C-411/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-411/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 7. júla 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

Relevantné právo Spoločenstva

1. Táto vec sa týka prejudiciálnej otázky, ktorú podľa článku 234 ES položil Súdnemu dvoru Landgericht Koblenz (Nemecko) 3. Spor vo veci samej sa v podstate týka o výklade článkov 43 ES a 48 ES. pravidiel Zmluvy o slobode usadiť sa. V tejto súvislosti je predovšetkým podstatný článok 43 ES, ktorý, ako je známe, upravuje právo štátnych príslušníkov Spoločenstva usadiť sa ako hlavné (druhý odsek) a vedľajšie (prvý odsek). Najmä ustanovuje, že:

2. Vnútroštátny súd v podstate navrhuje, aby Súdny dvor upresnil, či vnútroštátny právny „V rámci nasledujúcich ustanovení sa zaka­ predpis, ktorý zamieta zápis do nemeckého zujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych obchodného registra o fúziách medzi nemec­ príslušníkov jedného členského štátu na kými spoločnosťami a spoločnosťami z iných území iného členského štátu. Zakazujú sa aj členských štátov, je v rozpore so zásadou obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania slobody usadiť sa. obchodných zastúpení, organizačných zlo­ žiek a dcérskych spoločností štátnymi prí­ slušníkmi jedného členského štátu na území 1 — Jazyk prednesú: taliančina. iného členského štátu.

7. Napokon je vhodné pripomenúť, že už Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti zalo­ niekoľko rokov sa Komisia snaží ustanoviť žené podľa občianskeho alebo obchodného právny nástroj Spoločenstva v oblasti cez- práva vrátane družstiev a iných právnických hraničných fúzii, ktorý by odpovedal na osôb podľa verejného alebo súkromného potrebu spolupráce a zoskupenia medzi práva s výnimkou neziskových spoločností." spoločnosťami z rôznych členských štátov.

I - 10809

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-411/03

8. V tomto okamihu však ešte návrh smer­ 1. fúzie nice o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností , napriek tomu, že bol v dosť pokročilom štádiu3,nebol v konečnom znení prijatý Parlamentom a Radou.

Vnútroštátne právo 11. § 2 tohto zákona potom opisuje rôzne prípady fúzií zrušením spoločnosti bez likvi­ dácie, medzi ktorými, pokiaľ ide o to, čo je teraz zaujímavé, je aj prípad prostredníctvom zlúčenia celého imania jedného alebo via­ cerých právnych subjektov s iným už exi­ stujúcim právnym subjektom prevodom. 9. V Nemecku upravuje fúzie Umwan­ dlungsgesetz (národný zákon o transformáciách spoločností, ďalej len „UmwG") 4.

12. Napokon ďalšie ustanovenia UmwG, ktoré sa týkajú osobitne fúzií prostredníc­ tvom zlúčenia, si vyžadujú splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré, pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma, patrí zápis do obchodného 10. § 1 ods. 1 tohto zákona pri úprave fúzie registra v sídle prijímajúceho právneho spomína iba fúzie spoločností so sídlom subjektu (§ 19). v Nemecku, pričom ustanovuje:

15. Proti tomuto rozhodnutiu sa teda Sevic IV — Právny rozbor odvolal na Landgericht Koblenz, ktorý vzhľa­ dom na to, že mal pochybnosti o výklade článkov 43 ES a 48 ES, rozhodol prerušiť konanie, ktoré pred týmto súdom prebiehalo, a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu pre- judiciálnu otázku: A — Uplalnitetnosi ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa

18. Najskôr pripomínam, že hoci sa pred­ metné vnútroštátne právne predpisy obme­ „Majú sa články 43 ES a 48 ES vykladať v tom dzujú na úpravu fúzií medzi spoločnosťami, zmysle, že slobode usadenia odporuje, keď na ktoré majú sídlo v Nemecku, dotýkajú sa základe § 16 a nasi. UmwG sa zahraničnej priamo možnosti uskutočniť medzinárodné európskej spoločnosti zamieta zápis do fúzie. Ako preukázal tento prípad a nemecká nemeckého obchodného registra o jej fúzii, vláda to na pojednávaní potvrdila,

I - 10811

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-411/03

v Nemecku sa totiž na základe § 1 ods. 1 21. Ako vysvetľuje nemecká vláda, tento UmwG spravidla zamieta zápis fuzie medzi pojem sa odvoláva na výkon hospodárskej spoločnosťou nemeckého práva činnosti fyzickou alebo právnickou osobou a spoločnosťou z iného členského štátu do v inom členskom štáte prostredníctvom obchodného registra s tým výsledkom, že stálej prítomnosti, ktorá, pokiaľ ide nemôže spôsobiť účinky, a to práve z dôvodu, o spoločnosti, vyplýva z umiestnenia alebo že toto ustanovenie upravuje iba „vnútro­ presťahovania hlavného miesta podnikateľ­ štátne" fúzie. skej činnosti do tohto štátu (článok 43 druhý odsek) alebo založením vedľajšieho miesta podnikateľskej činnosti v tomto štáte (člá­ nok 43 prvý odsek).

I - 10812

SEVIC SYSTEMS

práva Spoločenstva a sú upravené výlučne a najmä zápisom tohto úkonu do registra vnútroštátnymi právnymi poriadkami, a to aj zaniká jedna z osôb 7; ale až do tohto pokiaľ ide o štátnu príslušnosť fyzických okamihu to tak nie je, je tiež pravdou, že osôb. Články 43 ES a 48 ES sa preto nemôžu v prípade nedokončenia fúzie bude spoloč­ vykladať v tom zmysle, že priznávajú spo­ nosť, ktorá mala byť zlúčená, ďalej existovať ločnostiam právo zaniknúť tým, že sa ako samostatná právnická osoba. zúčastnia cezhraničnej fúzie.

24. S týmto prístupom nesúhlasím. 27. Sporná vnútroštátna právna úprava teda zasahuje právne subjekty, ktoré majú úplnú právnu subjektivitu, ktorým práve táto právna úprava a iba ona zabraňuje v možnosti využívať slobodu usadiť sa. A teda iba zamieňaním príčin a následkov je možné odôvodniť neuplatniteľnosť práv­ nych predpisov Zmluvy na cezhraničné fúzie 25. Predovšetkým preto, že sa mi zdá, že v mene údajného nedostatku právnej sub­ postupuje zvrátenou logikou v tom zmysle, jektivity zlučovanej spoločnosti. že považuje dôsledok fúzie, dá sa povedať, zánik zlučovanej spoločnosti, za príčinu nemožnosti, aby táto spoločnosť (keď ešte nebola zaniknutá!) pristúpila k fúzii, a teda za

odôvodnenie

toho zákazu zápisu do registra, ktorý práve zabraňuje tejto fúzii.

28. Ale na to, aby sa vylúčili všetky pochyb­ nosti o tom, že skúmané ustanovenie patrí do pôsobnosti článkov 43 ES a 48 ES, ako ich vykladá ustálená judikatúra Spoločenstva, je 26. Je naopak pravda, že počas celej fázy, podľa môjho názoru dostatočný sám pred­ ktorá predchádzala fúzii až do jej zápisu do met ustanovenia. registra, existujú obe spoločnosti a vykonávajú činnosť ako právnické osoby spôsobilé v plnom rozsahu vyjednávať a dohodnúť úkon fúzie. Iba zavŕšením fúzie 7 — A napokon, ako sa aj výslovne uvádza v § 20 UmwG.

31. Pri vyjadrení týchto zásad takmer vždy Súdny dvor odkazoval na Všeobecný pro­ 33. Zdá sa mi teda zrejmé, že toto je tiež gram potláčania obmedzení slobody usadiť prípad skúmaného vnútroštátneho právneho predpisu. Týka sa totiž nie doplnkových, ale dokonca podstatných hľadísk pre činnosť hospodárskeho subjektu, keďže mu zabra­ 8 — Rozsudok z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 25. ňuje uzatvárať určité právne úkony (fúzie) 9 — Rozsudky zo 14. januára 1988, Komisia/Taliansko, 63/86, a najmä nadobúdať/scudzovať alebo zakladať Zb. s. 29, bod 14, a z 30. mája 1989, Komisia/Grécko, 305/87, Zb. s. 1461, bod 21. nové spoločnosti. 10 — Pozri najmä rozsudky Komisia/Taliansko, už citovaný, body 14 a 16,· Komisia/Grécko, už citovaný, bod 19; z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 22; z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, bod 22, a z 5. novembra 2002, Überseering, C-208/00, Zb. s. I-9919, bod 93. 11 — Ú. v. ES, 2, 1962 s. 36.

I - 10814

SEVIC SYSTEMS

34. Existuje však ešte ďalšie hľadisko, ktoré si ustanovený v článku 43 ES: dá sa povedať vlády, ktoré sú účastníkmi konania, nevší­ „vedľajšie" usadenie sa spoločnosti v tomto mali, pretože sa sústreďuje výlučne na zánik členskom štáte, pričom ide o spoločnosť, zlúčenej spoločnosti, a ktoré naopak môže ktorá má sídlo v inom členskom štáte, a to mať podľa môjho názoru priamy vplyv na vďaka možnosti upravenej práve v tomto účely tohto rozboru. ustanovení „zriadiť a prevádzkovať viac ako jedno miesto činnosti na území Spoločen­ stva" 1 2 .

I - 10815

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-411/03

pripustil uplatnenie právnych predpisov účasť priznáva nadobúdateľovi „bezpečný o usadení sa v prípadoch, keď napríklad vplyv na r o z h o d n u t i a spoločnosti pôsobenie spoločnosti v inej krajine Spolo­ a umožňuje usmerňovať jej činnosť" 15, toto čenstva nenadobúda „formu organizačnej kritérium je pojmovo vždy splnené v takých zložky alebo obchodného zastúpenia, ale sa prípadoch zlúčenia s inou spoločnosťou, prejavuje prostredníctvom jednoduchej kan­ akým je prípad, ktorým sa zaoberáme. celárie, ktorú spravujú zamestnanci podniku, alebo prostredníctvom nezávislej osoby, ktorá je ale poverená konať trvalo na účet podniku rovnakým spôsobom ako obchodné zastúpenie" 13.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa preto domnievam, že taký vnútroštátny právny predpis, akým je predpis, ktorý je predmetom konania vo veci samej, patrí v plnom rozsahu do pôsobnosti článkov 43 40. Vzhľadom na to, čo je uvedené vyššie, sa ES a 48 ES. mi nezdá, že ani námietka nemeckej vlády, podľa ktorej výkon slobody usadiť sa vyža­ duje nevyhnutne vytvorenie nového alebo vedľajšieho sídla v zahraničí, je dôvodná, a nemôže sa preto prejaviť zlúčením predtým existujúcej spoločnosti, ako je to v konaní vo veci samej.

B — Posúdenie vnútroštátnej právnej úpravy vo veci, ktorá je predmetom konania

41. Ako totiž Súdny dvor upresnil v úplnom súlade s vyššie uvedeným smerovaním judi- katúry, právo uvedené v článku 43 ES upra­ vuje možnosť „zvoliť si vhodnú právnu formu 43. Po úvodnom objasnení teraz pristúpim pre vykonávanie činnosti v inom členskom k podstate otázky, pričom je potrebné sa štáte"14.Môže sa teda vykonávať viacerými opýtať, či vnútroštátne opatrenie, ktoré je spôsobmi, dokonca nadobúdaním podielov predmetom konania, je obmedzením slobody už existujúcej spoločnosti usadenej v inom usadiť sa z dôvodu, že v každom prípade členskom štáte pod podmienkou, že táto

46. Keď sa tieto zásady uplatnia na tento prípad, zdá sa mi nepopierateľné, že taký 44. Začnem tento rozbor pripomenutím, že právny prepis, akým je právny predpis, ktorý na základe širokého vymedzenia slobody je predmetom konania vo veci samej, je usadiť sa, ktoré, ako bolo vidieť (body 24 spôsobilý aspoň odradiť tak vnútroštátne, až 27 vyššie), vychádza z judikatúry Spolo­ ako aj cudzie hospodárske subjekty od čenstva, je potrebné za obmedzenia tejto výkonu slobody usadiť sa. slobody považovať „všetky opatrenia, ktoré zakazujú výkon tejto slobody, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým" 16. Do tohto zákazu teda môžu patriť aj vnútro­ štátne opatrenia jednoducho spôsobilé „odradiť" hospodársky subjekt od využitia slobody usadiť sa 17 . 47. Nástroj fúzie totiž predstavuje účinný prostriedok na transformáciu spoločností, ktorý v rámci jednej operácie umožňuje vykonávať určitú činnosť v novej forme bez prerušenia, takže komplikácie aj časová a finančná náročnosť sú menšie ako tie, ktoré sú spojené s inými formami trans­ formácie spoločností, napr. zrušenie spoloč­ 45. Nielen to, z tejto judikatúry tiež vyplýva, nosti s likvidáciou a založenie novej spoloč­ že článok 43 ES sa neobmedzuje na zákaz nosti s prevodom časti imania na túto toho, aby členský štát zabraňoval alebo spoločnosť, zmenu vlastníckych titulov atd'. obmedzoval slobodu cudzích hospodárskych subjektov usadiť sa na jeho území, ale bráni aj tomu, aby tento členský štát vytváral prekážky domácim hospodárskym subjektom 18 usadiť sa v inom členskom štáte . Inými

48. Je teda nevyhnutné uviesť, že výlučne 16 — Pozri napokon rozsudok ľ. 5. októbra 2004, Caixa Bank z dôvodu účinku namietaného vnútroštát­ France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11 a tam citovanú judikatúru. neho právneho predpisu stráca Sevic, ako aj 17 — Pozri napríklad rozsudky Daily Mail, už citovaný, bod 16; všetky spoločnosti podľa nemeckého práva, z 18. novembra 1999, X a Y, C-200/98, Zb. s. I-8261, bod 26, a z 11. marca 2004, de Lasteyrie du Saillant, C-9/02, ktoré sa nachádzajú v obdobnej situácii, Zb. s. I-2409, bod 45. možnosť pristúpiť k fúzii, ku ktorej by inak 18 — Pozri najmä rozsudky Baars, už citovaný, bod 28, a de Lasteyrie du Saillant, už citovaný, bod 42. mohla pristúpiť, a to výlučne z dôvodu, že má

50. Toto opatrenie má však obmedzujúci účinok aj voči spoločnostiam, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch. Úplne totiž 53. Nemecká vláda podporená holandskou týmto subjektom bráni použiť jeden spôsob vládou totiž tvrdí, že za tohto stavu, pri prístupu na nemecký trh. Spoločnosť, ktorá neexistencii osobitných zosúlaďujúcich usta­ má sídlo v zahraničí, by najmä nemohla novení práva Spoločenstva by nebolo možné, rozvíjať svoju činnosť v Nemecku tým, že sa aby tento štát uznal cezhraničné fúzie spojí s jednou alebo viacerými nemeckými vzhľadom na značné rozdiely, ktoré ešte spoločnosťami zlúčením predtým existujúcej existujú medzi právom obchodných spoloč- spoločnosti alebo založením novej spoloč­ nosti. Na dosiahnutie tohto výsledku by veľmi pravdepodobne najskôr musela byť 19 — Rozsudok Überseering, už citovaný, bod 81.

I - 10818

SEVIC SYSTEMS

nosti členských štátov, a teda vzhľadom na prípadnými imperatívnymi požiadavkami, osobitne zložitý charakter týchto operácií. a aj v tom prípade však musí byť splnená Zákaz, ktorý je predmetom skúmania, by bol podmienka, že sú spôsobilé zabezpečiť teda odôvodnený nevyhnutnosťou zabezpečiť dosiahnutie sledovaného účelu a nemajú ísť primeranú úroveň právnej istoty pri obchod­ nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho 20 ných úkonoch, ako aj chrániť záujmy zamest­ dosiahnutie . nancov, veriteľov a menšinových akcionárov nemeckých spoločností.

56. Teraz je nevyhnutné uviesť, že v tomto prípade ide o právny predpis diskriminačnej 54. Aj ak by mal Súdny dvor rozhodnúť, že povahy. Ako sme totiž videli, skúmaná právny predpis uvedený v § 1 ods. 1 prvom právna úprava obsahuje jasný nepomer pododseku UmwG predstavuje obmedzenie v zaobchádzaní medzi spoločnosťami na slobody usadiť sa, toto obmedzenie by teda základe ich sídla, pričom povoľuje fúzie, ak bolo aj tak legitímne, keďže jeho cieľom je sú dotknuté spoločnosti usadené v Nemecku, splnenie požiadaviek, ktoré podľa týchto a naopak, bránia im, ak je jedna z nich dvoch vlád, ktoré sú účastníkmi konania, usadená v zahraničí. boli uznané judikatúrou Spoločenstva ako spôsobilé odôvodniť takéto opatrenia.

58. Zdá sa mi teraz jasné, že prípadné ťažkosti koordinácie alebo riziká rozporu medzi rôznymi vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti práva obchodných spo­ ločností, na ktoré sa navyše nemecké a holandské orgány odvolávajú výnimočne 61. Nesúhlas štátu, do ktorého patrí prijí­ vágne a všeobecne, nemôžu predstavovať majúca spoločnosť, sa naopak javí ťažko „hrozbu" takej povahy a rozmerov voči odôvodniteľný, keďže fúzia nemá vplyv na jednému z uvedených „základných záujmov spojenie tejto spoločnosti s právnym poriad­ spoločenstva", a teda patriť do pôsobnosti kom tohto štátu. V tomto prípade by si totiž článku 46 ES. Sevic zachovala svoje sídlo v Nemecku aj po predpokladanej fúzii a nemecké právo by sa naďalej vzťahovalo na súbor činností tejto spoločností.

59. Ale aj keby som chcel predpokladať, že namietaný právny predpis nemá diskrimi­ 62. Ale aj keby som chcel zdôrazniť tieto načný charakter, výsledok by sa nezmenil, úvahy, aj tak ostáva pochybnosť, že údajné pretože by aj tak neboli splnené podmienky, problémy zlučiteľnosti alebo koordinácie ktoré judikatúra Spoločenstva ukladá a ktoré medzi rôznymi právnymi poriadkami si som uviedol vyššie, pre prípady obmedzení môžu zaslúžiť kvalifikáciu ako naliehavé uplatniteľných bez rozdielu (bod 55 vyššie). dôvody verejného záujmu. A to najmä ak sa

21 — Pozri spomedzi mnohých rozsudky z 27. októbra 1977, 22 — V tomto prípade vyplýva zo spisu, že Luxemburské Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, bod 35 a z 26. novembra veľkovojvodstvo nevznieslo žiadnu námietku a pristúpilo 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 39. k výmazu SVC z vnútroštátneho obchodného registra.

23 — AKO sa zdá, uzavretie týchto operácií je prípustné napríklad podľa španielskeho, portugalského, talianskeho, francúzskeho 67. Napokon, na účely odôvodnenia tohto a belgického práva, aj ked rôznym spôsobom. 24 — O neprimeranom charaktere absolútnych a všeobecných opatrenia nie je možné odvolávať sa na zákazov pozri napríklad rozsudky z 30. apríla 1986, Komisia/ okolnosť, že ešte nebola prijatá smernica Francúzsko. 96/85, Zb. s. 1475, bod 14; zo 16. júna 1992, Komisia/Luxembursko, C-351/90, Zb. s. I-3945, bod 19; Spoločenstva o cezhraničných fúziách kapi­ z 26. septembra 2000, Komisia/Belgicko, C-478/98, Zb. s. I-7587, bod 45, a zo 4. marca 2004. Komisia/ tálových spoločností, aj keď sa na ňu odvolali Francúzsko, C-334/02, Zb. s. I-2229, body 28 a 34. vlády, ktoré sú účastníkmi konania. Pri

I - 10821

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-411/03

neexistencii zosúladenia na úrovni Spoločen­ 70. Z toho teda vyvodzujem, že predmetný stva by totiž nebolo podľa týchto vlád možné vnútroštátny právny predpis nie je odôvod­ pristúpiť k takýmto operáciám. nený ani na základe článku 46 ES, ani na základe imperatívnych požiadaviek, na ktoré sa odvolávali vlády, ktoré sú účastníkmi konania. Je ho preto potrebné považovať za nezlučiteľný s článkami 43 ES a 48 ES.

I - 10822

SEVIC SYSTEMS

odpovede sudcovi, ktorý položil prejudi- ktoré sú účastníkmi konania, a keby poprel, ciálnu otázku, môže viesť Súdny dvor že v tomto prípade ide o porušenie ustano­ k tomu, aby vzal do úvahy právne predpisy vení o slobode usadiť sa. práva Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny 27 sudca pri položení otázky neodkázal" .

73. V tomto prípade sa mi však v zásade 75. Keby to však bolo tak a keby sa teda nezdá, že výklad článku 56 ES je naozaj pristúpilo k posúdeniu otázky z hľadiska potrebný na vyriešenie konania vo veci slobody pohybu kapitálu, môj záver by bol, že samej. Tým, že som už dospel k záveru, že ako tvrdí Komisia, sporné vnútroštátne opatrenie, o ktoré ide, predstavuje neodô­ opatrenie predstavuje nedovolené obmedze­ vodnené obmedzenie článku 43 ES, by totiž nie tejto slobody. overenie jeho zlučiteľnosti z hľadiska článku 56 ES bolo nadbytočné. Je totiž známe, že ak už Súdny dvor zistil obme­ dzenie slobody usadiť sa, v zásade nepova­ žuje za potrebné rozoberať, či je určité opatrenie v rozpore aj s pravidlami Zmluvy týkajúcimi sa slobody pohybu kapitálu 2 8 .

76. V prvom rade podotýkam, že tým, že fúzie sú „nerozlučne spojené s pohybom kapitálu" 29, patria jasne do pôsobnosti 30 článku 56 ES. Podľa bodu 1 nomenklatúry „Priame investície", ktorá je uvedená v prílohe 1 smernice Rady 88/361/EHS 74. V tomto prípade sa by však mohlo ďalšie z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zisťovanie ukázať potrebné, keby Súdny dvor 31 zmluvy , patria medzi tieto investície vyhovel riešeniu navrhovanému vládami, „úplné nadobúdanie existujúcich podnikov" (bod 1) a „spoluúčasť na nových alebo

V — Návrh

79. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú mu položil Landgericht Koblenz, v taktom zmysle, že:

Článkom 43 ES a 48 ES odporuje taký právny prepis členského štátu, akým je Umwandlungsgesetz, ktorý neumožňuje zápis fúzií medzi spoločnosťami so sídlom v tomto štáte a spoločnosťami z iných členských štátov do vnútroštátneho obchodného registra.

I - 10824