C-403/03

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 27. januára 2005 1

I - Úvod 3. Článok 17 ES stanovuje občianstvo Únie a priznáva tento status každej osobe, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Obča­ nia Únie požívajú práva poskytované Zmlu­ vou ES a vzťahujú sa na nich povinnosti, ktoré im Zmluva ES ukladá. 1. V tejto veci ide o otázku, či sa nemecký občan žijúci v Nemecku môže dovolávať článkov 12 ES a 18 ods. 1 ES preto, aby mu bolo povolené odpočítať si ako osobitné výdavky v jeho daňovom priznaní k dani 4. Článok 18 ods. 1 ES zaručuje právo z príjmu výživné platené jeho rozvedenej každého občana slobodne sa pohybovať manželke s trvalým pobytom v Rakúsku. a zdržiavať na území členských štátov, podliehajúc obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v Zmluve a opatreniach prija­ tých na jej vykonanie. Občianstvo prináleží každej osobe, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu.

II — Právny rámec

B — Nemecké právo

A — Právo Spoločenstva 5. Ustanovenie § 10 ods. 1 bodu 1 Einkom­ mensteuergesetz (zákon o dani z príjmov, ďalej len „EStG") stanovuje, že výživné vyplatené rozvedenému manželovi, ktorý úplne podlieha dani z príjmu, môže byť odpočítané s ohľadom na zdaňovacie obdo­ 2. Článok 12 ES zakazuje akúkoľvek diskri­ bia od 1994 do 1997 až do sumy 27 000 DEM mináciu na základe štátnej príslušnosti na žiadosť platiteľa výživného a so súhlasom v rámci pôsobnosti Zmluvy ES. prijímateľa výživného. Ustanovenie § 22 ods. la EStG stanovuje, že platby, ktoré si platiteľ výživného môže odpočítať podľa § 10 1 — Jazyk prednesu: angličtina. ods. 1 bodu 1 EStG, predstavujú zdaniteľný

III — Skutkový stav, konanie a préjudi­ ciáble otázky

7. Pán Schempp podal proti daňovým výme­ rom Finanzamt sťažnosti z toho dôvodu, že príslušné ustanovenia EStG boli v rozpore s článkami 12 ES a 18 ods. 1 ES. Tieto sťažnosti boli zo strany Finanzamt zamiet­ 6. Pán Schempp, nemecký občan žijúci nuté rozhodnutím z 27. júla 1999. Po tom, čo v Nemecku, platí výživné svojej rozvedenej bolo odvolanie, ktoré následne podal proti manželke s trvalým pobytom v Rakúsku. Vo tomuto rozhodnutiu zamietnuté zo strany svojich daňových priznaniach k dani Finanzgericht, podal na Bundesfinanzhof z príjmov za roky 1994 až 1997 sa pokúšal dovolanie (Revision). Keďže nebolo jasné, odpočítať si tieto platby ako osobitné ako treba vykladať články 12 ES a 18 ES vo výdavky podľa § 10 ods. 1 bodu 1 EStG vzťahu k uplatňovaniu príslušných ustano­ v spojení s § la ods. 1 bodom 1 EStG do vení EStG, Bundesfinanzhof rozhodol kona­ výšky 8 760 DEM za roky 1994,1995 a 1997 nie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru

I - 6425

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-403/03

v súlade s článkom 234 ES tieto dve IV — Posúdenie préjudiciable otázky:

9. Treba predovšetkým poznamenať, že cie­ ľom prejudiciálnych otázok je určiť, či dve ustanovenia EStG treba považovať za zluči­ teľné s článkami 12 ES a 18 ES alebo nie. „1. Má sa článok 12 ES (zmenený a doplnený Hoci Súdny dvor nie je schopný poskytnúť Amsterdamskou zmluvou) vykladať v tom priamu odpoveď na takto sformulované zmysle, že mu odporujú ustanovenia § la otázky, môže odpovedať na otázku, či ods. 1 bodu 1 a § 10 ods. 1 bodu 1 vnútroštátne ustanovenia tohto druhu Einkommensteuergesetz, v zmysle ktorých možno považovať za zlučiteľné s dotknutými si poplatník s trvalým pobytom v Nemecku ustanoveniami Zmluvy. nemôže odpočítať výživné zaplatené svojej bývalej manželke, ktorá má trvalý pobyt v Rakúsku, hoci by tak mohol urobiť v prípade, ak by jeho bývalá manželka mala naďalej trvalý pobyt v Nemecku?

možno dovolávať iba v situáciách, ktoré zásady zákazu diskriminácie vopred pred­ spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy ES. pokladá, že existuje spojenie medzi okolno­ Keďže pán Schempp, ako dotknutý účastník sťami veci a právom na voľný pohyb konania, žije a pracuje v Nemecku a čelí zaručeným Zmluvou ES. Keďže to nie je problému týkajúcemu sa jeho dane z príjmu pán Schempp ale jeho bývalá manželka, ktorá v Nemecku, pričom jediným cezhraničným využila svoje právo na voľný pohyb, pán prvkom je to, že platí výživné svojej bývalej Schempp sa nemôže dovolávať článku 12 ES. manželke v Rakúsku, je otázne, či existuje Podľa ich názoru je situácia čisto vnútornou dostatočná spojitosť medzi jeho situáciou záležitosťou Nemecka. Holandská vláda a právom Spoločenstva. v tomto ohľade poukazuje na paralelu s vecou Werner, v ktorej Súdny dvor určil, že skutočnosť, že osoba, ktorá vykonávala všetky svoje hospodárske činnosti v členskom štáte, ktorého bola štátnym príslušníkom, mala trvalý pobyt v inom členskom štáte, nebránila prv uvedenému 12. V tomto bode, a poukazujúc na rozsudok členskému štátu v uložení ťažšieho daňového Súdneho dvora vo veci Saint Gobain, pán bremena na uvedenú osobu. 3 Schempp poznamenáva, že z judikatúry Súd­ neho dvora vyplýva, že podrobiť poplatníka členského štátu, ktorý uskutočnil určité prevody nerezidentovi vyššej daňovej sadzbe v Nemecku len z dôvodu, že príjemca je cudzím štátnym príslušníkom a nie nemec­ kým štátnym príslušníkom, sa rovná nepria­ mej diskriminácii. 2Komisia uznáva, že, hoci on sám nevyužil právo na voľný pohyb, pán Schempp sa napriek tomu môže dovolávať článku 12 ES v spojení s článkom 18 ods. 1 14. Na prvý pohľad sa zdá, že existuje ES. Keďže je rozvedená dvojica považovaná množstvo dôvodov pre názor, že problém za daňovú jednotku v súlade so zásadou vyplývajúci z tejto veci nepatrí do rozsahu vzájomnej súvislosti v nemeckom daňovom vecnej pôsobnosti práva Spoločenstva. Po práve, Komisia tvrdí, že skutočnosť, že bývalá prvé väčšina relevantných skutočností týka­ manželka pána Schemppa využila právo na júcich sa situácie pána Schemppa je sústre­ voľný pohyb, možno pánovi Schemppovi dená na nemeckom území, čo naznačuje, že pričítať. skutočne ide o vnútornú situáciu, na ktorú sa právo Spoločenstva neuplatňuje. Po druhé spojitosť s právom na voľný pohyb je mimo­ riadne slabá, pretože nie pán Schempp, ale jeho bývalá manželka využila svoje právo na voľný pohyb podľa článku 18 ods. 1 ES. Okrem toho sa nezdá, že by predmetné 13. Na druhej strane nemecká a holandská ustanovenia EStG stavali akúkoľvek prekážku vláda zdôrazňujú skutočnosť, že uplatnenie výkonu tohto práva. Naopak hoci peniaze

17. Vzhľadom na uvedené sa objavuje táto otázka: aká spojitosť existuje medzi okolno­ sťami tejto veci a právom Spoločenstva, ak ju nemožno nájsť vo výkone občianskych práv 15. Nemyslím si však, že tieto faktory pánom Schemppom podľa článku 18 ods. 1 nevyhnutne vedú k záveru, že na tento ES? Tvrdenie Komisie, že spojenie možno prípad treba nazerať ako na vnútornú nájsť v skutočnosti, že, keďže pána Schemppa situáciu, ktorá nepatrí do sféry práva Spolo­ a jeho bývalú manželku treba považovať za čenstva. Všeobecnejšie si treba uvedomiť, že daňovú jednotku podľa nemeckého daňo­ z kvalifikácie daného súboru skutočností vého práva, výkon práva na voľný pohybu a okolností ako vnútornej situácie vyplýva, jedným partnerom možno pripísať druhému že súlad právnych ustanovení, ktoré ich partnerovi, nie je podľa môjho názoru upravujú s právom Spoločenstva, je presvedčivé. Uplatniteľnosť práva Spoločen­ v skutočnosti vyňatý spod súdnej kontroly. stva nemôže závisieť na takých konceptoch Toto je osobitne relevantné vtedy, keď používaných vo vnútroštátnom práve, ale členské štáty musia stále viac brať vo svojich musí byť určená na základe konkrétnych právnych predpisoch do úvahy cezhraničné okolností prejednávanej veci. okolnosti v dôsledku toho, že občania vykonávajú svoje právo slobodne sa pohybo­ vať v rámci Európskej únie. Pojem vnútornej situácie by preto podľa môjho názoru mal byť uplatňovaný iba v najzjavnejších prípadoch. Keďže je nepopierateľné, že tejto veci sa týka cezhraničný prvok, ktorý značne ovplyvňuje daňové postavenie pána Schemppa, 18. Hlavný cezhraničný aspekt v tejto veci nemožno túto vec považovať za čisto vnú­ možno nájsť v platbách pána Schemppa tornú záležitosť Nemecka. uskutočnených jeho bývalej manželke pri plnení jeho vyživovacej povinnosti podľa občianskeho práva. Také platby nemôžu podliehať žiadnemu obmedzeniu, ako je to upravené v článku 56 ES. Hoci sa tejto veci netýka žiadne také obmedzenie a ani sa ho nikto nedovolával, práve tu spočíva pod­ statná spojitosť s právom Spoločenstva. Na 16. K uvedenému by som dodal, že, podľa ilustráciu by som poukázal na hypotetickú tohto prístupu by v súčasnosti vec ako situáciu, kedy by EStG, namiesto toho aby Werner, ktorá predchádzala zavedeniu usta­ podmieňoval možnosť odpočtu zdanením novení Zmluvy o občianstve, nebola vyňatá platieb v členskom štáte trvalého pobytu

19. Navyše práva a povinnosti pána 21. Vo svetle mojich pripomienok v bode 18 Schemppa podľa vnútroštátneho daňového sa domnievam, že k tejto veci sa mohlo práva sú ovplyvnené skutočnosťou, že na pristúpiť z pohľadu článku 56 ES namiesto účely výpočtu zdaniteľného príjmu ustano­ článku 12 ES. Keďže však otázka položená venia EStG berú do úvahy posudzovanie vnútroštátnym súdom je obmedzená na platieb výživného v rukách prijímateľa na účinky článku 12 ES a ďalšia analýza by daňové účely v iných členských štátoch. Keď obdobne bola v podstate rovnaká v súvislosti bývalý manžel vykonáva svoje právo presťa­ s oboma ustanoveniami, odpoviem na otázku hovať sa do iného členského štátu, ovplyv­ ňuje to možnosti osoby, ktorá má vyživova­ ciu povinnosť odpočítať si dotknuté sumy 4 — Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1995. Finanzamt zo svojho zdaniteľného príjmu a táto mož­ Köln-Altstadt/Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225.

I - 6429

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED - VEC C-403/03

tak, ako bola položená. Je v každom prípade 23. Pán Schempp tvrdí, že opísané rozdielne jasné, že keď sa na účely určenia sumy zaobchádzanie naozaj porušuje článok 12 ES zdaniteľného príjmu berú vo vnútroštátnych vtedy, keď podmienky možnosti odpočítať právnych predpisoch do úvahy okolnosti platby výživného podľa EStG závisia od prítomné v inom členskom štáte, taká kritéria trvalého pobytu. Hoci uznáva, že situácia patrí do rozsahu vecnej pôsobnosti taká diskriminácia môže byť opodstatnená práva Spoločenstva, a preto ju možno pre­ z dôvodov koherencie daňového systému, skúmať vo svetle článku 12 ES. poukazuje na to, že Súdny dvor zdôraznil, že tohto dôvodu sa možno domáhať iba vtedy, keď je počiatočná daňová nevýhoda, ktorú utrpí poplatník kompenzovaná daňovou výhodou v jeho prospech.

I - 6430

SCHEMPP

daňové účely nemožno vidieť nezávisle od 28. Hoci výsledkom uplatnenia relevantných spôsobu, akým sú zdaňované iné zdroje ustanovení EStG za okolností tejto veci môže príjmu a spôsobu, akým môžu ťažiť byť to, že pánovi Schemppovi bude upretá z výnimiek. výhoda, z ktorej by ťažil, ak by jeho bývalá manželka mala trvalý pobyt v Nemecku, základnou otázkou na účel uplatnenia testu diskriminácie článku 12 ES je to, či sa kritérium, na ktorom je toto diferencované zaobchádzanie založené, vzťahuje priamo alebo nepriamo na štátnu príslušnosť. 26. Ako Súdny dvor opakovane uviedol, k diskriminácii dochádza prostredníctvom uplatňovania rozličných pravidiel na porov­ nateľné situácie alebo uplatňovania rovna­ kého pravidla na rozdielne situácie. Uplat­ nené na okolnosti tohto prípadu treba preskúmať, či je správne porovnávať situáciu pána Schemppa, ktorý platí výživné svojej 29. Kritérium použité v § la ods. 1 bode 1 bývalej manželke s trvalým pobytom EStG je, že prijímateľ úplne nepodlieha dani v Rakúsku a nie je mu povolené odpočítať z príjmu, že má trvalý pobyt v členskom štáte si tieto sumy z jeho daňového priznania Európskej únie alebo Európskeho hospodár­ k dani z príjmu, so situáciou osoby, ktorá skeho spoločenstva a že je poskytnutý dôkaz platí také sumy bývalému manželovi o zdanení. Tieto faktory sa týkajú len s trvalým pobytom v Nemecku a vyhovuje zaobchádzania na daňové účely s platbami podmienkam pre tento daňový inštitút. výživného v členskom štáte trvalého pobytu prijímateľa a nijako sa netýkajú, či už priamo alebo nepriamo, štátnej príslušnosti alebo trvalého pobytu ako takých.

prijímateľa týchto platieb. Dotknuté sumy 32. Kritérium použité v § la ods. 1 bode 1 v zásade podliehajú dani z príjmu v rámci EStG je neutrálne. Účinky, ktoré má na toho istého systému. Situácia pána poplatníkov, závisia celkom od zaobchádza­ Schemppa sa naopak vyznačuje skutočno­ nia s výživným na daňové účely v rozličných sťou, že sa jej dotýkajú daňové právne členských štátoch. Na ilustráciu teda spolu predpisy dvoch členských štátov. V tejto s holandskou vládou poznamenávam, že situácii neexistuje žiadna systematická súvi­ keby sa bývalá pani Schempp rozhodla slosť medzi zaobchádzaním s príjmom pána presťahovať do Holandska, kde výživné pod­ Schemppa a príjmom jeho bývalej manželky lieha zdaneniu, pán Schempp by mohol plne na daňové účely. Z hľadiska zhromažďovania ťažiť z možnosti odpočítania týchto platieb príjmov v Nemecku by sa skutočne zdalo byť z jeho daňového priznania k dani z príjmu. celkom irelevantné, či sú platby výživného zdanené v Rakúsku alebo nie.

I - 6432

SCHEMPP

34. Vo všeobecnejšej rovine sa môže zdať 37. Pán Schempp zastáva názor, že článok 18 dosť neuspokojujúce, že pán Schempp si ods. 1 ES zaručuje nielen právo pohybovať sa nemôže odpočítať sumy platené na výživné a zdržiavať sa v iných členských štátoch, ale v jeho priznaní k dani z príjmu. Ako som tiež právo vybrať si miesto trvalého pobytu. poznamenal vyššie, na účely uskutočňovania V situácii, keď platby výživného nemožno platieb výživného z jeho hľadiska nijako odpočítať od zdaniteľného príjmu vtedy, keď nezáleží na tom, kde jeho bývalá manželka má prijímateľ trvalý pobyt v inom členskom žije. Táto situácia je však dôsledkom nedo­ štáte, by mu toto mohlo prekážať v opustení statku koordinácie medzi daňovými systé­ Nemecka, a teda spôsobiť obmedzenie mami členských štátov a môže byť vyriešená výkonu práv zaručených článkom 18 ods. 1 iba zákonodarcom Spoločenstva. ES. Tento tlak by mohol byť celkom konkrétny v okamihu určenia sumy výživ­ ného, pretože toto sa uskutočňuje s ohľadom na daňové dopady.

I - 6433

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-403/03

v presťahovaní sa do členského štátu, ktorý 40. Domnievam sa preto, že článok 18 ods. 1 zo zásady nepodrobuje výživné platené roz­ ES nebráni členskému štátu v tom, aby vedenému manželovi dani z príjmu, a tým zamietol poplatníkovi s trvalým pobytom pre neho vytvára daňovú nevýhodu. Zo spisu v Nemecku nárok na odpočet platieb výživ­ sa tiež nezdá, že by sa najskôr snažil ného jeho rozvedenej manželke s trvalým presvedčiť pani Schempp získať trvalý pobyt pobytom v Rakúsku, hoci by tak poplatník v Holandsku, kde sú tieto sumy zdanené mohol urobiť v prípade, keby mala rozvedená a následne by mohli byť odpočítané od jeho manželka stále trvalý pobyt v Nemecku na zdaniteľného príjmu. základe takých ustanovení, akými sú § la ods. 1 bod 1 a § 10 ods. 1 bod 1 EStG.

V — Návrh

41. Vo svetle vyššie uvedených pripomienok preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby dal na préjudiciable otázky predložené Bundesfinanzhof tieto odpovede:

1. Vnútroštátne ustanovenia, akými sú § la ods. 1 bod 1 a § 10 ods. 1 bod 1 Einkommensteuergesetz, podľa ktorých poplatník s trvalým pobytom v Nemecku nie je oprávnený odpočítať si výživné platené jeho rozvedenej manželke s trvalým pobytom v Rakúsku, hoci by tak poplatník mohol urobiť v prípade, keby mala rozvedená manželka stále trvalý pobyt v Nemecku, sú v súlade s článkom 12 Zmluvy ES (zmenený a doplnený Amsterdamskou zmluvou).