C-405/03

2. Súhlas majiteľa ochrannej známky 3. Článok 5 smernice o ochranných znám­ s predmetnými činnosťami je rozhodujúci kach stanovuje:

1 — Jazyk prednesú: angličtina. 3 — V súlade s článkom 65 ods. 2 v spojitosti s prílohou XVII bodom 4 Dohody o Európskom hospodárskom priestore 2 — Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 z 2. mája 1992 (U. v. ES L 1, 1994, s. 3), na účely Dohody o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti o EHP bol upravený článok 7 ods. 1 smernice tak, že nahrádza ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. výraz „v Spoločenstve" slovami „na území zmluvnej strany" 17/001, s. 92) (ďalej len „smernica o ochranných známkach"). [neoficiálny preklad].

I - 8738

CLASS INTERNATIONAL

„1. Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

4. Článok 9 ods. 1 pism. a) a článok 9 ods. 2 pism. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 4 majú rovnaké ustanovenia vo vzťahu k ochranným a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné známkam Spoločenstva, ako sú ustanovenia s ochrannou známkou pre tovary alebo článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 5 ods. 3 služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré písm. b) a c) smernice o ochranných znám­ je ochranná známka zapísaná; kach.

I - 8739

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-405/03

6. Článok 37 ods. 1 nariadenia (EHS) 2. Tovar spoločenstva navrhnutý v colnom č. 2913/925,stanovuje, že tovar prepravený vyhlásení do colného režimu vývoz, pasívny na colné územie Spoločenstva podlieha od zušľachťovací styk, tranzit alebo colné usk­ jeho vstupm na toto colné územia colnému ladňovanie, je pod colným dohľadom od dohľadu. Článok 38 ods. 1 pism. a) stanovuje, okamihu prijatia colného vyhlásenia až do že tovar má byť bezodkladne prepravený na okamihu, keď' opustí colné územie spoločen­ colný úrad určený colnými orgánmi, a to stva alebo je zničený alebo keď je platnosť osobou, ktorá ho prepravila. Článok 48 colného vyhlásenia zrušená." vyžaduje, aby bolo tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, pridelené colne schválené určenie alebo schválené použitie.

Colný režim vonkajšieho tranzitu

7. Článok 4 ods. 15 nariadenia č. 2913/92 definuje „Colne schválené určenie alebo použitie" tak, že toto zhŕňa prepustenie tovaru do colného režimu. Článok 4 ods. 16 definuje „Colný režim" tým spôsobom, že zahŕňa „tranzit" a „colné uskladňovanie". 9. Colný režim vonkajšieho tranzitu sa vo všeobecnosti týka tovaru, ktorý pochádza z tretích krajín a nie je vo voľnom obehu v Spoločenstve. Súdny dvor vysvetlil právnu fikciu, ktorá sa ho týka, takto:

8. Článok 59 stanovuje:

Colné uskladnenie

Spor vo veci samej a prejudiciálnc otázky

12. Colné uskladnenie je colný režim, ktorý dovoľuje dovozcom uskladňovať dovezený tovar, keď pri dovoze ešte nie jasné, akým spôsobom bude tento tovar konečne použitý. Tovar môže byť následne znovu vyvezený, čo 14. SmithKline Beecham plc, spoločnosť znamená, že nebude potrebné zaplatiť založená podľa práva Spojeného kráľovstva, dovozné clo, alebo prepustený do voľného je majiteľom dvoch ochranných známok zapísaných v Beneluxe pre tovar triedy 3

7 — Článok 340 a ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) 8 — Rozsudok z 20. apríla 1983, Komisia/Holandsko, 49/82, Zb. č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva s. 1195, bod 10. (Ú. v. ES I. 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenení a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2787/2000 9 — Článok 84 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2913/92. z 15. decembra 2000 (Ú. v. ES I. 330, s. 1; Mim. vyd. 02/011, 10 - Článok 85 nariadenia č. 2913/92. s. 3). 11 — Článok 86 nariadenia č. 2913/92.

I - 8741

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-405/03

15. Class International BV (ďalej len „žalobca"), spoločnosť založená podľa holandského práva, kúpila v rokoch 2001 a 2002 niekoľko kontajnerov tovaru od podniku z Južnej Afriky. Toto konanie sa týka kontajnera naplneného zubnými pastami označenými vyššie spomenutými ochrannými známkami. Tovar bol zaslaný do Rotterdamu z krajiny nachádzajúcej sa mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP"), vo februári 2002, na žiadosť žalobcu a bol umiestnený v colnom sklade. Výrobky sú označené originálnymi 17. Žalobcove žiadosti o prepustenie tovaru ochrannými známkami, ale žalovaní doteraz a na náhradu škody od žalovaných bola nesúhlasili s ich vstupom na územie EHP. zamietnutá prezidentom Rechtbank, Rotter­ dam. Žalobca sa odvolal ku Gerechtshof te 's- Gravenhage; žalovaní sa takisto odvolali. Odvolanie a krížové odvolanie sa týkajú otázky, či by dočasné uskladnenie tovaru s originálnymi ochrannými známkami 16. Dňa 5. marca 2002 bol predmetný v colnom sklade, so štatútom colného kontajner na žiadosť žalobcov zadržaný tranzitu a/alebo tranzitu tohto tovaru do colnými úradmi. Zo žalobcových písomných krajín mimo EHP, malo byť považované za pripomienok sa zdá, že zadržanie bolo používanie ochrannej známky v zmysle vykonané v súlade s právnou úpravou článku 5 smernice o ochranných známkach.

12 — Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, 13 — Nariadenie Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, akým spôsobom sú ostatní žalovaní (Colgate-Palmolive ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie Company a Unilever NV) zapojení v konaní pre vnútro­ falšovaných a pirátskych tovarov do voľného obehu, ich štátnym súdom. Žalobca tvrdí, že konanie pred vnútroštát­ export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre nym súdom bolo voči týmto žalovaným zastavené. tieto tovary (U. v. ES L 341, s. 8; Mim. vyd. 02/005, s. 318).

2. Zahŕňa výraz .používanie [označenia] v obchodnom styku...' v zmysle ustano­ 4. Majú v odpovediach na prvú, druhú vení jednak článku 5 ods. 1 v spojení a tretiu otázku, význam doplňujúce s odsekom 3 písm. b) a c) smernice okolnosti, akými sú:

I - 8743

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-405/03

a) okolnosť, že obchodník, ktorý je e) okolnosť, že obchodník so sídlom majiteľom dotknutého tovaru, alebo v členskom štáte ponúka na predaj ktorý ním môže disponovať, a/alebo alebo predáva tento tovar z tohto uskutočňuje súbežné obchodovanie, členského štátu inému obchodní­ má sídlo v niektorom členskom kovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý štáte; nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, o ktorom (súbežný) obchod­ ník vie alebo má dôvod predpokla­ dať, že ďalej predá alebo dodá tento tovar končeným spotrebiteľom b) okolnosť, že obchodník so sídlom v EHP? v členskom štáte ponúka na predaj alebo predáva tento tovar z tohto členského štátu inému obchodní­ kovi, ktorý má sídlo v niektorom členskom štáte, pričom miesto dodania (ešte) nie je určené;

20. Žalobca, žalovaní a Európska Komisia v Spoločenstve a neboli preň vykonané podali písomné pripomienky. dovozné formálne náležitosti, nie je formálne dovezený na územie Spoločenstva, a tým pádom, pokiaľ spĺňa tieto podmienky, pone­ cháva si postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva. Tranzitný obchod sa môže týkať tovaru, ktorý podliehal colnému režimu colného uskladnenia v Spoločenstve; 21. Keďže článok 9 nariadenia o ochrannej otázka, či uskladnenie tovaru v colnom známke Spoločenstva poskytuje rovnakú sklade porušuje ochranné známky, ktorými ochranu majiteľom ochrannej známky Spo­ je označený tento tovar, je predmetom ločenstva ako článok 5 smernice druhej otázky, kým otázka, či ponúkanie o ochranných známkach poskytuje majite­ takto skladovaných tovarov na predaj alebo ľom zapísanej ochrannej známky, v záujme predaj tohto tovaru je neoprávneným zása­ zjednodušenia sa v ďalšom texte budem pri hom do práv k ochrannej známke, je pred­ výklade predložených otázok odvolávať len metom štvrtej a piatej otázky. na túto smernicu.

25. Žalovaní zastávajú opačný názor. Tvrdia, 27. Podľa môjho názoru prvá otázka, aj keď že „používať v obchodnom styku" zahŕňa položená všeobecnejšie, sa vo svojej podstate obchodné a odborné (okrem výlučne vedec­ týka výkladu článku 5 s m e r n i c e kého) použitie. Dovoz tovaru označeného o ochranných známkach, ktorý upravuje ochrannou známkou, zahrnutého v článku 5 práva priznané ochrannou známkou. Článok ods. 3 pism. c) smernice o ochranných 5 ods. 1 stanovuje, že ochranná známka dáva známkach, znamená prepravu tohto tovaru svojmu majiteľovi výlučné tam upravené na územie členského štátu. Dovoz — aspoň práva. Podľa článku 5 ods. 1 pism. a) tieto pokiaľ ide o prejednávanú vec — sa snaží výlučné práva oprávňujú majiteľa zabrániť o dosiahnutie obchodnej výhody. Skutoč­ tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, nosť, že dovozné formálne náležitosti ešte používať v obchodnom styku rovnaké ozna­ neboli ukončené a že tovar z tohto dôvodu čenie vo vzťahu k tovaru, pre ktorý bola táto nie je vo voľnom obehu, je nepodstatná. ochranná známka zapísaná. V prejednávanej Väčšina colných režimov tranzitu v sebe veci sa majiteľ ochrannej známky snaží zahŕňa riziko, že tovar môže byť prepustený zabrániť vstupu na územie Spoločenstva, do voľného obehu v EHP bez súhlasu bez jeho súhlasu, tovaru označeného origi­ majiteľa ochrannej známky, ktorý preto musí nálnymi ochrannými známkami, keď tento mať možnosť odporovať dovozu tovaru a ich vstup bol vykonaný formou vonkajšieho prítomnosti, čo aj len prechodnej. tranzitu Spoločenstva. Otázka teda v podstate znie, či vstup tovaru označeného ochrannou známkou z tretej krajiny do Spoločenstva, ktorý bol vykonaný v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, porušuje výlučné práva priznané majiteľovi ochrannej známky článkom 5 ods. 1 smer­ nice o ochranných známkach a hlavne, či toto konanie môže byť označené ako „[pou­ žívanie] [ochrannej známky] v obchodnom styku..." v zmysle článku 5 ods. 1 pism. a).

s úmyslom získania hospodárskej výhody 30. Tento názor je potvrdený v podobnej 16 l a nie v osobnej veci. Takisto vysvetlil, že situácii rozsudkom Rioglass a Transremar. výlučné právo podľa článku 5 ods. 1 pism. a) Táto vec sa týkala situácie, v ktorej tovar bolo priznané majiteľovi ochrannej známky označený ochrannou známkou, zákonne v úmysle umožniť mu ochrániť svoje oso­ vyrobený v Španielsku, bol vyvezený zo bitné záujmy ako majiteľa, to znamená Španielska do Poľska pomocou certifikátu zaistiť, aby ochranná známka splnila svoje tranzitu v Spoločenstve, ktorý povoľoval funkcie. Výkon tohto práva musí byť preto pohyb medzi dvomi bodmi na colnom území obmedzený na prípady, v ktorých používanie v Spoločenstve a v Poľsku bez povinnosti označenia treťou osobou sa týka alebo sa zaplatiť dovozné clo, daň alebo bez opatrení môže týkať funkcií ochrannej známky, pred­ obchodnej politiky. Tovar bol zadržaný ovšetkým pokiaľ ide o jej hlavnú funkciu colnými úradníkmi vo Francúzsku ako pod­ zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru. 17 ozrivý z porušenia práv z ochrannej známky. Následne majiteľ nemôže zakázať používanie Výrobca a prepravca tohto tovaru sa snažili označenia zhodného s ochrannou známkou obdržať rozhodnutie o ukončení zadržania. pre tovar zhodný s tým tovarom, pre ktorý Súdny dvor dostal otázku, či vnútroštátne bola ochranná známka zapísaná, ak toto opatrenia pre zadržanie tovaru za týchto používanie nemôže ovplyvniť záujmy maji­ okolností boli v rozpore s článkom 28 ES, teľa ochrannej známky vzhľadom na jej ktorý stanovuje, že množstevné obmedzenia funkcie. 18 dovozu, ako aj akékoľvek opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

32. Žalovaní sa snažia odlíšiť tento rozsudok od prejednávanej veci na tom základe, že tento rozsudok sa týkal výlučne tranzitu tovaru Spoločenstva zákonne vyrobeného v členskom štáte. Toto je samozrejme pravdivé. Nemyslím si však, že toto tvrdenie vyvracia záver, ktorý je možné odvodiť z tohto rozhodnutia Súdneho dvora v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že tovar prechádza členským štátom „nezahŕňa 34. Vyjadrenie Súdneho dvora v rozsudku v sebe žiadne uvádzanie predmetného tovaru Polo/Lauren však bolo spravené v inom na trh, a tým pádom nemôže porušiť kontexte, aký je v prejednávanej veci, osobitný cieľ práva ochranných známok". a podľa môjho názoru nepomôže žalovaným V skutočnosti možno uvažovať tým spôso­ ani pri použití analógie. Súdny dvor bom, že ak Súdny dvor mal takýto názor, v uvedenom rozsudku zvažoval, či článok pokiaľ ide o tovar vo voľnom obehu 113 ES (zmenený, teraz článok 133 ES), ktorý v Spoločenstve, bude sa tento záver vzťaho­ sa týka spoločnej obchodnej politiky, bol vať a fortiori na tovar, ktorý nie je tovarom vhodným právnym základom pre nariade­ Spoločenstva a ktorý neprešiel všetkými nie 22, ktoré sa uplatňovalo v prípade, kde dovoznými formálnymi náležitosťami. falšovaný alebo pirátsky tovar bol nájdený pri vykonávaní kontroly tovaru, ktorý bol, medzi iným, v colnom režime vonkajšieho tranzitu. Samozrejme, riziko, že falšovaný tovar v colnom režime vonkajšieho tranzitu môže byť podvodným spôsobom uvedený na trh v Spoločenstve, je relevantný pri skúmaní platnosti nariadenia, ktoré sa snaží oprávniť 33. Žalovaní sa takisto odvolávajú na roz­ colné orgány konať v tom prípade, keď takýto sudok Polo/Lauren 2 1 a najmä na vyhlásenie, tovar je nájdený počas prehliadky tovaru

36. Obavy žalovaných, že tovar, ktorý je predmetom sporu môže byť prepustený do voľného obehu v Spoločenstve bez ich súhlasu, tým pádom porušujúc ich práva z ochranných známok, musia byť zvažované s odkazom na podrobné ustanovenia colného 23 kódexu a jeho vykonávajúceho opatre­ 24 nia , ktoré sú navrhnuté tým spôsobom, 37. Takisto zastávam názor, že majiteľ aby bolo zaistené, že tovar, ktorý nie je ochrannej známky nemôže zabrániť vstupu tovarom Spoločenstva, umiestnený do col­ na colné územie Spoločenstva tovaru, ktorý ného režimu vonkajšieho tranzitu je pred­ nie je tovarom Spoločenstva, označeného metom colného dohľadu od času jeho vstupu jeho ochrannou známkou, ktorý vstupuje na na územie Spoločenstva, až pokiaľ neopustí jeho územie. 25 Ak tovar v skutočnosti neopustí Spoločenstvo, ale je prepustený do 26 — Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, upravená v prílohe 1C Dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie: prijatej v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, rozhodnutím 23 — Nariadenie č. 2913/92, už citované v poznámke pod čiarou 5. Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide 24 — Nariadenie č. 2454/93, už citované v poznámke pod čiarou 7. o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo 25 — Osobitne články 94 a 96 kódexu a články 315, 349, 356, 357, na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 — 361, 365 a 366 nariadenia č. 2454/93. 1994) (U. v. KS L 336, s. 1; Mim. vyd. U/021, s. 80).

38. Prvou otázkou sa vnútroštátny súd takisto pýta, či majiteľ ochrannej známky môže zabrániť vstupu na územie Spoločen­ stva bez jeho súhlasu, tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je označený jeho ochrannou známkou, a to v rámci tranzit­ ného obchodu, a to najmä operáciami 41. Žalovaní opakujú v podstate svoje tvr­ s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva denia týkajúce sa prvej otázky v tom zmysle, a je v colnom režime vonkajšieho tranzitu že akékoľvek obchodné použitie, okrem alebo colného uskladnenia. Touto otázkou sa použitia výlučne vedeckého, obsahuje pou­ vnútroštátny súd v podstate pýta, či takého žitie označenia v obchodnom styku a tvrdia, operácie zakladajú porušenie práva že uskladňovanie tovaru v colnom úrade z ochranných známok, ktorými je označený alebo sklade predpokladá jeho komerčné tento tovar. Preto sa budem touto otázkou využitie. zaoberať v kontexte otázok 4 a 5, položených vnútroštátnym súdom, ktoré sa v podstate týkajú statusu týchto operácií v zmysle smernice o ochranných známkach.

42. Komisia poznamenáva, že článok 5 Druhá otázka ods. 3 pism. b) smernice o ochranných známkach výslovne spomína „ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať 27 To naznačuje, že majiteľ ochrannej známky môže zabrániť iba usk­ 39. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny ladneniu tovaru pri jeho uvedení na trh súd v podstate pýta, či „[používanie] [ozna­ v Spoločenstve. Ak sa teda zistilo, že tovar čenia] v obchodnom styku...", v zmysle nebude uvedený na trhu v Spoločenstve, článku 5 smernice o ochranných známkach, majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť zahŕňa uskladnenie v colnom sklade tovaru, jeho uskladneniu v colnom sklade. ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý je označený originálnou ochrannou známkou, bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky so vstupom tovaru na územie EHP. 27 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát

46. Žalobca aj žalovaní uvádzajú, že tieto skutočnosti spomenuté vnútroštátnym súdom nemenia ich výklad prvej a druhej 44. Obavy žalovaných, že tovar, ktorý je otázky. predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, môže byť prepustený do voľného obehu v Spoločenstve bez ich súhlasu, a tým budú porušené ich práva z ochrannej známky, treba posúdiť s odkazom na pod­ robné ustanovenia colného kódexu 28, ktoré boli prijaté preto, aby tovar v colnom sklade neunikol z colného dohľadu. 2 9Ako je 47. Zastávam tiež názor, že tieto skutočnosti uvedené vyššie, ak je tovar prepustený do nemenia mnou predložené odpovede na voľného obehu, majiteľ ochrannej známky prvú a druhú otázku. Tieto otázky sú bude v tom okamihu oprávnený zabrániť obmedzené na problém, či majiteľ ochrannej jeho ,,dov[ozu]" v zmysle článku 5 ods. 3 známky môže zabrániť vstupu tovaru, ktorý pism. c) smernice o ochranných známkach. nie je tovarom Spoločenstva, a ktorý je Aj keď uznávam, že presadzovanie práv označený ochrannou známkou na colné majiteľa ochrannej známky závisí od jeho územie Spoločenstva pod colným režimom vedomosti hroziaceho porušenia, nevidím tranzitu alebo colného uskladnenia. Už som žiadny dôvod pre rozšírenie týchto práv na vysvetlil, prečo si myslím, že takýto vstup prípad tovaru, ktorý je v colnom režime nemôže sám osebe ovplyvniť alebo byť colného uskladnenia. schopným ovplyvniť funkcie ochrannej známky. Tento výrok považujem aj naďalej za platný, pod podmienkou, že konečné určenie tovaru je špecifikované, alebo keď 28 — Už citované v poznámke pod čiarou 5. nebola uzavretá žiadna kúpna zmluva 29 — Osobitne články 85 a 86 (už spomínané v bode 13 vyššie), ako aj články 101 a 105 nariadenia č. 2913/92. s kupujúcim z tretej krajiny týkajúca sa

49. Žalobca súhlasí s tým, že skutočnosť, že tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, je v určenom colnom režime, nie je sama osebe dostatočná na to, aby bolo preukázané, že nejde o porušenie práv z ochrannej známky, ak majiteľ ochrannej známky predloží dosta­ točne presvedčivé dôkazy, že zrejmým cie­ 48. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny ľom majiteľa tovaru je uviesť tento tovar na súd pýta, či v kontexte prvých troch otázok je trh v Spoločenstve. Nestotožňuje sa však podstatné, že existujú aj ďalšie okolností ako s názorom, že hypotézy uvedené vo štvrtej a) majiteľ tovaru sídli v jednom z členských otázke vnútroštátneho súdu sú dostatočne štátov; b) tovar je ponúknutý na predaj alebo presvedčivé. bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, ďalšiemu obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, ak miesto dodania (ešte) nie je určené; c) tovar je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, inému obchodníkovi so sídlom v členskom štáte, keď je miesto dodania určené, ale konečné určenie nie je, či už s výslovnou podmienkou, že tovar nie je tovarom Spolo­ 50. Žalovaní takisto tvrdia, že žiadna čenstva (v tranzite), alebo bez nej; d) tovar je z okolností uvedených vo štvrtej otázke nemá ponúknutý na predaj alebo bol predaný vplyv na odpovede na prvé tri otázky, aj keď obchodníkom so sídlom v členskom štáte, uvádzajú, že okolnosti uvedené pod písme­ obchodníkovi, ktorý má sídlo v štáte, ktorý nami a), b), c) a e) môžu mať význam pre nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, keď odpoveď na piatu otázku.

52. Podľa môjho názoru musí byť odpoveď na štvrtú otázku vnútroštátneho súdu odvo­ dená, rovnako ako odpovede na jeho pred­ chádzajúce otázky, zo slovného znenia a rozsahu článku 5 ods. 1 smernice o ochranných známkach. Je to ustanovenie, 54. Všetky okolnosti spomenuté pod písme­ ktoré oprávňuje majiteľa ochrannej známky nami b) až e) sa týkajú tovaru ponúkaného zabrániť tretím stranám, ktoré nemajú jeho na predaj alebo predaného. Článok 5 ods. 3 súhlas „[používať] [ochrannú známku] pism. b) smernice o ochranných známkach v obchodnom styku...". Aby toto právo zahrnuje ,,ponúka[nie] tovar[u]" medzi mohlo byť uplatnené na súde, toto používa­ obchody, ktoré môžu byť zakázané podľa nie musí, ako bolo spomenuté vyššie pri článku 5 ods. 1. Keďže piata otázka sa týka odpovedi na prvú otázku, ovplyvniť alebo byť výslovne rozsahu pojmu „ponúkať" v zmysle schopné ovplyvniť funkcie ochrannej článku 5 ods. 3 pism. b), zdá sa vhodné známky. Už som vysvetlil, z akých dôvodov venovať sa písmenám b) až e), do tej mieri, nepovažujem prostú skutočnosť, že tovar do akej predpokladané okolnosti zahrnujú označený ochrannou známkou, ktorý nie je ponúkanie tovaru na predaj, v kontexte tejto tovarom Spoločenstva a je umiestnený do otázky. Do tej miery, do akej tieto okolnosti colného režimu tranzitu Spoločenstva alebo predpokladajú, že tovar bude predaný, roz­ colného uskladnenia, predstavuje používanie sah práv majiteľa ochrannej známky závisí na tejto známky v obchodnom styku v zmysle tom, či dôsledkom predaja tohto tovaru bude článku 5 ods. 1. Vnútroštátny súd sa jeho prepustenie do voľného obehu v podstate pýta, či tento záver je ovplyvnený v Spoločenstve. Keďže tento problém vystu­ osobitnými okolnosťami uvedenými pod puje do popredia aj v kontexte piatej otázky, písmenami a) až e). budem sa ním takisto venovať v tejto sekcii.

59. Počiatočným bodom výkladu pojmu „ponúkať" musí byť štruktúra a ciele smer­ 56. Žalobca tvrdí, že ponúkanie na predaj nice o ochranných známkach. Právnym tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, či základom tejto smernice je článok 100a už v Spoločenstve alebo mimo jeho územia, Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES). nemôže byť považované za používanie Prvé odôvodnenie sa týka rozdielnosti vnú­ ochrannej známky v obchodnom styku troštátnych právnych predpisov upravujú­ v Spoločenstve, keďže ani jeho cieľom, ani cich oblasť ochranných známok, ktorá môže účinkom nie je uviesť tovar chránený tvoriť prekážku voľného pohybu tovaru ochrannou známkou na trh v Spoločenstve. a služieb. Tretie odôvodnenie stanovuje, že Je veľa foriem medzinárodného obchodu aproximácia predpisov dotknutých touto s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločen­ smernicou je obmedzená na vnútroštátne stva; ak ponúkanie takéhoto tovaru na predaj predpisy, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú je zakázané právnou úpravou Spoločenstva fungovanie vnútorného trhu. Deviate odô­ v oblasti ochranných známok, obchodníci so vodnenie stanovuje, že je dôležité, aby na sídlom a miestom činnosti v Spoločenstve už účely uľahčenia voľného pohybu tovaru nebudú ďalej schopní obchodovať s tovarom a služieb bolo zabezpečené, aby ochranné označeným ochrannou známkou, čo nemo­ známky požívali rovnakú ochranu vo všet­ hlo byť cieľom tejto právnej úpravy. kých členských štátoch.

I - 8754

CLASS INTERNATIONAL

61. Tovar, ktorý nie je tovarom Spoločen­ stva, musí byť preto riadne dovezený do Spoločenstva predtým, ako môže mať 63. Ak dôsledkom ponuky na predaj tovaru výhodu zo slobody voľného pohybu. To je jeho prepustenie do voľného obehu podľa mňa vysvetľuje, prečo článok 5 ods. 3 v Spoločenstve, práva majiteľa ochrannej pism. c) obsahuje ako príklad „[používania] známky budú samozrejme porušené takýmto [ochrannej známky] v obchodnom styku..." prepustením a tento je v zásade oprávnený ,,dov[oz] alebo v[ý]v[voz] takto označen[ého] zabrániť takémuto obchodu. Opätovne spo­ tovar[u]". Súdny dvor takisto prehlásil, že meniem, že článok 50 ods. 1 pism. a) dohody „prijatím článku 7 smernice [o ochranných TRIPS 34 vyžaduje, aby vnútroštátne súdne známkach], ktorý obmedzuje vyčerpanie orgány mali právomoc „zabrániť, aby nedošlo práva priznaného ochrannou známkou na k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva, a najmä zabrániť prepusteniu

30 - Článok 23 ods. 2 F.S. 31 — Rozsudok z. 15. decembra 1976, Donckcrwolke, 41/76, Zb. s. 1921, bod 16. 33 — Pozri rozsudok z 1. júla 1999, Sebago a Maison Dubois, 32 - Rozsudok z 1. februāra 2001, D. Wandel, C-66/99, Zb. C-173/98, Zb. s. I-4103, bod 21. s. I-873, bod 36. 34 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 26.

I - 8755

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-405/03

65. Okolnosti uvedené pod písmenom b) sa týkajú tovaru, ktorý je ponúknutý na predaj alebo bol predaný obchodníkom so sídlom v členskom štáte, z tohto členského štátu, ďalšiemu obchodníkovi so sídlom 68. S jednou výhradou sa domnievam, že v členskom štáte, ak miesto dodania (ešte) z dôvodov uvedených v kontexte písmen b) nie je určené. Okolnosti uvedené pod písme­ a c) stav uvedený v písmene d) takisto nijako nom c) sa týkajú tovaru, ktorý je ponúknutý nemení mnou navrhnutú odpoveď na piatu na predaj alebo bol predaný obchodníkom so otázku. V prípadoch, kde je však určené sídlom v členskom štáte, z tohto členského konečné určenie tovaru a toto určenie je na štátu, inému obchodníkovi so sídlom území EHP, bude zrejmé, že tovar bude v členskom štáte, keď je miesto dodania musieť byť prepustený do voľného obehu špecifikované, ale konečné určenie nie je, či pred dodaním a majiteľ ochrannej známky je už s výslovnou podmienkou, že tovar nie je podľa môjho názoru oprávnený uplatniť tovarom Spoločenstva (v tranzite), alebo bez svoje právo a zabrániť takémuto prepusteniu nej. alebo dodaniu.

I - 8756

CLASS INTERNATIONAL

71. Otázka dôkazného bremena v týchto konaniach je predmetom šiestej a poslednej otázky vnútroštátneho súdu.

Šiesta otázka

74. Žalobca uviedol, že ten kto tvrdí na 72. Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny základe osobitných okolností, že tranzit súd pýta, ktorý účastník znáša dôkazné alebo tranzitný obchod je v rozpore bremeno v súvislosti s činnosťami uvedenými s právom, musí preukázať tieto okolnosti, v prvej, druhej a piatej otázke. keďže jeho tvrdenia tvoria výnimku zo zásady

I - 8757

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-405/03

slobody tranzitu. Okrem toho bude musieť z rozsudkov Sebago a Maison Dubois

36 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 33. 37 — Rozsudok z 20. novembra 2001, C-414/99 až C-416/99, Zb. 35 — Rozsudok Rioglass, už citovaný v poznámke pod čiarou 15. s. 1-8691.

I - 8758

CLASS INTERNATIONAL

bremena týkal. Predmetom uvedenej veci dvor poznamenal, že je nevyhnutné, aby bolo pravidlo vyčerpania práv opísané Súdny dvor zabezpečil jednotný výklad v článku 7 ods. 1 smernice o ochranných pojmu ,,súhla[s]" v zmysle článku 7 ods. 1. známkach. Toto ustanovenie, ktoré je výnim­ Vnútroštátny súd sa spýtal, či takýto súhlas kou z pravidla stanoveného v článku 5 ods. 1, môže byť predpokladaný alebo nepriamy. ktorý oprávňuje majiteľa ochrannej známky Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na „vážne zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré dôsledky spočívajúce v zrušení výlučných „nemajú jeho súhlas", dovážať tovar ozna­ práv [majiteľov ochranných známok], súhlas čený touto ochrannou známkou 38 , stano­ musí byť vyjadrený takým spôsobom, že vuje, že práva majiteľa ochrannej známky sú zámer vzdať sa týchto práv je jednoznačne vyčerpané, keď je tovar uvedený na trhu preukázaný." 41 Ďalej pokračoval, že z tohto v EHP majiteľom ochrannej známky alebo výroku vyplýva, že je na obchodníkovi, ktorý „s jeho súhlasom". V rozsudku Zino Davidoff tvrdí, že mu bol udelený súhlas, aby ho Súdny dvor rozhodol, že je na obchodníkovi, preukázal. 42 ktorý tvrdí, že mu bol udelený súhlas, aby dokázal jeho existenciu, a nie na majiteľovi ochrannej známky, aby preukázal jeho neprí­ tomnosť. 3 9

81. Prejednávaná vec sa naopak týka situ­ ácie, keď sa majiteľ ochrannej známky snaží zabrániť obchodníkovi používať jeho ochrannú známku v obchodnom styku.

1. Majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť vstupu, na colné územie Spoločenstva, bez jeho súhlasu, tovaru, označeného jeho ochrannou známkou, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a je v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva alebo colnom režime uskladnenia, na tom základe, že takýto vstup je sám osebe, „[používaním] [ochrannej známky] v obchodnom styku..." v zmysle článku 5 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.

2. Do toho času, ako si tento tovar zachová postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, ponuka na predaj alebo predaj tohto tovaru nebude „[pou­ žívaním] [ochrannej známky] v obchodnom styku..." v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 89/104.

3. Majiteľ ochrannej známky, ktorou je označený tento tovar, je oprávnený podľa článku 5 ods. 1 smernice 89/104 zabrániť jeho prepusteniu do voľného obehu v Európskom hospodárskom priestore.

4. Za súčasného stavu práva Spoločenstva v prípade, keď majiteľ ochrannej známky zaháji konanie, v ktorom tvrdí porušenie svojich práv z ochrannej známky, vnútroštátne procesné predpisy rozhodnú o tom, ktorý účastník konania nesie dôkazné bremeno, s výnimkou otázky, či tovar označený touto ochrannou známkou bol uvedený na trhu v Európskom hospodárskom priestore so súhlasom majiteľa ochrannej známky.

I - 8760