C-445/03
ECLI:EU:C:2004:469
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0445
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/LUXEMBURSKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 15. júla 2004 1
1. V danom konaní Komisia Európskych II — Príslušné vnútroštátne právo spoločenstiev žiada Súdny dvor, aby určil, že Luxemburské veľkovojvodstvo si nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES, vzhľadom na podmienky, ktoré stanovuje pre podniky so sídlom v inom členskom štáte, ktoré vysielajú 3. Veľkovojvodská vyhláška z 12. mája 1972 pracovníkov so štátnou príslušnosťou tretích (ďalej len „veľkovojvodská vyhláška z 12. krajín na účely poskytovania služieb mája 1972") 2stanovuje všeobecnú zásadu, že v Luxembursku. cudzí štátni príslušníci nesmú byť zamest naní na území Luxemburska bez potrebného povolenia. Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluv nou stranou Dohody o Európskom hospo dárskom priestore (článok 1).
I — Právny rámec Spoločenstva
4. Toto oprávnenie má formu úradného povolenia štvorakého typu, na udelenie ktorého je potrebné splniť rôzne podmienky (článok 2 a 3). Je zakázané zamestnať cudzieho pracovníka bez úradného povolenia a bez predchádzajúceho oznámenia úradom 2. Prvý odsek článku 49 ES stanovuje, že „v o pracovnom mieste, ktoré sa má obsadiť rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané (článok 4). obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo vzťahu k štátnym prísluš níkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako 2 — Veľkovojvodská vyhláška z 12. mája 1972 o opatreniach vzťahujúcich sa na zamestnávanie zahraničných pracovníkov príjemca služieb". na úzciní Luxemburského veľkovojvodslva (Mémorial A. 1972, s. 945) v znení veľkovojvodskej vyhlášky z 29. júla 1977 (Memorial A. 1977, s. 1345), zo 17. júna 1994 (Memorial A. 1994, s. 1034) a z .29. apríla 1999 (Memorial A. 1999, č. 48). Jeho právnym základom je zákon z 28. marca 1972 o kontrole vstupu, pobytu a zdravia a o zamestnávaní cudzích štátnych 1 — Jazyk prednesu: španielčina. príslušníkov (Mémorial A. 1972, s. 818).
I - 10193
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
5. Pracovné povolenie vydáva, žiadosť oň III — Konanie pred podaním žaloby zamieta a zrušuje ho minister práce alebo ním poverená osoba so zreteľom na situáciu na trhu práce, jeho vývoj a organizáciu (článok 8).
9. Dňa 19. mája 1999 upozornila Komisia luxemburskú vládu na skutočnosť, že pod mienky stanovené pre cezhraničné poskyto vanie služieb používaním zahraničných pra covníkov boli, podľa jej názoru, v rozpore 6. Vyhláška predpokladá, vo výnimočných s článkom 49 ES. prípadoch, kolektívne pracovné povolenie pre pracovníkov dočasne vyslaných podni kom do Luxemburska, vrátane luxembur ského podniku. Pre takéto kolektívne povo lenie je potrebná pracovná zmluva na dobu neurčitú uzavretá najmenej 6 mesiacov pred vyslaním. V každom prípade povolenie 10. Luxemburské stále zastúpenie vypraco nesmie presiahnuť osem mesiacov, vrátane valo 16. septembra 1999 písomné pripo každého predĺženia, a nesmie byť predĺžené mienky, v ktorých požiadalo o objasnenie viac ako raz (článok 9). stanoviska Komisie. Po jeho doručení pred ložilo 8. apríla 2002 ďalšiu odpoveď, na ktorú mu bolo 21. marca 2002 doručené odôvod nené stanovisko. Luxemburské stále zastú penie na toto stanovisko neodpovedalo.
7. Individuálne a kolektívne pracovné povo lenia sú vydávané na základe predloženia bankovej záruky predmetného podniku, kto 3 rej minimálna výška je 60 000 LUF na pracovníka (článok 9a). IV — Vymedzenie problému
8. Postihom za nesplnenie požiadaviek sta novených vo veľkovojvodskej vyhlášky z 12. 11. Vyššie vysvetlený právny rámec jasne mája 1972 je pokuta a v určitých prípadoch ukazuje, že Komisia spochybňuje zlučiteľnosť väzenie (článok 12).4 podmienok stanovených veľkovojvodskou vyhláškou z 12. mája 1972 pre podniky založené v inom členskom štáte, ktoré zamestnávajú štátnych príslušníkov z tretích 3 — Približne 1 487 eur. krajín na p o s k y t o v a n i e služieb 4 — Takéto pokuty sú stanovené v článku 34 zákona z 28. marca 1972 uvedeného v poznámke pod čiarou 2. v Luxembursku, so Zmluvou.
I - 10194
KOMISIA/LUXEMBURSKO
12. Tento prípad sa nezaoberá zisťovaním 14. Nie je tomu tak ani v prípade zaobchá existencie diskriminácie, ktorá by bola dzania s pracovníkmi, ktorí nie sú štátnymi v rozpore s právom Spoločenstva, keďže príslušníkmi členského štátu a ktorí sú luxemburské podniky zamestnávajúce zahra legálne na danom území Spoločenstva. ničných pracovníkov musia takisto splniť 5 požiadavky. Týka sa však možného obme dzenia slobodného poskytovania služieb, ktoré je zakázané článkom 49 ES.
15. Pre pochopenie otázky vyvstávajúcej v tomto prípade je vhodné stručne preskú mať niektoré aspekty poskytovania cezhra- ničných služieb s použitím zahraničných pracovníkov a pozrieť sa na stav vývoja práva Spoločenstva tiež vzhľadom na skutočnosť, ako to bude vysvetlené nižšie, že to nie je po prvýkrát, čo mal Súdny dvor príležitosť rozhodovať v takýchto otázkach.
13. Z toho dôvodu môžeme vylúčiť určité tvrdenia predložené žalovaným členským štátom v tom zmysle, že mohlo dôjsť ku nerovnosti v zaobchádzaní v neprospech V — N i e k t o r é aspekty poskyto luxemburských podnikov. Situácie však nie vania cczhraničných služieb zahraničnými sú porovnateľné, pretože podniky usadené pracovníkmi v inom členskom štáte si splnili zákonné podmienky pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín, zatiaľ čo tie usadené v Luxembursku si ich nesplnili.
16. Podľa článku 3 ods. 1 pism. c) ES jedným z cieľov Spoločenstva je zrušenie prekážok 5 — Podľa mňa sa na tento prípad nevzťahuje judikatúra, ktorú prijal Súdny dvor v bode 12 svojho rozsudku z 27. marca 1990, slobodnému poskytovaniu služieb v rámci Rush Portuguesa, C-113/89, Zb. s. I-1417, keď Súdny dvor členských štátov, čo zahŕňa právo poskytovať rozhodol, že „články 59 Zmluvy ES (teraz článok 49 ES) a 60 Zmluvy ES (teraz článok 50 ES) bránia tomu, aby členský štát v ktoromkoľvek členskom štáte služby vysla zakázal poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte voľne sa pohybovať na jeho území alebo, aby členský štát ním zamestnancov do tohto členského štátu, podmienil pohyb zamestnancov obmedzujúcim podmienkam, ktorí aj keď sú štátnymi príslušníkmi tretích akými sú zamestnanie na mieste alebo vydanie pracovného povolenia. Stanovenie takýchto podmienok poskytovateľovi krajín nachádzajú sa v Spoločenstve legálne. služieb z iného členského štátu ho diskriminuje oproti jeho konkurentom usadeným v prijímajúcom štáte, ktorí môžu slobodne využívať svojich zamestnancov, a navyše negatívne ovplyvňuje jeho schopnosť poskytovať služby". V danom prípade je situácia odlišná, keďže luxemburský podnik, ktorý chce využiť prácu zahraničných pracovníkov, musí splniť rovnaké podmienky, ako podnik z iného členského štátu. Rozdiel je iba časový: jeden podnik tak už urobil, druhý tak musí urobiť pred poskytovaním služieb. Nemožno však prehliadnuť, že, ako som uviedol, podnik z iného členského štátu už raz splnil podmienky pre zamestnávanie cudzích 17. Poskytovatelia služieb zamýšľajúci uplat štátnych príslušníkov. niť si toto právo narážajú na rôzne prekážky.
I - 10195
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
Jednou z nich je požiadavka získať úradné VI — Stav vývoja práva Spoločenstva povolenie, ktorého udelenie je nielen prene chané voľnému uváženiu, ale je aj problema tické, umocnené byrokratickým konaním, ktoré môže byť dlhé, zložité alebo nákladné. Ďalšou prekážkou je podrobenie sa takýmto kontrolám, ktoré sa pridávajú ku tým (alebo A — Právna úprava sa opakujú ako tie), ktoré uložil domovský členský štát. Tieto konania často vedú k tomu, že dodávateľ odstúpi od poskytova nia služby alebo znáša s tým súvisiace straty.
21. Inštitúcie Spoločenstva sa dlhodobo zaoberajú problémami súvisiacimi s poskytovaním služieb podnikmi z jedného členského štátu v inom členskom štáte využívaním pracovníkov, ktorí nie sú štát 18. Je takisto pravdou, že členský štát, nymi príslušníkmi tohto členského štátu. v ktorom sa majú služby poskytovať, nemá záruku, že pracovníci sú tam vyslaní v súlade s platnými právnymi požiadavkami, v tom zmysle, že ich práca sa prevažne uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom je dodávateľ usadený, alebo že pri zániku činnosti sa vrátia tam, odkiaľ prišli. 22. Ak otázku sociálneho zabezpečenia odsunieme stranou, existuje niekoľko mož ných scenárov, v ktorých, ako bolo spome nuté vyššie, existuje niekoľko rozdielnych záujmov. Dva najdôležitejšie sa týkajú, po prvé, postavenia pracovníkov, ktorí sú štát nymi príslušníkmi iného členského štátu, ako toho, v ktorom sa služba poskytuje, a po 19. V tomto ohľade nemožno brániť člen druhé, pracovníkov, ktorí pochádzajú skému štátu, v ktorom sa poskytuje služba, z tretích krajín. uskutočniť kontrolu navyše, hlavne na účely ochrany pred nezákonnou imigráciou, faloš nými a nezákonnými zamestnaneckými postupmi alebo v záujme verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verej ného zdravia. 23. Prvý prípad je upravený smernicou 6 96/71/ES , pretože, aj keď nerozlišuje medzi pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov a zahraničnými pracov-
20. Nakoniec je zjavné, že povaha poskyto vaných služieb má vplyv na podmienky 6 — Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskyto a trvanie vyslania. vania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1).
I - 10196
KOMISIA/LUXEMBURSKO
níkmi, jej pôsobnosť sa zdá obmedzená na nariadiť oznamovaciu povinnosť pracovníkov Spoločenstva, usudzujúc tak na o prítomnosti vyslaného pracovníka základe dôvodov daných pre prijatie smer a o poskytovanej službe a právo prijať také nice a jej cieľov. opatrenia, ktoré môžu byť nutné z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.
24. Na druhej strane neexistuje podobná legislatíva upravujúca vysielanie pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, B — Judikatúm pre cezhraničné poskytovanie služieb.
26. Ako som povedal, Súdny dvor sa už venoval niektorým otázkam nastoleným v tomto prípade v spojení s dočasným vyslaním pracovníkov v rámci cezhraničného poskytovania služieb. 8 25. Napriek tomu bol v tomto zmysle prijatý návrh , ktorý sa týka dokumentu dočasnej povahy, nazvaného „preukaz poskytovania služieb — ES", vydaného domovským člen ským štátom, ktorý zaručí, že poskytovateľ služby a pracovník, ktorý tam je vyslaný, sa tam nachádza legálne, že pracovník sa po poskytnutí služieb vráti späť do krajiny 27. Podľa ustálenej judikatúry článok 59 svojho pôvodu a že členský štát, v ktorom Zmluvy (teraz článok 49 ES) „vyžaduje nielen sa služba poskytuje, neuloží svoje vlastné odstránenie všetkých foriem diskriminácie požiadavky týkajúce sa vstupu, pobytu voči poskytovateľovi usadenému v inom a prístupu k dočasnej pracovnej činnosti, členskom štáte z dôvodu jeho štátnej prísluš osobitne víza, dočasný pobyt, pracovné nosti, ale takisto odstránenie všetkých obme povolenie alebo inú podobnú podmienku. dzení, aj keď sa uplatňujú rovnako na Tento členský štát si však ponecháva práva vnútroštátnych poskytovateľov ako na posky- tovateľov z iných členských štátov, ak sú takej povahy, že môžu zakázať činnosti poskytovatelä usadeného v inom členskom 7 — N á v r h s m e r n i c e E u r ó p s k e h o p a r l a m e n t u a Rady o podmienkach vysielania zamestnancov pochádzajúcich štáte, kde legálne poskytuje podobné služby, z tretích krajín v rámci cezhranićnćho poskytovania služieb (U. v. ES C 67, 1999, s. 12), predložený Komisiou 12. februára 1999. V rovnaký deň bol predložený ďalší návrh smernice Rady, ktorou sa rozširuje slobodné poskytovanie cezhranič- ných služieb štátnymi príslušníkmi tretích krajín usadených 8 — Tieto otázkv som skúmal v mojich návrhoch k rozsudku v Spoločenstve. Pozmenené návrhy týchto dvoch smerníc sú 7. 23. novembra 1999, Arblade a Leloup, spojené veci C-369/96 z 8. mája 2000. a C-376/96, Zb. s. I-8453.
I - 10197
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
zabrániť im, alebo ich spraviť menej atrak primerané na dosiahnutie cieľa, ktorý tieto tívnymi" 9, v tom rozsahu, že žiadosť „si pravidlá sleduje, a nesmie ísť nad rámec toho, vyžaduje dodatočné administratívne čo je potrebné na jeho dosiahnutie". 10 a ekonomické náklady."
29. Naliehavé požiadavky týkajúce sa verej ného záujmu, ktoré boli uznané Súdnym dvorom, zahŕňajú ochranu pracovníkov,13 zatiaľ čo Súdny dvor odmietol dôvody čisto administratívnej povahy ako odôvodňujúce „výnimku z pravidiel práva Spoločenstva, osobitne tam kde predmetná výnimka zna 28. Aj v prípade neexistencie pravidiel Spo mená zabránenie alebo obmedzenie výkonu ločenstva, ako je tomu v tomto prípade, jednej zo základných slobôd" Európskej Súdny dvor vyhlásil, že „slobodné poskyto únie. 14 vanie služieb, ako jedna zo základných zásad Zmluvy, môže byť obmedzené len prostred níctvom pravidiel odôvodňujúcich naliehavé požiadavky týkajúce sa verejného záujmu a aplikovateľných na všetky osoby a obchody vykonávané na území štátu, kde sa poskytuje služba, v tom rozsahu, že táto ochrana nie je zabezpečená pravidlami, ktorým podlieha poskytovateľ služby 30. Súdny dvor takisto rozhodol, že „pra v členskom štáte usadenia" 1 1, čo evokuje, aj covníci zamestnaní podnikom usadeným keď nepriamo, zásadu proporcionality, podľa v jednom členskom štáte, ktorí sú dočasne ktorej „aplikovanie vnútroštátnych pravidiel vyslaní poskytovať služby do iného členského členského štátu na poskytovateľov služieb štátu, sa v žiadnom prípade neusilujú pri usadených v inom členskom štáte musí byť stúpiť na trh práce v tomto druhom štáte, keďže sa po skončení svojej práce vracajú do krajiny pôvodu alebo pobytu, 1 5 a rovnako sa
9 — Bod 16 rozsudku z 24. januára 2002 Portugala Construções, C-164/99, Zb. s. I-787. Pozri v rovnakom zmysle rozsudky z 25. októbra 2001, Finalarte a i., spojené veci C-49/98, C-50/98, C-52/98 až C-54/98a C-68/98 až C-71/98, Zb. 12 — Bod 32 rozsudku Finalarte. Táto úvaha sa takisto objavuje s. I-7831, a Arblade a i., už citovaný v poznámke pod čiarkou v rozsudkoch Portugaia Construções, Arblade a Leloup, 8; ostatne uvedený cituje rozsudky z 25. júla 1991, Säger, Säger, Guiot, Komisia/Taliansko a Komisia/Grécko, už C-76/90, Zb. s. 1-4221; z 9. augusta 1994, Vander Elst, C-43/93, citované, a v rozsudkoch z 31. marca 1993 Kraus, C-19/92 Zb. s. I-3803; z 28. marca 1996, Guiot, C-272/94, Zb. s. 1-1905; Zb. s. I-1663, a z 30. novembra 1995 Gebhard, C-55/94, Zb. z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C-3/95, Zb. s. I-6511, s. 1-4165. a z 9. júla 1997, Parodi, C-222/95, Zb. s. 1-3899. 13 — Rozsudok z 3. februára 1982, Seco a Desquenne 8i Girai, 10 — Bod 30 rozsudku Finalarte, už citovaný, ktorý sa opiera spojené veci 62/81 a 63/81, Zb. s. 223, ako aj rozsudky o rozsudok z 15. marca 2001, Mazzoleni a ISA, C-165/98, Zb. Finalarte, Mazzoleni a ISA, Arblade a Leloup, Rush s. I-2189. Portuguesa a Webb, už citované. 11 — Bod 31 rozsudku Finalarte, už citovaný. Pozri tiež rozsudky 14 — Bod 37 rozsudku Arblade a Leloup, už citovaný, ktorý sa Portugaia Construções, Arblade a Leloup, Säger, Vander Elst opiera o rozsudok z 26. novembra 1999, Terhoeve, C-18/95, a Guiot, už citované, a zo 17. decembra 1981 Webb, 279/80, Zb. s. I-345. Zb. s. 3305; z 26. februára 1991, Komisia/Taliansko, 15 — Bod 22 rozsudku Finalarte, už citovaný v poznámke pod C-180/89, Zb. s. 1-709, a Komisia/Grécko, C-198/89, Zb. čiarou 9, ktorý sa opiera o rozsudky Rush Portuguesa s. I-727. a Vander Elst, takisto už citované.
I - 10198
KOMISIA/LUXEMBURSKO
nepovažujú za „prináležiacich do trhu práce 33. Analýzu je potrebné aplikovať na pod v tomto štáte"16. mienky stanovené vo veľkovojvodskej vyhlá ške z 12. mája 1972, najmä na predchádza júce povolenie, pracovnú zmluvu na dobu neurčitú začínajúcu najmenej šesť mesiacov pred vyslaním a poskytnutie bankovej záruky.
31. Napriek tomu Súdny dvor upozornil, že keďže pojem poskytovanie služieb zahŕňa rôzne činnosti, nemusia byť následky nutne rovnaké vo všetkých prípadoch. Súdny dvor preto pripúšťa možnosť členských štátov uložiť kontroly, za predpokladu, že dodržia podmienky práva Spoločenstva a najmä tie, A — Existencia obmedzenia slobodného ktoré vyplývajú zo slobodného poskytovania poskytovania služieb služieb, z ktorého nemožno urobiť čosi iluzórne a ktorého výkon nemôže podliehať diskrečnej právomoci správnych orgánov. 17
34. Východiskom je situácia, kde podnik usadený v jednom členskom štáte poskytuje služby v inom členskom štáte používaním jeho vlastných pracovníkov, z ktorých sú niektorí alebo všetci príslušníkmi tretích krajín, čo zahŕňa ich dočasné vyslanie. Ak VII — Právne posúdenie v takejto situácii bude členský štát aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa zamestnanosti, ktorá bráni takému vyslaniu, potom takto nepriamo bráni v aktivitách podniku zamest 8 návajúcemu pracovníkov. 1
32. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné skúmať, či luxemburská právna úprava zakladá obmedzenie slobodného poskytova nia služieb; ak áno, či je aj napriek svojmu obmedzujúcemu účinku odôvodnená nalie 35. Zdá sa, že niet pochýb o tom, že vyššie havým verejným záujmom a či je tento uvedené podmienky veľkovojvodskej vyhlá záujem už chránený zákonmi členského šky z 12. mája 1972, posudzované spoločne štátu, v ktorom je dodávateľ usadený, alebo samostatne, znamenajú obmedzenie a nakoniec, či je možné dosiahnuť rovnaký slobodného poskytovania služieb, keďže výsledok prostredníctvom menej obmedzu nútia podnik Spoločenstva, zamýšľajúci pou júcich pravidiel. žiť svojich zahraničných pracovníkov, vyho-
16 — Bod 47 vyššie spomínaného rozsudku Finalarte. 18 — Ako to objasnil generálny advokát Tesauro v bode 1 svojich 17 — Body 16 a 17 rozsudku Rush Portuguesa, už citovaný. návrhov k veci Vander Elst, uż citovanej.
I - 10199
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
viet' určitým formalitám, ktorým by nemusel 38. Predchádzajúce povolenie, požiadavka vyhovieť, ak by poskytoval služby v jeho osobitného typu zmluvy a požadovanie domovskom členskom štáte. záruky, to všetko prispieva k ochrane pra covníkov, ktoré, ako už bolo uvedené, 22 zakladá naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý odôvodňuje obmedzenie. Takisto sú prostriedkom na ochranu pred podvodom, napríklad tým, že bránia zamestnávaniu zahraničných pracovníkov iba z dôvodu ich B — Existencia odôvodnenia a propor disponibility pre iné podniky. cionality
36. Veľkovojvodská vyhláška z 12. mája 1972 spadá do oblasti pracovného práva, aj keď sa 39. V tomto ohľade, ako je uvedené vyššie, 23 týka luxemburskej právnej úpravy o cudzích potvrdil Súdny dvor zákonnosť kontrol štátnych príslušníkoch. 19 Luxemburská uskutočnených na tento účel, za predpo vláda je sama presvedčená o tom, že táto kladu, že sa dodržia obmedzenia stanovené právna úprava zefektívňuje miestnu sociálnu právom Spoločenstva a osobitne tie vyplýva právnu úpravu, a to jej posilnením júce zo slobodného poskytovania služieb, v oblastiach, akými sú minimálna mzda, a že sú primerané cieľom, ktoré majú byť bezpečnosť pri práci a doba trvania pracov dosiahnuté. nej zmluvy. 20
37. Z výkladu veľkovojvodskej vyhlášky z 12. 40. Je preto dôležité preskúmať primeranosť mája 1972 je možné usúdiť, že jedným z jej luxemburskej právnej úpravy vo vzťahu hlavných cieľov je regulovať trh práce. Treba k ochrane zahraničných pracovníkov poznamenať, že udelenie, zamietnutie a zistiť, či je možné dosiahnuť rovnaký a zrušenie individuálneho pracovného povo výsledok použitím iných právnych prostried lenia spadá do právomoci ministra práce kov, ktoré menej obmedzujú slobodu usadiť alebo ním poverenej osoby, berúc do úvahy sa. „situáciu na trhu práce, jeho vývoj a organizáciu" (článok 8) 21.
19 — Článok 1 veľkovojvodskej vyhlášky z 12. mája 1972 v podstate opakuje dikciu článkov 26 a 28 zákona z 28. marca 1972 o kontrole vstupu, pobytu a zdravia a o zamestnávaní cudzích štátnych príslušníkov, už citovaný v poznámke pod čiarou 2. 41. V prípade neexistencie predmetnej práv Takisto aj napríklad článok 10 ods. 1 má svoj právny základ v článku 27 zákona. nej úpravy Spoločenstva nie je vhodné 20 — Uvádza, že veľkovojvodská vyhláška z 12. mája 1972 musí byť vykladaná vo vzťahu k zákonu z 24. mája 1989 o pracovných zmluvách. 21 — Takéto kritériá sa neuplatnia na udelenie alebo zamietnutie kolektívneho pracovného povolenia vo výnimočných prípa 22 — Bod 29 týchto návrhov. doch (článok 9). 23 — Bod 28 týchto návrhov.
I - 10200
KOMISIA/LUXEMBURSKO
podporovať odstránenie všetkých vnútroštát prácu na jeho území, v súvislosti nych zákonných obmedzení v členských s poskytovaním služieb podnikom z iného štátoch, v ktorých sa poskytujú služby členského štátu, 25 je vopred získané indivi prostredníctvom podnikov používajúcich duálne alebo kolektívne pracovné povolenie. zahraničných pracovníkov. Tiež nie je správne dovoliť domovskému členskému štátu uskutočňovať akúkoľvek kontrolu. Zdá sa, že právo Spoločenstva si zvolilo tretiu cestu vzhľadom na záujmy, o ktoré ide. 24
44. Je ťažké pochopiť, ako môže toto opa 42. V tejto chvíli, pri neexistencii organizo trenie prispieť k ochrane pracovníkov. Ak vaného systému spolupráce alebo výmeny cieľom je, celkom legálne, mať doklad informácií medzi členskými štátmi, článok 49 o prítomnosti pracovníkov, poskytovaných ES nevyžaduje, aby členské štáty zrušili službách a podmienkach, za akých sa posky opatrenia, ktoré sú primerané a odôvodňujú tujú, s cieľom prispôsobiť ich uplatniteľnej ochranu vyslaných pracovníkov, pod pod právnej úprave členského štátu, nebude si mienkou že sa neopakujú s opatreniami to vyžadovať takéto krajné opatrenie. Ozná domovského členského štátu, alebo prípadne menie obsahujúce relevantné detaily bude tie, ktoré sú urobené z dôvodov verejného stačiť. 27 poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verej ného zdravia.
C — Aplikácia predchádzajúcich úvah na 45. Hoci sledovaným cieľom je uplatniť na opatrenia obsiahnuté vo veľkovojvodskej týchto pracovníkov vnútroštátnu sociálnu vyhláške z 12. mája 1972 úpravu, predchádzajúce povolenia, ako je to koncipované, nevedú k tomuto výsledku, ktorý nie je v rozpore s právom Spoločen-
1. Vopred udelené povolenie 25 — Je pravdou, že táto podmienka, ako i ostatne, sa uplatňuje, pokiaľ ide o zahraničných pracovníkov, na všetky podniky, vrátane luxemburských podnikov. Dôležitý je tu však vplyv na slobodné poskytovanie služieb. 26 — Osobitne, pokiaľ ide o minimálnu mzdu a bezpečnosť 43. Prvou z požiadaviek uloženou Luxem a ochranu zdravia pri práci, je podľa luxemburskej vlády burskom pre zahraničných príslušníkov pre luxemburská právna úprava prísnejšia. Aj kecľ podmienky porovnania nie sú upresnené, zdá sa, že sa odvoláva na právnu úpravu akéhokoľvek iného členského štátu. Toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym dôkazom. 27 — Generálny advokát Tesauro sa vyslovil v tomto zmysle v návrhoch k veci Vander F.Ist, už citovanej v poznámke 24 — Ako uvádzam v bode 25 vyššie, návrh smernice Európskeho pod čiarou 9. Mohlo by sa vyžadovať uviesť v tomto parlamentu a Ratly o podmienkach vysielania zamestnancov oznámení najmä inľormácie týkajúce sa pracovníkov, zmlúv pochádzajúcich z tretích krajín v rámci cezhranicného uzavretých s ich spoločnosťou, predmet a podmienky vysla poskytovania služieb, sa prikláňa tiež k odlišnému prístupu. nia.
I - 10201
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
stva, keďže, ako Súdny dvor vyhlásil, nič zdôrazňuje luxemburská vláda, následné nebráni tomu, aby sa zákony členského štátu súdne preskúmanie nie je vylúčené, roz aplikovali na pracovníka, ktorý bol do tohto hodnutie má byť prijaté skôr na právnom štátu dočasne vyslaný. 28 základe než z dôvodov účelnosti. Jediné všeobecné právne spôsoby stanovené vo veľkovojvodskej vyhláške z 12. mája 1972 na účely takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k individuálnemu pracovnému povo leniu odkazujú na „situáciu na trhu práce, jeho vývoj a organizáciu" (články 8 a 10) 32.
46. Vyslanie neporušuje zásadu prednost ného zamestnávania štátnych príslušníkov Spoločenstva, zakotvenú v nariadení (EHS) č. 1612/68 29, na ktorú sa odvoláva luxem burská vláda, 30 pretože tu nejde o to zamest nať pracovníkov, a tak dosiahnuť prístup na trh práce, 3 1 ale o zabezpečenie služieb podnikom z iného členského štátu, ktorý má takýchto pracovníkov a ktorý si splnil potrebné požiadavky. 48. V každom prípade skutočnosť, že súdne preskúmanie existuje, neovplyvňuje vyššie uvedené vyhlásenie. Naopak, ak podniku z iného členského štátu, ktorý plánuje vyslať svojich zahraničných pracovníkov, odmietnu luxemburské orgány udeliť, v rámci svojej diskrečnej právomoci, povolenie a musí sa obrátiť na súd, narazí na ďalšiu prekážku 47. Ďalej je potrebné si zapamätať, že v slobodnom poskytovaní služieb. Menšou pracovné povolenie je udelené alebo zamiet prekážkou by bolo, ak by povolenie bolo nuté na základe voľnej úvahy. Aj keď, ako to udelené menej diskrečne alebo nahradené predchádzajúcim povolením obsahujúcim informácie dôležité pre kontroly prípustné 33 podľa práva Spoločenstva. 28 — Podía rozsudku Vander Elst,, už citovaného v bode 23, „právo Spoločenstva nebráni členským štátom rozšíriť ich právnu úpravu alebo kolektívne zmluvy uzavreté medzi sociálnymi partnermi vo veci minimálnych miezd o osoby vykonávajúcej pracovnú činnosť, hoci len dočasného trvania, na ich území, bez ohľadu na to, v akom členskom štáte je usadený 32 — Aj keď z rozsudkov správneho súdu (Luxemburg), prilože zamestnávateľ. Právo Spoločenstva takisto nezakazuje člen ných k vyjadreniu k žalobe, tieto pojmy zahŕňajú aspekty ským štátom vymáhať plnenie týchto ustanovení primeraným týkajúce sa mzdy, existencie voľných pracovných miest, spôsobom", čo, podla mňa, nezahŕňa vopred udelené nepravidelného zamestnania, prednosti zamestnávania alebo povolenie podľa veľkovojvodskej vyhlášky z 12. mája 1972. iných podobných aspektov. Podobne sa uvažovalo aj v rozsudkoch Rush Portuguesa 33 — V tomto zmysle generálny advokát Tesauro uviedol v bode 27 a Seco, už citovaných. Smernica 96/71, ktorú cituje svojich návrhov k veci Vander Elst, už citovanej luxemburská vláda, sa takisto stotožňuje s týmto prístupom, v poznámkach pod čiarou 18 a 27, že „kontrola vykonávaná aj keď nevyžaduje predchádzajúci súhlas ako prostriedok na na tento účel musí mať formálny charakter a nesmie vyústiť uplatnenie zákonov a kolektívnych zmlúv. do posúdenia na základe voľnej úvahy; inak povedané, len čo bola zistená existencia riadnej pracovnej zmluvy, musí byť 29 - Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 automaticky vydané povolenie na dočasne vyslanie pracovní o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES kov". Bolo by však vhodné preveriť, či táto riadna zmluva L 257, s. 2). preukazuje existenciu zamestnania vykonávaného pravidelne 30 — Uvádza sa to takisto v článku 10 veľkovojvodskej vyhlášky a obvykle v zmysle rozsudku Vander Elst (bod 26). Táto z 12. mája 1972. otázka je rozobratá detailnejšie v bodoch 53 a 54 týchto 31 — Pozri bod 49 týchto návrhov. návrhov.
I - 10202
KOMISIA/LUXEMBURSKO
49. Navyše, ak jedným zo základných cieľov vať do Luxemburska a chránia pred pod predchádzajúceho povolenia je kontrola prí vodmi, akými sú napríklad príležitostné stupu pracovníkov z tretích krajín na luxem pracovné zmluvy alebo typy zmlúv opísané burský trh práce, potom, ako to naznačila luxemburskou vládou, ktoré využívajú pra ustálená judikatúru v podobných prípadoch, covnú silu pochádzajúcu mimo Spoločenstva ide o podmienku prekračujúcu to, čo je alebo narúšajú hospodársku súťaž postupmi nutné pre poskytovanie služieb. Zamestnanci sociálneho „dumpingu". Avšak, ponechajúc podniku usadeného v inom členskom štáte, tieto úvahy stranou, vzhľadom na širokú ktorí sú dočasne vyslaní pracovať do iného a všeobecnú formuláciu sú tieto požiadavky členského štátu, sa neusilujú o prístup na trh neprimerané na ochranu zahraničných pra práce druhého členského štátu, ked' sa po covníkov vyslaných v podnikoch Spoločen skončení práce vrátia do krajiny ich pôvodu stva na cezhraničné poskytovanie služieb. alebo pobytu. 34 Nie je mi jasné, prečo za týchto okolností zmluva na dobu neurčitú alebo taká, ktorá už po nejakú dobu trvá, poskytuje väčšiu alebo inú ochranu než akákoľvek iný typ zmluvy, len preto, že služba sa poskytuje v Luxembursku.35 Zmluvy takéhoto typu môžu napomáhať stabilite zamestnanosti, ale takáto situácia nastane vždy a nielen vtedy, keď pracovníci cestujú do iného členského 2. Podmienky pracovných zmlúv štátu, aby cezhraničné poskytli služby.
50. V prípade kolektívneho povolenia žiada luxemburská právna úprava nielen predchá dzajúce povolenie, ale tiež, aby podnik usadený v inom členskom štáte mal so zahraničnými pracovníkmi umiestnenými v krajine uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú najmenej 6 mesiacov pred vyslaním (článok 9 bod í).
52. Naopak, ako upozorňuje Komisia, takéto požiadavky smerujú do oblastí, v ktorých sa dočasné zamestnávanie vo všeobecnosti vylučuje. To robí požiadavky neprimeranými a robí slobodu Spoločenstva, pokiaľ ide 51. Takéto požiadavky, aj keď sledujú iné o poskytovanie príležitostných alebo krátko- ciele, nepochybne poskytujú väčšiu ochranu zahraničným pracovníkom vyslaným praco
35 — Smernica c. 96/71 vyžaduje pracovnoprávny vzťah medzi podnikom pôvodu alebo miestom vyslania, podnikom dočasne zamestnávajúcim alebo prípadne agentúrou spro 34 — Pozri rozsudky Rush Portuguesa, Vander Elst a Finalarte, už stredkujúcou vyslanie a pracovníkom počas doby vyslania citované. Pozri tiež v tomto zmysle bod 30 týchto návrhov. (článok 1 ods. 3).
I - 10203
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
dobých služieb, iluzórnou.36 Okrem toho 54. Hoci existencia zmluvy, ktorá spĺňa budú pravdepodobne brániť, napríklad novo požiadavky uvedené vo veľkovojvodskej usadeným p o d n i k o m , v p ô s o b e n í vyhláške z 12. mája 1972 je dôkazom v Luxembursku za použitia zahraničných „legálneho a obvyklého" zamestnávania, exi pracovníkov, keďže požiadavka, aby bola stuje niekoľko typov zmlúv, ktoré takisto zmluva uzatvorená najmenej šesť mesiacov spadajú pod tento opis a ktoré si nemožno pred vyslaním znamená, že podnik musí nevšímať bez predchádzajúceho uváženia. existovať prinajmenšom takú dlhú čas. Každý prípad musí byť posúdený na základe vyššie spomenutého oznámenia, ktoré bude zahŕňať všetky tieto otázky. 39
3. Banková záruka
55. Poslednou a celkovou požiadavkou pre individuálne povolenia, ako aj pre kolektívne povolenia, je banková záruka v danej výške 53. Zatiaľ čo, ako tvrdí žalovaná vláda, je poskytnutá zo strany podniku za každého pravdou, že rozsudok vo veci Vander Elst 37 pracovníka (článok 9a). vyložil články 59 a 60 Zmluvy (teraz body 49 a 50 ES) „ako zabraňujúce členskému štátu nariadiť podnikom, ktoré sú usadené v inom členskom štáte a vstupujú do členského štátu s cieľom poskytnúť služby, a ktoré legálne a obvykle zamestnávajú príslušníkov tretích krajín, aby pre týchto pracovníkov získali od 56. Táto požiadavka predstavuje obmedze vnútroštátnych imigračných orgánov pra nie slobodného poskytovania služieb, bez covné povolenia a platili príslušné poplatky, ohľadu na výšku záruky a náklady na 40 spolu s uložením správneho poplatku ako udelenie a obnovenie a na skutočnosť, že pokuty za porušenie" 38 , toto vyhlásenie podľa luxemburskej vlády, sa záruka len neznamená, že legálne a obvyklé zamestná zriedkakedy vyžaduje. Podľa môjho názoru vanie je možné porovnávať s osobitným to takisto nie je primerané cieľom, ktoré sa typom zmluvy, akým je zmluva na dobu snaží dosiahnuť. Podľa samotnej právnej neurčitú uzavretá najmenej šesť mesiacov úpravy zahŕňa záruka náklady na návrat pred vyslaním. umiestneného pracovníka. Je to však nad bytočné, pretože podnik členského štátu,
36 — Podobné ponímanie zmlúv pre „neurčitú" prácu je sporne nuté v smernici č. 96/71 článku 3 ods. 6. 39 — Pozri bod 44 týchto návrhov. 37 — Pozri poznámku pod čiarou 9. 40 — Podľainformácie poskytnutej žalovaným to predstavuje 25 38 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát eur každých šesť mesiacov.
I - 10204
KOMISIA/LUXEMBURSKO
ktorý súhlasil s umiestnením, je zodpovedný 58. Tieto podmienky predstavujú obmedze za návrat pracovníka a existujú prostriedky nie slobodného poskytovania služieb, ktoré, na takéto vynútenie, ktoré sú viac v súlade so aj keď niekedy môžu byt' odôvodnené na slobodou Spoločenstva, akým je vydanie základe ochrany poskytnutej týmto pracov súhrnného príkazu na zaplatenie vzniknu níkom, sú neprimerané, keďže existujú alter tých nákladov, bez toho, aby bolo potrebné natívne opatrenia, ktoré sú zlučiteľnejšie zaručiť ich zaplatenie vopred. s právom Spoločenstva.
59. Vyššie uvedené sa netýka skutočnosti, že pokiaľ ide o právnu úpravu, došlo v tejto oblasti k vývoju, čo dokazuje existujúci návrh Žalovaný členský štát si je toho sám vedomý na zmenu smernice 42, a že pravidlá upravu a predložil návrh na zmenu právnej úpravy, júce rôzne aspekty zamestnaneckého vzťahu ktorá by toto ustanovenie zrušila. 41 sa aplikujú na zahraničných pracovníkov vyslaných do Luxemburského veľkovojvod- stva.43
VIII — Konečné úvahy IX — O trovách
60. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy 57. Domnievam sa preto, že Luxemburské konania, ak to bolo v tomto zmysle navr veľkovojvodstvo si tým, že uložilo pre hnuté. Keďže žaloba Komisie je dôvodná poskytovanie služieb na svojom území pod a navrhla zaviazať Luxemburské veľkovoj nikmi usadenými v inom členskom štáte za vodstvo na náhradu trov konania, je opod použitia zahraničných pracovníkov vyššie statnené zaviazať ho na náhradu trov kona uvedené podmienky podľa veľkovojvodskej nia. vyhlášky z 12. mája 1972, nesplnilo povin nosti podľa článku 49 ES. 42 — Pozri bod 25 týchto návrhov. 43 — Pozri bod 25 rozsudku vo veci Vander Elst, uż citovaný. Podobne ciánok 3 smernice i. 96/71. Pozri bod 45 tohto 41 — Vyjadrenie k žalobe strana 15 bod 2. návrhu.
I - 10205
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-445/03
X - Návrh
61. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:
1) určil, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že podmienilo poskytovanie služieb na svojom území podnikmi usadenými v inom členskom štáte za použitia zahraničných pracovníkov: (a) získaním individuálneho pracovného povolenia, ktorého udelenie podlieha voľnému uváženiu, alebo kolektívneho povolenia, ktoré možno udeliť len vo výnimočných prípadoch, pod podmienkou, že predmetné pracovné zmluvy sú na dobu neurčitú a že sú uzavreté šesť mesiacov pred vyslaním a (b) vyžadovaním bankovej záruky v oboch prípadoch, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES;
2) zaviazal Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.
I - 10206