C-433/03

KOMISIA/NEMECKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 10. marca 2005 1

I — Úvod (ďalej len „nariadenie č. 1356/96") 3tým, že odmietlo vypovedať uvedené dvojstranné dohody, ako aj dohody obdobného znenia uzavreté s Maďarskom a s Československom, ktoré sú všetky nezlučiteľné s predtým uve­ deným nariadením.

II — Právny rámec 1. V tejto veci podala Komisia Európskych spoločenstiev podľa článku 226 ES žalobu, ktorou sa domáha, aby Súdny dvor vyhlásil, že Spolková republika Nemecko si tým, že jednostranne rokovala, uzavrela, ratifikovala A — Právo Spoločenstva a uplatnila dvojstranné dohody o riečnej doprave s Rumunskom, Poľskom a Ukraji­ nou, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES a z nariadenia Rady (EHS) 1. Ustanovenia Zmluvy č. 3921/91 zo 16. decembra 1991, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať pre­ pravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu 2. Na účely tejto veci treba zdôrazniť pred­ (ďalej len „nariadenie č. 3921/91")2.Komisia ovšetkým článok 10 ES, ktorý ako je známe, okrem toho vytýka Nemecku, že porušilo znie: nariadenie Rady (ES) č. 1356/96 z 8. júla 1996 o spoločných pravidlách uplatniteľných na vnútrozemskú nákladnú a osobnú vodnú dopravu medzi členskými štátmi z hľadiska slobody poskytovať také dopravné služby „Členské štáty prijmú všetky potrebné opa­ trenia všeobecnej alebo osobitnej povahy,

1 — Jazyk prednesu: taliančina. 2 - Ú. v. ES L 373, s. 1; Mim. vyd. 07/001 s. 345. 3 — Ú. v. ES 1. 175, s. 7; Mim. vyd. 06/002 s. 295.

2. Nariadenia č. 3921/91 a č. 1356/96

a) spoločné pravidlá platné pre medzi­ národnú dopravu do členského štátu 6. V rámci vykonania politiky Spoločenstva v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy 4 — Článok 75 Zmluvy EHS, ktorý je právnym základom nariadenia č. 3921/91, upravoval postup porád oproti postupu, prijala Rada nariadenia č. 3921/91 ktorý bol zvolený v článku 75 Zmluvy ES a článku 71 ES. a č. 1356/96, ktoré sú predmetom tejto veci.

I - 6990

KOMISIA/NEMECKO

11. Napokon článok 6 nariadenia č. 3921/91 upresňuje, že jeho ustanovenia „sa nedotý­ kajú práv existujúcich podľa Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne (Mannheimský dohovor)" 5 . 8. Nariadenie najmä ustanovuje, že doprav­ covia tovaru alebo osôb majú od 1. januára 1993 možnosť dočasne vykonávať vnútro­ štátnu prepravu vnútrozemskou vodnou dopravou v prenájme alebo za úhradu v členskom štáte, v ktorom nie sú usadení (prax nazývaná „kabotáž"), za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa týkajú dopravcu a plavidiel, ktoré používa. 12. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1356/96, jeho cieľom je slobodné poskytovanie služieb v oblasti dopravy tovaru alebo osôb vnútro­ zemskou vodnou dopravou medzi členskými štátmi. Na tento účel toto nariadenie, rov­ nako ako nariadenie č. 3921/91, smeruje k odstráneniu všetkých prekážok uložených poskytovateľovi služieb z hľadiska jeho štát­ nej príslušnosti alebo na základe skutočnosti, 9. Pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa že má sídlo v inom členskom štáte než v tom, dopravcu, z článku 1 nariadenia č. 3921/91 v ktorom poskytuje služby. vyplýva, že kabotáž v niektorom členskom štáte môže vykonávať ktorýkoľvek dopravca, ktorý je usadený v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi, 5 — Tento dohovor podpísaný práve v Mannhcime 17. októbra 1868 ustanovuje zásady volnej plavby na Rýne a rovnakého a kde je to vhodné, je oprávnený vykonávať zaobchádzania s plavidlami a flotilami. Zaväzuje Belgické medzinárodnú prepravu tovaru alebo osôb kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Francúzsku repu­ bliku, Holandská kráľovstvo, Spojeno kráľovstvo Veľkej vnútrozemskou vodnou dopravou. Británie a Severného írska a Švajčiarsku konfederáciu.

17. Rada prijala 7. decembra 1992 podľa článku 228 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený, 15. V zmysle článku 1 a 2 nariadenia neskôr článok 228 ods. 1 Zmluvy ES, teraz č. 1356/96 každý dopravca prepravujúci článok 300 ods. 1 ES) rozhodnutie, ktorým tovar alebo cestujúcich vnútrozemskou vod­ oprávnila Komisiu „na rokovanie o viac­ nou dopravou má povolené vykonávať strannej dohode týkajúcej sa pravidiel pre­ dopravné činnosti medzi členskými štátmi pravy cestujúcich a tovaru riečnou dopravou a tranzit cez členské štáty bez diskriminácie medzi Európskym hospodárskym spoločen­ z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo stvom na jednej strane a Poľskom miesta usadenia, pokiaľ dodržiava nasledu­ júce podmienky: je usadený v členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto člen­ 6 — Tento dohovor, ktorého cieľom je najmä zaručiť voľnú plavbu ského štátu, je oprávnený v tomto členskom na Dunaji, bol podpísaný práve v Beíehrade 18. augusta 1948 Bulharskom, Madarskom, Rumunskom, Československom, štáte vykonávať medzinárodnú nákladnú Ukrajinou, Sovietskym zväzom a Juhosláviou.

I - 6992

KOMISIA/NEMECKO

a účastníkmi Dunajského dohovoru (Maďar­ B — Predmetné dvojstranné dohody sko, Československo, Rumunsko, Bulharsko, bývalý ZSSR, bývalá Juhoslávia a Rakúsko) na druhej strane" 7.Všeobecným cieľom roko­ vaní bolo uzavrieť jedinú viacstrannú dohodu medzi Spoločenstvom a uvedenými štátmi, ktorá mala ustanoviť pravidlá prepravy 20. Pokiaľ ide o to, čo nás tu zaujíma, je cestujúcich a tovaru riečnou dopravou medzi okrem uvedenej iniciatívy Spoločenstva dotknutými stranami. Osobitne mali za cieľ oblasť dopravy osôb a tovaru vnútrozemskou vytvoriť účinnú paneurópsku dopravnú sieť vodnou dopravou predmetom niekoľkých vnútrozemskou vodnou dopravou na účely dvojstranných dohôd uzavretých medzi zníženia prehustenia dopravných sietí Nemeckom a týmito štátmi: východ — západ, najmä po otvorení kanálu Rýn — Mohan — Dunaj v roku 1992.

21. Tieto dohody stanovujú úpravu prístupu plavidiel jedného zmluvného štátu do vnú­ trozemských vodných ciest druhej zmluvnej strany na účel prepravy osôb a tovaru. 24. Vzhľadom na to, že Nemecko uzavrelo dvojstranné dohody s Rumunskom, Poľskom a Ukrajinou po uvedenom liste, odoslala mu Komisia 10. apríla 1995 výzvu, ktorou ho 22. Ustanovujú najmä, že orgány jedného žiadala, aby uvedené dohody vypovedalo. zmluvného štátu môžu povoliť plavidlám druhej zmluvnej strany vykonávanie pre­ pravy osôb alebo tovaru na jednej strane medzi rôznymi prístavmi nachádzajúcimi sa v prvom štáte (tzv. kabotáž) a na druhej strane medzi týmito prístavmi a prístavmi tretích krajín.

25. Vo svojej odpovedi z 23. júna 1995 nemecká vláda uviedla, že dohody s Rumunskom, Poľskom a Ukrajinou boli podpísané pred rozhodnutím Rady, ktorým III — Skutkový stav a konanie oprávnila Komisiu na rokovania, a že Komi­ sia, ktorej boli návrhy dohôd oznámené, nevzniesla žiadne zásadné námietky. Okrem toho upozornila, že očakávaný neistý výsle­ 23. Po citovanom rozhodnutí Rady zo dok rokovaní začatých na úrovni Spoločen­ 7. decembra 1992, ktorým oprávnila Komisiu stva a pokračovanie v zmysle, ktorý naznačila Komisia, by viedlo k neprijateľnej situácii, kde by vzťahy v oblasti vnútrozemskej vodnej 12 — BGBl. 1993 II, s. 779. dopravy s tretími štátmi dospeli do právneho 13 — BGBl. 1994 II, s. 258. vákua. Nemecká vláda však uviedla, že je

I - 6994

KOMISIA/NEMECKO

pripravená dotknuté dohody vypovedať, ako­ vodnené stanovisko, v ktorom označila náhle bude na úrovni Spoločenstva uzavretá vytýkané nesplnenie povinnosti nasledujú­ dohoda, a v tejto súvislosti uviedla, že cim spôsobom. Na jednej strane skutočnosť, v súlade s tým, čo žiadala Komisia že Nemecko samostatne rokovalo, uzavrelo, v okamihu oznámenia návrhov, bola výpo­ ratifikovalo, uplatňovalo a odmietlo vypove­ vedná doba skrátená na šesť mesiacov. dať dvojstranné dohody s Rumunskom, Poľ­ skom a Ukrajinou, predstavovalo porušenie povinností, ktoré mu vyplývali okrem iného z článku 10 ES a z nariadení č. 3921/91 a 1356/96. Na druhej strane odmietnutie vypovedať dvojstranné dohody s Maďarskom a Československom predstavovalo porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia č. 1356/96.

31. Po výmene písomných vyjadrení denia č. 1356/96 (a teda o jedinú výhradu, a vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov ktorá bola v žalobe uvedená v prípade konania nepodal žiadosť, že chce byť vypo­ dvojstranných dohôd s Maďarskom čutý na pojednávaní, rozhodol Súdny dvor a Československom), Komisia rozobrala všet­ podľa článku 44a rokovacieho poriadku, že kých päť dohôd. bude konať bez toho, aby sa pristúpilo k ústnej časti konania.

IV — Právny rozbor 35. Nemecká vláda v druhom rade tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že obsahuje mnohé odkazy na judikatúru „Otvorené nebo" 15 . Keďže táto judikatúra nasledovala po ukončení časti konania pred podaním A — O prípustností žaloby v tejto veci, Komisia mala zaslať nové odôvodnené stanovisko, ktoré malo odrážať nový právny rámec, do ktorého namietané porušenia patrili. 32. Skôr ako sa začnem venovať preskúma­ niu výhrad, ktoré uviedla Komisia, mám v úmysle vyvrátiť námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla nemecká vláda, a ktoré sa mi zdajú byť zjavne nedôvodné.

36. Je však potrebné prihliadnuť na to, že 33. Neprípustnosť sa má podľa tejto vlády judikatúra „Otvorené nebo" sa obmedzuje na v prvom rade vzťahovať na časť žaloby vypracovanie zásad v oblasti výlučnej von­ týkajúcu sa dvojstranných dohôd uzavretých kajšej právomoci Spoločenstva, ktoré boli s Maďarskom a Československom, ktoré uznané od citovaného rozsudku AETR. Nie neboli preskúmané v odôvodnenom stanovi­ je teda možné povedať, že tvrdenia, ktoré sku, ktoré sa sústredilo iba na dohody z nich Komisia vyvodzuje, predstavujú nový s Rumunskom, Poľskom a Ukrajinou. dôvod výhrad oproti tým, ktoré boli uvedené v konaní pred podaním žaloby.

40. S výhradou, o ktorej sa bližšie vyjadrím v bode 63, sa teda domnievam, že žaloba je prípustná.

2. O prvej výhrade

B — O výhradách vo veci samej

1. Úvod 43. Touto výhradou Komisia tvrdí, že Spol­ ková republika porušila výlučnú vonkajšiu právomoc uzatvárať medzinárodné zmluvy 41. Vo svojej žalobe rozvíja Komisia tri v oblasti riečnej dopravy, ktorú má Spolo­ výhľady, ktorými namieta, že Nemecko čenstvo pri uplatnení zásad, ktoré vyhlásil Súdny dvor v už citovanom rozsudku AETR.

16 — Pozri okrem iného rozsudok z. 12. septembra 2002, Komisia/ Francúzsko, C-152/00, Zb. s. I-6973, bod 15. 17 — C-266/03, Komisia/Luxembursko.

I - 6997

49. Zmysel takéhoto vplyvu Súdny dvor objasnil pri rôznych príležitostiach a napo­ sledy v rozsudkoch „Otvorené nebo", kde sa 46. Na začiatok by som chcel uviesť, že upresnilo, že sa nevyžaduje rozpor medzi skúmaná výhrada sa mi nezdá byť podložená, a to z dôvodov, ktoré už podrobne uviedol generálny advokát Léger v bodoch 46 až 63 svojich vyššie uvedených návrhov, z ktorých 18 — Pozri stanovisko 1/76 z 26. apríla 1977, Zb. s. 741, bod 4, sa tu obmedzím na prevzatie podstatných a rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 82. 19 — Rozsudok AETR, už citovaný, body 16/19. Kurzívou zvýraznil pasáží. generálny advokát.

I - 6998

KOMISIA/NEMECKO

medzinárodnými záväzkami prijatými jedno­ 52. V tomto prípade však, ako už pozname­ stranne členskými štátmi a spoločnými práv­ nal generálny advokát Léger v citovaných nymi predpismi; naopak, „to je prípad, keď návrhoch, ako aj nemecká vláda v tejto veci, medzinárodné dohody [členských štátov] nezdá sa mi, že nariadenie č. 3921/91 spadajú do oblasti uplatňovania spoločných obsahuje nejaké ustanovenie, ktoré definuje pravidiel... alebo v každom prípade do oblasti zaobchádzanie s dopravcami z tretích krajín. už z väčšej časti pokrytej takými pravi­ dlami" 20 .

51. Ale „to isté platí, a to aj pri neexistencii výslovných ustanovení oprávňujúcich jeho inštitúcie na rokovanie s tretími štátmi, ak Spoločenstvo vykonalo v určenej oblasti kompletné zosúladenie, pretože takto prijaté spoločné pravidlá by mohli byt! dotknuté v zmysle už citovaného rozsudku AETR, ak by si členské štáty ponechali právomoc rokovať s tretími štátmi" 22. 54. Z toho vyplýva, že dvojstranné dohody, akými sú dohody v tejto veci, ktoré sa týkajú zaobchádzania s dopravcami z dotknutých 20 — Pozri najmä rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 108. Pokiaľ ide o rozbor pojmu vplyv, dovolil som si odkázal' tretích krajín, nemôžu mať v zmysle spome­ na moje navrhy v cilovanýcb veciach.„Otvorené nebo" (spojené návrhy z 31. januára 2002, body 63 a nasl.). nutej judikatúry Súdneho dvora vplyv na 21 — Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 109. ustanovenia nariadenia č. 3921/91, ktoré sa 22 —Tamže, bod 110. vzťahujú iba na dopravcov Spoločenstva.

I - 6999

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-433/03

I - 7000

KOMISIA/NEMECKO

káciu už parafovaných alebo podpísaných 65. Podľa tejto vlády by bola okrem iného dohôd a neotvárali nové rokovania so štátmi porušená zásada proporcionality, keby bolo strednej a východnej Európy v oblasti vnú­ účinkom rozhodnutia Rady, ktoré oprávňuje troštátnej vodnej dopravy. na rokovania, zabránenie členským štátom uzatvárať dvojstranné dohody počas doby čakania na prípadnú dohodu na úrovni Spoločenstva. Namiesto zabránenia konaniu členských štátov mali inštitúcie Spoločenstva „prostredníctvom spoločných predpisov, ktoré prijali, organizovať spoločné opatrenia voči tretím štátom alebo... predpísať, aké 62. V replike Komisia dodala, že Spolková správanie majú členské štáty zaujať voči republika Nemecko porušila článok 10 ES, aj vonkajšiemu prostrediu", ako to potvrdil pokiaľ ide o dohodu s Československom, Súdny dvor v rozsudkoch „Otvorené keďže v roku 1993, a teda po rozhodnutí nebo" 25. Rady, „previedla" 24 túto dohodu na Českú republiku a Slovensko.

66. Ako pokračuje žalovaná vláda, v každom 63. Na úvod by som chcel uviesť, že táto prípade nemohla postupovať inak, pretože námietka predstavuje novú a odlišnú keby sa neuplatňovali dvojstranné dohody, výhradu oproti výhradám, ktoré boli vzne­ spôsob prístupu rumunských, poľských sené v časti konania pred podaním žaloby a ukrajinských dopravcov k nemeckým vnú­ a v konaní o žalobe. Domnievam sa teda, že trozemským vodným cestám (a naopak) by je neprípustná. sa až do okamihu uzavretia dohody na úrovni Spoločenstva, ktoré bolo dosť neisté, nachá­ dzalo v určitom právnom vákuu.

69. Teraz sa už nenamieta porušenie výluč­ nej vonkajšej právomoci Spoločenstva, ale 72. Ako som pred chvíľou povedal, Komisia porušenie článku 10 ES z hľadiska možného nepostupovala týmto spôsobom a domnie­ ohrozenia výkonu činnosti Spoločenstva vam sa, že správne. Zdá sa mi totiž, že v dôsledku správania Nemecka po poverení výlučná vonkajšia právomoc Spoločenstva na rokovanie udelenom Komisii Radou. neprichádza v tomto prípade do úvahy.

70. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čoho sa obávala (a namietala) nemecká vláda, Komisia sa nedomnievala, že po takom poverení nadobudla výlučnú právomoc Spo­ ločenstva. 73. Podľa judikatúry Súdneho dvora je pravda, že táto právomoc môže byť odvodená okrem vyššie spomenutých prípadov (pozri body 47 a nasl.), v ktorých už bola vlastná vnútorná právomoc vykonaná na účely prijatia opatrení určených na vykonanie spoločných politík aj implicitne, aj v prípadoch, v ktorých je „nevyhnutné 71. Je pravdou ako uvidíme nižšie, že povin­ uzavretie medzinárodnej dohody [zo strany nosť lojálnej spolupráce upravená týmto Spoločenstva] na uskutočnenie určitých cie­ ustanovením sa ukladá bez ohľadu na povahu ľov Zmluvy, ktoré nemožno dosiahnuť pro-

I - 7002

KOMISIA/NEMECKO

stredníctvom prijatia samostatných právnych takéto rozhodnutie možno ako také považo­ predpisov. 26 vať za konkrétny výkon právomoci Spolo­ čenstva, ktoré teda už samo osebe môže spôsobiť výlučnosť tejto právomoci, alebo či je naopak na tento účel nevyhnutné skutočné uzavretie dohody, ktorá je ustanovená v článku 300 ods. 2 ES.

77. Na druhej strane podotýkam, že roko­ vanie o dohode na úrovni Spoločenstva môže vyžadovať dlhší čas a môže mať tiež nega­ tívny výsledok. Bolo by teda prehnané (alebo aby som použil tvrdenie nemeckej vlády, 75. Isteže, v tomto prípade sa táto alternatíva v rozpore so zásadou proporcionality) vylúčiť javí v menej jasných obrysoch. Ak je totiž v dobe prebiehajúcich rokovaní akékoľvek pravda, že ešte nebola uzavretá žiadna konanie členských štátov, najmä pokiaľ je dohoda Spoločenstva, ktorá môže automa­ nevyhnutné na to, aby sa zabránilo právnemu ticky spôsobiť výlučnosť právomoci Spolo­ vákuu. čenstva, je tiež pravda, že Rada prijala rozhodnutie, ktoré oprávňuje Komisiu na rokovania. Mohli by sme sa teda opýtať, či 29 — Stanovisko i/76, už citované, bod 4. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 30 — V nich sa totiž pripomínalo, že pokiaľ „je uzavretie medzi­ národnej dohody nevyhnutné na sledovanie cieľov Zmluvy, 26 — Pozri napokon najmä rozsudok Komisia/Nemecko, už ktoré nemôžu byť dosiahnuté prijatím samostatných práv­ citovaný, bod 83 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). nych predpisov", „vonkajšia právomoc založená na vnútornej Ako je známe, prvé uznanie vonkajšej právomoci naznače­ právomoci Spoločenstva môže byť vykonávaná bez pred­ ného druhu je uvedené v už citovanom stanovisku 1/76, chádzajúceho prijatia vnútorného právneho aktu a môže sa (body 3 a 4). tak stal' výlučnou" (stanovisko 2/92 z 24. marca 1995, Zb. s. I-521, bod 32; kurzívou zvýraznil generálny advokát). 27 — Návrhy, už citované, bod 49. Obdobne pozri stanovisko 1/94 z 15. novembra 1994, 28 — Tamže, bod 54 a poznámka pod čiarou 26. Zb. s. I-5267, bod 85.

31 — Rozdielne je, že dvojstranné dohody Luxemburského veľ- kovojvodstva boli nielen ratifikované (ako dohody Spolkovej republiky Nemecko), ale aj podpísané po rozhodnutí Rady. Okrem toho na rozdiel od Spolkovej republiky Nemecko 81. Nie sú totiž pochybnosti, že toto pove­ Luxemburské veľkovojvodstvo neuskutočnilo vo fáze pred­ chádzajúcej podpisu dvojstranných dohôd porady renie predstavuje, aby som prevzal výraz s Komisiou. Súdneho dvora, „východiskový bod pre 32 —- V bodoch 71 a 72 citovaných návrhov sa generálny advokát 33 Léger odvoláva na rozsudok z S. mája 1981, Komisia/Spojené zosúladený postup Spoločenstva" smeru­ kráľovstvo (804/79, Zb. s. I-1045, bod 28), v ktorom sa Súdny júci k uskutočneniu cieľa Zmluvy a v tomto dvor vyjadril o vzťahu výlučnej právomoci Spoločenstva v určitej oblasti (rybolov), ale spôsobom, ktorý podľa môjho prípade, pravdu povediac, o to viac, že nejde názoru odôvodňuje záver uvedený v texte. V rozsudku sa totiž uvádza, že „podľa článku [10 ES] majú členské štáty o jednoduchý návrh Komisie, ale povinnosť uľahčiť dosiahnutie úloh Spoločenstva a neprijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov o rozhodnutie Rady. Z tohto „zosúladeného Zmluvy. Toto ustanovenie ukladá členským štátom osobitnú povinnosť konať a zdržať sa konania v situácii, keď Komisia na to, aby mohla čeliť naliehavým požiadavkám zachovania, predložila Rade návrhy, ktoré ňou síce neboli prijaté, ale predstavujú východiskový bod pre zosúladený postup Spolo­ 33 — Rozsudok z 5. mája 1981, Komisia/Spojené kráľovstvo, už čenstva" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). citovaný, bod 28.

82. Teraz sa mi zdá ťažké popierať, že medzi opatrenia tohto druhu patrí aj ratifikovanie dvojstranných dohôd jedným z členských štátov práve v čase, keď sa v tej istej oblasti Spoločenstvo chystá rokovať o uzavretí vlast­ ných dohôd. 86. V tejto súvislosti však musím podotknúť, že aj za predpokladu, že veci sa majú takto, z článku 10 ES tiež vyplýva, že v takom prípade musia členské štáty stále konať v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce upravenej v tomto ustanovení, čo znamená, že musia urobiť všetko, čo je možné, aby sa 83. Je totiž jasné, že takáto iniciatíva slúži na zabránilo tomu, že ich postup môže ohroziť obmedzenie, ak nie na oslabenie spoločného výkon právomocí Spoločenstva. postupu, ktorý sa inštitúcie chystajú pod­ niknúť, a v každom prípade im bráni pred­ staviť sa ako nositeľ spoločného stanoviska všetkých členských štátov bez toho, aby bolo zároveň zaručené, že dohoda uzavretá dot­ knutým členským štátom je v súlade so spoločným záujmom a ide smerom, ktorý chceli a o ktorom rozhodli orgány Spoločen­ stva. Ešte menej potom môže byť zabezpe­ čené, že sa úprava ustanovená dohodou 87. Ako totiž, aj keď v inej súvislosti, objasnil členského štátu zhoduje s úpravou, ktorú Súdny dvor, aj v prípadoch právomoci roz­ má Spoločenstvo v úmysle ustanoviť delenej medzi Spoločenstvo a členské štáty v spoločnej dohode. „požiadavka jednoty pri zastúpení" Spolo­ čenstva „na medzinárodnej úrovni" ukladá členským štátom povinnosť „úzkej súčin­ nosti... tak v procese rokovaní a uzavretia, ako aj plnenia prevzatých záväzkov" 3 4. A ako som už zdôraznil v návrhoch vo veciach „Otvorené nebo" 3 5 , táto povinnosť sa ukladá 84. Myslím teda, že ratifikovanie už pod­ aj vtedy, ak z vnútorných alebo vonkajších písaných dvojstranných dohôd Nemeckom dôvodov Spoločenstvo nie je schopné priamo v rovnakej oblasti pokrytej poverením na rokovanie od Rady predstavuje práve samo osebe jedno z tých opatrení, „ktoré by mohli 34 — Stanovisko 2/91 7. 19. marca 1993, Zb. s. I-1061, bod 36. ohroziť dosiahnutie cieľov... zmluvy". 35 — Bod 74.

I - 7006

KOMISIA/NEMECKO

ratifikáciou bol doručený list, v ktorom 96. Nič z toho Nemecko neurobilo. Naopak, Komisia výslovne žiadala neratifikovať žiadne namiesto toho, aby odložilo ratifikáciu, aby dohody v oblasti pokrytej poverením na sa mohlo zosúladiť s Komisiou a počkať na rokovanie. prípadné pokyny, jednostranne pristúpilo k tejto ratifikácii a umožnilo tak nadobud­ nutie platnosti dohôd.

97. Z toho teda vyvodzujem, že tým, že 94. Keby Nemecko po rozhodnutí Rady Nemecko pristúpilo k ratifikácii dotknutých dodržalo povinnosť konať „v úzkej súčin­ dohôd, pričom opomenulo akúkoľvek formu nosti" s Komisiou, tá by bola mohla vhodne spolupráce s Komisiou, nekonalo v súlade a včas formulovať dôvody Spoločenstva s tým, čo vyžaduje článok 10 ES, a so a ponúknuť potrebné pokyny na zabezpeče­ zásadami, ktoré Súdny dvor v tejto súvislosti nie, aby sa pri dodržaní medzitým prijatých upresnil. medzinárodných záväzkov uskutočnila jed­ nostranná iniciatíva členského štátu v súlade so spoločnými požiadavkami alebo v každom prípade bez ich ohrozenia.

98. Navrhujem preto, aby Súdny dvor vyhlá­ sil, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES, a teda aby vyhovel výhrade, ktorá je predmetom preskúmania.

95. Molila napríklad žiadať zmeny smeru­ júce k zabezpečeniu toho, aby úprava obsiahnutá v dvojstranných dohodách bola v podstate v súlade s úpravou, ktorú mala pri uplatnení usmernení od Rady v úmysle zaviesť v rámci dohody na úrovni Spoločen­ stva. Okrem toho, aj keby považovala za 4. O tretej výhrade potrebné ponechať tieto dohody v platnosti až do uzavretia dohody zo strany Spoločen­ stva, aby sa zabránilo právnemu vákuu, ktorého sa obáva Nemecko (pozri bod 66 vyššie), Komisia mohla tiež žiadať ich zmeny s cieľom napríklad upresniť, že majú čisto 99. Komisia napokon tvrdí, že dvojstranné dočasnú povahu, a automaticky by zanikli dohody s Maďarskom, Československom, okamihom uzavretia dohody na úrovni Rumunskom, Poľskom a Ukrajinou sú nezlu­ Spoločenstva. čiteľné s nariadením č. 1356/96.

101. Týmto spôsobom by si totiž Spolková republika Nemecko vyhradila možnosť jed­ nostranne udeliť práva prístupu k doprav­ ným cestám vo vnútri Spoločenstva iným dopravcom ako tým, ktorí spĺňajú pod­ 104. Najmä články 1 a 2 uvedeného naria­ mienky stanovené nariadením č. 1356/96 denia zabezpečujú slobodné poskytovanie (pozri bod 15 vyššie a bod 104 nižšie). Podľa služieb v oblasti prepravy vnútrozemskou Komisie to predstavuje porušenie systému, vodnou dopravou medzi členskými štátmi ktorý zaviedlo nariadenie, keďže maďarskí, každému subjektu, ktorý: i) je usadený českí, slovenskí, poľskí, rumunskí a ukrajinskí v členskom štáte v súlade s právnymi pred­ dopravcovia, ktorým možno na základe pismi tohto členského štátu a je oprávnený uplatnenia dvojstranných dohôd povoliť v tomto členskom štáte vykonávať medzi­ uskutočňovanie prepravných služieb medzi národnú nákladnú alebo osobnú vnútrozem­ Spolkovou republikou Nemecko a ostatnými skú vodnú dopravu; ii) používa na také členskými štátmi Spoločenstva, nespĺňajú dopravné činnosti plavidlá registrované podmienky, ktoré boli vtedy uložené naria­ v členskom štáte alebo pri absencii takej dením. registrácie vlastní osvedčenie o príslušnosti k flotile členského štátu; iii) spĺňa podmienky stanovené v článku 2 nariadenia č. 3921/91, t. j . používa plavidlá, ktorých vlastník alebo vlastníci sú fyzické osoby s bydliskom v členskom štáte a ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo práv­ nické osoby, ktoré majú sídlo v členskom štáte a v ktorých väčšinu vlastnia štátni príslušníci členského štátu. 102. Pokiaľ ide o mňa, musím priznať, že ani táto výhrada sa mi nezdá byť dôvodná, a to z dôvodov, ktoré zdôraznila nemecká vláda 38 — Návrhy, už citované, body 82 a?. 91.

109. Domnievam sa preto, že Súdny dvor by mal aj tretiu výhradu posúdiť ako nedô­ vodnú. 106. Na druhej strane dotknuté dvojstranné dohody nezavádzajú systém slobodného poskytovania služieb v prospech plavidiel z tretích dotknutých krajín, ale sa obmedzujú na stanovenie možnosti prostredníctvom povolenia od príslušných nemeckých orgá­ nov uskutočniť tieto služby prepravy medzi Nemeckom a ostatnými členskými štátmi Spoločenstva plavidlami registrovanými V — O trovách v dotknutých tretích štátoch. Podobný systém by teda nemohol byť považovaný za slobodné poskytovanie služieb v oblasti pre­ pravy tovaru alebo cestujúcich vnútrozem­ skou vodnou dopravou medzi členskými štátmi Spoločenstva v prospech českých, maďarských, poľských, slovenských, rumun­ 110. Podľa článku 69 ods. 3 rokovacieho ských a ukrajinských dopravcov. poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu

I - 7009

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-433/03

trov konania medzi účastníkov konania alebo konania. Keďže som navrhol, aby sa iba rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša v časti žaloby Komisie vyhovelo Komisii, svoje vlastné trovy konania, ak účastníci domnievam sa, že každý účastník konania by konania mali úspech len v časti predmetu mal znášať svoje vlastné trovy konania.

VI - Návrh

111. Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, že: