C-402/03

I-202

SKOV A BILKA

4. Článok 3 ods. 3 smernice stanovuje: 7. Relevantné ustanovenia tohto zákona znejú takto:

„V prípadoch, keď sa nemôže zistiť výrobca výrobku, každý dodávateľ výrobku bude Článok 4: zmluvne považovaný za výrobcu, pokiaľ v priebehu príslušného obdobia [v primeranej lehote — neoficiálny preklad] nebude informovať poškodenú osobu o totožnosti výrobcu alebo osoby, ktorá mu výrobok dodala. To isté platí v prípade „1. Za výrobcu sa považuje ten, kto vyrába dovezeného výrobku, pokiaľ výrobok neiden­ finálny výrobok, polovýrobok alebo surovinu, tifikuje dovozcu v zmysle odseku 2, aj keď je ten, kto vyrába alebo zberá prírodný výrobok, výrobca známy." ako aj ten, kto sa za výrobcu vydáva uvedením svojho mena, ochrannej známky alebo iného rozlišovacieho znaku na výro­ bok.

5. Podľa článku 13 smernice:

2. Za výrobcu sa takisto považuje ten, kto dovezie výrobok do Spoločenstva na účely predaja, nájmu, lízingu alebo akejkoľvek inej „Táto smernica sa nedotkne práv, ktoré formy distribúcie v rámci svojej obchodnej poškodenej osobe prislúchajú podľa ustano­ činnosti. vení právnych predpisov o zodpovednosti na zmluvnom alebo nezmluvnom základe, alebo osobitného systému mimoriadnej zodpoved­ nosti, existujúcej hneď po oznámení [v čase oznámenia — neoficiálny preklad] tejto smernice." 3. Za dodávateľa sa považuje ten, kto uvádza výrobok do obehu v rámci svojej obchodnej činnosti bez toho, aby bol považovaný za výrobcu.

8. Pani Jette Mikkelsen a pán Michael Due Nielsen si 24. apríla 1998 kúpili balenie 30 „Dodávateľ priamo zodpovedá za chyby vajec v obchode Bilka Lavprisvarehus A/S výrobku voči poškodeným osobám (ďalej len „Bilka"). a dodávateľom v nasledujúcich článkoch distribučného reťazca."

Článok 11: 9. Tieto vajcia boli použité 15. mája 1998 na prípravu vaječného koláča, ktorý pani Mik­ kelsen a pán Nielsen spoločne skonzumovali.

„1. Ak sú na základe tohto zákona za tú istú škodu zodpovedné viaceré osoby, sú zodpo­ vedné spoločne a nerozdielne. 10. Dňa 16. mája 1998 tak pani Mikkelsen, ako aj pán Nielsen ochoreli. Vyšetrenia, ktoré boli následne v nemocnici vykonané, ukázali, že obidvaja sa nakazili salmonelózou.

3. Ten kto, ako dodávateľ alebo výrobca nahradil poškodenej osobe alebo ďalšiemu 11. Poškodené osoby podali žalobu na dodá­ dodávateľovi škodu v súlade s článkom 4 vateľa Bilka, ktorý zažaloval výrobcu Skov ods. 2 alebo ods. 4, nadobúda jej práva voči (kde boli vajcia kúpené).

I - 204

SKOV A BILKA

1. zápisnicu Rady ministrov uverejnenú v BEUC-News, Legal Supplement 12, november/december 1985, s. 20 a 21, Vylučuje smernica Rady z 25. júla 1985 kde sa v bode 2 uvádza: o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení člen­ ských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky právny systém, podľa ktorého dodávateľ preberá v neobmedzenom rozsahu zodpovednosť výrobcu podľa smernice? .Statements on articles 3 and 12: «pokiaľ ide o výklad článkov 2 a 10, Rada a Komisia sa súhlasne domnievajú, že nič nebráni tomu, aby členské štáty vo svojej vnútroštátnej právnej úprave sta­ novili pravidlá týkajúce sa zodpoved­ 2. Druhá otázka: nosti dodávateľa, keďže smernica túto zodpovednosť neupravuje. Okrem toho existuje zhoda v tom, že v súlade so smernicou môžu členské štáty stanoviť pravidlá týkajúce sa konečného vzájom­ ného rozdelenia zodpovednosti medzi Vylučuje už citovaná smernica systém, viacerých zodpovedných výrobcov podľa ktorého je dodávateľ v súlade (pozri článok 3) a dodávateľov»',

I - 205

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-402/03

2. článok 13 smernice, ktorý stanovuje: nosti za chybné výrobky) tomu, aby členské štáty zaviedli právnu úpravu zodpovednosti za chybný výrobok, podľa ktorej dodávateľ — bez toho, aby bol sám výrobcom alebo bol v súlade s článkom 3 smernice považovaný za ,Táto smernica sa nedotkne práv, ktoré výrobcu — je povinný prebrať: poškodenej osobe prislúchajú podľa ustanovení právnych predpisov o zodpovednosti na zmluvnom alebo nezmluvnom základe, alebo osobitného systému mimoriadnej zodpovednosti, existujúcej hneď po oznámení [v čase oznámenia — neoficiálny preklad] tejto smernice', — zodpovednosť výrobcu v zmysle smer­ nice?

b) výrobca môže byť uznaný za zodpo­ pri škode na zdraví alebo majetku vedného, a dodávateľ teda nepreberá spotrebiteľa? zodpovednosť, pokiaľ tomu tak nie je (článok 10 dánskeho zákona);

c) dodávateľ má právo postihu voči výrobcovi (článok 11 ods. 3 dánskeho Predmetné pravidlo judíkatúry predpo­ zákona). kladá, že:

5. Piata otázka:

a) dodávateľ je definovaný ako subjekt, ktorý uvádza výrobok do obehu Vylučuje smernica (smernica Rady v rámci svojej obchodnej činnosti z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, bez toho, aby bol považovaný za iných právnych predpisov a správnych výrobcu (článok 3 ods. 3 prvá veta opatrení členských štátov dánskeho zákona); o zodpovednosti za chybné výrobky) to, aby členský štát ponechal v platnosti pravidlo — nenachádzajúce sa v právnom predpise, ale založené na judikatúre — skoršie ako smernica, podľa ktorého dodávateľ — bez toho, aby bol sám výrobcom alebo bol podľa článku 3 smernice považovaný za výrobcu — preberá: b) výrobca môže byť uznaný za zodpo­ vedného, a dodávateľ teda nepreberá zodpovednosť, pokiaľ tomu tak nie je (článok 10 dánskeho zákona);

— zodpovednosť výrobcu v zmysle smernice?

— zodpovednosť za zavinenie výrobcu, c) dodávateľ má právo postihu voči založenú na judikatúre, pokiaľ ide výrobcovi (článok 11 ods. 3 dán­ o zodpovednosť za chybný výrobok skeho zákona)."

17. Ak by sa tento výklad neprijal, dánska vláda navrhuje, aby Súdny dvor preskúmal svoju judikatúru, aspoň pokiaľ ide o zodpovednosť dodávateľa, a to z dôvodu negatívnych následkov tejto judikatúry pre ochranu záujmov spotrebiteľov. Za pred­ 15. Dánska vláda podporuje svoj názor pokladu, že by Súdny dvor konštatoval dvoma odlišnými tvrdeniami. Začína nezlučiteľnosť dánskeho zákona so smerni­ s tvrdením, že článok 3 smernice obsahuje cou, žiada, aby časové účinky rozsudku boli iba definíciu výrobcu a hospodárskych sub­ obmedzené ku dňu jeho vyhlásenia. jektov, ktorí sú za neho považovaní. Z toho a contrario vyplýva, že smernica neupravila zodpovednosť sprostredkovateľov, ako je dodávateľ, vo výrobnom a predajnom reťazci. 6 — Bod 2 týchto návrhov.

I-208

SKOV A BILKA

18. Skov, Bilka, španielska vláda a Komisia V — Posúdenie vo svojich tvrdeniach predovšetkým odka­ zujú na už citovaný rozsudok Komisia/ Francúzsko 7. Domnievajú sa, že tento roz­ sudok ponúka záver, že ustanovenia článku 3 ods. 3 a článkov 10 a 11 dánskeho zákona porušujú smernicu. A — Úvodné poznámky

I - 209

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-402/03

osobu, ktorá sa uvedením svojho mena, citovaného zákona je dodávateľ v zmysle ochrannej známky alebo iného rozlišo­ článku 10 ten, kto uvádza výrobok do obehu vacieho znaku uvádza ako jeho výrobca v rámci svojej obchodnej činnosti bez toho, (odsek 1), aby bol považovaný za výrobcu.

— dovozcu finálneho výrobku do Spolo­ 25. Súd v podstate a quo žiada Súdny dvor, čenstva na účely predaja, nájmu alebo aby upresnil, či harmonizácia zodpovednosti lizingu, alebo akejkoľvek inej formy za chybné výrobky, ktorú vykonala smernica, distribúcie v rámci obchodovania sa má považovať za úplnú, neponechávajúc (odsek 2), členským štátom, pokiaľ ide o definíciu okruhu zodpovedných osôb, žiaden priestor pre voľnú úvahu.

28. Súdny dvor ďalej v bode 17 konštatoval, že smernica tým, že zaviedla harmonizovaný 32. Ďalej v bode 22 už citovaného rozsudku režim občianskoprávnej zodpovednosti Komisia/Francúzsko a v bodoch 31 až 33 už výrobcov za škodu spôsobenú chybnými citovaného rozsudku González Sánchez výrobkami, zodpovedá cieľu, ktorým je Súdny dvor vyhlásil, že režim zavedený zabezpečiť neskreslenú hospodársku súťaž uvedenou smernicou nevylučuje uplatňova­ medzi hospodárskymi subjektmi, uľahčiť nie iných režimov zmluvnej alebo mimo- voľný pohyb tovaru a zabrániť rozdielnym zmluvnej zodpovednosti spočívajúcich na stupňom ochrany spotrebiteľov. takých odlišných základoch, akými sú záruka za skryté chyby alebo zavinenie.

29. Súdny dvor ďalej v bode 18 konštatuje, že smernica neobsahuje žiadne ustanovenie, 33. Pred odpoveďou na položené otázky ktoré by členské štáty výslovne oprávňovalo najskôr preskúmam to, či tvrdenia pred­ prijať alebo zachovať v prípade otázok, ktoré ložené dánskou vládou a odporcami upravuje, prísnejšie ustanovenia na účely v odvolacom konaní vo veci samej obsahujú zabezpečenia vyššieho stupňa ochrany spo­ nové skutočnosti v porovnaní s už citova­ trebiteľov. nými tvrdeniami a či môžu viesť k zmene tejto judikatúry.

30. Nakoniec Súdny dvor v bode 19 uvádza, 34. Dánska vláda zastávala názor, že smer­ že skutočnosť, že smernica stanovuje určité nica zamýšľa iba harmonizáciu zodpoved­ výnimky alebo v určitých bodoch odkazuje nosti výrobcu. Napriek čiastočnej právnej na vnútroštátne právo, neznamená, že úprave subsidiárnej zodpovednosti dodáva­ v bodoch, ktoré upravuje, nie je harmonizá­ teľa v prípade, že výrobcu chybného výrobku cia úplná. nemožno určiť, ktorá je stanovená v článku 3

38. Pred skúmaním tretej otázky, kde sa 35. Nemôžem súhlasiť s týmto názorom ani budem týmito vyhláseniami zaoberať detail­ s argumentáciou, na ktorej spočíva. Ako to nejšie, na tomto mieste konštatujem, že ani vyplýva z už niekoľkokrát citovanej judika- ich právna povaha, ani ich vecný obsah túry, cieľom smernice je úplná harmonizácia nemôžu mať vplyv na znenie, štruktúru objektívnej zodpovednosti za chybné a cieľ smernice. výrobky. Takáto právna úprava prinajmen­ šom zahŕňa definíciu predmetu zodpoved­ nosti, teda škody spôsobenej chybným výrob­ kom, okruhu chránených osôb a nakoniec okruhu zodpovedných osôb. Ak pritom pripustíme, že cieľom smernice je úplná harmonizácia, vyplýva z toho, že definícia okruhu zodpovedných osôb je tiež taxatívna. 39. Žalobcovia vo veci samej a dánska vláda zdôraznili vo svojich písomných pripomien­ kach, ako aj na pojednávaní rozdiely, ktoré podľa nich existujú medzi dánskou právnou úpravou objektívnej zodpovednosti dodáva­ teľov a článkom 1386-7 francúzskeho občianskeho zákonníka, ktorý Súdny dvor 11 v už citovanej veci Komisia/Francúzsko posúdil ako nezlučiteľný so smernicou. 36. Z tohto dôvodu členské štáty už nemôžu rozšíriť okruh zodpovedných osôb na dodá­ vateľov a iných sprostredkovateľov s výnimkou prípadov výslovne stanovených v článku 3 ods. 3 smernice.

40. V tejto súvislosti podotýkam, že v tomto prípade ide v prvom rade o to, či právny

10 — Ide o druhé vyhlásenie Rady a Komisie a šestnáste vyhlásenie uvedené v zápisnici zo zasadnutia Rady z 25. jóia 1985 37. Na podporu svojho názoru sa dánska (c. 8631/85, Brusel, 15. október 1985). vláda takisto odvolávala na dve vyhlásenia, 11 — Bod 2 týchto návrhov.

41. Ak by Súdny dvor nemohol súhlasiť s jej stanoviskom, podľa ktorého dánska právna úprava objektívnej zodpovednosti dodávate­ ľov za chybné výrobky je zlučiteľná so smernicou tak, ako bola vyložená vo veci Komisia/Francúzsko, žiada dánska vláda 44. Pre každý prípad okrem toho podotý­ Súdny dvor, aby túto judikatúru zrevidoval. kam, že ak by Súdny dvor chcel prijať výklad zastavaný dánskou vládou, došlo by tým nevyhnutne k obratu v takejto nedávnej judikatúre, akou je judikatúra obsiahnutá v už citovaných rozsudkoch Komisia/Fran­ cúzsko a González Sánchez 13. Dôsledkom takéhoto výkladu by bolo, že primárna zodpovednosť výrobcov, výslovne zamýšľaná 42. Zdá sa mi, že revízia tejto judikatúry smernicou, by bola rozšírená na ďalšie články z nedávnej doby je nevhodná. V dotknutých výrobného reťazca, akými sú sprostredkova­ rozsudkoch, ako aj v mojich návrhoch sa na telia (dodávatelia). základe gramatickej, systematickej a historickej analýzy konštatuje, že cieľom smernice je úplná harmonizácia. Tvrdenia uvedené dánskou vládou — ktoré sa pre­ dovšetkým obmedzujú na to, že výsledkom výkladu Súdneho dvora je podľa nej nedo­ statočná ochrana spotrebiteľov — nemôžu viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s jasnou vôľou zákonodarcu Spoločenstva tak, ako je vyjadrená v smernici. 45. Takéto odchylenie od judikatúry by tiež znamenalo, že tvrdenia vyjadrené Súdnym dvorom — znenie, štruktúra a okolnosti predchádzajúce smernici — v prospech úpl-

12 — Vyhlásenie Rady z 19. decembra 2002 o zmene a doplnení smernice o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. EU C 26, 43. Ak je smernica týkajúca tak citlivej 2003, s. 2). a chúlostivej otázky, akou je zodpovednosť 13 — Bod 2 týchto návrhov.

I-214

SKOV A BILICA

a článok 11 ods. 3 dánskeho zákona obsahujú spôsobenú chybnými výrobkami, je širšia ako zo zrejmých dôvodov právo postihu, zatiaľ čo definícia obsiahnutá v článku 3 smernice. cieľom smernice je práve zabrániť takémuto Z rozsudku Komisia/Francúzsko vyplýva, že súbehu konaní tým, že sa obmedzí okruh táto skutočnosť sama osebe stačí na pre­ zodpovedných osôb na výrobcov. ukázanie nesúladu týchto ustanovení so smernicou. Okrem toho uplatňovanie dán­ skej právnej úpravy zahŕňa takmer nevyh­ nutne súbeh konaní, účinok, ktorému chcel zákonodarca Spoločenstva práve zabrániť 14.

I - 215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-402/03

výrobky — tak výrobcu, ako aj dodávateľa — 59. Skoršia judikatúra o objektívnej zodpo­ v Dánsku upravená judikatúrou. vednosti dodávateľa bola kodifikovaná člán­ kom 10 vyššie uvedeného zákona. Z prípravných prác na zákone vyplýva, že dánsky zákonodarca chcel týmto ustanove­ ním potvrdiť túto judikatúru a že pri prijímaní zákona bola dánska vláda presved­ čená, že zodpovednosť dodávateľa nie je smernicou upravená. 56. Podľa týchto pravidiel judikatúry sa zodpovednosť za chybné výrobky najprv posudzuje s ohľadom na jedno zo všeobec­ ných pravidiel občianskoprávnej zodpoved­ nosti dánskeho práva, ktoré sú založené na pojme zavinenia. Vývoj judikatúry a právnej náuky však viedol k tomu, že sa výrobca považoval za zodpovedného na základe 60. Súbor právnych predpisov a pravidiel zodpovednosti za hrubé zavinenie judikatúry týkajúcich sa zodpovednosti za a v niektorých prípadoch zodpovednosti bez chybné výrobky možno rozdeliť na tri časti, zavinenia. a to:

57. V tomto systéme, ktorý zaviedla judika- — objektívnu zodpovednosť výrobcu, túra, preberal dodávateľ zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom za hospodárske subjekty zúčastnené v predchádzajúcich článkoch výrobného a distribučného reťazca. Táto zodpovednosť bola — a stále je — zodpovednosťou bez zavinenia.

— povinnosť dodávateľa prebrať zodpoved­ nosť výrobcu („odvodená zodpovednosť dodávateľa"),

58. Prebratie smernice do dánskeho práva zákonom č. 371 malo, pokiaľ ide o objektívnu zodpovednosť výrobcu za chybné výrobky, za následok to, že systém smernice bol prijatý v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o zodpovednosť za zavinenie, existujúci systém zavedený — zodpovednosť za zavinenie alebo hrubé judikatúrou sa naďalej uplatňoval. zavinenie výrobcu.

62. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť — odvo­ denú zodpovednosť dodávateľa — už som konštatoval v mojej analýze týkajúcej sa prvej 65. Naopak, vnútroštátna právna úprava otázky, že pravidlá článku 10 a článku 11 zavinenia výrobcu, akou je úprava vyplýva­ ods. 3 dánskeho zákona sú v rozpore so júca z dánskej judikatúry, sa musí považovať smernicou, ktorá obmedzila objektívnu zod­ za zlučiteľnú so smernicou, ako to vyplýva povednosť na výrobcov. z bodu 22 už citovaného rozsudku Komisia/ Francúzsko, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že „... režim zavedený uvedenou smerni­ cou... nevylučuje uplatňovanie iných reži­ mov zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpo­ vednosti spočívajúcich na iných základoch, ako sú napríklad záruka za skryté chyby alebo zavinenie". 63. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- judiciálneho konania vyplýva, že dánsky súd sa tiež pýta, či článok 13 smernice nemôže poskytnúť právny základ pre rozšírenie zodpovednosti za chybné výrobky.

66. Preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby takto odpovedal na druhú otázku: článok 13 smernice bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá rozširuje režim objektívnej zodpoved­ nosti stanovený v uvedenej smernici na dodávateľov chybných výrobkov. Naopak, 64. Ta istá otázka bola položená v už cito­ toto ustanovenie nevylučuje, aby sa na vanej veci Komisia/Francúzsko 1 5 . V tomto dodávateľov uplatňovali iné režimy zmluvnej rozsudku na ňu Súdny dvor odpovedal alebo mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré spočívajú na takých odlišných základoch, akými sú záruka za skryté chyby alebo 15 — Bod 2 týchto návrhov. zavinenie.

16 — Dánska vláda vo svojich písomných pripomienkach správne poznamenala, že v názve tohto vyhlásenia došlo k chybe — ak obsah vyhlásenia nie je vôbec spo­ v pisani: namiesto „článkov 3 a 12" treba čítať „články 3 a 13". menutý v texte predmetného ustanove-

I-218

SKOV A BILKA

nia, nemožno ho použiť na výklad tohto smernica nebráni zachovaniu alebo prijatiu ustanovenia sekundárneho práva . pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti dodá­ Objektívny dosah ustanovení práva vateľov, pokiaľ ide o zodpovednosť za zavi­ Spoločenstva môže vyplývať iba zo nenie alebo zmluvnú zodpovednosť. znenia týchto samotných ustanovení 18 pri zohľadnení ich kontextu ,

— takéto vyhlásenie však môže predstavo­ 74. Naopak, podľa judikatúry už citovanej vať pomôcku pri výklade ustanovení v bode 72 nemožno z dovolávaných vyhlásení sekundárneho práva, ktorých vypraco­ vyvodiť argument, aby sa preukázalo, že vanie alebo prijatie bolo týmto vyhláse­ smernica nebráni rozšíreniu objektívnej zod­ ním podnietené, pokiaľ ide o upresnenie povednosti za chybné výrobky na dodávate­ dvojzmyselného a dvojznačného zmyslu ľov, okrem prípadov výslovne stanovených týchto ustanovení. Navyše takého vyhlá- v článku 3 ods. 3 tejto smernice. Takýto senie nemôže slúžiť ako jediná odkaz pri výklade by bol priamo v rozpore so pomôcka, ale musí sa použiť v spojení znením a štruktúrou smernice a je podľa s inými 19. judikatúry Súdneho dvora neprípustný. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že tvrdenia, ktoré uviedla dánska vláda, sa musia zamiet­ nuť.

79. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- judiciálneho konania vyplýva, že odporcovia v odvolacom konaní vo veci samej — poško­ 77. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dené osoby — požiadali Súdny dvor, aby dvora, ktorá siaha až k rozsudku Costa 20, určil, že jeho rozsudok bude mať účinky až Súdny dvor nemôže prostredníctvom od dátumu jeho vyhlásenia, a to za pred­ článku 234 ES rozhodnúť o platnosti opa­ pokladu, že by odpovede Súdneho dvora boli trenia vnútroštátneho práva. Súdny dvor sa pre nich nepriaznivé. Dánska vláda podpo­ však považuje za príslušný poskytnúť vnút­ ruje túto žiadosť, zdôrazňujúc závažné roštátnemu súdu všetky prvky výkladu spa­ dôsledky pre právnu istotu, ktoré by roz­ dajúce do rámca práva Spoločenstva, ktoré sudok Súdneho dvora mohol svojimi účin­ mu môžu umožniť posúdiť túto zlučiteľnosť kami spôsobiť na veci, ktoré už boli od na účely rozsudku vo veci, ktorá mu je nadobudnutia účinnosti smernice právo­ predložená 21. platne rozhodnuté.

78. Vzhľadom na to, že odpovede, ktoré som navrhol na prvú a druhú otázku, už obsahujú 80. V tejto súvislosti podotýkam, že podľa všeobecného pravidla majú rozsudky Súd­ neho dvora, ktorými rozhoduje o výklade práva Spoločenstva, účinok ex tunc. Súdny 20 — Rozsudok z 15. júna 1964, 6/64, Zb. s. 1141. dvor však môže výnimočne pri uplatňovaní 21 — Rozsudok z 25. júna 1997, Tombesi a. i., C-304/94, C-330/94, C-342/94 a C-224/95, Zb. s. I-3561, bod 36. všeobecnej zásady právnej istoty obsiahnutej

I-220

SKOV A BILKA

81. V tomto prejudiciálnom konaní ide 83. Nakoniec od vyhlásenia vyššie uvede­ o otázku, ktorá kategória hospodárskych ných rozsudkov mohli dotknuté osoby subjektov musí byť zodpovedná za chybné v Dánsku predpokladať pravdepodobnú výrobky. Rozhodnutie Súdneho dvora bude nezlučiteľnosť zákona a dánskej judikatúry. pravdepodobne viesť vo vnútroštátnom práv­ nom poriadku iba k prenosu tejto zodpoved­ nosti z dodávateľov na výrobcov. Ani povaha zodpovednosti, ani jej rozsah tým však nebudú dotknuté. Vzhľadom na to, že dánsky zákon vo svojom článku 11 ods. 3 stanovuje, že dodávateľ má právo postihu voči výrob­ covi, zdá sa mi, že takýto prenos primárnej 84. Vyššie uvedené ma vedie k záveru, že nie je o p o d s t a t n e n é v y h o v i e ť ž i a d o s t i 22 — Rozsudky z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. o obmedzenie časových účinkov rozsudku. s. I-1157, bod 57; z 23. mája 2000, Buchner a. i., C-104/98, Zb. s. I-3625, bod 39, a z 12. októbra 2000, Cooke, C-372/98, Zb. s. I-8683, bod 42. 23 — Rozsudok Cooke, už citovaný, bod 42. 24 — Rozsudok EKW a Wein & Co, už citovaný, bod 59. 25 — Bod 2 týchto návrhov.

I - 221

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VEC C-402/03

VI - Návrh

85. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré položil Vestre Landsret, odpovedal takto:

1. Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky vylučuje systém, podľa ktorého dodávateľ preberá v neobmedzenom rozsahu zodpovednosť výrobcu podľa tejto smernice, či už tento systém vyplýva z právnych predpisov, alebo judikatúry.