C-442/03

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANTONIO TIZZANO p r e d n e s e n é 9. februára 2006 1

1. Predmetom týchto vecí sú odvolania, zo štátnych prostriedkov, ktorá tým, že ktoré podali P & O European Ferries (Vizcaya) zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo SA (ďalej len „P & O") a Diputación Foral de výrobu určitých druhov tovaru, narúša Vizcaya (provinčná rada Biscaye, ďalej len hospodársku súťaž alebo hrozí narušením „Diputación") proti rozsudku Súdu prvého hospodárskej súťaže, je nezlučiteľná so spo­ stupňa z 5. augusta 2003, P & O European ločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de medzi členskými štátmi. Vizcaya/Komisia, v spojených veciach T-116/01 a T-118/01 (ďalej len „napadnutý rozsudok") 2, ktorým bolo v celom rozsahu potvrdené rozhodnutie Komisie 2001/247/ ES z 29. novembra 2000 (ďalej len „napad­ nuté rozhodnutie") 3 o schéme pomoci poskytovanej Španielskom v p r o s p e c h 3. Článok 88 ods. 3 ES ďalej stanovuje, že námornej spoločnosti P & O [neoficiálny pre­ zámery v súvislosti s poskytnutím alebo klad], v tom čase nazývanej „Ferries Golfo de upravením pomoci musia byť Vizcaya". v dostatočnom čase oznámené Komisii a že členské štáty nemôžu navrhované opatrenia vykonať pred konečným rozhodnutím Komi­ sie.

I — Právny rámec

4. O k r e m t o h o n a r i a d e n í m Rady č. 6 5 9 / 1 9 9 9 4 (ďalej len „ n a r i a d e n i e č. 659/1999") prijalo Európske spoločenstvo 2. Ako je známe, článok 87 ods. 1 ES podrobný systém pravidiel týkajúcich sa stanovuje, že okrem niektorých výnimiek postupov pri uplatňovaní ustanovení práva uvedených v Zmluve pomoc poskytovaná Spoločenstva v oblasti kontroly štátnej členským štátom alebo akoukoľvek formou pomoci.

6. Všetko vychádza z dohody (ďalej len „počiatočná dohoda"), ktorú 9. júla 1992 podpísali Diputación a Ministerstvo obchodu a turizmu baskickej vlády na jednej strane 9. Úvahy Komisie sa opierali, inter alia, a spoločnosť námornej prepravy, ktorá sa o skutočnosť, že cena dohodnutá signatármi teraz nazýva P&O, na strane druhej. Táto dohody za kúpu cestovných lístkov bola dohoda sa týkala zriadenia prepravnej služby vyššia ako bežná obchodná sadzba a že medzi Bilbaom a P o r t s m o u t h o m dohoda obsahovala verejný záväzok krytia a predpokladala, že orgány, ktoré boli jej všetkých strát P&O počas prvých troch signatármi, v období od roku 1993 do roku rokov prevádzkovania novej služby. Podľa 1996 kúpia určitý počet cestovných lístkov za názoru Komisie teda dohoda spôsobila, že protihodnotu určenú v tejto dohode. Táto došlo k vylúčeniu akéhokoľvek obchodného posledná skutočnosť nebola nikdy oznámená rizika P&O. Komisii.

10. Po oznámení rozhodnutia o začatí kona­ 7. Už 21. septembra toho istého roku však nia oznámila baskická vláda Komisii, že spoločnosť, ktorá prevádzkuje námornú pre­ pravu, Bretagne Angleterre Irlande (ďalej len „BAI"), podala na Komisiu sťažnosť, v ktorej 5 — Ú. v. ES C 70, 1994, s. 5.

I - 4850

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

prerušila plnenie počiatočnej dohody. Záro­ cestovných lístkov sa určuje podľa nových veň P & O počas správneho konania, ktorého kritérií a je teda nižšia ako cena dohodnutá predmetom bolo preskúmanie tohto opatre­ v počiatočnej dohode, že mnohé ďalšie body nia, viedla s Komisiou rozsiahlu korešpon­ — ktoré tiež boli predtým predmetom denciu o vymedzení druhu dohody, ktorá by výhrad Komisie — boli z novej dohody mohla byť uzavretá medzi námornou pre­ vypustené. Na základe týchto úvah teda pravnou spoločnosťou a orgánmi verejnej Komisia uviedla, že nová dohoda nepredsta­ moci bez toho, aby sa porušovali ustanovenia vuje štátnu pomoc. práva Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

6 — Úradník poverený správou spisu týkajúceho sa tejto štátnej pomoci. 7 — Ú. v. ESC 321. s. 4. 8 - Zb. s. II-139.

I - 4851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-442/03 P A C-471/03 P

na to, že jednotková cena cestovných lístkov ločným trhom (článok 1) a nariadila Španiel­ sa znížila, celkový počet kúpených cestov­ skemu kráľovstvu, aby urobilo opatrenia ných lístkov sa podstatným spôsobom zvýšil potrebné na vrátenie už zaplatených súm (46 500 cestovných lístkov oproti 26 000 (článok 2). pôvodne predpokladaným cestovným líst­ kom). Súd prvého stupňa zdôraznil, že celkové množstvo kúpených lístkov nebolo vôbec určené vo vzťahu ku skutočnej potrebe kupujúceho. Okrem toho nemusela P&O znášať žiadne dodatočné náklady z dôvodu tohto zvýšenia počtu lístkov, pretože sa Konanie pred Súdom prvého stupňa mohli použiť iba mimo hlavnej sezóny. Preto a napadnutý rozsudok Súd prvého stupňa dospel k záveru, že účinky novej dohody na hospodársku súťaž boli v podstate rovnaké ako účinky počia­ točnej dohody. 9

18. Proti tomuto rozhodnutiu podali na Súd prvého stupňa žalobu aj Diputación, aj P&O, pričom sa druhá uvedená spoločnosť obmedzila na návrh na zrušenie príkazu na vrátenie už zaplatených súm štátnej pomoci a Diputación navrhovala zrušenie rozhodnu­ 16. Vo svetle tohto rozsudku sa Komisia tia v celom rozsahu. 26. mája 1999 10 rozhodla začať konanie podla článku 88 ods. 2 ES týkajúce sa novej dohody. Podľa Komisie totiž baskické orgány umelo zvýšili počet cestovných lístkov, ktoré sa mali kúpiť od P&O, aby vyvážili zníženie ceny lístkov a zachovali tak financovanie námornej spoločnosti z verejných zdrojov na 19. Na podporu zákonnosti dohody, ktorú úrovni predpokladanej počiatočnou doho­ Komisia zamietla, najskôr obe spoločnosti dou. zdôraznili, že sporná pomoc bola Komisii riadne oznámená jej príjemcom prostredníc­ tvom už uvedeného listu z 27. marca 1995.

a článku 295 ES; c) neuplatňovania výnimky 23. Súd prvého stupňa najskôr určil, že nová ustanovenej v článku 87 ods. 2 písm. a) ES; dohoda nebola prijatá v súlade s postupom d) porušenia pravidiel týkajúcich sa postu­ uvedeným v článku 88 ods. 3 ES, a mala sa pov, k t o r é u s t a n o v u j e Z m l u v a ES teda považovať za nezákonnú. a nariadenie č. 659/1999, najmä pokiaľ ide o chýbajúcu žiadosť orgánom o ďalšie infor­ mácie; e) porušenia zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a s p r á v n e h o ú r a d n é h o postupu; f) porušenia článku 88 ES, pokiaľ ide o to, že pomoc sa mala považovať za implicitne schválenú; g) nedostatočného 24. V tejto súvislosti zamietol tvrdenia alebo neprimeraného odôvodnenia v zmysle žalobkýň, podľa ktorých bola nová dohoda článku 253 ES. vzhľadom na to, že sa mala považovať za novú štátnu pomoc, riadne oznámená Komi­ sii prijímajúcou spoločnosťou. Podľa Súdu prvého stupňa sa naopak oznámenie advo­ kátov príjemcu Komisii o tejto dohode nemohlo v žiadnom prípade považovať za formálne oznámenie novej pomoci v zmysle Zmluvy ES. 12

21. Komisia okrem toho, že namietala dôvodnosť všetkých týchto žalobných dôvo­ dov, vzniesla námietku neprípustnosti žalob- 25. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ného dôvodu, týkajúceho sa kvalifikácie v každom prípade nové opatrenie nepred­ sporného opatrenia ako štátnej pomoci, stavovalo novú a inú pomoc oproti pôvodne pretože je v rozpore s právnou silou res dohodnutej (a nikdy neoznámenej) pomoci, iudicata, ktorú nadobudol právoplatný roz­ pretože zmeny počiatočnej dohody nemajú sudok BAL v podstatnej miere vplyv na pomoc, tak ako bola zriadená počiatočnou dohodou. Keďže sa teda počiatočná dohoda a nová dohoda mali považovať za jednu pomoc, zriadenú a vykonanú v roku 1992 a následne zmenenú, neoznámenie prvej dohody malo vplyv aj na zákonnosť druhej.

30. Vo vzťahu k údajnému porušeniu vlast­ níckeho práva uvedeného v článku 295 ES Diputación tvrdila, že napadnuté rozhodnu­ tie predstavuje neoprávnené obmedzenie jej spôsobilosti uzatvárať zmluvy a odňalo jej právo vlastniť legitímne nadobudnuté cestovné lístky. Súd prvého stupňa však 28. V prvom rade sa totiž Súd prvého stupňa odpovedal, že účinkom článku 295 ES nie domnieval, že početné okolnosti preukazujú, je zbaviť režimy vlastníctva, ktoré existujú že Diputación neuzavrela novú dohodu na v členských štátoch, základných zásad, ktorý účel riešenia skutočných potrieb. Podl'a jeho ukladá Zmluva a v dôsledku toho nemôže názoru „jednoduchá skutočnosť, že členský obmedziť rozsah pojmu štátna pomoc uve­ štát nadobúda tovary a služby za trhových deného v článku 87 ods. 1 ES. 17 podmienok, nie je dostatočná na preukáza­ nie, že táto operácia predstavuje obchodnú transakciu vykonanú za podmienok, ktoré by boli prijaté súkromným investorom... pokiaľ z nej vyplýva, že štát skutočne také tovary a služby nepotreboval... Potreba, aby členský štát preukázal, že nákup tovarov a služieb, 31. Súd prvého stupňa ešte určil, že sporné ktoré uskutočnil, predstavuje bežnú opatrenie nemohlo byť vyhlásené za zluči­ obchodnú transakciu, je ešte významnejšia, teľné na základe článku 87 ods. 2 pism. a) ES, keď tak ako v tomto prípade výberu posky- tovateľa nepredchádzalo otvorené verejné 14 — Body 117 až 118. 15 — Body 121 až 140. 16 — Body 141 až 144. 13 — Body 75 až 82. 17 — Body 148 až 153.

I - 4854

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

35. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na druhej strane odhliadnuc od odvolávania sa na skutočnosť, že Komisia pôvodne prijala pozitívne rozhodnutie, P & O sa nedovolávala žiadnej výnimočnej okolnosti, spôsobilej 33. Súd prvého stupňa potom analyzoval vyvolať v nej legitímnu dôveru. Usúdenie, a z a m i e t o l t v r d e n i a o b o c h žalobkýň že predchádzajúce pozitívne rozhodnutie o údajnom porušení zásad legitímnej dôvery Komisie v oblasti štátnej pomoci napadnuté a správneho úradného postupu z dôvodu žalobou podľa článku 230 ES a zrušené príkazu na vrátenie pomoci uvedeného súdom Spoločenstva má automaticky brániť v napadnutom rozhodnutí. vráteniu nezákonnej pomoci, by však zbavo­ valo preskúmavanie, ktoré vykonáva súd Spoločenstva, pokiaľ ide o zákonnosť týchto rozhodnutí, jeho potrebného účinku. Súd prvého stupňa najmä poznamenal, pričom sa odvolal na rozsudok Súdneho dvora zo 34. Pokiaľ ide o predpokladané porušenie 14. januára 1997, Španielsko/Komisia 21, že zásady legitímnej dôvery, Súd prvého stupňa konkurentom príjemcu by bolo odňaté právo

18 — Body 162 až 171. 20 — Body 201 až 203. 19 — Body 176 až 187. 21 — Rozsudok C-169/95, Zb. s. I-135, bod 53.

I - 4855

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-442/03 P A C-471/03 P

na účinný prostriedok nápravy proti roz­ 38. Napokon Súd prvého stupňa uviedol, že hodnutiam Komisie v ich neprospech. 22 údajné nedostatočné odôvodnenie, na ktoré V dôsledku toho boli aj tvrdenia, ktoré poukazovala P & O, 26je zjavne nedôvodné. uviedla P & O v súvislosti s vlastnou legitím­ nou dôverou, zamietnuté.

I - 4856

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAI. DE VIZCAYA/KOMISIA

ktoré bolo vedené na návrh P & O, akoO údajnom zmeškaní lehoty na podanie vedľajší účastník na podporu návrhov, ktoré odvolania, ktoré podala Diputación predniesla P & O, a zároveň P & O vstúpila do konania, ktoré bolo vedené na návrh Diputación, ako vedľajší účastník na podporu žalobkyne.

43. Najprv v tejto súvislosti uvádzam, že 41. Predseda Súdneho dvora svojím uznese­ v odvolaní si Diputación nezvolila adresu na ním zo 7. júna 2005 nariadil spojenie týchto doručovanie v Luxemburgu, ale v sídle dvoch vecí na účely ústnej časti konania svojich právnych zástupcov v Bilbao, Špa­ a vyhlásenia rozsudku. Účastníci konania nielsko, a súhlasila s doručovaním prostred­ boli následne vypočutí na pojednávaní níctvom faxu. Na základe toho pripomínam, 22. septembra 2005. že rozsudok Súdu prvého stupňa bol vyhlá­ sený 5. augusta 2003 a v ten istý deň vydala Diputación tlačové vyhlásenie, v ktorom verejne vyhlásila úmysel odvolať sa. Okrem toho, po vyhlásení rozsudku v súlade s uvedenými ustanoveniami kancelária Súdu prvého stupňa zaslala overenú kópiu znenia rozsudku Diputación prostredníctvom dopo­ ručeného listu s doručenkou, ktorý bol III — Právny rozbor odovzdaný na pošte v Luxemburgu 11. au­ gusta 2003. Na adresu, ktorú si odvolateľka zvolila na doručovanie, bola zásielka podľa toho, čo vyplýva z doručenky, doručená 1. septembra. Diputación sa teda domnievala, Úvod že lehota na podanie jej odvolania začína plynúť od tohto dňa, v dôsledku čoho bolo odvolanie podané 10. novembra. Kópie roz­ sudku, zaslané Komisii a P & O, im boli doručené 13. a 14. augusta 2003, v tomto poradí, a teda odvolanie P & O, ako bolo uvedené, bolo podané 17. októbra. 42. Odvolateľky uviedli proti rozsudku Súdu prvého stupňa niekoľko rôznych odvolacích dôvodov, pri ktorých sa bližšie pristavím neskôr. Najskôr musím zaujať stanovisko k pochybnostiam, ktoré uviedla Komisia v súvislosti s prípustnosťou odvolania, ktoré podala Diputación, pričom tieto pochybnosti boli potom na pojednávaní viac spresnené a kvalifikované ako formálna námietka neprípustnosti z dôvodu zmeškania lehoty 44. Komisia teda namieta, že vzhľadom na na podanie odvolania. článok 100 ods. 2 druhý pododsek Rokova-

45. Ak som správne pochopil, podľa jej názoru je síce pravda, že posledná veta tohto ustanovenia zároveň ustanovuje prezumpciu doručenia v desiaty deň po odovzdaní aktu na pošte v Luxemburgu a výnimku z nej [„pokiaľ doručenka nepreukáže..., atď."]. 47. Diputación uvádza, že jej odvolanie bolo Táto výnimka by sa ale mohla použiť iba podané v lehote, s prihliadnutím na skutočné vtedy, ak dátum skutočného doručenia doručenie kópie rozsudku a na bežnú zásielky predchádza dátumu, ktorý vyplýva odvolaciu lehotu (dva mesiace), ako aj na z uvedenej prezumpcie. V opačnom prípade doplnkové dni priznané z dôvodu vzdiale­ by hrozilo nebezpečenstvo, že nastane neistý nosti adresy na doručovanie zvolenej odvo- právny stav, keďže adresát zásielky by mohol lateľkou. Na tento účel sa odvolateľka donekonečna odkladať preberanie zásielky, odvoláva práve na znenie článku 100 ods. 2 a teda okamih začatia plynutia lehoty na druhého pododseku poslednej vety Rokova­ podanie odvolania. cieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý podľa jej názoru uprednostňuje skutočné doručenie zásielky pred prezumpciou doru­ čenia. 27 — Pripomínam, že hoci odsek 1 tohto ustanovenia stanovuje, že v zásade „doručovanie predpísané týmto poriadkom zabez­ pečuje tajomník na adresu, ktorú si zvolil adresát pre účely doručovania písomností, zaslaním kópie príslušného doku­ mentu doporučenou poštovou zásielkou spolu s potvrdením o dodaní...", odsek 2 však dodáva, že „ak podľa článku 44 ods. 2 druhej vety adresát vyjadril súhlas s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami, môžu sa mu takto doručovať všetky písom­ nosti Súdu prvého stupňa, s výnimkou rozsudkov a uzneseni" (prvý pododsek; kurzívou zvýraznil generálny advokát); „ak z technických príčin alebo z dôvodu povahy alebo rozsahu písomnosti túto písomnosť uvedeným spôsobom nemožno doručiť, písomnosť je doručená v prípade, že si adresát 48. Pokiaľ ide o mňa, najskôr pripomínam, nezvolil adresu pre účely doručovania písomností, na adresu jeho bydliska spôsobom uvedeným v ods. 1. Adresát je o tom že článok 100 ods. 2 prvý pododsek upravuje upovedomený prostredníctvom faxu alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom. Doporučená výlučne spôsoby doručovania písomností, poštová zásielka sa považuje za doručenú adresátovi desiaty deň po jej podaní na pošte v mieste, kde má Súd prvého ktoré môžu byť v zásade zasielané prostred­ stupňa svoje sídlo, ak nie je preukázané poštovou doručen­ níctvom faxu alebo inými technickými pro­ kou, že zásielka bola prijatá v iný deň..." (druhý pododsek). striedkami, pričom sa z tohto spôsobu

28 — Pre pohodlie čitateľa pripomínam, že uvedený článok 44 stanovuje: „Návrh [musí] obsahovať adresu pre doručovanie v mieste sídla Súdu prvého stupňa" (prvá veta); „okrem alebo namiesto adresy pre doručovanie uvedenej v predchádzajúcom pododseku môže návrh (žaloba) uvádzat, že a d v o k á t alebo s p l n o m o c n e n ý z á s t u p c a súhlasia s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami" (druhá veta); „ak návrh nespĺňa náležitosti uvedené v prvej a v druhej vete tohto odseku, budú pre účely konania všetky písomnosti určené pre účastníka konania doručované doporučenou poštovou zásiel­ kou adresovanou jeho splnomocnenému zástupcovi alebo advokátovi, a to až do času, kým nebudú nedostatky odstránené. Odchylne od ustanovení článku 100 ods. 1 sa 50. Prezumpcia podľa článku 100 ods. 2 za riadne doručenie doporučenej zásielky považuje odovz­ danie na pošte v mieste sídla Súdu prvého stupňa" (tretia druhého pododseku teda musí byť odlišo- veta). vaná od prezumpcie podľa článku 44 ods. 2 29 — Ako som už však uviedol, adresát musí byť upovedomený o uložení zásielky, inak sa prezumpcia nemôže uplatniť. tretieho pododseku Rokovacieho poriadku 30 — Pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. októbra 2004, Ripa di Súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa za Meana/Parlament, C-360/02 P, Zb. s. I-10339.

I - 4859

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-442/03 P A C-471/03 P

53. Teraz teda vzhľadom na toto ustanove­ pôsobila na ujmu navrhovateľa a jeho práva nie ostáva zistiť, za akých podmienok je na obranu, a teda je potrebné uprednostniť možné neuplatniť prezumpciu riadneho výklad, ktorý lepšie chráni tieto práva. doručenia doporučeného listu desiaty deň po jeho uložení na pošte v Luxemburgu. A teda, či je to tak vždy, keď doručenka preukáže, že doručenie nastalo v iný deň (ako tvrdí odvolateľka), alebo iba vtedy, ak tento deň predchádza dňu, ktorý vyplýva z uvedenej prezumpcie (ako navrhuje Komi­ sia). 56. Domnievam sa teda, že odvolanie Dipu­ tación sa musí považovať za podané včas, a teda prípustné.

A — Dôvody týkajúce sa povahy opatrenia 62. Pravdu povediac, Komisia v konaní na ako pomoci prvom stupni formálne vzniesla práve túto námietku, ale neúspešne, pretože Súd prvého stupňa sa domnieval, že podľa ustálenej judikatúry „právna sila rozhodnutej veci viažuca sa na jeden rozsudok je spôsobilá tvoriť prekážku prípustnosti žaloby, ak sa 59. Rôznymi odvolacími dôvodmi namieta p r e d c h á d z a j ú c a žaloba, k t o r á v i e d l a Diputación predovšetkým proti tvrdeniam k vyhláseniu predmetného rozsudku, týkala Súdu prvého stupňa, ktoré podporujú závery tých istých účastníkov konania, toho istého napadnutého rozhodnutia týkajúce sa kvali­ predmetu a zakladala sa na tom istom fikácie novej dohody ako štátnej pomoci právnom základe". 31 V tomto prípade sa v zmysle článku 87 ods. 1 ES. však podľa Súdu prvého stupňa žaloba, ktorú podala Diputación, týkala iného aktu, ako je akt, ktorý viedol k rozsudku BAI (napadnu­ tého rozhodnutia a rozhodnutia zo 7. júna 1995, v uvedenom poradí), a na druhej strane nestavia proti sebe tých istých účastníkov konania, ktorí boli účastníkmi konania BAI, keďže Diputación nebola účastníkom toho 1. O prípustnosti týchto dôvodov konania. 32

60. Skôr ako sa začnem venovať podstate týchto odvolacích dôvodov, je potrebné vyriešiť niektoré pochybnosti týkajúce sa ich 63. Komisia opakovane na tomto stupni prípustnosti. konania o odvolaní námietku nevzniesla, aj keď boli účastníci konania vyzvaní, aby k tejto otázke zaujali stanovisko a na pojed­ návaní skutočne v tejto súvislosti predniesli svoje (protichodné) názory.

65. Napokon uvádzam, že túto právomoc jasne potvrdila judikatúra Súdneho dvora a rozsiahlym spôsobom ju odôvodnil gene­ 68. V tejto súvislosti najskôr pripomeniem, rálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo že v prvom stupni Súd prvého stupňa veci Salzgitter, pričom sa tu obmedzím na zamietol námietku účastníka konania, pri­ odkaz na jeho tvrdenia. 34 čom sa domnieval, že neboli splnené pod­ mienky, ktoré vyžaduje judikatúra Súdneho dvora na to, aby bolo možné vzniesť námietku existencie res iudicata. Vylúčil najmä, že tieto dva prípady majú rovnakých účastníkov konania a týkajú sa rovnakého predmetu.

I - 4862

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

konania ako vedľajší účastník na podporu 72. Napokon aj to je dôvod, prečo podľa Komisie, ktorá bola žalovaným účastníkom Súdneho dvora pri prijímaní potrebných konania. Dalo by sa teda zdôrazniť, že ak je opatrení podľa článku 233 ES „na účely pravda, že v oboch prípadoch ide o verejné zosúladenia [so zrušujúcim rozsudkom] orgány toho istého členského štátu, ktoré a jeho výkonu v celom rozsahu [je Komisia] pred Súdom prvého stupňa obhajovali sta­ povinná dodržiavať nielen výrok rozsudku, novisko orgánu poskytujúceho pomoc, je tiež ale aj odôvodnenie, o ktoré sa výrok opiera, pravda, že ide stále o iné právne subjekty. a je z tohto dôvodu neodlučiteľné.... Práve Napriek tomu priznávam, že si nie som istý, toto odôvodnenie totiž... uvádza presné že námietka je skutočne rozhodujúca, najmä dôvody nezákonnosti vyslovenej vo výroku ak bola uvedená rozdielnosť odôvodnená a dotknutá inštitúcia naň musí prihliadať pri prípadnými obmedzeniami locus standi, nahradení zrušeného aktu". 3 7 ktoré mala Diputación v prvom konaní.

73. V obidvoch konaniach, ktoré sú teraz podstatné, sa sporná otázka sa zdala byť 70. Rozhodujúce sa mi zdá zistenie druhej v podstate rovnaká. Rovnako ako vo veci BAI podmienky. Pravdu povediac, aj toto zistenie bola totiž aj v novom konaní predmetom sa zdá ako isté, keďže napadnuté rozhodnutia žaloby určite platnosť určitého (a v týchto v oboch konaniach boli formálne odlišné. dvoch prípadoch iného) aktu predloženého Domnievam sa však, že táto otázka je súdu na preskúmanie, ale skutočným zložitejšia. a spoločným sporným právnym bodom, tým, ktorého sa podľa mňa týka súdne rozhodnutie, bolo posúdenie sporného opa­ trenia, ktoré Komisia vykonala z hľadiska ustanovenia článku 87 ods. 1 ES, aby v oboch prípadoch určila, či dohoda predstavuje štátnu pomoc alebo nie.

77. Ak však ďalšie okolnosti účastníci kona­ 75. Teraz však musím zdôrazniť, že po nia skutočne predložili 40 a Komisia na ne rozsudku BAI sa Komisia neobmedzila na prihliadala 41 v priebehu spomínaného for­ opätovné predloženie tout court rovnakého málneho konania o preskúmaní, Súd prvého aktu s novým odôvodnením v súlade stupňa nemohol na tieto nové skutočnosti s rozsudkom. Začala formálne konanie neprihliadať a otázku opätovne nepreskúmať. o preskúmaní podľa článku 88 ods. 3 ES vo A to napriek predchádzajúcemu rozsudku vzťahu k spornému opatreniu „s cieľom BAI, pretože, ako Súdny dvor viackrát umožniť zúčastneným stranám podať ich pripomenul, „právna sila rozhodnutej veci pripomienky k stanovisku, ktoré chce Komi­ [rozsudku vyhláseného súdom Spoločenstva] sia prijať [v súvislosti s dohodou] v dôsledku sa týka výlučne skutkových a právnych okol­ rozsudku Súdu prvého stupňa". 38 A ako ností, ktoré boli skutočne alebo nevyhnutne skutočne vyplýva zo znenia napadnutého rozhodnuté v súdnom rozhodnutí". rozhodnutia, v priebehu tohto konania pred­ ložili P&O, baskické orgány a BAI ďalšie pripomienky a informácie vo veci napadnu­ tého opatrenia. 39

d) vyhlásil, že Komisia nemusela posúdiť skutočný dosah štátneho opatrenia na obchod medzi členskými štátmi a na hospo­ dársku súťaž. 2. O veci samej

80. Vzhľadom na to, čo je uvedené vyššie, sa 82. Pristúpim k analytickému preskúmaniu žiada preskúmať podstatu dôvodov spočíva­ týchto dôvodov. júcich vo výklade článku 87 ods. 1 ES.

81. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa odvolateľky sa Súd prvého stupňa dopustil a) O kritériu potreby zásahu verejnej moci nesprávneho právneho posúdenia pri výklade tohto ustanovenia, keďže:

83. Ako som už pripomenul, Diputación predovšetkým tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a) pri preskúmaní, či sa španielske orgány pri výklade článku 87 ods. 1 ES, keď sa pri správali rovnako ako súkromný investor, uplatnení známej zásady súkromného in­ ktorý pôsobí v trhovej ekonomike, prihliadol vestora domnieval, že musí zistiť, či mal na kritérium potreby zásahu verejnej moci, v tomto prípade dotknutý orgán verejnej ktoré vôbec nesúvisí so zásadou súkromného moci skutočnú potrebu tovarov alebo slu­ investora; žieb, ktoré nadobudol.

I - 4865

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-442/03 P A C-471/03 P

88. Napríklad je zrejmé, že aj keby bola cena prima facie trhová, rozhodnutie orgánu verejnej moci uskutočniť nákup tovarov 86. Pokiaľ ide o mňa, najskôr pripomeniem, s takými lehotami platby (alebo inými pod­ že dobre známa zásada súkromného inves­ mienkami), ktoré by boli oveľa výhodnejšie tora dovoľuje určiť, či sa môže verejný zásah pre predávajúceho oproti tým, ktoré sa bežne pripísať čistej logike trhu a nesleduje zvý­ ponúkajú na trhu, by bolo v rozpore so hodnenie určitých podnikateľov s účinkom narušenia trhu Spoločenstva. Ako je totiž známe, ustálená judikatúra Spoločenstva 43 — Pozri najmä rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, objasnila, že na určenie, či verejný zásah C-142/87, Zb. s. I-959, bod 29; z 3. októbra 1991, Taliansko/ Komisia, C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 8, a zo 14. septembra predstavuje štátnu pomoc, sa musí posúdiť, 1994, Španielsko/Komisia, C-42/93, Zb. s. I-4175, bod 13.

I - 4866

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

zásadou súkromného podnikateľa. Ale aby 91. V skúmanom prípade napríklad okol­ som sa vrátil k nášmu prípadu, rovnako to nosti, na ktoré prihliadal Súd prvého stupňa platí aj vtedy, ak sa nákup uskutoční síce za (nepatrné percento použitia lístkov, odmiet­ trhovú cenu, ale v oveľa významnejšom nutie orgánov nakúpiť cestovné lístky do množstve, než je potrebné, pričom sa tak iných potenciálne žiadanejších geografických poskytujúcemu podniku umožní nepomerný destinácií v prospech jedinej trasy, ktorú nárast jeho obratu. Ako zdôraznila Komisia, prevádzkuje P & O) 4 5 potvrdzujú, že Dipu­ žiadny súkromný podnikateľ by totiž nekúpil tación nemala skutočnú potrebu nakúpiť tovar alebo služby, ktoré skutočne nepotre­ taký vysoký počet cestovných lístkov od buje. P & O.

44 — Bod 117 napadnutého rozsudku. 45 — Pozri body 128 až 137 napadnutého rozsudku.

I - 4867

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-442/03 P A C-471/03 P

b) O údajnej potrebe dohody niu Súdnym dvorom, okrem prípadu skres­ lenia týchto dôkazov". 46

97. Zdá sa mi teda jasné, že skúmaný dôvod 94. Podía Diputación sa Súd prvého stupňa by mal viesť Súdny dvor k novému posúde­ ďalej dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa niu skutkového stavu, ktorý zisťoval Súd domnieval, že v tomto prípade nová dohoda prvého stupňa, a dôkazov, ktoré boli pred nezodpovedala skutočnej potrebe nakúpiť ním vykonané, pokiaľ ide o chýbajúcu cestovné lístky. potrebu Diputación nakúpiť taký vysoký počet lístkov.

98. Doplním, že odvolateľka sa nedovoláva ani skreslenia skutkového stavu a v každom prípade sa mi v tejto súvislosti zdá, že analýza 95. Komisia však namieta neprípustnosť Súdu prvého stupňa je výsledkom pozorného tohto odvolacieho dôvodu, keďže sa ním posúdenia dôkazov, ktoré predložili odvola- sleduje namietame posúdenia skutkového teľky a Komisia. 47 stavu, ktoré uskutočnil Súd prvého stupňa.

101. Podľa Komisie naopak napadnuté roz­ 104. Pokiaľ ide o druhý bod, obmedzím sa hodnutie obsahuje podrobnú ekonomickú na pripomenutie, že nákup lístkov orgánom analýzu účinkov opatrenia. verejnej moci od P & O predstavoval jedinú obchodnú transakciu. Ekonomická hodnota a celkový dosah transakcie teda mohli byť posúdené iba na základe posúdenia opatrenia v celom rozsahu. Určite sa nedalo žiadať, aby Komisia vykonala osobitné posúdenie jednot­ 102. Hneď poviem, že sa nedomnievam, že livých zložiek pomoci, aby určila, či a ako už môžem súhlasiť s odvolacím dôvodom, ktorý vyplatené sumy, okrem iného v rozpore so uviedla odvolateľka. Pri dôkladnom pohľade Zmluvou, konkrétne zvýhodnili prijímajú­ totiž predpokladá, že Komisia mala na jednej ceho podnikateľa. strane vykonať ex post preskúmanie ekono­ mickej h o d n o t y o p a t r e n i a vykonaného v rozpore so Zmluvou (čiže už zaplatených súm); na druhej strane mala pri posúdení pristúpiť k umelému rozdeleniu rôznych zložiek údajnej pomoci (nákup už zaplate­ ných lístkov a nákup ešte nezaplatených lístkov), napriek tomu, že ide o jediné pod­ porné opatrenie, aj keď rozdelené na nie­ 105. Vo svetle týchto úvah je preto potrebné koľko častí. zamietnuť dôvod týkajúci sa chýbajúceho p o s ú d e n i a e k o n o m i c k é h o zvýhodnenia poskytnutého spoločnosti P & O už zaplate­ nými sumami.

103. V súvislosti s prvým bodom zdôrazňu­ 48 — Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, jem, že podľa ustálenej judikatúry sa má Zb. s. I-4397, bod 71. Pozri tiež rozsudky zo 14. februára opatrenie pomoci spravidla posudzovať 1990, Francúzsko/Komisia, 301/87, Zb. s. I-307, body 43 až 45, a z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, už citovaný z takého hľadiska, aké mal orgán, ktorý v poznámke pod čiarou 43, bod 21.

110. Vzhľadom na to, čo bolo doposiaľ uvedené, sa mi napokon zdá, že dôvody týkajúce sa výkladu článku 87 ods. 1 ES Súdom prvého stupňa sú čiastočne neprí­ pustné a čiastočne nedôvodné. 108. Podľa ustálenej judikatúry totiž nie je potrebné, aby sa v rozhodnutiach v oblasti neoznámenej pomoci konkrétne posudzovali 49 — Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, skutočné dôsledky tejto pomoci na hospo­ Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 11 a 12, a zo 4. apríla 2001, Regione autonoma Friuli Venezia Giulia/ dársku súťaž a na obchod medzi členskými Komisia, T-288/97, Zb. s. II-1169, body 49 a 50, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio 27. januára 2000 štátmi. Naopak, vyžaduje sa, aby Komisia vo vo veci Nemecko/Komisia, C-156/98 (rozsudok svetle okolností prípadu preukázala, že opa­ z 19. septembra 2000, Zb. s. I-6857), bod 24. 50 — Pozri bod 142 napadnutého rozsudku a tam citovanú trenia hrozia narušením hospodárskej súťaže judikatúru.

I - 4870

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

B — Dôvody týkajúce sa nesprávneho 114. V napadnutom rozsudku totiž Súd výkladu článku 88 ods. 3 ES prvého stupňa predovšetkým kvalifikoval novú dohodu ako jednoduchú zmenu počia­ točnej dohody, pričom dospel k záveru, že tieto dve dohody predstavovali jedno jediné opatrenie, založené a poskytnuté v roku 111. Ako už bolo spomenuté, obe odvola- 1992. Okrem toho určil niekoľko okolností, teľky namietajú, že sa Súd prvého stupňa z ktorých vyplýva, že list z 27. marca 1995 sa dopustil aj nesprávneho výkladu článku 88 nemal chápať ako riadne oznámenie novej ods. 3 ES, lebo: dohody. V tejto súvislosti sú podľa neho dôležité najmä skutočnosti, že list nebol odoslaný na Generálny sekretariát Komisie, ale určitému úradníkovi; že neobsahoval osobitný odkaz na článok 88 ods. 3 ES; že obsahuje odkaz „NN 40/93", ktorý Komisia a) kvalifikoval novú dohodu ako nezákonnú používa v spise týkajúcom sa počiatočnej pomoc; dohody.

obsahuje v tejto súvislosti úpravu iba menie plánov pomoci môže byť vykonané iba v prospech členských štátov, je neskoršie členskými štátmi. 52 Okrem toho trvá na ako sporné skutkové okolnosti, a teda nepod­ skutočnosti, že okolnosti opísané Súdom statné pre túto vec. prvého stupňa v bodoch 64 až 68 napadnu­ tého rozsudku (spomenuté v bode 114 vyššie) vedú v celom rozsahu k záveru, podľa ktorého Komisia nikdy nepovažovala list z 27. marca 1995 za skutočné a riadne oznámenie. 117. P &Ouvádza, že ak bola pomoc zákonne oznámená, judikatúra Lorenz 5 1 sa na tento prípad mala vzťahovať v celom rozsahu. V dôsledku toho, keďže po zrušení rozhodnutia zo 7. júna 1995 Súdom prvého stupňa Komisia neprijala žiadne stanovisko o spornom opatrení v lehote dvoch mesiacov po tomto rozsudku, mala sa pomoc považo­ 120. Pokiaľ ide o mňa, musím povedať, že vať za implicitne schválenú. opäť nemôžem súhlasiť s tvrdeniami odvola- teliek.

I - 4872

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A D I P U T A C I Ó N FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

122. Aj keby sme sa mali domnievať, že tretie zainteresované osoby (napríklad kon­ stručné znenie tohto ustanovenia neriešilo kurenti príjemcu). V nedávnej veci Acciaierie problém, zdá sa mi, že úplný a systematický di Bolzano Súdny dvor potvrdil, že „v konaní výklad článku 88 ES umožňoval už v tom o monitorovaní štátnej pomoci zaintereso­ čase vylúčiť vykonanie oznámenia inými vané strany iné ako dotknutý členský štát osobami ako orgánmi verejnej moci. Rov­ majú za úlohu iba [predložiť pripomienky po nako ako iné ustanovenia Zmluvy v oblasti začatí konania o formálnom preskúmaní], štátnej pomoci sa totiž aj článok 88 ES a v tejto súvislosti nemôžu priamo požadovať sústredí na vzťah medzi členským štátom kontradiktórne konanie proti Komisii, ako je a Komisiou. to umožnené uvedenému členskému štátu... Žiadne ustanovenie týkajúce sa konania o monitorovaní štátnej pomoci nevyhradzuje medzi zainteresovanými osobami osobitnú úlohu príjemcovi pomoci. V tejto súvislosti je p o t r e b n é u p r e s n i ť , že k o n a n i e o monitorovaní štátnej pomoci nie je kona­ 123. Napokon, ako zdôraznil Súdny dvor ním, ktoré sa začína ,proti' príjemcovi alebo v rozsudku SFEI, ktorý bol vyhlásený pred príjemcom pomoci, z čoho by vyplývalo, že prijatím nariadenia č. 659/1999, „povinnosť môžu uplatňovať také rozsiahle práva ako sú oznámenia a zákaz okamžitého vykonávania práva na obranu ako také". 56 plánov pomoci uvedené v článku [88 ods. 3 ES] spočívajú na členskom štáte [a] jemu je vždy určené rozhodnutie, ktorým Komisia vyhlasuje pomoc za nezlučiteľnú a vyzýva na jej zastavenie do určitej lehoty". 54

A tento záver by sa nezmenil ani keby, ako to na pomoc, ktorá bola vnútroštátnymi predpokladá odvolateľka, bola nová dohoda orgánmi riadne oznámená. oznámená Komisii so súhlasom vnútroštát­ nych orgánov. Tieto orgány sa totiž nemohli zbaviť oznamovacej povinnosti, ktorú im ukladá Zmluva, tak, že by vykonanie ozná­ menia Komisii ponechali súkromnej osobe prostredníctvom neoficiálnych kanálov. 130. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, zalo­ žené na tzv. zásade estoppel 57 alebo na údajnej preklúzii, s ktorou sa Komisia stretla, keď vytýkala spoločnosti P & O nezákonnosť oznámenia z vyššie uvedených dôvodov (bod 118 vyššie), domnievam sa, že aj toto sa musí 127. Z týchto dôvodov sa mi zdá, že Súd zamietnuť, a to z dvoch dôvodov. prvého stupňa nepochybil, keď v tejto súvis­ losti potvrdil analýzu Komisie.

oznámiť španielskym orgánom, že považo­ 135. Presnejšie, okrem namietania relevant­ vala novú dohodu za neoznámenú pomoc. nosti judikatúry, na ktorú sa odvoláva Súd Naopak, skutočnosť, že list z 27. marca 1995 prvého stupňa na podporu svojich záverov , nepredstavuje riadne oznámenie, musela odvolateľky z článku 88 ods. 3 ES vyvodzujú, týmto orgánom jasne vyplývať z celej série že plány určené na zmeny pomoci sa musia okolností, ktoré správne zdôraznil Súd považovať za „nové pomoci". Z toho podľa prvého stupňa (pozri bod 114 vyššie). 58 ich názoru vyplýva, že oznamovacia povin­ nosť zmenenej pomoci sa musí považovať za nezávislú od povinnosti oznámiť počiatočnú pomoc. Preto skutočnosť, že pomoc nebola oznámená, nemá žiadny vplyv na zákonnosť jej zmeny, pokiaľ táto zmena bola riadne oznámená. 133. Je teda možné dospieť k záveru v tom zmysle, že Súd prvého stupňa sa nedopustil žiadneho právneho omylu, keď rozhodol, že nová dohoda predstavuje neoznámenú pomoc. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol príslušné odvolacie dôvody, a to preto, že sú neprípustné, ako aj preto, že sú nedôvodné. 136. Odvolateľky dodávajú, že závažné roz­ diely, ktoré existujú medzi týmito dvoma dohodami, nedovoľovali dospieť k záveru, ku ktorému naopak dospel Súd prvého stupňa, že „zmeny počiatočnej dohody vyplývajúce z novej dohody nem[ali] v podstatnej miere vplyv na pomoc, tak ako bola zriadená počiatočnou dohodou". 61 b) O jednotnosti opatrenia pomoci

134. Rôznymi zväčša zhodnými dôvodmi sa odvolateľky v podstate snažia preukázať, že 137. Napokon vytýkajú Súdu prvého stupňa, sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho že skreslil povahu rozhodnutia Komisie zo právneho posúdenia, keď považoval novú 7. júna 1995, pretože najmä opomenul dohodu za neoddeliteľnú súčasť počiatočnej skutočnosť, že toto rozhodnutie malo dvo­ dohody. Podľa Súdu prvého stupňa totiž jaký význam: na jednej strane uzatváralo „počiatočná dohoda a nová dohoda pred­ otvorené konanie týkajúce sa počiatočnej stavujú jedinú pomoc založenú a vykonávanú od roku 1992". 59 60 — P & O sa odvoláva najmä na rozsudok z 30. apríla 2002, Vláda Gibraltáru/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, citovaný Súdom prvého stupňa v bode 60 napadnutého 58 — Body 64 až 68 napadnutého rozsudku. rozsudku. 59 — Bod 58. 61 — Bod 60.

141. Na nasledujúcich stranách pristúpim 140. Odvolateľky napokon tvrdia, že sa Súd k analytickému preskúmaniu týchto dôvo­ prvého stupňa dopustil aj iných právnych dov.

I - 4876

P & O EUROPEAN FERRIES (VIZCAYA) A DIPUTACIÓN FORAL DE VIZCAYA/KOMISIA

a) O legitímnej dôvere stupňa sa totiž žalobkyňa odvolávala práve na ochranu legitímnej dôvery príjemcu a nie svojej vlastnej legitímnej dôvery. Tento dôvod teda podľa Komisie nie je ničím iným ako spôsobom, akým obísť zákaz meniť predmet sporu pred Súdom prvého stupňa v odvolaní, uvedený v článku 113 ods. 2 142. Diputación tvrdí, že v napadnutom roz­ Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. sudku Súd prvého stupňa skreslil dôvod, ktorý uviedla v tejto súvislosti na prvom stupni. Podľa odvolateľky sa naopak tvrdenie, ktoré predložila Súdu prvého stupňa, týkalo ochrany legitímnej dôvery orgánu, ktorý poskytol pomoc, a nie legitímnej dôvery 145. Hneď však poviem, že táto námietka sa príjemcu; Súd prvého stupňa sa však sús­ mi nezdá byť dôvodná. Žaloba, ktorú žalob­ tredil výlučne na príjemcu. kyňa podala na prvom stupni, totiž odkazo­ vala na legitímnu dôveru, ktorá sa vytvorila „en las partes en el Acuerdo de 1995". 62 Keďže tento pojem „strany" nebol ďalej rozvinutý, ani sa ho netýkali ďalšie tvrdenia v žiadnom podaní predloženom počas kona­ nia na prvom stupni, zdá sa mi správne dospieť k záveru, že Diputación, ako zmluvná 143. P & O tvrdí, že príkaz na vrátenie strana dohody, musí byť zahrnutá do vyššie pomoci uvedený v napadnutom rozhodnutí uvedenej definície. porušuje jej legitímnu dôveru v zákonnosť dotknutého opatrenia a že preto sa Súd prvého stupňa dopustil chyby, keď v tejto súvislosti zamietol jej žalobu. Domnieva sa totiž, že prvé rozhodnutie Komisie, ktoré vylučovalo, že sporné opatrenie má povahu 146. Pokiaľ potom ide o podstatu skúma­ štátnej pomoci, v P & O vyvolalo legitímne ných dôvodov, zdá sa mi, že je vhodné očakávanie možností získať prospech z tohto rozlišovať medzi odvolaním sa na legitímnu opatrenia. dôveru orgánov verejnej moci, ktoré poskytli pomoc, a legitímnou dôverou jej príjemcu. Judikatúra Súdneho dvora je v oboch prípa­ doch jasná a ustálená.

na prvom stupni uviedla Diputación (a teda zvyčajne schopný uistiť sa, že tento postup tá, ktorá sa týka vlastne/ legitímnej dôvery) bol zachovaný...". 64 nebola výslovne Súdom prvého stupňa zamietnutá, aj tak sa mi zdá, že jej zamiet­ nutie implicitne vyplýva z celkových úvah, ktoré vykonal Súd prvého stupňa, ktorý na základe ustálenej judikatúry správne vylúčil, že v tomto prípade sa španielske orgány nemohli dovolávať žiadnej dôvery týkajúcej sa zákonnosti neoznámenej pomoci na to, 150. Napriek tomu však súd Spoločenstva aby mohli namietať proti jej vráteniu. 6 3 spresnil, že „nemôže byť vylúčená možnosť prijímateľa protiprávnej pomoci dovolávať sa výnimočných okolností, o ktoré mohol oprávnene oprieť svoju dôveru v to, že táto pomoc je v súlade s právom, a v dôsledku toho namietať proti jej vráteniu". 65 148. Okrem toho pripomínam, že tvrdenia týkajúce sa legitímnej dôvery, ktoré na prvom stupni predložila Diputación, boli prinajmenšom stručné a všeobecné. Vo vyjadreniach, ktoré predložila Súdu prvého stupňa, totiž neboli vôbec špecifikované dôvody, na základe akých si dôvera organi­ 151. Keďže ako bolo uvedené, dotknutá zácie poskytujúcej pomoc v zákonnosť tejto pomoc nebola oznámená, je nevyhnutné pomoci zaslúžila ochranu. Vo vzťahu preskúmať, či sa má zrušenie priaznivého k všeobecným tvrdeniam, ktoré predložila rozhodnutia Komisie súdom Spoločenstva žalobkyňa, nemožno podľa môjho názoru považovať za „výnimočnú okolnosť" v zmysle vytýkať Súdu prvého stupňa žiadne pochy­ práve spomínanej judikatúry. benie z dôvodu, že sa výslovne s týmto hľadiskom nevysporiadal.

155. V rovnakom zmysle potom Súdny dvor v rozsudku Španielsko/Komisia objasnil, že 153. Zdá sa mi teda jasné, že súdne pre- „sa nemožno domnievať, že rozhodnutie skúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa štátnej nevznášať námietky proti spornej pomoci, pomoci súdmi Spoločenstva sa nemôže ktoré pôvodne prijala Komisia, mohlo vyvo­ považovať za výnimočnú a nepredvídateľnú lať legitímnu dôveru podniku, ktorý je okolnosť, keďže predstavuje neoddeliteľnú príjemcom pomoci, pretože proti tomuto a podstatnú časť systému, ktorý na tento rozhodnutiu bolo v lehote podané odvolanie účel zaviedla Zmluva. Subjekt konajúci so a následne bolo toto rozhodnutie zrušené starostlivosťou riadneho hospodára by si mal Súdnym dvorom. Napriek tomu, čo je možné byť dobre vedomý, že rozhodnutie Komisie o tomuto rozhodnutiu vytýkať, nemôže chyba, tom, že štátne opatrenie nepredstavuje ktorej sa takto dopustila Komisia, zmariť štátnu pomoc, je v lehote dvoch mesiacov dôsledky nezákonného správania Španiel­ upravenej v článku 230 ES možné napadnúť skeho kráľovstva". 68 na súde Spoločenstva.

stvom, keďže negatívne účinky rozhodnutia 161. Odvolateľka však namieta, že vzniesla by nemohli byt' nikdy odstránené. námietku, a to nie na účel spochybnenia nezákonnej povahy pomoci, ale na to, aby sa zabránilo jej vráteniu.

157. Domnievam sa teda, že prijatie priazni­ vého rozhodnutia Komisie v oblasti pomoci sa samo osebe nemôže považovať za okol­ nosť, ktorá vyvoláva v potenciálnych príjem­ coch legitímnu dôveru o zákonnosti pomoci. 162. Teraz musím spolu s Komisiou pripo­ Súd prvého stupňa teda správne zamietol menúť, že vo vyjadreniach, ktoré boli pred­ dôvody žalobkýň týkajúce sa posúdenia ložené v tomto konaní, odvolateľka nevysvet­ zásady legitímnej dôvery. lila jasne a presne, v akom zmysle a akým spôsobom Komisia porušila zásadu správ­ neho úradného postupu alebo článok 10 ES. Je ale naopak pravda, že vo vyjadreniach, ktoré žalobkyňa predložila v prvom stupni, 158. V dôsledku toho som dospel k záveru, opierala v tejto súvislosti svoje dôvody že skúmaným dôvodom nie je možné vyho­ o rovnaké tvrdenia, ktoré použila na pre­ vieť. ukázanie, že pomoc bola riadne oznámená. Vzhľadom na to a s prihliadnutím tiež na to, že tieto tvrdenia boli vyvrátené, sa mi zdá, že Súd prvého stupňa správne odkázal na svoje tvrdenia vo veci nezákonnosti pomoci, a teda zamietol tento dôvod.

b) Porušenie článku 10 ES a zásady správ­ neho úradného postupu

159. Diputación tvrdí, že Súd prvého stupňa 163. Navrhujem to aj ja. skreslil tvrdenia, ktoré predložila na prvom stupni vo veci porušenia článku 10 ES a zásady správneho úradného postupu pri vedení spisu zo strany Komisie.

d) O chýbajúcej odpovedi, pokiaľ ide o otázku predloženia písomností 168. Pripomínam však, že ustálená judika- túra stanovuje, že „prináleží sudcovi Spolo­ čenstva, aby rozhodol o potrebe predloženia dokumentu podľa okolností sporu v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku uplat- 167. Diputación napokon namieta, že Súd niteľnými na d ô k a z n é p r o s t r i e d k y " . 71 prvého stupňa neodpovedal na žiadosť Nedávny rozsudok Súdneho dvora potom o predloženie všetkých písomností, ktorú objasnil, že pokiaľ sa Súd prvého stupňa predložila, pričom týmto spôsobom porušil domnieva, že vykonanie dôkazov, ktoré práva žalobkyne na obranu, ako aj článok 66 účastníci požadujú, je zbytočné, môže takéto svojho rokovacieho poriadku. 70 Táto žiadosť návrhy implicitne zamietnuť, a to bez toho, sa týkala predloženia niektorých písomností aby musel v rozsudku odôvodniť svoje zamietnutie. 72

69 — Tieto ustanovenia stanovujú, že so spoločným trhom je zlučiteľná „pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskrimi­ 71 — Rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C-182/99 P, nácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov". Zb. s. I-10761, bod 41; pozri tiež rozsudok zo 6. apríla 2000, 70 — Toto ustanovenie stanovuje, že: „Súdny dvor... určí, ktoré Komisia/ICI, C-286/95 P, Zb. s. I-2341, body 49 a 50. dôkazné prostriedky považuje za účelné vykonať, a uvedie 72 — Uznesenie z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, skutočnosti, ktoré nimi majú byť dokázané...". C-112/04 P, neuverejnené v Zbierke, body 35 až 39.

— odvolania sa zamietajú,

— P & O European Ferries (Vizcaya) SA a Diputación Foral de Vizcaya sú povinné nahradiť trovy konania.

I - 4882