C-371/03

2. Vnútroštátny súd v podstate žiada objas­ niť, či článok 1 písm. d) nariadenia o embargu zakazuje „delenú prepravu" cestujúcich do krajín, na ktoré bolo uvalené embargo, alebo z nich. Pod takouto pre­ pravou sa rozumie komerčná preprava osôb 3. V súvislosti s konfliktmi vyplývajúcimi prostredníctvom spojenej a jednotnej hospo­ z dosiahnutia nezávislosti niektorých repub­ dárskej spolupráce medzi podnikom so lík bývalej Socialistickej federatívnej repub­ sídlom v členskom štáte Spoločenstva liky Juhoslávia a osobitne s konfliktmi a iným podnikom, ktorý má sídlo v štáte, ovplyvňujúcimi Bosnu a Hercegovinu na ktorý bolo uvalené embargo, pričom prvý v roku 1992 prijala Bezpečnostná rada menovaný podnik obstaráva prepravu do Organizácie spojených národov (ďalej len okolia hranice územia, na ktoré bolo uvalené „OSN"), konajúca na základe kapitoly VII embargo, a z neho a druhý menovaný podnik Charty OSN, rezolúciu č. 757 (1992) zavá­ prepravu medzi týmto bodom a územím, na dzajúcu ekonomické embargo proti repub­ like Srbsko a Čierna Hora [neoficiálny preklad] (ďalej len „rezolúcia OSN 1 — Jazyk prednesu: angličtina. o embargu"). Toto embargo bolo zamerané 2 — Ú v. ES L 151, 1992, s. 4. osobitne na obchod s tovarom a výrobkami.

I - 2209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-371/03

I - 2210

AULINGER

v Juhoslovanskej zväzovej republike (Srbsku ii) niektorej z týchto osôb: a Čiernej Hore), okrem platieb určených výlučne na striktne lekárske alebo humani­ tárne účely a za potraviny."

— akejkoľvek fyzickej osobe nachádzajúcej sa v republikách Srbsko a Čierna hora,

6. V nadväznosti na rezolúciu OSN o embargu Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s tým, že sa obrátia na prostriedok — akejkoľvek právnickej osobe zriadenej Spoločenstva, a to na nariadenie o embargu, alebo inak založenej podľa zákona aby podľa jeho bodu 10 odôvodnenia zabez­ republík Srbska a Čiernej hory, pečili „na celom území Spoločenstva jed­ notné vykonanie určitých opatrení embarga" obsiahnutých v rezolúcii.

— akejkoľvek organizácii vykonávajúcej h o s p o d á r s k u č i n n o s ť (či už v republikách Srbsko a Čierna hora, alebo nie) pod kontrolou osôb majúcich bydlisko alebo sídlo v republikách Srb­ sko a Čierna hora alebo organizácií 7. Okrem všeobecného zákazu obchodu zriadených alebo založených podľa alebo inej činnosti, ktoré by priamo alebo práva týchto republík. nepriamo podporovali obchod s tovarom a výrobkami medzi Spoločenstvom a republikami Srbsko a Čierna hora, od 31. mája 1992 článok 1 písm. d) nariadenia o embargu takisto zakazuje poskytovanie nefinančných služieb, ktorých cieľom alebo ..." [neoficiálny preklad] účelom je priama či nepriama podpora hospodárstva republík Srbska a Čiernej hory, osobitne tých nefinančných služieb, ktoré sú poskytnuté:

Konanie vo veci samej a prejudiciáble 11. Po tom, čo bol pán Aulinger v januári otázky 1993 kontrolovaný colnými úradníkmi na hraničnom prechode medzi Rakúskom a Nemeckom na spiatočnej ceste do Nemecka, bolo proti nemu začaté trestné stíhanie za porušenie nariadenia o embargu. Pán Aulinger následne prestal vykonávať svoje aktivity spojené s delenou prepravou, osobitne preto, že na základe neformálnych 9. Pán Aulinger je autobusový dopravca so kontaktov nemecké orgány potvrdili, že sídlom v Nemecku. Aj po tom, čo nariadenie takáto činnosť bola protiprávna. o embargu nadobudlo platnosť, naďalej prepravoval pracovníkov prisťahovalcov, najmä Srbov a Čiernohorcov do okolia hraníc území, na ktoré bolo uvalené embargo. Tam cestujúci prestúpili a odtiaľ boli ďalej prepravovaní do miesta určenia v Srbsku a Čiernej hore podnikom prevádz­ kujúcim autobusovú dopravu so sídlom na 12. Trestné konanie proti pánovi Aulinge- území, na ktoré bolo uvalené embargo. rovi bolo zastavené po tom, čo Bundesge­ Spiatočná cesta zo Srbska a Čiernej hory do richtshof 21. apríla 1995 rozhodol, že rezo­ Nemecka prebiehala podobne. Tento postup lúcia OSN o embargu nezakazovala prepravu je vnútroštátnym súdom nazvaný ako súkromných osôb na území Srbska a Čiernej „delená preprava". hory. Takisto rozhodol, že nie je potrebné rozhodnúť o tom, či to isté platí v prípade nariadenia o embargu, keďže podľa vnútro­ štátneho práva nemohlo byť porušenie tohto nariadenia trestným činom.

nej prepravy". Na podporu svojej žaloby pán zmysle, že komerčná preprava osôb na Aulinger odkázal na skutočnosť, že ostatné územie, na ktoré bolo uvalené embargo, členské štáty a pôvodne aj Komisia boli toho a z neho vykonávaná vo forme takzvanej názoru, že takáto činnosť nie je nariadením .delenej' prepravy bola povolená alebo o embargu zakázaná a že v dôsledku toho sa zakázaná? mali nemecké orgány pred prijatím ich stanoviska v danej veci, ktorá má podstatný význam pre ďalšiu existenciu mnohých autobusových dopravcov, poradiť s ostatnými členskými štátmi. Pod ,delenou prepravou' je potrebné rozumieť prepravu z územia, na ktoré bolo uvalené embargo, a na toto územie prostredníctvom spolupráce medzi pod­ nikom so sídlom v členskom štáte Spoločenstva a podnikom, ktorý má svoje sídlo na území, na ktoré bolo 14. Landgericht Bonn rozsudkom zo 4. sep­ uvalené embargo, keď prvý menovaný tembra 2002 žalobu o náhradu škody podanú podnik obstaral prepravu po okolie pánom Aulingerom zamietol, osobitne hranice územia, na ktoré bolo uvalené z toho dôvodu, že výklad nariadenia embargo, a druhý menovaný podnik o embargu zo strany Nemecka bol odôvod- p r e p r a v u medzi t ý m t o b o d o m niteľný, a preto nedošlo k takému pochybe­ a územím, na ktoré bolo uvalené niu, aké vyžaduje paragraf 839 Bürgerliches embargo (s tým, že cestujúci prestúpia Gesetzbuch na uplatnenie zodpovednosti do iného vozidla). štátu.

2. V prípade, že Súdny dvor pripustí legálnosť delenej prepravy, bol členský štát podľa článku 10 ES alebo článku 297 ES, alebo v zmysle iných ustanovení 15. Pán Aulinger sa proti tomuto rozsudku práva Spoločenstva povinný poradiť sa odvolal na Oberlandesgericht Köln, ktorý s inými členskými štátmi alebo Komi­ konanie vo veci samej prerušil a položil siou pred prijatím vnútroštátnych Súdnemu dvoru nasledujúce dve otázky: opatrení založených na údajnej nezá­ konnosti delenej prepravy?"

19. Považovať služby poskytnuté pánom Aulingerom v súvislosti s „delenou prepra­ 21. Nemecká vláda sa domnieva, že vou" za služby porušujúce nariadenie komerčná preprava osôb je službou o embargu by znamenalo, že je zakázaná v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia akákoľvek činnosť, ktorá sa nepriamo podieľa o embargu, ktorý je koncipovaný veľmi na „delenej preprave". Osoba predávajúca široko. V tomto ohľade nie je relevantné, či cestovné lístky na túto cestu, zamestnanec, je preprava uskutočnená ako delená alebo ktorý naplnil benzínovú nádrž autobusu, priama preprava. Dôsledkom praxe „delenej a dokonca aj cestujúci, ktorí zaplatili za prepravy" je prinajmenšom nepriama pod­ cestovný lístok, by takisto porušovali naria­ pora hospodárstva republík Srbska a Čiernej

I - 2214

AULINGER

hory tým, že okrem iného podporovala obídené v zmysle dohôd o spolupráci medzi podniky so sídlom na území, na ktoré bolo autobusovými spoločnosťami Spoločenstva uvalené embargo, tým, že im bolo zaplatené a Srbska a Čiernej hory. za prepravu cestujúcich — na základe čoho im, a v konečnom dôsledku aj hospodárstvu krajín, na ktoré bolo uvalené embargo, boli p o s k y t n u t é h o s p o d á r s k e zdroje — a nepriamy dovoz zahraničnej meny cestu­ júcimi.

25. Komisia, odkazujúc na rozsudok Bosp- horus, 3 uznáva, že na výklad ustanovenia práva Spoločenstva prijatého s cieľom vyko­ nať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN je užitočné odkázať na túto rezolúciu. Zákaz 22. Tento doslovný výklad je takisto pod­ poskytovať nefinančné služby obsiahnutý porovaný vnútornou logikou a cieľom naria­ v článku 1 písm. d) nariadenia o embargu, denia o embargu. Nemecká vláda odkazuje ktorý je predmetom konania vo veci samej, na deviaty bod odôvodnenia nariadenia však nevyplýva z rezolúcie OSN o embargu, o embargu, ktoré bez výhrady stanovuje, že ktorá sa týka len obchodu s tovarom „hospodárske vzťahy medzi Spoločenstvom a výrobkami a vzťahuje sa na služby a republikami Srbska a Čiernej hory musia a prevody finančných prostriedkov. byť zastavené".

28. Priama preprava by podporovala hospo­ dárstvo krajín, na ktoré bolo uvalené embargo, dvomi spôsobmi. Na jednej strane by uvoľnila srbské a čiernohorské dopravné prostriedky na iné využitia a na druhej strane Posúdenie by umožnila pracovníkom prisťahovalcom navrátiť finančné zdroje do vlasti.

31. Predovšetkým zákaz nefinančných slu­ žieb obsiahnutý v nariadení o embargu môže 29. „Delená preprava" by predstavovala nefi­ byť podľa môjho názoru vykladaný nezávisle nančnú službu nepriamo podporujúcu vnú­ od rezolúcie OSN o embargu. Podstatná časť troštátne hospodárstvo, na ktoré bolo uva­ nariadenia totiž embargo na obchod lené embargo. Na základe jej dohody s tovarom a výrobkami a na finančné styky o spolupráci s dopravnými podnikmi na rozširuje aj na nefinančné služby. Keďže území, na ktoré bolo uvalené embargo, rezolúcia OSN o embargu neobsahuje žiadne podnik Spoločenstva zabezpečuje príchod ustanovenie zakazujúce štátom prijímať ďal­ cestujúcich na toto územie, a teda aj návrat šie opatrenia o embargu, Spoločenstvo kona­ zahraničnej meny do vlasti neskôr menova­ júce v rámci jeho právomoci na základe nými. Taktiež zaplatením časti cesty na Zmluvy ES, osobitne jej článku 133, a zo území Srbska a Čiernej hory pridruženým strategických dôvodov ako takých mohlo podnikom so sídlom na území, na ktoré bolo rozhodnúť, že tak urobí. Tieto ďalekosiahle uvalené embargo, by podnik Spoločenstva opatrenia Spoločenstva môžu byť vykladané nepriamo prispieval do hospodárstva neskôr nezávisle od rezolúcie OSN o embargu, menovaných. pokiaľ nie sú s neskôr uvedeným v rozpore, čo podľa môjho názoru nie je tento prípad.

34. Na základe doslovného výkladu kombi­ novaná a koordinovaná spolupráca autobu­ sových spoločností Spoločenstva a Srbska a Čiernej hory, ktorá je celá pod kontrolou 36. T a k i s t o s ú h l a s í m s K o m i s i o u nemeckej cestovnej kancelárie, predstavuje a nemeckou vládou, že poskytovanie „delenej poskytnutie nefinančnej služby fyzickým prepravy" má prinajmenšom nepriamy vplyv osobám s bydliskom v Srbsku a Čiernej hore. na podporu hospodárstva štátov, na ktoré Cestujúci dostanú jediný cestovný lístok na bolo uvalené embargo, a to z dvojakého celú dĺžku trasy, ktorá ich oprávňuje na hľadiska. Po prvé, umožňuje dovoz zahra­ prepravu medzi bodom A na území, na ktoré ničnej meny na územie, na ktoré bolo uvalené embargo, prostredníctvom vracajú­ cich sa pracovníkov prisťahovalcov. Po 4 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. druhé, poskytuje obchodné príležitosti, ktoré 5 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. by sa autobusovým spoločnostiam so sídlom 6 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. v Srbsku a Čiernej hore, ktoré sú zodpovedné

I - 2217

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-371/03

a platené za časť cesty na území, na ktoré 40. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnie­ bolo uvalené embargo, inak nenaskytli. vam, že na prvú otázku by mal Súdny dvor odpovedať tak, že článok 1 písm. d) nariade­ nia o embargu zakazuje poskytovanie „dele­ nej prepravy" podnikom Spoločenstva na územie, ktoré je predmetom embarga, a z neho.

37. Skutočnosť, že takáto platba je uložená na správcovský účet alebo že je poskytnutá vo forme úveru spoločnosťou Deutsche Touring GmbH, je podľa môjho názoru nepodstatná, pretože z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že srbské Druhá otázka a čiernohorské pridružené autobusové spo­ ločnosti mohli tento úver previesť alebo ho použiť ako zábezpeku v ich vzťahoch s tretími stranami, získavajúc tak za ich služby hospodársky prospech. 41. Vzhľadom na odpoved'naprvú otázku je druhá otázka prebytočná. Aj napriek tomu ju však stručne preskúmam pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol, že „delená preprava" nebola nariadením o embargu zakázaná.

politike Spoločenstva, z odôvodnení naria­ 45. V podstate súhlasím s odôvodnením denia o embargu, z ktorých vyplýva, že Komisie a Nemecka. Je ustálenou judikatú- členské štáty súhlasili s prijatím nástroja rou, že v súlade so všeobecnými zásadami, na Spoločenstva s cieľom zabezpečiť jednotné ktorých je založený inštitucionálny systém uplatnenie opatrenia o embargu, a z článku Spoločenstva a ktoré upravujú vzťahy medzi 297 ES, podľa ktorého sa členské štáty Spoločenstvom a členskými štátmi, je na navzájom poradia o spoločných vhodných základe článku 10 ES vecou členských štátov, opatreniach, ktorými sa má zabrániť, aby aby zabezpečili, že právne predpisy Spolo­ fungovanie spoločného trhu neovplyvnili čenstva sú na ich území vykonané. Keďže opatrenia, ktoré musí členský štát prijať právo Spoločenstva vrátane všeobecných v prípade vážnych vnútorných nepokojov zásad neobsahuje s týmto cieľom všeobecné ohrozujúcich verejný poriadok, v prípade pravidlá, vnútroštátne orgány pri vykonávaní vojny alebo vážneho medzinárodného napä­ právnych predpisov Spoločenstva konajú tia vytvárajúceho vojnové nebezpečenstvo, v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi alebo aby si členský štát splnil záväzky, ktoré pravidlami ich vlastného vnútroštátneho prijal s cieľom z a c h o v a ť mier práva. 7 a medzinárodnú bezpečnosť.

novení práva Spoločenstva uvedených 50. Na podporu svojho tvrdenia, že existo­ pánom Aulingerom, či už vykladaných vala povinnosť predchádzajúcej konzultácie, samostatne, alebo spoločne. odkazuje pán Aulinger takisto na článok 30 ods. 2 Jednotného európskeho aktu, ktorý sa týka Európskej spolupráce v oblasti zahra­ ničnej politiky. Ja však nevidím relevantnosť tohto ustanovenia, ktoré bolo nahradené neskoršími zmenami Zmluvy ES. Výklad nariadenia o embargu uplatňovaný Nemec­ kom a napadnutý pánom Aulingerom nie je „zahraničnopolitickou otázkou všeobecného záujmu", ktorá by zaväzovala vysoké zmluvné strany Jednotného európskeho aktu, aby sa navzájom informovali a konzultovali, ako to vyžaduje článok 30 ods. 2 pism. a) aktu. 48. Článok 10 ES nebráni členským štátom, aby vykladali a uplatňovali priamo použiteľné ustanovenia práva Spoločenstva bez pred­ chádzajúcej konzultácie, ale prikazuje im, aby tak urobili v dobrej viere. Tým, že nemecké orgány rozhodli bez konzultácie o tom, že „delená preprava" nie je na základe nariade­ nia o embargu povolená, čo bolo odôvod­ nené výkladom, nekonali tieto orgány v rozpore s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z článku 10 ES. 51. Nakoniec v článku 133 nevidím nič, čo by mohlo byť chápané ako uloženie povin­ nosti členských štátov konzultovať, tak ako to tvrdí pán Aulinger.

49. Pokiaľ ide o článok 297 ES, z jeho znenia jasne vyplýva, že povinnosť poradiť sa uložená členským štátom sa týka situácií, v ktorých boli jednostranné opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť riadny výkon slobôd vyplý­ 52. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnie­ vajúcich zo Zmluvy o ES, prijaté členským vam, že odpoveďou na druhú otázku je, že štátom v súvislosti s vážnou krízou. Podľa právo Spoločenstva nevyžadovalo, aby sa môjho názoru sa to neuplatňuje na situáciu, členské štáty pred prijatím vnútroštátnych akou je tá v konaní vo veci samej, kde právny opatrení vykonávajúcich nariadenia nástroj Spoločenstva stanovil opatrenia, kto­ o embargu poradili s ostatnými členskými rými sa majú členské štáty riadiť. štátmi alebo s Komisiou.

I - 2221