C-432/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 8. septembra 2005 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

I - 9668

KOMISIA/PORTUGALSKO

dené v prílohe I smernice vo forme cieľov. s prihliadnutím na ktoré platí prezumpcia Na účely tejto veci stačí poukázať na zhody s podstatnými požiadavkami podľa požiadavku, aby bola stavba navrhnutá článku 3. a vyhotovená tak, aby nebola hrozbou voči hygiene alebo zdraviu jej obyvateľov alebo okolia, najmä v dôsledku znečistenia alebo otrávenia vody 3.

5. Článok 6 ods. 1 a ods. 2 smernice 89/106 uvádza:

I - 9669

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/03

Komisia a výbor podľa článku 19 pravidelne 3. Členské štáty zabezpečia, aby si vymeno­ sledujú a robia prehľad vývoja európskych vané orgány vzájomne poskytovali všetku technických špecifikácií..." nevyhnutnú pomoc.

6. Článok 16 smernice 89/106 obsahuje 4. Keď členský štát zistí, že schválený orgán takéto osobitné konanie pre situácie, riadne nevykonáva dané testy a inšpekcie v ktorých neexistujú žiadne technické špeci­ v zhode so svojimi vnútroštátnymi právnymi fikácie stavebného výrobku. predpismi, upovedomí členský štát, v ktorom bol tento orgán schválený. Daný členský štát v rozumnom časovom limite informuje certifikačný členský štát, aké opatrenia usku­ točnil. Ak certifikačný členský štát neuzná tieto činnosti ako uspokojivé, môže zakázať „1. Ak chýbajú technické špecifikácie, ako je uvedenie daného výrobku na trh a do pre­ definované v článku 4, v prípade všetkých vádzky alebo ho vystaviť špeciálnym pod­ predmetných výrobkov, členský štát určenia mienkam. Informuje o tom ostatné členské na základe jednotlivých žiadostí uzná zhodu štáty a Komisiu." výrobku s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak majú uspokojivé testy a inšpekcie uskutočnené schváleným orgá­ nom v členskom štáte výroby podľa metód platných v danom členskom štáte určenia alebo týmto členským štátom uznaných za rovnocenné. 7. Podľa článku 17 smernice 89/106:

dzujú voľný pohyb tovaru v rámci Spoločen­ 9. Článok 3 ods. 2 rozhodnutia č. 3052/95 stva 4. Článok 1 tohto rozhodnutia uvádza: stanovuje, že táto povinnosť oznámenia sa okrem iného nevzťahuje na opatrenia usku­ točnené výlučne pri vykonávaní harmonizač­ ných opatrení Spoločenstva a opatrenia, ktoré sa Komisii oznamujú na základe „Členský štát, ktorý uskutoční opatrenia, osobitných ustanovení. cieľom ktorých je zabrániť voľnému pohybu konkrétneho modelu alebo typu výrobku, ktorý sa zákonným spôsobom vyrába alebo predáva v inom členskom štáte, alebo zabrániť uvedeniu takéhoto výrobku na trh, o tom upovedomí Komisiu v tých prípadoch, v ktorých priamy alebo nepriamy účinok 10. Článok 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia takéhoto opatrenia spočíva: č. 3052/95 stanovujú, že oznámenie uvedené v článku 1 musí byť vykonané dostatočne podrobným spôsobom a jasnou a zrozumiteľnou formou a že oznámenie — vo všeobecnom zákaze tovaru, relevantných informácií má byť vykonané do 45 dní od dátumu, keď bolo opatrenie uskutočnené.

— v odmietnutí povolenia uviesť tovar na trh,

— v pozmenení modelu alebo typu B — Vnútroštátna právna úprava výrobku pred povolením jeho uvedenia na trh alebo ponechania na trhu,

11. Podľa článku 17 portugalského všeobec­ alebo ného nariadenia o mestskej výstavbe (Regu­ lamento Geral das Edificações Urbanas; ďalej len „zákonný dekrét č. 38/382") prijatého zákonným dekrétom č. 38/382 zo 7. augusta 1951 podlieha použitie nových materiálov — v stiahnutí tovaru z trhu." alebo metód výstavby, pre ktoré neexistujú oficiálne špecifikácie ani dostatočná prax používania, predchádzajúcemu schváleniu 4 — Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 3052/95/ES národným laboratoriom stavebného inžinier­ z 13. decembra 1995, ktorým sa zriaďuje postup na výmenu stva ministerstva verejných prác (Laboratório informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktoré sa odchyľujú od princípu voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva Nacional de Engenharia Civil; ďalej len (Ú. v. ES L 321, s. 1; Mim. vyd. 13/015, s. 427, ďalej len „rozhodnutie c. 3052/95"). „LNEC").

14. Výzvou z 12. septembra 2000 a následne odôvodneným stanoviskom zo 16. mája 2001 Komisia informovala portugalské orgány, že podriaďovaním polyetylénových rúr doveze­ ných z iných členských štátov homologizač­ nému konaniu podľa článku 17 zákonného dekrétu č. 38/382 bez zohľadnenia homolo­ gizačných certifikátov vydaných certifikač­ III — Skutkový stav a konanie nými orgánmi iných členských štátov si Portugalská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES. Navyše tým, že o tomto opatrení neinformo­ vala Komisiu, porušila tiež povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 a článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 3052/95. Považujúc vysvetle­ nia týkajúce sa súladu tohto postupu s jej povinnosťami vyplývajúcimi z členstva 13. V apríli 2000 Komisia dostala sťažnosť v Spoločenstva za nedostatočné, Komisia pochádzajúcu od portugalskej spoločnosti, podala túto žalobu podľa článku 226 ES ktorej boli kontrolným orgánom — spoloč­ návrhom z 2. októbra 2003. nosťou Empresa Pública de Águas Livres de Lisboa SA (ďalej len „EPAL") odmietnuté povolenia potrebné na inštaláciu polyetylé­ nových rúr dovezených z Talianska a Španielska v inštalačnom systéme budovy z dôvodu, že tieto rúry neboli homologované zo strany LNEC. Podľa sťažovateľky už boli 15. Komisia žiada Súdny dvor, aby: rúry homologizované v oboch týchto člen­ ských štátoch a boli k nim pripojené certifikáty o zhode vydané Istituto Italiano dei Plastici (ďalej len „IIP"), respektíve Asociación Española de Normalización y Certificación (ďalej len „AENOR"). Preto sa obrátil na LNEC s cieľom získať potvrdenia o rovnocennosti týchto certifikátov. Listom 1. určil, že Portugalská republika si tým, že z 26. mája 2000 LNEC však informovala podľa článku 17 zákonného dekrétu žiadateľa, že jeho žiadosť musí byť zamiet­ nutá, pretože IIP nebol členom Európskeho zväzu pre technické schvaľovanie (ďalej len 5 — LNEC zjavne neodkazovala na certifikát vydaný zo strany „UEATC") ani nepatril k iným inštitúciám, AENOR. Podľa portugalskej vlády nebol tento certifikát LNEC predložený.

I - 9673

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/03

dekrétu č. 38/382 a vyhláškami ministerstva mami. Za týchto okolností LNEC nemohla týkajúcu sa dotknutých rúr treba preto spolupracovať s IIP. Tvrdiť, že predmetné preskúmať vo svetle článkov 28 ES a 30 ES. rúry by mali byť homologizované výlučne na základe certifikátu vydaného IIP, by bolo rovnaké ako zaviazať Portugalskú republiku prijať akýkoľvek certifikát vydaný akýmkoľ­ vek orgánom nezávisle od akýchkoľvek záruk, čo sa týka primeranej povahy dot­ knutých tovarov. Toto je presne to, čomu sa smernica 89/106 snaží vyhnúť.

19. Portugalská vláda tvrdí, že cieľom vnú­ troštátnych ustanovení, o ktoré ide v tejto veci, je vykonať ciele stanovené v článku 2 smernice 89/106. Keďže predmetné rúry nepodliehajú ani harmonizovaným normám, ani európskemu technickému schváleniu, ani národnej technickej špecifikácii uznanej na európskej úrovni, Portugalská republika je oprávnená podrobiť ich takému homologi­ začnému konaniu, ako je konanie upravené v článku 17 zákonného dekrétu 38/382 a vo 21. Napriek tomu Portugalská republika vyhláškach ministerstva. tvrdí, že má právo podľa článku 16 smernice odporovať uvedeniu stavebných výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú národné technické špecifikácie, na trh, ak neboli tieto stavebné výrobky homologizované v súlade s konaním upraveným v uvedenom ustanovení.

23. Predovšetkým je nevyhnutné venovať sa trhu do roku 1992 6.Ako je uvedené tvrdeniu portugalskej vlády, že cieľom homo­ v preambule k tejto smernici, požiadavky logizačného konania je vykonať článok 2 ukladané členským štátom týkajúce sa sta­ smernice 89/106, ktorý zaväzuje členské vieb a diel stavebného inžinierstva štáty prijať všetky nevyhnutné predpisy, aby v súvislosti s takými aspektmi, ako je bez­ sa zabezpečilo, že stavebné výrobky môžu byť pečnosť, trvanlivosť a úspora energií, priamo uvedené na trh iba vtedy, ak sú spôsobilé na ovplyvňujú povahu stavebných výrobkov zamýšľané použitie v stavbách, iným spôso­ a premietajú sa do vnútroštátnych noriem bom povedané, ak majú také charakteristiky, výrobkov. Odlišnosti v normách uplatniteľ¬ že stavby, do ktorých sa majú zabudovať, ných v členských štátoch prekážajú obchodu namontovať, použiť alebo inštalovať, môžu, vnútri Spoločenstva s týmito výrobkami 7. ak sú riadne navrhnuté a vyhotovené, uspo­ kojiť podstatné požiadavky podľa článku 3. Podľa jej názoru to predstavuje prvoradý cieľ smernice 89/106, hoci uznáva, že smernica sa tiež usiluje zosúladiť zabezpečovanie dodr­ žiavania podstatných požiadaviek týkajúcich sa stavieb a stavebných diel s voľným pohy­ bom tovaru. 26. Hlavným cieľom smernice 89/106 je tieto obmedzenia odstrániť, a to vytvorením podmienok umožňujúcich, aby sa so staveb­ nými výrobkami v rámci Spoločenstva voľne obchodovalo. Metódou na uskutočnenie tohto cieľa je vytvorenie spoločného základu na úrovni Spoločenstva v súvislosti s podstatnými požiadavkami uplatniteľnými na stavby a diela, v ktorých sa majú použiť stavebné výrobky. Tieto požiadavky sú uve­ dené v článku 3 v spojení s prílohou I 24. Tento argument nepovažujem za pre­ smernice. Podstatné požiadavky sú formulo­ svedčivý a vskutku by som za prvoradý cieľ vané vo všeobecných pojmoch a v konkrétnej smernice 89/106 považoval vytvoriť nevyh­ podobe sú vyjadrené prostredníctvom tech­ nutný rámec na uvoľnenie obchodu so nických špecifikácií stavebných výrobkov. stavebnými výrobkami vnútri Spoločenstva. Tie zahŕňajú a) harmonizované normy a vnútroštátne normy, ktoré preberajú har­ monizované normy; b) európske technické schválenia a c) národné technické špecifiká-

eie (ďalej len „technické špecifikácie"), kto­ 28. Cieľom tohto popisu mechanizmu upra­ rých súlad s podstatnými požiadavkami bol veného smernicou 89/106 je preukázať, že uznaný na úrovni Spoločenstva (článok 4 prvoradým cieľom smernice nie je zabezpečiť smernice 89/106). Členské štáty musia pred­ dodržiavanie podstatných požiadaviek pokladať, že stavebné výrobky, ktoré zodpo­ článku 3 ako takých. Funkciou stanovenia vedajú týmto technickým špecifikáciám týchto požiadaviek pre budovy a diela je skôr a ktoré v dôsledku toho môžu niesť ozna­ vytvoriť spoločný základ týkajúci sa záujmov, čenie CE, umožnia, aby diela, v ktorých sú ktoré treba chrániť, a teda odstrániť obme­ používané, uspokojovali podstatné požia­ dzenia obchodu so stavebnými výrobkami, davky za predpokladu, že tieto diela sú ktoré by inak mohli vyplynúť z odlišností riadne navrhnuté. Podľa článku 6 ods. 1 v úrovni ochrany v rozličných členských smernice 89/106, nesmú členské štáty pre­ štátoch. Na samotnú potrebu zabezpečiť kážať voľnému pohybu tovarov, ktoré spĺňajú splnenie podstatných požiadaviek sa ustanovenia tejto smernice, ich uvádzaniu na nemožno odvolávať, aby sa odôvodnili vnú­ trh alebo do prevádzky na svojom území. troštátne opatrenia, ktoré obmedzujú dovoz a použitie stavebných výrobkov, ktoré spa­ dajú mimo mechanizmu opísaného v bode 26. Také opatrenia vrátane homologizačného konania na polyetylénové rúry uplatneného v Portugalsku musia byť preto preskúmané podľa článku 6 ods. 2 a článku 16 smer­ nice 89/106.

výroby informuje členský štát určenia, kto­ 32. Hoci sa toho Komisia vo svojej žalobe rého právna úprava sa na testy a inšpekcie podanej Súdnemu dvoru nedomáhala, na uplatní, o orgáne, ktorý má v úmysle na tento pojednávaní bola nastolená otázka, či neboli cieľ schváliť. Oba členské štáty si musia portugalské orgány povinné podľa článku 6 navzájom poskytnúť nevyhnutné informácie ods. 2 smernice 89/106 povoliť používanie na účely tohto postupu. polyetylénových rúr homologovaných tak v Taliansku, ako aj v Španielsku. Ako je uvedené vyššie, tento článok uvádza, že „členské štáty... umožnia výrobkom, na ktoré sa nevzťahuje článok 4 ods. 2, aby boli na ich území uvedené na trh, ak spĺňajú vnútro­ štátne právne predpisy zhodné so zmluvou, pokiaľ európske technické špecifikácie... 30. Za okolností tejto veci sa zdá, že tak nestanovujú iné". Komisia, ako aj Portugalská republika súhla­ sia, že toto osobitné konanie nie je pre túto vec rozhodujúce buď preto, že nie je uplatniteľné, alebo preto, že jednoducho nebolo uplatnené. Komisia poukazuje na to, že v Portugalsku neexistujú žiadne špecifi­ kácie týkajúce sa predmetných polyetyléno­ vých rúr, ktoré by mohli slúžiť ako východis­ 33. Pri bližšom skúmaní sa toto ustanovenie kový bod pre testy, ktoré mohli byť usku­ zdá byť dosť nejednoznačné, pretože nie je točnené v Taliansku a Španielsku. Tiež celkom jasné, na aké „vnútroštátne právne portugalská vláda túto skutočnosť pripúšťa predpisy zhodné so zmluvou" odkazuje. a poznamenáva, že certifikát, ktorý bol Odkazuje tento pojem na ustanovenia člen­ predložený na uznanie, sa týkal iba rúr ského štátu výroby (Taliansko a Španielsko), a nie inštalačného systému. Tiež pozname­ na ustanovenia členského štátu určenia náva, že tam, kde je na členskom štáte (Portugalsko) alebo vskutku na oba? výroby, aby informoval členský štát určenia o orgánoch schválených na uskutočnenie príslušných testov a inšpekcií, neboli medzi dotknutými vnútroštátnymi orgánmi nadvia­ zané žiadne také kontakty.

36. Preto dospievam k záveru, že pojem „vnútroštátne právne predpisy zhodné so zmluvou" v článku 6 ods. 2 smernice 89/106 treba chápať tak, že odkazuje na ktorékoľvek vnútroštátne ustanovenia, kto­ rým môže výrobok podliehať. To zahŕňa ustanovenia vo vnútroštátnom práve člen­ ského štátu výroby týkajúce sa výroby výrobku a jeho uvádzania na trh v uvedenom členskom štáte a ustanovenia 38. Hoci členské štáty majú možnosť pod­ vo vnútroštátnom práve členského štátu riadiť výrobok, ktorý už bol predmetom určenia týkajúce sa predaja a používania skúšania v inom členskom štáte, novému dotknutého výrobku v uvedenom členskom konaniu skúšania, Komisia poukazuje na to, štáte. Také ustanovenia môžu byť uplatňo­ že tieto členské štáty sú napriek tomu vané na výrobky, na ktoré sa nevzťahujú povinné prispievať k zmierneniu kontrol technické špecifikácie, za podmienky, že sú v obchode vnútri Spoločenstva. Z toho v súlade s povinnosťami podľa článkov 28 ES vyplýva, že nemajú právo vyžadovať bez a 30 ES. potreby technické alebo chemické analýzy alebo laboratórne skúšky, pokiaľ už rovnaké analýzy a skúšky boli vykonané v inom členskom štáte a keď ich výsledky sú týmto orgánom k dispozícii alebo môžu byť na ich žiadosť dané k dispozícii 8. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora majú vnútro­ štátne orgány povinnosť zohľadniť certifikáty B — Články 28 ES a 30 ES vydávané certifikačnými orgánmi uznanými v iných členských štátoch, aj keď tieto certifikačné orgány nepatria k UEATC, a ak sa vnútroštátne orgány domnievajú, že nemajú dostatok informácii na zhodnotenie 37. Komisia tvrdí, že požiadavka predchá­ takých certifikátov, majú povinnosť kontak­ dzajúcej homologizácie predstavuje opatre­ tovať také orgány. nie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozov v zmysle článku 28 ES. Pri snahách o odôvodnenie opatrenia por­ tugalské orgány presvedčivo nevysvetlili, 8 — Rozsudok 20 17. decembra 1981, Frans-Nederlandse Maat­ schappij voor Biologische Producten, 272/80, Zb. s. 3277, bod prečo by používanie predmetných rúr mohlo 14.

40. Portugalská vláda si je vedomá judika- 4 1 .V tejto veci ide v zásade o to, že túry Súdneho dvora, podľa ktorej pri neexi- portugalský homologizačný orgán LNEC stencii harmonizácie vnútroštátnych záko­ odmietol osvedčiť rovnocennosť certifikátu nov musia byť prekážky voľného pohybu vydaného IIP v prípade predmetných polye­ v rámci Spoločenstva vyplývajúce z rozdielov tylénových rúr. Toto odmietnutie bolo zalo­ medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami žené hlavne na skutočnosti, že IIP nepatril vzťahujúcimi sa na uvádzanie predmetných k UEATC a že nemal ani inú dohodu tovarov na trh akceptované v rozsahu, o spolupráci s LNEC. Žaloba Komisie sa v akom uvedené ustanovenia možno uznať netýka metód uplatňovaných LNEC pre homologizáciu predmetných výrobkov ani noriem, ktoré tento orgán v tomto kontexte uplatňuje. V spise nie je žiaden náznak toho, 9 - Rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 35. že takéto normy existujú.

I - 9679

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/03

45. Cieľom homologizačného konania upra­ veného v článku 17 zákonného dekrétu č. 38/382 je zaručiť bezpečnosť materiálov používaných v budovách a na stavbách, a preto tiež slúži záujmu ochrany verejného zdravia. V tomto zmysle možno akceptovať, že požiadavka homologizácie nových alebo 43. Základný predpoklad článku 28 ES je neodskúšaných stavebných materiálov ten, že tovar, ktorý je zákonným spôsobom a stavebných metód môže byť odôvodnená vyrobený a uvedený na trh v členskom štáte, podľa článku 30 ES. musí byť v zásade pripustený na trhy všetkých členských štátov. Uznáva sa tiež, že členské štáty sú oprávnené za určitých podmienok prijať a uplatňovať opatrenia na ochranu základných verejných záujmov, ktoré môžu obchod vnútri Spoločenstva obmedzovať. Je na príslušných vnútroštát­ nych orgánoch, aby preukázali v každom 46. Také vnútroštátne opatrenie však musí jednom prípade, že také pravidlá alebo tiež spĺňať podmienky nevyhnutnosti správna prax sú nevyhnutné na účinnú a primeranosti. Komisia poukázala na judi- ochranu záujmov predvídaných článkom 30 katúru Súdneho dvora, podľa ktorej sú ES alebo na splnenie nevyhnutných požiada­ členské štáty p o v i n n é prispievať viek, ak je to vhodné, že uvádzanie pred­ k zmierneniu kontrol v obchode vnútri metných výrobkov na trh predstavuje ohro­ Spoločenstva 12. Táto povinnosť, ktorá tiež zenie verejného zdravia 10.

11 - Rozsudok z 8. mája 2003, ATRAL, C-14/02, Zb. s. I-4431, 10 — Rozsudok z 19. júna 2003, Komisia/Taliansko, C-420/01, Zb. body 62 a 63. s. I-6445, bod 30. 12 — Pozri bod 38 vyššie.

49. K tomuto možno dodať, že skutočnosť, že predmetné vnútroštátne ustanovenia umožňujú iba homologizáciu celých inšta­ 47. Inými slovami, homologizačné orgány lačných systémov a nie jednotlivých rúr, musia navzájom konštruktívne spolupraco­ presahuje rámec toho, čo je potrebné na vať s cieľom uľahčiť postupy, ktoré treba uskutočnenie cieľov bezpečnosti stavieb podstúpiť na to, aby sa získal prístup na a verejného zdravia. Hoci možno akceptovať, vnútroštátny trh dovážajúceho členského že existuje potreba zabezpečiť, aby celý š t á t u bez ohľadu na príslušnosť inštalačný systém fungoval riadne k zastrešujúcej organizácii alebo na existen­ a bezpečne, toto treba oddeliť od možnosti ciu formálnych dohôd o spolupráci, uistiť sa, že jeho zložky sú vhodné na ich V situácii, v ktorej bol už výrobok homolo­ zamýšľané použitie. Tento aspekt nemôže gizovaný uznaným orgánom v členskom závisieť od ich homologizácie v kontexte štáte, nemožno dôkazné bremeno preukáza­ systému.

I - 9681

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-432/03

51. Z dôvodov uvedených v troch pred­ 54. Podľa článku 1 rozhodnutia č. 3052/95, chádzajúcich bodoch dospievam k záveru, „členský štát, ktorý uskutoční opatrenia, že článok 17 zákonného dekrétu č. 38/382 cieľom ktorých je zabrániť voľnému pohybu konkrétneho modelu alebo typu výrobku, porušuje zásadu proporcionality a že je preto v rozpore s článkom 28 ES. ktorý sa zákonným spôsobom vyrába alebo predáva v inom členskom štáte, alebo zabrániť uvedeniu takéhoto výrobku na trh, o tom upovedomí Komisiu v tých prípadoch, v ktorých priamy alebo nepriamy účinok takéhoto opatrenia spočíva vo všeobecnom zákaze tovaru, v odmietnutí povolenia uviesť tovar na trh, v pozmenení modelu alebo typu C — Postup poskytovania informácií obsiah­ výrobku pred povolením jeho uvedenia na nutý v rozhodnutí č. 3052/95 trh alebo ponechania na trhu, alebo v stiahnutí tovaru z trhu". V popise poskyt­ nutom Súdnym dvorom „pojem zahŕňa všetky opatrenia prijaté členským štátom s výnimkou súdnych rozhodnutí, ktoré majú 52. Komisia tvrdí, že odmietnutie zo strany za dôsledok obmedzenie voľného pohybu EPAL homologizovať inštalačný systém bez tovarov zákonným spôsobom vyrábaných certifikátu od LNEC a odmietnutie LNEC alebo uvádzaných na trh v inom členskom uznať rovnocennosť certifikátu vydaného IIP štáte, bez ohľadu na ich 14formu alebo orgán, predstavuje „opatrenie" v zmysle článku 1 od ktorého pochádzajú" .

13 — Rozsudok Canal Satelite Digital, už citovaný v poznámke pod 14 — Rozsudok z 20. júna 2002, Radiosistemi, C-388/00 čiarou 9, bod 35. a C-429/00, Zb. s. I-5845, bod 68.

1. rozhodnúť, že Portugalská republika si tým, že podľa článku 17 zákonného dekrétu č. 38/382 zo 7. augusta 1951 podrobila polyetylénové rúry dovážané z iných členských štátov homologizačnému konaniu bez zohľadnenia homolo­ gizačných certifikátov vydaných uvedenými štátmi, a tým, že opomenula informovať Komisiu o uvedenom opatrení, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES, ako aj z článku 1 a článku 4 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 3052/95/ES z 13. decembra 1995, ktorým sa zriaďuje postup na výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktoré sa odchyľujú od princípu voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva;

2. zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

I - 9683