← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·2.12.2004

C-374/03

ECLI:EU:C:2004:770

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0374

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 2. decembra 2004 1

I — Úvod deti pracovníkov Spoločenstva na základe článkov 39 a nasl. ES a nariadenia rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva 4 (ďalej len „nariadenie č. 1612/68"). 1. V tejto veci položil Verwaltungsgericht Sigmaringen (Nemecko) štyri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 2z 19. septembra 1980 (ďalej len „rozhodnutie č. 1/80"). Kon­ krétne sa vnútroštátny súd pýta, či má dcéra tureckého pracovníka, ktorý patrí do legál­ neho trhu práce v členskom štáte, právo na pomoc na vzdelávanie počas jednoročného II — Právny rámec štúdia na istanbulskej univerzite (Turecko).

A — Dohoda o pridružení EHS — Turecko 2. Význam tejto veci spočíva predovšetkým v celkových súvislostiach, v ktorých bola táto otázka položená. Deti tureckých pracovníkov majú na území Európskeho spoločenstva práva podľa článku 9 rozhodnutia č. 1/80 3. Tieto práva sa odlišujú od práv, ktoré majú 3. Cieľom dohody o pridružení je podľa jej článku 2 ods. 1 podporovať a posilniť plynulé a vyvážené obchodné a hospodárske vzťahy 1 — Jazyk prednesu: holandčina. medzi zmluvnými stranami vrátane vzťahov 2 — Rozhodnutie Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 medzi pracovníkmi prostredníctvom postup­ o vývoji pridruženia [neoficiálny preklad] prijaté Asociačnou radou, ktorá bola zriadená Dohodou o pridružení medzi ného zavádzania voľného pohybu pracovní­ Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckou repu­ blikou. kov (článok 12) a zrušenia obmedzení 3 — Dohoda o pridružení medzi Európskym hospodárskym slobody usadiť sa (článok 13) a slobody spoločenstvom a Tureckom podpísaná v Ankare 12. septembra 1963 Tureckom na strane jednej a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, ktorá bola v mene Spoločenstva uzavretá, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady č. 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10). 4 - Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15.

I - 6202

GÜROL

poskytovať služby (článok 14) na účely ných prípadoch oprávnená prijímať rozhod­ zlepšovania životnej úrovne tureckého ľudu nutia (článok 22 ods. 1). Každá z oboch strán a uľahčenia neskoršieho vstupu Tureckej je povinná prijať opatrenia potrebné na republiky do Spoločenstva (štvrté odôvod­ vykonanie prijatých rozhodnutí. nenie a článok 28).

6. Článok 9 dohody o pridružení stanovuje: 4. Dohoda o pridružení na tento účel upravuje prípravnú etapu umožňujúcu Tureckej republike posilniť svoje hospodár­ stvo s pomocou Spoločenstva (článok 3), prechodnú etapu, v priebehu ktorej zmluvné strany zabezpečia postupné zavedenie colnej „Zmluvné strany uznávajú, že v oblasti únie a zblíženie hospodárskych politík pôsobnosti tejto dohody, bez toho, aby tým Tureckej republiky a Spoločenstva (článok 4), boli dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré a záverečnú etapu, ktorá je založená na môžu byť vydané na základe článku 8, je existencii colnej únie a zahŕňa posiľňovanie zakázaná v súlade so zásadou zakotvenou koordinácie hospodárskych politík zmluv­ v článku 7 Zmluvy o založení Spoločenstva ných strán (článok 5). akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti." [neoficiálny preklad]

5. Článok 6 dohody o pridružení stanovuje: 7. Článok 12 dohody o pridružení stanovuje:

„Na zabezpečenie uplatnenia a postupného „Zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať rozvoja asociácie zmluvné strany zasadajú články 48, 49 a 50 Zmluvy o založení v Asociačnej rade, ktorá koná v rozsahu Spoločenstva pri postupnom uskutočňovaní právomoci zverenej jej dohodou." [neofi­ vzájomného voľného pohybu pracovníkov." ciálny preklad] [neoficiálny preklad]

Asociačná rada je teda na účely dosiahnutia 8. Dodatkový protokol, ktorý bol podpísaný cieľov stanovených dohodou a v nej uvede­ 23. novembra 1970 v Bruseli a uzavretý,

I - 6203

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

schválený a potvrdený v mene Spoločenstva v Úradnom vestníku Európskej únie 6. nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 V treťom odôvodnení rozhodnutia č. 1/80 z 19. decembra 1972 5 (dale) len „dodatkový je uvedené, že „toto rozhodnutie má protokol"), vó svojom článku 1 stanovuje v sociálnej oblasti za cieľ zlepšiť úpravu pre podmienky, pravidlá a harmonogram reali­ pracovníkov a ich rodinných príslušníkov zácie prechodnej etapy uvedenej v článku 4 v porovnaní s úpravou zavedenou rozhod­ dohody o pridružení. Podľa článku 62 n u t í m A s o c i a č n e j rady č. 2/76 dodatkového protokolu tento dodatkový z 20. decembra 1976" [neoficiálny preklad]. protokol tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

12. V tejto veci má zásadný význam článok 9, ktorý znie takto: 9. Tento dodatkový protokol obsahuje hlavu II nazvanú „Pohyb osôb a služieb", ktorej kapitola 1 je venovaná pracovníkom. „Turecké deti, ktoré riadne bývajú v členskom štáte Spoločenstva so svojimi rodičmi, ktorí tam sú alebo boli legálne 10. Článok 36 dodatkového protokolu upra­ zamestnaní, majú právo v tomto členskom vuje lehoty na postupné zavádzanie voľného štáte na vzdelávanie všeobecného charak­ pohybu pracovníkov medzi členskými štátmi teru, učňovské vzdelávanie a profesijné vzde­ Spoločenstva a Tureckom v súlade lávanie na základe tých istých kvalifikačných s princípmi stanovenými v článku 12 aso­ kritérií na prístup, pokiaľ ide o požadované ciačnej dohody a stanovuje, že Asociačná vzdelávanie, ako majú deti štátnych prísluš­ rada rozhodne o pravidlách potrebných na níkov tohto členského štátu. V tomto člen­ tento účel. skom štáte môžu požívať výhody stanovené v tejto oblasti vnútroštátnou právnou úpra­ vou." [neoficiálny preklad]

B — Rozhodnutie č. 1/80 13. Článok 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 znie:

11. Asociačná rada prijala 19. septembra 1980 rozhodnutie č. 1/80. Je pozoruhodné, že toto rozhodnutie nebolo nikdy uverejnené „Členské štáty Spoločenstva uplatnia na tureckých pracovníkov pôsobiacich na ich legálnom trhu práce režim, ktorý vylučuje 5 — Nariadenie Rady (EHS) o uzatvorení dodatkového protokolu a finančného protokolu podpísaných 23. novembra 1970 a pripojených k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom a o opatreniach, 6 — Tento procesný nedostatok nebol pre Súdny dvor dôvodom na ktoré majú byť prijaté na ich vykonávanie (Ú. v. ES L 293, s. 1; spochybnenie hmotnoprávnej účinnosti uvedeného rozhodnu­ Mím. vyd. 11/011, s. 41). tia.

I - 6204

GÜROL

akúkoľvek diskrimináciu na základe ich o pomoci na vzdelávanie) (ďalej len „BAföG") štátnej príslušnosti v porovnaní s pracov­ sa pomoc na vzdelávanie poskytne každému níkmi Spoločenstva, pokiaľ ide o mzdu študentovi, ktorý má trvalé bydlisko a ostatné pracovné podmienky." [neoficiálny v Nemecku a študuje vo vzdelávacom preklad] zariadení nachádzajúcom sa v zahraničí:

„1. ak je toto štúdium na prospech vzdelá­ vaniu danej osoby v danom štádiu tohto C — Nariadenie č. 1612/68 vzdelávania a ak aspoň časť tohto vzdelávania môže byť uznaná ako prvok vyžadovanej alebo zvyčajnej dĺžky vzdelávania,

14. Článok 12 nariadenia stanovuje:

alebo

„Deti štátneho príslušníka členského štátu, ktorý je alebo bol zamestnaný na území iného členského štátu, sa prijímajú na všeobecnovzdelávacie, učňovské a odborné štúdium v tomto štáte za rovnakých pod­ 2. ak v rámci medzinárodnej spolupráce mienok ako štátni príslušníci tohto štátu, ak medzi nemeckým vzdelávacím zariadením tieto deti majú bydlisko na jeho území. a zahraničným zariadením môžu byť ponúk­ nuté vyučovania jedinečného vzdelávania, ktoré sa navzájom kombinujú, alternatívne nemeckým zariadením alebo zahraničným zariadením,

Členské štáty podporia všetky snahy, aby týmto deťom umožnili navštevovať uvedené štúdium za čo najlepších podmienok."

alebo

D — Vnútroštátna právna úprava 3. ak študent navštevuje vzdelávanie po tom, ako navštevoval nemecké vzdelávacie zaria­ denie, počas aspoň jedného roka vo vzdelá­ vacom zariadení členského štátu Európskej 15. Podľa § 5 ods. 2 prvej vety Bundesaus­ únie a daná osoba má dostatočné jazykové bildungsförderungsgesetz (spolkový zákon znalosti".

I - 6205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-374/03

16. V súlade s § 5 ods. 2 štvrtou vetou 5. cudzincom, ktorí majú zvyčajné bydlisko BAföG sa prvá veta tohto ustanovenia v Nemecku a majú postavenie utečenca, vzťahuje na študentov uvedených v § 8 ktorých povolenie na pobyt na území Spol­ ods. 2 BAföG („ostatní cudzinci") iba vtedy, kovej republiky Nemecko nie je len dočasné; keď je pobyt v cudzine predpísaný v ustanoveniach týkajúcich sa vzdelávania ako časti vzdelávania, ktorá sa musí povinne vykonať v zahraničí.

6. cudzincom, ktorí majú zvyčajné bydlisko v Nemecku a sú chránení proti vyhosteniu v zmysle § 51 ods. 1 zákona o cudzincoch; 17. Podľa § 8 ods. 1 BAföG sa pomoc na vzdelávanie vypláca:

7. cudzincom, ktorí majú trvalé bydlisko na „1. nemeckým občanom v zmysle ústavy území, kde sa zákon uplatňuje, keď jeden (Grundgesetz); z dvoch rodičov je nemeckým občanom v zmysle ústavy;

2. osobám bez štátnej príslušnosti v zmysle zákona o postavení osôb bez štátnej prísluš­ nosti na spolkovom území; 8. študentom, ktorí ako deti majú podľa zákona o pobyte štátnych príslušníkov Spo­ ločenstva (Aufenthaltsgesetz/EWG) slobodu pohybu, študentom, ktorí ako deti majú podľa tohto zákona právo na pobyt, alebo študentom, ktorí nemajú právo voľného 3. cudzincom bývajúcim v Nemecku pohybu alebo právo na pobyt ako deti podľa s právom azylu na základe zákona tohto istého zákona, pretože majú 21 rokov o postupe udelenia azylu; alebo viac alebo nie sú závislými osobami vo vzťahu k rodičom alebo manželovi;

4. cudzincom, ktorí majú zvyčajné bydlisko v Nemecku a majú postavenie utečenca podľa článku 1 zákona o opatreniach 9. študentom, ktorí pochádzajú z iného v prospech utečencov prijatých v rámci akcií členského štátu Európskeho spoločenstva humanitárnej pomoci; alebo iného štátu Európskeho hospodár-

I - 6206

GÜROL

skeho priestoru a ktorí mali v Nemecku 20. Bezirksregierung Köln túto žiadosť zamestnanie pred začatím svojho vzdeláva­ zamietol rozhodnutím z 2. septembra 1999. nia; musí však existovať v zásade súvislosť Na odôvodnenie zamietnutia najmä uviedol, medzi obsahom vykonávanej činnosti že pani Gürol, ktorá v súlade s nemeckými a navštevovaným vzdelávaním." právnymi predpismi patrí ako študentka do kategórie „ostatní cudzinci", má právo na pomoc na vzdelávanie v cudzine „iba vtedy, keď je pobyt v cudzine predpísaný v ustanoveniach týkajúcich sa vzdelávania ako časti vzdelávania, ktorá sa musí povinne 18. Podľa § 8 ods. 2 bodu 2 BAföG sa pomoc vykonať v zahraničí". Zo študijného poriadku na vzdelávanie poskytne iným cudzincom iba ani zo študijného programu doktorandského pod podmienkou, že aspoň jeden z ich štúdia pritom nevyplýva, že by ekonomická rodičov mal pobyt v Nemecku a tam legálne fakulta univerzity v Tübingene predpisovala pracoval celkovo počas troch rokov povinný jednoročný študijný pobyt. v priebehu šiestich posledných rokov pred začatím časti vzdelávania, na ktoré je možné poskytnúť pomoc.

III — Skutkový rámec

A — Skutkový stav vo veci samej 21. Žalobkyňa podala 29. septembra 1999 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu sťaž­ nosť prostredníctvom tureckého atašé pre pracovné a sociálne otázky v Karlsruhe (Nemecko). Na odôvodnenie svojej sťažnosti 19. Gaye Gűrol, žalobkyňa vo veci samej, je uviedla, že ju treba považovať za nemeckého tureckou štátnou príslušníčkou narodenou štátneho príslušníka a že nemeckí študenti 28. júla 1975 v Nemecku, ktorej rodičia žijú dostávajú pomoc na vzdelávanie na štúdiá v Nemecku. Od zimného semestra 1995/96 v zahraničí. Okrem toho článok 10 roz­ študuje na univerzite v Tiibingene hodnutia č. 1/80 obsahuje zákaz akejkoľvek (Nemecko) ekonómiu, odbor „regionálne diskriminácie, pokiaľ ide o mzdu a ostatné štúdie" (štát: Turecko). Na úspešné vykona­ pracovné podmienky, ktorý sa týka aj sociál­ nie tohto cyklu štúdií dostala pomoc na nych a daňových výhod. Otec žalobkyne má vzdelávanie. Od októbra 1999 do septembra na základe tohto ustanovenia nárok na dávky 2000 študovala pani Gűrol na univerzite pre svoju dcéru, a táto má teda ako dieťa Bogazici v Istanbule (Turecko). Dňa 13. augu­ tureckého pracovníka tiež nárok na dávky sta 1999 požiadala žalovaného o pomoc na v rámci odborného vzdelávania. Okrem toho vzdelávanie na univerzite Bogazici. sa podľa článku 39 ES poskytujú výhody,

I - 6207

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

ktoré sa nevzťahujú na postavenie pracov­ k Európskemu dohovoru o ochrane ludskych níka, ale slúžia čisto na podporu integrácie práv a základných slobôd v spojení s článkom a mobility. Nakoniec, ekonomická fakulta 14 tohto dohovoru. Žalobkyňa sa nakoniec univerzity v Tübingene naliehavo vyžaduje nemôže odvolávať ani na nárok podľa článku jednoročný študijný pobyt v zahraničí. 3 ods. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80, pretože poskytnutie pomoci na vzdelávanie na štúdium v zahraničí nepatrí do vecnej pôsobnosti tohto rozhodnutia ako niektorý z druhov dávok sociálneho zabezpečenia uvedených v jeho článku 4 ods. 1 písm. a) až h). 22. Rozhodnutím o sťažnosti vydaným 17. decembra 1999 zamietol Bezirksregie­ rung Köln sťažnosť ako neopodstatnenú. Bezirksregierung Köln na podporu tohto rozhodnutia zopakoval a prehĺbil úvahy zo svojho rozhodnutia z 2. septembra 1999. Dňa 2. februára 2000 podala žalobkyňa žalobu na 24. Preto je pre rozhodnutie sporu dôležité Verwaltungsgericht Sigmaringen, ktorý určiť, či z článku 9 rozhodnutia č. 1/80 v rámci konania o tejto žalobe položil vyplýva, že žalobkyňa má nárok na pomoc na uznesením z 31. júla 2003 štyri prejudiciálne vzdelávanie na štúdium v zahraničí. otázky.

C — Prejudiciálne otázky B — Názor vnútroštátneho súdu

25. Vnútroštátny súd prerušil konanie 23. Vo vysvetlivkách k prejudiciálnym otáz­ 31. júla 2003 a položil Súdnemu dvoru tieto kam uvádza vnútroštátny súd, že žalobkyňa prejudiciálne otázky: nemá podľa príslušných vnútroštátnych usta­ novení BAföG žiadne právo na požadovanú pomoc na štúdium v zahraničí. Žalobkyňa sa ďalej nemôže odvolávať na všeobecnú zásadu rovnosti zakotvenú v článku 3 Ústavy. Nárok na pomoc na vzdelávanie na štúdium v Turecku počas jedného semestra podľa vnútroštátneho súdu nevyplýva ani „1. Má článok 9 prvá veta rozhodnutia z článku 2 protokolu č. 1 pripojeného č. 1/80... taký priamy účinok vo vnú-

I - 6208

GÜROL

troštátnom právnom poriadku člen­ článku aj rovnosť v oblasti práva na ských štátov, že turecké deti riadne verejné dávky poskytované členským bývajúce v členskom štáte Spoločenstva štátom s cieľom uľahčiť účasť na vzde­ so svojimi rodičmi, ktorí tam sú alebo lávaní alebo majú byť ustanovenia prvej boli legálne zamestnaní, majú na a druhej vety článku 9 rozhodnutia základe tých istých kvalifikačných krité­ č. 1/80... spolu vykladané tak, že členské rií ako deti štátnych príslušníkov tohto štáty si ponechali možnosť podriadiť členského štátu právo na rovnaký prí­ poskytnutie sociálnych dávok v oblasti stup k všeobecnému vzdelávaniu, vzdelávania vo vzťahu k osobám uvede­ učňovskému vzdelávaniu alebo profesij­ ným v prvej vete iným podmienkam nému vzdelávaniu? alebo tieto dávky obmedziť?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: 4. V prípade kladnej odpovede na druhú a tretiu otázku:

Spĺňajú podmienku ,riadneho bydliska so svojimi rodičmi' takisto aj turecké deti, ktoré si zriadili a udržiavajú svoje primárne bydlisko v mieste, kde sa Vzťahuje sa to takisto na možnosť vykonáva univerzitné profesijné vzdelá­ vyššieho vzdelávania poskytovanú oso­ vanie, a sú prihlásené v bydlisku svojich bám uvedeným v spornom ustanovení rodičov iba ako v sekundárnom bydli­ v krajine ich pôvodu, v Turecku?" sku?

3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: D — Konanie pred Súdnym dvorom

Implikuje článok 9 prvá veta rozhodnu­ tia č. 1/80... okrem práva na rovnaký 26. V tejto veci predložili písomné vyjadre­ prístup k vzdelávacím zariadeniam nia žalovaný vo veci samej (prostredníctvom v prospech osôb uvedených v tomto Bezirksregierung Köln), nemecká a rakúska

I - 6209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

vláda a Komisia Európskych spoločenstiev. podmienená z hľadiska vykonávania alebo Žalobkyňa ústne objasnila svoje stanovisko účinkov žiadnym neskorším aktom. Rovnaké na pojednávaní 21. októbra 2004, rovnako kritériá platia pri určení, či môžu mať ako aj žalovaný, nemecká vláda a Komisia. ustanovenia rozhodnutia Asociačnej rady Žalovaný a rakúska a nemecká vláda tvrdia, priamy účinok 8 . že z článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nevyplýva žiadny nárok žalobkyne na pomoc na vzde­ lávanie na štúdium v zahraničí. Naopak Komisia a žalobkyňa sú toho názoru, že dieťa tureckého pracovníka má na základe článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nárok na 29. Článok 9 prvá veta rozhodnutia č. 1/80 pomoc na vzdelávanie na štúdium znie: v zahraničí.

„Turecké deti, ktoré majú riadne bydlisko v členskom štáte Spoločenstva spolu s ich rodičmi, ktorí tam sú alebo boli legálne zamestnaní, majú právo na prístup v tomto 1. Prvá prejudiciálna otázka členskom štáte k všeobecnému vzdelávaniu, učňovskému vzdelávaniu a profesijnému vzdelávaniu na základe tých istých kvalifi­ kačných kritérií na vstup, pokiaľ ide o požadované vzdelanie, ako deti štátnych príslušníkov tohto členského štátu. Môžu 27. Prvou otázkou sa Verwaltungsgericht mať v tomto členskom štáte nárok na výhody pýta, či článok 9 prvá veta rozhodnutia stanovené v tejto oblasti vnútroštátnymi č. 1/80 má priamy účinok na území člen­ právnymi predpismi..." [neoficiálny preklad] ských štátov.

Právo prístupu na základe tých istých kvali­ fikačných kritérií, pokiaľ ide o predchádza­ 28. Súdny dvor rozhodol v rozsudku Demi­ júce vzdelanie, sa priznáva jednoznačne a bez rel 7, že ustanovenie dohody uzatvorenej viazania sa na nejakú podmienku tureckým Spoločenstvom s tretími štátmi sa musí deťom ako vlastným štátnym príslušníkom. chápať tak, že má priamy účinok, ak Toto ustanovenie obsahuje jasnú a jedno­ vzhľadom na jej znenie, ako aj na predmet značnú povinnosť rovnako zaobchádzať a povahu dohody toto ustanovenie obsahuje s nemeckými a tureckými študentmi za jasnú a presnú povinnosť, ktorá nie je predpokladu rovnakého predchádzajúceho

7 — Rozsudok z 30. septembra 1987, Demirel, 12/86, Zb. s. 3719, 8 — Pozri rozsudok z 20. septembra 1990, Sevince, C-192/89, bod 14. Zb. s. I-3461, bod 15.

I - 6210

GÜROL

vzdelania. Skupina osôb chránených člán­ dieťaťa, ktoré si zriadi svoje primárne bydli­ kom 9 rozhodnutia č. 1/80 musí byť prijatá sko v mieste univerzitného štúdia a u svojich do vzdelávacích zariadení za rovnakých rodičov má iba sekundárne bydlisko. podmienok ako štátni príslušníci uvedeného členského štátu, to znamená bez diskriminá­ cie na základe štátnej príslušnosti. Ako už poznamenal vnútroštátny súd vo svojom uznesení, článok 9 prvá veta má požadovaný stupeň presnosti a bezpodmienečnosti na to, aby mohol byť priamo uplatniteľný. Aj podmienky, za ktorých sa právo priznáva, sú určené presne a nevyžadujú konkretizáciu vnútroštátnym zákonodarcom. Naplnenie 32. Komisia uvádza, že článok 9 rozhodnutia a účinnosť článku 9 prvej vety rozhodnutia č. 1/80 len požaduje, aby deti bývali so č. 1/80 preto nezávisí na prijatí vnútroštát­ svojimi rodičmi. Iné podmienky, ako naprí­ neho vykonávacieho aktu, takže toto ustano­ klad existencia rodinného spolužitia, či venie je priamo uplatniteľné. trvalého spoločného bývania, nie sú vyžado­ vané. Uvedený článok nerozlišuje ani medzi rôznymi druhmi pobytu, napríklad medzi bydliskom primárnym a sekundárnym. Komisia je preto toho názoru, že podmienka pobytu s rodičmi je splnená, ak je žalobkyňa prihlásená v bydlisku svojich rodičov v Philippsburgu (Nemecko) na sekundárny pobyt. Podľa Komisie je tento výklad v súlade 30. Za týchto podmienok je potrebné odpo­ s duchom a cieľom článku 9 rozhodnutia vedať na prvú otázku tak, že článok 9 prvá č. 1/80. Toto ustanovenie tureckým deťom veta rozhodnutia č. 1/80 má priamy účinok nestanovuje za podmienky existencie rovna­ v členských štátoch Európskeho spoločen­ kej kvalifikácie žiadne dodatočné obmedze­ stva. nia, pokiaľ ide o voľbu druhu vzdelávania. Z týchto dôvodov majú deti tureckých pracovníkov právo zvoliť si štúdium, a teda aj jeho miesto, nezávisle od bydliska svojich rodičov. Akýkoľvek iný výklad podmienky pobytu by neprijateľným spôsobom obme­ dzoval právo priznané článkom 9 rozhodnu­ tia č. 1/80.

2. Druhá prejudiciálna otázka

31. Druhou otázkou vnútroštátny súd hľadá 33. Podľa názoru nemeckej vlády požaduje odpoveď na otázku, či je podmienka „bydli­ článok 9 rozhodnutia č. 1/80, aby deti ska s rodičmi" splnená v prípade tureckého a rodičia bývali v spoločnej domácnosti. Táto

I - 6211

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

podmienka je splnená aj vtedy, keď dieťa neprinieslo, keby bola volba vzdelávania býva počas štúdia v izbe alebo v byte na inom obmedzená možnosťami v bydlisku rodičov. mieste, ale predtým, teda pred začatím Restriktivnejši výklad podmienky bydliska by štúdia, bývalo v spoločnej domácnosti so neprijateľne obmedzoval právo detí turec­ svojimi rodičmi. V opačnom prípade by bolo kých pracovníkov na prístup k vzdelávaniu. právo na prístup k vzdelávaniu výrazne obmedzené, aspoň z geografického hľadiska. Zmysel ani cieľ, či znenie podmienky pobytu s rodičmi nevylučujú opustiť bydlisko rodi­ čov počas štúdia. Vnútroštátny súd preto musí posúdiť, či žalobkyňa pred začatím štúdia bývala v spoločnej domácnosti so 35. Tento výklad článku 9 rozhodnutia svojimi rodičmi. č. 1/80 je v súlade s cieľom priznať rodinným príslušníkom tureckých pracovníkov určité výhody na uľahčenie a urýchlenie ich sociál­ nej integrácie v hostiteľskom štáte. V tomto zmysle tretí bod odôvodnenia rozhodnutia č. 1/80 výslovne uvádza: „v sociálnej oblasti má toto rozhodnutie za cieľ zlepšiť režim pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov v porovnaní s režimom zavedeným roz­ hodnutím Asociačnej rady č. 2/76 z 20. decembra 1976" [neoficiálny preklad],

36. Na druhú otázku Verwaltungsgericht je teda potrebné odpovedať tak, že deti turec­ kých pracovníkov spĺňajú podmienku „bydli­ ska s rodičmi" aj v prípade, keď po začatí 34. Znenie článku 9 ods. 1 rozhodnutia štúdia opustia bydlisko rodičov, aby si zriadili č. 1/80 vyžaduje pre to, aby turecké deti bydlisko v mieste vzdelávania. mali prístup k vzdelávaniu, aby bývali so svojimi rodičmi. Stotožňujem sa s názorom nemeckej vlády, podľa ktorého toto ustano­ venie znamená, že deti tureckých pracovní­ kov majú bývať pred začatím štúdia v byte rodičov. Môže však vzniknúť potreba, aby dieťa zmenilo bydlisko do iného mesta, ak je miesto bydliska jeho rodičov príliš vzdialené 3. Tretia a štvrtá prejudiciálna otázka od zariadenia, kde hodlá dieťa tureckého pracovníka študovať. V takej veľkej krajine, ako je Nemecko, nemajú študujúce deti vždy možnosť absolvovať vzdelávanie z miesta bydliska svojej rodiny. Právo priznané člán­ 37. Pokiaľ ide o odpoveď na tretiu a štvrtú kom 9 rozhodnutia č. 1/80 by teda nič otázku, stanovisko žalobkyne a Komisie sa

I - 6212

GÜROL

diametrálne líši od stanoviska žalovaného vo 41. V prípade, že by sa Súdny dvor nesto­ veci samej a nemeckej a rakúskej vlády. tožňoval s názorom Komisie o priamom účinku článku 9 druhej vety, Komisia pod­ porne navrhuje vykladať článok 9 prvú vetu, ktorá má v každom prípade priamy účinok, v tom zmysle, aby z neho bolo možné odvodiť práva na rovnaké dávky, aké patria nemeckým študentom.

38. Komisia, ktorú na pojednávaní podporo­ vala žalobkyňa vo veci samej, v prvom rade uvádza, že článok 9 druhá veta rozhodnutia č. 1/80 má priamy účinok a obsahuje zákaz akejkoľvek diskriminácie.

42. Podľa názoru Komisie takýto výklad podporuje ustanovenie článku 12 nariadenia č. 1612/68, ktorý má síce o niečo širšiu formuláciu, ale sleduje ten istý cieľ ako článok 9 prvá veta rozhodnutia č. 1/80, totiž podporu sociálnej integrácie detí pracovní­ 39. Na podporu tvrdenia o priamom účinku kov migrujúcich v rámci Spoločenstva, vyššie uvedeného ustanovenia sa Komisia respektíve tureckých pracovníkov, tým, že odvoláva na jeho znenie, ako aj na účel sa tieto deti prijímajú na vzdelávanie za rozhodnutia č. 1/80, ako vyplýva z článku 12 rovnakých podmienok ako štátni príslušníci dohody o pridružení a z číánku 36 dodatko­ hostiteľského členského štátu. vého protokolu, ktoré predpokladajú postupné zavádzanie voľného pohybu pra­ covníkov. Právo na prístup k vzdelávaniu zaručené článkom 9 prvou vetou rozhodnu­ tia č. 1/80 by okrem toho stratilo účinok, keby turecké deti nemali zabezpečený nárok na dávky uvedené v druhej vete článku 9.

43. Žalovaný vo veci samej, ako aj nemecká a rakúska vláda zastávajú taký názor, že práve zo znenia článku 9 druhej vety rozhodnutia č. 1/80 nevyplýva povinnosť členských štátov poskytnúť štátne prostriedky na uľahčenie 40. K možnému zbaveniu účinku práva na účasti tureckých detí na vzdelávaní za prístup k vzdelávaniu by došlo tiež v prípade, rovnakých podmienok, ako majú vlastní ak by právo vyplývajúce z priameho účinku štátni príslušníci. Znenie tohto ustanovenia článku 9 druhej vety rozhodnutia č. 1/80 umožňuje členským štátom takéto dávky nemalo rovnaký rozsah ako právo na vzde­ poskytnúť. Je na úvahe vnútroštátneho záko­ lávanie nemeckých štátnych príslušníkov. nodarcu, či túto možnosť realizuje.

I - 6213

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOEDVEC C-374/03

44. Pre odpoveď na existujúcu otázku 47. To vyplýva z radu ustanovení tejto časti výkladu treba zobrať do úvahy nielen znenie rozhodnutia, ktorá obsahuje úpravu, ktorá je článku 9 rozhodnutia č. 1/80, ale aj systema­ po všetkých stránkach reštriktívnejšia ako tiku a dosah tohto rozhodnutia tak, ako toto úprava článkov 39 ES až 42 ES a sekundárne rozhodnutie vznikalo v rámci postupného právo Spoločenstva založené na týchto usta­ uplatňovania dohody o pridružení medzi noveniach. Európskym spoločenstvom a Tureckou repu­ blikou.

48. Článok 6 rozhodnutia č. 1/80 tak priz­ náva tureckým pracovníkom právo na prí­ stup na trh práce hostiteľského členského 45. Asociačná rada spočiatku nedosiahla štátu, ktoré podlieha striktným podmienkam. výraznejšie pokroky pri konkretizácii Pri výkone tohto práva sú mimochodom „postupného zavádzania voľného pohybu znevýhodnení v porovnaní so štátnymi prí­ pracovníkov" vyplývajúceho z článku 12 slušníkmi členských štátov. Aj úprava dohody o pridružení. Ó niečo rýchlejší vývoj článku 7 rozhodnutia č. 1/80 týkajúca sa nastal po schválení dodatkového protokolu prístupu rodinných príslušníkov tureckých z roku 1970 nariadením č. 2760/72 (pozri pracovníkov na trh práce hostiteľského štátu body 8 až 10 vyššie). Následkom tohto je podstatne reštriktívnejšia ako režim pre urýchlenia bolo najprv prijatie rozhodnutia štátnych príslušníkov členských štátov. To Asociačnej rady č. 2/76 a potom spomína­ isté platí aj pre značne obmedzený a veľmi ného rozhodnutia č. 1/80. prísnym podmienkam podliehajúci režim pohybu tureckých pracovníkov v rámci Spo­ ločenstva upravený v článku 8 rozhodnutia č. 1/80.

46. Kapitola II rozhodnutia č. 1/80 obsahuje ustanovenia sociálnej povahy. V prvom oddiele tejto kapitoly ide konkrétne o otázky zamestnávania a voľného pohybu 49. Pri celkovom porovnaní právneho pracovníkov. Tento oddiel má síce podľa režimu, ktorý sa uplatňuje na základe roz­ tretieho bodu odôvodnenia v sociálnej obla­ hodnutia č. 1/80 na tureckých pracovníkov sti za cieľ „zlepšiť režim pre pracovníkov v Spoločenstve, a režimu použiteľného na a ich rodinných príslušníkov v porovnaní štátnych príslušníkov členských štátov je s režimom zavedeným rozhodnutím Aso­ nápadná skutočnosť, že režim uvedený na ciačnej rady č. 2/76" [neoficiálny preklad], prvom mieste sa nezakladá na zásade rov­ jeho obsah a znenie svedčia však o značnej nosti či na zákaze diskriminácie. Všetky opatrnosti Asociačnej rady ako príslušného práva a nároky sú v príslušnom ustanovení zákonodarcu. podrobne upravené. Tam, kde rozhodnutie

I - 6214

GÜROL

spomína rovnaké zaobchádzanie s tureckými novo definuje hranice medzi účinkom zásady pracovníkmi a pracovníkmi hostiteľského rovnosti a diferenciáciou zamýšľanou záko­ štátu, je jeho dosah presne ohraničený. nodarcom Spoločenstva, ako takú ju však Článok 10 ods. 1 uvedeného rozhodnutia 11 predsa len rešpektuje. Aj v tejto veci sa napríklad stanovuje zákaz akejkoľvek diskri­ prejavuje toto napätie medzi zásadou rov­ minácie tureckých pracovníkov z dôvodu ich nosti a diferenciáciou výslovne zamýšľanou štátnej príslušnosti týkajúci sa ich mzdy zákonodarcom Spoločenstva. a ostatných pracovných podmienok. Rovnaké zaobchádzanie, ktoré im článok 10 ods. 2 rozhodnutia č. 1/80 priznáva v oblasti pomoci poskytovanej zo strany pracovných úradov, sa však opäť viaže na podstatné podmienky.

51. Právne postavenie tureckých pracovní­ 50. Chcel by som na tomto mieste pripome­ kov v Spoločenstve podľa rozhodnutia núť, že pokiaľ ide o slobodu pohybu v rámci č. 1/80 možno vzhľadom na vyššie uvedené Spoločenstva, právne postavenie v oblasti označiť za privilegované v porovnaní nárokov na verejné dávky štátnych príslušní­ s právnym postavením iných pracovníkov kov Spoločenstva, ktorí sa zdržiavajú v inom z tretích štátov. Napriek tomu, že článok 12 štáte Spoločenstva, než je štát ich pôvodu, dohody o pridružení výslovne upravuje nie je rovnaké ako právne postavenie štát­ postupný vývoj tohto postavenia smerom nych príslušníkov štátu, kde sa usadili. k postaveniu štátnych príslušníkov Spoločen­ Primárne a sekundárne právo Spoločenstva stva, Asociačná rada ako príslušný zákono­ upravuje okrem toho pre tých, ktorí sa darca v danej oblasti dosiaľ nepodnikla ďalšie zaraďujú medzi ekonomických migrantov, kroky. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, d'alekosiahlejšie zrovnoprávnenie s vlastnými že odpoveď na položené otázky treba hľadať štátnymi príslušníkmi ako pre neaktívnych v prvom rade na základe znenia, systematiky migrujúcich štátnych príslušníkov Spoločen­ a kontextu samotného rozhodnutia č. 1/80 stva, na ktorých sa vzťahuje smernica a že si treba počínať veľmi obozretne pri jeho 90/364/EHS 9, alebo na študentov, na kto­ výklade analogicky podľa primárneho rých sa vzťahuje smernica 93/96/EHS 10. a sekundárneho práva Spoločenstva Napätie medzi zásadou rovnosti a diferen­ v oblasti voľného pohybu pracovníkov Spo­ ciáciou, ktoré sa vyskytuje v primárnom ločenstva. Keby totiž mala Asociačná rada a sekundárnom práve Spoločenstva, je v úmysle d'alekosiahlejšie zblíženie právnej typické pre volný pohyb osôb v rámci situácie tureckých pracovníkov s právnou Spoločenstva. Toto napätie bolo podnetom situáciou pracovníkov pochádzajúcich pre judikatúru, ktorá síce v určitom rozsahu z členských štátov, sama by sa bola ako príslušný zákonodarca postarala o ďalekosia-

9 — Smernica Rady z 28. júna 1990 o práve pobytu (Ú. v. ES L 180, s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3). 11 — Pozri moje návrhy vo veci Bidar, rozsudok z 15. marca 2005, 10 — Smernica Rady z 29. októbra 1993 o práve študentov na C-209/03, Zb. s. I-2119, ako aj rozsudok z 20. septembra pobyt (Ú. v. ES L 317, s. 59; Mim. vyd. 06/002, s. 250). 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193.

I - 6215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-374/03

hlejšiu obsahovú jednotu medzi rozhodnu­ umožnené absolvovať takéto vzdelávanie. Na tím č. 1/80 a primárnym a sekundárnym to poukazuje druhá veta článku 9: právom Spoločenstva v oblasti voľného pohybu pracovníkov.

„Môžu mať v tomto členskom štáte nárok na výhody stanovené v tejto oblasti vnútroštát­ nymi právnymi predpismi." [neoficiálny pre­ klad] 52. Nie je teda správne vykladať článok 9 rozhodnutia č. 1/80 analogicky s článkom 12 nariadenia č. 1612/68, ako to navrhuje Komisia. Z rozdielov v znení týchto dvoch ustanovení vyplýva, že príslušný zákonodarca práve v tomto bode nechcel prijať totožnú právnu úpravu. Podľa môjho názoru musí 54. Doslovný a systematický výklad tohto Súd túto jasnú vôľu zákonodarcu rešpektovať ustanovenia doplňujúceho článok 9 prvú alebo ju prinajmenšom zohľadniť. vetu rozhodnutia č. 1/80 nie je dôvodom priznať mu priamy účinok, ani v ňom nemožno vidieť implicitný príkaz na rovnaké zaobchádzanie. Ak by mal rozhodujúci orgán v úmysle zakotviť povinnosť rovnosti zaob­ chádzania s priamym účinkom, toto ustano­ venie by mohol jednoducho formulovať inakšie:

53. Článok 9 prvá veta rozhodnutia č. 1/80 stanovuje podľa svojho doslovného znenia pre deti tureckých pracovníkov, ktoré riadne bývajú v členskom štáte Spoločenstva so svojimi rodičmi, právo v tomto členskom „Majú nárok na výhody stanovené v tejto štáte na vzdelávanie všeobecného charak­ oblasti vnútroštátnymi právnymi predpismi teru, učňovské vzdelávanie a profesijné vzde­ za tých istých podmienok ako príslušníci lávanie na základe tých istých kvalifikačných tohto členského štátu." kritérií na prístup, pokiaľ ide o požadované vzdelávanie, ako majú deti štátnych prísluš­ níkov tohto členského štátu. Stotožňujem sa s názorom Komisie, ktorý rakúska a nemecká vláda výslovne nespochybnili, podľa ktorého požiadavka rovnosti zaobchádzania zako­ tvená v tomto ustanovení, ktoré sa striktne V tejto súvislosti nie je bez významu, že vzaté týka len prijatia na vzdelávanie, môže v článku 10 ods. 2 týkajúcom sa nároku na mať v prípade niektorých, drahších vzdelá­ dávky podpory pri hľadaní zamestnania bola vaní konkrétny zmysel len vtedy, ak bude zvolená takáto výslovná a záväzná formulá­ tureckým deťom aj po materiálnej stránke cia.

I - 6216

GÜROL

55. Podľa môjho názoru by sa táto trochu dií, príplatkov, záloh a pôžičiek na umož­ akrobatická výkladová metóda Komisie nenie absolvovania vzdelávania to, aby im nemala uznať. Tento výklad sa zakladá na takéto vzdelávanie bolo aj skutočne umož­ analógii s článkom 12 nariadenia č. 1612/68, nené, tak z tohto výkladu článku 9 vyplýva, ktorého znenie mohol zákonodarca jedno­ že majú byť poskytované aj tureckým štu­ ducho prevziať, ale to zjavne nemal v úmysle. dentom.

58, Naopak členský štát poskytujúci turec­ kým študentom obmedzenejšie dávky alebo 56. Je teda omnoho logickejšie vykladať obe dávky iného druhu než tie, ktoré poskytuje vety článku 9 v ich vzájomnej súvislosti. Ako deťom vlastných štátnych príslušníkov, musí to bolo uvedené vyššie v bode 53, druhá veta preukázať, že tento rozdiel v jeho povinno­ je doplňujúcou „enabling clause" k prvej stiach podľa článku 9 rozhodnutia č. 1/80 nie vete, z ktorej vyplýva povinnosť členských je porušením jeho povinnosti dbať štátov umožniť tureckým deťom prístup o dosiahnutie výsledku zamýšľaného týmto k vzdelávaniu aj po materiálnej stránke. Táto článkom, a síce, aby turecké deti neboli len povinnosť materiálneho zabezpečenia síce prijímané za rovnakých podmienok na vzde­ ponecháva členským štátom istý priestor lávanie všeobecného charakteru, učňovské pre voľnú úvahu, ktorý je podľa znení článku vzdelávanie a profesijné vzdelávanie na 9 druhej vety zámerný, ale vo vzťahu k prvej základe tých istých kvalifikačných kritérií na vete je tento priestor obmedzený. Turecké prístup, ale aby im bolo aj skutočne umož­ deti musia mať možnosť aj skutočne absol­ nené toto vzdelávanie absolvovať. vovať vyučovanie a vzdelávanie, na ktoré majú právo na prístup. To znamená, že musia byť vzaté do úvahy pri poskytovaní hmotných dávok, ktoré sú na to nevyhnutné.

59. To isté platí aj pre verejné dávky poskytované žiakom a študentom na absol­ vovanie kurzov v zahraničí. Deťom tureckých pracovníkov musí byť umožnené riadne absolvovať a dokončiť zvolené vzdelávanie, a ak je vzdelávanie v zahraničí neoddeliteľ­ 57. Ak je účelom verejných dávok poskyto­ nou súčasťou zvoleného štúdia, má to dosah vaných žiakom a študentom formou štipen­ aj na práva detí tureckých pracovníkov. Aj

I - 6217

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-374/03

v takomto prípade musí členský štát turec­ 60. Je vecou vnútroštátneho súdu, aby posú­ kým deťom umožniť svoje právo aj skutočne dil dodržanie tejto povinnosti na základe využiť. skutkového stavu.

IV - Návrh

61. Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené Verwaltungsgericht Sigmaringen odpovedal takto:

Článok 9 rozhodnutia Asociačnej rady EHS — Turecko č. 1/80 z 19. septembra 1980 treba vykladať tak, že:

— prvá veta tohto ustanovenia má v členských štátoch priamy účinok,

— deti tureckých pracovníkov spĺňajú podmienku „bydliska s rodičmi" aj v prípade, keď po začatí štúdia opustia bydlisko rodičov, aby si zriadili bydlisko v mieste vzdelávania,

— je vecou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či vnútroštátny režim uplatňovaný na takých tureckých štátnych príslušníkov, ktorým je žalobkyňa vo veci samej, im po materiálnej stránke umožňuje vykonávať ich právo na prijatie na vzdelávanie všeobecného charakteru, učňovské vzdelávanie a profesijné vzde­ lávanie.

I - 6218

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-374/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik