C-441/03
ECLI:EU:C:2005:80
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0441
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/HOLANDSKO
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 3. februára 2005 *
I — Úvod a návrhy účastníkov konania a správne opatrenia, aby
1. Komisia vytýka Holandskému kráľovstvu v tomto konaní o nesplnenie povinnosti, že neprebralo viaceré ustanovenia smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva 2 (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva") a smernice — pred 25. aprílom 1981 splnilo povin Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane nosti, ktoré mu vyplývajú z článkov prirodzených biotopoch a voľne žijúcich 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/ živočíchoch a rastlín3 (ďalej len „smernica EHS z 2. apríla 1979 o ochrane o biotopoch"). voľne žijúceho vtáctva, alebo o nich aspoň neinformovalo Komisiu a
2. Potom, čo v replike Komisia svoju žalobu čiastočne vzala späť, navrhuje, aby Súdny dvor:
— pred 20. júnom 1994 splnilo povin nosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 a článkom 1 písm. a), e) a i), „— určil, že Holandské kráľovstvo si tým, že článkom 6 ods. 2 až 4, ako aj neprijalo zákony, iné právne predpisy článkami 7, 11 a 15 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov 1 — Jazyk prednesú: nemčina. a voľne žijúcich živočíchov 2 — Ú. v. ES 1. 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98. a rastlín, alebo o nich aspoň nein 3 — Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102. formovalo Komisiu,
I - 3045
NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-441/03
neprijalo potrebné opatrenia podľa H — Právny rámec článku 18 ods. 1 smernice 79/409/ EHS, aby dosiahlo súlad so smernicou najneskôr do 25. apríla 1981, resp. neprijalo potrebné opatrenia podľa článku 23 ods. 1 smernice 92/43/EHS, aby dosiahlo súlad so smernicou najne 5. Keďže došlo k rozsiahlemu uznaniu dôvo skôr do 5. júna 1994, dov žaloby, je relevantné sa venovať iba článku 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch. Tieto ustanovenia znejú takto:
— určil, že článok 13 ods. 4 zákona o ochrane prírody (Natuurbescher mingswet) je v rozpore s článkom 6 „3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý ods. 4 smernice 92/43/EHS, priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepo dobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu [hodnoteniu — neoficiálny preklad] jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov — zaviazal Holandské kráľovstvo nahradiť zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa trovy konania." ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neo vplyvní integritu príslušnej lokality a, v prípade potreby, po získaní stanoviska verejnosti.
3. Holandské kráľovstvo navrhuje, aby bola žaloba čiastočne zamietnutá.
4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu [hodnoteniu — neoficiálny preklad] dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych 4. Holandská vláda uznáva, že ustanovenia, riešení plán alebo projekt musí realizovať ktoré uvádza Komisia, neprebrala dosta z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrá točne, popiera však, že by povinnosť prebrať, tane záujmov sociálnej a ekonomickej pokiaľ ide o článok 6 ods. 3 smernice povahy, členský štát prijme všetky kompen o biotopoch, mala taký dosah, aký mu začné opatrenia potrebné pre zabezpečenie pripisuje Komisia. toho, že celková koherencia sústavy Natura
I - 3046
KOMISIA/HOLANDSKO
2000 bude ochránená. O prijatých kompen uplynula dávno pred začatím postupu, ktorý začných opatreniach informuje Komisiu. predchádzal tomuto konaniu.
7. V rozsahu v akom holandská vláda Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný v tomto rámci dôvodnosť žaloby uznáva, je biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, potrebné vyhovieť žalobe. ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu pre životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu." 8. Toto platí v zásade aj pre článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch, keďže holandská vláda aj v tomto prípade uznala nedostatočné prebratie. Účastníci konania sa však sporia o dosah v nej stanoveného záväzku. Súdny dvor musí tento spor rozhodnúť, aby účast níci konania vedeli, ktoré opatrenia musia byť prijaté podľa článku 228 ods. 1 Zmluvy ES, aby sa rozsudok vykonal. III — Posúdenie
9. Komisia zastáva názor, že požiadavky vyplývajúce z článku 6 ods. 4 smernice 6. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, o biotopoch v rámci hodnotenia dosahov že Holandsko si nesplnilo povinnosť prebrať podľa článku 3 musia byť vzaté do úvahy. v stanovenej lehote uvedené ustanovenia Podľa jej názoru predpokladá skúmanie smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch. Pokiaľ však ide o uplynutie lehoty určenej na prebratie, vyjadrenie Komi sie je nejasné. Komisia uvádza dva dátumy, 4 — Pri oboch smerniciach je ťažko presne určiť uplynutie lehoty na prebratie. Podľa vtedajšieho článku 191 ods. 2 Zmluvy EHS pokiaľ ide o smernicu o ochrane vtáctva, teda (zmenený, teraz článok 254 ES) je určená dátumom, kedy boli členskému štátu oznániend. Pri smernici o ochrane vtáctva 6. a 25. apríl 1981, a tri dátumy, pokiaľ ide treba vychádzať z CELEX-u a rozsudku Súdneho dvora z 13. oktobra 1987, Komisia/Holandsko, 236/85, Zb. s. 3989, o smernicu o biotopoch, teda 5., 10. a 20. jún bod 2, teda, že ¡de o dátum 6. apríl 1981. Čo sa týka smernice 1994. Otázka, ktorý z týchto dátumov je o biotopoch, uvádza CELEX dátum 10. jún 1994, zatiaľ čo Súdny dvor vychádzal v rozsudkoch z 26. júna 1997, Komisia/ správny, môže zostať nezodpovedaná, keďže Grécko, C-329/96, Zb. s. I-3749, bod 2, a z 11. decembra 1997, Komisia/Nemecko, C-83/97, Zb. s. I-7191, bod 2, z dátumu lehota na prebratie v každom prípade 5. jún 1994.
I - 3047
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-441/03
alternatívnych riešení podľa článku 6 ods. 4 územie nie je ovplyvnené, potom nie je poznatky o tom, či tieto alternatívne riešenia potrebné žiadne hodnotenie podľa článku 6 ovplyvňujú dotknuté územie. Preto je ods. 4 smernice o biotopoch. potrebné ich zohľadniť už v rámci hodnote 5 nia dosahov. Taktiež je potrebné v rámci hodnotenia dosahov zohľadniť, či by mohli byť ovplyvnené prioritné druhy alebo prio 6 ritné biotopy , hoci znak priority sa vysky tuje iba v článku 6 ods. 4.
11. Ako už Súdny dvor skonštatoval, neupravuje článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch žiadnu osobitnú metódu pre 8 realizáciu hodnotenia dosahov. No nielen z väčšiny jazykových verzií, ale aj z desiateho odôvodnenia nemeckej verzie sa dá vyvodiť, 9 že hodnotenie musí byť primerané. Vzhľa dom na iné jazykové verzie, napr. podľa anglickej „appropriate", podľa francúzskej „approprié", podľa španielskej „adecuada", podľa portugalskej „adequada", podľa talian 10. Holandská vláda naproti tomu nevidí skej „opportuna", ako aj podľa holandskej v smernici žiadny podklad pre toto chápanie, „passend", by mohol tento pojem byť chá ktoré je podľa nej v rozpore s príslušnou paný tak, že hodnotenie má byť „vecné" alebo príručkou Komisie7. Článok 6 ods. 3 a 4 „účelné". smernice o biotopoch predpokladá hodno tenie plánov alebo projektov vo viacerých fázach. Hodnotenie podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch je potrebné vykonať iba vtedy, keď je splnený rad predpokladov — najmä musí predtým z hodnotenia dosahu vyplynúť, že plán alebo projekt by mohol ovplyvniť dotknuté územie. Pokiaľ však hodnotenie dosahu dospeje k záveru, že 12. Hodnotenie dosahov preto nie je iba formálny správny akt, ale musí zodpovedať cieľom, ktoré sa ním majú dosiahnuť. Cieľom hodnotenia je určiť, či je plán alebo projekt 5 _ Vzhľadom na tento názor sa Komisia odvoláva aj na svoju príručku „Natura 2000 — územný management, ustanovenia zlučiteľný s cieľmi zachovania biotopov, článku 6 smernice o biotopoch" [neoficiálny preklad], v bode ktoré boli určené pre toto územie. Pri 5.3.1 (s. 47 nemeckej verzie), podľa ktorej majú byt alternatívne riešenia „určené spravidla už v rámci prvotného zohľadnení najlepších príslušných vedeckých hodnotenia dosahov podľa článku 6 ods. 3" [neoficiálny preklad]. 6 — Komisia cituje v tejto súvislosti bod 4.4.1 svojej príručky (už citovaná v poznámke pod čiarou 5, s. 36 nemeckej verzie). 7 — Táto príručka (už citovaná v poznámke pod čiarou 5, bod 8 — Rozsudok zo 7. septembra 2004, Landelijke Vereniging tot 4.5.2, s. 41 nemeckej verzie) výslovne odkazuje na to, že „hoci Behoud van de Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot na účely článku 6 ods. 3 hodnotenie nemusí, prísne vzaté, 1st Bescherming van Vogels, C-127/02, Zb. s. I-7405, bod 52. nad rozsah navrhovaného plánu alebo projektu, vzhľadom na to, že ide o hľadanie náhradných riešení a zmierňovacích 9 — Zdá sa, že nemecká verzia smernice je v tomto bode zle opatrení, môžu sa tým dosiahnuť viaceré výhody" [neoficiálny preložená. Preto by mali príslušné inštitúcie preskúmat, ci preklad]. treba vykonať opravu.
I - 3048
KOMISIA/HOLANDSKO
poznatkov musia byť zodpovedajúco tomu uplatňovanie kritérií článku 6 ods. 3 smer určené všetky aspekty plánu alebo projektu, nice o biotopoch v rámci hodnotenia alter ktorý by sám alebo v spojení s inými plánmi natívnych riešení podľa odseku 4 alebo projektmi mohol ovplyvniť ciele zacho s realizáciou programu hodnotenia, ktorý je vania biotopov na danom území. 10 upravený v odseku 3.
13. Hodnotenie preto treba koncipovať roz- širujúco. Najmä treba — ako navrhuje 15. Pokiaľ musí byť uskutočnené hodnotenie Komisia — venovať osobitnú pozornosť alternatívnych riešení, treba tieto alternatívy prioritným druhom a prioritným biotopom. týkajúce sa ich dosahu na chránené územia Toto však nevyplýva z článku 6 ods. 4 posudzovať podľa rovnakých vedeckých kri smernice o biotopoch, ale z celkovej súvi térií ako pôvodný plán alebo pôvodný pro slosti smernice a najmä z cieľov zachovania jekt. Iba pri porovnateľnom zhodnotení biotopov. Tieto musia priznať prioritným dosahov sa vôbec dajú alternatívne riešenia biotopom a prioritným druhom osobitné porovnať. V praktickom povoľovacom postavenie, kedze Spoločenstvo a všetky konaní často splývajú oba hodnotiace kroky, členské štáty nesú podľa článku 1 písm. d) akonáhle je zrejmé, že plán alebo projekt a h), ako aj prvej vety jedenásteho odôvod v pôvodne plánovanej podobe ovplyvní nenia osobitnú zodpovednosť. 11 územie. Nebolo by efektívne najprv toto ovplyvnenie v plnej miere skonštatovať a potom pristúpiť k ďalšiemu hodnoteniu, či existujú alternatívne riešenia a aký by mali dosah.
14. Iný prvok, uvedený v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, ktorý podľa názoru Komisie musí byť zohľadnený už v rámci článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, je hodnotenie alternatívnych riešení. Komisia právom zdôrazňuje, že alternatívne riešenia 16. Z právneho hľadiska treba prísne roz možno hodnotiť, iba ak sú známe nielen lišovať medzi hodnotením podľa článku 6 dosahy východiskového projektu na chrá ods. 3 smernice o biotopoch a hodnotením nené územia, ale aj dosahy alternatívnych podľa jej článku 6 ods. 4. Článok 6 ods. 4 sa riešení. V tejto súvislosti si však mýli použije, až keď podľa hodnotenia podľa ods. 3 nemôže byť vylúčené, že môže dôjsť k negatívnym dosahom na dané územie. 12-
10 — Rozsudok Waddenzee, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 54. 11 —Pozri aj rozsudok z 13. januára 2005, Società Italiana 12 — Porovnaj rozsudok Waddenzee, už citovaný v poznámke nod Dragaggi SpA a i., C-117/03, Zb. s. I-167, bod 27. čiarou 8, body 57 a 60.
I - 3049
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-441/03
Povinnosť uskutočniť hodnotenie alternatív o povoleniach, aj keď dané územie nieje nych riešení existuje iba vtedy, keď má byť ovplyvnené. Príslušné podmienky totiž môžu plán alebo projekt napriek tomu z dôvodov prispieť k tomu, že sa v zmysle cieľov vyššieho verejného záujmu uskutočnený. smernice o biotopoch uvedených v jej článku Pokiaľ však nedôjde k realizácii, je pri 2 ods. 2 a článku 3 ods. 1 zachová lepší stav negatívnom výsledku hodnotenia dosahov zachovanosti prirodzených biotopov a voľne hodnotenie alternatívnych riešení zbytočné. žijúcich druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú Holandská vláda preto článok 6 ods. 3 a 4 v záujme Spoločenstva. Článok 6 ods. 4 sa smernice o biotopoch právom interpretuje však netýka alternatívnych riešení realizácie, ako systém, ktorý predpokladá viacej fáz ale alternatívnych plánov a projektov. hodnotenia plánov a projektov. 13 Z týchto dôvodov nie je potrebné zohľadňovať pri prebratí článku 6 ods. 3 prvky uvedené v odseku 4. Naopak však môže použitie článku 6 ods. 4 vyžadovať potrebu vykonať hodnotenie, ktoré zodpovedá hodnoteniu podľa odseku 3. 18. V tomto bode navrhujem žalobu zamiet nuť.
IV — O trovách 17. Pre úplnosť treba poznamenať, že exi stujú aj alternatívne riešenia, ktoré nemenia plán alebo projekt v zmysle alternatívneho plánu alebo projektu, ale sa týkajú výlučne realizácie. Pokiaľ ide o dosah na chránené územia, treba dbať na to, aby sa rušivé činnosti vykonávali v čase, keď je ich 19. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho negatívny dosah najmenší. Tieto alternatívy poriadku účastník konania, ktorý vo veci realizácie môžu byť súčasťou aspektov plánov nemal úspech, je povinný nahradiť trovy alebo projektov, ktoré boli posúdené v rámci konania, ak to bolo v tomto zmysle navr hodnotenia podľa článku 6 ods. 3 smernice hnuté. Ak bude mať Komisia úspech o biotopoch. Príslušné úrady musia zohľadniť v šiestich žalobných dôvodoch a v ďalšom tieto výsledky hodnotenia v zmysle článku 6 žalobnom dôvode vo veľkej miere tiež, je ods. 3 druhej vety pri rozhodovaní možné neprihliadať na to, že Komisia v replike vzala späť jeden zo žalobných dôvodov a v ďalšom žalobnom dôvode 13 — Pozri k tomu moje návrhy z 29. januára 2004 vo veci čiastočne nemala úspech. Preto je opodstat Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee nené zaviazať Holandsko na náhradu trov a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels, C-127/02, zatial neuverejnené v Zbierke, bod 28 a nasi. konania.
I - 3050
KOMISIA/HOLANDSKO
V — Návrh
20. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
„1. Holandské kráľovstvo si tým, že neprijalo v stanovenej lehote zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, aby splnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 18 ods. 1 smernice 79/409.
2. Holandské kráľovstvo si tým, že neprijalo v stanovenej lehote zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, aby splnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 a článkom 1 písm. a), e) a i), článkom 6 ods. 2 až 4, ako aj článkami 7, 11 a 15 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 23 ods. 1 smernice 92/43.
3. Článok 13 ods. 4 Natuurbeschermingswet je v rozpore s článkom 6 ods. 4 smernice 92/43.
4. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
5. Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania."
I - 3051