundesministerium für Post und Telekommunikationen 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži (spolkové ministerstvo pôšt telekomunikácií), Deutsche na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb Telekom a jeho predchodcu. (Ú. v ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178).

I - 8890

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

a preto nie sú voľne v obehu až do chvíle, vodnenie musí posúdiť Bundesverwaltungs­ kým sa nestanú voľnými, pričom v takom gericht, a to s ohľadom na dané okolnosti prípade budú vrátené regulačnému orgánu, prípadu. V tejto súvislosti však nemožno ktorý ich môže prideliť operátorovi, vrátane akceptovať tvrdenia, že: 1. v dobe prevzatia Deutsche Telekom, a to za predpokladu od bývalého monopolu čísel v tom čase úhrady príslušnej platby. Toto zdôvodnenie dominantným podnikom sa poplatok za však na veci nič nemení, pretože Deutsche pridelenie telefónnych čísel nepožadoval; 2. Telekom má ďaleko od toho, aby podliehal na tento podnik sa, odkedy nadobudol rovnakému režimu ako ostatní, kedže má platnosť nový právny režim, vzťahuje rov­ zadarmo k dispozícii čísla, za ktoré musia nako ako na ostatné podniky poplatok za jeho konkurenti platiť. pridelenie ďalších čísel.

49. Nemecká vláda ďalej ako poľahčujúcu okolnosť udáva skutočnosť, že tento podnik spolu s pridelenými číslami „prevzal" veľké 3. Zlučiteľnosť so zásadou slobody súťaže množstvo záväzkov, ktoré vyvažujú získané výhody, a to vrátane povinností súvisiacich s poskytovaním univerzálnej služby v čase otvorenia trhu a tiež prevzatia 80 000 štátnych zamestnancov 31, no toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi dôkazmi a v každom prípade posúdenie prípustnosti 51. Posledná požiadavka, ktorú článok 11 rozdielneho zaobchádzania so vzájomne si ods. 2 smernice stanovuje ako podmienku konkurujúcimi podnikmi zostáva úlohou legitimity ukladania poplatkov držiteľom vnútroštátneho súdu. individuálnych licencií v súvislosti s obmedzenými zdrojmi, je, že výnosy z týchto platieb musia zohľadňovať potrebu podpory vývoja inovačných služieb a rozvoja hospodárskej súťaže.

50. Stručne povedané, vzniká tu situácia nejednotného právneho režimu, ktorej odô­

31 — Len ťažko možno uznať prevzatie 80 000 štátnych zamest­ 52. Liberalizácia telekomunikácií znamená nancov ako záťaž. Ibaže by sme akceptovali rozšírenú otvorenie trhov, ktorému nemožno brániť banálnu predstavu o ich rozmaznanosti a zlej odbornej spôsobilosti tak, ako ju zobrazuje literatúra 19. storočia, ako poplatkami, ktoré obmedzujú hospodársku napríklad Anton Čechov vo svojej poviedke Cela č. 6 (ČECHOV, A. P.: Cuentos imprescindibles. Ed. a predhovor súťaž tým, že sa jednotlivým operátorom R. Ford. Lumen, Barcelona 2002, s. 204), kde Andrej jefimic nachádzajúcim sa v porovnateľných situá­ narieka: »Pracujem v škodlivej inštitúcii a svoj plat dostávam od ľudí, ktorých podvádzam, nie som poctivý. Ale na druhej ciách ukladajú rôzne sadzby, čím sa jedni strane, sám osebe nie som nić, som len súčasťou nevyhnut- zvýhodňujú na úkor iných. Ako už bolo jasne nčho spoločenského zla: všetci miestni úradníci sú škodliví a dostávajú mzdu za ničnerobenic." [voľný preklad). uvedené v rozsudku Connect Austria, voľná

I - 8891

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-327/03

súťaž si vyžaduje rovnosť príležitostí medzi 54. Narúšanie hospodárskej súťaže však jednotlivými konkurentmi (bod 83). Taktiež, nemožno pripisovať na vrub výlučne hospo­ ako som už uviedol vo svojich návrhoch dárskych faktorov, ale tiež faktorov technic­ v spojených veciach Albacom a Infostrada kej povahy, pričom oba tieto aspekty sa (bod 43), účel tejto právnej úpravy Spolo­ vzájomne dopĺňajú a znižujú mieru voľnej čenstva, ako aj charakter článku 11 ods. 2 ako úvahy, ktorou disponujú štátne orgány pri výnimky zo všeobecného pravidla, ktorú je uplatňovaní svojich normatívnych alebo len v súlade so všeobecnými pravidlami práv­ výkonných právomocí. 35 Jedným z takýchto neho výkladu32 potrebné vykladať reštrik- technologických faktorov sú práve telefónne tívne, neumožňujú uplatňovať na nových čísla, t. j . obmedzený zdroj, ktorý sa stal konkurentov akékoľvek obmedzenia alebo veľmi dôležitým v dôsledku toho, že voľné poplatky nad rámec toho, čo je nevyhnutné. pôsobenie trhových síl je predovšetkým podmienené dostupnosťou dostatočného počtu týchto čísel a takisto ich spravodlivým rozdelením medzi vzájomne si konkurujúce podniky.36

55. Ak je bezplatné pridelenie podstatnej 53. Navyše podniky, ktoré sa snažia uplatniť časti takéhoto obmedzeného zdroja práv­ v tomto hospodárskom odvetví, sú konfron­ nemu nástupcovi bývalého monopolu spre­ tované s nevyhnutnosťou uskutočnenia vádzané povinnosťou nových operátorov značne nákladných investícií, takže počia­ zaplatiť sumu vysoko prevyšujúcu náklady točná fáza ich stratégie je osobitne dôležitá správneho konania súvisiaceho s pridelením pre rozvoj hospodárskej súťaže, pretože čísel, zdá sa nepochybné, že ide o formu príslušné správne konania a z nich vyplýva­ výpomoci, resp. podania pomocnej ruky júce náklady33 môžu spôsobovať neželaný v prospech upevnenia predtým existujúceho efekt vytvárania ochrany a upevňovania pozí­ dominantného postavenia a o obmedzenie cií podnikov, ktoré už na trhu pôsobia. vstupu nových podnikov na trh, čo pôsobí v neprospech voľnej súťaže, o ktorú sa usiluje smernica a osobitne jej článok 11 ods. 2. Deutsche Telekom nielenže disponuje znač­ 32 — V už citovanom rozsudku Albacom a Infostrada Súdny dvor uviedol, že znenie článku 11 ods. 2 smernice je potrebné nou časťou „koláča", ale zároveň ho získal vykladať reštriktívne (bod 34). úplne bezplatne, zatiaľ čo zvyšok ostatných 33 — V oznámení už citovanom v poznámke pod čiarou 6 Komisia uznáva, že požiadavka vopred udeľovaného oprávnenia môže „sediacich pri stole" musí za svoje podiely v dôsledku daných pravidiel, ako aj pomalých a neúčelne zaplatiť vysokú cenu, čím dochádza zložitých správnych konaní predstavovať neodôvodnenú prekážku. Takisto zmieňuje potrebu znížiť výšky poplatkov k porušeniu požadovanej rovnosti príležitostí (s. 25 a 26). Pri podrobnom skúmaní skutkových okolností vo veci samej možno zistiť, ako som už uviedol, že sporný pri umiestňovaní na trh samotných produk­ poplatok je pätnásťkrát vyšší ako náklady činnosti, na ktorú tov. sa vzťahuje. 34 — HEFFERMANN, A.: Telekommunikationsrecht, Liberalisie­ rung und Wettbewerb. Viedeň 2002, s. 91, uvádza, že pravidlá upravujúce hospodársku súťaž sa v dôsledku konsolidácie trhových síl nasledujúcej po liberalizácii tohto odvetvia stali veľmi dôležitými, čo je podľa jeho názoru osobitne významná 35 — Pozri MÖSTL, M.: Lizenzgebühren im Bereich von Post und skutočnosť práve vzhľadom na súčasné dominantné posta­ Telekommunikation. In: Neue ZeitschriftfiirVerwaltungsge­ venie bývalých štátnych monopolov — ako je to zjavné aj recht 2001, s. 738. z tohto prejudiciálneho konania. 36 — Pozri WISSMANN, M. (ed.): c. d., s. 326 a 1196.

I - 8892

ISIS MULTIMEDIA A FIRMA 02

56. V dôsledku vyššie uvedeného je potrebné 57. Mnou navrhovaná záporná odpoveď na smernicu a jej článok 11 ods. 2 vykladať prvú otázku robí akékoľvek úvahy týkajúce sa v tom zmysle, že neumožňuje, aby pridelenie druhej otázky zbytočnými, keďže z vyššie telefónnych čísel podliehalo poplatku, kto­ uvedených úvah vyplýva, že novým podni­ rého výška sa stanoví s prihliadnutím na ich kom nemožno uložiť jednorázový poplatok hospodársku hodnotu a bude nad úrovňou rovnajúci sa určitému percentu (0,1 % odha­ nákladov vynaložených na súvisiace správne dovaného ročného obratu, ak sa toto číslo k o n a n i e , v p r í p a d e , že p o d n i k prevedie na konečného zákazníka) bez pred­ s dominantným postavením na trhu ako chádzajúceho zohľadnenia ich ďalších nákla­ právny nástupca bývalého štátneho mono­ dov súvisiacich so vstupom na trh a bez polu bezplatne získal zásobu blokov čísel od zodpovedajúcej analýzy ich možností konku- jeho predchodcu a že podľa vnútroštátneho rencieschopnosti voči dominantnému pod­ práva takéto pridelenie, ktoré nepredstavuje niku, ktorý už na trhu pôsobí. náhradu za „zdedené" záväzky, nemôže byť predmetom retroaktívneho uloženia poplatku.

V - Návrh

58. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku predloženú zo strany Bundesverwaltungsgericht v týchto spojených veciach tak, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb [neoficiálny preklad] a osobitne jej článok 11 ods. 2 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje, aby pridelenie telefónnych čísel podliehalo poplatku, ktorého výška sa stanoví s prihliadnutím na ich hospodársku hodnotu a bude nad úrovňou nákladov vynaložených na súvisiace správne konanie, v prípade, že podnik s dominantným postavením na trhu ako právny nástupca bývalého štátneho monopolu bezplatne získal zásobu blokov čísel od jeho predchodcu a že podľa vnútroštátneho práva takéto pridelenie, ktoré nepredstavuje náhradu za „zdedené" záväzky, nemôže byť predmetom retroaktívneho uloženia poplatku.

I - 8893

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-327/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik