C-374/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-374/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 2. decembra 2004 1

I — Úvod deti pracovníkov Spoločenstva na základe článkov 39 a nasl. ES a nariadenia rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva 4 (ďalej len „nariadenie č. 1612/68"). 1. V tejto veci položil Verwaltungsgericht Sigmaringen (Nemecko) štyri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 2z 19. septembra 1980 (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80"). Kon­ krétne sa vnútroštátny súd pýta, či má dcéra tureckého pracovníka, ktorý patrí do legál­ neho trhu práce v členskom štáte, právo na pomoc na vzdelávanie počas jednoročného II — Právny rámec štúdia na istanbulskej univerzite (Turecko).

6. Článok 9 dohody o pridružení stanovuje: 4. Dohoda o pridružení na tento účel upravuje prípravnú etapu umožňujúcu Tureckej republike posilniť svoje hospodár­ stvo s pomocou Spoločenstva (článok 3), prechodnú etapu, v priebehu ktorej zmluvné strany zabezpečia postupné zavedenie colnej „Zmluvné strany uznávajú, že v oblasti únie a zblíženie hospodárskych politík pôsobnosti tejto dohody, bez toho, aby tým Tureckej republiky a Spoločenstva (článok 4), boli dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré a záverečnú etapu, ktorá je založená na môžu byť vydané na základe článku 8, je existencii colnej únie a zahŕňa posiľňovanie zakázaná v súlade so zásadou zakotvenou koordinácie hospodárskych politík zmluv­ v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva ných strán (článok 5). akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti." [neoficiálny preklad]

5. Článok 6 dohody o pridružení stanovuje: 7. Článok 12 dohody o pridružení stanovuje:

„Na zabezpečenie uplatnenia a postupného „Zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať rozvoja asociácie zmluvné strany zasadajú články 48, 49 a 50 Zmluvy o založení v Asociačnej rade, ktorá koná v rozsahu Spoločenstva pri postupnom uskutočňovaní právomoci zverenej jej dohodou." [neofi­ vzájomného voľného pohybu pracovníkov." ciálny preklad] [neoficiálny preklad]

Asociačná rada je teda na účely dosiahnutia 8. Dodatkový protokol, ktorý bol podpísaný cieľov stanovených dohodou a v nej uvede­ 23. novembra 1970 v Bruseli a uzavretý,

I - 6203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-374/03

12. V tejto veci má zásadný význam článok 9, ktorý znie takto: 9. Tento dodatkový protokol obsahuje hlavu II nazvanú „Pohyb osôb a služieb", ktorej kapitola 1 je venovaná pracovníkom. „Turecké deti, ktoré riadne bývajú v členskom štáte Spoločenstva so svojimi rodičmi, ktorí tam sú alebo boli legálne 10. Článok 36 dodatkového protokolu upra­ zamestnaní, majú právo v tomto členskom vuje lehoty na postupné zavádzanie voľného štáte na vzdelávanie všeobecného charak­ pohybu pracovníkov medzi členskými štátmi teru, učňovské vzdelávanie a profesijné vzde­ Spoločenstva a Tureckom v súlade lávanie na základe tých istých kvalifikačných s princípmi stanovenými v článku 12 aso­ kritérií na prístup, pokiaľ ide o požadované ciačnej dohody a stanovuje, že Asociačná vzdelávanie, ako majú deti štátnych prísluš­ rada rozhodne o pravidlách potrebných na níkov tohto členského štátu. V tomto člen­ tento účel. skom štáte môžu požívať výhody stanovené v tejto oblasti vnútroštátnou právnou úpra­ vou." [neoficiálny preklad]

B — Rozhodnutie č. 1/80 13. Článok 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 znie:

11. Asociačná rada prijala 19. septembra 1980 rozhodnutie č. 1/80. Je pozoruhodné, že toto rozhodnutie nebolo nikdy uverejnené „Členské štáty Spoločenstva uplatnia na tureckých pracovníkov pôsobiacich na ich legálnom trhu práce režim, ktorý vylučuje 5 — Nariadenie Rady (EHS) o uzatvorení dodatkového protokolu a finančného protokolu podpísaných 23. novembra 1970 a pripojených k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom a o opatreniach, 6 — Tento procesný nedostatok nebol pre Súdny dvor dôvodom na ktoré majú byť prijaté na ich vykonávanie (Ú. v. ES L 293, s. 1; spochybnenie hmotnoprávnej účinnosti uvedeného rozhodnu­ Mím. vyd. 11/011, s. 41). tia.

„Deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý je alebo bol zamestnaný na území iného členského štátu, sa prijímajú na všeobecnovzdelávacie, učňovské a odborné štúdium v tomto štáte za rovnakých pod­ 2. ak v rámci medzinárodnej spolupráce mienok ako štátni príslušníci tohto štátu, ak medzi nemeckým vzdelávacím zariadením tieto deti majú bydlisko na jeho území. a zahraničným zariadením môžu byť ponúk­ nuté vyučovania jedinečného vzdelávania, ktoré sa navzájom kombinujú, alternatívne nemeckým zariadením alebo zahraničným zariadením,

Členské štáty podporia všetky snahy, aby týmto deťom umožnili navštevovať uvedené štúdium za čo najlepších podmienok."

alebo

D — Vnútroštátna právna úprava 3. ak študent navštevuje vzdelávanie po tom, ako navštevoval nemecké vzdelávacie zaria­ denie, počas aspoň jedného roka vo vzdelá­ vacom zariadení členského štátu Európskej 15. Podľa § 5 ods. 2 prvej vety Bundesaus­ únie a daná osoba má dostatočné jazykové bildungsförderungsgesetz (spolkový zákon znalosti".

I - 6205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-374/03

I - 6206

GÜROL

skeho priestoru a ktorí mali v Nemecku 20. Bezirksregierung Köln túto žiadosť zamestnanie pred začatím svojho vzdeláva­ zamietol rozhodnutím z 2. septembra 1999. nia; musí však existovať v zásade súvislosť Na odôvodnenie zamietnutia najmä uviedol, medzi obsahom vykonávanej činnosti že pani Gürol, ktorá v súlade s nemeckými a navštevovaným vzdelávaním." právnymi predpismi patrí ako študentka do kategórie „ostatní cudzinci", má právo na pomoc na vzdelávanie v cudzine „iba vtedy, keď je pobyt v cudzine predpísaný v ustanoveniach týkajúcich sa vzdelávania ako časti vzdelávania, ktorá sa musí povinne 18. Podľa § 8 ods. 2 bodu 2 BAföG sa pomoc vykonať v zahraničí". Zo študijného poriadku na vzdelávanie poskytne iným cudzincom iba ani zo študijného programu doktorandského pod podmienkou, že aspoň jeden z ich štúdia pritom nevyplýva, že by ekonomická rodičov mal pobyt v Nemecku a tam legálne fakulta univerzity v Tübingene predpisovala pracoval celkovo počas troch rokov povinný jednoročný študijný pobyt. v priebehu šiestich posledných rokov pred začatím časti vzdelávania, na ktoré je možné poskytnúť pomoc.

III — Skutkový rámec

ktoré sa nevzťahujú na postavenie pracov­ k Európskemu dohovoru o ochrane ludskych níka, ale slúžia čisto na podporu integrácie práv a základných slobôd v spojení s článkom a mobility. Nakoniec, ekonomická fakulta 14 tohto dohovoru. Žalobkyňa sa nakoniec univerzity v Tübingene naliehavo vyžaduje nemôže odvolávať ani na nárok podľa článku jednoročný študijný pobyt v zahraničí. 3 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80, pretože poskytnutie pomoci na vzdelávanie na štúdium v zahraničí nepatrí do vecnej pôsobnosti tohto rozhodnutia ako niektorý z druhov dávok sociálneho zabezpečenia uvedených v jeho článku 4 ods. 1 písm. a) až h). 22. Rozhodnutím o sťažnosti vydaným 17. decembra 1999 zamietol Bezirksregie­ rung Köln sťažnosť ako neopodstatnenú. Bezirksregierung Köln na podporu tohto rozhodnutia zopakoval a prehĺbil úvahy zo svojho rozhodnutia z 2. septembra 1999. Dňa 2. februára 2000 podala žalobkyňa žalobu na 24. Preto je pre rozhodnutie sporu dôležité Verwaltungsgericht Sigmaringen, ktorý určiť, či z článku 9 rozhodnutia č. 1/80 v rámci konania o tejto žalobe položil vyplýva, že žalobkyňa má nárok na pomoc na uznesením z 31. júla 2003 štyri prejudiciálne vzdelávanie na štúdium v zahraničí. otázky.

C — Prejudiciálne otázky B — Názor vnútroštátneho súdu

25. Vnútroštátny súd prerušil konanie 23. Vo vysvetlivkách k prejudiciálnym otáz­ 31. júla 2003 a položil Súdnemu dvoru tieto kam uvádza vnútroštátny súd, že žalobkyňa prejudiciálne otázky: nemá podľa príslušných vnútroštátnych usta­ novení BAföG žiadne právo na požadovanú pomoc na štúdium v zahraničí. Žalobkyňa sa ďalej nemôže odvolávať na všeobecnú zásadu rovnosti zakotvenú v článku 3 Ústavy. Nárok na pomoc na vzdelávanie na štúdium v Turecku počas jedného semestra podľa vnútroštátneho súdu nevyplýva ani „1. Má článok 9 prvá veta rozhodnutia z článku 2 protokolu č. 1 pripojeného č. 1/80... taký priamy účinok vo vnú-

Implikuje článok 9 prvá veta rozhodnu­ tia č. 1/80... okrem práva na rovnaký 26. V tejto veci predložili písomné vyjadre­ prístup k vzdelávacím zariadeniam nia žalovaný vo veci samej (prostredníctvom v prospech osôb uvedených v tomto Bezirksregierung Köln), nemecká a rakúska

I - 6209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-374/03

vláda a Komisia Európskych spoločenstiev. podmienená z hľadiska vykonávania alebo Žalobkyňa ústne objasnila svoje stanovisko účinkov žiadnym neskorším aktom. Rovnaké na pojednávaní 21. októbra 2004, rovnako kritériá platia pri určení, či môžu mať ako aj žalovaný, nemecká vláda a Komisia. ustanovenia rozhodnutia Asociačnej rady Žalovaný a rakúska a nemecká vláda tvrdia, priamy účinok 8 . že z článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nevyplýva žiadny nárok žalobkyne na pomoc na vzde­ lávanie na štúdium v zahraničí. Naopak Komisia a žalobkyňa sú toho názoru, že dieťa tureckého pracovníka má na základe článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nárok na 29. Článok 9 prvá veta rozhodnutia č. 1/80 pomoc na vzdelávanie na štúdium znie: v zahraničí.

„Turecké deti, ktoré majú riadne bydlisko v členskom štáte Spoločenstva spolu s ich rodičmi, ktorí tam sú alebo boli legálne zamestnaní, majú právo na prístup v tomto 1. Prvá prejudiciálna otázka členskom štáte k všeobecnému vzdelávaniu, učňovskému vzdelávaniu a profesijnému vzdelávaniu na základe tých istých kvalifi­ kačných kritérií na vstup, pokiaľ ide o požadované vzdelanie, ako deti štátnych príslušníkov tohto členského štátu. Môžu 27. Prvou otázkou sa Verwaltungsgericht mať v tomto členskom štáte nárok na výhody pýta, či článok 9 prvá veta rozhodnutia stanovené v tejto oblasti vnútroštátnymi č. 1/80 má priamy účinok na území člen­ právnymi predpismi..." [neoficiálny preklad] ských štátov.

vzdelania. Skupina osôb chránených člán­ dieťaťa, ktoré si zriadi svoje primárne bydli­ kom 9 rozhodnutia č. 1/80 musí byť prijatá sko v mieste univerzitného štúdia a u svojich do vzdelávacích zariadení za rovnakých rodičov má iba sekundárne bydlisko. podmienok ako štátni príslušníci uvedeného členského štátu, to znamená bez diskriminá­ cie na základe štátnej príslušnosti. Ako už poznamenal vnútroštátny súd vo svojom uznesení, článok 9 prvá veta má požadovaný stupeň presnosti a bezpodmienečnosti na to, aby mohol byť priamo uplatniteľný. Aj podmienky, za ktorých sa právo priznáva, sú určené presne a nevyžadujú konkretizáciu vnútroštátnym zákonodarcom. Naplnenie 32. Komisia uvádza, že článok 9 rozhodnutia a účinnosť článku 9 prvej vety rozhodnutia č. 1/80 len požaduje, aby deti bývali so č. 1/80 preto nezávisí na prijatí vnútroštát­ svojimi rodičmi. Iné podmienky, ako naprí­ neho vykonávacieho aktu, takže toto ustano­ klad existencia rodinného spolužitia, či venie je priamo uplatniteľné. trvalého spoločného bývania, nie sú vyžado­ vané. Uvedený článok nerozlišuje ani medzi rôznymi druhmi pobytu, napríklad medzi bydliskom primárnym a sekundárnym. Komisia je preto toho názoru, že podmienka pobytu s rodičmi je splnená, ak je žalobkyňa prihlásená v bydlisku svojich rodičov v Philippsburgu (Nemecko) na sekundárny pobyt. Podľa Komisie je tento výklad v súlade 30. Za týchto podmienok je potrebné odpo­ s duchom a cieľom článku 9 rozhodnutia vedať na prvú otázku tak, že článok 9 prvá č. 1/80. Toto ustanovenie tureckým deťom veta rozhodnutia č. 1/80 má priamy účinok nestanovuje za podmienky existencie rovna­ v členských štátoch Európskeho spoločen­ kej kvalifikácie žiadne dodatočné obmedze­ stva. nia, pokiaľ ide o voľbu druhu vzdelávania. Z týchto dôvodov majú deti tureckých pracovníkov právo zvoliť si štúdium, a teda aj jeho miesto, nezávisle od bydliska svojich rodičov. Akýkoľvek iný výklad podmienky pobytu by neprijateľným spôsobom obme­ dzoval právo priznané článkom 9 rozhodnu­ tia č. 1/80.

36. Na druhú otázku Verwaltungsgericht je teda potrebné odpovedať tak, že deti turec­ kých pracovníkov spĺňajú podmienku „bydli­ ska s rodičmi" aj v prípade, keď po začatí 34. Znenie článku 9 ods. 1 rozhodnutia štúdia opustia bydlisko rodičov, aby si zriadili č. 1/80 vyžaduje pre to, aby turecké deti bydlisko v mieste vzdelávania. mali prístup k vzdelávaniu, aby bývali so svojimi rodičmi. Stotožňujem sa s názorom nemeckej vlády, podľa ktorého toto ustano­ venie znamená, že deti tureckých pracovní­ kov majú bývať pred začatím štúdia v byte rodičov. Môže však vzniknúť potreba, aby dieťa zmenilo bydlisko do iného mesta, ak je miesto bydliska jeho rodičov príliš vzdialené 3. Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka od zariadenia, kde hodlá dieťa tureckého pracovníka študovať. V takej veľkej krajine, ako je Nemecko, nemajú študujúce deti vždy možnosť absolvovať vzdelávanie z miesta bydliska svojej rodiny. Právo priznané člán­ 37. Pokiaľ ide o odpoveď na tretiu a štvrtú kom 9 rozhodnutia č. 1/80 by teda nič otázku, stanovisko žalobkyne a Komisie sa

I - 6212

GÜROL

diametrálne líši od stanoviska žalovaného vo 41. V prípade, že by sa Súdny dvor nesto­ veci samej a nemeckej a rakúskej vlády. tožňoval s názorom Komisie o priamom účinku článku 9 druhej vety, Komisia pod­ porne navrhuje vykladať článok 9 prvú vetu, ktorá má v každom prípade priamy účinok, v tom zmysle, aby z neho bolo možné odvodiť práva na rovnaké dávky, aké patria nemeckým študentom.

38. Komisia, ktorú na pojednávaní podporo­ vala žalobkyňa vo veci samej, v prvom rade uvádza, že článok 9 druhá veta rozhodnutia č. 1/80 má priamy účinok a obsahuje zákaz akejkoľvek diskriminácie.

I - 6213

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-374/03

44. Pre odpoveď na existujúcu otázku 47. To vyplýva z radu ustanovení tejto časti výkladu treba zobrať do úvahy nielen znenie rozhodnutia, ktorá obsahuje úpravu, ktorá je článku 9 rozhodnutia č. 1/80, ale aj systema­ po všetkých stránkach reštriktívnejšia ako tiku a dosah tohto rozhodnutia tak, ako toto úprava článkov 39 ES až 42 ES a sekundárne rozhodnutie vznikalo v rámci postupného právo Spoločenstva založené na týchto usta­ uplatňovania dohody o pridružení medzi noveniach. Európskym spoločenstvom a Tureckou repu­ blikou.

I - 6214

GÜROL

spomína rovnaké zaobchádzanie s tureckými novo definuje hranice medzi účinkom zásady pracovníkmi a pracovníkmi hostiteľského rovnosti a diferenciáciou zamýšľanou záko­ štátu, je jeho dosah presne ohraničený. nodarcom Spoločenstva, ako takú ju však Článok 10 ods. 1 uvedeného rozhodnutia 11 predsa len rešpektuje. Aj v tejto veci sa napríklad stanovuje zákaz akejkoľvek diskri­ prejavuje toto napätie medzi zásadou rov­ minácie tureckých pracovníkov z dôvodu ich nosti a diferenciáciou výslovne zamýšľanou štátnej príslušnosti týkajúci sa ich mzdy zákonodarcom Spoločenstva. a ostatných pracovných podmienok. Rovnaké zaobchádzanie, ktoré im článok 10 ods. 2 rozhodnutia č. 1/80 priznáva v oblasti pomoci poskytovanej zo strany pracovných úradov, sa však opäť viaže na podstatné podmienky.

9 — Smernica Rady z 28. júna 1990 o práve pobytu (Ú. v. ES L 180, s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3). 11 — Pozri moje návrhy vo veci Bidar, rozsudok z 15. marca 2005, 10 — Smernica Rady z 29. októbra 1993 o práve študentov na C-209/03, Zb. s. I-2119, ako aj rozsudok z 20. septembra pobyt (Ú. v. ES L 317, s. 59; Mim. vyd. 06/002, s. 250). 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193.

I - 6215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-374/03

hlejšiu obsahovú jednotu medzi rozhodnu­ umožnené absolvovať takéto vzdelávanie. Na tím č. 1/80 a primárnym a sekundárnym to poukazuje druhá veta článku 9: právom Spoločenstva v oblasti voľného pohybu pracovníkov.

„Môžu mať v tomto členskom štáte nárok na výhody stanovené v tejto oblasti vnútroštát­ nymi právnymi predpismi." [neoficiálny pre­ klad] 52. Nie je teda správne vykladať článok 9 rozhodnutia č. 1/80 analogicky s článkom 12 nariadenia č. 1612/68, ako to navrhuje Komisia. Z rozdielov v znení týchto dvoch ustanovení vyplýva, že príslušný zákonodarca práve v tomto bode nechcel prijať totožnú právnu úpravu. Podľa môjho názoru musí 54. Doslovný a systematický výklad tohto Súd túto jasnú vôľu zákonodarcu rešpektovať ustanovenia doplňujúceho článok 9 prvú alebo ju prinajmenšom zohľadniť. vetu rozhodnutia č. 1/80 nie je dôvodom priznať mu priamy účinok, ani v ňom nemožno vidieť implicitný príkaz na rovnaké zaobchádzanie. Ak by mal rozhodujúci orgán v úmysle zakotviť povinnosť rovnosti zaob­ chádzania s priamym účinkom, toto ustano­ venie by mohol jednoducho formulovať inakšie:

58, Naopak členský štát poskytujúci turec­ kým študentom obmedzenejšie dávky alebo 56. Je teda omnoho logickejšie vykladať obe dávky iného druhu než tie, ktoré poskytuje vety článku 9 v ich vzájomnej súvislosti. Ako deťom vlastných štátnych príslušníkov, musí to bolo uvedené vyššie v bode 53, druhá veta preukázať, že tento rozdiel v jeho povinno­ je doplňujúcou „enabling clause" k prvej stiach podľa článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nie vete, z ktorej vyplýva povinnosť členských je porušením jeho povinnosti dbať štátov umožniť tureckým deťom prístup o dosiahnutie výsledku zamýšľaného týmto k vzdelávaniu aj po materiálnej stránke. Táto článkom, a síce, aby turecké deti neboli len povinnosť materiálneho zabezpečenia síce prijímané za rovnakých podmienok na vzde­ ponecháva členským štátom istý priestor lávanie všeobecného charakteru, učňovské pre voľnú úvahu, ktorý je podľa znení článku vzdelávanie a profesijné vzdelávanie na 9 druhej vety zámerný, ale vo vzťahu k prvej základe tých istých kvalifikačných kritérií na vete je tento priestor obmedzený. Turecké prístup, ale aby im bolo aj skutočne umož­ deti musia mať možnosť aj skutočne absol­ nené toto vzdelávanie absolvovať. vovať vyučovanie a vzdelávanie, na ktoré majú právo na prístup. To znamená, že musia byť vzaté do úvahy pri poskytovaní hmotných dávok, ktoré sú na to nevyhnutné.

59. To isté platí aj pre verejné dávky poskytované žiakom a študentom na absol­ vovanie kurzov v zahraničí. Deťom tureckých pracovníkov musí byť umožnené riadne absolvovať a dokončiť zvolené vzdelávanie, a ak je vzdelávanie v zahraničí neoddeliteľ­ 57. Ak je účelom verejných dávok poskyto­ nou súčasťou zvoleného štúdia, má to dosah vaných žiakom a študentom formou štipen­ aj na práva detí tureckých pracovníkov. Aj

— prvá veta tohto ustanovenia má v členských štátoch priamy účinok,

— deti tureckých pracovníkov spĺňajú podmienku „bydliska s rodičmi" aj v prípade, keď po začatí štúdia opustia bydlisko rodičov, aby si zriadili bydlisko v mieste vzdelávania,

— je vecou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či vnútroštátny režim uplatňovaný na takých tureckých štátnych príslušníkov, ktorým je žalobkyňa vo veci samej, im po materiálnej stránke umožňuje vykonávať ich právo na prijatie na vzdelávanie všeobecného charakteru, učňovské vzdelávanie a profesijné vzde­ lávanie.

I - 6218