C-350/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-350/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 28. septembra 2004 1

1. Predmetná vec súvisí s rozsudkom druhu finančnej transakcie môže mať za z 13. decembra 2001 vo veci Heininger 2 . následok nielen z r u š e n i e zmluvy o hypotekárnom úvere, ale aj zmluvy 0 kúpe nehnuteľnosti.

2. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že s m e r n i c a Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádz­ kových priestorov 3, sa uplatňuje na zmluvy 1 — Právny rámec o „hypotekárnom úvere", teda na zmluvy o úvere uzavreté s cieľom financovať kúpu nehnuteľného majetku. Súdny dvor vyvodil, že spotrebitelia, ktorí uzavreli tento typ zmluvy pri podomovom predaji, majú právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v článku 5 A — Právna úprava Spoločenstva smernice.

8. Článok 5 smernice stanovuje:

11. Predovšetkým rozhodol, že smernica sa uplatňuje na zmluvy o hypotekárnom úvere, teda na zmluvy o úvere nafinancovaniekúpy „1. Spotrebiteľ má právo vypovedať vplyvy nehnuteľného majetku4, aj keď sú tieto svojho konania [odstúpiť od svojho záväzku zmluvy zabezpečené ťarchou na nehnuteľ­ — neoficiálny preklad] zaslaním upozornenia nosť. 5 Usúdil totiž, že predmetom tohto typu [oznámenia — neoficiálny preklad] v dobe zmluvy nie je „právo týkajúce sa nehnuteľ­ nie kratšej ako sedem dní od získania ného majetku" v zmysle článku 3 ods. 2 upozornenia [informácie — neoficiálny pre­ pism. a) smernice 6, ale poskytnutie finanč­ klad] spotrebiteľom uvedeným [uvedenej — ných prostriedkov späté so zodpovedajúcou neoficiálny preklad] v článku 4 v súlade povinnosťou ich splatenia a zaplatenia úro­ s postupom popísaným [predpísaným — kov. 7Vyvodil, že spotrebiteľ, ktorý uzavrel neoficiálny preklad] národnými právnymi tento typ zmluvy pri podomovom predaji, predpismi... má právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v článku 5 smernice. 8

2. Podanie upozornenia [oznámenia — neoficiálny preklad] má za následok oslobo­ denie spotrebiteľa od všetkých záväzkov 12. Napokon Súdny dvor pripomenul, že zrušenej zmluvy." minimálna lehota siedmich dní pre využitie

4 — Rozsudok Heininger, už citovaný, bod 1 výroku. 5 — Tamže, bod 34. 9. Čo sa týka následkov odstúpenia od 6 — Tamže, bod 32. zmluvy, článok 7 smernice uvádza, že „ak 7 — Tamže, bod 33. spotrebiteľ použije svoje právo zrieknutia sa 8 — Tamže, bod 1 výroku.

I - 9219

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-350/03

14. § 3 ods. 1 tohto textu hovorí, že „v prípade odstúpenia od zmluvy je každá zo strán povinná vydať druhej prijaté plne­ nie". § 3 ods. 3 HWiG dodáva, že „za prenechanie veci do užívania alebo za užívanie veci, ako aj za ďalšie plnenia poskytnuté až do okamihu odstúpenia od Informácia týkajúca sa práva na odstúpenie zmluvy, musí byť uhradená ich hodnota". od zmluvy... musí obsahovať údaj, že v prípade odstúpenia od zmluvy prestane

9 — Tamže, bod 45. 10 — Tamže, bod 2 výroku. 12 — Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326. 11 — BGBl. I, s. 122 (ďalej len „HWiG"). 13 — BGBl. I, s. 2840 (ďalej len „VerbrKrG").

I - 9220

SCHULTE

platiť aj kúpna zmluva prepojená so zmluvou & Biege GmbH, vykonávajúca činnosť rea­ o úvere... Ak sa už celá suma úveru vyplatila litného a finančného sprostredkovateľa, sa predávajúcemu, na veriteľa prechádzajú zaoberala o b c h o d o v a n í m s bytmi práva a povinnosti predávajúceho voči spo­ a sprostredkovaním financovania. trebiteľovi vyplývajúce z kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o právne následky odstúpenia od zmluvy..."

19. V rámci tohto programu pána a pani Schulte kontaktoval vo februári 1992 zástupca spoločnosti Heinén & Biege GmbH. 16. § 3 ods. 2 bod 2 VerbrKrG upresňuje, že Ten im ponúkol peňažnú investíciu, ktorá určité ustanovenia tohto zákona, najmä jeho bola zameraná na kúpu nehnuteľného § 9, sa nevzťahujú na „zmluvy o úvere, podľa majetku financovanú úverom. Z daňových ktorých úver závisí od zriadenia ťarchy na dôvodov mali byt užívať tretie osoby a jeho nehnuteľnosť a je poskytnutý za obvyklých kúpa mala byť financovaná výhradne pôžič­ podmienok pre úvery zabezpečené ťarchou kou, ktorej splatenie bolo počas trvania na nehnuteľnosť a ich strednodobým finan­ zmluvy o úvere vylúčené. covaním".

22. Pán a pani Schulte sa takisto pripojili III — Návrh na začatie prejudiciálneho k systému spoločnej správy nájomného. konania Podľa tohto systému sa vzdali zabezpečova­ nia správy svojho nehnuteľného majetku: spoločnosť Heinén & Biege GmbH vyberala nájomné a postupovala ho vlastníkom v pomere ich investície po odpočítaní 27. Vo svojom rozhodnutí o návrhu Land­ nákladov vynaložených na údržbu bytov. gericht Bochum pripomína, že podľa § 3 HWiG je každá strana povinná vrátiť druhej prijaté plnenie a nahradiť hodnotu zodpove­ dajúcu poskytnutému užívaniu až do oka­ mihu odstúpenia od zmluvy. Rovnako vysve­ tľuje, že podľa ustálenej judikatúry Bundes­ gerichtshof (Nemecko), najvyššieho súdu 23. Napokon pán a pani Schulte uzavreli v občianskoprávnych veciach, sa pôžička s Bankou dve zmluvy o „stavebnom sporení", považuje za „prijatú" aj vtedy, ak financujúci ktoré mali slúžiť na splatenie ich dlžoby. subjekt vyplatil sumu priamo tretej osobe podľa pokynu dlžníka.

28. Z toho vyplýva, že v prípade odstúpenia 24. Po uzavretí týchto rozličných zmlúv od zmluvy ukladajú ustanovenia HWiG Banka podľa pokynu pána a pani Schulte dlžníkovi splatiť čistú sumu úveru zvýšenú vyplatila čistú sumu pôžičky, a to 101 850 o úrok v trhovej sadzbe. Okrem toho má táto DEM, priamo predávajúcemu bytu. povinnosť splatenia okamžitý účinok a zahŕňa celkovú sumu pôžičky.

25. Keď si pán a pani Schulte neplnili svoje 29. Vnútroštátny súd usudzuje, že tento záväzky, Banka požiadala o splatenie pôžičky následok je voči spotrebiteľovi tvrdý a podľa a začala nútený výkon zmluvy na základe vnútroštátneho práva by boli možné aj iné notárskej zápisnice z 8. mája 1992. riešenia.

32. Vnútroštátny súd však vysvetľuje, že Bundesgerichtshof odmietol tieto dve rieše­ nia, a to aj vo svojej judikatúre po rozsudku Heininger. Bundesgerichtshof sa opiera predovšetkým o § 3 ods. 2 bod 2 VerbrKrG, ktorý stanovuje, že ustanovenia § 9 VerbrKrG týkajúce sa prepojených transakcií 33. Landgericht Bochum vysvetľuje, že sa nevzťahujú na zmluvy o úvere zabezpe­ vzhľadom na túto judikatúru nemá odstúpe­ čené ťarchou na nehnuteľnosť. Tak nie od zmluvy o hypotekárnom úvere žiaden v rozsudku z 9. apríla 2002 Bundesgerichts­ dosah na platnosť zmluvy o kúpe nehnuteľ­ hof rozhodol: nosti. Spotrebitelia teda musia požičanú sumu zvýšenú o úroky splatiť okamžite.

„Ak [sa má priznať] z dôvodu [rozsudku Heininger] právo na odstúpenie od zmluvy 34. Vnútroštátny súd usudzuje, že toto [pri zmluvách o hypotekárnom úvere], treba riešenie je v rozpore s právom Spoločenstva. pri skúmaní právnych následkov odstúpenia Aj keď sa totiž v súlade s článkom 7 smernice od zmluvy... brať do úvahy skutočnosť, že musia právne účinky odstúpenia od zmluvy

I - 9223

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-350/03

spravovať vnútroštátnym právom, je o predaji nehnuteľného majetku, ktoré nesporné, že spôsoby zvolené členskými sa musia považovať len za časť modelu štátmi nesmú ohroziť efektívnosť práva úverovo financovanej peňažnej investí­ Spoločenstva a osobitne práva na odstúpenie cie, pokiaľ sa predzmluvné rokovania, od zmluvy udeleného smernicou. ktoré sa týkali tak zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ako aj zmluvy o pôžičke slúžiacej výlučne na financovanie, usku­ točnili v rámci situácie podomového predaja v zmysle § 1 [HWiG]?

SCHULTE

programu vypracovaného pre peňažnú 39. Banka totiž zdôrazňuje, že v tomto investíciu pôžička slúži výhradne na prípade Landgericht Bochum nerozhodol financovanie nehnuteľného majetku o otázke, či bola zmluva o úvere uzavretá a je vyplatená priamo predávajúcemu v situácii podomového predaja, pričom, nehnuteľného majetku, ochrannému pokiaľ sa táto otázka nevyrieši, má návrh na účelu ustanovenia článku 5 ods. 2 smer­ začatie prejudiciálneho konania hypotetický nice [85/577] týkajúceho sa odstúpenia charakter. od zmluvy?

I - 9225

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-350/03

ktorých vnútroštátny súd podal návrh. Duch 44. Vnútroštátny súd usúdil, že výsledok spolupráce, ktorý má prevládať pri konaniach sporu závisí predovšetkým od toho, či o návrhoch na začatie prejudiciálneho kona­ v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere nia totiž vyžaduje, aby vnútroštátny súd, čo smernica ukladá spotrebiteľovi splatenie sa jeho týka, bral ohľad na činnosť zverenú sumy pôžičky. Domnieva sa, že ak Súdny Súdnemu dvoru, ktorou je prispievať dvor odpovie na túto otázku kladne, nebude k výkonu spravodlivosti v členských štátoch, už potrebné zisťovať, či sporná zmluva spadá a nie podávať poradné stanoviská ku všeo­ do oblasti pôsobnosti smernice, keďže aj za becným alebo hypotetickým otázkam. 18 predpokladu, že by to tak bolo, budú musieť pán a pani Schulte v každom prípade splatiť sumu pôžičky Banke.

42. Okrem toho, Súdny dvor usudzuje, že na 45. Aj keď je možné chápať dôvody tohto to, aby mohol podať riadny výklad práva postupu, Súdny dvor je vzhľadom na svoju Spoločenstva, je žiaduce, aby vnútroštátny judikatúru postavený do zložitej situácie. Na súd pred podaním návrhu zistil skutkový stav rozdiel od veci Heininger, kde vnútroštátny vo veci samej. 19 súd jasne vychádzal z predpokladu, že zmluva o úvere spadá do oblasti pôsobnosti smernice 21, totiž Landgericht Bochum v našom prípade výslovne ponechal túto otázku otvorenú. 22

48. Otázky, ktoré predložil Landgericht Bochum, teda skúmam subsidíarne. 52. Vnútroštátny súd sa pýta, či je na základe tohto ustanovenia možné smernicu uplatňo­ vať na zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, pokiaľ je táto zmluva súčasťou ucelenej finančnej transakcie, ktorá okrem uvedenej zmluvy zahŕňa zmluvu o hypotekárnom úvere uza­ vretú výlučne s cieľom financovať kúpu VI — O prejudiciálnych otázkach nehnuteľného majetku, pripojenie sa k systému spoločnej správy nájomného a dve zmluvy o stavebnom sporení.

49. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nia Landgericht Bochum kladie tri série otázok, ktoré treba skúmať postupne po sebe. 53. Ako bolo vidno, článok 3 ods. 2 písm. a) smernice vylučuje z pôsobnosti tohto textu „zmluvy o výstavbe, predaji a nájme nehnu­ teľného majetku".

50. Tieto otázky sa týkajú pôsobnosti smer­ nice 2 3 (bod A nižšie), dosahov odstúpenia od zmluvy o úvere na zmluvu o kúpe nehnuteľ­ 54. Toto vylúčenie sa vysvetľuje skutočno­ nosti 2 4 (bod B nižšie), ako aj následkov sťou, že cieľom smernice je chrániť spotre­ odstúpenia od zmluvy, pokiaľ ide o samotnú biteľov proti prvku prekvapenia, ktorý je zmluvu o hypotekárnom úvere 25 (bod C vlastný podomovému predaju. 26 Zmluvy nižšie). uzavreté mimo prevádzkových priestorov predajcu sú totiž vo všeobecnosti charakte-

23 — Prvá prcjudiciálna otázka. 24 — Druhá prejudiciálna otázka. 26 — Pozri preambulu smernice (štvrté odôvodnenie), ako aj moje 25 — Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka. návrhy vo veci Heininger,už citovanej, body 33 až 38.

I - 9227

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-350/03

30 — V tomto ohľade je vhodné poznamenať, že vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že sporné zmluvy — teda zmluva o hypotekárnom úvere a zmluva o kúpe nehnuteľnosti — tvoria jednu transakciu. Pritom on sám vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetľoval, že Bundesge­ 57. Za týchto podmienok je takmer richtshof toto posúdenie odmietol. V zmysle ustálenej nemožné, aby zmluva o kúpe nehnuteľnosti judikatúry totiž Bundesgerichtshof usúdil, že „hypotekárny úver a kúpa nehnuteľnosti financovaná z úveru sa v zásade bola platne uzavretá v situácii podomového nepovažujú za prepojené zmluvy tvoriace ekonomický celok" (pozri bod 32 týchto návrhov). Prvá otázka Landgericht predaja. Je teda logické, že smernica vylúčila Bochum sa teda zdá byť založená na predpoklade, ktorý, ako tento typ zmluvy zo svojej pôsobnosti. sám priznáva, je podľa vnútroštátneho práva chybný. Aj keby sa však posúdenie vnútroštátneho súdu prijalo, myslím si, že smernica sa nevzťahuje na spornú transakciu z dôvodov vysvetlených v bodoch 60 až 68 týchto návrhov. 31 - Vec C-423/97, Zb. s. I-2195. 27 — Preambula smernice (štvrté odôvodnenie). 32 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. októbra 1994 týkajúca sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niektorými 28 — Tamže. prvkami zmlúv o kúpe práva na časovo vymedzené užívanie 29 — Rozsudky zo 17. marca 1998, Dietzinger, C-45/96, nehnuteľností (O. v. ES L 280, s. 83: Mim. vyd. 13/013, Zb. s. I-1199, bod 19, a Heininger, už citovaný, bod 24. s. 315).

I - 9228

SCHULTE

61. O tomto bode Súdny dvor rozhodol tak, zdieľanej časti nehnuteľnosti. Rozdiel zodpo­ že zmluvy o časovo vymedzenom užívaní vedal dani z pridanej hodnoty, vyššie spo­ nehnuteľnosti, ako tá vo veci samej, „nespa­ menutým službám a členstvu v uvedenej 36 dajú pod vylúčenie uvedené v článku 3 ods. 2 medzinárodnej organizácii. 33 písm. a) smernice 85/577". Usúdil totiž, že tento typ zmluvy „nespočíva len v práve na časovo zdieľané užívanie nehnuteľností, ale rovnako sa týka poskytovania rozličných služieb s vyššou hodnotou, ako je hodnota práva na užívanie nehnuteľného majetku". 34

66. Iste, spoločnosť Heinen & Biege GmbH sa takisto zaviazala na poskytovanie určitých služieb, ktoré sa týkali riadenia a správy 63. Súdny dvor rovnako prisúdil rozhodu­ nehnuteľného komplexu. 37 Je však nesporné, júcu dôležitosť skutočnosti, že tieto služby sa že z ekonomického hľadiska predstavujú vyznačovali „vyššou hodnotou než bola tieto služby len nepatrnú časť spornej hodnota práva na užívanie nehnuteľného finančnej transakcie. 38 majetku". Nadobúdateľ mal totiž podľa zmluvy platiť sumu 1 090 000 PTA (alebo 5 436,90 eur), z ktorých len 285 000 PTA (alebo 1 421,57 eur) predstavovalo hodnotu 36 — Tamže, bod 11. 37 — Pozri písomné pripomienky pána a pani Schulte, s. 8. 38 — Videli sme totiž, že celková cena spornej transakcie (teda suma pôžičky, ktorú zobrali pán a pani Schulte) zodpovedala 105 000 DEM a cena nimi nadobudnutého bytu zodpovedala 33 — Rozsudok Travel Vac, už, citovaný, bod 25. 90 519 DKM. Takisto sme videli, že čistá suma úveru po odpočítaní všetkých nákladov spojených s uzavretím zmlúv 34 — Tamže. zodpovedala 101 850 DEM a Banka túto sumu v celosti 35 — Tamže, bod 10. vyplatila predávajúcemu bytu.

I - 9229

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-350/03

67. Za týchto podmienok si myslím, že a smernica vnútroštátne ustanovenie, ktoré riešenie uvedené v už citovanom rozsudku stanovuje, že využitie práva na odstúpenie od Travel Vac je na spornú finančnú transakciu zmluvy zavedeného článkom 5 smernice má neuplatnitelhé. za následok iba zrušenie zmluvy o úvere, ale nie zmluvy o kúpe nehnuteľnosti.

I - 9230

SCHULTE

ale nie orgánom členských štátov. Neumož­ aji, následky prípadného odstúpenia od tejto ňuje teda uloženie povinností týmto orgá­ zmluvy... na zmluvu o kúpe nehnuteľného nom so zreteľom na zabezpečenie správneho majetku a na zriadenie ťarchy na nehnuteľ­ a účinného prebratia smernice Spoločenstva. nosť závisia od vnútroštátneho práva".

73. Za týchto podmienok musí byť odpoveď na prvú časť druhej otázky Landgerichtu Bochum negatívna. 77. Z toho vyplýva, že určenie účinkov odstúpenia od zmluvy na zmluvu o kúpe nehnuteľnosti spadá do kompetencie člen­ ských štátov. 74. Vo vzťahu k druhej časti tejto otázky je potrebné pripomenúť, že smernica pone­ cháva na členských štátoch starostlivosť o určenie následkov využitia práva na odstúpenie od zmluvy ustanoveného v jej článku 5.

78. V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd a niektorí vedľajší účastníci, ako pán a pani Schulte a Komisia, domnievajú, že právo 75. Je totiž zrejmé, že článok 7 smernice Spoločenstva ukladá obmedzenia výkonu stanovuje, že „právne dôsledky takéhoto tejto kompetencie. zrieknutia sa [odstúpenia — neoficiálny preklad] sú upravené národnými právnymi predpismi".

76. Okrem toho, osobitne vo vzťahu k zmluvám o hypotekárnom úvere Súdny 79. Dovolávajú sa cieľa, ktorý smernica dvor rozhodol, že smernica ponecháva na sleduje, ako aj pojmov „potrebný účinok" členských štátoch úlohu určenia účinkov alebo „efektívnosť" práva Spoločenstva. Podľa odstúpenia od zmluvy na zmluvu o kúpe nich, aj keď majú vnútroštátne orgány nehnuteľnosti. V rozsudku Heininger totiž voľnosť pri určení účinkov odstúpenia od upresnil, že: zmluvy, musia pri stanovovaní týchto spôso­ bov dbať o zabezpečenie plnej efektívnosti smernice a cieľa, ktorý sleduje, teda ochrany spotrebiteľov.

83. Za týchto podmienok si myslím, že nie je možné sa odvolávať na cieľ smernice alebo na pojem „potrebný účinok" pri odôvodňovaní opačného riešenia. 87. Teleologický výklad hrá takisto úlohu, tentoraz prvoradú, pokiaľ je predmetný text obtiažne vykladať len podľa jeho doslovného znenia. To aj vtedy, ak je sporné ustanovenie nejednoznačné.43 Takisto je to prípad, keď

84. Ako som totiž poukázal vo svojich návrhoch vo veci Schilling a Nehring 41, 42 — Pozri napríklad rozsudky zo 7. mája 1998, Lease Plan, C-390/96, Zb. s. I-2553, bod 28; zo 16. júla 1998, Silhouette International Schmied, C-355/96, Zb. s. I-4799, bod 22, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C-286/95 P, Zb. s. I-2341, bod 60. 43 — V rozsudku z 19. júna 1980, Roudolff, 803/79, Zb. s. 2015, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ je text ustanovenia nejedno­ 41 — Rozsudok zo 16. mája 2002, C-63/00, Zb. s. I-4483, body 23 značný, je potrebné ho vykladať z hľadiska účelu predpisu, až 29. ktorého je toto ustanovenie súčasťou.

I - 9232

SCHULTE

92. Vieme totiž, že vzhľadom na článok 3 ods. 2 písm. a) smernice sa ustanovenia 89. Rovnaká analýza sa použije pre pojem smernice, a to predovšetkým tie, ktoré „potrebný účinok" v práve Spoločenstva. zavádzajú právo na odstúpenie od zmluvy, neuplatňujú na zmluvy o kúpe nehnuteľnosti. Takisto vieme, že cieľ smernice, teda ochrana spotrebiteľov, by si vyžadoval iný výklad, 44 — Pozri napríklad rozsudky z 12. decembra 1996, Kontogeor- gas, C-104/95, Zb. s. I-6643, body 25 až 27; zo 14. septembra ktorý by jedným alebo druhým spôsobom 1999, DE + ES Bauunternehmung, C-275/97, Zb. s. I-5331, body 31 a 32, a z 21. júna 2001, SONAE, C-206/99, Zb. umožnil, aby odstúpenie od zmluvy s. I-4679, body 22 až 26. o hypotekárnom úvere ovplyvnilo platnosť 45 - Rozsudok zo 16. decembra 1999, DAT-SCHAUB, C-74/98, Zb. s. I-8759, bod 31. Ako ďalší príklad pozri rozsudok z 24. októbra 1996, Picard, C-335/95, Zb. s. I-5625, body 18 až 20, v ktorom Sútiny dvor po odcitovaní ustanovenia nariadenia Spoločenstva usúdil, že uvedené nariadenie „jednoznačne predurčuje" zásadu práva Spoločenstva pou­ 46 — Pozri napríklad rozsudky z 28. marca 1996, Ruiz Bernáldez, žiteľnú na jeho zdôvodnenie. Napokon v rozsudku C-129/94, Zb.s. I-1829, bod 19; z.24. februára2000,Komisia/ 7. 12. decembra 1990, Vandemoortele/Komisia, C-172/89, Francúzsko, C-434/97, Zb. s. I-1129, bod 21; z 9. marca 2000, Zb. s. I-4677, bod 13, Súdny dvor rozhodol, že právna úprava EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 41, a zo nepodlieha objasňovaniu a podmienky uloženia sankcie 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-403/99, Zb. s. I-6883, ustanovené v spornej právnej úprave sú dostatočne jasné na bod 28. to, aby neponechávali priestor na iný výklad. 47 — Rozsudok Schilling a Nehring, už citovaný, bod 24.

97. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpo­ vedal na druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že v prípade ucelenej finančnej transakcie, ktorá zahŕňa zmluvu o kúpe nehnuteľnosti a zmluvu o hypotekárnom úvere uzavretú s cieľom financovať kúpu nehnuteľného majetku, článok 95 ods. 3 ES 94. Jediné možné riešenie v tomto prípade a smernica nevyžadujú, aby odstúpenie od spočíva teda v pridŕžaní sa výkladu vyplýva­ zmluvy o hypotekárnom úvere malo za júceho zo skutočného znenia ustanovenia, následok takisto zrušenie zmluvy o kúpe a to na ujmu cieľa sledovaného smernicou, nehnuteľnosti. ktorej súčasť tvorí. Uchylenie sa k teleologickému výkladu alebo k pojmu „potrebný účinok" pripisujúce ustanoveniu práva Spoločenstva zmysel, ktorý zjavne nemôže mať, z toho dôvodu, že jeho doslovné znenie neprispieva k uskutočneniu cieľa sledovaného smernicou, ktorej súčasť tvorí, by t o t i ž bolo nezlučiteľné C — O následkoch odstúpenia od zmluvy, s požiadavkami právnej istoty. pokiaľ ide o zmluvu o úvere

48 — Body 31 až 33 mojich návrhov. 49 — Pozri najmä rozsudky zo 17. júla 1997, National Farmers' Union a i., C-354/95, Zb. s. I-4559, bod 57, a zo 16. októbra 98. Posledné dve préjudiciable otázky takisto 1997, Banque Indosuez a i., C-177/96, Zb. s. I-5659, bod 27. 50 — Rozsudok zo 16. júna 1993, Francúzsko/Komisia, C-325/91, smerujú k výkladu článku 95 ods. 3 ES Zb. s. I-3283, bod 26. a smernice.

I - 9234

SCHULTE

99. Landgericht Bochum sa pýta, či a nie podávať poradné stanoviská ku všeo­ v prípade ucelenej finančnej transakcie, ktorá 5 becným alebo hypotetickým otázkam. 1 zahŕňa zmluvu o hypotekárnom úvere a zmluvu o kúpe nehnuteľnosti, odporuje článku 95 ods. 3 ES a článku 5 ods. 2 smernice vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere povinnosť spotrebiteľa splatiť okam­ žite sumu pôžičky zvýšenú o úroky, aj keď 102. Súdny dvor takisto usudzuje, že na to, veriteľský subjekt vyplatil sumu tejto pôžičky aby mohol podať riadny výklad práva Spolo­ na pokyn spotrebiteľa priamo predávajúcemu čenstva, je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd nehnuteľného majetku. vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky je potrebná. 52

I - 9235

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-350/03

105. V skutočnosti sa zdá, že tieto dôvody 108. Rovnako vo vzťahu k povinnosti zapla­ vychádzajú najavo až pri čítaní návrhu na tiť úroky Hanseatisches Oberlandesgericht in začatie prejudiciálneho konania v inej veci, Bremen vysvetľuje, že takáto povinnosť by a to vo veci C-229/04, Crailsheimer Volks­ takisto mohla odrádzať spotrebiteľa od 53 bank . využitia svojho práva na odstúpenie od zmluvy. Tieto úroky totiž môžu predstavovať významnú čiastku, predovšetkým vtedy, ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde dlhší čas po uzavretí zmluvy, a môže sa teda považovať za sankciu uplatnenú voči spotrebiteľovi z dôvodu využitia jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Pritom v už citovanom rozsudku Travel Vac Súdny dvor rozhodol, že smernica vylučuje zmluvu, ktorá ukladá spotrebiteľovi 106. V tejto veci Hanseatisches Oberlandes­ zaplatenie paušálnej náhrady škody iba gericht in Bremen (Nemecko) prejednáva z dôvodu využitia jeho práva na odstúpenie viaceré spory porovnateľné so sporom vo od zmluvy. veci samej v tomto prípade. Okrem otázky týkajúcej sa podstatných náležitostí podomo­ vého predaja v zmysle smernice tento súd vysvetľuje, že prebral a upresnil posledné dve otázky, ktoré položil Landgericht Bochum.

109. Treba dodať, že v prejednávanej veci sa zdá, že opomenutie Landgericht Bochum má priamy dosah na právo členských štátov a iných oprávnených subjektov predložiť písomné pripomienky podľa článku 23 Šta­ tútu Súdneho dvora. 107. Pritom vo vzťahu k povinnosti okamži­ tého splatenia pôžičky Hanseatisches Ober­ landesgericht in Bremen vysvetľuje, že táto povinnosť by mohla odrádzať spotrebiteľa od využitia svojho práva na odstúpenie od zmluvy. Splnenie spornej povinnosti by totiž mohlo vyvolať platobnú neschopnosť spotre­ biteľa v rozsahu, v ktorom by sa mu nariadilo okamžité splatenie úhrnnej sumy pôžičky namiesto úhrad splátok, ktoré mohol usku­ 110. Zo spisu totiž vyplýva, že rozliční točňovať podľa zmluvy o úvere. vedľajší účastníci, s výnimkou Banky a nemeckej vlády 54, pochopili posledné tri

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Bochum rozhodnutím z 29. júla 2003, je neprípustný."

114. Subsidíame, ak by Súdny dvor nesúhlasil s touto analýzou, navrhujem mu odpovedať nasledujúcim spôsobom na prvé dve otázky, ktoré predložil Landgericht Bochum:

1. Článok 3 ods. 2 pism. a) smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových prie-

I - 9237

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-350/03

storov sa má vykladať v tom zmysle, že túto smernicu nemožno uplatňovať na zmluvu o predaji nehnuteľného majetku, aj keď je táto zmluva súčasťou ucelenej finančnej transakcie, ktorá okrem uvedenej zmluvy zahŕňa zmluvu o hypotekárnom úvere uzavretú výlučne s cieľom financovať kúpu nehnuteľ­ ného majetku, pripojenie sa k systému spoločnej správy nájomného a dve zmluvy o „stavebnom sporení".