C-346/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 28. apríla 20051

Obsah

I — Úvod . I - 1883

II — Právny rámec Spoločenstva . I - 1884

A — Všeobecný režim štátnej pomoci . . I - 1884

b) Rozhodnutie z 27. júna 1990 . I - 1888

c) Rozhodnutie z 20. novembra 1990 I - 1888

d) Rozhodnutie z 26. júna 1992 . I - 1888

3. Regionálny zákon č. 17/1992 I - 1889

B — Konanie pred Komisiou I - 1889

C — Rozhodnutie 97/612 I - 1890

E — Spory pred Tribunale di Cagliari I - 1893

IV — Žaloby o neplatnosť ....... I - 1894

V — Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom I - 1894

VI — Prípustnosť prejudiciálnych otázok I - 1896

A — Úvodne poznámky I - 1896

B — Všeobecné úvahy I - 1896

2. Prejudiciálna otázka týkajúca sa platnosti I - 1901

3. Vzťah medzi žalobou o neplatnosť a prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti . I - 1901

a) Vzájomné dopĺňanie sa I - 1901

b) Súbežná existencia I - 1902

D — Obsah rozhodnutia a možnosť napadnúť ho I - 1904

1. Obsah I - 1904

c) Sekundárne právo I - 1909

I - 1881

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

2. Právny základ rozhodnutia I - 1910

a) Systém pomoci podľa regionálneho zákona č. 44/1988 . I - 1910

b) Pomoc poskytnutá rozhodnutiami „Giunta regionale” I - 1911

1. Podstata zásady . I - 1914

2. Legitímna dôvera v oblasti štátnej pomoci . I - 1915

3. Uplatnenie na predmetnú vec . I - 1916

a) Protiprávnosť I - 1917

b) Nezlučiteľnosť . I - 1917

i) Predbežné vyšetrovanie . I - 1918

a) Článok 87 ES ods. 2 písm. b) I - 1924

b) Článok 87 ES ods. 3 písm. a) a c) . I - 1924

VIII — Dôsledky platnosti . I - 1925

IX — Návrh . I - 1927

I - 1882

ATZENI A I.

I - 1883

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

II — Právny rámec Spoločenstva 8 Zmluva ES venuje tejto problematike tri ustanovenia, ktoré sú začlenené medzi normy o hospodárskej súťaži a — ako sa ukázalo — sú z právneho hľadiska mimo riadne životaschopné:5

1. Článok 87 ES: A — Všeobecný režim štátnej pomoci

— Odsek 1 vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom takú pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo 7 Podľa Miltona a Rose Friedmanových výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ „intervencia vlády v prospech podnikov jej ovplyvňuje obchod medzi členskými krajiny spôsobuje, že podniky iných štátov štátmi. žiadajú pomoc od svojej vlády, aby tak čelili opatreniam prijatým”3 prvou vládou. Bez toho, aby tým bola dotknutá polemika o prežití podpôr — ktorá je prejavom širšej debaty o zasahovaní verejnej správy do hospodárskeho života —, toto pôsobenie Z tohto pravidla existujú dve výnimky, ktoré štátu je dôvodom na to, aby sa Spoločenstvo sú uvedené v nasledujúcich odsekoch. týmito témami zaoberalo vzhľadom na vplyv, ktorý má štátna pomoc na vytvorenie vnú torného trhu, ktorého zavedenie so sebou prináša zostrenie hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, a tým aj riziko, že nebude zachovaná neutralita.4 — V odseku 2 sa za zlučiteľnú uznáva

3. Článok 89 ES: 2. Článok 88 ES:6

— Odsek 1 zaväzuje Komisiu skúmať systémy pomoci poskytovanej členskými — Umožňuje Rade vydať nariadenia štátmi. potrebné na uplatnenie článkov 87 ES a 88 ES, ako aj stanoviť podmienky uplatnenia článku 88 ods. 3 ES a druhy pomoci, ktoré sú vyňaté z tohto postupu.

— Podľa odseku 2, ak táto inštitúcia zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom, má vyzvať daný štát, aby túto pomoc zrušil alebo upravil — pričom sa môže priamo obrátiť na Súdny dvor —; za výnimočných okol ností môže Rada rozhodnúť inak. 9 Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že kontrola štátnej pomoci sa uskutočňuje v troch fázach: v prvej musia členské štáty oznamovať všetky zámery poskytnutia pomoci, v druhej Komisia tieto zámery skúma a vykonáva nepretržitý dohľad nad — Odsek 3 zaväzuje členské štáty infor existujúcimi systémami pomoci, v poslednej movať Komisiu o zámeroch v súvislosti fáze dochádza k vráteniu protiprávne poskyt nutých výhod alebo výhod nezlučiteľných so spoločným trhom. V každom prípade efek tívnosť tohto systému závisí od spolupráce 6 — Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku medzi členskými štátmi a uvedenou inštitú (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), sa z časového ciou, ktorá má výlučnú úlohu zabezpečiť hľadiska nemôže v predmetných prejudiciálnych konaniach zohľadniť; ak, tak len ako usmernenie. systém nenarušenej hospodárskej súťaže.

I - 1885

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

a) na ochranu podnikov znevýhodnených 7 — Oznámenie Komisie — Usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva [neoficiálny preklad] štrukturálnymi alebo prírodnými pod (Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2), bod 3.1. mienkami; 8 — Ú. v. ES 1962, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6.

I - 1886

ATZENI A I.

alebo obchod s výrobkami uvedenými 16 Tieto úvery sa podľa odseku 4 uvedeného v prílohe II zmluvy.” článku spravujú nielen právnym predpisom, ktorý ich zaviedol, ale aj zákonom č. 1760 z 5. júla 1928 o vykonávacích opatreniach na zavedenie poľnohospodárskeho úveru.10

III — Skutkové okolnosti sporov vo veci samej

2 Uplatňovanie regionálneho zákona č. 44/1988

19 Podmienkou poskytnutia pôžičky bolo, c) Rozhodnutie z 20. novembra 199013 aby krátkodobá zadĺženosť prijímajúceho podniku predstavovala najmenej 75 % hod noty jeho hrubej produkcie počas posudzo vaného roku. Doba financovania bola stano vená v maximálnej dĺžke prípustnej podľa 22 V dôsledku hromadnej nákazy, ktorá základného právneho predpisu, t. j. na zasiahla región na jar roku 1990, klesol 15 rokov. chovateľom králikov výnos z chovu.

b) Rozhodnutie z 27. júna 199012 23 Chovatelia, ktorí stratili minimálne 20 % chovu, boli zvýhodnení hneď dvakrát: a) prostredníctvom pôžičiek so zníženým úro kom na 15 rokov (vrátane trojročného odkladu splácania), ktoré mohli byť použité 20 Zoči-voči situácii podnikov lesnej výroby na splatenie až dvoch ročných alebo štyroch bolo rozhodnuté, že pomoc zakotvená polročných splátok už uzavretých dlhodo v článku 5 regionálneho zákona č. 44/1988 bých pôžičiek; a b) prostredníctvom sumy bude poskytnutá podnikom vlastniacim lesy, zodpovedajúcej finančným potrebám dot ktoré ešte neumožňujú výrub so ziskom, na knutých podnikov počas jedného roka. účely ozdravenia alebo konsolidácie dlhov týchto podnikov splatných pred 30. júnom 1990, ktoré vyplývali z investícií a riadenia výsadby, ako aj z krytia nekrytých bankových účtov a súm nárokovateľných zamestnan cami (výplata miezd), majiteľmi pozemkov (zaplatenie nájomného) a dodávateľmi (zaplatenie za tovar). d) Rozhodnutie z 26. júna 199214

21 Rovnako ako v predchádzajúcom prípade 24 V tomto prípade bola pomoc poskytnutá pomoci jedinou požiadavkou bolo, aby cel všetkým poľnohospodárskym podnikom ková krátkodobá zadĺženosť podniku pred zadĺženým z dôvodu čoraz nevýhodnejších stavovala najmenej 75 % hodnoty hrubej podmienok na trhu a ťažkostí spojených produkcie, hoci doba splácania úveru bola s klimatickými udalosťami. stanovená na 13 rokov (s trojročným odkla dom). 13 — Toto rozhodnutie sa nachádza v prílohe č. 4 k pripomienkam Komisie.

I - 1889

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

30 Prostredníctvom oznámenia uverejne Tvrdila však, že jej nebol poskytnutý žiaden ného v Úradnom vestníku Európskych spolo presný údaj, pokiaľ ide o uplatňovanie uve čenstiev v ktorom bol uverejnený zaslaný denej16, reformy, a oznámila Taliansku, že list, boli Taliansko, ostatné členské štáty informácie, ktoré má k dispozícii, jej a dotknuté tretie osoby vyzvané, aby pred neumožňujú o tejto zmene rozhodnúť. ložili svoje pripomienky.

31 Talianska vláda formulovala svoje tvrde C — Rozhodnutie 97/612 nia v listoch z 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995.

34 Týmto rozhodnutím vydaným 16. apríla 1997 bolo ukončené konanie, ktoré sa začalo 1. augusta 1994. Rozhodnutie je predmetom 32 Komisia sa však v rámci iného konania položených prejudiciálnych otázok, a preto je dozvedela o regionálnom zákone č. 33 vhodné stručne vysvetliť jeho obsah, z 5. decembra 199517, v ktorého článku 4 v ktorom je možné zreteľne odlíšiť dve časti: sa uvádzalo, že pomoc podľa článku 5 v prvej sú zhrnuté dôvody, ktoré odôvodňujú regionálneho zákona č. 44/1988 sa má jednotlivé body výroku obsiahnutého poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach v druhej časti. poskytnúť v súlade s „kritériami, ktoré v tejto oblasti prijalo Spoločenstvo“. Táto okolnosť viedla Komisiu k tomu, aby si 21. decembra 1995 vyžiadala ďalšie vysvetlenia, ktoré jej boli poskytnuté 22. februára 1996.

1 Odôvodnenie

36 V odôvodnení sa tvrdí, že skutočnosť, že by bol cudzí obchodu, a zvýšené úrokové o prijatej legislatíve nebola Komisia upove sadzby by odôvodňovali jedine dotácie domená a že sa vykonávala bez toho, aby sa obmedzené na nevyhnutné minimum pokrý k nej Komisia mohla vyjadriť, „vyvolávajú vajúce rozdiel medzi dohodnutou sadzbou mimoriadne závažnú situáciu“ vzhľadom na a bežnou sadzbou. to, že Taliansko nepoprelo uplatniteľnosť noriem o pomoci poľnohospodárskym pod nikom v ťažkostiach a ani nevyžadovalo, aby boli prevzaté kritériá usmernení Spoločen stva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach [neoficiálny preklad] 18. V súvislosti s týmito usmerneniami sa dodáva, že hoci nadobudli účinnosť po začatí konania, poskytnutá pomoc sa nekvalifikuje ako pomoc na 38 Konkrétne, pokiaľ ide o podniky lesného záchranu vzhľadom na druh dohodnutého hospodárstva, rieši sa tu rozpor úveru ani ako pomoc na reštrukturalizáciu v konceptoch, na ktorých sú založené vzhľadom na neexistenciu plánu zameraného investičné náklady, pretože pomoc bola na obnovenie hospodárskej životaschopnosti určená na splatenie dlhov vyplývajúcich podnikov bez zmeny podmienok hospodár z bežného vedenia podniku a na výplatu skej súťaže, ktorého funkciu nenahrádza príspevkov sociálneho zabezpečenia, miezd analýza vykonaná bankami v súvislosti so alebo cien dodávok. Pokiaľ ide o chovateľov solventnosťou dlžníkov. králikov, tiež nebolo zaručené schválenie plánu na odstránenie hromadnej nákazy ani zníženie pôžičky na nižšiu sumu, ako boli straty. V každom prípade nebolo preukázané, že by v prvom alebo druhom prípade boli dodržané kritériá upravujúce poskytovanie pomoci.

— Pomoc, ktorú poskytol región Sicília na základe článku 5 regionálneho zákona č. 44/1988, ako aj na základe rozhodnutí 41 Z výnimiek uvedených v odseku 3 „Giunta regionale“ z 30. decembra 1988, vyplýva, že štátna intervencia musí byť z 27. júna 1990, 20. novembra 1990 potrebná na dosiahnutie niektorého a 26. júna 1992, je protiprávna z cieľov, ktoré uvádza samotné toto ustano a nezlučiteľná so spoločným trhom venie, čo však nie je možné, keďže „Taliansko (článok 1). neuviedlo a Komisia nenašla relevantné argumenty” v tomto smere. Konkrétne, pokiaľ ide o osobitné situácie uvedené v písmenách a) a c), Komisia „sa domnieva, že vo svetle predchádzajúcej analýzy a relevantných právnych noriem Spoločen stva sú predmetné opatrenia operatívnou — Taliansko musí v lehote dvoch mesiacov pomocou na fungovanie, ktorá svojou pova od oznámenia rozhodnutia zrušiť hou nemôže viesť k trvalému zlepšeniu pomoc a v lehote šiestich mesiacov podmienok v sektore alebo v regióne”. prijať opatrenia na vrátenie už vyplate ných súm (článok 2).

— Taliansko musí Komisiu informovať o právnych predpisoch prijatých na vykonanie rozhodnutia tak, aby sa táto skutočnosť dala overiť (článok 3).

42 Posledné úvahy v odôvodnení obhajujú nutnosť vrátenia neoprávnene poskytnutých finančných výhod, ktoré spočívajú v rozdiele medzi trhovými nákladmi bankových pôži čiek na konsolidáciu pasív a nákladmi, ktoré — Adresátom rozhodnutia je „Talianska mali príjemcovia pomoci. republika“ (článok 4).

I - 1892

ATZENI A I.

D — Vrátenie pomoci E — Spory pred Tribunale di Cagliari

49 V obidvoch konaniach sa navrhuje, aby a žalobcovia sa na súdny orgán Spoločenstva bola Súdnemu dvoru položená otázka obrátili až 25. januára 2002, žaloba bola o platnosti rozhodnutia Komisie. podaná oneskorene, a je preto neprípustná.

53 V ďalších podobných žalobách bolo roz­ hodnuté rovnako. 21 IV — Žaloby o neplatnosť

50 Pán Atzeni a ďalší poľnohospodári okrem toho, že žiadali o ochranu vnútroštátny súd, V — Prejudiciálne otázky a konanie pred podali žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Súdnym dvorom Komisie na Súde prvého stupňa 19; ako bolo potvrdené na pojednávaní, páni Scalas a Lilliu tak neurobili. 54 Giudici istruttori z občianskoprávnej sek­ cie Tribunale di Cagliari prerušili konanie v oboch veciach a obrátili sa na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa platnosti rozhodnutia.

51 V rámci konania o tejto žalobe Komisia vzniesla námietku neprípustnosti z dvoch dôvodov: žaloba bola podaná po uplynutí lehoty a žalobcovia neboli napadnutým aktom individuálne dotknutí. 55 V uznesení z 29. apríla 2003, na základe ktorého sa začalo konanie vo veci C-346/03, sa uvádzajú tieto vady:

52 Súd prvého stupňa v uznesení z 29. mája 2002 20 vyhovel prvej námietke a druhou sa „a) nedostatok právomoci Komisie na pri­ už nezaoberal. Rozhodol, že vzhľadom na to, jatie napadnutého aktu v rozpore že napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené s článkami 32 ES, 33 ES, 34 ES, 35 ES, v úradnom vestníku 11. septembra 1997 36 ES, 37 ES a 38 ES;

19 — Vec T-21/02. 21 — Napríklad vo veci T-4/02 bolo v rozsudku z 29. mája 2002 20 — Uznesenie neuverejnené v Zbierke. Výrok bol uverejnený tiež rozhodnuté, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty, v Ú. v. ES C 202, 2002, s. 28. a je preto neprípustná.

56 V uznesení z 20. októbra 2003, na základe 59 Na pojednávaní 16. februára 2005 sa ktorého sa začalo konanie vo veci C-529/03, zúčastnili zástupcovia pána Atzeniho a i. sa okrem okolností uvedených a pánov Scalasa a Lilliu, ako aj zástupca v predchádzajúcom uznesení pripúšťa exis- Komisie, aby ústne predniesli svoje tvrdenia.

I - 1895

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

60 Takisto je potrebné preskúmať tretiu jednak napadnutím opatrení, ktoré ich štát prejudiciálnu otázku, ktorú položil samotný prijal na vykonanie aktu Spoločenstva, kto­ Tribunale di Cagliari. Na jej základe sa začalo rého platnosť sa rieši v konaniach prejedná­ konanie vo veci C-285/04, Medda, ktoré bolo vaných na vnútroštátnych súdoch. prerušené v očakávaní rozhodnutia v dvoch veciach, ktoré sa tu prejednávajú.

63 Táto záležitosť je však zložitejšia, keďže v hre sú ďalšie faktory: Súd prvého stupňa sa VI — Prípustnosť prejudiciálnych otázok nevyjadril k aktívnej legitimácii žalobcov, rozhodnutie sa neobmedzuje na analýzu poskytnutej pomoci, ale skúma tiež systém, ktorého sú súčasťou; a hlavne, spôsob, akým Zmluva ES upravuje možnosť jednotlivcov reagovať, sa nezdá byť uspokojivý. A — Úvodne poznámky

61 Komisia vo svojich pripomienkach nasto­ ľuje zaujímavý problém, a síce otázku pro­ cesných účinkov v prípade, keď je to isté rozhodnutie napadnuté súčasne priamo aj nepriamo. Táto téma nie je bezvýznamná, B — Všeobecné úvahy pretože môže spôsobiť neprípustnosť otázok položených talianskym súdom, čo je záleži­ tosť, ktorá sa musí preskúmať z úradnej moci ako nevyhnutná prekážka konania.

68 Žaloba o neplatnosť vznikla s dvojakým cieľom: bdieť nad dodržiavaním práva Spo-

67 Premietnutie uvedených ideí do rámca Spoločenstva naráža na ťažkosti vzhľadom na 23 — Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1. jedinečnosť platného právneho poriadku (bol 24 — Z vecného hľadiska európsky zákon zodpovedá dnešnému označený ako „regulačný chaos“) 22 nariadeniu a rámcový zákon smernici. Hlavnou funkciou nariadenia je vykonanie zákonov a určitých osobitných a obmedzenia uložené fyzickým a právnic­ ustanovení Ústavy; rozhodnutie je zase záväzné v celom rozsahu, aj keď len pre svojich adresátov, ak sú označení. kým osobám pre napadnutie rozhodnutí 25 — O otvorení prístupu k Súdnemu dvoru pozri: Louis, J. V.: „La fonction juridictionnelle, de Nice à Rome... et au-delà“, in: de Schutter, O., a Nihoul P., (koord.), Une Constitution pour l'Europe. Réflexions sur les transformations du droit de l'Union européenne, Larcier, Brusel, 2004, s. 135 a 136. 22 — Martín y Pérez de Nanclares, J.: „El proyecto de Constitución 26 — Véase Rodríguez Curiel, J. W.: „Recursos contra la Komisia europea: reflexiones sobre los trabajos de la Convención“, Europea en materia de ayudas de Estado interpuestos por Revista de Derecho Comunitario Europeo, Centro de Estudios personas físicas o jurídicas“, en Revista Española de Derecho Políticos y Constitucionales, č. 15, máj/august 2003, s. 564. Europeo, č. 2, apríl/jún 2002, s. 259 a nasl.

I - 1897

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

ločenstva inštitúciami a brániť práva žalob­ zákonnosti a uplatniť ich musia dotknuté cov (fyzických a právnických osôb, členských osoby. štátov a inštitúcií). 27

70 Žalobnými dôvodmi môžu byť len nedo­ statok právomoci, porušenie podstatných 30 — Všeobecne pozri: Moitinho de Almeida, J. C.: „Evolución jurisprudencial en materia de acceso de los particulares a la formálnych náležitostí, porušenie Zmluvy jurisdicción comunitaria“, in: Rodríguez Iglesias, G. C., alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajú­ a Liñán Nogueras, D. J., (ed.), cit.dielo, s. 595 a nasl. Na druhej strane, ako som pripomenul v návrhoch prednesených ceho sa jej uplatňovania alebo zneužitie vo veci C-110/03, Belgicko/Komisia (rozsudok zo 14. apríla 2005, Zb. s. I 2801), aktívna legitimácia jednotlivcov na právomoci (článok 230 druhý odsek ES). podanie žaloby o neplatnosť viedla k reštriktívnej judikatúre Prvé dva dôvody sa týkajú vonkajšej zákon­ Súdneho dvora, ktorá bola predmetom kritiky zo strany právnej vedy. Pozri medzi inými SARMIENTO, D.: „La nosti a môžu byť uplatnené z úradnej sentencia UPA (C 50/2000), los particulares y el activismo moci, 29 druhé dva sa týkajú vnútornej inactivo del Tribunal de Justicia“. In: Revista Española de Derecho Europeo, č. 3, júl — september 2002, s. 531 až 577; pozri tiež ORTEGA, M.: El acceso de los particulares a la justicia comunitaria, Ariel Practicum, Barcelona, 1999, najmä kapitolu 6 „Hacia una mejora del sistema de protección jurisdiccional de los particulares“. Generálny 27 — Takto som sa vyjadril v návrhoch prednesených vo veci advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Unión Ismeri Europa/Dvor audítorov (rozsudok z 10. júla 2001, de Pequeños Agricultores/Rada (rozsudok z 25. júla 2002, C-315/99 P, Zb. s. I-5281). Pozri Waelbroeck, M., C-50/2000, Zb. S. I-6677) navrhol extenzívny výklad a Waelbroeck, D.: „Article 173“, in: Louis, J.-V, Vandersan­ a uviedol, že „opatrenie Spoločenstva sa osobne týka den, G., Waelbroeck, D., a Waelbroeck, M.: Commentaire jednotlivca, ak má alebo môže mať podstatné negatívne Megret. Le droit de la CEE, zväzok 10 (La Cour de Justice. Les účinky na jeho záujmy“ (bod 102 štvrtý pododsek); jeho actes des institutions), Éditions de l'Université de Bruxelles, usmernenia sa najprv pridŕžal rozsudok Súdu prvého stupňa Brusel, 1993, s. 98; a Vandersanden-Barav, Contentieux z 3. mája 2002, Jégo-Quéré/Komisia (T-177/01, communautaire, Bruylant, Bruselas, 1977, s. 127. Zb. s. II-2365), ktorý bol zrušený rozsudkom Súdneho dvora z 1. apríla 2004 (C-263/02 P, Zb. s. I 3425). Zmluva o Ústave 28 — Castillejo Manzanares, R.: „El recurso de anulación“, in: pre Európu prijíma tento extenzívny prístup, pretože jej Mariño, F., Moreno Catena, V., a Moreiro, C., (ed.), Derecho článok III-365 ods. 4 rozlišuje dva prípady, v ktorých môže procesal comunitario, Tirant lo Blanch, Valencia, 2001, s. 151. fyzická alebo právnická osoba podať žalobu: ak žaloba 29 — Napríklad v rozsudku z 10. mája 1960, Nemecko/Vysoký smeruje proti „aktom, ktoré sú jej adresované alebo ktoré úrad (19/58, Zb. s. 471), bolo vo vzťahu k nedostatku sa jej priamo a osobne týkajú“, alebo proti „podzákonným právomoci pripustené, že hoci je pravda, že tento dôvod aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie nebol formálne uvedený ani v žalobe, ani v replike, je opatrenia“, čo treba dať do vzťahu s novými právnymi namieste ho preskúmať. nástrojmi, ktoré Ústava upravuje.

31 — Okrem iných rozsudky z 5. mája 1977, Koninklijke Scholten 32 — Rozsudok zo 14. decembra 1962, spojené veci 16/62 a 17/62, Honing/Rada a Komisia, 101/76, Zb. s. 797, body 6 a 7; zo Zb. s. 901, bod 2; tiež rozsudok zo 6. októbra 1982, Alusuisse/­ 17. júna 1980, Calpak/Komisia, spojené veci 789/79 a 790/79, Rada a Komisia, 307/81, Zb. s. 3463, bod 8. Zb. s. 1949, bod 7; z 29. januára 1985, Binderer/Komisia, 33 — Rozsudky z 29. júna 1993, Gibraltar/Rada, C-298/89, 147/83, Zb. s. 257, bod 14; a z 13. decembra 1989, Grimaldi, Zb. s. I-3605, bod 17; a z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, C-322/88, Zb. s. I-4407, bod 14. C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 18.

I - 1899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

nestačí, aby táto žaloba smerovala proti vane potvrdzovaná, 38 že akt Spoločenstva sa napadnuteľnému predpisu, ale ako som subjektov, ktoré nie sú jeho adresátmi, uviedol v návrhoch prednesených vo veci osobne týka iba vtedy, ak „sa ich dotýka na Comité de empresa de la Société française de základe ich určitých osobitných vlastností production a i./Komisia, 34 „iba kumulatívna alebo na základe okolnosti, ktorá ich cha­ podmienka priamej a osobnej dotknutosti rakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, jednotlivca, ktorý nie je adresátom rozhod­ a tým ich individualizuje obdobným spôso­ nutia, legitimuje na napadnutie tohto roz­ bom ako osobu, ktorej je rozhodnutie hodnutia“ (bod 15). určené“.

38 — Rozsudky z 2. júla 1964, Glucoseries Réunies/Komisia, 1/64, 34 - Vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 23. mája 2000 Zb. s. 813; z 23. novembra 1971, Bock/Komisia, 62/70, (C-106/98 P, Zb. s. I-3659). Zb. s. 897; z 24. februára 1987, Deutz und Geldermann/Rada, 35 — V tomto zmysle pozri Ortega. M.: cit. dielo., s. 54 až 64, 26/86, Zb. s. 941; z 2. apríla 1998, Greenpace Council a i./­ a v ňom citovanú judikatúru. Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651; a z 29. apríla 2004, 36 — Doktrína považovala túto požiadavku za „takmer nepreko­ Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087; tiež uznesenie nateľnú prekážku“, ako aj za „skutočnú skúšku ohňom“. Pozri z 21. júna 1993, Van Parijs a i./Rada a Komisia, C-257/93, Kovar, R., a Barav, A.: „Variations nouvelles sur un thème Zb. s. I-3335. ancien: les conditions du recours individuel en annulation 39 — Rozsudok z 2. februára 1988, spojené veci 67/85, 68/85 dans la CEE. À propos du cas d'un acte pris sous l'apparence a 70/85, Zb. s. 219. Pozri analogicky rozsudky zo 7. decembra d'un règlement“, Cahiers de Droit Européen, 1976, č. 1, s. 75; 1993, Federmineraria/Komisia, C-6/92, Zb. s. I-6357, bod 14, Cortés Martín, J. M.: „Afectación individual (230.4 CE): ¿un a z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, obstáculo infranqueable para la admisibilidad del recurso de spojené veci C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 33. anulación por los particulares?“, Revista de Derecho Comu­ 40 — Tiež rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, už nitario Europeo, č. 16, september/december 2003, s. 1119 citovaný, bod 39. Pokiaľ ide o doktrínu, pozri: Koenig, C., a nasl. Pechstein, M., a Sander, C.: EU-/EG-Prozessrecht, 2. vydanie., 37 — Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 199. Tubinga, 2002, s. 203.

84 Na rozdiel od žaloby o neplatnosť pred­ metom prejudiciálneho konania môže byť okrem rozhodnutí a iných aktov podobnej povahy akékoľvek všeobecné ustanovenie. Ako vyplýva z už citovaného rozsudku Les 82 Bez toho, aby tým boli dotknuté požia­ Verts/Parlament, fyzické a právnické osoby davky stanovené procesným poriadkom kaž­ sú tak chránené proti aktom všeobecnej dého členského štátu, táto právna úprava povahy, ktoré nemôžu napadnúť priamo. odstraňuje nevýhody vyplývajúce z lehoty Ak uplatňovanie týchto aktov na adminis­ a obmedzenej aktívnej legitimácie pre kona­ tratívnej úrovni prislúcha inštitúciám Spolo­ nie na súdnych orgánoch Spoločenstva. čenstva, majú tieto osoby možnosť podať priamu žalobu na Súdny dvor proti vykoná­ vacím aktom, ktorých sú adresátmi alebo 41 — Rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú, a na Zb. s. 1339, bod 23. podporu svojej žaloby sa môžu odvolať na 42 — Spolu s námietkou nezákonnosti a žalobou pre mimo- protiprávnosť základného všeobecného aktu. zmluvnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti, netreba zabúdať, že podľa rozsudku zo 14. decembra 1962, Ak vykonanie týchto aktov prináleží vnútro­ Wöhrmann/Komisia (spojené veci 31/62 a 33/62, Zb. s. 965), jej jediným účelom je chrániť subjekt pred uplatňovaním štátnym orgánom, musia tvrdiť neplatnosť nariadenia, ktoré nie je v súlade s právom bez toho, aby bolo aktov všeobecnej povahy na vnútroštátnych napadnuté nariadenie samotné. Pozri: Ortega, M.: cit. dielo., s. 139 až 158 a 159 až 188. súdoch a zároveň ich naviesť, aby sa v tejto

85 Prejudiciálne konanie preto prichádza do úvahy iba vtedy, keď sa nedá použiť žaloba o neplatnosť 43 a bolo prijaté vnútroštátne vykonávacie opatrenie. Navyše v prípade neexistencie vnútroštátneho opatrenia je prejudiciálna otázka zjavne neprípustná. Ak sa však v tomto poslednom prípade nemôže uplatniť ani priama žaloba, je spochybnená úplnosť systému žalôb. 44 87 Okrem toho, ak by sa so všeobecnou platnosťou umožnilo klásť prejudiciálne otázky týkajúce sa rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté vtedy, keď mohlo byť napadnuté, obišiel by sa prekluzívny účinok lehôt a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú. 46 Z tohto dôvodu rozsudok Deggendorf 47 premietol na jednotlivcov doktrínu, ktorú samotný Súdny dvor vypracoval vo vzťahu b) Súbežná existencia k členským štátom, aby vyhlásil, že požia­ davka právnej istoty bráni príjemcovi pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie — ak mohol rozhodnutie napadnúť, ale nechal uplynúť lehotu striktne stanovenú Zmluvou —, aby spochybnil zákonnosť tohto aktu na vnútroštátnych súdoch žalobou 86 Už rozsudok Rau a i. 45 zdôraznil túto podanou proti vnútroštátnym vykonávacím osobitosť, keď potvrdil, že možnosť priamo opatreniam (bod 17) dokonca aj vtedy — ako napadnúť rozhodnutie inštitúcie Spoločen­ stva „nevylučuje možnosť podať na vnútro­ štátnom orgáne žalobu proti aktu vnútro- 46 — Pozri Gröpl, C.: „Individualrechtsschutz gegen EG-Verord­ nungen. Rechtsschutzlücken im Konkurrenzverhältnis des Vorabentscheidungsverfahrens (Art. 177 Abs. 1 Buchst. b EGV) gegenüber der Nichtigkeitsklage (Art. 173 EGV)“, Europäische Grundrechts-Zeitschrift, 1995, s. 583 a nasl.; 43 — Rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Pache, E.: „Keine Vorlage ohne Anfechtung? — Zum Zb. s. 777, bod 39, a z 15. februára 2001, Nachi Europe, Verhältnis des Vorabentscheidungsverfahrens nach Art. 177 C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 36. I lit. b EGV zur Nichtigkeitsklage nach Art 173 IV EGV)“, 44 — V tomto zmysle pozri Everling, U.: „L'avenir de l'organisation Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, 1994, s. 615 juridictionnel de l'Union européenne“, La reforme du système a nasl.; a Tomuschat, C.: Die gerichtliche Vorabentscheidung juridictionnel communautaire, Institut d'Etudes Européen­ nach den Verträgen über die Europäischen Gemeinschaften, nes, Brusel, 1994, s. 22. Mníchov, 1964, s. 87 a nasl.

c) Je v rozpore s rozsudkami Foto-Frost, Binder a Behn Verpackungsbedarf,52 v ktorých bol návrh na začatie prejudiciál­ a) Je založená na zásade právnej istoty, neho konania pripustený bez problémov pričom táto zásada nehierarchizuje tieto napriek tomu, že žalobcovia vo veci samej dve konania a okrem toho nie vždy preváži mohli na Súdnom dvore napadnúť rozhod­ nad zásadou zákonnosti. Je potrebné zdôraz­ nutia Komisie, ktorých neplatnosť bola niť, že samotné právo Únie pozná niekoľko napadnutá na vnútroštátnom súde. A nielen prípadov, keď táto prednosť neplatí, tak napríklad námietka nezákonnosti zakotvená to, rozsudok Universität Hamburg53 uznal, že zamietnutie žiadosti štátnym orgánom je v článku 241 ES umožňuje spochybniť jediný akt adresovaný jednotlivcovi, nariadenie, hoci uplynula lehota na jeho „s ktorým bol jednotlivec určite oboznámený priame napadnutie. V mene právnej istoty v dostatočnom čase a ktorý mohol napadnúť môžu byť obmedzené účinky rozsudku súdnou cestou a nemať pritom problémy z časového hľadiska, nie však súdna kontrola s preukázaním záujmu na podaní žaloby“, činnosti Spoločenstva. a preto „musí mať možnosť v rámci žaloby podanej podľa vnútroštátneho práva... tvrdiť nezákonnosť rozhodnutia Komisie, ktoré 48 — Rozsudok z 12. decembra 1996, C-241/95, Zb. s. I-6699. slúžilo ako základ pre vnútroštátne roz­ 49 — Rozsudok z 30. januára 1997, C-178/95, Zb. s. I-585. hodnutie prijaté v jeho neprospech“ (bod 10). 50 — Niektorí autori sa domnievajú, že sa vyžaduje plná znalosť rozhodnutia Spoločenstva, možnosti napadnúť ho žalobou o neplatnosť a priamej a osobnej dotknutosti. Pozri Turner, S.: „Challenging EC law before national court: a further restriction of the rights of natural and legal persons?“, Irish Journal of European Law, 1/1995, s. 81. 52 — Rozsudky z 22. októbra 1987, 314/85, Zb. s. I-4199; z 12. júla 51 — V právnej vede vyvolala závažné kritické ohlasy, ktoré zhrnul 1989, 161/88, Zb. s. 2415; a z 28. júla 1990, C-80/89, a majstrovsky analyzoval Barav, A.: „Deviation prejudicielle“, Zb. s. I-2659, ktoré odpovedali na prejudiciálne otázky Les dynamiques du droit européen en début de siècle-Études týkajúce sa platnosti rozhodnutí, v ktorým sa konštatovala en l'honneur de Jean-Claude Gautron, Éditions A Pedone, zákonnosť vyberania cla a posteriori. Paríž, 2004, s. 227 a nasl. 53 — Rozsudok z 27. septembra 1983, 216/82, Zb. s. 2771.

e) Napokon nerešpektuje podstatu a povahu konania podľa článku 234 ES ako nástroja súdnej spolupráce, pretože ak dotknutá osoba nenájde dôvod pre žalobu 90 Článok 1 rozhodnutia vyhlasuje za proti­ o neplatnosť, vnútroštátny sudca nemôže právne a nezlučiteľné so spoločným trhom: nadviazať dialóg so Súdnym dvorom, aj keď pomoc, ktorú poskytol región Sardínia podľa sa domnieva, že východiskový akt Spoločen­ článku 5 regionálneho zákona č. 44/1988, stva je protiprávny alebo že pri jeho vykonaní a štyri už spomínané rozhodnutia „Giunta sa vyskytli vady, ktoré spočiatku neboli regionale“. Týka sa teda dvoch oblastí: známe. To znamená, že ak položenie pre- systému pomoci ako takého a jeho konkrét­ judiciálnej otázky závisí od správania strán, nych prejavov. oslabuje sa spolupráca medzi súdmi, ktorú zaviedla Zmluva 54, pretože tak isto by mohla byť nepripustená otázka, v ktorej by sa platnosť aktu spochybňovala z iných dôvo­ dov než tých, ktoré sa uvádzajú v žalobe o neplatnosť. 91 Prvý výrok má všeobecný a abstraktný charakter, keďže sa týka objektívne vyme­ dzených, avšak neupresnených situácií; 54 — V tomto zmysle pozri: Ritleng, D.: „Pour une systématique des contentieux au profit d'une protection juridictionnelle effective“, Mélanges en hommage à Guy Isaac — 50 ans du droit communautaire, zväzok 2, Presses de l'Université des sciences sociales de Toulouse, 2004, s. 735 a nasl., citovaný in: 55 — Rozsudok zo 14. decembra 2000, C-344/98, Zb. s. I-11369, Barav, A.: cit. dielo., s. 244, poznámka 100. bod 55.

I - 1904

ATZENI A I.

navyše predpokladá zrušenie vnútroštátnej 95 Hoci sa v predmetnej veci z procesného právnej úpravy; a napokon — je adresovaný hľadiska zdá správnejšie preskúmať najprv neurčitému počtu subjektov. Za týchto aktívnu legitimáciu žalobcov a až následne okolností nie sú jednotlivci aktom priamo overiť, či konali v rámci stanovenej lehoty, a individuálne dotknutí, a teda nie sú aktívne Súd prvého stupňa sa obmedzil na konšta­ legitimovaní, aby ho napadli priamo. tovanie zmeškania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť a všímal si výlučne dátum uverejnenia rozhodnutia v úradnom vestníku a dátum podania žaloby.

I - 1905

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

problémom, bolo by asi užitočné zaviesť možno zoskupiť do troch kategórií: chýbajúci účinný systém oznamovania tak začiatku, právny základ, porušenie zásady legitímnej ako aj konca konaní o neplatnosť alebo dôvery a ostatné vady, či už formálneho nezlučiteľnosť štátnej pomoci. Alebo prinaj­ charakteru — vady konania a nedostatočné menšom počítať lehotu na podanie žaloby odôvodnenie — alebo vecného — zlučiteľ­ o neplatnosť podľa teórie actio nata, t. j. od nosť pomoci so spoločným trhom. momentu, keď sa mohla žaloba prvý raz podať. Akékoľvek iné riešenie sa zdá byť oklamaním a ukrátením na práve fyzických a právnických osôb na obranu. 57

A — Právny základ

99 Okrem toho, keďže rozhodnutie má dvojitý obsah, nie je nezmyselné domnievať 102 Prvý uvádzaný dôvod neplatnosti sa sa, že títo občania majú čiastočne zakázaný týka uplatňovania ustanovení Zmluvy priamy prístup k súdnictvu Spoločenstva a že o štátnej pomoci v sektore poľnohospodár­ spochybniť jeho zákonnosť môžu len stva. Tvrdí sa v ňom, že podľa článku 36 ES nepriamo. sa v tomto sektore článok 87 ES, na ktorom je založené rozhodnutie, neuplatňuje, pre­ tože ho Rada nezahrnula do nariadenia č. 26.

100 Všetky tieto dôvody hovoria v prospech toho, aby Súdny dvor, ak má v tomto ohľade 103 Tieto tvrdenia odôvodňujú preskúmanie nejaké pochybnosti, prejudiciálne otázky vzťahu medzi poľnohospodárstvom pripustil. a slobodným trhom a jeho vplyvu na pred­ metnú vec.

105 Význam, ktorý má poľnohospodárstvo od prvých chvíľ, nezakrýva skutočnosť, že rovnako ako v iných sektoroch, aj tu sa konsolidácia uskutočňuje aj negatívnou for­ 108 Pomoc, ktorú štáty poskytujú poľnohos­ mou, a to nahradením štátnych zásahov podárstvu, majú výraznú sektorovú povahu; výkonom hospodárskych slobôd na spoloč­ sú to opatrenia hospodárskych zásahov nom trhu. 58 podliehajúce kritériám všeobecnej právnej úpravy, avšak vyznačujú sa osobitosťami v závislosti od toho, v akom sektore sa realizujú, ako aj v závislosti od environmen­ tálneho, zdravotného a sociálneho kontextu, ktorým sú často ovplyvnené. 106 Ako odhaľuje článok 2 ES a potvrdzujú iné ustanovenia Zmluvy, táto možnosť neznamená absolútny zákaz verejných zása­ hov. Pripúšťajú sa rôzne výnimky, aj keď sú podriadené vyššiemu záujmu Spoločenstva.

110 Hoci od času, keď nadobudla Zmluva platnosť, ubehlo už veľa rokov, vzťahy medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a hospodárskou súťažou nie sú jasne vyme­ 112 Článok 36 ES zase podmieňuje pou­ dzené, 60 pretože právna úprava bola pone­ žívanie pravidiel hospodárskej súťaže tým, čo chaná na sekundárne právo. Niet pochýb stanoví Rada „so zreteľom na ciele uvedené o tom, že situácia európskeho poľnohospo­ v článku 33“. 62 Z tohto znenia sa vyvodzuje dárstva bránila tomu, aby sa automaticky existencia istej hierarchie, v ktorej má používali pravidlá zabezpečujúce slobodnú poľnohospodárska politika preferenčné hospodársku súťaž, avšak dnes tieto prekážky postavenie, ako sa ukázalo v rozsudku vymizli, aj keď v tomto ohľade treba vnímať McCarren 63, a ešte výraznejšie v rozsudku ďalšie nuansy. 61 Ďalšia možnosť — vôbec nie Maizena/Rada, 64 hoci takáto úprava zna­ zanedbateľná, keďže by tiež zapadala do mená záchranu substrátu slobodnej hospo­ systému Zmluvy, — by bola vypracovať dárskej súťaže, bez ktorej rešpektovania by osobitnú právnu úpravu pre túto oblasť. bol oslabený spoločný trh. 65

111 V prospech prvej alternatívy vyznieva článok 32 ods. 2 ES, podľa ktorého „pokiaľ články 33 až 38 nestanovia inak, pravidlá 113 Ustanovenia Zmluvy venované poľno­ stanovené na vytvorenie spoločného trhu sa hospodárstvu netvoria uzavretý a nezávislý vzťahujú aj na poľnohospodárske výrobky“, rámec, v ktorom by nebolo miesto pre ustanovenia upravujúce hospodársku súťaž.

Tieto ustanovenia o hospodárskej súťaži sú 116 Táto horizontálna právna úprava však časťou celku 66 a nemožno ich ignoro­ potvrdila nedodržiavanie článku 87 ES, vať. 67 článku 88 ods. 2 ES a článku 89 ES v tomto sektore, ale počiatočné odôvodnenie tohto neuplatňovania — spoločná politika v tejto oblasti bola len v zárodku — sa stráca so vznikom organizácií trhu, takže aj keď existovali návrhy na zrušenie týchto obme­ dzení 71, prienik uvedených článkov do 114 Do tohto kontextu zapadá už citované poľnohospodárskej politiky bolo potrebné nariadenie č. 26, pretože v praxi umožňuje odsúhlasiť v každom čiastkovom nariadení, vypracovanie vlastnej politiky hospodárskej čo sa stalo pravidlom, prostredníctvom súťaže pre poľnohospodársky sektor, aj keď príslušných vyhlásení o dodržiavaní Zmluvy sa tak ešte nestalo. 68 Naopak, ako som skôr v oblasti štátnej pomoci, ak v príslušných uviedol, inštitúcie sa prostredníctvom se­ ustanoveniach nie sú výslovne stanovené kundárneho práva usilovali o to, aby sa člán­ výnimky. ky 87 ES až 89 ES používali vo všetkých oblastiach tohto sektora.

c) Sekundárne právo

115 Odkaz na vôľu Rady obsiahnutý v článku 36 ES mal rýchlu odozvu v nariadení č. 26 uplatniteľnom na obchod 117 Iný je prípad výrobkov, na ktoré sa a získavanie produktov uvedených v prílohe I nevzťahuje spoločná organizácia trhu a ktoré Zmluvy s výnimkou pomocných látok pou­ by za absencie osobitných noriem a v zmysle žívaných vo výrobe — ako napríklad kvá­ uvedeného nariadenia podliehali výlučne sok, 69 hnojivá a fytosanitárne výrobky. 70 článku 88 ods. 1 a ods. 3 prvej vete ES, čím by právomoc Komisie bola obmedzená na formuláciu odporúčaní o štátnej pomoci, ako 66 — V tomto zmysle pozri Barthélémy, M.: „La politique bolo rozhodnuté v rozsudkoch St. Nikolaus communautaire en matière d'aides d'Etat dans le secteur agricole“, in: Blumann, C, a Lange, D., (ed.), Les distorsions de concurrence en matière agricole dans la CEE, Revue de Droit Rural, č. 163, 1988, s. 80.

121 Je preto potrebné dať prednosť špecific­ kým úpravám a posúdiť ich v dvojakom kontexte: jednak všeobecnom, zavedenom 119 Z uvedeného vyplýva, že na preskúma­ regionálnym zákonom č. 44/1988, a jednak nie právneho základu pre konanie Komisie v špecifických kontextoch, ktoré sú vyme­ v tejto oblasti je predovšetkým potrebné dzené rozhodnutiami prijatými na jeho preukázať, či sa opiera o nariadenie, ktoré základe — aby bolo možné vyvodiť všeo­ Komisiu na toto konanie výslovne splno­ becný záver. mocňuje. Ďalej, ak je to vhodné a neexistuje spoločná organizácia trhu, treba preskúmať, či sa naň vzťahuje nariadenie č. 26. Napokon, ak to tak nie je, vynára sa otázka priameho uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže, tak ako bolo vysvetlené vyššie, s výhradou prija­ tých osobitných opatrení.

a) Systém pomoci podľa regionálneho zákona č. 44/1988 72 — Rozsudok z 21. februára 1984, 337/82, Zb. s. 1051, bod 12.

127 V každom prípade, ak by v tejto veci bola nejaká pochybnosť, uplatnil by sa vyššie uvedený argument o priamej aplikácii usta­ novení Zmluvy o hospodárskej súťaži na poľnohospodárstvo.

124 Článok 1 nariadenia č. 797/85 zavádza spoločnú činnosť na zlepšenie efektívnosti poľnohospodárskych podnikov a prispenie k ich vývoju. Článok 1 nariadenia č. 2328/91 zase medzi cieľmi tejto činnosti uvádza jednak prispenie k zlepšeniu obchodu pro­ b) Pomoc poskytnutá rozhodnutiami stredníctvom konsolidácie a reorganizácie „Giunta regionale“ jeho štruktúr, ako aj prostredníctvom dopln­ kových činností [článok 1 ods. 1 písm. ii)], jednak zachovanie agrárneho spoločenstva, ktoré bude schopné podieľať sa na rozvoji sociálnej siete poľnohospodárskych oblastí 128 Ak základný právny rámec vytvorený a zabezpečiť poľnohospodárom spravodlivú talianskou normou, o ktorý sa opiera posky- životnú úroveň, ktorá zahŕňa náhrady za prirodzené znevýhodnenia horských a iných znevýhodnených oblastí [článok 1 ods. 1 77 — Hoci z časového hľadiska sa uplatňuje len nariadenie písm. iii)]. č. 797/85, to, ktoré nasleduje po ňom, má podobný obsah: v tejto súvislosti si treba všimnúť, že príloha II k nariadeniu č. 2328/91 poskytuje tabuľku zhody jednej právnej úpravy s druhou — tiež s nariadením Rady č. 1760/87 z 15. júla 1987, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 797/85, 270/79, 1360/78 a 355/77, pokiaľ ide o poľnohospodárske 75 — Ú. v. ES L 93, s. 1. štruktúry a prispôsobenie poľnohospodárstva novej situácii 76 — Ú. v. ES L 218, s. 1. Podľa článku 41 nadobudlo účinnosť na trhoch, ako aj o zachovanie vidieckych oblastí [neoficiálny 9. augusta 1991. preklad] (Ú. v. ES L 167, s. 1).

80 — Tak napríklad nariadenie č. 797/85 predpokladá účasť usmerňovacej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho 78 — Ako je vysvetlené v ďalšom texte, rozhodnutie z 27. júna usmerňovacieho a záručného fondu na opatreniach 1990, ktoré sa týka podnikov lesného hospodárstva, nepatrí v prospech poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa týkajú do oblasti „poľnohospodárstva“, aspoň nie z pohľadu práva lesov, ako napríklad: zalesňovanie, stavba vetrolamov Spoločenstva. a protipožiarnych hrádzí, vytyčovanie ciest a zlepšovanie 79 — V predchádzajúcich bodoch týchto návrhov, najmä v tých, využívania lesných plôch (článok 1 ods. 2 písm. d) a článok ktoré sú zoskupené pod nadpisom „Poskytnutie pomoci 20). vládou regiónu Sardínia“, podrobnejšie rozoberám toto aj 81 — Parlament/Rada, spojené veci C-164/97 a C-165/97, ďalšie rozhodnutia. Zb. s. I-1139.

I - 1912

ATZENI A I.

134 Preto ak sa neuplatnia osobitné okol­ iv) Zadĺžené poľnohospodárske podniky nosti uvedené v článku 36 ES, spravujú sa štátne zásahy automaticky normami Spolo­ čenstva všeobecnej povahy.

138 Trhové podmienky a zhoršenie klima­ tických podmienok spôsobili, že rozhodnu­ tím z 26. júna 1992 bola poskytnutá pomoc hospodárskym subjektom, ktoré spĺňali určité požiadavky. iii) Chovatelia králikov

135 Králiky postihla epidémia, ktorá zasiah­ la región na jar roku 1990. Chovateľom bola 139 V predmetnej veci treba vzhľadom na poskytnutá pomoc rozhodnutím časové okolnosti zohľadniť nariadenie z 20. novembra toho istého roku. č. 2328/91, do ktorého vecnej pôsobnosti by spadalo regionálne rozhodnutie, čoho dôsledkom by bolo, že sa musia použiť všetky normy Zmluvy o hospodárskej súťaži.

141 V návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa veľký význam pripisuje dlhému obdobiu, ktoré uplynulo medzi uverejnením regionálneho predpisu, začatím konania o nesplnení povinnosti proti Taliansku, prijatím rozhodnutia Komisie a požadovaním vrátenia neoprávnene vypla­ tených súm, a tieto skutočnosti sa dávajú do súvisu so zásadou legitímnej dôvery, ktorá sa považuje za porušenú tým, že zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom nebola preskú­ maná zavčasu. 144 Vo svetle vývoja judikatúry 86 musia byť na uplatnenie tejto zásady súčasne splnené viaceré požiadavky: 87 musí tu byť konanie orgánov Spoločenstva, ktoré odôvodňuje zákonné očakávania dotknutých osôb, pre­ tože ako sa uvádza v rozsudku Kühn, 88 tejto zásady sa možno dovolávať len vtedy, ak samotná Komisia vyvolala situáciu, ktorá ju mohla vzbudiť; ďalej pravdepodobnosť, ktorú 1 Podstata zásady môže rozpoznať a uznať vonkajší pozorova­ teľ, že situácia danej osoby sa nezmení, takže táto pravdepodobnosť má objektívny základ a rozsah a mení sa na „oprávnené očakáva-

I - 1914

ATZENI A I.

nia“, ktoré nie sú v rozpore s právnym vyplývajúcej z aktu Spoločenstva, alebo poriadkom Únie; a napokon preváženie napadnúť jeho platnosť súdnou cestou. 91 záujmu dotknutých osôb nad daným verej­ ným záujmom.

I - 1915

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

neznalosť systému Spoločenstva na kontrolu 149 Práve omeškanie v prijatí rozhodnutia štátnej pomoci možno ťažko ospravedlniť. 96 bolo dôvodom nevymáhania vrátenia pomoci v jedinom prípade. To zdôraznil rozsudok RSV/Komisia100 vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu, 101 v ktorom bolo napad­ nuté rozhodnutie, ktoré 26 mesiacov po oznámení vyhlásilo pomoc za nezlučiteľnú a nariadilo zrušiť pomoc určenú sektoru prijímajúcemu aj inú schválenú pomoc, ktorá mala pokryť dodatočné náklady na operáciu, na ktorú už bola tiež poskytnutá schválená pomoc.

98 — Článok 15 nariadenia č. 659/1999 stanovuje pre Komisiu premlčaciu lehotu na zákonné uplatnenie jej právomocí, 100 — Rozsudok z 24. novembra 1987, 223/85, Zb. s. 4617. pokiaľ ide o vymáhanie poskytnutej pomoci. 101 — Neobvyklosť situácie bola zdôraznená aj v rozsudku 99 — Rozsudky zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia (C-334/99, body 20 a 21; a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Zb. s. I-1139, bod 44). V právnej vede pozri: Götz, V.: Bolzano/Komisia, spojené veci C-74/00 P a C-75/00 P, „Handbuch des EU-Wirtschaftsrechts“, H. III, Subvention­ Zb. s. I-7869, bod 140. srecht, bod 108, s. 34.

I - 1916

ATZENI A I.

a) Protiprávnosť v súlade s článkom 88 ods. 3 ES, t. j. z dôvodu nezákonnosti (formelle Gemeinschaftsrechts­ widrigkeit ale je tiež potrebný výrok o jej ), nezlučiteľnosti so spoločným trhom (mate­ rielle Gemeinschaftsrechtswidrigkeit). 151 Rozhodnutie Komisie sa začína vyhlá­ sením o protiprávnosti pomoci poskytnutej v zmysle článku 5 regionálneho zákona č. 44/1988 z dôvodu, že Komisia nebola informovaná ani o tejto norme, ani o rozhodnutiam prijatých na jej základe.

155 Nejde preto o témy izolované, ale veľmi úzko prepojené, čo ma vedie k preskúmaniu druhého aspektu rozhodnutia.

152 Neinformovanie je ľahko preukázateľná skutočnosť, ktorá sa v zásade nesnúbi s takým omeškaním, aké je v predmetnej veci.

158 Pri skúmaní platnosti aktu Spoločenstva 161 Táto fáza trvala od septembra 1992 do treba posúdiť starostlivosť, s akou postupo­ augusta 1994 a Komisia počas nej viackrát vali inštitúcie. Konanie členského štátu má žiadala taliansku vládu o poskytnutie infor­ v menšom alebo väčšom rozsahu vplyv na mácií; konkrétne tak urobila 29. októbra jeho vnútornú sféru vzťahov s občanmi, ale 1992 a 27. mája 1993 — na túto žiadosť boli nemôže vyvolať zrušenie rozhodnutia. poskytnuté odpovede 24. marca, 2. apríla Sporné lehoty preto začali plynúť od chvíle, a 3. decembra 1993 a naposledy 28. februára keď sa Komisia prvý raz dozvedela 1994, pričom v tomto prípade Komisia o okolnostiach nasvedčujúcich existencii dostala odpoveď 25. apríla 1994. pomoci, čo sa stalo 1. septembra 1992, keď bola informovaná o regionálnom zákone č. 117/1992. Lehota uplynula v deň, keď bolo oznámené rozhodnutie inštitúcie.

162 Toto konanie preukazuje, že tu nebola nečinnosť, ktorá by odôvodňovala neplatnosť rozhodnutia. Hoci je pravda, že podstata tohto konania nebola vo fáze pred podaním žaloby známa, zjavné je omeškanie vnútro­ 159 Medzi týmito dvoma okamihmi sa štátnych orgánov s vyhovením jednej zo nachádzajú dve fázy: predbežné vyšetrovanie žiadostí — z 27. mája 1993, na ktorú bolo a formálne konanie. odpovedané až po šiestich mesiacoch.

ii) Formálne konanie i) Predbežné vyšetrovanie

163 Toto druhé časové obdobie trvá od začatia formálneho konania v auguste 1994 až do vydania stanoviska v apríli 1997. 160 Keďže regionálny zákon č. 44/1988 ani rozhodnutia „Giunta regionale“ neboli ozná­ mené, v tejto fáze bolo potrebné presne zistiť relevantné skutočnosti, najmä povahu a rozsah pomoci a jej vplyv na spoločný trh. 103 164 Osobitný význam má uverejnenie už spomínaného oznámenia Komisie v úradnom vestníku, ktoré bolo v zmysle 103 — Rozsudok Boussac, už citovaný, priznáva Komisii pred článku 88 ods. 2 ES adresované členským začatím formálneho konania čas na premýšľanie a vyšetrovanie (bod 27). štátom a tretím osobám, aby v lehote jed-

165 Počas týchto 32 mesiacov došlo k mnohým udalostiam, ako napríklad k predloženiu pripomienok Talianska 30. januára, 25. augusta a 1. decembra 1995. Okrem toho sa v poslednom štvrťroku 1995 zmenila právna úprava, čo bolo dôvodom na vyžiadanie ďalších objasnení v decembri toho C — Ďalšie vady istého roku; objasnenia boli potom poskyt­ nuté 22. februára 1996. Významná je tiež skutočnosť, že Komisia sa vzhľadom na okolnosti rozhodla preskúmať zmeny vyko­ nané v roku 1995 spolu so všetkými roz­ hodnutiami o poskytnutí pomoci, čo bolo 168 Predtým, ako pristúpim k akejkoľvek Taliansku oznámené rozhodnutím z 25. júla ďalšej úvahe, treba zdôrazniť, že rozhodnutie 1996, aj keď sa preskúmanie nemohlo vyhlásilo pomoc za protiprávnu uskutočniť vzhľadom na nedostatok infor­ a nezlučiteľnú so spoločným trhom. Prvý mácií o účinkoch reformy. výrok vychádza z toho, že pomoc bola poskytnutá bez toho, aby ju v štádiu zámeru mohla Komisia preskúmať. Druhý výrok sa opiera o článok 87 ods. 1 ES, pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 ES.

166 Napriek tomu, že došlo k istému ťažko zdôvodniteľnému omeškaniu, nebola Komi­ sia nečinná.

104 — Rozsudok zo 14. novembra 1984, 323/82, Zb. s. 3809, 169 Toto dvojaké odôvodnenie je vynútené bod 17. požiadavkami, ktoré stanovil Súdny dvor,

I - 1919

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

ktorý od vydania už citovaných rozsudkov 173 V už citovanom rozsudku Boussac boli Boussac a Tubemeuse rozlišuje medzi objasnené tieto kroky: vecnou nezlučiteľnosťou na jednej strane a nezákonnosťou z procesného hľadiska na strane druhej, to znamená, že absencia formálneho oznámenia nemá vplyv na slo­ bodnú súťaž.

I - 1920

ATZENI A I.

predbežné vyšetrovanie, ktoré vyústilo do podľa článku 88 ods. 1 ES, ktorý zaväzuje formálneho konania podľa článku 88 ods. 2 Komisiu a členské štáty, aby priebežne ES, v rámci ktorého Taliansko viackrát skúmali „poskytovanú“ pomoc — je preto predložilo svoje tvrdenia a ktoré sa skončilo nekonzistentný, a naopak niet pochýb o tom, sporným rozhodnutím. že ide o novú pomoc.106

175 V tomto slede udalostí sa nezazname­ b) Rovnako nie je prípustné tvrdenie, že po nalo žiadne podstatné porušenie práva, ktoré oznámení regionálneho zákona č. 17/1992 nebola preskúmaná jeho zlučiteľnosť by viedlo k neplatnosti konečného aktu. s vnútorným trhom, pretože toto oznámenie viedlo k začatiu predbežného vyšetrovania a k celej sérii už spomínaných krokov.

176 Okrem toho je potrebné mať na pamäti tieto skutočnosti: A preto hoci rozhodnutie skúma zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, trvanie kona­ nia nemalo vplyv na jeho regulárnosť, ale na inú oblasť — zásadu legitímnej dôvery, ktorou som sa už zaoberal.

a) Na základe článku 5 regionálneho zákona č. 44/1988 — doplneného regionálnym zákonom č. 17/1992 — sa poskytovali nízkoúrokové pôžičky, ktoré podľa článku 5 ods. 4 okrem tohto zákona upravoval aj zákon z roku 1928 o vykonávacích opatre­ niach na zavedenie poľnohospodárskeho 2 Odôvodnenie úveru, ktorý neupravuje pomoc, ale len prostriedok, v ktorom sa materializuje, a ani to nie v celom rozsahu.

2004, Portugalsko/Komisia, 107 som uviedol, Boussac však bolo rozhodnuté, že ak členský že odôvodnenie aktu „predstavuje zásadný poskytne pomoc bez jej predchádzajúceho prvok“ 108 a povinnosť uviesť ho je zavedená oznámenia, v rozhodnutí, ktorým sa vyhla­ jednak v prospech jednotlivcov, jednak preto, suje nezlučiteľnosť, nie je potrebné preukázať aby mal Súdny dvor k dispozícii všetky skutočný vplyv na hospodársku súťaž alebo informácie potrebné na riadny výkon súdnej obchod, pretože v opačnom prípade by boli kontroly.109 Aj judikatúra trvala na tom, že porušitelia tejto povinnosti zvýhodnení Zmluva požaduje jasné a jednoznačné vyjad­ oproti tým, ktorí zámery pomoci oznamujú renie dôvodov inštitúcie, ktorá prijala napad­ (osobitne body 32 a 33). nuté rozhodnutie, aby dotknuté osoby poznali príčiny prijatia rozhodnutia a súdny orgán mohol plniť svoje poslanie; judikatúra však nevyžadovala špecifikáciu všetkých rele­ vantných skutkových a právnych okolností, pretože do úvahy treba brať nielen doslovné znenie rozhodnutia, ale aj jeho kontext a celý súbor právnych noriem, ktoré upravujú predmetnú problematiku. 110 179 V predmetnom prípade sú v odôvod­ není rozhodnutia Komisie vysvetlené detaily týkajúce sa postupu jeho prijímania aj vnútroštátnych ustanovení. Tiež sú v ňom objasnené príčiny, pre ktoré má absencia oznámenia v tomto prípade veľmi závažné následky, ďalej prečo sa neuplatnia usmerne­ nia o štátnej pomoci na záchranu 178 Zložitá ekonomická povaha týchto a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach systémov pomoci spôsobuje, že pri týchto a prečo nie je možné súhlasiť s argumentá­ témach má odôvodnenie rozhodnutí veľký ciou o príčinách, ktoré spôsobili nadmerné význam. Už rozsudok z 12. júla 1973, zadĺženie podnikov. Ďalej sa odôvodnenie Komisia/Nemecko, 111 upozornil, že rozhod­ zmieňuje o účinkoch pomoci a neuplatniteľ­ nutie musí byť dostatočne presné a v už nosti výnimiek stanovených v článku 87 citovanom rozsudku Intermills/Komisia, ako ods. 2 písm. a) a c) ES. Napokon sa v ňom aj v rozsudku Holandsko a Leeuwardeer obhajuje nutnosť vymáhať zaplatené sumy. Papierwarenfabriek/Komisia 112 bol práve z dôvodu nespĺňania tejto podmienky napad­ nutý akt zrušený. V už citovanom rozsudku

z 29. novembra 2004, Španielsko/Komi sia, „vplyv na obchod medzi členskými 116 štátmi závisí od toho, či medzi podnikmi 181 Štátna pomoc sa podobne ako iné usadenými v týchto štátoch existuje v danom obmedzenia hospodárskej súťaže musí posu sektore účinná hospodárska súťaž“ (bod 29), dzovať s ohľadom na štruktúru trhu čo je myšlienka, ktorú treba chápať v spojení a európsku integráciu,113 pretože jej poskyt s tvrdením obsiahnutým v rozsudku nutie umelo porušuje rovnosť, pokiaľ ide z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia,117 ktorý o zdroje, a mení príležitosti podnikov, hoci vychádzal z množstva precedensov môže — prinajmenšom dočasne — pomôcť a konštatoval, že „relatívne nízka suma pri prispôsobovaní sa novým situáciám, pomoci118 alebo skromná veľkosť prijímajú v boji proti nezamestnanosti a prispieť ceho podniku a priori nevylučujú možnosť k harmonickému regionálnemu rozvoju. ovplyvnenia obchodu... alebo narušenia hospodárskej súťaže“ (bod 69), pretože roz hodujúcu úlohu pri posúdení účinkov pomoci zohrávajú iné okolnosti, a síce „kumulatívna povaha pomoci alebo skutoč nosť, že príjemcovia pomoci pôsobia v sektore, ktorý je osobitne vystavený hospo 182 Tento konflikt záujmov je zjavný dárskej súťaži“ (bod 70), čo je prípad v článku 87 ES, ktorý štátnu pomoc zakazuje poľnohospodárstva.119 (odsek 1), ale počíta s istými prípadmi, keď je zlučiteľná so spoločným trhom a s prípadmi, kde sa arbitrom zlučiteľnosti stáva Komisia (odseky 2 a 3).

184 Na podporu tvrdenia o zákonnosti pomoci bol uvedený článok 87 ods. 2 183 Ako bolo veľmi skoro zdôraznené písm. b) ES, ako aj článok 87 ods. 3 v rozsudku zo 14. decembra 1962, Komisia/ písm. a) a c) ES. Luxembursko a Belgicko,114 výnimky zo všeobecnej právnej úpravy sa musia vykladať reštriktívne, pričom v rozsudku Syndicat 115 — Rozsudok zo 17. decembra 1970, 34/70, Zb. s. 1233.

188 Tieto ustanovenia oprávňujú Komisiu, aby za zlučiteľnú so spoločným trhom považovala „pomoc na podporu hospodár 186 Už citovaný rozsudok z 11. novembra skeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou 2004, Španielsko/Komisia, vyžaduje, aby bol životnou úrovňou alebo s mimoriadne vyso dodržaný „priamy vzťah medzi škodou spô kou nezamestnanosťou“, ako aj tú pomoc, sobenou mimoriadnou udalosťou a štátnou ktorej cieľom je „rozvoj určitých hospodár pomocou“ a aby sa „s presnosťou posúdila skych činností alebo určitých hospodárskych škoda, ktorú utrpeli dotknutí výrobcovia“ oblastí, za predpokladu, že táto podpora (bod 37). nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“.

187 V predmetnej veci nebola doložená 189 Podľa ustálenej judikatúry pri analýze žiadna katastrofa alebo zvláštna udalosť, prípadov zahrnutých v článku 87 ods. 3 ES ktoré by si vyžiadali osobitné ekonomické „Komisia disponuje širokou diskrečnou prá opatrenia na znovunastolenie rovnováhy, vomocou, ktorej výkon zahŕňa posúdenie pretože takúto charakteristiku nespĺňa ani z ekonomického a sociálneho hľadiska, ktoré sucho — nech už akokoľvek dlhé —, ani kríza sa musí vykonať v kontexte Spoločenstva“, na trhu, zvýšené úrokové sadzby alebo a na druhej strane „Súdny dvor v rámci nedostatočná organizácia predaja. Okrem kontroly zákonnosti výkonu tejto právomoci toho tu chýba aspoň orientačný odhad škôd, nemôže nahradiť posúdenie príslušnej inšti-

I - 1924

ATZENI A I.

túcie svojím vlastným posúdením a musí sa VIII — Dôsledky platnosti obmedziť len na preskúmanie toho, či nebolo zjavne nesprávne alebo či nedošlo k zneužitiu právomoci“.120

121 — Okrem iného rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor/Nemecko, spojené veci 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 19, a v ňom citované rozsudky. 120 — Spomedzi najnovších pozri rozsudok z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 74; 122 — Rozsudok z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. 89, bod 16. Zb. s. I-1487, bod 93, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, 123 — Rozsudok vydaný vo veci C-110/02, Zb. s. I-6333, v ktorom už citovaný, bod 97, ktorý sa opiera o rozsudok sa spomínajú rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, C-350/93, Zb. s. I-699, body 21 a 22, a zo 7. marca 2002, Zb. s. I-11949, bod 41. Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, body 98 a 99.

I - 1925

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-346/03 A C-529/03

194 V rámci predchádzajúcich úvah bolo porušenie legitímnej dôvery dotknutých osôb objasnené, že členský štát neinformoval zo strany Talianska. Komisiu o prijatých opatreniach, ďalej že dotknutým osobám neoznámil začatie kona nia, a keď im oznámil konečné rozhodnutie, ubehli už štyri roky od jeho prijatia, čo samozrejme neznamená, že sa o ňom nemohli dozvedieť skôr iným spôsobom.

I - 1926

ATZENI A I.

IX — Návrh

199 Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby Tribunale di Cagliari odpovedal takto:

Preskúmaním položených prejudiciálnych otázok nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť rozhodnutia Komisie 97/612/ES zo 16. apríla 1997 o pomoci poskytnutej regiónom Sardínia (Taliansko) v sektore poľnohospo dárstva.

I - 1927