← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·28.6.2005

C-451/03

ECLI:EU:C:2005:410

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 28. júna 2005 1

1. Taliansky právny poriadok priznáva nie I — Právo Spoločenstva ktorým subjektom, ktorým sa niekedy vypláca odmena z verejných zdrojov, výlučné právo vykonávať určité činnosti v oblasti správy dane z príjmu niektorých kategórií daňovníkov.

A — O voľnej hospodárskej súťaži

3. Ciele vymenované v článku 2 ES sa podľa článkov 4 ES a 98 ES majú dosiahnuť prostredníctvom rozvoja otvoreného trho vého hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou v rámci vzájomnej spolupráce v zmysle článku 10 ES.

2. Corte d'appello di Milano (Taliansko) má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto systému s právom Spoločenstva, a preto, aby tieto svoje pochybnosti rozptýlil, sa obrátil na Súdny dvor s troma prejudiciálnymi otáz kami. Chce vedieť, či tento režim predstavuje zneužívanie dominantného postavenia (prvá otázka), či je v rozpore so slobodou usadiť sa 4. V súlade s týmito cieľmi sa podľa článku a slobodným poskytovaním služieb (druhá 86 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 82 ES) otázka) a napokon, či skutočne zahŕňa štátnu zakazuje akékoľvek zneužívanie dominant pomoc (tretia otázka). ného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi, ak sa tým ovplyvní obchod 1 — Jazyk prednesu: španielčina. medzi členskými štátmi.

I - 2944

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

5. Podľa článku 90 Zmluvy ES (zmenený, i na obmedzenia týkajúce sa zakladania teraz článok 86 ES) nesmú členské štáty obchodných zastúpení, organizačných zlo v prípade verejnoprávnych podnikov a po žiek a dcérskych spoločností v inej krajine dnikov, ktorým priznávajú osobitné alebo Spoločenstva. výlučné práva, ustanoviť alebo ponechať v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy ES, čo nás vo veci samej upriamuje na voľnú hospodársku súťaž.

8. Podľa článku 55 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 45 ES) sa to nevzťahuje na činnosti, ktoré súvisia, hoci len príležitostne, 6. Predpokladom splnenia tejto požiadavky s výkonom štátnej moci, a na základe článku je v článku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz 56 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 46 ES) článok 87 ES) vyjadrený zákaz štátnej ani na vnútroštátne ustanovenia osobitne pomoci, ktorá „narúša hospodársku súťaž upravujúce postavenie cudzích štátnych prí alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže“ slušníkov z dôvodov verejného poriadku, tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V odseku 2 sú vymenované pomoci, na ktoré sa zákaz nevzťahuje, a v odseku 3 pomoci, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

9. Čo sa týka spoločností, toto právo im zaručuje článok 58 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 48 ES), pokiaľ sú založené podľa zákonov členského štátu a majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve. Na tieto účely sa B — O slobode usadiť sa a slobodnom posky spoločnosťami rozumejú právnické osoby tovaní služieb založené podľa občianskeho alebo obchod ného práva vrátane družstiev a iných práv nických osôb podľa verejného alebo súkrom ného práva s výnimkou neziskových organi zácií.

7. V článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) je zakotvená sloboda štátnych príslušníkov jedného členského štátu usadiť sa na území iného členského štátu, ktorej obsahom je právo vykonávať činnosti v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj právo založiť a viesť podniky, a to najmä spoloč 10. Článok 59 Zmluvy ES (zmenený, teraz nosti. Toto ustanovenie zakazuje obmedze článok 49 ES) chráni slobodu poskytovať nia uvedenej slobody, a to tým, že ju rozširuje služby, teda v zmysle článku 60 Zmluvy ES

I - 2945

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

(zmenený, teraz článok 50 ES) plnenia, ktoré neskôr upravené legislatívnym dekrétom sa poskytujú za odplatu, a osobitne činnosti č. 241 z 9. júla 1997 4, podľa ktorého môžu v rámci slobodných povolaní. tieto centrá zakladať výhradne:

a) zamestnávateľské organizácie príslušné podľa odvetvia činnosti, ktoré existujú II — Taliansky právny rámec najmenej 10 rokov a sú zastúpené v Národnej hospodárskej rade, a inštitúcie, ktorých opodstatnenosť uzná minister vnútra z dôvodu, že zastupujú aspoň 5 % podnikateľov zapísaných v registri obchodnej komory a že majú organizačné zložky 11. Zákon č. 413 z 30. decembra 1991 2 dáva v najmenej 30 provinciách; rovnaké zamestnancom, dôchodcom a osobám právo je priznané aj ich pobočkám s rovnakým postavením ako zamestnanci 3 konajúcim na základe poverenia [člá možnosť splniť svoje daňové povinnosti nok 32 ods. 1 písm. a), b) a c)]. Táto predložením zjednodušeného priznania kategória (ďalej len „zamestnávateľské (model 730) namiesto priznania, ktoré sa centrá“) poskytuje poradenstvo po podáva za normálnych okolností (model 740, dnikom (článok 34 ods. 1); ktorý sa stal jednotným modelom), čím daňovníkom umožňuje dostať sa k prípadným vracaným preplatkom v krátkej dobe a priamo u zamestnávateľa alebo prípadne u subjektu povinného odviesť daň z príjmov. b) odborové organizácie a ich miestne zložky, ktoré majú najmenej 50 000 členov, zamestnanecké organizácie, ktoré založili istituti di patronato (patronátne inštitúcie) združujúce naj menej rovnaký počet členov, ako aj 12. Na základe článku 78 už citovaného subjekty s rovnakým počtom zamest zákona boli zriadené Centrá daňovej pomoci nancov, ktoré platia mzdy podliehajúce (známe pod skratkou „CAF“), ktoré boli dani z príjmov (sprostredkovatelia pove rení odvádzaním dane) [článok 32 ods. 1 písm. d), f) a e)]. Tieto štruktúry 2 — Gazzeta ufficiale della Repubblica italiana (ďalej len „GURI“) č. 305 z 31. decembra 1991.

3 — Legislatívny dekrét č. 490 z 28. decembra 1998 (GURI č. 15 z 20. januára 1999) rozšíril túto výhodu aj na daňovníkov 4 — GURI č. 174 z 28. júla 1997. Tento legislatívny dekrét bol „s rovnakým postavením ako zamestnanci“, o ktorých hovorí zmenený a doplnený už citovaným legislatívnym dekrétom článok 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov schválený č. 490 z roku 1998. Vykonávacím predpisom k tomuto dekrétu dekrétom prezidenta republiky č. 917 z 22. decembra 1986 bol ministerský dekrét č. 164 z 31. mája 1999 (GURI č. 135 (GURI č. 302 z 31. decembra 1986). z 11. júna 1999).

I - 2946

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

(ďalej len „zamestnanecké centrá“) daňovníkom kópiu dokladu o vyúčtovaní poskytujú poradenstvo osobám, ktoré dane a oznámia výsledok daňového priznania nemajú príjmy z nezávislej činnosti ani zamestnávateľom povereným odvádzaním z podnikania (článok 34 ods. 2), t. j. dane, aby tí vykonali zúčtovanie pri zdroji zamestnancom a osobám s rovnakým a zaslali daňové priznanie daňovej správe postavením ako zamestnanci, ktorí sú (článok 34 ods. 4) 6. Na žiadosť príslušnej oprávnení používať model 730 5. osoby osvedčí zodpovedný poradca súlad medzi číselnými údajmi uvedenými na tlačive a údajmi v prílohách (článok 35 ods. 2). Za každé spracované tlačivo 730 sa zamestna neckým centrám vypláca odmena vo vopred stanovenej výške 13,98 eur (článok 38) 7. 13. V zmysle článku 33 sa CAF zakladajú vo forme kapitálových spoločností po dnikajúcich na základe povolenia minister stva financií; ich jediným predmetom čin nosti je v súlade s ustanoveniami článku 34 daňové poradenstvo, ktorého poskytovanie je zverené jednému alebo viacerým odborní kom vymenovaným spomedzi členov zapísa ných v zozname účtovníkov alebo audítorov vedenom príslušnou komorou, ktorí sú oprávnení vykonávať svoju funkciu ako zamestnanci takéhoto subjektu.

16. Popri úlohách zamestnaneckých centier patrí do pôsobnosti zamestnávateľských cen tier aj vypracovávanie daňových priznaní a vedenie účtovných kníh podnikateľov, ktorým poskytujú poradenstvo (článok 34 14. Náplň tejto činnosti vykonávanej na ods. 3), pričom ich v súvislosti s týmito žiadosť užívateľa je vymedzená v článku 34 skutočnosťami opatria „potvrdením o súlade“ ods. 3 a 4. (článok 34 ods. 1). Týmto centrám sa žiadna odmena z verejných prostriedkov neposky tuje.

6 — Tento odsek uvádza, že „pokiaľ ide o ročné daňové priznanie poberateľov príjmov z pracovnoprávneho vzťahu a osôb 15. Zamestnanecké centrá, ktoré poskytujú s rovnakým postavením uvedených v článkoch 46 a 47 ods. 1 písm. a), d), g), s výnimkou náhrad poskytnutých pomoc pri vypĺňaní modelu 730, overia členom Európskeho parlamentu, a písm. l) zákona o dani z príjmov,..., ako aj príjmov uvedených v článku 49 ods. 2 presnosť poskytnutých informácií, odovzdajú písm. a) toho istého zákona, centrá zriadené právnymi subjektmi uvedenými v článku 32 písm. d), e) a f) vykonávajú činnosti vymenované v odseku 3 [tohto článku 32]“. Po dobným spôsobom vymedzuje článok 37 ods. 2 funkcie CAF zriadených sprostredkovateľmi poverenými odvádzaním dane, 5 — Článok 34 ods. 2 stanovuje, že „centrá založené právnymi ktorí poskytujú pomoc svojim vlastným zamestnancom. subjektmi uvedenými v článku 32 ods. 1 písm. d), e) a f) 7 — Keďže toto ustanovenie uvádza sumu 25 000 ITL, Corte poskytujú daňové poradenstvo daňovníkom, ktorí nemajú d'appello uviedol, že ku dňu podania návrhu na začatie príjmy z inej ako závislej činnosti alebo z podnikania uvedené prejudiciálneho konania bola výška odmeny 13,98 eur. v článku 49 ods. 1 a v článku 51 zákonov o dani z príjmov...".

I - 2947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

III — Skutkové okolnosti sporu vo veci d'appello di Milano, ktorý v záujme vyrieše samej a prejudiciálne otázky nia sporu predložil podľa článku 234 ES Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

17. Spoločnosť Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti Srl (ďalej len „ADC Servizi“) bola založená 4. júla 2002 s cieľom poskyto vať daňové a administratívne poradenstvo. Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 25. februára 2003, rozšírilo predmet „1. Treba články 4 ES, 10 ES, 82 ES, 86 ES činnosti spoločnosti aj na daňové poraden a 98 ES vykladať tak, že bránia použitiu stvo podnikom a pracovníkom v súlade takej vnútroštátnej právnej úpravy, aká s legislatívnym dekrétom č. 241 z roku 1997. vyplýva z legislatívneho dekrétu č. 241 z 9. júla 1997 v znení legislatívneho dekrétu č. 490 z 28. decembra 1998, najmä ak sa posudzuje vo svetle úpl ného znenia zákona o dani z príjmov (Decreto del Presidente della Repub 18. Notár Guiseppe Calafiori poverený spí blica č. 917 z 22. decembra 1986) saním zápisnice z valného zhromaždenia a zákona č. 413 z 30. decembra 1991, odmietol rozhodnutie o zmene stanov zapí ktorý vyhradzuje výlučné právo vykoná sať do obchodného registra z dôvodu, že táto vať určité činnosti daňového poraden činnosť je podľa článku 34 uvedeného stva iba jednej kategórii právnych legislatívneho dekrétu vyhradená pre CAF, subjektov, a síce Centri di Assistenza ktorým ADC Servizi nie je. Fiscale (Centrá daňovej pomoci alebo ,CAF'), a upiera ostatným hospo dárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávať činnosti vyhradené CAF za rovnakých podmienok a rovnakou formou, hoci tieto subjekty 19. Táto spoločnosť preto podala na Tribu majú oprávnenie vykonávať profesiu nale di Milano návrh na zápis zmeny údajov, v oblasti daňového a účtovného pora ktorý štátom poverená osoba odmietla zapí denstva (audítori, advokáti a iní porad sať; 15. mája 2003 Tribunale návrh zamietol, covia v oblasti práce a zamestnania)? pričom dospel k záveru, že dôvod návrhu založený na nezlučiteľnosti talianskej právnej úpravy s právom Spoločenstva je nedôvodný.

20. S opätovným poukazom na rozpor 2. Treba články 43 ES, 48 ES a 49 ES medzi týmito dvoma právnymi poriadkami vykladať tak, že bránia použitiu takej podala ADC Servizi odvolanie na Corte vnútroštátnej právnej úpravy, aká

I - 2948

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

vyplýva z legislatívneho dekrétu č. 241 pripomienky v lehote stanovenej článkom 20 z 9. júla 1997 v znení legislatívneho Štatútu ES Súdneho dvora. dekrétu č. 490 z 28. decembra 1998, najmä ak sa posudzuje vo svetle úpl ného znenia zákona o dani z príjmov č. 917 z 22. decembra 1986 a zákona č. 413 z 30. decembra 1991 8, ktorý vyhradzuje výlučné právo vykonávať 22. Zástupcovia účastníkov konania sa určité činnosti daňového poradenstva 25. mája 2005 zúčastnili na pojednávaní, na iba jednej kategórii právnych subjektov, ktorom ústne vyjadrili svoje pripomienky, a síce CAF, a upiera ostatným hospo ktoré oznámili v písomnej časti konania. dárskym subjektom v tomto sektore právo vykonávať činnosti vyhradené za rovnakých podmienok a rovnakou for mou, hoci tieto subjekty majú opráv nenie vykonávať profesiu v oblasti daňového a účtovného poradenstva (audítori, advokáti a iní poradcovia v oblasti práce a zamestnania)? V — Skúmanie prejudiciálnych otázok

3. Treba článok 87 ES vykladať tak, že také opatrenie, aké je zavedené legislatívnym A — Dve úvodné upresnenia dekrétom č. 241 z 9. júla 1997, najmä jeho článkom 38, a ktoré zakotvuje, že CAF sa zo štátneho rozpočtu vypláca odmena za výkon činností uvedených v článku 34 ods. 4 a v článku 37 ods. 2 23. Komisia považuje za potrebné odôvodniť uvedeného dekrétu, predstavuje štátnu prípustnosť prejudiciálnych otázok, ktorú pomoc?“ nespochybnil žiadny z účastníkov konania a ktorá sa vo svetle judikatúry Spoločenstva zdá byť nepochybná. Ako táto inštitúcia pripomína, Súdny dvor vo svojich rozsud koch Job Centre II 9 a Payroll a i. 10 rozhodol o predmetných návrhoch na začatie prejudi ciálneho konania podaných Corte d'appello IV — Konanie pred Súdnym dvorom de Milano odvíjajúcich sa od rozhodnutí Tribunale di Milano, ktoré odmietali potvrdiť niektoré rozhodnutia prijaté podnikmi, a to bez toho, aby sa zaoberal prípustnosťou 21. Komisia Európskych spoločenstiev, otázok. talianska vláda a ADC Servizi predložili

9 — Rozsudok z 11. decembra 1997, C-55/96, Zb. s. I-7119. 8 — Poznámka pod čiarou pre slovenskú verziu bezpredmetná. 10 — Rozsudok zo 17. októbra 2002, C-79/01, Zb. s. I-8923.

I - 2949

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

24. Corte d'appello di Milano neupresňuje, článku 86 ods. 1 ES. Je preto potrebné overiť, či sa otázky týkajú všetkých CAF alebo iba či koncepcia talianskeho režimu podnecuje tých, ktoré som označil ako zamestnanecké CAF k postupom, ktoré sú v rozpore s týmto centrá. Tretia otázka sa týka výhradne článkom 82 ES. zamestnaneckých centier, ktoré ako jediné dostávajú od štátu odmenu. Za týchto okolností sa skúmanie prvých dvoch otázok vzťahuje na všetky CAF bez rozdielu, zatiaľ čo tretia otázka sa obmedzuje len na zamestnanecké centrá.

27. Základom argumentácie sú dve tvrdenia, ktoré v rámci konania o prejudiciálnych otázkach neboli prejednané: v zmysle B — Prvá otázka: CAF a ich postavenie na Zmluvy ES majú CAF postavenie podnikov 11 trhu a skutočnosť, že sú im vyhradené určité služby v daňovom poradenstve, možno považovať za osobitné právo 12.

11 — Počnúc rozsudkom z 23. apríla 1991, Höfner a Elser 25. V tejto otázke možno vidieť podstatu (C-41/90, Zb. s. I-1979), platí, že pojem podnik zahŕňa každý ekonomicky aktívny subjekt bez ohľadu na jeho právnu pochybností vo výklade Corte d'appello formu a spôsob financovania (bod 21). V zmysle týchto kritérií Súdny dvor rozhodol, že takýto charakter má aj v poukazovaní na články 4 ES, 10 ES a 98 verejný úrad práce (bod 23), čo zopakoval vo svojom ES. Ako zdôrazňuje ADC Servizi, tieto rozsudku Job Centre II, už citovanom v poznámke pod čiarou 9 (bod 25). Podobne bol v rozsudku z 18. júna 1998, programové ustanovenia vymedzujú Komisia/Taliansko (C-35/96, Zb. s. I-3851), tento charakter priznaný aj colným deklarantom a nedávnejšie v rozsudku základné zásady hospodárskeho zriadenia z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner (C-475/99, Zb. v systéme Spoločenstva a určujú rámec, s. I-8089), aj nemeckým organizáciám zdravotníckej pomoci, na ktoré verejný orgán prenáša poskytovanie rýchlej zdra v ktorom je potrebné vnímať články 82 ES votníckej pomoci a prevozu chorých (bod 22). Rovnako sa pod ľa rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. (C-309/99, a 86 ES, ktoré sú skutočným predmetom Zb. s. I-1577, bod 49), za podniky považujú na účely Zmluvy požadovaného výkladu. aj advokáti zapísaní v holandskej advokátskej komore. 12 — Skutočnosť, že poskytovanie určitých služieb je zverené len jednej alebo viacerým organizáciám a ostatné sú z neho vylúčené, postačuje na uznanie existencie výlučného alebo osobitného práva, pretože sa tým poskytuje ochrana obme dzenému okruhu podnikov a ovplyvňuje to schopnosť iných podnikov podnikať na danom území rovnakým spôsobom a v zásade za rovnocenných podmienok (pozri bod 24 rozsudku Ambulanz Glöckner, už citovaného v poznámke pod čiarou 11). Smernica Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS o prehľadnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnoprávnymi podnikmi (Ú. v. ES L 193, s. 75, Mim. vyd. 26. Vnútroštátny súd navrhuje určiť, či 08/002, s. 11), považuje vo svojom článku 2 ods. 1 písm. f) za priznanie výlučného práva vykonávať nie výlučné tie práva, ktoré členský štát udeľuje jednému podniku prostredníctvom akéhokoľvek legislatívneho, regulačného ktoré činnosti v daňovom poradenstve alebo administratívneho právneho úkonu, ktorým sa preň rezervuje právo poskytovať služby alebo vykonávať aktivity zakladá zneužívanie dominantného postave v medziach daného geografického územia, a v písm. g) nia zakázané článkom 82 ES, ktorý sa na označuje za osobitné tie práva, ktoré členský štát udelil na rovnaký účel obmedzenému počtu podnikov ináč ako podľa tieto konkrétne prípady uplatňuje na základe objektívnych, proporcionálnych a nediskriminačných kritérií.

I - 2950

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

28. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nostné postavenie 16, ktoré môže mať vplyv článok 82 ES sa vzťahuje na verejnoprávne na podstatnú časť spoločného trhu 17. podniky a podniky, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva v súlade s článkom 86 ods. 2 ES, a súčasne podľa článku 86 ods. 1 ES nesmú členské štáty v prípade týchto podnikov ustanoviť alebo ponechať v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy ES, najmä 30. Podľa článku 82 ES môžu takúto pozíciu s pravidlami uvedenými v článkoch 81 ES až 89 ES. Preto akákoľvek právna úprava, ktorá zaujímať „jeden alebo viacero podnikateľov“, zakladá situáciu, v ktorej sú uvedené podniky z čoho možno usúdiť, že sa v tejto situácii môžu ocitnúť aj dve alebo viacero navzájom nútené konať v rozpore s článkom 82 ES a jeho efektívnym uplatňovaním, je nezluči právne nezávislých spoločností, ktoré sa však teľná s právom Spoločenstva 13. z ekonomického hľadiska prezentujú alebo konajú v danom odvetví spoločne. Na tom sa zakladá aj pojem „kolektívne dominantné postavenie“, ku ktorému dochádza, ak po dniky tvoria jeden celok 18, sledujú na trhu rovnakú stratégiu a konajú nezávisle od ostatných súťažiteľov, zákazníkov a napokon i spotrebiteľov 19, pričom tieto skutočnosti musia byť v dostatočnej miere preukázané.

29. Ďalej je potrebné určiť, či CAF, spomedzi 31. V predmetnej veci sa však medzi jednot ktorých si môžu užívatelia služieb voľne livými CAF 20, ktoré tvoria veľmi rozdielne vyberať, majú dominantné postavenie 14. kategórie subjektov: zamestnávateľské orga Podľa informácií uvedených v spise sa počet nizácie, odbory a zamestnanecké organizácie týchto subjektov zvýšil na viac než 70 15, čo žiadnemu z nich nedovoľuje presadiť sa na talianskom trhu samostatne. Ak sa však posudzujú spoločne, zákonný monopol, kto 16 — Rozsudky Höfner a Elser, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 28, a Job Centre II, už citovaný v poznámke pod rému sa tešia, im zabezpečuje toto pred- čiarou 9, bod 30.

17 — Územie členského štátu môže v tomto smere tvoriť podstatnú časť územia Spoločenstva (rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28). 18 — Rozsudky z 27. apríla 1994, Almelo a i., C-393/92, Zb. 13 — Táto myšlienka, prvýkrát vyjadrená v rozsudku zo 16. novem s. I-1477, bod 42, a zo 17. júna 1997, Sodemare a i., C-70/95, bra 1977, GB-Inno-BN (13/77, Zb. s. 2115, body 31 et 32), sa Zb. s. I-3395, bod 46. neskôr znovu objavila v rozsudkoch Höfner a Elser, už 19 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1998, France a i./ citovanom v poznámke pod čiarou 11, bod 26, a Job Centre Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 221, a zo II, už citovanom v poznámke pod čiarou 9, bod 28. 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i., 14 — V odpovedi na otázku predsedu komory sa na pojednávaní C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 39. v tomto zmysle vyjadril zástupca talianskej vlády. 20 — Corte d'appello di Milano nepochybným spôsobom uviedol, 15 — Na pojednávaní bolo spresnené, že z tohto počtu je 7 centier že „mechanizmus zavedený vnútroštátnym zákonodarcom zamestnávateľskými centrami, 10 zamestnaneckými cen zabezpečuje v konečnom dôsledku CAF výsadné postavenie trami, 50 podnikmi poverenými odvádzaním dane, pričom a umožňuje im vykonávať výlučné právo na základe zákona, 5 sa viaže na zväzy slobodných povolaní a profesijných ktorým sa defacto zabraňuje fungovaniu normálnej a poctivej komôr. hospodárskej súťaže na trhu“.

I - 2951

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

alebo sprostredkovatelia poverení odvádza z príjmov. Podobné závery sa vzťahujú aj na ním dane, takéto väzby nepreukázali. zamestnávateľské organizácie. V radoch sprostredkovateľov poverených odvádzaním dane poskytuje každý zamestnávateľ daňovú pomoc svojim vlastným zamestnancom v súlade s článkom 37 ods. 1 legislatívneho 32. Keďže prvá kategória (zamestnávateľské dekrétu č. 241, a preto medzi nimi v podstate organizácie) poskytuje pomoc podnikateľom, neexistuje žiadna väzba, ktorá by spoločný zatiaľ čo ďalšie dve (odbory a zamestnanecké postup zakladala. organizácie) poskytujú poradenstvo zamest nancom, dôchodcom a osobám s rovnakým postavením, je medzi nimi akákoľvek väzba vylúčená. 34. Z tohto dôvodu nič nenasvedčuje tomu, že by medzi CAF existovala dostatočná väzba zakladajúca kolektívne dominantné postave nie. Za týchto okolností Komisia navrhuje, 33. V tej poslednej kategórii (sprostredkova aby Súdny dvor na prvú otázku neodpovedal, telia poverení odvádzaním dane) a to z dôvodu, že návrh na začatie pre a v sprostredkovateľských činnostiach vyko judiciálneho konania neobsahuje v danej návaných na účel odvedenia dane z príjmu otázke presné informácie o veci samej. podľa modelu 730, ktorý podľa talianskej V každom prípade však vo svetle rozsudku vlády využíva asi 14 miliónov daňovníkov, Sodemare a i, už citovanom v poznámke pod pôsobia spoločnosti oprávnené zakladať CAF čiarou 18 (bod 49), je nutné uviesť, že články v rozdielnych oblastiach, zastávajúce roz 82 ES a 86 ES sa nevzťahujú na vnútroštátnu dielne sociálne záujmy, keďže odborovej právnu úpravu, ktorá je predmetom sporu vo činnosti a ochrane zamestnancov je vzdia veci samej. lené platenie „miezd, ktoré podliehajú dani z príjmov“, ktoré je však ako také vlastné sprostredkovateľom povereným odvádzaním dane. V každej skupine sa možnosť zladenia postupu s úmyslom získať a zneužívať z neho plynúce výhody javí ako nereálna. Ako zdôrazňuje Komisia, veľké talianske odbo rové centrály 21 konajú na ideologickej C — Druhá otázka: CAF a sloboda usadiť sa a politickej úrovni v záujme ochrany zamest a slobodné poskytovanie služieb nancov, a je preto nelogické domnievať sa, že by sa na úkor svojich členov spoločne usilovali zneužívať údajné kolektívne domi nantné postavenie na trhu s poradenstvom 1. O prípustnosti v otázkach zjednodušeného odvodu dane

21 — Confederazione Generale Italiana del Lavoro, ktorá má 5 500 000 členov, ponúka svoje služby daňového poradcu prostredníctvom CAF-CGIL, Confederazione Italiana Sinda cati Lavoratori so 4 300 000 členmi vytvorila CAF-CISL 35. Talianska vláda tvrdí, že ADC Servizi, a Unione Italiana Lavore, ktorá združuje 1 915 237 odborá rov, CAF-UIL. ktorá nie je v žiadnom vzťahu so spoločnos-

I - 2952

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

ťami z iných členských štátov, sa na tieto v článku 3 talianskej ústavy 22 nemala zaka slobody nemôže odvolávať, keďže všetky zovať spoločnostiam usadeným v iných člen sporné okolnosti sú vnútroštátneho pôvodu. ských štátoch, aby poskytovali služby zverené Tento záver, ktorý inak Komisia popiera, CAF 23. však neberie do úvahy skutočnosť, že vnú troštátna právna úprava sa vzťahuje rovnako na talianske i zahraničné spoločnosti v tom zmysle, že ak by sa nejaká zahraničná spoločnosť mienila v Taliansku usadiť 37. Treba preto preskúmať, či je vnútro a poskytovať tam služby daňového poradcu, štátna právna úprava, ktorá sa vzťahuje na narazila by na prekážku spočívajúcu v tom, osoby a spoločnosti usadené v iných člen že určité činnosti sú vyhradené len pre CAF. ských štátoch, v rozpore s ustanoveniami zmluvy, ktorých výklad požaduje Corte d'appello di Milano.

2. Spresnenie týkajúce sa predmetu

38. Taliansky súd sa pýta, či režim CAF spĺňa požiadavky obsiahnuté v slobode usadiť sa a v slobodnom poskytovaní služieb, keďže sloboda usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb majú rovnaké opodstatnenie a sledujú rovnaký cieľ do tej miery, že podľa 36. Skutočnosť, že všetky objektívne článku 55 ES sa ustanovenia obsiahnuté i subjektívne okolnosti majú v danom prí v článkoch 45 ES až 48 ES upravujúce pade pôvod v Taliansku, však vyvoláva slobodu usadiť sa vzťahujú aj na slobodné pochybnosti o tom, či Corte d'appello di poskytovanie služieb. Milano potrebuje výklad článkov Zmluvy, ktoré sú predmetom jeho druhej otázky. Podľa ustálenej judikatúry je na vnútroštát 22 — Komisia cituje dva rozsudky, v ktorých Corte costituzionale nom súde, aby zvážil význam prejudiciálneho odsúdil diskriminácie talianskych pracovníkov v porovnaní konania pre rozhodnutie vo veci, ktorú s ostatnými výrobcami Spoločenstva. Ide o rozsudky č. 249 zo 16. júna 1995 (GURI, osobitné vydanie č. 26) a č. 443 prejednáva, ibaže by výklad práva Spoločen z 30. decembra 1997 (GURI, osobitné vydanie č. 1). stva nemal žiadny vzťah k skutočnosti alebo 23 — Týmto spôsobom sa pristupovalo aj v rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont (C-448/98, Zb. s. I-10663, predmetu sporu vo veci samej, keď je Súdny body 18 až 24), týkajúcom sa voľného pohybu tovarov a nájsť ho možno znovu o niečo neskôr v rozsudku z 5. marca 2002, dvor oprávnený konanie odmietnuť in limine Reisch a i. (C-515/99, C-519/99C-524/99 a C-526/99 až litis. Rozsudok Súdneho dvora v tejto veci by C-540/99, Zb. s. I-2157, body 24 až 27), týkajúcom sa voľného pohybu kapitálu, rovnako ako aj v rozsudku však bol pre vyriešenie sporu užitočný, ak by z 15. mája 2003, Salzmann (C-300/01, Zb. s. I-4899, body 32 až 36). Rozsudok z 11. septembra 2003, Anomar a i. sme došli k záveru, že sporná právna úprava (C-6/01, Zb. s. I-8621), rozšíril túto doktrínu aj na je v rozpore s uvedenými slobodami a že by poskytovanie služieb (body 39 až 42). Uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri (C-250/03, Zb. s. I-1267) je v tom teda na základe zásady rovnosti potvrdenej istom zmysle (bod 21).

I - 2953

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

39. Ak sa teda spor vo veci samej týka druh podnikania, ako aj zakladať a riadiť schválenia návrhu zmeny stanov spoločnosti, podniky, zriaďovať obchodné zastúpenia, ktorá môže nepriamo (à rebours) využívať organizačné zložky a dcérske spoločnosti. režim zmluvy vzťahujúci sa na právo usadiť sa (článok 43 ES), zdá sa byť zbytočné, aby sa Súdny dvor vyslovoval o záruke priznanej článkom 49 ES 24, pretože dôvody, ako to tvrdí aj Komisia, sa môžu prenášať mutatis mutandi z jednej slobody na druhú 25.

41. Z toho dôvodu sa vnútroštátne opatre nia, ktoré môžu mať za následok faktické alebo právne znevýhodnenie spoločností z iných členských štátov proti spoločnostiam 3. Sloboda usadiť sa z členského štátu usadenia sa, považujú za prekážku, ktorá je v rozpore s článkami 43 ES a 48 ES 27.

a) Prekážka efektívnosti

42. Sporný systém daňovej správy je podľa mňa v rozpore s uvedenou slobodou z dvoch dôvodov. 40. Podľa ustálenej judikatúry 26 toto právo s výhradou výnimiek a podmienok, ktoré uvádzam nižšie, umožňuje fyzickým a právnickým osobám vykonávať na území ktoréhokoľvek členského štátu akýkoľvek

24 — Doktrína upozorňuje, že tieto dve práva majú rovnaký hmotnoprávny obsah, t. j. ekonomické aktivity mimo 43. Po prvé, pretože podmienky na založenie pracovnoprávnych vzťahov (Calvo Caravaca, A. L., a Carrascosa González, J.: Mercado único y libre competencia CAF (uvedené v bode 13 týchto návrhov) europea, vydavateľstvo Colex, Madrid, 2003, s. 115), spĺňajú výlučne talianske subjekty, čím sú a obdobný právny režim, ktorý sa uplatňuje za okolností, na ktoré sa nevzťahujú iné slobody spojené s voľným zahraničné hospodárske subjekty nepriamo pohybom, pričom zároveň zdôrazňuje ohraničený charakter slobodného poskytovania služieb (López Escudero, M.: „La diskriminované 28. jurisprudencia del Tribunal de Justicia sobre el derecho de establecimiento y la libre prestación de servicios“, v Derecho Comunitario. Presente y perspectiva, Cuadernos de Derecho Judicial, č. XXXII, Consejo General del Poder Judicial, 1995, s. 15 až 53, najmä 19 a 29). 27 — Rozsudok z 11. mája 1999, Pfeiffer (C-255/97, Zb. s. I-2835, 25 — V rozsudku Payroll a i., už citovanom v poznámke pod čiarou bod 19), je v tomto bode verný ustálenej judikatúre. 10, bolo v prípade prejudiciálnej otázky Corte d'appello di 28 — Podnikateľské zväzy, odbory a zamestnanecké organizácie, Milano vo veľmi podobnom prípade takéto riešenie prijaté tak ako sú definované, sú usadené v Taliansku. Len veľký (najmä bod 38). podnik z iného členského štátu s viac než 50 000 zamest 26 — Bod 24 rozsudku Payroll a i., už citovaný v poznámke pod nancami v tejto krajine by mohol zriadiť CAF z pozície čiarou 10. sprostredkovateľa povereného odvádzaním dane.

I - 2954

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

44. Po druhé, pretože týmto centrám priz zdravia uvedené v článku 46 ods. 1 ES 30, sú náva výlučnú právomoc vykonávať určité v danom prípade bezpredmetné. poradenské činnosti (uvedené v bodoch 15 a 16 týchto návrhov) tým, že podľa roz hodnutia Autorità Garante della Concor renza e del Mercato z 10. novembra 1999 29 vytvára dve oblasti, jednu voľne prístupnú 46. Na druhej strane by vnútroštátne opat a druhú vyhradenú pre spomínané subjekty renie bolo s článkom 43 ES zlučiteľné iba za a neprístupnú pre iné hospodárske subjekty predpokladu, ak a) by bolo odôvodnené s potrebnou odbornou spôsobilosťou, a to či neodkladným všeobecným záujmom, b) bolo už talianske subjekty, alebo subjekty pochá by vhodné na uskutočnenie sledovaného dzajúce z iných členských krajín. Legislatívny cieľa a c) nešlo by nad rámec potrebný na dekrét č. 241 z roku 1997, ktorý ich predmet dosiahnutie tohto cieľa. 31 činnosti takýmto spôsobom obmedzuje, je v rozpore so slobodou zahraničných spoloč ností usadiť sa v Taliansku. Daňovník totiž len ťažko poverí zahraničného poradcu vyplnením zjednodušeného priznania, keď vie, že ho tento odborník nemôže opatriť 47. CAF majú za cieľ pomáhať zamestnan osvedčením a zaslať ho osobe poverenej com a malým podnikom plniť niektoré zo vrátiť mu preplatky z príjmov vyplatených svojich povinností vo vzťahu k daňovej pri zdroji a napokon zaslať ho správcovi správe. V tomto zmysle by sa obmedzenie dane, keďže tieto úkony môžu uskutočniť len vysvetľovalo ochranou pracovníkov, na čo CAF. Súdny dvor viackrát prihliadol 32, alebo potrebou zabezpečiť minimálnu úroveň kva lity alebo odborných predpokladov na výkon týchto činností 33.

b) Neoprávnené obmedzenie 48. Ak však budeme starostlivo skúmať náplň týchto činností, ktoré talianske záko nodarstvo priznáva oligopolu, budú sa nám na dosiahnutie cieľov javiť určite ako nepri merané.

45. Na jednej strane sa z hľadiska nepriamej diskriminácie založenej na štátnej prísluš 30 — Pozri v tejto súvislosti bod 15 rozsudku z 29. mája 2001, nosti sporná právna úprava ukazuje Komisia/Taliansko, C-263/99, Zb. s. I-4195. v každom ohľade ako neprípustná, keďže 31 — Rozsudok Pfeiffer, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 19, a rozsudok Payroll a i., už citovaný v poznámke pod jediné dôvody všeobecného záujmu, ktoré by čiarou 10, bod 29. ju mohli ospravedlniť, čiže dôvody verejného 32 — V bode 31 rozsudku Payroll a i., už citovanom v poznámke pod čiarou 10, je uvedených ďalších 7 prípadov, z ktorých poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného v prvom bolo rozhodnuté v roku 1981 a v poslednom v roku 2002. 33 — Vo svojom rozsudku z 25, júla 1991, Säger (C-76/90, Zb. s. I-4221), Súdny dvor uvážil, že by primeraná ochrana poradenstva v patentových veciach mohla odôvodňovať 29 — Bollettino dell'Autorità Garante della Concorrenza e del špecifické podmienky požadované pre vykonávanie tejto Mercato, IX. ročník, č. 43, s. 70. činnosti.

I - 2955

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

49. Niektoré z úloh sú len jednoduchými 51. Osvedčenie o súlade medzi poskytnu správnymi úkonmi a nevyžadujú si osobitné tými informáciami a informáciami uvede vzdelanie: odovzdanie kópie priznania nými v účtovných knihách patrí do pôsob daňovníkovi, oznámenie výsledkov priznania nosti zodpovedných osôb ustanovených sprostredkovateľom povereným odvádzaním CAF, ktoré, ako som vysvetlil, musia byť dane, aby uskutočnili zúčtovanie dane zapla zapísané v komore účtovníkov alebo audíto tenej pri zdroji, a zaslanie priznania daňo rov a ktoré vďaka svojim špecifickým odbor vému úradu 34. ným znalostiam sú zvlášť spôsobilé tieto úlohy vykonávať, ale ktoré ich nesmú usku točňovať vo vlastnom mene. Z toho vyplýva, že CAF pôsobia iba ako obyčajní sprostred kovatelia medzi daňovníkmi a odborníkmi, ktorí podľa Komisie (bod 42 jej písomných pripomienok) vchádzajú oknom, keď ich predtým vyhodili dverami.

50. Iné úlohy však majú väčší význam: osvedčovanie súladu poskytnutých informá cií, príprava daňového výmeru alebo vedenie 52. Skrátka, z rovnakého dôvodu ako účtovných kníh podnikateľov. V každom v prípade poradcov vo veci Säger, CAF prípade však nie je obmedzenie prípustné vykonávajú len jednoduché správne ani pre tieto činnosti. Corte dappello di a sprostredkovateľské úkony, ktoré si nevy Milano má pravdu, keď vo svojom návrhu na žadujú zvláštne schopnosti do tej miery, že začatie prejudiciálneho konania (oddiel 3 by zdôvodňovali obmedzenie slobody usadiť ods. 5) uvádza, že subjekty oprávnené založiť sa, ktoré v danom prípade obsahuje sporná centrá „nemajú žiadnu osobitnú odbornú právna úprava. Inými slovami, ochrana spôsobilosť“. Ustanovenia talianskeho zákona záujmov pracovníkov a malých podnikov neposkytujú žiadne záruky osobitnej spôso ako platiteľov dane z príjmov a potreba bilosti alebo zvláštnej kvalifikácie, ale len zabezpečiť minimálnu kvalitu služieb si jednoducho zavádzajú množstevné kritériá nevyžadujú, aby boli predmetné služby vo vzťahu k počtu členov alebo zamestnan vyňaté z voľnej hospodárskej súťaže a aby cov a nepožadujú odbornejšiu spôsobilosť, sa ich poskytovaním poverovali subjekty, keďže vyššia úroveň reprezentatívnosti ktoré na to nemajú osobitnú kvalifikáciu. nepredpokladá aj vyššie vzdelanie.

34 — V rozsudku Säger, už citovanom v poznámke pod čiarou 33, bolo obmedzenie označené za nepodložené, pretože v skutočnosti predmetný poradca neradil svojim klientom po odbornej stránke, ale iba im oznamoval lehoty splatnosti poplatkov za udržiavanie patentu v platnosti, aby sa zabránilo jeho premlčaniu. Rozsudok Payroll a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 10, spresňuje, že vzhľadom na čisto exekutívnu povahu funkcií zverených centrám elektronic 53. Vzhľadom na presvedčenie kého spracovania údajov sa neukázalo ako potrebné prenášať o neprimeranosti vnútroštátneho opatrenia ich v danom prípade na subjekty zložené z personálnych poradcov a podobných odborníkov. na dosiahnutie cieľa ochrany, ktoré by ho

I - 2956

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

mohlo zdôvodniť, je zbytočné sa primeranos 55. Vo svetle predchádzajúcich úvah navr ťou tohto opatrenia zaoberať. hujem Súdnemu dvoru, aby v odpovedi na druhú otázku Corte d'appello di Milano vyslovil, že článok 43 ES bráni použitiu takej vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu, ktorá priznáva výlučné právo poskyto vať určité služby v poradenstve a osvedčovaní v daňových veciach vymedzenej kategórii organizácií, a tým zakazuje výkon týchto činností hospodárskym subjektom z iných krajín Spoločenstva spĺňajúcim požiadavky odbornej spôsobilosti, ktoré majú v úmysle sa na účel vykonávania týchto činností usadiť na jeho území.

54. Na základe článku 45 ES by však bolo možné toto opatrenie považovať za legitímne za predpokladu, ak by sa ukázalo, že sa týka činnosti spojenej s výkonom verejnej moci, no domnievam sa, že ho za také netreba pokladať. CAF plnia len prípravnú a pomocnú úlohu, ktorú v neskoršom štádiu D — Tretia otázka: odmena za služby týka kontrolujú správne orgány s cieľom overovať júce sa zjednodušeného priznania dodržiavanie povinnosti prispievať na verejné výdavky 35; prostredníctvom oddelení správy, kontroly a likvidácie daní 36 vykonávajú správne orgány svoju základnú funkciu, ktorá je prejavom štátnej moci; túto priamu väzbu na výlučné práva však nemajú centrá, kto 56. Položením tretej otázky sa chce vnútro rých úloha sa obmedzuje len na výpočet štátny súd dozvedieť, či sumy, ktoré dostá a zaslanie sumy daňového dlhu, ktorý po vajú CAF a ktoré sú im na úkony spojené dlieha neskoršiemu overeniu a prípadne aj s modelmi 730 uhrádzané z verejných pro oprave 37. striedkov, predstavujú štátnu pomoc zaká zanú článkom 87 ES.

35 — Článok 53 ods. 1 talianskej ústavy zakotvuje, že „každý občan je podľa svojich schopností povinný podieľať sa na financo vaní verejných výdavkov“. 36 — CAF podliehajú dohľadu a sankčnej právomoci správnych orgánov (články 9 a 26 vykonávacieho predpisu schváleného ministerským dekrétom č. 164 z roku 1999 a článok 39 legislatívneho dekrétu č. 241 z roku 1997). 57. Na naplnenie tohto v judikatúre Spolo 37 — Počnúc rozsudkom z 21. júna 1974, Reyners (2/74, Zb. s. 631), je súdny výklad ochrannej doložky zakotvenej čenstva dobre známeho pojmu 38 je nevyh v článku 45 ES reštriktívny (pozri body 42 až 47). V rozsudku nutné splniť štyri podmienky stanovené z 13. júla 1993, Thijssen (C-42/92, Zb. s. I-4047), nebola prijatá myšlienka, že by funkcia zmluvného kontrolóra belgického úradu pre dohľad nad poisťovníctvom mala byť spätá s výkonom verejnej moci. V nedávnejších rozsudkoch z 29. októbra 1998, Komisia/Španielsko (C-114/97, Zb. s. I-6717, body 34 až 39), z 9. marca 2000, Komisia/ 38 — Stanovisko Súdneho dvora k tejto inštitúcii spolu Belgicko (C-355/98, Zb. s. I-1221, body 24 až 26), a z 31. mája s množstvom citácií judikatúry je zhrnuté v rozsudkoch 2001, Komisia/Taliansko (C-283/99, Zb. s. I-4363, body 19 až z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium 22), sa Súdny dvor uzniesol, že súkromné bezpečnostné Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), a z 15. júla 2004, služby a ich zamestnanci takéto právomoci nemajú. Pearle a i. (C-345/02, Zb. s. I-7139).

I - 2957

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

v článku 87 ods. 1 ES: 1. ide o pomoc došlo by k narušovaniu voľného trhu, a tým poskytovanú štátom alebo akoukoľvek for aj splneniu štvrtej podmienky. 41 mou zo štátnych prostriedkov; 2. je spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi; 3. ide o pomoc, ktorá zvýhodňuje určitých podnikateľov, 4. a ide o pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. 60. Možno si domyslieť, že zložitejšie bude skúmanie tretej otázky, totiž či je pomoc štátu synonymom výhody poskytnutej po dnikateľovi. Z teoretického hľadiska budí myšlienka „výhody“ dojem, že za finančnú obeť, ktorú prináša spoločnosť, neexistuje 58. Už po prvom prečítaní článku 38 ods. 1 žiadna alebo len čisto symbolická proti a 2 legislatívneho dekrétu č. 241 z roku 1997 hodnota. Podobne ako v prípade rozsudkov zistíme, že sa platby uskutočňujú na ťarchu Altmark Trans a Regierungspräsidium Mag štátneho rozpočtu, preto niet pochýb o tom, deburg citovaných v poznámke pod čiarou že prvú podmienku sporný taliansky režim 38 vedie takýto záver k tomu, že za štátnu spĺňa. pomoc nemožno považovať odmenu za služby poskytované vo verejnom záujme, ktorej cieľom je len kompenzácia dodatoč ných z toho vyplývajúcich nákladov, a teda že nie je synonymom konkurenčnej výhody.

59. Druhá podmienka je tiež splnená, pre tože, ako to vo svojich písomných pripo mienkach zdôrazňuje Komisia, odmena sa vypláca za poskytovanie určitých služieb, ktoré by, berúc do úvahy odpoveď, ktorú 61. Teda aby tomu tak naozaj bolo, musia navrhujem na druhú prejudiciálnu otázku 39, byť splnené nasledujúce predpoklady: 1. mohli poskytovať aj spoločnosti z iných prijímajúca spoločnosť musí zabezpečovať členských štátov, aj keby z talianskych štát plnenie povinností vo verejnom záujme; 2. nych prostriedkov nedostali nič 40. Keďže by kritériá výpočtu odmeny musia byť vopred CAF boli schopné poskytovať služby ich stanovené objektívnym a transparentným adresátom bez akýchkoľvek nákladov spôsobom; 3. výška odmeny môže pokrývať a vďaka týmto odmenám z verejných pro len dodatočne vzniknuté náklady zvýšené striedkov by sa ich postavenie posilnilo, o odôvodnený zisk; 4. ak podnikateľ nebol vybraný v rámci verejného obstarávania,

39 — Článok 43 ES má priamy účinok (rozsudok Reyners, už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 10). 41 — Znenie článku 87 ES („narúša alebo hrozí narušením“) dáva 40 — Výnimočne by mohli zriadiť CAF len zahraničné spoločnosti najavo cieľ, ktorým je zabrániť súčasnému alebo potenciál s najmenej 50 000 zamestnancami v Taliansku v postavení nemu narúšaniu hospodárskej súťaže. Calvo Caravaca, A. L., sprostredkovateľov poverených odvádzaním dane a Carrascosa González, J. (už citované, s. 737) vyslovili, že na a poskytovať služby uvedené v článku 37 ods. 2 legislatívneho splnenie faktickej podmienky uvedenej v článku 87 ES stačí, dekrétu č. 241 z roku 1997 za odmenu z verejných ak existuje jednoduchá, konkrétna a reálna možnosť, že prostriedkov uvedenú v článku 38 ods. 2 tohto dekrétu. k narušeniu dôjde.

I - 2958

SERVIZI AUSILIARI DOTTORI COMMERCIALISTI

ktoré umožňuje vybrať uchádzača poskytu To rovnako platí aj pre druhú časť posled júceho spoločnosti najvýhodnejšie služby, ného predpokladu, pretože ak subjekty musí byť rozsah kompenzácie vypočítaný tvoriace CAF neboli vyberané v rámci verej v závislosti od nákladov, ktoré by priemerný, ného obstarávania, je spomínaný vnútro dobre riadený podnik vynaložil na plnenie štátny súd príslušný overiť, či výška prijatej úloh vo verejnom záujme (pozri body 87 až protihodnoty bola stanovená podľa vyššie 93 uvedeného rozsudku) 42. uvedených kritérií.

62. Niet pochýb o tom, že prvé dva pred poklady sú v talianskej právnej úprave 64. Na záver môjho odôvodnenia uvádzam, splnené. Služby spomínané v bodoch 16 že sporný režim nemôže byť zdôvodnený a 17 týchto návrhov, ktoré, pokiaľ ide žiadnou z výnimiek uvedených v článku 87 o zjednodušené daňové priznania, musia ods. 2 a 3 ES; okrem toho medzi Komisiou poskytovať CAF, sú jasne vymedzené a nič a Talianskou republikou neprebehla žiadna nebráni tomu, aby ich členský štát považoval komunikácia v zmysle článku 88 ES. za služby vo verejnom záujme, keďže ich cieľom je pomáhať občanom plniť svoju základnú povinnosť napĺňať štátnu poklad nicu a prispievať na financovanie verejných výdavkov. Navyše odmenu stanovuje zákon zakotvujúci spôsoby jej aktualizácie (v článku 38 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 241 z roku 1997). 65. Na základe vyššie uvedených úvah navr hujem Súdnemu dvoru, aby o poslednej prejudiciálnej otázke rozhodol, že také opat renie, aké je predmetom konania vo veci samej, ktoré stanovuje vyplatenie odmeny zo štátneho rozpočtu v prospech podnikov poskytujúcich určité služby v poradenstve 63. Analýza tretieho predpokladu však a osvedčovaní v daňových veciach, je štátnou predsa len presahuje kompetencie Súdneho pomocou v zmysle článku 87 ES, ak uvedené dvora a patrí do pôsobnosti Corte d'appello podniky neboli vyberané v rámci verejného di Milano, pretože si vyžaduje skúmanie obstarávania umožňujúceho vybrať uchádza skutočností podstatných pre spor vo veci čov schopných poskytovať predmetné služby samej a príslušnosť na rozhodnutie o nich. s minimálnymi nákladmi pre spoločnosť a ak rozsah kompenzácie nebol určený na základe analýzy nákladov, ktoré by s prihliadnutím na primeraný zisk vynaložil priemerný, dobre 42 — Rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 až riadený podnik zameraný na splnenie poža C-38/01, Zb. s. I-14243, túto myšlienku opätovne predkladá v bodoch 31 a nasl. dovaných úloh vo verejnom záujme.

I - 2959

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-451/03

VI — Návrh

66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Corte d'appello di Milano, takto:

1. Články 82 ES a 86 ES sa na takú vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, neuplatňujú.

2. Článok 43 ES sa musí vykladať tak, že bráni použitiu takej právnej úpravy členského štátu, ktorá priznáva výlučné právo poskytovať určité služby v poradenstve a osvedčovaní v daňových veciach vymedzenej kategórii organizácií, a tým zakazuje výkon týchto činností hospodárskym subjektom z iných krajín Spoločenstva, ktoré spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti a majú v úmysle sa na účel vykonávania týchto činností usadiť na jeho území.

3. Také opatrenie, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje vyplatenie odmeny zo štátneho rozpočtu v prospech podnikov, ktoré poskytujú určité služby v poradenstve a osvedčovaní v daňových veciach, je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ES, ak uvedené podniky neboli vybrané v rámci verejného obstarávania umožňujúceho vybrať uchádzačov schopných poskytovať pred metné služby s minimálnymi nákladmi pre spoločnosť a ak rozsah kompenzácie nebol určený na základe analýzy nákladov, ktoré by s prihliadnutím na primeraný zisk vynaložil priemerný, dobre riadený podnik zameraný na splnenie požadovaných úloh vo verejnom záujme.

I - 2960

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.