C-397/03

I - 4434

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

v predchádzajúcom obchodnom roku kaž­ 7. Komisia najskôr stanovuje základnú dého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, čiastku pokuty „podľa závažnosti a dĺžky ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti: trvania porušovania pravidiel“ (bod 1 usmer­ není). Pokiaľ ide o prvé hľadisko, porušova­ nia sa zadeľujú do kategórií „mierne, závažné a veľmi závažné“ 6, pričom sa musí brať do úvahy ich povaha, skutočný dosah na trh tam, kde je ho možné merať, a veľkosť a) porušili článok 85 (1) alebo článok 86 relevantného zemepisného trhu. Pokiaľ ide zmluvy; alebo; o dĺžku trvania, delia sa na krátkodobé porušenia (v dĺžke trvania kratšej ako jeden rok), strednodobé porušenia (v dĺžke trvania od jedného do piatich rokov) a dlhodobé porušenia (v dĺžke trvania viac ako päť rokov). b) …

Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“

I - 4435

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

existujú poľahčujúce okolnos­ reálna platobná schopnosť [špecifickú cha­ ti 8. rakteristiku predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnosť — neoficiálny preklad] v špecifickom sociálnom kontexte“.

9. Bod 5 písm. a) usmernení znie:

II — Skutkový stav a konanie

„Je samozrejmé, že konečná výška pokuty vypočítaná podľa tejto metódy (základná výška zvýšená alebo znížená na percentu­ álnom základe) nesmie v žiadnom prípade 1. Skutkové okolnosti prekročiť 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.“

8 — V tomto zmysle bod 3 usmernení špecifikuje, že „základná čiastka bude znížená tam, kde existujú poľahčujúce okolnosti, ako napr.: — výlučne pasívna úloha pri porušení pravidiel alebo úloha , nasledovania môjho vodcu’, — nerealizovanie v praxi porušujúcich dohovorov alebo praktík, 2 Lyzín je základná aminokyselina, ktorá — ukončenie porušovania, ako náhle zasiahne Komisia (v prípadoch, keď realizuje kontroly), sa v krmivách používa na nutričné — existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, či reštriktívne konanie naozaj predstavuje porušenie, účely. Syntetický lyzín sa používa ako — porušenia spáchané ako dôsledok zanedbania si povinností prísada v krmivách, ktoré neobsahujú alebo nezámerne, — efektívna spolupráca podniku v procese, mimo rámca dostatočné množstvo prírodného lyzínu, oznámenia z 18. júla 1996 o neuvaľovaní alebo znížení pokút v prípade kartelov, napríklad v obilninách, aby sa odborní­ — iné“. kom na výživu umožnilo zostaviť režimy

I - 4436

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

na základe proteínov, ktoré zodpovedajú 4 V júli 1996 navrhol Ajinomoto Komisii potrebám výživy zvierat. Krmivá, do na základe oznámenia Komisie 96/C ktorých je syntetický lyzín doplnený, 207/04 o neuložení alebo znížení pokút môžu takisto nahradiť krmivá, ktoré v prípadoch kartelov [neoficiálny pre­ obsahujú dostatočné množstvo prírod­ klad že s ňou bude spolupracovať pri ]…, ného lyzínu, ako je sója. vyšetrovaní existencie kartelu na trhu s lyzínom a jeho účinkov v Európskom hospodárskom priestore (EHP).“

I - 4437

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

— a uložila ADM Company a ADM Ingre­ 16. Pokiaľ ide o prvé hľadisko, Komisia dients spoločne a nerozdielne pokutu vo posúdila porušenie, ktorého sa dopustili výške 47 300 000 eur (článok 2). podniky na trhu s lyzínom ako veľmi závažné (body 257 až 302 napadnutého rozhodnutia).

17. Domnievala sa najmä, že na určenie 13. V odôvodnení rozhodnutia Komisia základných čiastok pokút podľa závažnosti uviedla, že od 23. júna 1992 do 27. júna bolo potrebné brať do úvahy: i) skutočnú 1995 sa ADM Company a ADM Ingredients hospodársku schopnosť dotknutých po­ s ázijskými výrobcami lyzínu zúčastnili na dnikov spôsobiť významnú škodu na trhu viacerých dohodách týkajúcich sa celosveto­ s lyzínom v Európskom hospodárskom vého obchodu s lyzínom. Cieľom týchto priestore a ii) potrebu určiť výšku pokuty dohôd v podstate bolo a) regulovať trh na takej úrovni, aby sa jej zabezpečil s lyzínom pomocou určenia cien dostatočne odstrašujúci účinok. a rozdelenia objemu predaja a b) koordinovať správanie zúčastnených podnikov tak, aby sa zabezpečil úspech iniciatív, ktoré prijali v oblasti cien a objemov predaja (body 50 až 234 napadnutého rozhodnutia).

18. Na ten účel Komisia rozdelila podniky na dve skupiny podľa ich veľkostí. Porovnanie sa vykonalo na základe celkového obratu a svetového obratu na trhu s lyzínom, ktorý dosiahli dotknuté podniky v poslednom roku porušenia 10. Komisia sa domnievala, že 14. Pokiaľ ide o najpodstatnejšie hľadisko, tento parameter je najvhodnejší na umož­ ktoré je predmetom tejto veci, a teda výpočet nenie posúdenia zdrojov a skutočného pokút udelených týmto dvom spoločnostiam, významu týchto podnikov na trhoch do­ Komisia výslovne odkázala na ustanovenia tknutých protiprávnym správaním. uvedené v usmerneniach (bod 255 rozhod­ nutia).

23. V tejto súvislosti dospela k záveru, že 27. ADM Company a ADM Ingredients ADM Company a ADM Ingredients zohrá­ uviedli na podporu svojej žaloby proti vali úlohu vodcu v karteli s lyzínom s tým, že napadnutému rozhodnutiu niekoľko žalob­ základná čiastka pokuty mala byť zvýšená ných dôvodov týkajúcich sa, pokiaľ ide o to, o 50 %. čo je v tejto veci podstatné, a) porušenia

I - 4439

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

zásady zákazu retroaktivity trestov; b) poru­ 31. Domnieval sa však, že uplatňovanie šenia zásady rovnosti zaobchádzania; c) usmernení na výpočet pokút v tomto prípade porušenia zásady ne bis in idem; d) porušenia nebolo porušením zásady zákazu retroakti­ zásady proporcionality; e) nesprávneho posú­ vity, pretože tieto usmernenia nepresahujú denia dôkazov Komisiou. právny rámec sankcií tak, ako boli defino­ vané v článku 15 nariadenia č. 17.

28. Na vyššie uvedené žalobné dôvody Súd prvého stupňa odpovedal takto. 32. Podľa tohto článku pri stanovení pokuty v prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže musí Komisia prihliadať na závažnosť porušenia a tiež na jeho trvanie. Takto stanovená výška v každom prípade nemôže presiahnuť 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia. 29. a) Predovšetkým zamietol žalobný dôvod týkajúci sa údajného porušenia zásady zákazu retroaktivity trestov, ktorú účastníci konania vyvodzovali zo skutočnosti, že usmernenia sa uplatňovali na správanie, ktorého sa podniky dopustili pred nadobud­ nutím ich účinnosti.

35. V tejto súvislosti zdôraznil, že „v rámci potláčania porušovania pravidiel hospo­ dárskej súťaže si dodržiavanie tejto zásady 36. Podľa názoru ADM Company a ADM nepochybne vyžaduje, aby podniky, ktoré sa Ingredients Komisia porušila zásadu rovnosti dopúšťajú porušení rovnakého druhu zaobchádzania aj tým, že vzala do úvahy ich v súčasne plynúcich obdobiach, podliehali celkový obrat namiesto obratu týkajúceho sa rovnakým právnym sankciám, bez ohľadu na predaja lyzínu v EHP. Takto boli tieto dva nevyhnutne náhodný čas, keď bolo vo vzťahu podniky diskriminované oproti podnikom, k nim prijaté rozhodnutie. V medziach na ktoré sa vzťahovali iné rozhodnutia uvedeného táto zásada úzko súvisí so zása­ Komisie, predchádzajúce alebo nasledujúce dou zákazu retroaktivity trestov, podľa ktorej po uverejnení usmernení, ako aj oproti iným sankcia uložená podniku za porušenie pravi­ podnikom, na ktoré sa vzťahovalo napadnuté diel hospodárskej súťaže musí zodpovedať rozhodnutie. sankcii stanovenej v čase spáchania poruše­ nia. V tomto prípade sa však žalobcovia nemôžu účinne dovolávať porušenia tejto zásady iba na základe skutočnosti, že Komi­ sia uplatňovala usmernenia, aby vypočítala výšku pokuty… Ako už totiž bolo zdôraz­ nené, zmena, ktorú mohlo prijatie usmernení vyvolať oproti platnej správnej praxi Komisie, nie je zmenou právneho rámca, ktorá určuje 37. ADM Company a ADM Ingredients boli výšku pokút, ktoré sa môžu uložiť za najmä nespravodlivo porovnávané porušenie právnych predpisov Spoločenstva s Ajinomoto napriek tomu, že ich podiel na v oblasti hospodárskej súťaže… Z toho trhu s lyzínom v EHP sa rovnal 20 %, a bol vyplýva, že skutočnosť, že Komisia uplatnila teda oveľa nižší ako 48 %, ktorý dosahoval na metódu stanovenú v usmerneniach na výpo­ tom istom trhu Ajinomoto. čet výšky pokuty ADM, sa nemôže považovať za diskriminačné zaobchádzanie voči po­ dnikom, ktoré sa dopustili porušení práv­ nych predpisov Spoločenstva v oblasti 13 — Napadnutý rozsudok, body 70 až 73.

na trhu dotknutom porušením, v tomto ako obrat, ktorý dosiahol Ajinomoto prípade „sa nemôže vykonať žiadne priame v rovnakom období, „ADM ostáva... zďaleka porovnanie medzi týmto rozhodnutím najdôležitejším zo skupiny troch ,malých' a inými rozhodnutiami, ktoré tiež uplatňovali výrobcov, s ktorými sa nemôže porovnávať, usmernenia. Ako už totiž bolo zdôraznené, pretože obrat súvisiaci s lyzínom v EHP, usmernenia výslovne nestanovujú, že pokuty ktorý dosiahli spoločnosti Sewon, Kyowa sa vypočítavajú podľa osobitného obratu, ale a Cheil v roku 199,5 bol rádovo 15, 16 iba že sa berú do úvahy určité faktory a 17 miliónov eur v uvedenom poradí. (skutočná hospodárska schopnosť podnikov Navyše celkový obrat ADM, ktorý ostáva spôsobiť škodu, veľkosť podnikov, špecifická ukazovateľom veľkosti a hospodárskej sily záťaž a reálny dosah správania predstavujú­ podniku, jasne ukazuje, že ADM je dvojná­ ceho porušenia každého podniku atď.), na sobne významnejší ako Ajinomoto, čo kom­ základe ktorých sa môže brať do úvahy obrat. penzuje skutočnosť, že má menší vplyv na V každom jednotlivom prípade teda patrí do trhu s lyzínom v EHP než Ajinomoto, právomoci Komisie pod dohľadom Súdu a vysvetľuje skutočnosť, že základná čiastka prvého stupňa, aby určila, či je potrebné pokuty bola stanovená v dostatočne odstra-

14 — Napadnutý rozsudok, bod 208. 15 — Napadnutý rozsudok, bod 210.

I - 4442

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

44. Na tento žalobný dôvod Súd prvého stupňa odpovedal, že „stačí pripomenúť, že 45. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že súd Spoločenstva uznal, že podnik môže byť „v súčasnosti neexistuje žiadna zásada právoplatne postihnutý dvomi súbežne pre­ medzinárodného verejného práva, ktorá biehajúcimi konaniami za to isté porušenie, zakazuje orgánom alebo súdom rôznych a teda dvojitou sankciou, jednou uloženou štátov stíhať a odsúdiť osobu za tie isté príslušným orgánom dotknutého členského skutky. Takýto zákaz by preto dodnes mohol štátu a druhou [orgánom] Spoločenstva. vyplývať len z veľmi úzkej medzinárodnej Táto možnosť súbehu sankcií je odôvodnená spolupráce, ktorá by viedla k prijatiu spoloč­ skutočnosťou, že tieto konania sledujú roz­ ných ustanovení, akými sú ustanovenia dielne ciele. Vzhľadom na to sa zásada ne bis uvedené v Dohovore, ktorým sa vykonáva in idem o to viac nemôže uplatniť na tento Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 prípad, keďže uskutočnené konania a sankcie uzatvorená medzi vládami štátov hospo­ uložené Komisiou na jednej strane a orgánmi dárskej únie Beneluxu, Spolkovou republi­ Spojených štátov a Kanady na druhej strane kou Nemecko a Francúzskou republikou skutočne nesledujú tie isté ciele. Ak v prvom o postupnom zrušení kontrol na ich spoloč-

16 — Napadnutý rozsudok, body 212 a 213. 17 — Napadnutý rozsudok, body 89 až 91.

I - 4443

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

ných hraniciach [Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; ducho prihliadol na „totožnosť skutkového Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaný 19. júna stavu vytýkaného Komisiou a orgánmi tre­ 1990 v Schengene (Luxembursko)]. V tejto tieho štátu ako na predbežnú podmienku súvislosti žalobcovia neuplatnili námietku uvedeného preskúmania“ 20. existencie znenia dohovoru, ktorý zaväzuje Spoločenstvo a tretie štáty, akými sú Spojené štáty alebo Kanada, a ktorý upravuje takýto zákaz“ 18.

18 — Napadnutý rozsudok, bod 92. 19 — Rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer/Commissione, 20 — Napadnutý rozsudok, bod 98. 7/72, Zb. s. 1281. 21 — Napadnutý rozsudok, body 99 a 100.

I - 4444

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

50. Napokon Súd prvého stupňa upresnil, že 52. Napriek tomu Súd prvého stupňa vylúčil „aj za predpokladu, že sa odsúdenie týkajúce skutočnosť, že neprihliadnutie na obrat na sa kartelovej dohody o lyzíne môže považo-

23 — Napadnutý rozsudok, body 103 a 104. 22 — Napadnutý rozsudok, body 101 a 102. 24 — Napadnutý rozsudok, bod 197.

I - 4445

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

relevantnom trhu predstavuje porušenie ale významný podiel na tomto obrate, nedá zásady proporcionality. Pokiaľ ide o ADM sa v tomto prípade platne argumentovať Company a ADM Ingredients, ktoré namie­ porušením zásady proporcionality, o to viac, tali, že výška pokuty bola neprimeraná, keďže že základná čiastka pokuty nebola stanovená dosahovala 115 % obratu, ktorý dosiahli na iba na základe samotného výpočtu vzťahujú­ trhu s lyzínom v EHP počas posledného roka ceho sa k celkovému obratu, ale aj na základe porušenia, Súd prvého stupňa uviedol, že obratu v sektore a iných relevantných okol­ „pokiaľ výška konečnej pokuty neprekročí ností, ako je povaha porušenia, jeho kon­ 10 % celkového obratu ADM počas posled­ krétny dopad na trh, rozsah relevantného ného roka porušenia, nemôže sa to považo­ geografického trhu, nevyhnutný odstrašujúci vať za neprimerané iba z dôvodu, že pre­ dopad sankcie, veľkosť a sila podnikov“ 26. kračuje obrat dosiahnutý na relevantnom trhu“ 25.

58. Odvolaním podaným 19. septembra 2003 ADM Company a ADM Ingredients navrhli, aby Súdny dvor zrušil rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa 56. Z toho podľa Súdu prvého stupňa zamietol žalobu proti napadnutému roz­ vyplývalo, že „zo všetkých predchádzajúcich hodnutiu, alebo subsidiárne, aby zrušil alebo úvah týkajúcich sa povahy porušenia a jeho znížil pokuty, ktoré im boli udelené, alebo konkrétneho dopadu... mohla Komisia ďalej subsidiárne, aby zrušil rozsudok a vrátil s prihliadnutím na rozsah relevantného vec na konanie na Súd prvého stupňa geografického trhu (EHP) legitímne dospieť a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, k záveru, že dohoda predstavovala, veľmi pokiaľ ide o konanie pred Súdom prvého závažný priestupok' v zmysle bodu 1 A stupňa a konanie pred Súdnym dvorom. druhého odseku tretej zarážky usmernení“ 28.

59. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania. 57. Na záver tejto analýzy Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a) v podstate potvrdil posúdenie porušenia, ktoré vykonala v napadnutom rozhodnutí Komisia, b) dom­ nieval sa však, že na účely zabezpečenia dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania a v súlade so znením usmernení sa musia III — Právne posúdenie zvýšenia a zníženia stanovené na základe existencie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností uplatňovať na základnú čiastku pokuty a nie, ako to urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, na čiastku vyplý­ 60. Odvolacie dôvody, ktoré uplatnili odvo­ vajúcu z prvého zvýšenia po uplatnení iných latelia proti rozsudku Súdu prvého stupňa, sa priťažujúcich alebo poľahčujúcich okol­ týkajú: ností 29, a c) v dôsledku toho znížil výšku pokuty uloženú ADM Company a ADM Ingredients, pričom ju stanovil na 43 875 000 eur.

62. Ako som práve pripomenul, prvým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že iv) nesprávne posúdenie dôkazov vo veci Súd prvého stupňa nesprávne posúdil, že konkrétneho dopadu kartelovej dohody Komisia v napadnutom rozhodnutí neporu­ na trh; šila zásadu zákazu retroaktivity.

63. V tejto súvislosti uvádzajú, že ako bolo v) porušenia zásady proporcionality, pokiaľ preukázané rozhodnutiami Komisie z roku ide o nezohľadnenie obratu dosiahnu­ 1994 týkajúcimi sa kartelov s cementom tého odvolateľmi na relevantnom trhu, a s lepenkou, pred prijatím usmernení o nesplnenie povinnosti odôvodnenia zvyčajne vypočítavala výšku pokút Komisia, rozsudku Súdu prvého stupňa v tejto pričom sa opierala o obrat podnikov dosiah­ súvislosti a o nesprávne právne posúde­ nutý na relevantnom trhu. Na základe tejto nie, ktorého sa dopustil Súd prvého metodiky výpočtu výška pokút vo vše­ stupňa tým, že nezohľadnil obrat na obecnosti zodpovedala percentuálnej sadzbe relevantnom trhu po tom, ako konšta­ medzi 2,5 a 9 % uvedeného obratu. Tým, že toval, že Komisia porušila usmernenia; usmernenia upravujú mechanizmus výpočtu,

I - 4448

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

ktorý naopak vôbec neprihliada na obrat 66. Napokon sa Súd prvého stupňa dopustil podnikov, ktoré sú účastníkmi porušenia, nesprávneho právneho posúdenia tým, že spôsobujú radikálnu zmenu praxe, ktorú z judikatúry Súdneho dvora, najmä sleduje Komisia už od roku 1998. z rozsudku Musique Diffusion française 30 vyvodil, že v konaní o stanovení výšky pokút mohla Komisia úplne slobodne zvýšiť úroveň pokút, aby ju prispôsobila potrebám politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.

— Komisia by pri konaní mala dodržiavať zásadu zákazu diskriminácie. Umožne­ nie Komisii retroaktívne uplatňovať určitú metodiku výpočtu pokút by znamenalo neodôvodnenú diskriminá­ ciu medzi podnikmi, ktoré sa dopustili — pri neexistencii usmernení teda nič porušení práva hospodárskej súťaže Komisii nebránilo, aby uložila odvolate­ v rovnakom období, ale ktoré boli ľom pokutu, ktorú skutočne uložila, sankcionované v iných obdobiach.

68. Na druhej strane Komisia obhajuje — na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, úvahu, ktorú sledoval Súd prvého stupňa, táto právomoc nie je absolútna. Na a odpovedá na odvolacie dôvody odvolateľov jednej strane je obmedzená po­ pripomínajúc, že: dmienkami upravenými v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, na druhej strane môžu podniky poznať sankcie, ktoré sa vzťahujú na porušenie práva hospo­ dárskej súťaže, keďže sú výslovne uve­ dené v samotnom článku 15, — v oblasti stanovovania výšky pokút za porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže nikdy neexistovala ustálená prax, podľa ktorej by Komisia stále postupo­ vala v čase pred prijatím usmernení,

— aj keď je pravda, že Komisia musí pri konaní dodržiavať zásadu právnej istoty, táto zásada nevyžaduje, aby si podniky mohli vopred presne vypočítať výšku — aj keby sa pripustila existencia takej pokuty, ktorá by im mohla byť uložená praxe, rozsudok Musique Diffusion za porušenia súťažného práva Spoločen­ française priznáva Komisii právomoc, stva.

I - 4450

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

69. Komisia okrem toho tvrdí, že uplatňo­ ňovanie usmernení na porušovania práva vanie usmernení aj na skutky spáchané v čase hospodárskej súťaže spáchané pred nado­ pred nadobudnutím ich účinnosti nie je ani budnutím ich účinnosti bolo porušením porušením článku 7 Európskeho dohovoru zásady zákazu retroaktivity. o ochrane ľudských práv, ktorý odvolatelia viackrát spomínajú.

32 — Pozri návrhy vo veci Dansk Rørindustri, už citované, body 31 — Návrhy prednesené 8. júla 2004, rozsudok z 28. júna 159 až 165. 2005, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 až C-208/02 P 33 — Pozri návrhy vo veci Dansk Rørindustri, už citované, body a C-231/02 P, Zb. s. I-5425. 155 až 160.

I - 4451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

73. V citovaných návrhoch som teda uviedol, 77. V napadnutom rozsudku Súd prvého že zo strany Komisie nedošlo k porušeniu stupňa uznal, že zásada rovnosti zaobchá­ zásady zákazu retroaktivity, pretože aj keď sa dzania vyžaduje, aby podniky, ktoré sa uplatňuje nová metodika výpočtu uvedená dopúšťajú porušení rovnakého druhu v usmerneniach, v každom prípade dodržala v súčasne plynúcich obdobiach, podliehali hranice upravené v článku 15 nariadenia rovnakým sankciám bez ohľadu na nevyh­ č. 17 tak, ako ich vykladá judikatúra Súdneho nutne náhodný čas, keď bolo vo vzťahu k nim dvora. prijaté rozhodnutie. Napriek tomu sa dom­ nieval, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu tejto zásady, a to znovu vzhľa­ dom na presvedčenie, že usmernenia nezme­ nili právny rámec upravený v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

74. Keďže ešte Súdny dvor v uvedenej veci nevyhlásil rozsudok, nevidím v tejto chvíli dôvod, aby som sa odchýlil od názoru, ktorý som vyjadril v súvislosti s citovanými vecami Dansk Rørindustri a i. 78. Súd prvého stupňa sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Zmena ustálenej správnej praxe totiž predstavuje zmenu právneho rámca, pretože sa prejavuje v zmene právnych ustanovení, ktoré je Komisia povinná dodržiavať. 75. Domnievam sa teda, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

83. Odvolatelia teda opäť vychádzajú z predpokladu, že usmernenia sa nemôžu uplatniť na porušenia práva hospodárskej súťaže, ku ktorým došlo v čase pred ich prijatím, pretože by vybočovali zo sankčného systému platného v čase spáchania týchto porušení. 81. Okolnosť, že sankcie uložené podnikom pred prijatím usmernení neboli v praxi také vysoké vyplýva výlučne z politickej voľby Komisie, ktorá mohla na základe právomoci voľnej úvahy uznanej Súdnym dvorom v rozsudku Musique Diffusion française zvýšiť úroveň pokút na účely zvýšenia účin­ 84. Ako však už bolo uvedené vyššie, takýto nosti politiky Spoločenstva v oblasti hospo­ predpoklad je nedôvodný. V tejto súvislosti dárskej súťaže. len odkážem na úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch 70 a 71, v ktorých som pripomenul, ako Komisia v tomto prípade neporušila zásadu zákazu retroaktivity, keďže i) mohla na základe svojej právomoci voľnej úvahy zvýšiť vše­ obecnú úroveň sankcií pod podmienkou, že sa zosúladí s ustanoveniami v oblasti pokút za porušenie práva hospodárskej súťaže platnými v čase spáchania namietaných 82. Hneď poviem, že rovnako ako Komisii sa porušení, a ii) metodika výpočtu uvedená mi zdá, že druhý odvolací dôvod odvolateľov v usmerneniach sa javí byť úplne v súlade je z hľadiska iného právneho aspektu opä­ s právnym rámcom článku 15 nariadenia tovným uplatnením argumentov, ktoré už č. 17. boli uvedené v súvislosti s údajným poruše­ ním zásady zákazu retroaktivity. Odvolatelia totiž namietajú proti porušeniu rovnosti zaobchádzania výlučne z dôvodu, že sank­ cionované zaobchádzanie, ktorému boli vystavení, nebolo totožné so zaobchádzaním, ktoré Komisia vyhradila iným kartelom uzavretým v rovnakom čase ako kartel 85. Domnievam sa preto, že aj druhý odvo­ s lyzínom, ale ktoré boli predmetom roz- lací dôvod sa musí zamietnuť.

90. Podľa Komisie naopak Súd prvého 88. a) Pokiaľ ide najskôr o dôvod týkajúci sa stupňa vzhľadom na judikatúru Súdneho údajného porušenia zásady ne bis in idem, dvora správne definoval dopad zásady ne odvolatelia z rozsudkov Súdneho dvora vo bis in idem. Podľa jej názoru je to preto, že veciach Walt Wilhem a Boehringer vyvo­ v medzinárodnom právnom poriadku by dzujú že Komisia bola povinná prihliadať na uplatňovanie tejto zásady mohlo vyplývať sankciu uloženú orgánmi tretieho štátu za to iba z príslušných ustanovení dohovorov, isté protiprávne konanie. Táto povinnosť je avšak ako zdôraznil Súd prvého stupňa, všeobecnou právnou zásadou, ktorá sa vzťa­ v súčasnosti znenie žiadneho dohovoru huje na všetky prípady súbehu sankcií, aj keď sú výsledkom výkonu rôznych trestných právomocí v medzinárodnom právnom poriadku. Súd prvého stupňa teda citovanú 34 — Napadnutý rozsudok, bod 92.

I - 4454

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

nezaväzuje Komisiu, aby znížila sankcie takže sa neochotne vzdávajú výkonu tejto o sankcie uložené v zahraničí alebo na ne právomoci vo vzťahu k protiprávnemu sprá­ prihliadala. vaniu, ktoré určitým spôsobom súvisí s vlastným právnym poriadkom, aj keď už toto správanie bolo predmetom konania pred orgánmi iných štátov.

91. Podľa Komisie ďalej Súd prvého stupňa správne vylúčil skutočnosť, že porušenia, ktoré odvolateľom vytýkala Komisia a orgány Spojených štátov a Kanady, boli totožné. Ako totiž uznal Súdny dvor v rozsudku Boehringer, malo by sa rozlišovať 94. Napokon, rovnaké mnohostranné medzi dohodami uzavretými na medzinárod­ nástroje, ktoré upravujú zásadu ne bis in nej úrovni, ktorými vzniká kartel („skutkový idem, vo všeobecnosti obmedzujú jej uplat­ stav“) a ktoré môžu byť prípadne rovnaké, niteľnosť iba na súdne rozhodnutia v tom a medzi ich predmetom a ich rozsahom istom štáte. uplatňovania. V tomto prípade sa pokuta, ktorú uložila Komisia, práve týka výlučne vykonávania dohody na území EHP, a teda odlišných porušení ako tých, ktoré vytýkali dotknuté orgány tretích štátov.

98. S týmto myšlienkovým smerom výslovne súhlasili niektoré vnútroštátne ústavné súdy 38. Rozsudkom z 31. marca 1987 napríklad nemecký Bundesverfassungsge­ richt (spolkový ústavný súd) vylúčil skutoč­ nosť, že dotknutá zásada „sa môže považovať za všeobecne uznávanú zásadu medzinárod­ ného práva“ 39. Rovnako v dvoch rozsudkoch taliansky Corte costituzionale (ústavný súd) uviedol, že samotná skutočnosť, že táto zásada je bežná v takmer všetkých vnútro­ štátnych právnych poriadkoch, nie je dosta­ 97. Práve uvedené tvrdenie jasne potvrdila aj točným dôvodom na to, aby sa považovala za medzinárodná judikatúra. Najmä Medziná­ všeobecnú zásadu medzinárodného práva, rodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu ktorá sa vzťahuje aj na cudzie rozsudky 40. neváhal uznať, že „zásada ne bis in idem sa v určitej forme prejavuje ako neoddeliteľná súčasť vnútroštátnych zákonníkov mnohých 37 — Decision on the Defence Motion on the Principle of Non-bis­ in-idem, Prosecutor v. Duško Tadić, vec č. IT-94-1, T.Ch. II, štátov. Vždy, keď ide o charakteristiku ne bis 14. novembra 1995. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. in idem, dvojité odsúdenie alebo autrefois Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu uviedol: „the principle of non bis in idem appears in some form as acquit, autrefois convict, táto zásada bežne part of the internal legal code of many nations. Whether characterised as non bis in idem, double jeopardy or autrefois chráni osobu pred tým, aby bola stíhaná acquit, autrefois convict, this principle normally protects dvakrát alebo potrestaná dvakrát pre tie isté a person from being tried twice or punished twice for the same acts. This principle has gained a certain international činy. Táto zásada získala určité medziná­ status since it is articulated in Article 14(7) of the International Covenant on Civil and Political Rights as rodné postavenie, keďže je uvedená v článku standard of a fair trial, but it is generally applied so as to 14 ods. 7 Medzinárodného paktu cover only a double prosecution within the same State. The principle is binding upon this International Tribunal to the o občianskych a politických právach ako extent that it appears in Statute, and in the form it appears there“. pravidlo práva na spravodlivý proces, ale 38 — Napokon je potrebné pripomenúť, že ako sa zdá, hoci väčšina všeobecne sa uplatňuje tak, aby sa vzťaho­ právnych poriadkov štátov medzinárodného spoločenstva upravuje zásadu ne bis in idem, spravidla ustanovujú, že táto vala len na dvojité stíhanie v rámci toho zásada má výlučne vnútroštátnu pôsobnosť Ak sa nemýlim, istého štátu. Táto zásada je pre tento Medzi­ napríklad spomedzi členských štátoch Európskej únie iba holandský právny poriadok uznáva cudzím rozsudkom národný tribunál záväzná v rozsahu, v akom účinok rozsúdenej veci v plnom rozsahu, obdobne ako to platí pre vnútroštátne rozsudky. 39 — Rozsudok z 31. marca 1987, 2 BvM 2/86. Neoficiálny preklad. 40 — Corte Costituzionale italiana, 18. apríla 1967, č. 48, v Giur. Cost., 1967, I, s. 299; a 8. apríla 1976, č. 69, v Giur. 36 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Cost., 1976, s. 432.

100. Ale aj za predpokladu, že úvaha odvo­ lateľov je dôvodná, a teda že existuje všeobecná zásada, podľa ktorej aj keď neexis­ tujú príslušné dohovory, tá istá osoba nemôže byť viackrát trestaná v rozdielnych štátoch za to isté protiprávne správanie, 102. V tejto súvislosti je dostatočné, ak sa uplatňovanie tejto zásady by aj tak, ako to pripomenie, že predpokladom na uplatňova­ nedávno pripomenul Súdny dvor, podliehala nie kartelového práva Spoločenstva, a teda na „trojitej podmienke totožnosti skutkových konanie Komisie je práve existencia dohody, okolností, porušovateľa a chráneného práv­ rozhodnutie alebo zosúladený postup, ktorý neho záujmu“ 42. Inými slovami, iba za „môžu ovplyvniť obchod medzi členskými takých okolností by sa dalo hovoriť štátmi“ a ktoré majú za cieľ alebo následok o situácii súbehu sankcií relevantnej na účely uplatňovania dotknutej zásady. Aj keby sme 43 — Napadnutý rozsudok, bod 90. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiež rozsudky z 18. novembra 1987, Maïzena a i., 137/85, Zb. s. 4587, v ktorom Súdny dvor vylúčil existenciu porušenia zásady ne bis in idem, keďže dve kaucie 41 — Pokiaľ ide o tento dohovor, zdá sa mi podstatné, že hoci požadované od tej istej osoby za tie isté skutky sledovali upravuje zásadu ne bis in idem vo vzťahu medzi zmluvnými „úplne odlišné ciele“ (body 22 a 23). štátmi, vo svojom článku 55 upravuje možnosť na túto zásadu 44 — Pozri rozsudok Aalborg Portland a i., už citovaný, bod 338: za určitých okolností neprihliadať. „zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovať tú istú osobu 42 — Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cieľom C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, chrániť ten istý právny záujem“. Kurzívou zvýraznil generálny C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338. advokát.

105. Nezdá sa mi, že by odkaz odvolateľov na zásadu, ktorú Súdny dvor vyjadril 103. Z toho vyplýva, že keď Komisia sank­ v rozsudku Walt Wilhelm, podľa ktorej musí cionuje protiprávne správanie, ktoré ako Komisia pri stanovení výšky pokuty prihlia­ v tomto prípade môže vychádzať z jedinej dať na sankcie, ktoré už boli uložené podniku „medzinárodnej stratégie“, jej cieľom je za skutky, ktorých sa dopustili porušením chrániť osobitný „právny záujem“, voľnú práva hospodárskej súťaže členského štátu, hospodársku súťaž na spoločnom trhu, mohol viesť k inému záveru. Podľa odvola­ a teda odlišnom, ako je trh chránený orgánmi teľov nie je dôvod na nerozšírenie rozsahu tretích krajín. Osobitosť chráneného práv­ tejto zásady spravodlivosti o „prirodzenú neho záujmu sa neprejavuje len v zásadách spravodlivosť“ aj na represívne rozhodnutia a pravidlách, ktoré charakterizujú právo prijaté orgánmi tretích štátov. Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ale aj v posúdeniach, ktoré vykonáva Komi­ sia. Tieto posúdenia spočívajú v každom prípade najmä na zistení účinkov údajného protisúťažného správania na osobitnú hospo­ dársku štruktúru, ktorú predstavuje spoločný trh, a ktoré sa teda môžu podstatne odlišovať 106. Ako však správne upresnil Súd prvého od posúdení, ktoré prípadne vykonávajú stupňa 45, Súdny dvor zakotvil uvedenú cudzie orgány. zásadu s ohľadom na osobitnú situáciu, ktorá platí v Spoločenstve a ktorá na jednej strane vyplýva z úzkej vzájomnej závislosti medzi vnútroštátnymi trhmi a spoločným trhom a na druhej strane z osobitného systému rozdelenia právomocí v oblasti kartelov medzi Spoločenstvo a členské štáty. Právo Spoločenstva a právo hospodárskej súťaže členských štátov prihliadajú na kartely z iných, aj keď vzájomne sa doplňujúcich 104. Dodávam, že požiadavka totožnosti hľadísk: „článok [81] totiž prihliada na chráneného právneho záujmu (požiadavka, kartely z hľadiska prekážok, ktoré z nich na ktorú v konečnom dôsledku predpoklad môžu vyplývať pre obchod medzi členskými odvolateľov vôbec neprihliada) predstavuje podľa môjho názoru podstatné hľadisko skúmanej otázky, pretože úzko súvisí so základným cieľom akéhokoľvek sankčného 45 — Pozri napadnutý rozsudok, bod 99 a tam citovanú judikatúru.

46 — Rozsudok Wilhem a i., už citovaný, bod 3. 110. Mohli by sme sa však opýtať, či by 47 — Rozsudok Boehringer/Komisia, už citovaný, bod 3. mimo rámca tak osobitných vzťahov medzi 48 — Rozsudok Wilhem a i., už citovaný, bod 11. 49 — Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Pripomínam, že tento nový systém zaviedol systém „paralelných právomocí“ založený na súbež­ 50 — Pozri napadnutý rozsudok, bod 99 a tam citovanú judikatúru. nom uplatňovaní súťažných pravidiel Zmluvy, ktoré vykonáva 51 — Ako správne Súd prvého stupňa pripomenul, Súdny dvor Komisia a vnútroštátne orgány a súdy. Vnútroštátne orgány v rozsudku Boehringer/Komisia iba hypoteticky uviedol a súdy už môžu konkrétne uplatňovať článok 81 ods. 3 ES, prípadnú povinnosť Komisie, aby prihliadala aj na sankcie ktorý upravuje možnosť neuplatniť zákaz uvedený už uložené orgánmi tretieho štátu. Pozri rozsudok Boehrin­ v článku 81 ods. 1 ES. ger, už citovaný, bod 3.

I - 4459

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

113. Domnievam sa, že najskôr je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie rozsudku jasné a úplné, aby sa umožnilo dotknutým osobám jednak zistiť obsah prijatého rozhodnutia a prípadne preskúmať možnosť namietať 111. Musím však povedať, že aj keby sme sa jeho legitimitu a jednak umožniť Súdnemu chceli prikloniť k tejto alternatíve, neverím, dvoru vykonať svoje súdne preskúmanie 53. že by sa výsledok, ku ktorému som dospel Súdny dvor však upresnil, že „povinnosť vyššie, zmenil, pretože v tomto prípade odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupňa, nenastali predpokladané podmienky. aby poskytol vysvetlenie, v ktorom by sa V našom prípade totiž Komisia (a Súd vyčerpávajúcim spôsobom postupne zaobe­ prvého stupňa proti tomuto rozboru nena­ ral každou zo všetkých úvah účastníkov mietal) i) výslovne odkazovala na „trh konania. Odôvodnenie teda môže byť impli­ s lyzínom v EHP“ a ii) postihla účasť citné za podmienky, že umožní zúčastneným odvolateľov na dohodách o cenách osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré a o objeme predaja, ktoré sa týkali osobitne boli dotknuté opatrenia prijaté, a Súdnemu a výslovne tohto trhu, aj keď patrili do súboru dvoru disponovať informáciami dostatoč- dohôd a zosúladených postupov uzavretých na celosvetovej úrovni 52. 53 — Pozri najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 až 34, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, 52 — Pozri napadnuté rozhodnutie, najmä body 186 až 212. bod 70.

I - 4460

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

I - 4461

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

záveru, že Komisia „platne preukázala nega­ 122. Tieto požiadavky vyplývajúce tívny dopad kartelu na trh“ 56. z citovaných ustanovení najmä nespĺňa odvolanie, ktoré sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu prípadného skreslenia dôka­ zov, obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupňa, vrátane tých, ktoré sa opie­ rajú o skutkový stav, ktorý výslovne tento súd 120. Skôr ako sa pristúpi k analýze odvola­ zamietol. Také odvolanie by totiž cieho dôvodu, je vhodné stručne pripome­ v skutočnosti predstavovalo žiadosť núť, že v zmysle článku 225 ES a článku 51 o opätovné preskúmanie žaloby predloženej Štatútu Súdneho dvora sa proti rozsudkom Súdu prvého stupňa, čo však nespadá do vydaným Súdom prvého stupňa možno právomoci Súdneho dvora 59. odvolať „len v právnych otázkach“. Z toho vyplýva, že posúdenie skutkového stavu s výhradou prípadu skresľovania dôkazov predložených Súdu prvého stupňa nepred­ stavuje právnu otázku, ktorá podlieha pre­ skúmaniu Súdnym dvorom 57.

I - 4462

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

124. Zdá sa mi, že kritika odvolateľov proti 126. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy úvahe Súdu prvého stupňa je nedôvodná. Zo teda navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že znenia rozhodnutia a napadnutého rozsudku tento dôvod je neprípustný. totiž vyplýva, že Komisia poskytla viaceré dôkazy o náraste cien vyvolanom kartelom a že tieto dôkazy Súd prvého stupňa vyčerpávajúco preskúmal, pričom uviedol, že niektoré dôkazy žalobcovia ani nespo­ chybňovali 60. Okrem toho pripomínam, že súd prvého stupňa tiež analyzoval opačné argumenty predložené žalobcami skôr, ako 5. O porušení zásady proporcionality dospel k záveru, že nemohli vyvrátiť dôkazy, ktoré predložila Komisia 61.

127. Šiestym, siedmym a ôsmym odvolacím dôvodom odvolatelia vznášajú rôzne otázky týkajúce sa údajného porušenia zásady pro­ porcionality. Z dôvodu ľahšieho výkladu považujem za užitočné preskúmať najskôr ôsmy odvolací dôvod.

133. Komisia napokon uvádza, že judikatúra citovaná odvolateľmi na podporu ich tvrdení 130. Z toho by malo vyplývať, že v prípade, sa na vec nevzťahuje. ak Komisia na tento obrat neprihliadala, je výška pokuty nevyhnutne neprimeraná. To bolo preukázané práve v tomto prípade, keď je pokuta uložená ADM Company a ADM Ingredients stanovená vo výške 115 % obratu, ktorý dosiahli na relevantnom trhu. 134. Pokiaľ ide o vec KNP, aj keby sa pripustilo, že Súdny dvor v tomto rozsudku stanovil, že pokuty musia byť primerané k obratu dosiahnutému na relevantnom trhu, v každom prípade upresnil, že toto tvrdenie, ako správne posúdil Súd prvého stupňa, úzko súvisí s osobitným prípadom, ktorý bol 131. Komisia na druhej strane odpovedá, že predmetom konania v uvedenej veci, ani usmernenia, ani judikatúra Spoločenstva a nemôže sa povýšiť na všeobecnú zásadu ju nezaväzujú prihliadať na obrat dosiahnutý záväznú pre Komisiu. podnikmi na relevantnom trhu na účely určenia výšky pokút. Tento obrat je naopak iba jedným z prvkov, na ktoré Komisia na tieto účely môže prihliadať.

135. Pokiaľ ide o rozsudok Parker Pen, Komisia uvádza, že v tejto veci jej Súd prvého stupňa vôbec neuložil povinnosť prihliadať na obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu. Súd prvého stupňa iba 132. Okrem toho vyžadovanie, aby boli upozornil Komisiu, aby neprikladala nepri­ pokuty primerané k obratu dosiahnutému meraný význam celosvetovému obratu, ak na relevantnom trhu, by podľa Komisie obrat dosiahnutý na relevantnom trhu pred­ neumožnilo dosiahnuť pokutu, ktorá by bola stavuje minimálnu časť prvého spomínaného skutočne primeraná dĺžke trvania obratu. Napriek tomu Súd prvého stupňa aj a závažnosti porušenia, ako to vyžaduje tak potvrdil, že obrat na relevantnom trhu je článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Komisia iba jednou z mnohých okolností, na ktoré musí naopak prihliadať na mnohé okolnosti, môže Komisia prihliadať v konaní ktoré vedú k určeniu výšky pokút dostatočne o stanovenie pokuty.

65 — Rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31. 64 — Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, 66 — Rozsudok British Sugar/Komisia, už citovaný, bod 48. C-185/95, Zb. s. I-8417, bod 128, a z 29. apríla 2004, British 67 — Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný, Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47. bod 365.

I - 4465

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

142. V tejto súvislosti musím priznať, že — zdôraznil, že Komisia výslovne neodká­ posúdenie, ktoré vykonal Súd prvého stupňa zala na posúdenie špecifickej záťaže, v napadnutom rozsudku v tejto osobitnej a teda na skutočný dopad správania súvislosti, nie je veľmi jasné. Pri zisťovaní, či každého podniku, ktoré predstavuje sa v napadnutom rozhodnutí Komisie dodr­ porušenie hospodárskej súťaže žala zásada proporcionality, totiž: (bod 194),

— pripomenul, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „časť obratu zodpove­ dajúca tovaru, ktorý je predmetom — pripomenul, že v zmysle usmernení sa porušenia, môže poskytnúť správnu závažnosť porušení určuje na základe informáciu o rozsahu porušenia na viacerých faktorov (bod 183), relevantnom trhu“ 68 (bod 196),

— dospel k záveru, že tým, že Komisia neprihliadla na obrat na relevantnom trhu, porušila usmernenia, keďže vyža­ — upresnil, že usmernenia na jednej strane dujú, aby sa prihliadalo na „skutočnú nestanovujú, že výška pokút sa vypočí­ hospodársku schopnosť“ a na „špeci­ tava na základe celkového obratu alebo fickú záťaž“ dotknutých podnikov obratu dosiahnutého podnikmi na rele­ (bod 197). vantnom trhu, a na druhej strane nebránia, aby sa také obraty brali do úvahy pri stanovení výšky pokuty (bod 187),

v EHP predstavoval relatívne významný po­ veciach Dansk Rørindustri a i. 69, pripome­ diel obratu dosiahnutého žalobcami na nutím, že podľa ustálenej judikatúry má svetovom trhu s lyzínom a iii) základná Komisia osobitne rozsiahlu právomoc voľnej čiastka pokuty nebola stanovená na základe úvahy vo vzťahu k výberu faktorov, ktoré výpočtu opierajúceho sa o celkový obrat, ale majú byť vzaté do úvahy na účely určenia aj na základe iných relevantných faktorov výšky pokút. Ako pripomenul sám Súdny (body 200 až 205). dvor, „závažnosť porušenia musí byť preuká­ zaná v závislosti od viacerých skutočností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohľadňovať“ 70. Medzi týmito počet­ nými posudzovanými okolnosťami porušenia môžu byť napríklad aj veľkosť a hospodárska 144. Zdá sa teda, že odôvodnenie, ktoré sila podnikov dopúšťajúcich sa porušenia, prijal Súd prvého stupňa, je rozporné. Zdá úloha jednotlivých podnikov pri uskutočnení sa, že Súd prvého stupňa sa najskôr domnie­ porušenia, hospodárske a právne súvislosti, val, že Komisia mala vypočítať výšku pokuty za akých došlo k porušeniu 71. s prihliadnutím na obrat dosiahnutý po­ dnikmi na relevantnom trhu. Následne však neváhal stanoviť, že z judikatúry Súdneho dvora sa nedá vyvodiť existencia takej povinnosti a že teda pokuta bola vypočítaná správne.

145. Vzhľadom na neistotu, ktorá vyplýva z úvah Súdu prvého stupňa, sa teda domnie­ vam, že je vhodné zistiť, či táto neistota 147. Pokiaľ ide najmä o prihliadnutie na neviedla k takému nesprávnemu právnemu obrat podniku, v rozsudku Musique Diffu­ posúdeniu, ktoré by malo vplyv na záver, ku sion française Súdny dvor upresnil, že „na ktorému dospel Súd prvého stupňa. účel stanovenia pokuty je možné prihliadnuť na celkový obrat podniku… ako na časť tohto obratu zodpovedajúcu tovaru, ktorý je pred-

150. Na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdí 148. Z týchto tvrdení vyplýva, že aj keď sú Súd prvého stupňa, táto povinnosť nevyplýva globálny obrat a obrat na relevantnom trhu ani zo znenia usmernení. užitočnými a relevantnými údajmi o hospo­ dárskej sile podniku, predstavujú iba dva z rôznych faktorov, na ktoré môže Komisia prihliadať pri posudzovaní závažnosti poru­ šenia. Komisia preto nie je povinná prihliadať na obrat dosiahnutý podnikmi na relevant­ nom trhu. 151. V tejto súvislosti sa usmernenia obme­ dzujú na to, že vyzývajú Komisiu, že má „brať do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným prevádzkovateľom, najmä spo­ trebiteľom“ (bod A štvrtý odsek), a prihliadať na to, že „keď sa priestupok týka viacerých podnikov (napr. kartelov), možno bude nutné v niektorých prípadoch uplatniť zvá­ 149. Toto práve uvedené tvrdenie nie je ženie výšky pokút stanovených v rámci podľa môjho názoru v rozpore s tvrdeniami každej z troch kategórií, aby bola zohľadnená Súdneho dvora v rozsudku KNP, na ktorý špecifická záťaž, a teda aj reálny dosah odvolatelia viackrát vo svojom odvolaní porušovania pravidiel každého podniku odkazujú. V tejto súvislosti pripomínam, že v hospodárskej súťaži, predovšetkým tam, v uvedenom prípade žalobca tvrdil, že kde je značná disparita medzi veľkosťou Komisia nesprávne prihliadla pri určovaní podnikov, ktoré sa dopúšťajú tých istých pokuty na predaj v rámci dotknutej skupiny, priestupkov“ (bod A šiesty odsek). a teda na časť obratu na relevantnom trhu. Vzhľadom na tieto okolnosti je odôvodnené tvrdenie Súdneho dvora uvedené v bodoch 61 a 62 tohto rozsudku, podľa ktorého prihliadnutie na obrat na relevantnom trhu, vrátane obratu vyplývajúceho z vnútorného 152. Inými slovami, pri stanovení výšky pokuty musí Komisia dohliadať na to, aby 72 — Rozsudok Musique Diffusion française a i., už citovaný, bola pokuta primeraná špecifickej záťaži bod 121. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. a reálnemu dosahu, ktorý má správanie

153. Napokon netreba zabudnúť, že 156. Je však potrebné sa opýtať, či nesprávne v mnohých prípadoch práve svetový obrat právne posúdenie, ktorého sa dopustil Súd (celkový alebo sektorový) predstavuje naj­ prvého stupňa, môže ovplyvniť záver, ku väčší údaj o hospodárskej sile podniku ktorému tento súd dospel a podľa ktorého sa a prispieva k uloženiu pokuty, ktorá je k nej mala výška pokuty v každom prípade pova­ čo primeranejšie. K tomu podľa môjho žovať za primeranú na základe iných fakto­ názoru dochádza práve v prípadoch nadná­ rov, ktoré vzala do úvahy Komisia. Ako je rodných podnikov, ktoré pôsobia na svetovej totiž známe, podľa ustálenej judikatúry, „ak aj v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva Spoločen­ 73 — Napadnuté rozhodnutie, bod 304. stva, jeho výroková časť sa napriek tomu javí

I - 4469

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

ako dôvodná z iných právnych dôvodov, 160. V tejto súvislosti sa mi s výhradou, preto musí byť odvolanie zamietnuté“ 74. pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie vo veci neexistencie porušenia usmernení zo strany Komisie, zdá jednoduché odpovedať, že pri preskúmaní konania, ktoré sa má sledovať na určenie výšky pokút, môže Súd prvého stupňa vykonať aj neobmedzenú právomoc. Týmto spôsobom má možnosť nahradiť svojím posúdením posúdenie Komisie, ak sa ukáže, že Komisia porušila právne predpisy 157. Ako som uviedol vyššie, výpočet pokút alebo právne zásady. uložených Komisiou a potvrdených Súdom prvého stupňa vzal riadne do úvahy nerov­ nosť medzi veľkosťami a zdrojmi účastníkov kartelu. Z toho sa teda musí vyvodiť, že aj keď sa rozsudok považuje v tejto súvislosti za postihnutý právnou vadou, jeho výrok je naďalej dôvodný.

165. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora a ako som už pripomenul (bod 109 vyššie), odô­ vodnenie rozsudku môže byť stručné za podmienky, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bolo dotknuté opatrenie prijaté, a Súdnemu dvoru disponovať informáciami dostatočnými na to, aby mohol vykonať svoju súdnu kon­ trolu 75. 168. V druhom rade Súd prvého stupňa rozsiahlym spôsobom vyvrátil argumentácie odvolateľov a zamietol ich stanovisko, podľa ktorého ustálená judikatúra ukladala Komisii povinnosť prihliadať na obrat na relevant­ 166. Na základe toho sa mi zdá, že aj keď nie nom trhu. je vylúčené, že Súd prvého stupňa neodpo­ vedal výslovne na niektoré zo špecifických tvrdení, napadnutý rozsudok aj tak spĺňa povinnosť odôvodnenia. Po konštatovaní, že Komisia porušila ustanovenia uvedené v usmerneniach, totiž Súd prvého stupňa zisťoval, či tento nedostatok spôsobil poru­ šenie zásady proporcionality pokút. V tejto súvislosti sa domnieval, že Komisia aj tak túto zásadu dodržala, a jasne uviedol dôvody, pre ktoré bolo možné dospieť k takémuto záveru. 169. Napokon sa Súd prvého stupňa snažil zvýrazniť, že aj keby sa pripustila existencia takejto povinnosti, metóda určenia pokút, ktorú použila Komisia v napadnutom roz­ hodnutí, nespôsobila neprimeranosť pokuty. 167. Súd prvého stupňa predovšetkým pri­ Obrat zodpovedajúci predaju lyzínu v EHP pomenul, že článok 15 nariadenia č. 17 totiž predstavoval relatívne významný podiel ukladá, aby konečná suma pokuty nepresa- obratu dosiahnutého odvolateľmi na sveto­ vom trhu s lyzínom. V každom prípade nebola základná čiastka pokuty vypočítaná len na základe celkového obratu, ale aj iných 75 — Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný, faktorov, ako je sektorový obrat, povaha bod 372, a z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C-120/99, Zb. s. I-7997, bod 28. porušenia, konkrétny dopad porušenia na

173. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení odvolateľov sa dotknuté základné čiastky nemôžu považovať za diskriminačné len z dôvodu, že neboli určené na základe 171. Deviatym odvolacím dôvodom napo­ príslušných obratov na relevantnom trhu. kon odvolatelia tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že schválil, že Komisia na účely výpočtu pokuty stanovila rovnakú základnú čiastku pre ADM a Ajinomoto napriek tomu, že posledný uvedený mal na relevantnom trhu (trh s lyzínom v EHP) podiel v rozsahu 174. Po tomto upresnení by sa mohlo približne dvojnásobku podielu ADM. S po­ v každom prípade hypoteticky hovoriť dnikmi iných veľkostí sa preto zaobchádzalo o porušení zásady rovnosti zaobchádzania, obdobným spôsobom. Vzhľadom na túto ak Súd prvého stupňa považoval základnú odlišnosť veľkosti a na skutočnosť, že Súd čiastku uloženú ADM Company za legi­ prvého stupňa konštatoval, že Komisia musí tímnu, hoci sa nachádza v odlišnej situácii vždy prihliadať na obrat na relevantnom ako Ajinomoto, a teda oproti podniku, pre ktorý bola vypočítaná rovnaká základná čiastka. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho 76 — Pozri napadnutý rozsudok, bod 205. dvora je totiž zásada rovnosti zaobchádzania

I - 4472

ARCHER DANIELS MIDLAND A ARCHER DANIELS MIDLAND INGREDIENTS/KOMISIA

porušená vtedy, ak sa µ porovnateľnými 177. A teda práve vzhľadom na tieto dve situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa kritériá, ktoré Komisia prijala (celkový sve­ s rozdielnymi situáciami zaobchádza rov­ tový obrat a svetový obrat v oblasti lyzínu) nako, ak takéto zaobchádzanie nie je objek­ a ktoré Súd prvého stupňa schválil na tívne odôvodniteľné 77. určenie dvoch skupín, sa musí zistiť, či bolo zaobchádzanie voči odvolateľom diskrimi­ načné.

I - 4473

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-397/03 P

180. Preto je potrebné tento dôvod zamiet­ IV — O trovách nuť.

182. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho 181. Na záver zdôrazňujem, že žiadny poriadku a vzhľadom na závery, ku ktorým z odvolacích dôvodov, ktoré uviedli odvola- som dospel vo veci zamietnutia odvolania, sa telia, nie je dôvodný a v dôsledku toho ich domnievam, že odvolatelia musia byť zavia­ odvolaniu nie je možné vyhovieť. zaní na náhradu trov konania.

V — Návrh

183. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že: