C-408/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-408/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 25. októbra 2005 1

1. V tomto konaní začatom podľa článku nice Rady 73/148/EHS 4o zrušení 226 druhého odseku ES Komisia vytýka obmedzenia pohybu a pobytu Belgickému kráľovstvu: v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov so z r e t e ľ o m na u s a d e n i e sa a poskytovanie služieb a

1. porušenie článku 18 ES a smernice b) článku 2 smerníc Rady 93/96/ES 5 90/364/EHS o práve pobytu; 2 a 90/365/EHS, 6 ktoré upravujú právo na pobyt študentov, zamest­ naných osôb a samostatne zárob­ kovo činných osôb po skončení ich pracovnej činnosti.

2. porušenie: 2. Prvé nesplnenie povinnosti súvisí so skutočnosťou, že od štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí sa chcú usadiť na belgickom území, sa vyžaduje, aby mali dostatočné „osobné" finančné prostriedky. Druhé sa týka praxe, ktorá spočíva v automatickom vydávaní príkazov na opus­ a) článku 4 smernice Rady 68/360/ tenie štátneho územia občanom Európskej EHS 3 o odstránení prekážok únie, ktorí v stanovenej lehote nepredložia pohybu a pobytu pracovníkov člen­ dokumenty požadované na udelenie prísluš­ ských štátov a ich rodín v rámci ného povolenia. spoločenstva, ako aj článku 4 smer­

4 — Smernica z 21. mája 1973 (Ú. v. ES L 172, s. 14; Mim. vyd. 1 — Jazyk prednesú: španielčina. 05/001, s. 167). 2 — Smernica Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 (Ú. v. ES L 180. 5 — Smernica z 29. októbra 1993 (Ú. v. ES L 317, s. 59; Mim. vyd. s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3). 06/002, s. 250). 3 — Smernica z 15. októbra 1968 (Ú. v. ES L 257, 8. 13; Mim. vyd. 6 — Smernica z 28. júna 1990 (Ú. v. ES L 180, s. 28; Mim. vyd. 05/001, s. 27). 20/001, s. 5).

2. Sekundárne právo

a) O podmienke mať dostatočné finančné „Právo pobytu sa doloží vydaním dokladu prostriedky označovaného ako .povolenie k pobytu pre štátneho príslušníka členského štátu EHS'...

4. Podľa článku 1 ods. 1 prvého pododseku smernice 90/634:

Členský štát môže na vydanie povolenia k pobytu alebo dokladu o pobyte vyžadovať „Členské štáty udelia právo pobytu štátnym od žiadateľa iba predloženie platného pre­ príslušníkom členských štátov, ktorým ukazu totožnosti alebo cestovného pasu nevzniklo toto právo na základe iných a poskytnutie dôkazu, že on alebo ona spĺňa ustanovení právnych predpisov spoločenstva, podmienky stanovené v článku 1."

I - 2651

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-408/03

„Každý členský štát poskytne právo na trvalý pobyt štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí sa usadili na jeho území na účely pokračovania v činnosti ako samostatne „Právo pobytu sa doloží vydaním dokladu zárobkovo činné osoby po zrušení obmedze­ označovaného ako ,povolenie k pobytu pre nia týchto činností vzhľadom na zmluvu. štátneho príslušníka členského štátu EHS',... I - 2652

KOMISIA/BÉLGICKO

Členský štát môže na vydanie povolenia 2. O vydávaní povolení na pobyt k pobytu alebo dokladu o pobyte vyžadovať od žiadateľa iba predloženie platného pre­ ukazu totožnosti alebo cestovného pasu a poskytnutie dôkazu, že on alebo ona spĺňa podmienky stanovené v článku 1." 7 11. Túto problematiku upravujú odseky 2 a 6 citovaného ustanovenia v znení kráľov­ ského nariadenia z 12. júna 1998 9 .

B — Belgické právo 12. Občan Spoločenstva, ktorý predloží dokumenty požadované na vstup do Bel­ gicka, sa zaregistruje v zozname cudzincov, pričom je mu vydané osvedčenie platné päť mesiacov odo dňa vydania. Od tejto chvíle je cudzinec povinný žiadať o povolenie na pobyt (odsek 2 prvý a druhý pododsek). 1. Disponovanie dostatočnými finančnými prostriedkami

13. Počas tohto obdobia musí preukázať, že 10. V súlade s článkom 53 ods. 1 kráľov­ spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 (odsek ského nariadenia z 8. októbra 1981 8 o vstupe 2 tretí pododsek). Ak ich nespĺňa alebo na územie, pobyte, usadení a vyhostení nepredloží potrebné doklady, právo na pobyt cudzincov majú občania Únie právo na pobyt mu bude odopreté, čo znamená, že bude v Belgickom kráľovstve za podmienky, že musieť opustiť belgické územie (odsek 4). disponujú „dostatočnými finančnými pro­ striedkami", aby sa nestali záťažou pre verejné inštitúcie.

16. Články 45,1155 a 51 stanovujú podobný režim pre pracovníkov, či už zamestnané osoby alebo samostatne zárobkovo činné 19. Napriek tomu, že žiadateľka vyplnila osoby, študentov 12 a dôchodcov z iných vstupné vyhlásenie a priložila dokument, členských štátov. v ktorom sa jej druh zaväzoval vyživovať ju aj jej deti, bola jej žiadosť o vydanie povolenia na pobyt zamietnutá 16. decembra 1999 a bol vydaný príkaz na opustenie štátneho územia.

II — Predchádzajúce správne konanie

17. Komisia dostala rôzne sťažnosti na 20. Dňa 7. januára 2000 Komisia oznámila belgickú právnu úpravu a správnu prax orgánom žalovaného členského štátu svoje v súvislosti s povoleniami na pobyt pochybnosti o zlučiteľnosti podmienok, a príkazmi na opustenie štátneho územia, ktoré stanovoval na vydanie povolenia na ktoré sa týkali občanov EÚ. pobyt, s právom Spoločenstva, a zdôraznila, že v prípade pani Mamade De Figueiredo neexistovala žiadna prekážka jeho vydania, keďže preukázala, že jej druh sa zaväzuje ju vyživovať. Dňa 8. marca 2000 belgické 18. Komisiu osobitne zaujala situácia pani orgány odpovedali, že takýto záväzok nie je Mamade De Figueiredo, portugalskej dôkazom, že žiadateľka má vlastný zdroj občianky, ktorá v auguste 1999 prišla spolu obživy. so svojimi tromi deťmi do Belgicka, aby žila s istým belgickým občanom, ktorý bol už

23. Keďže Komisia nesúhlasila s belgickým postojom, vydala 3. apríla 2002 odôvodnené IV — Analýza uvádzaných nesplnení stanovisko, v ktorom Belgicku vytýkala nesplnenia povinností uvedené v bode 1 povinností týchto návrhov a stanovila lehotu dva mesiace na dosiahnutie súladu s právom Spoločenstva. Belgicko svoje argumenty zopakovalo v liste z 10. júla 2002.

26. Žaloba sa týka dvoch veľmi konkrétnych otázok: pôvodu ekonomických zdrojov občana Spoločenstva, ktorý sa chce usadiť v Belgicku (prvá výhrada), a možnosti vydať príkaz na opustenie štátneho územia v prípade, ak v stanovenej lehote nepredloží III — Návrhy účastníkov konania a kona­ dokumenty potrebné na vydanie povolenia nie pred Súdnym dvorom na pobyt (druhá výhrada).

13 — Ako tvrdí Komisia, britské pripomienky nie sú relevantné, pretože sa týkajú otázok, ktoré nie sú predmetom sporu (dostatočné príjmy a povinnosť preukázať ich) a vyhýbajú sa skutočnému jadru sporu (či takéto zdroje musia byť 24. Dňa 1. októbra 2003 podala Komisia vlastnými zdrojmi žiadateľa a dôsledky v prípade, že dôkaz žalobu podľa článku 226 ES, na základe nie je poskytnutý).

I - 2655

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-408/03

A — O pôvode finančných prostriedkov 29. Touto zmenou procesnej stratégie sa implicitne priznáva nesplnenie povinnosti, pretože pani Mamade De Figueiredo zahrnula do spisu dokument, v ktorom jej druh preberá záväzok „vyživovať ju", pričom ani národné správne orgány, ani Súdny dvor 1. Vymedzenie diskusie: pripustenie nesplne­ nemusia kvalifikovať dosah tohto doku­ nia povinnosti mentu, pretože takáto právomoc prislúcha belgickým súdom, ktorých právny poriadok uznáva zmluvnú slobodu. 15

28. Ako sa však diskusia vyvíjala tak na správnych, ako aj na súdnych orgánoch, Belgické kráľovstvo svoju tézu prispôsobo­ valo a zjemňovalo, až napokon pripustilo, že článok 1 uvedenej smernice výslovne neza­ väzuje, aby občan Únie, ak sa nemá stať 2. Sloboda pohybu občanov Únie záťažou pre verejné financie prijímajúceho štátu, osobne disponoval príslušnými ekono­ mickými zdrojmi, ale stačí, ak tieto zdroje pochádzajú od osoby, ktorá je so žiadateľom vo vzťahu, ktorý ju zaväzuje k vyživovacej povinnosti; takýmito osobami sú manželia, deti a dokonca tretie, zmluvne zaviazané 31. Občianstvo Únie, ktoré má odvodenú osoby, za podmienky, že ide o právne povahu, 16 predstavuje „základný štatút" jed­ záväzný vzťah (body 3 až 12 vyjadrenia k žalobe a 2 až 4 dupliky). 15 — Článok 1126 a nasl, belgického Code civil zavádzajú zásadu zmluvnej slobody. 16 — Článok 17 ods. 1 ES podmieňuje jeho nadobudnutie občianstvom niektorého z členských štátov, pričom ho u — v ústnej časti konania Spojené kráľovstvo trvalo na svojich nenahrádza, ale doplna. Kovar, R., ho kvalifikoval ako mylných pripomienkach a sústredilo sa na požiadavku ,,podriadené" in: »L'émergence et l'affirmation du concept dostatočnosti zdrojov, pričom za dané považovalo, že tieto de citoyenneté européenne dans le processus d'intégration zdroje majú pochádzať od žiadateľa, a zabudlo, že diskusia sa européenne", La citoyenneté européenne, vydanie Univerzity týka práve tejto otázky. v Montreale, 2000, s. 81 až 94, a najmä s. 85 až 87.

I - 2656

KOMISIA/BÉLGICKO

34. A tak počínajúc Maastrichtskou zmlu­ vou, ktorá obsahovala články venované 17 — Vec C-184/99, Zb. s. I-6193. 18 — Tak bolo rozhodnuté, okrem iného, aj v rozsudkoch zo 17. septembra 2002, Baumbast a R (C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 82); z 2. októbra 2003, García Avello (C-148/02, Zb. s. 11613, bod 22); a z 19. októbra 2004, Zhu a Chen 20 — Rozsudky Baumbast a R, bod 84, Trojani, bod 31, a Zhu (C-200/02, Zb. s. 1 9925, bod 25). a Chen, bod 26. 19 — Rozsudky Grzelczyk, bod 33, a García Avello, bod 24, ho 21 — Na ilustráciu pozri rozsudky Baumbast a R, bod 86; Trojani, kvalifikovali ako základnú slobodu. Rovnakým smerom sa bod 32; a Zhu a Chen, bod 26. vydali aj nedávne rozsudky z 15. marca 2005, Bidar (C-209/03, Zb. s. I-2119, bod 33); a z 12. júla 2005, Schempp 22 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri (C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 18). Charta základných práv (C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257), potvrdil, že štatút Únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) zahŕňa toto právo v článku občana Únie si zasluhuje striktný výklad výnimiek z tejto 45, ktorý je tiež obsiahnutý v článku II-105 Zmluvy o Ústave slobody (bod 65). Už citovaný rozsudok Trojani zase doplnil, pre Európu (Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 1). V návrhoch že hranice výkonu tohto práva musia rešpektovať všeobecné prednesených vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo zásady práva Spoločenstva, najmä zásadu proporcionality 7. septembra 2004, Trojani, (C-456/02, Zb. s. I-7573), (bod 46). generálny advokát Geelhoed tvrdil, že právo na pobyt je 23 — V návrhoch prednesených 10. júla 2003 vo veci, v ktorej bol základným právom každého európskeho občana (bod 12). vydaný rozsudok 23. marca 2004, Collins (C-138/02, Rovnako ho kvalifikuje aj generálny advokát Tizzano Zb. s. I-2703), som opäť pripomenul, ako zásada proporcio­ v návrhoch vo veci Zhu a Chen (bod 73). nality funguje v tejto oblasti (bod 70).

37. Správny orgán, ktorý vydáva povolenie na pobyt, musí overiť, či sú splnené po­ dmienky na realizáciu už existujúceho práva tak, že vykoná náležité overovanie 35. V tejto norme sa nenachádza nič, čo by a posúdi dôkazy navrhované žiadateľom. oprávňovalo obhajovať tézu, ktorú zastávalo Musí sa preto obmedziť na preukázanie, že Belgické kráľovstvo v prvých písomnostiach žiadateľ má dostatočné finančné pro­ predložených v rámci správnej fázy konania. striedky28, bez toho, aby preskúmaval ich To vyplýva z opakovane spomínaného roz­ pôvod alebo kvalitu, hoci môže posúdiť, či sudku Zhu a Chen, v ktorom bolo vysvetlené, že toto ustanovenie smernice 90/364 vôbec neurčuje, aký má byť pôvod ekonomických zdrojov (bod 30), takže akákoľvek požiadavka 26 — Samozrejme je irelevantné, či tieto príjmy pochádzajú od manžela alebo dieťaťa, ktorí nie sú občanmi Únie, ako aj to, či v tomto smere by bola neprimeraným tieto tretie osoby nemajú legálny pobyt v Belgicku, pretože zásahom do výkonu predmetného základ­ o ich práva nejde. Rodinní príslušníci nasledujú osud ,,hlavného" rodinného príslušníka: ak žije v členskom štáte, ného práva (bod 33). ktorého je občanom, nič im nemôže brániť v tom, aby s ním bývali; podobne je tomu, ak premiestni svoje bydlisko do iného štátu Únie. Takéto riešenie nie je šokujúce; takým by bolo práve opačné riešenie, ktoré podmieňuje účinnosť slobody pobytu právom tretej osoby, ktoré je jej navyše podriadené. 24 — Táto zmluva, účinná od 1. novembra 1993, vytvorila koncept 2 7 — V rozsudku zo 17. februára 2005, Oulane (C-215/03, občianstva Únie v článku G (neskôr články 8 ES a 8 E ES), Zb. s. I-1215), bolo zdôraznené, že vydanie povolenia na ktoré po zmenách zavedených Amsterdamskou zmluvou pobyt štátnemu príslušníkovi členského štátu nemôže byť v súčasnosti tvoria druhú časť Zmluvy ES (články 17 ES a i považované za akt, ktorý zakladá práva, ale za potvrdenie 22 ES). jeho osobného postavenia vo svetle práva Spoločenstva 25 — Opakovane spomínaný rozsudok Troiani (bod 46), ktorý (bod 18). parafrázoval rozsudok Baumbast a R (bod 46), pripustil, že 28 — Ani v tejto otázke nemajú úplnú slobodu, pretože právo občan Únie, ktorý v hostiteľskom členskom štáte nepožíva Spoločenstva (článok 1 ods. 1 prvý a druhý pododsek smerníc právo na pobyt podľa článkov 39 ES, 43 ES alebo 49 ES, ho 90/364 a 90/365), ako aj vnútroštátne normy, ktoré ho môže vykonať čisto z dôvodu tohto občianstva, odvolajúc sa preberajú (článok 53 ods. 1 druhý pododsek kráľovského na článok 18 ods. 1 ES. nariadenia z 8. októbra 1981), stanovujú určité kritériá.

38. Samozrejme, sú tu riziká, pretože sa môže stať, že zdroj príjmov vyschne, hoci to sa môže stať nielen v prípade vlastných 40. Skrátka podstata práva priznaného obča­ zdrojov, ale aj v prípade zdrojov tretej osoby; nom Spoločenstva v zmysle článku 18 ods. 1 nikto by však neodmietol právo na pobyt ES a upraveného článkom 1 smernice 90/365 občanovi Spoločenstva preto, že v čase po­ pripúšťa len výslovne stanovené obmedzenia, dania žiadosti nezaručil, že príjmy budú takže treba vylúčiť takú právnu úpravu, aká existovať počas celého jeho pobytu platí v žalovanom členskom štáte, ktorá ho v hostiteľskom štáte. Ako pripomína Komi­ a priori a so všeobecnou platnosťou obme­ sia, smernica na tieto účely zavádza systém dzuje viac, ako to urobil zákonodarca Spo­ záruk: článok 3 umožňuje odňať právo na ločenstva, a to tým, že nedovoľuje, aby pobyt, ak zaniknú skutočnosti, na základe dostatočné finančné prostriedky, na ktoré ktorých bolo priznané; okrem toho článok 2 sa odvoláva smernica, pochádzali od inej prvý odsek dovoľuje požadovať po uplynutí osoby, ako je žiadateľ. prvých dvoch rokov pobytu obnovu povole­ nia, a teda potvrdenie, že sú splnené požadované podmienky.

41. Na základe toho bola zamietnutá žiadosť 39. Vo svetle týchto úvah je zjavné, že pani Mamade De Figueiredo, a preto treba Belgické kráľovstvo nerešpektuje zásadu pro­ potvrdiť, že žalovaný členský štát si nesplnil svoju povinnosť.

29 — V rozsudku z 25. mája 2000, Komisia/Taliansko (C-424/98, Zb. s. I-4001), vo veci, v ktorej som predniesol návrhy 19. novembra 1999, bolo rozhodnuté, že členské štáty v tejto 30 — V tomto zmysle sa vyjadruje štvrté odôvodnenie a článok 1 oblasti nemôžu obmedziť dôkazné prostriedky (body 34 ods. 1 prvý pododsek smernice 90/364, čo potvrdil aj už až 37). citovaný rozsudok Zhu y Chen (bod 33).

43. Sú štyri prípady, v ktorých prichádza do úvahy vyhostenie. Prvý nastáva, keď žiadateľ nepodal návrh na začatie správneho konania na vydanie povolenia na pobyt. Druhý, ak sa konštatuje, že nespĺňa podmienky na vydanie povolenia. Tretí, ak v priebehu tohto konania nepredloží relevantné dôkaz a preukáže sa, 46. Uvedené posúdenie ešte posilňuje znenie že toto právo nemá. Štvrtý, ak žiadateľ po článku 18 ES, ktoré, ako som už uviedol, výzve nepredloží príslušné dokumenty vyhlasuje základné právo občanov Únie a nevie sa, či právo má alebo nie. A práve a dáva Súdnemu dvoru príležitosť bez na tento štvrtý prípad sa vzťahuje druhá okolkov potvrdiť, že napadnuté rozhodnutie výhrada Komisie. je zjavne neprimerané závažnosti priestupku, pretože narúša samotnú podstatu garantova­ ného práva. 34 Ide preto o prehnanú sankciu. 31 — V rozsudku z 20. februára 1997, Komisia/Belgicko (C-344/95, Zb. s. I-1035), bolo určené, že uvedený členský štát si neplnf svoje povinnosti vyplývajúce z práva Spoločenstva, kedze občanov iných členských štátov, ktorí sa usilujú pracovať na jeho územi, automaticky po uplynutí lehoty troch mesiacov 32 — Vec 48/75, Zb. s. 497. núti opustiť štátne územie, ak nepreukážu, že si naďalej 33 — Vec 157/79, Zb. s. 2171. hľadajú prácu alebo že majú reálnu šancu nájsť si iu fbodv 17 34 — Rozsudky z 25. júla 2002, MRAX, C-459/99, Zb. s. I-6591, a 18). ' bod 78; a Oulane, už citovaný, bod 40.

I - 2660

KOMISIA/BÉLGICKO

47. Na tomto pozadí sa domnievam, že nato, aby sa mohla realizovať, z čoho vyplýva právny poriadok a správna prax v Belgicku deklaratórna povaha konania. Už som vysvet­ tým, že štátnych príslušníkov iných člen­ lil, že vydanie povolenia na pobyt sa obme­ 3 ských štátov vyhosťujú len preto, že dzuje na potvrdenie existujúceho práva. 9 v stanovenej lehote nevykonali potrebné kroky, aby im bolo vydané povolenie na pobyt, sú v rozpore s právom Spoločenstva, a žalovaný štát sa preto dopúšťa nesplnenia povinnosti, ktoré mu pripisuje Komisia. 35

35 — Na pojednávaní zástupca belgickej vlády v odpovedi na moje otázky uviedol, že takéto automatické vyhosťovanie neexis­ 50. Vyhovenie žalobným dôvodom zna­ tuje, ale jeho tvrdenie je v rozpore so znením článku 45 ods. 3, článku 51 ods. 4, článku 53 ods. 4 a článku 55 ods. 3 mená, že žalovanému musí byť uložená kráľovského nariadenia z 12. júna 1998. povinnosť nahradiť trovy konania podľa 36 — V už citovanom rozsudku Komisia/Taliansko bolo vysvetlené, že smernice sa netýkajú spôsobu, akým majú držitelia práva článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako tieto skutočnosti preukázať (bod 34). to navrhla Komisia. 37 — Na pojednávaní vyjadrilo rovnaké stanovisko aj Spojené kráľovstvo. 38 — Pretože dotknutá osoba vykonáva v hostiteľskom state činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (smernice 68/360, 73/148 a 90/365) alebo preto, že študuje (smernica 93/96), alebo preto, že má štátnu 39 — Tak je to vyjadrené v bode 18 už citovaného rozsudku príslušnosť iného členského štátu (smernica 90/364). Jedine Oulane. možné výnimky sú tie, ktoré sa zakladajú na verejnom 40 — Takéto chápanie nemení dôkazné bremeno, pretože neza­ poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejnom zdraví (článok väzuje členský štát, aby dokázal, že finančné prostriedky sú 2 ods. 2 tretí pododsek smerníc 90/364 a 90/365). nedostatočné.

I - 2661

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-408/03

VI — Návrh

51. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru:

1. určiť, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z: