C-443/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-443/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 28. júna 2005 1

I - 9614

LEFFLER

ného jazykového pravidla v článku 8 naria­ II — Právny rámec denia, pričom podľa znenia tohto ustanove­ nia zostáva otázne, aké právne následky sú spojené s oprávneným uplatnením tohto práva odmietnuť prevzatie. O tieto právne následky ide v otázkach, ktoré predložil Hoge 4. Článok 5 nariadenia č. 1348/2000 uvádza: Raad der Nederlanden.

„1. Odosielajúci orgán, ktorému navrhovateľ predloží písomnosť na zaslanie ho poučí, že adresát môže odmietnuť prevzatie písom­ nosti, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2. Navrhovateľ znáša všetky náklady prekladu pred zaslaním písomnosti bez ohľadu na možnosť neskoršieho rozhodnutia súdu 3. Otázne je najmä to, či prvé zaslanie alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto a doručenie môže mať napriek uplatneniu náklady uhradí." práva odmietnuť prevzatie právne účinky, a v prípade kladnej odpovede, akými pravi­ dlami sa má riadiť dodatočné doručenie chýbajúceho prekladu. V tomto prípade ide zjavne o medzeru v právnej úprave nariade­ 5. Článok 8 nariadenia č. 1348/2000 uvádza 5 nia č. 1348/2000 . Praktický význam týchto pod nadpisom „Odmietnutie prevzatia otázok, ktoré navyše súvisia so všeobecnej­ písomnosti" toto: ším problémom nápravy vád cezhraničného doručovania, sa zdá podstatný 6.

3. Členský štát môže z opodstatnených b) v jazyku odosielajúceho členského štátu, dôvodov vylúčiť uplatnenie ustanovení ktorému adresát rozumie. odseku 1 a 2 na prechodné obdobie piatich rokov.

Toto prechodné obdobie môže členský štát obnovovať v päťročných intervaloch 2. Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že z dôvodov súvisiacich s jeho právnym adresát odmieta prevziať písomnosť podľa systémom. Taký členský štát informuje odseku 1, okamžite o tom informuje odosie­ Komisiu o obsahu takéhoto vylúčenia lajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a o okolnostiach prípadu." a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje."

7. Článok 19 nariadenia č. 1348/2000 sa týka neprítomnosti odporcu v konaní a stanovuje:

6. V súvislosti s dátumom doručenia znie článok 9 nariadenia č. 1348/2000 takto: „1. Ak sa do iného členského štátu malo zaslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia na účely doručenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že:

„1. Bez vplyvu na článok 8 sa za dátum doručenia písomnosti podľa článku 7 pova­ žuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená podľa právneho poriadku prijímajúceho člen­ a) písomnosť sa doručila spôsobom pred­ ského štátu. písaným právnym poriadkom prijímajú-

I - 9616

I - 9617

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-443/03

14. Konanie o rozsudku pre zmeškanie bolo 18. Hoge Raad der Nederlanden preto uzne­ opätovne prerušené až do okamihu pred­ sením zo 17. októbra 2003, doručeným do loženia dokumentov preukazujúcich splnenie kancelárie Súdneho dvora 20. októbra 2003, podmienok podľa článku 19 nariadenia požiadal v súlade s článkom 234 ES Súdny týkajúcich sa doručenia. Príslušné doku­ dvor, aby rozhodol o týchto prejudiciálnych menty boli Gerechthof predložené na pojed­ otázkach: návaní, ktoré sa konalo 4. decembra 2001.

„1. Má sa článok 8 ods. 1 nariadenia 15. Rozsudkom z 18. decembra 2001 bol vykladať v tom zmysle, že pokiaľ adresát návrh zamietnutý, najmä bolo zamietnuté odmietne prevziať písomnosť z dôvodu vydanie rozsudku pre zmeškanie proti spo­ nedodržania pravidla uloženého týmto ločnosti Berlin Chemie s odôvodnením, že ustanovením v otázke jazyka, môže neboli splnené podmienky článku 8 nariade­ odosielateľ túto vadu napraviť? nia.

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal pán 2. Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, Leŕfler dovolanie na Hoge Raad. V ňom je právnym následkom odmietnutia namietal, že Gerechtshof mal vydať rozsudok prevziať písomnosť to, že doručenie pre zmeškanie, subsidíame vytýčiť nový nemá žiadny účinok? termín pojednávania a zariadiť, aby Berlin Chemie mohla byť predvolaná po náprave prípadných nedostatkov skoršieho predvola­ nia na tento termín pojednávania.

3. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

21. Navyše je potrebné zohľadniť hľadiská 19. Účelom nariadenia je predovšetkým suverenity, ktoré okrem iného vyžadujú roz­ zlepšenie a zrýchlenie zasielania súdnych hodnutie, do akej miery je štát pripravený a mimosúdnych písomností v občianskych vzdať sa „formálnych" spôsobov doručovania a obchodných veciach medzi členskými — napríklad v prospech moderných foriem štátmi, ktoré majú byť doručené do iného doručovania, ako napríklad poštového doru­ členského štátu 7 . Toto zlepšené a zrýchlené čovania 12 , prípadne do akej miery je štát zasielanie písomností má nepriamo slúžiť „správnemu fungovaniu vnútorného trhu" 8 . 9 — Aj a práve v zmysle práva na zákonného sudcu v súlade s článkom 6 ods. 1 EDĽP. 10 — V zmysle zachovania práv na obranu. Nie je náhodné, že článok 6 ods. 3 ptsm. a) HDľ.P stanovuje, že „každý, kto je obvinený... [má] minimálne [právo] byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 11 — Tak znie úvodná formulácia od Heßa v: „Die Zustellung von 20. Je potrebné vziať do úvahy, že zasielanie Schriftstücken im europäischen Justizraum", NJW 2001, 15. a doručovanie písomností sa nachádza 12 — Zachovanie štátnej suverenity — napríklad v rámci zasielania prostredníctvom orgánov — môže samozrejme doplniť iné uhly pohľadu: poštové doručovanie v medzinárodnom práv­ nom styku nepredstavuje iba zrieknutie sa úradného spôsobu zasielania a doručovania, ale aj zníženú ochranu žalovaného, pokiaľ nie je zabezpečené, že účinné doručovanie 7 — Pozri najmä odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 13Ί8/2000 už z jazykového hľadiska predpokladá možnosť účinného (citované v poznámke pod čiarou 2). uvedomenia si obsahu doručovanej písomnosti, ktorú je 8 — Odôvodnenie č. 2 nariadenia c. 1348/2000. potrebné doručiť.

2. O vzniku nariadenia 24. Podľa ustálenej judikatúry patria základné práva k všeobecným právnym zásadám, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje 14.Zohľadňuje pritom spoločné 26. Ochrana vnútroštátneho žalobcu pred ústavné tradície členských štátov a pokyny, zdĺhavým doručovaním do zahraničia — ktoré poskytujú medzinárodné zmluvy najmä prostredníctvom fikcie doručenia — o ochrane ľudských práv, na ktorých uzavretí stála v popredí medzinárodného procesného sa členské štáty podieľali alebo ku ktorým

13 — Pozri len rozsudky z 25. novembra 1986, Mensch a i., 201/85 a 202/85, Zb. s. 3477, bod 21; z 21. marca 1991, Rauh, 15 — Pozri rozsudok z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. 1651, C-314/89, Zb. s. I-1647, bod 17, a z 28. januára 1999, bod 18. Pozri aj rozsudok z 28. októbra 1975, Rutili, 36/75, Wilkens, C-181/96, Zb. s. I-399, bod 19. Zb. s. 1219, bod 32. 14 — Pozri najmä rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, 16 — Rozsudok vo veci Krombach, už citovaný v poznámke pod Zb. s. I-1935, bod 25. čiarou 14, bod 26.

I - 9620

LEFFLER

práva . Z dôvodu suverenity štátov, ktorá je preukáže, že doručovaná písomnosť žalova­ v medzinárodnom práve vysoko cenená, bolo ného skutočne zastihla a že mu bola doručovanie v medzinárodnom právnom poskytnutá dostatočná lehota na prípravu styku až do vypracovania osobitných nástro­ obrany. jov možné iba diplomatickou cestou — pokiaľ bolo vôbec možné.

29. V európskom právnom priestore bolo 27. Tento systém bol doplnený medzinárod­ síce úlohou Bruselského dohovoru 1 8 z roku noprávnymi dohovormi, čo vzhľadom na 1968 koordinovať konkurujúce si konania blízkosť tematiky so suverenitou štátov vôbec medzi členskými štátmi a zabezpečiť voľný neprekvapuje. Takýmito dohovormi boli pohyb rozsudkov. Pokiaľ však ide o zasielanie upravené konania o medzinárodnom zasie­ procesných aktov, Bruselský dohovor sa laní a doručovaní písomností, zároveň však v článku IV svojho dodatkového protokolu boli málo zohľadnené hľadiská hospodárnosti obmedzil na odkaz na nedávno predtým — v neposlednom rade z dôvodu nevyhnut­ uzatvorený Haagsky dohovor. ného dodržiavania štátnej suverenity.

I - 9621

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-443/03

nie, pokiaľ sa napríklad (zahraničný) žalo­ ale boli takmer identicky prevzaté , takže

vaný nedostaví na stanovený termín pojed­ n a r i a d e n i e je p o t r e b n é vykladať návania, neskôr však aj vo fáze uznávania — s primeraným ohľadom na dohovor a jeho pokiaľ sa má vydaný rozsudok pre zmeškanie dôvodovú správu 23. 20 uznať v inom členskom štáte . V oboch fázach konania môže dôjsť k prejednaniu eventuálnych vád doručenia — so zodpove­ dajúcim oneskorením a s tým spojenými neistotami alebo rozpormi.

32. Nariadenie spočíva v podstate na tomto dohovore, ktorý už nevstúpil do platnosti, 22 — Pozri napríklad odôvodnenie č. 5 nariadenia č. 1348/2000: „Je pretože Amsterdamská zmluva vytvorila potrebné zabezpečiť kontinuitu výsledkov rokovaní dosiah­ nutých pri dojednávaní tohto dohovoru. Hlavný obsah tohto v článkoch 61 ES a 65 ES nové kompetenčné nariadenia je v zásade prevzatý z dohovoru." pravidlá začlenením do práva Spoločenstva 23 — Právna teória prijala Dohovor — a tým aj nariadenie — všeobecne kriticky, najmä preto, lebo sa pridŕžal modelu tých častí tzv. tretieho piliera, ktoré sa týkajú úpravy medzištátneho poskytovania právnej pomoci — to súdnej spolupráce v občianskych veciach. znamená formálneho spôsobu doručovania podľa Haagskeho dohovoru — a tým uprednostnil túto formálnu cestu Dohovor sa tým stal obsolentným. Predpisy doručovania podlá článku 2 až 11 nariadenia. Pozri napríklad Heß (už citovaný v poznámke pod čiarou 11), 15 (21 a nasi.), Gsell: „Direkte Postzustellung an Adressaten im EU-Ausland nach neuem Zustellungsrecht", EWS 2002, 115 (116), Cordopatri: „Note sul regolamento CE N. 1348/2000", v: Giurisprudenza di merito, Vol. XXXVI (2004), 10, 2141 20 — Článok 27 bod 2 Bruselského dohovoru, (2153); Frigo, „La disciplina comunitaria della notificazione degli atti in materia civile e commerciale: il regolamento (CE) 21 — Ü. v. ES C 261, 27.8.1997, s. 1 (ďalej len: „Európsky dohovor n. 1348/2000", Diritto processuale civile e commerciale o doručovaní"). Rada vzala v deň dokončenia Dohovoru na comunitario, 2004,117 (s. 157). vedomie dôvodovú správu k dohovoru (už citovaný v poznámke pod čiarou 5). Táto dôvodová správa sa 24 — Meyer: „Europäisches Übereinkommen über die Zustellung", nachádza na s. 26 vyššie uvedeného úradného vestníka. IPRax 1997, 401 (s. 403).

37. Pokiaľ sa vnútroštátny súd v prvej pre- judiciálnej otázke v podstate pýta na mož­ 35. Zasielanie a doručovanie súdnych nosť nápravy — zjavne dodatočným doruče­ a mimosúdnych písomností v právnom styku ním chýbajúceho prekladu doručovanej vo vnútri Spoločenstva v súlade s konaním písomnosti —, vynára sa najprv otázka, či podľa článku 4 a nasledujúcich nariadenia sa má takáto možnosť nápravy riadiť právom nastoľuje praktické otázky nie len z dôvodu Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom. nevyhnutnej spolupráce orgánov z rôznych členských štátov, ale aj s ohľadom na jazykové bariéry, ktoré je potrebné prekonať. K tomu sa pripájajú aj právne otázky, 26 — Na tomto mieste nie je potrebné preskúmať, či oprávnené uplatnenie práva odmietnuť prevzatie podľa článku 8 ods. 1 v neposlednom rade potom tie, ktoré môžu nariadenia zahŕňa iba tie prípady, v ktorých chýba preklad zasielanej písomnosti do jedného z jazykov uvedených vzniknúť z dôvodu chýbajúcej harmonizácie v tomto ustanovení, alebo či predpokladá aj posúdenie príslušným vnútroštátnym súdom toho, či treba uplatnenie procesného práva. tohto práva považovať za neoprávnené. Návrh na začatie prejudiciálneho konania k tomu neobsahuje príslušné informácie. Rovnako sa v ňom neuvádza, aké kritérium sa má použiť na posúdenie jazykových znalostí, pokiaľ je žalovaný — ako v prejednávanej veci -právnickou osobou. K týmto a ďalším otázkam pozri Malan: „La langue de la 25 — Pozri bod 2 úvodu dóvodovej správy k Dohovoru signification des actes judiciaires ou les incertitudes du o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností règlement sur la signification et la notification des actes v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch judiciaires et extrajudiciaires", Petites affaires du 17 avril Európskej únie (už citovanej v poznámke pod čiarou 5), 2003, s. 6. vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii. 27 — Pozri bod 2 vyššie.

a) Tvrdenia účastníkov konania

40. Pán Leffler je toho názoru, že pri výklade článku 8 ods. 1 nariadenia nie je možné 42. Vady, ktoré nie sú na strane žalobcu, ale použiť najmä Haagsky dohovor 28. Skôr by sa napríklad na strane prekladateľov alebo súdu, mal použiť Európsky dohovor nemôžu viesť k strate právneho nároku o doručovaní 29 vrátane jeho dôvodovej žalobcu. Neplatnosť by viedla najmä správy. Pán Leffler pripomína, že adresát k zmeškaniu lehôt na strane odosielateľa, čo je neodôvodnené predovšetkým v prípade, keď nie je za vadu zodpovedný. Ochrana 28 — Už citovaný v bode 28. žalovaného zaručená v článku 19 nariadenia 29 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 21. je v tejto súvislosti dostatočná.

I - 9624

LEFFLER

43. Spoločnosť Berlin Chemie naopak uvá­ nosti a postupné vytváranie priestoru slo­ dza, že neplatnosť doručenia neuskutočne­ body, bezpečnosti a spravodlivosti. ného z jazykových dôvodov vyplýva z článkov 7, 8 a 9 nariadenia. V nich uvedené vyjadrenia „všetky kroky potrebné na doru­ čenie" a „odmietnutie prevzatia písomnosti" hovoria v prospech neplatnosti doručenia neuskutočneného z jazykových dôvodov. 46. Z odôvodnení nariadenia vyplýva, že je potrebné zohľadniť oprávnené záujmy všet­ kých účastníkov konania a zároveň dbať na nerušený priebeh súdneho konania. Oso­ bitný význam nariadenie priznáva hospodár­ nosti a zrýchleniu súdneho konania.

44. Spoločnosť Berlín Chemie sa ďalej odvo­ láva na článok 6 EDĽP, podľa ktorého právne akty, ktorým žalovaný nerozumie, nemôžu mať nijaké právne účinky. Právny akt, ktorý 47. Pokiaľ ide o jazykové pravidlo podľa nemá žiadny právny účinok, nie je „napravi- článku 8 ods. 1 nariadenia, Komisia pripo­ teľný", ale je neplatný, takže je potrebné mína, že t o t o pravidlo vychádza opätovné doručenie, aby právne účinky z abstraktného prístupu 31, takže odmietnutie vznikli. Subsidíarne spoločnosť Berlin Che­ prevzatia nie je vždy možné odôvodniť mie tvrdí, že žalobcovi sa v žiadnom prípade naliehavými dôvodmi ochrany žalovaného. nemá poskytnúť viac než jedna možnosť na nápravu prípadných opomenutí, najmä vtedy, ak konal bez právnej pomoci.

53. Podľa názoru Komisie by preto podstate nariadenia, ktorou je zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania, zodpovedalo, ak 50. Komisia je toho názoru, že použitie by sa žalobcovi poskytla možnosť „nápravy" vnútroštátnych predpisov v tejto súvislosti neuskutočneného doručenia prostredníc­ by viedlo k nejednotným právnym násled­ tvom dodatočného doručenia chýbajúceho kom v členských štátoch, a tým aj k právnej prekladu. V prospech tohto riešenia hovorí aj neistote. znenie a „effet utile" článku 8 ods. 2, podľa ktorého „... [sa vráti] žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje".

51. Komisia preto navrhuje, aby sa právne následky odmietnutia prevziať písomnosť stanovili autonómne bez ohľadu na obme­ dzený rozsah orientačných bodov, ktoré text samotného nariadenia poskytuje v tomto smere.

54. Stanovisko nemeckej vlády je založené na názore, že nariadenie zámerne neupravuje právne následky vo vzťahu k jazykovému pravidlu v článku 8 ods. 1. Toto vyvodzuje z histórie vzniku predchádzajúcej právnej 52. Komisia najprv zvažuje možnosť uprieť úpravy v Európskom dohovore o doručovaní. neuskutočnenému doručeniu akýkoľvek Aj podľa rozsudku Lancray 33 sa má právny právny účinok, čo by však podľa jej názoru následok, a tým aj možnosť nápravy posúdiť v rozpore s vyvážením, o ktoré sa usiluje podľa vnútroštátneho práva. samotné nariadenie, neprimerane zvýhodňo­ valo žalovaného. Proti pripusteniu takejto neplatnosti hovorí aj neexistencia zodpove­ 33 — Rozsudok z 3. júla 1990, C-305/88, Zb. s. I-2725, bod 29 dajúceho jednoznačného právneho základu. a nasl.

I - 9627

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-443/03

61. Práve história vzniku nariadenia ukazuje, 37 pohyb osôb . Už tento cieľ vyžaduje čo že vnútroštátne právne predpisy neboli často najrozsiahlejšie zbližovanie právnych násled­ schopné riešiť otázky medzinárodného doru­ kov práv z tohto nariadenia, pretože roz­ čovania, či už v zmysle efektívneho priebehu dielny výklad právnych následkov by pred­ konania, alebo v súvislosti s dostatočnou ovšetkým v oblasti občianskeho práva pro­ ochranou oprávnených záujmov žalobcu na cesného, oblasti citlivej na základné práva, jednej strane a žalovaného na druhej strane. viedol k neprijateľnej právnej neistote Aj nástroje medzinárodného práva sa ukázali a roztrieštenosti. ako nedostatočné, takže bola nevyhnutná iniciatíva na úrovni Spoločenstva. Nariadenie č. 1348/2000 preto poskytuje osobitný nástroj v podobe decentralizovaného kona­ nia podľa článku 2 a nasledujúcich, ktorý je možné používať iba autonómnym spôsobom — dokonca a práve s ohľadom na prípadné medzery v úprave. Podľa môjho názoru 63. V tejto súvislosti je ďalej potrebné vziať existuje zjavná súvislosť medzi uznaním do úvahy, že potrebnosť nariadenia je v jeho práva — v tomto prípade v podobe práva odôvodnení č. 4 podložená tým, že na odmietnuť prevzatie — a právnymi násled­ vnútroštátnej úrovni nemôžu byť jeho ciele kami uplatnenia tohto práva. uspokojivo dosiahnuté. „Únik" do vnútro­ štátneho práva s cieľom vyplniť prípadné medzery v úprave sa z tohto hľadiska zdá menej konzistentný.

I - 9628

LEFFLER

65. Je teda potrebné konštatovať, že rozsah neexistencia považovaná za dôvod neplat­ pôsobnosti nariadenia nezahŕňa iba pod­ nosti doručenia . mienky odmietnutia prevziať doručované písomnosti ich adresátom, ale musí zahŕňať aj jeho právne následky.

68. Povinnosť navrhovateľa, teda osoby, v ktorej záujme sa uskutočňuje doručenie, nechať preložiť doručovanú písomnosť do jazyka „dožiadaného" štátu, z nariadenia nijako nevyplýva 39. ii) O prípadných účinkoch doručenia neus­ kutočneného z dôvodu oprávneného uplat­ nenia práva odmietnuť prevzatie

69. Z článku 8 ods. 1 nariadenia vyplýva iba to, že neexistencia prekladu doručovanej písomnosti zakladá právo adresáta odmiet­ 66. Je otázne, či doručenie, ktoré sa nemohlo nuť prevzatie. Až pri uplatnení alebo uskutočniť na základe oprávneného uplatne­ neuplatnení tohto práva sa ukáže, či sa nia práva odmietnuť prevzatie podľa článku 8 doručenie dotknutej písomnosti mohlo alebo ods. 1 nariadenia, treba považovať za celkovo nemohlo uskutočniť. neplatné alebo či môže mať nejaké právne účinky.

70. Odkaz v článku 7 ods. 2 nariadenia na „všetky kroky potrebné na doručenie písom­ nosti" neodôvodňuje názor, že neexistencia prekladu do jedného z jazykov, ktorý je — Je preklad doručovanej písomnosti pred­ uvedený v článku 8 ods. 1, vedie k úplnej pokladom platnosti doručenia? neplatnosti predmetného doručenia. Toto ustanovenie iba upresňuje, že spôsob doru-

nariadenia. Toto ustanovenie je založené na myšlienke, že nemožnosť vyhovieť žiadosti o doručenie — čo možno dobre porovnať s prípadom, v ktorom neexistencia prekladu umožní vznik práva odmietnuť prevzatie — ako taká nevedie k tomu, že žiadosť o doručenie je potrebné posudzovať tak, ako keby — v zmysle neplatnosti — nikdy nebola podaná. Naopak je potrebné sa najprv pokúsiť o nápravu. Vrátenie písomností, ktorých preklad sa vyžaduje, prijímajúcim orgánom 71. Aj článok 8 ods. 2 je v rozpore podľa článku 8 ods. 2 nariadenia je založené s názorom, že neexistencia prekladu do na rovnakej myšlienke. jedného z jazykov, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1, by viedla k úplnej neplatnosti predmetného doručenia. Pokiaľ sa podľa tohto ustanovenia písomnosti, ktorých preklad sa požaduje, musia vrátiť, je potrebné dospieť k názoru, že prvé doručenie má aj bez dodržania jazykového pravidla podľa článku 8 ods. 1 nariadenia účinok: pokiaľ by to tak nebolo, bolo by zbytočné 73. Proti úplnej neplatnosti prvého doruče­ vracať písomnosti, ktoré sa majú preložiť — nia z dôvodu oprávneného uplatnenia práva avšak nie ostatné — navrhovateľovi, pretože odmietnuť prevzatie hovorí aj neexistencia ten by bol aj tak povinný doručiť preložené jasného právneho základu, na ktorú Komisia písomnosti, aby vôbec dosiahol právne právom upozorňuje. účinky. Prípadné rozdelenie právnych následkov v tom zmysle, že len tá časť, ktorá nebola vrátená, vyvoláva právne účinky, zatiaľ čo písomnosti vrátené na preloženie nemajú žiadny právny účinok, sa v každom prípade zdá sotva zlučiteľné s cieľmi naria­ denia v oblasti hospodárnosti.

41 — Skutočnosť, že tak navrhovateľ, ako aj adresát je hodný 43 — Podľa článku 14 ods. 1 sa môže každý členský štát „doručovať ochrany, je zrejmá aj z úpravy článku 9 nariadenia týkajúceho súdne písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte sa dátumu doručenia. K tomu pozri De Leval a Lebois, priamo poštou". „Betekenen in Europese Unie op grond van de Verordening 1348/2000 van 29 mei 2000", v: Het nieuwe Europese IPR: van 44 — Prehľad poskytuje Malan, už citovaný v poznámke pod čiarou verdrag naar verordening, 2001, 169 (S. 185), body 6 — 38. č. 26, bod 11. 42 — Je sporné, či ide o rovnocennosť. Podľa jedného názoru nie sú 45 — Tretia aktualizácia informácií oznámených členskými štátmi náhradne spôsoby doručenia podradné. Pozri napríklad Gsell podľa článku 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (už citovaný v poznámke pod čiarou 23), 115 (s. 117); [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 13, 2002, s. 2). Mignolet (už citovaný v poznámke pod čiarou 6), s. 349; De 46 — Príslušné pochybnosti vyjadruje aj Boularbah; „Le cadre Leval a Lebois: „Signifier en Eurone sur la base du règlement général des règles communautaires en matière de procédure 1348/2000; bilan après un an et demi d'application", v: liber civile: coopération judiciaire, droit judiciaire européen et amicorum Pierre Marchal, s. 261, bod 6; Frigo (už citovaný droit processuel commun", v: Le droit processuel et judiciaire v poznámke pod čiarou 23), s. 138 a nasl.; iného názoru européen — Het Europees gerechtelijk recht en procesrecht, každopádne I Heß (už citovaný v poznámke pod čiarou 11), 15 2003, 167 (s. 180); v tejto Veci ide ďalej než Mignolet (už (s. 20); Ekelmans: Journal des tribunauxNo. 6014 (2001), 481. citovaný v poznámke pod čiarou 6), s. 351.

82. Tento odkladný účinok na jednej strane bráni tomu, aby odmietnutie prevzatia adre­ sátom ako jednostranný prejav vôle zbavilo prvé doručenie jeho plnej právnej účinnosti, 79. Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, a tým odňalo navrhovateľovi potrebnú vyplýva, že ani znenie, ani história vzniku, ani právnu ochranu. Najmä prípadné procesné systematika, ani zmysel a účel nariadenia lehoty, ktoré je potrebné dodržať, neplynú až nenaznačujú, že uplatnenie práva odmietnuť do súdneho rozhodnutia o tom, či bolo prevzatie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia odmietnutie prevzatia oprávnené. má viesť k celkovej neplatnosti predmetného doručenia. S písomnosťou, ktorá na základe oprávneného uplatnenia práva odmietnuť prevzatie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia nemohla byť doručená, sa preto nemôže zaobchádzať tak, ako keby nikdy nedošlo k pokusu o jej doručenie. 83. Na druhej strane sa ale adresátovi odmietnutím prevzatia a jeho okamžitým oznámením podľa článku 8 ods. 2 nariadenia zaručia práva na obranu 4 8 . Odkladný účinok

47 — V tomto zmysle aj De Levai a Lebois (už citované v poznámke pod čiarou 41), č. 6 — 38. 48 — V rozsudku Lancray (už citovaný v poznámke pod čiarou 33) síce Súdny dvor zdôraznil s odkazom na rozsudok z 11. júna 1985, Debaecker a Plouvier (49/84, Zb. s. 1779), že podľa preambuły Bruselského dohovoru má być týmto dokumen­ 80. Zostáva otázkou, aké právne účinky tom zabezpečené zjednodušenie formalít pre vzájomné môže mať prvé doručenie napriek oprávne­ uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí, tento cieľ však nesmie byť dosiahnutý tým, že budú nejakým spôsobom nému uplatneniu práva odmietnuť prevzatie. obmedzené práva na obranu.

86. Je preto potrebné konštatovať, že odkladný účinok, ku ktorému došlo v prospech adresáta na základe odmietnutia 89. Účastníci písomnej časti konania zastá­ prevzatia, sa ruší až úspešným doručením, vajú rôzne názory, aj pokiaľ ide o spôsoby zatiaľ čo odkladný účinok v prospech účast­ prípadnej nápravy. níka konania, ktorý podal návrh, zaniká už rozhodnutím súdu, že vrátenie bolo opráv­ nené.

49 — Pozri k tomu dôvodovú správu k Európskemu dohovoru o doručovaní (už citovaná v poznámke pod čiarou 21) 90. Väčšina účastníkov konania zdôrazňuje v článku 8: „Pokiaľ príde k sporu o to, či adresát rozumie — z dôvodu chýbajúcej harmonizácie pro­ jazyku, v ktorom ¡c vyhotovená písomnosť, je potrebné o tom rozhodnúť podľa použiteľných ustanovení, napríklad tým, že cesného práva — rozsiahlu pôsobnosť vnú­ sa pred súdom, na ktorom prebieha konanie, v ktorého rámci bola táto písomnosť doručovaná, namieta otázka riadneho troštátneho práva, najmä práva odosielajú­ doručenia." ceho členského štátu, pokiaľ ide o spôsoby

I - 9633

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-443/03

prípadnej nápravy. Iba portugalská vláda 94. Komisia tvrdí, že právne následky uplat­ navrhuje, aby sa aj spôsoby dodatočného nenia práva odmietnuť prevzatie podľa zaslania prekladu určili výlučne podľa naria­ článku 8 ods. 1 nariadenia nemôžu byť denia č. 1348/2000. určené úplne autonómne, keďže jednak súd odosielajúceho členského štátu rozhoduje o oprávnenosti uplatnenia tohto práva, jednak aj podmienky prípadnej nápravy musia byť určené odosielajúcim členským štátom, pričom jednotlivé ustanovenia naria­ denia — napríklad stanovenie lehôt podľa článku 9 nariadenia — sa majú použiť analogicky. 91. Pán Leffler navrhuje určiť lehotu na „nápravu" žiadosti o doručenie podľa vnú­ troštátneho práva, ale spôsob doručenia podľa nariadenia a vnútroštátneho vykoná­ vacieho zákona.

v takomto prípade dotknutý súd prijímajú­ tovného doručenia, ani prípadné lehoty, ceho členského štátu predovšetkým preskú­ v rámci ktorých sa má opätovné doručenie mať, či sa doručenie uskutočnilo v súlade uskutočniť. s pravidlami odosielajúceho členského štátu, alebo nie. Je potrebné uviesť aj článok 7 ods. 1, ktorý pri doručovaní výslovne odka­ zuje na právo členského štátu.

97. Pokiaľ však právna otázka súvisiaca 100. Pokiaľ sa na základe autonómneho s dodatočným zaslaním prekladu doručova­ výkladu nariadenia uzná, že následkom nej písomnosti spadá do rozsahu pôsobnosti odmietnutia prevziať písomnosť adresátom nariadenia, nevidím žiadny dôvod, prečo by je prerušenie konania, môže sa na výpočet toto nariadenie nemalo byť uplatnené. Názor lehôt analogicky použiť článok 9, pričom toto francúzskej vlády, podľa ktorej sa má toto ustanovenie je iba kolíznym pravidlom, zaslanie uskutočniť podľa nariadenia, sa a odkazuje preto na vnútroštátne právo. preto javí presvedčivý.

ii) Spôsoby dodatočného zaslania a doručenia 101. Pokiaľ odkazuje článok 7 ods. 1 s ohľadom na spôsob doručenia na právo členských štátov — v prvom rade na právo prijímajúceho členského štátu — nemôže pre opätovné zaslanie a doručenie písomnosti 98. Tento bod vyplýva z tretej prejudiciálnej spolu s prekladom platiť nič iné, keďže otázky, ktorá sa v podstate pýta na — časové z tohto pravidla je zrejmé, že spôsob a praktické — spôsoby dodatočného zaslania doručenia nepatrí do rozsahu pôsobnosti doručovanej písomnosti spolu s prekladom nariadenia. Toto riešenie vyžaduje aj naria­ do jedného z jazykov uvedených v článku 8 dením sledovaná ochrana adresáta a úvahy ods. 1 nariadenia. o právnej istote: nedá sa síce vylúčiť, že adresát je, bez ohľadu na jeho právo odmiet­ nuť prevzatie a jeho prípadné uplatnenie, už pri prvom pokuse o doručenie schopný pripraviť svoju obhajobu účinne 50; to však

„1) Článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že odmietnutie adresáta prevziať písomnosť z dôvodu nedodržania jazykového pravidla nevedie k tomu, že doručenie treba považovať za neplatné ako celok. Má však odkladný účinok, ktorý voči navrhovateľovi trvá dovtedy, kým sa nevyjasní, či je odmietnutie oprávnené, a voči adresátovi dovtedy, kým sa neuskutoční riadne doručenie.

2) Opakovanie doručenia po vyhotovení prípadne potrebných prekladov sa riadi nariadením č. 1348/2000 v rovnakom rozsahu ako prvé doručenie neuskutoč­ nené z dôvodu odmietnutia prevziať písomnosť."

I - 9636