C-453/03

2. Všetky dotknuté súdy chcú vedieť, či tým, 3. Consiglio di Stato a Rechtbank te 's- že sa uložila povinnosť výrobcom krmív Gravenhage napokon tiež položili niekoľko uvádzať na označeniach krmív a zákazníkovi otázok vo veci výkladu. Prvý súd sa na jeho žiadosť informácie o množstvách s osobitným odkazom na smernicu pýta, či kŕmnych surovín použitých pri ich výrobe, je je uplatniteľná v prípade, ak neexistuje citovaná smernica neplatná, pretože sa príslušný zoznam surovín, použiteľných v kŕmnych zmesiach; druhý súd sa pýta všeobecnejšie, či môžu vnútroštátne správne orgány rovnako ako súdne orgány formou 1 — Jazyk prednesu: taliančina. predbežného opatrenia odložiť výkon vnú­ 2 — Uznesenie High Court of Justice, Queen's Bench Division Spojeného kráľovstva zo 6. októbra 2003; uznesenie Consiglio troštátnych opatrení, ktorými sa vykonávajú di Stato Talianska z 11. novembra 2003, a uznesenie právne predpisy Spoločenstva so spornou Rechtbank te 's-Gravenhage Holandska z 22. apríla 2001. 3 — Ú. v. ES L 63, s. 23; Mim. vyd. 03/035, s. 245. platnosťou.

I - 10429

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-453/03, C-11/04, C-12/04 A C-194/04

I — Právna úprava Spoločenstva postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu.

Článok 152 ES

4. Až do platnosti Amsterdamskej zmluvy sa museli opatrenia v oblasti spoločnej poľno­ hospodárskej politiky, ktoré sledovali tiež účel ochrany verejného zdravia, prijímať 4. Rada v súlade s postupom uvedeným postupom konzultácií na základe článku 37 [v článku — neoficiálny preklad] 251 a po ES. porade s Hospodárskym a sociálnym výbo­ rom a Výborom regiónov prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku prijatím:

6. Výroba a obchodovanie s kŕmnymi zme­ sami sú upravené v smernici Rady 79/373/ EHS z 2. apríla 1979 (ďalej len „smernica 79/373") 5.

10. Podľa normotvorcu totiž tieto krízy preukázali nevhodnosť súčasných ustano­ vení, pričom názorne ukázali „potrebu pod­ robnejších kvalitatívnych a kvantitatívnych 7. Táto smernica bola rôznymi smernicami informácií o zložení kŕmnych zmesí" (odô­ viackrát zmenená a doplnená, najmä v časti, vodnenie č. 4). Okrem toho, že tieto údaje, ktorá nás teraz zaujíma, týkajúcej sa ozna­ najmä kvantitatívne, predstavujú „dôležitý čovania kŕmnych zmesí určených pre hospo­ zdroj informácií pre chovateľov" (odôvodne­ dárske zvieratá. nie č. 8), totiž podľa normotvorcu vyvolajú „prínos pre zdravie ľudí", keďže „môžu pomôcť zabezpečiť, že prípadné kontamino­ vané kŕmne suroviny sa môžu vystopovať až k ich výrobným šaržám". Navyše ,,zabráni[a] zničeniu produktov, ktoré nepredstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí" 8. K prvej zmene a doplnení v tejto súvislosti (odôvodnenie č. 5). došlo smernicou 90/44/ES (ďalej len „smer­ nica 90/44") 6. Harmonizovala náležitosti označovania podľa systému „flexibilného usporiadania deklarácií" (ôsme odôvodne­ nie), na základe ktorého osoba zodpovedná za označovanie musela vymenovať použité kŕmne suroviny v klesajúcom poradí podľa hmotnosti, avšak bez toho, aby bolo potrebné 11. Podľa článku 1 bodu 1 písm. a) smernice upresniť množstvá. Okrem toho bolo možné 2002/2, ktorým sa mení a dopĺňa článok 5 zvoliť si, či sa tieto zložky uvedú svojím ods. 1 písm. j) smernice 79/373, musí špecifickým názvom alebo všeobecným v súčasnosti označenie obsahovať aj názvom kategórie, do ktorej zložka patrí (článok 1 bod 5).

14. Článok 1 ods. 5, ktorým sa mení a dopĺňa druhý odsek článku 12 smer­ nice 79/373, napokon stanovuje:

„1. Všetky kŕmne suroviny použité v kŕmnej zmesi sa uvedú s ich špeci­ fickými názvami. „[Členské štáty] ustanovia, že výrobcovia kŕmnych zmesí budú povinní na požiadanie sprístupniť na kontrolu orgánom zodpoved­ ným za vykonávanie úradných kontrol aký­ koľvek doklad týkajúci sa zloženia kŕmnych zmesí určených na zavedenie do obehu, 2. Uvádzanie kŕmnych surovín v krmivách ktorý spresní informácie poskytované pro­ podlieha týmto pravidlám: stredníctvom označenia."

I - 10432

ABNA A I.

15. Pokiaľ ide o to, čo je dôležité č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa v prejednávanej veci, je napokon potrebné ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky pripomenúť, že okrem znenia uvedeného potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad v normatívnej časti článkov vyžadovala pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy smernica 2002/2 vo svojom odôvodnení v záležitostiach bezpečnosti potravín 8, hoci č. 10, aby Komisia predložila správu Európ­ sa priamo nedotýka riešenia tejto veci. skemu parlamentu a Rade „do 31. decembra 2002 s priloženým vhodným návrhom na založenie [vypracovanie — neoficiálny pre­ klad] pozitívneho zoznamu, pričom sa zoberú do úvahy závery zo správy".

18. Podľa článku 3 ods. 15 tohto nariadenia „vysledovateľnosť" znamená

vých účinkov na zdravie, ale pretrváva e forestali (minister poľnohospodárstva vedecká neistota, môžu sa prijať dočasné a lesného hospodárstva) z 25. júna 2003, opatrenia na riadenie rizika potrebné na o zmenách a doplneniach v prílohách zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdra­ zákona č. 281 z 15. februára 1963 via, pre ktorú sa rozhodlo spoločenstvo, až o právnej úprave obchodu s krmivami, do ďalších vedeckých informácií pre kom­ ktorým sa uplatňuje smernica 2002/2/ plexnejšie vyhodnotenie rizika." ES z 28. januára 2002 (ďalej len „talian­ sky dekrét") 11,

— v Holandsku nariadením č. PDV-25 II — Vnútroštátna právna úprava z 11. apríla 2003 (ďalej len „holandské nariadenie") 12, ktorým sa mení a dopĺňa Verordening PDV diervoeders 2003 (nariadenie Productschap Diervoeder o krmivách 2003). 20. Smernica 2002/2 bola prebratá:

III — Skutkový stav a konanie — v Spojenom kráľovstve nariadeniami Feeding Stuffs (Sampling and Analysis) a Feeding Stuffs (Enforcement) (Amendment) (England) Regulations 2003 (nariadenie pre kontrolu vzoriek a rozbor krmív a vykonávacie nariadenie Vo veci C-453/03 pre Anglicko, ďalej len „anglické naria­ denia") , ktorými sa menia a dopĺňajú Feeding Stuffs Regulations 2000 10,

21. Žalobou z 8. septembra 2003, ktorú podali ABNA Ltd, Denis Brinicombe (zdru­ ženie), Bocm Pauls Ltd, Devenish Nutrition Ltd, Nutrition Services (International) Ltd — v Taliansku dekrétom, ktorý vydal a Primary Diets Ltd (ďalej len spolu Ministro delle Politiche agricole „ABNA"), spoločnosti, ktoré všetky vykoná-

9 — SI 2003/1503. 11 — GURI č. 181 zo 6. augusta 2003. 10 — SI 2000/2481. 12 — PDO-blad č. 42 z 27. júna 2003.

b) je v rozpore so zásadou práva vlastniť 25. TAR zamietol návrh na vydanie pred­ majetok; bežného opatrenia. Proti uzneseniu

I - 10435

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-453/03, C-11/04, C-12/04 A C-194/04

o zamietnutí teda podali odvolanie na pečenstvom ochorení, ktorým treba Consiglio di Stato. predísť, a v každom prípade je opod­ statnená vzhľadom na zásadu propor­ cionality, pretože považuje za ne­ dostatočné na účely dosiahnutia cieľov verejného zdravia to, že informačné povinnosti výrobcov krmív voči verej­ ným úradom, ktoré sú povinné dodržia­ 26. Tento súd, ktorý mal rovnako ako vať tajomstvo a ktoré sú príslušné na anglický súd vážne pochybnosti o platnosti kontrolu ochrany zdravia, táto smernica smernice 2002/2 najmä z dôvodu, že ukladá určuje v rozpore so všeobecnou práv­ povinnosť uvádzania podrobných informácií nou úpravou týkajúcou sa povinnosti o množstvách surovín aj pre krmivá rastlin­ uviesť na označeniach krmív na rastlin­ ného pôvodu, ktoré považuje za neškodné nej báze kvantitatívny podiel použitých pre verejné zdravie, uznesením z 11. novem­ surovín? bra 2003 odložil platnosť napadnutých vnú­ troštátnych ustanovení. Osobitným opatre­ ním položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

3. Je smernica 2002/2/ES v prípade, že nezodpovedá zásade proporcionality, „1. Má sa článok 152 ods. 4 pism. b) ES v rozpore so zásadou práva vlastniť vykladať v tom zmysle, že je správnym majetok, zaručenou občanom členských právnym základom na prijatie ustano­ štátov?" vení o označovaní, ktoré sú obsahom smernice 2002/2/ES, hoci ide o označovanie rastlinných krmív?

produttori alimenti zootecnici — ASSAL- nosti, ak neexistuje analýza nebezpečen­ ZOO (ďalej len spolu „Ferrari Mangimi") stiev vychádzajúca z vedeckých štúdií, napadli pred TAR taliansky dekrét, pričom sa ktorá ukladá toto preventívne opatrenie domáhali predbežného odkladu jeho výkonu z dôvodu možnej súvislosti medzi a jeho následného zrušenia. množstvom použitých surovín a nebez­ pečenstvom ochorení, ktorým treba predísť, a v každom prípade je opod­ statnená vzhľadom na zásadu pro­ porcionality, pretože považuje za nedo­ statočné na účely dosiahnutia cieľov verejného zdravia to, že informačné povinnosti výrobcov krmív voči verej­ ným úradom, ktoré sú povinné dodržia­ 28. Rovnako ako prvým žalobkyniam zamie­ vať tajomstvo a ktoré sú príslušné na tol TAR návrh na vydanie predbežného kontrolu ochrany zdravia, táto smernica opatrenia. Aj proti tomuto uzneseniu určuje v rozpore so všeobecnou práv­ o zamietnutí podali odvolanie na Consiglio nou úpravou týkajúcou sa povinnosti di Stato, ktorý po tom, ako predbežným uviesť na označeniach krmív na rastlin­ opatrením odložil platnosť napadnutého nej báze kvantitatívny podiel použitých dekrétu, položil Súdnemu dvoru v zmysle surovín? článku 234 ES obdobné prejudiciálne otázky o platnosti smernice 2002/2 a navyše jednu výkladovú otázku a tieto otázky znejú takto:

„1. Má sa článok 152 ods. 4 pism. b) ES vykladať v tom zmysle, že je správnym právnym základom na prijatie ustano­ vení o označovaní, ktoré sú obsahom smernice 2002/2/ES, hoci ide o označovanie rastlinných krmív?

3. Má sa smernica 2002/2/ES vykladať v tom zmysle, že jej uplatňovanie, a teda účinnosť, závisí od prijatia pozitívneho zoznamu surovín, ktoré sa 2. Je smernica 2002/2/ES v časti, v ktorej, uvádzajú s ich špecifickými názvami, aj pre krmivá na rastlinnej báze, stano­ ako je to uvedené v odôvodnení č. 10 vuje povinnosť presného uvedenia suro­ a v správe Komisie [KOM(2003) 178, vín použitých v kŕmnych zmesiach, konečné znenie] z 24. apríla 2003, alebo dôvodná na základe zásady obozret­ sa táto smernica musí uplatňovať

34. Toto nové nariadenie však nezískalo potrebné schválenie ministrom, ktorý sa domnieval, že čisto administratívny odklad 30. V písomnej časti konania predložili predpisov, ktorými sa preberá smernica, by pripomienky F.lli Martini, Ferrari Mangimi, bol v rozpore s právom Spoločenstva, ktoré vlády Grécka a Španielska, ako aj Európsky vyhradzuje takúto právomoc iba vnútroštát­ parlament, Rada a Komisia. nym súdnym orgánom.

I - 10438

ABNA A I.

35. Keďže vládne orgány nevykonali priame nosť uvádzať percentuálne podiely, opatrenia, Nevedi požiadala Rechtbank te 's- neplatný z dôvodu: Gravenhage, aby formou predbežného opa­ trenia odložila výkon nariadenia, ktoré prijal Productschap.

a) chýbajúceho právneho základu v článku 152 ods. 4 písm. b) ES;

36. Holandský súd sa domnieval, že povin­ nosť, stanovená v smernici s ohľadom na označovanie hmotnostného percentuálneho podielu zložiek suroviny použitých v krmi­ vách, nemá na rozdiel od toho, čo vyžaduje b) porušenia základných práv ako článok 152 ES, žiadnu priamu spojitosť práva vlastniť majetok a práva na s ochranou verejného zdravia a núti výrob­ slobodný výkon povolania; cov zverejniť konkurentom tajné informácie, podstatné pre ich podniky.

42. Podľa vnútroštátnych súdov totiž tieto IV — Právna analýza ustanovenia mohli byť prijaté na nesprávnom právnom základe [článok 152 ods. 4 písm. b) namiesto článku 37 ES] a mohli porušovať zásadu práva vlastniť majetok a právo na slobodný výkon podnikania, ako aj zásadu proporcionality, obozretnosti a zákazu diskriminácie. 40. Ako bolo vidieť vo vyššie uvedených veciach, dôležité sú v podstate tri otázky.

43. Ako som už uviedol, vo veci C-12/04 taliansky súd popri tejto hlavnej prejudiciál- nej otázke položil aj výkladovú otázku, ktorá sa týka možnosti uplatňovať smernicu 41. Hlavná otázka sa týka platnosti článku 1 2002/2 pri neexistencii príslušného pozitív­ bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4 smer­ neho zoznamu kŕmnych surovín použitých nice 2002/2, ktorý ukladá výrobcom kŕm­ v kŕmnych zmesiach pre zvieratá.

I - 10440

ABNA A I.

44. Výkladovú povahu má napokon aj tretia holandský súd, ktorý podľa ich názoru otázka. Touto otázkou sa holandský súd vo nedostatočne opísal skutkové a právne okol­ všeobecnosti pýta, či správne orgány člen­ nosti konania vo veci samej a nedostatočne ského štátu môžu formou predbežného objasnil dôvody, pre ktoré pochybuje opatrenia odložiť uplatňovanie právnych o platnosti smernice. predpisov, ktorými sa preberá akt Spoločen­ stva, ktorého platnosť je pochybná, pokiaľ už súd iného členského štátu položil v tejto súvislosti prejudiciálnu otázku o jeho plat­ nosti.

48. Podľa môjho názoru je však táto výhrada príliš formálna.

tieto údaje umožňujú na jednej strane 53. Zdá sa mi, že týmto spôsobom holandský Súdnemu dvoru „poskytnúť užitočné odpo­ súd dostatočne opísal právne a skutkové vede" vnútroštátnemu súdu a na druhej okolnosti položenej otázky a v potrebnom strane „vládam členských štátov, ako aj iným rozsahu objasnil dôvody návrhu na začatie dotknutým účastníkom, aby mohli predložiť prejudiciálneho konania na Súdnom dvore. pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súd­ Tieto okolnosti umožnili všetkým dotknu­ neho dvora". 14 tým účastníkom konania, vrátane inštitúcií, ktoré sa v tejto veci, ako aj v súvisiacich veciach vyjadrili, predložiť svoje pripomienky k týmto otázkam, na ktoré môže podľa môjho názoru Súdny dvor užitočne odpove­ dať.

51. Holandský súd potom, ako v uznesení opísal podstatný právny rámec, upresnil, že Nevedi napadla nariadenie, ktoré vydal Pro­ ductschap, ktorým sa preberá smernica 2002/2 a že vážne pochybuje o platnosti niektorých jej ustanovení. 54. Z tohto dôvodu sa domnievam, že

uznesenie

Rechtbank te 's-Gravenhage je prípustné a zaslúži si rovnako ako anglické a talianske odpoveď Súdneho dvora.

Úvod 58. Druhým bodom je primárna dôležitosť, ktorá sa priznáva verejnému zdraviu v právnom poriadku Spoločenstva. Zaistenie ,,príspevk[u] na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia" je totiž cieľom Spoločenstva [článok 3 ods. 1 pism. p) ES], ktorá sa musí sledovať „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností" samého Spolo­ čenstva (článok 152 ods. 1 ES). Ide teda 56. Skôr ako začnem toto preskúmanie, zdá o „nezrušiteľnú" požiadavku „všeobecného sa mi nevyhnutné ihneď poukázať na nie­ záujmu", ktorú musia inštitúcie stále „brať do ktoré pevné body, z ktorých je podľa môjho úvahy pri výkone svojej právomoci". 1 7Pri názoru potrebné vychádzať, keď má tak, ako zvažovaní záujmov, ktoré tento výkon pri­ je to v prejednávanej veci, Súdny dvor náša, musia inštitúcie priznať tejto požia­ posúdiť zákonnosť opatrení spoločnej poľ­ davke „väčší význam ako úvahám hospodár­ nohospodárskej politiky, ktorých cieľom skej povahy" 18, pričom môžu dospieť podľa úmyslu inštitúcií je ochrana verejného k vyvodeniu „aj značných negatívnych zdravia. hospodárskych dôsledkov pre niektoré hospodárske subjekty". 1 9

57. Prvým bodom je tvrdenie, že v takej oblasti, akou je spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vyžaduje zložité politické, hospodárske a sociálne úvahy, má normo- tvorca Spoločenstva „širokú právomoc voľnej úvahy" 15.V dôsledku toho musí v tejto oblasti súdne preskúmanie Súdneho dvora smerovať k ubezpečeniu, že namietaný akt nemá zjavné nedostatky; presnejšie pove­ dané, Súdny dvor sa musí obmedziť na posúdenie, či príslušná inštitúcia „zjavne 59. Na druhej strane Súdny dvor v minulosti neprekročila medze svojej právomoci voľnej považoval za platné, alebo lepšie povedané, úvahy" alebo či akt, ktorý prijala „nemá za nie zjavne neplatné opatrenia poľnoho­ zjavné vady alebo nezneužíva právomoc". 16 spodárskej politiky, príliš zaťažujúce hos­ podárske subjekty, čím odôvodnil „tiež značné" obmedzenie ich záujmov.

1. O právnom základe 64. Pokiaľ ide o cieľ, ako to správne podotkli inštitúcie, ktoré v prejednávanej veci pred­ ložili pripomienky, ktoré v tomto bode podporili vlády Francúzska, Grécka, Talian­ ska a Holandska, z odôvodnení smernice 62. Prvý dôvod, pre ktorý vnútroštátne súdy vyplýva, že po kríze BSE a dioxínovej kríze pochybujú o platnosti smernice, najmä jej normotvorca Spoločenstva považoval usta­ článku 1 bodu 1 písm. b) a bodu 4, sa týka novenia smernice 79/373, ktoré obmedzovali správnosti právneho základu aktu. Pýtajú sa povinnosti výrobcov krmív iba na vymeno­ najmä, či by tieto ustanovenia mohli byť vanie použitých kŕmnych surovín na ozna­ oprávnene založené na článku 152 ods. 4 čení, za nedostatočné (odôvodnenie č. 4). písm. b) ES, ktorý umožňuje Európskemu parlamentu a Rade prijímať „odlišne od článku 37, opatren[ia] v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých 21 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského prekladu návrhov význam. 22 — Rozsudky zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 43; z 30. januára 2001, Španielsko/Rada, C-36/98, Zb. s. I-779, bod 58, a z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, 20 — Rozsudok Affish, už citovaný. C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 93.

I - 10444

ABNA A. I..

65. Preto sa rozhodol rozšíriť tieto povin­ 68. Z tohto rozboru cieľa a obsahu smernice nosti tak, že uložil povinnosť podrobnejších podľa môjho názoru vyplýva, že priamym „kvalitatívnych" a „kvantitatívnych" informá­ cieľom namietaných ustanovení v spojení cií. Podľa jeho názoru totiž vyvolajú „prínos s ostatnými vyššie citovanými právnymi pre zdravie ľudí", keďže „môžu pomôcť predpismi bolo zvýšiť úroveň ochrany verej­ zabezpečiť, že prípadné kontaminované ného zdravia prostredníctvom rozšírenia kŕmne suroviny sa môžu vystopovať až informácií o zložení krmív, ktoré sa majú k ich výrobným šaržám". Okrem toho poskytovať chovateľom a verejným orgánom. ,,zabráni[a] zničeniu produktov, ktoré nepredstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí" (odôvodnenie č. 5).

Súdny dvor, na posúdenie správnosti práv­ 2. O proporcionalite a o základných právach neho základu je potrebné overiť nielen to, či vlastniť majetok a práva na slobodný výkon namietaný akt stanovuje cieľ, pre ktorý podnikania Zmluva priznáva normotvornú právomoc inštitúciám, ale tiež, či je „skutočne" určený na tento účel a najmä, či je spôsobilý ho dosiahnuť.

74. Hlavný dôvod neplatnosti v tejto veci sa totiž nepochybne týka proporcionality. A to tým viac, že príslušné posúdenie sa, ako sme videli, nielen čiastočne zhoduje s posúdením s ohľadom na právny základ, ale ako je 72. Ak je tento môj výklad správny, tak je pri zrejmé v tomto prípade, prekrýva sa preskúmaní právneho základu potrebné, ako s kontrolou dodržiavania základných práv to tiež podčiarkla dánska vláda na pojedná­ vlastniť majetok a na slobodný výkon pod­ vaní, posúdenie spôsobilosti aktu dosiahnuť nikania, čím tiež spôsobuje, že osobitný sledovaný cieľ, ktoré je veľmi podobné rozbor je nadbytočný. posúdeniu zásady proporcionality, ktorá, ako je známe, vyžaduje, aby nástroje, ktoré predpokladá právny predpis Spoločenstva, boli práve „spôsobilé uskutočniť sledovaný účel" a „nezachádzali nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa". 24

75. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž môžu tieto dve základné práva „vo vzťahu k úlohe, ktorú majú v spoločnosti" podliehať „obmedzeniam", tie však nemôžu predstavo­ vať „neprimeraný zásah" vzhľadom na účel 73. Keďže v skúmaných veciach bol rovnako všeobecného záujmu, ktorý sledujú. 25 Inými namietaný neprimeraný charakter článku 1 slovami, prípadné obmedzujúce opatrenia bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4 smernice, musia zachovávať práve zásadu proporcio­ pristúpim zároveň k príslušnému posúdeniu. nality.

77. Ako v podstate pripúšťa aj ABNA, stačí naopak overiť, či sú ustanovenia smernice 2002/2, ktoré ukladajú výrobcom krmív povinnosť zverejniť toto zloženie, primerané 80. Podľa žalobkýň totiž na rozdiel od toho, a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany čo sa uvádza v odôvodnení č. 5 smernice, verejného zdravia, ktorý chcú sledovať. Ak tieto informácie v skutočnosti neprispievajú sú, tak tieto ustanovenia zachovávajú zásadu k vysledovateľnosti kontaminovaných kŕm­ proporcionality, či sa berie do úvahy samo­ nych surovín. Podľa ich názoru uvedenie statne alebo ako hranica potenciálnych množstiev použitých surovín bez akéhokoľ­ obmedzení uvedených základných práv. Ak vek odkazu na dodávateľa alebo na výrobnú nie sú, postačuje to na to, aby sa vyhlásili za šaržu, do ktorej patria, nedáva chovateľom nezákonné bez toho, aby boli potrebné ďalšie žiadnu informáciu o pôvode týchto surovín, posúdenia. a teda neumožňuje im zistiť ich prítomnosť v nadobudnutých krmivách.

81. Aj keby tieto údaje prispeli k vysledova­ 78. Po tomto úvode pristúpim konečne teľnosti, namietané ustanovenia by boli aj tak k overeniu, či ciele uvedené v článku 1 bode nespôsobilé na ochranu verejného zdravia, 1 písm. b) a v článku 1 bode 4 smernice: a) sú pretože sa vzťahujú iba na výrobcov kŕmnych spôsobilé na dosiahnutie cieľa ochrany verej­ zmesí určených na obchodovanie a nie aj na ného zdravia; b) nezachádzajú nad rámec výrobcov krmív, určených na vlastnú spo­ toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto trebu, a teda na tie podniky, ktoré vyrábajú cieľa. na vlastnom hospodárstve kŕmne zmesi,

I - 10448

ABNA A I.

87. Ako však podotkla Komisia a holandská menšie množstvo. A to bez toho, aby bolo a dánska vláda, aj údaje o množstve môžu potrebné čakať na výsledky laboratórnych „pomôcť... vystopovať" (odôvodnenie č. 5) 26, rozborov, ale jednoducho na základe údajov pričom skutočne urýchlia zistenie kontami­ uvedených na označení alebo vyžiadaných od novaných prísad s cieľom zničiť krmivá, ktoré výrobcu. ich obsahujú.

90. Dánska vláda na pojednávaní uviedla konkrétny príklad, ktorý veľmi'dobre objas­ ňuje tento druh prínosu. 88. Ako totiž správne podotkla holandská vláda, keď sa u zvieraťa alebo v potravine, ktorá z neho pochádza, nájde nebezpečná látka, informácie o množstve umožňujú chovateľovi a orgánom rýchlo a s primeranou presnosťou zistiť prísadu krmiva, ktorá obsahuje túto látku, a teda aj urýchliť rekonštrukciu cesty, ktorú táto látka sledovala vo fáze výroby, spracovania a distribúcie. 91. Táto vláda pripomenula, že v auguste 2004 sa v rámci bežných kontrol zistilo, že mlieko, ktoré vyrába jeden dánsky poľnoho­ spodár, obsahovalo veľmi vysoký obsah aflatoxínu, karcinogénnej látky, produkova­ nej určitými druhmi húb, ktoré sa roz­ množujú najmä na obilninách. Označenia na krmivách podávaných dobytku tohto poľnohospodára uvádzali prítomnosť veľ­ kého podielu talianskej biologickej kukurice zo zberu v roku 2003. Z jednoduchého čítania tohto označenia mohli dánske orgány 89. Ak je totiž obsah zistenej látky u zvieraťa zistiť, že kontaminovanou látkou bola vysoký, je možné rozumne predpokladať, že s veľkou pravdepodobnosťou práve talianska je obsiahnutá v prísade alebo v jednej kukurica. Na základe tejto prvej jednoduchej z prísad nachádzajúcich sa v krmive vo informácie o množstve mohli prijať vhodné väčšom množstve. Ak je naopak obsah veľmi kontrolné opatrenia pre všetky šarže krmív nízky, je možné rozumne predpokladať, že pochádzajúcich od toho istého výrobcu, táto látka sa nachádza v prísade, ktorá má ktoré mali rovnako vysoký obsah tejto obilniny. Keby naopak nemali k dispozícii informácie o množstve, museli by orgány 26 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. čakať na výsledky laboratórnych rozborov,

96. Žalobkyne v sporoch, ktoré sú pred­ metom konaní vo veciach samých však ešte namietajú, že na rozdiel od presných infor­ mácií, ktoré sa majú poskytovať zákazníkom podľa článku 1 bodu 1 písm. b), informácie 93. Keď totiž výrobca zistí, že surovina, o množstve, ktoré sa majú uvádzať na ktorú použil, je kontaminovaná nebezpečnou označení podľa článku 1 bodu 4, nie sú látkou, prostredníctvom výrobného čísla úplne podrobné, keďže povoľujú toleranciu šarže môže upozorniť chovateľov, ktorí na­ ± 15 %. Žalobkyne pokračujú, že teda aspoň dobudli krmivá, ktoré ju obsahujú. V tejto tieto teda nie sú spôsobilé dosiahnuť sledo­ etape však sami chovatelia a orgány môžu vaný cieľ. prostredníctvom údajov o množstve pocho­ piť, koľko z tejto látky bolo spotrebované zvieratami, a následne postupovať pri opa­ treniach, ktoré musia prijať, pričom tam, kde je to možné, sa vylučuje nedôvodné zabíjanie dobytka a sťahovanie krmív.

97. V tejto súvislosti dánska vláda na pojed­ návaní tvrdila, že podľa jej skúseností sú 94. Za týchto okolností sa mi zdá, že môžem informácie uvedené na označení, hoci obsa­ dospieť k záveru, že pomoc pri vysledovateľ­ hujú priestor pre toleranciu, spôsobilé rýchlo nosti, aj keď je obmedzená, existuje a je a vyššie uvedeným spôsobom určiť kontami­ účinná. nované prísady krmiva.

I - 10450

ABNA A I.

102. Po tomto úvode žalobkyne tvrdeniami, ktoré uviedli aj vnútroštátne súdy, tvrdia, že dotknuté opatrenia zachádzajú nad rámec toho, čo je potrebné na ochranu verejného zdravia, keďže:

100. Toto posúdenie je však významné z hľadiska nevyhnutnosti namietaných usta­ novení, a teda pristúpim k jeho preskúmaniu i) sa vzťahujú aj na kŕmne zmesi rastlinného vo vzťahu k tomuto hľadisku. pôvodu, o ktorých je známe, ako tvrdí najmä

I - 10451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-453/03, C-11/04, C-12/04 A C-194/04

taliansky súd, že sú neškodné pre ľudské „rozpätia", a teda v rámci minimálneho zdravie; a maximálneho rozpätia.

ii) sledovaný cieľ, ktorým je zabrániť opa­ 103. Po pristúpení k posúdeniu týchto tvr­ kovaniu potravinárskych kríz, akými sú dení ďalej podotýkam. krízy BSE a dioxínová kríza, je už zabezpečený ustanoveniami, ktoré zaka­ zujú pridávať do krmív kontaminované prísady, alebo v každom prípade také, ktoré sa považujú za nevhodné pre výživu zvierat, akými sú živočíšne múčky (potenciálne nosiče BSE) alebo 104. i) Pokiaľ ide o údajnú neškodnosť výrobky s vysokým obsahom dioxí- rastlinných krmív, súhlasím s Radou, ktorá nov 27; tvrdí, že toto tvrdenie je zo skutkového hľadiska nesprávne. Mnohé nežiaduce látky vo výžive zvierat 29 majú totiž rastlinný pôvod a nachádzajú sa alebo sa rozmnožujú práve vo výžive rastlinného pôvodu.

I - 10452

ABNA A I.

najmä na obilninách a škrupinových plo­ 108. iii) Napokon, pokiaľ ide o možné menej doch. Práve tieto toxíny boli okrem iného obmedzujúce opatrenia, ktoré som uviedol pôvodcom kontaminácie biologickej kuku­ vyššie (pozri bod 102 vyššie), pripomínam rice, ktorá sa vyskytla v lete roku 2004 predovšetkým, že normotvorca je povinný v Dánsku (pozri bod 91 vyššie). použiť ich iba v prípade, ak nastane otázka volby medzi „viacerými opatreniami", rov­ nako „primeranými". 30

106. Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno 109. Tak to nie je predovšetkým v prípade s určitosťou povedať, že krmivá rastlinného jednoduchého vymenovania prísad pôvodu sú nevyhnutne bezpečné a že roz­ v zostupnom poradí podľa hmotnosti. Takéto šírenie povinnosti označovania uvedenej vymenovanie je už totiž stanovené v smernici v smernici 2002/2 aj na ne je preto 90/44 a sám normotvorca ho považuje za nevhodné (pozri odôvodnenie č. 4 smernice 2002/2; pozri body 8 - 1 0 vyššie), keďže vylučuje akékoľvek údaje kvantitatívneho druhu, nemôže prispieť k vysledovateľnosti, ktorú naopak umožňujú namietané ustano­ venia, a teda nie je vhodné na ochranu verejného zdravia v rovnakom rozsahu ako tieto ustanovenia.

111. Podľa môjho názoru by teda bolo nelogické a v rozpore s cieľom, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdra­ via, vylúčiť spomedzi adresátov informácií týkajúcich sa výživy zvierat tých, ktorí ich 115. Naopak, neplatí to o ďalšej povinnosti chovajú a obchodujú s nimi, a teda priamo uvedenej v článku 1 bode 1 písm. b), ktorou dotknutú osobu zodpovednú za ich bez­ sa ukladá výrobcom povinnosť poskytovať pečnosť, ako aj za bezpečnosť konečných zákazníkom, ktorí o to požiadajú, presné spotrebiteľov. kvantitatívne zloženie svojho krmiva, a teda práve zloženie, ktoré vnútroštátne súdy považujú za „podstatné" pre samotnú exi­ stenciu dotknutých podnikov.

112. Napokon, pokiaľ ide o možnosť použiť vyhlásenie spôsobom „rozpätia", a teda vyhlásenie percentuálnych podielov prísad v rámci minimálneho a maximálneho roz­ pätia, súhlasím s Radou, keď tvrdí, že 116. Podľa môjho názoru táto druhá povin­ v článku 1 bode 4 smernice bol práve prijatý nosť zjavne zachádza nad rámec toho, čo je takýto systém, a preto ho nemožno nazvať potrebné na ochranu verejného zdravia. neprimeraným.

113. Podľa citovaného právneho predpisu 117. Predovšetkým je stanovená všeobec­ musia totiž výrobcovia krmív uvádzať na ným spôsobom. Na základe jednoduchej označení percentuálne hmotnostné podiely žiadosti zákazníka, a teda aj v prípade, keď kŕmnych surovín s toleranciou ± 15 %. To nehrozí žiadne nebezpečenstvo kontaminá­ konkrétne znamená, že ak kŕmna zmes cie, sú výrobcovia krmív nútení zverejniť obsahuje 80 % zrna, príslušné označenie sa svoje tajné recepty. Okrem toho to musia musí uvádzať v rámci rozpätia medzi 68 % urobiť svojím vlastným zákazníkom, ktorí by a 92 %. sa mohli tým, že často majú poľnohospodár-

3. O zásade obozretnosti

120. Domnievam sa teda, že toto ustano­ venie sa musí považovať za zjavne neprime­ 123. Prvou časťou svojej druhej otázky vo rané. veciach C-11/04 a C-12/04 sa taliansky súd

I - 10455

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — SPOJENÉ VECI C-453/03, C-11/04, C-12/04 A C-194/04

v podstate pýta, či smernica 2002/2 v časti, vyčerpávajúcim spôsobom preukáže skutoč­ v ktorej stanovuje povinnosť presného uve­ nosť a závažnosť takýchto rizík". 31 denia surovín použitých v kŕmnych zme­ siach, porušuje zásadu obozretnosti.

127. Pripomínam tiež, že táto zásada je teraz uzákonená a lepšie špecifikovaná v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 178/2002, v ktorom sa 124. Práve som dospel k záveru, že v časti, stanovuje, že „za určitých okolností, ak sa po v ktorej sa stanovuje povinnosť presného vyhodnotení dostupných informácií zistí uvedenia množstva, by sa mala smernica možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale 2002/2 vyhlásiť za neplatnú z dôvodu jej pretrváva vedecká neistota, môžu sa prijať rozporu so zásadou proporcionality. Zdá sa dočasné opatrenia na riadenie rizika mi teda v zásade nadbytočné určiť, či v tejto potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne časti porušuje aj zásadu obozretnosti. ochrany zdravia, pre ktorú sa rozhodlo Z dôvodu požiadavky úplnosti však preskú­ spoločenstvo, až do ďalších vedeckých infor­ mam aj tento dôvod neplatnosti. mácií pre komplexnejšie vyhodnotenie rizika". 32

132. Svojou štvrtou otázkou vo veci C-12/04 sa taliansky súd pýta, či tým, že sa výrobcom 130. Na túto smernicu sa naopak vzťahuje krmív ukladá prísnejšia povinnosť pri ozna­ všeobecnejšia zásada, ktorú už Súdny dvor čovaní oproti povinnosti výrobcov potravín potvrdil, podľa ktorej „normotvorná činnosť porušujú ustanovenia článku 1 bodu 1 Spoločenstva... nemôže byť obmedzená iba písm. b) a článku 1 bodu 4 smernice zásadu na hypotézy, ktoré sú preukázateľne vedecky rovnosti zaobchádzania. odôvodnené". 33 Vývoj „vedeckých poznat­ kov" totiž nie je „jediným dôvodom, na základe ktorého sa môže normotvorca Spo­ ločenstva rozhodnúť prispôsobiť právnu úpravu Spoločenstva". Pri výkone svojej diskrečnej právomoci, najmä v oblasti poľ­ nohospodárskej politiky a oblasti verejného zdravia, môže preto „prihliadať aj na iné faktory" 34, ako napríklad na narastajúci význam potravinovej bezpečnosti z politic­ kého a sociálneho hľadiska, sociálny poplach spôsobený potravinárskymi krízami a 133. Ferrari Mangimi, ktorú v konaní pod­ následnú nedôveru spotrebiteľov voči urči­ porila španielska vláda, sa domnieva, že tým hospodárskym subjektom a orgánom, smernica zavádza neodôvodnenú diskrimi­ ktoré by ich mali kontrolovať. náciu medzi týmito hospodárskymi sub­ jektmi, keďže ukladá podnikateľom v oblasti krmív povinnosť poskytovať informácie o množstvách použitých surovín, zatiaľ čo obdobnú povinnosť nemajú výrobcovia potravín, ktorí iba musia na označení vyme­ novať v zostupnom poradí na základe hmot­ nosti použité zložky, s označením ich názvu alebo v niektorých prípadoch ich kategórie, 131. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa preto ale bez akéhokoľvek uvedenia množstva domnievam, že zásada obozretnosti sa na (článok 6 ods. 5 a 6 smernice 2000/13 3 5 ). prejednávanú vec nevzťahuje.

136. Toto stanovisko sa mi v konečnom dôsledku zdá byť v súlade s viackrát citova­ ným nariadením č. 178/2002, ktoré s prihliadnutím na to, že hospodárske zvieratá kŕmené krmivami sú aj tak „určené 139. Okrem toho, na rozdiel od potravín sú krmivá na začiatku potravinového reťazca. Preto kým kontaminácia potravín vyrobe­ 36 — Pozri okrem iných rozsudky z 29. júna 1995, SCAC, C-56/94, ných alebo uvedených na trh podnikom Zb. s. I-1769, bod 27; zo 17. apríla 1997, EARL de Kerlast, C-15/95, Zb. s. I-1961, bod 35; zo 17. júla 1997, National môže ohroziť zdravie úzkeho okruhu jeho Farmers' Union a i . ,C-354/95, Zb. s. I-4559, bod 61, zákazníkov, kríza v sektore krmív sa môže a z 13 apríla 2000, Karlsson a i., C-292/97, Zb. s. I-2737, bod 39. geometrickým radom rozšíriť na všetky

I - 10458

ABNA A I.

zvieratá, ktoré ich skonzumujú, a potom na C — O uplatniteľnosti smernice pri absencii všetky výrobky, ktoré z nich pochádzajú, pozitívneho zoznamu surovín použiteľných s potenciálne škodlivými účinkami na veľmi v kŕmnych zmesiach vysoký počet konečných spotrebiteľov.

143. Svojou treťou otázkou vo veci C-12/04 sa v podstate taliansky súd pýta, či je 140. To ma práve vedie k domnienke, že uplatňovanie smernice 2002/2 závislé na obmedzujúcejšia právna úprava pre krmivá je prijatí pozitívneho zoznamu použiteľných objektívne odôvodnená, a teda že v tomto surovín, ktoré sa uvádzajú s ich špecifickými prípade nie je možné hovoriť o diskriminácii. názvami, a či sa táto smernica musí uplatňo­ vať v členských štátoch prv, než bude prijatý pozitívny zoznam surovín predpokladaný v smernici, pričom sa použije zoznam surovín použiteľných v kŕmnych zmesiach so všeobecnými označeniami a definíciami ich obchodných kategórii. 141. Z tohto dôvodu sa domnievam, že ustanovenia článku 1 bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4 smernice neporušujú zásadu rovnosti zaobchádzania.

146. V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenúť niektoré okolnosti, už uvedené 150. Je tiež potrebné pripomenúť, že vo pri opise právneho rámca týchto návrhov svojom odôvodnení č. 10 smernica 2002/2 (pozri body 8 — 16 vyššie). vyžadovala, aby Komisia predložila správu Európskemu parlamentu a Rade „do 31. decembra 2002 s priloženým vhodným návrhom na založenie [vypracovanie — neoficiálny preklad] pozitívneho zoznamu, pričom sa zoberú do úvahy závery zo správy".

152. Po tomto úvode hneď poviem, že podľa smernica, bola do 6. marca 2003. Vnútro­ môjho názoru prebratie a uplatňovanie tejto štátne právny predpisy, ktoré preberali smer­ povinnosti, stanovenej smernicou, uvádzať nicu, sa museli uplatňovať od 6. novembra použité suroviny s ich špecifickými názvami 2003. nezávisí na vypracovaní uvedeného „pozitív­ neho zoznamu" a že členské štáty nemôžu vykonať túto povinnosť tým, že umožnia, aby k dotknutému uvádzaniu informácií dochá­ dzalo prostredníctvom uvádzania všeobec­ ných názvov kategórií. 156. Zdá sa mi, že by bolo nelogické sa domnievať, že normotvorca uložil povinnosť prebrať smernicu do 6. marca 2003, pričom by podmienil jej uplatňovanie prijatím ďal­ šieho opatrenia, ktoré pod podmienkou, že by bolo realizované, by začalo svoj legislatívny 153. Predovšetkým uvádzam, že na rozdiel proces iba dva mesiace predtým a trvalo by od toho, čo sa zdá, že sa domnieva taliansky teda veľmi pravdepodobne aj po tomto súd a ako to správne pripomenula Komisia, dátume. Inými slovami, bolo by nelogické nevyplýva ani z ustanovení smernice, a už sa domnievať, že normotvorca sám chcel svoj vôbec nie z jej odôvodnení a zo správy vlastný akt podmieniť tým, že by vlastne Komisie, že prebratie alebo uplatňovanie spôsobil, že prebratie smernice by bolo tejto smernice závisí na prijatí tohto zoz­ márne a takmer automaticky neuplatniteľné. namu.

157. V skutočnosti nemožno zabudnúť, že 154. Ako zdôraznil aj Európsky parlament, hoci je podrobná, smernica 2002/2 sa ako tento výslovný údaj tiež potvrdzuje chrono­ taká obmedzuje na ustanovenie povinnosti logické preskúmanie povinností, ktoré vyža­ dosiahnutia výsledku, ktorý majú dosiahnuť duje smernica. členské štáty, vhodnými prostriedkami a spôsobmi.

159. Táto úloha by bola určite ľahšia, keby názvov ich obchodných kategórií, a teda existovala nejaká štandardizácia špecifických prostredníctvom systému, ktorý normo- názvov na úrovni Spoločenstva, na ktorú by tvorca Spoločenstva výslovne vylúčil tým, že mohli členské štáty odkázať. Nielen to, ale zrušil smernicu 91/357. ako uznala aj sama Komisia, hoci by táto štandardizácia nemusela viesť k taxatívnemu zoznamu použiteľných látok, je však stále žiaduca na účel zabezpečenia širšej ochrany zákazníkov. Komisia by preto mohla zvážiť jej užitočnosť v rámci novej správy o vykonávaní smernice, ktorá sa má predložiť 162. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa do 6. novembra 2006 (pozri článok 1 ods. 6). domnievam, že prebratie a uplatňovanie smernice 2002/2, najmä povinnosť vymeno­ vať kŕmne suroviny v kŕmnych zmesiach s ich špecifickými názvami, ktorá je stano­ vená v článku 1 bode 4 tejto smernice, nezávisí na vypracovaní zoznamu surovín, ktoré môžu byť použité pri výžive zvierat.

160. Pri neexistencii tejto štandardizácie sú však členské štáty povinné nájsť najvhodnej­ šie prostriedky na prebratie smernice, pri­ čom prípadne môžu použiť tie, ktoré navr­ 163. Túto povinnosť nemôžu členské štáty huje Komisia vo svojich písomných pripo­ prebrať odkazom na zoznam týchto surovín, mienkach a na pojednávaní (vypracovanie obsahujúci všeobecné názvy ich obchodných vnútroštátnych nie taxatívnych zoznamov kategórií. alebo použitie súčasných špecifických názvov surovín).

D — O rozšírení právomoci vnútroštátnych správnych orgánov odložiť výkon vnútroštát­ nych opatrení, preberajúcich akty Spoločen­ 161. V každom prípade nepatrí do právo­ stva spornej platnosti moci Súdneho dvora uvádzať, ktoré z týchto prostriedkov sú najlepšie alebo najľahšie vykonateľné. Súdny dvor môže naopak s určitosťou vylúčiť to, že prebratie povin­ nosti označovania špecifickým názvom sa môže uskutočniť tak, že sa odkáže (ako sa 164. Svojou druhou otázkou sa napokon zdá, že urobil taliansky zákonodarca) na holandský súd pýta, či správne orgány vymenovanie týchto látok podľa všeobecných členského štátu, ktoré určite nie je možné

165. Podľa Nevedi si otázka zaslúži kladnú 168. Odhliadnuc od toho sa však domnie­ odpoveď. Pripomína totiž, že vo veci F.lli vam, že rozsudok F.lli Costanzo nie je vôbec Costanzo 3 8 už Súdny dvor uznal, že vnútro­ rozhodujúci pre odpovedanie predmetnej štátne správne orgány musia rovnako ako otázky. V uvedenom prípade sa diskutovalo, súdne orgány neuplatňovať vnútroštátne či vnútroštátne správne orgány môžu právne predpisy, ktoré sú v rozpore so neuplatňovať vnútroštátne právne predpisy, smernicami majúcimi priamu účinnosť bez ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi toho, aby ukladali jednotlivcom povinnosť Spoločenstva, ktoré boli určite platné. Tu je obracať sa zbytočne na súd. Ako pokračuje naopak otázka, či vnútroštálne správne Nevedi, toto riešenie by sa mohlo použiť aj orgány môžu odložiť formou predbežného v tomto prípade: ak sú splnené podmienky, aj opatrenia vnútroštátne právne predpisy, vnútroštátne správne orgány by mali mať ktoré preberajú právne predpisy Spoločen­ právomoc odložiť formou predbežného opa­ stva, o platnosti ktorých sa pochybuje. trenia, ktorými sa preberajú právne predpisy Spoločenstva, ktorých platnosť je sporná tak, aby sa jednotlivci vyhli zbytočným súdnym sporom a všetkým z toho vyplývajúcim nákladom.

169. Je teda jasné, že v skúmanej veci neexistujú požiadavky na ochranu úplného a jednotného uplatňovania práva Spoločen­ 166. Podľa môjho názoru však takémuto stva, z ktorých vychádzal rozsudok F.lli riešeniu nie je možné vyhovieť. Costanzo.

38 — Rozsudok z 22. júna 1989 F.lli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839. 39 — Tamže, bod 30.

174. Druhou požiadavkou je „súdržnosť" 171. Ako správne pripomenuli holandská súdneho systému Spoločenstva, najmä vláda a Komisia, z týchto rozsudkov pre­ „systému predbežnej súdnej ochrany", ktorá dovšetkým vyplýva, že priznanie tejto právo­ vyžaduje, aby sa „predbežná súdna ochrana moci vnútroštátnym súdom predstavuje zaručená osobám podliehajúcim súdnej prá­ „zmiernenie" monopolu Súdneho dvora vomoci právom Spoločenstva" nemenila v oblasti preskúmania zákonnosti aktov podľa toho, či namietajú priamo akt Spolo­ inštitúcií Spoločenstva, ako aj zásady jednot­ čenstva na Súdnom dvore (prípad, pri ného uplatňovania práva Spoločenstva. 41 ktorom je táto ochrana výslovne stanovená Táto právomoc totiž v sebe zahŕňa možnosť v článku 242 ES) alebo namietajú jeho súdu členského štátu predbežne kontrolovať platnosť pred vnútroštátnymi súdmi; platnosť aktu Spoločenstva, ktorý sa v tomto prípade sa táto ochrana nemôže líšiť v prípade odkladu v tomto štáte, aj keď podľa toho, či „namietajú zlučiteľnosť vnú­ dočasne, neuplatňuje. troštátnych právnych predpisov a práva Spo­ ločenstva, alebo platnosť aktov sekundár­ 43 neho práva Spoločenstva".

172. Ako zdôraznili grécka vláda a Komisia, 175. Hoci je odklad výkonu vnútroštátneho toto „zmiernenie" je však odôvodnené dvoma opatrenia prijatého pri preberaní aktu Spo­ požiadavkami, oboma základnými. ločenstva odôvodnený takýmito požiadav­ kami práve preto, lebo sa týka vyššie spomenutých základných zásad, môže byť 40 — Pozri najmä rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, C-143/88 a C-92/89, Zb. s. I-415, a z 9. novembra 1995, Atlanta a i., C-465/93, Zb. s. I-3761. 41 — Rozsudok Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik 42 — Rozsudok Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest, už citovaný, bod 17, a rozsudok z 22. októbra 1987, Soest, už citovaný, body 16 a 17. Foto-Frost, 314/85, Zb. s. 4199, bod 19. 43 — Tamže, body 18 — 20.

179. Zdá sa mi najmä, že podmienka, ktorá sa vzťahuje na existenciu vážnej a nenapra­ viteľnej škody osoby podliehajúcej súdnej 176. Zdá sa mi, že ani požiadavky, ani právomoci, si vyžaduje posúdenie nezávi­ podmienky stanovené vyššie spomenutou slého a nestranného tretieho subjektu, a to judikatúrou nie sú splnené, pokiaľ je týmto nemôže byť vykonané tým istým orgánom, orgánom správny orgán. ktorý, ako je to v prejednávanej veci,· prijal ustanovenie, ktoré sa má odložiť, a mohlo by teda byť v jeho záujme, aby sa jeho 44 — Tamže, body 22 — 33. uplatňovanie zachovalo.

I - 10465

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - SPOJENÉ VECI C-453/03, C-11/04, C-12/04 A C-194/04

180. Rovnako opatrenia, ktoré sa majú prijať 181. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto na ochranu záujmov Spoločenstva, najmä domnievam, že správne orgány členského zloženie peňažnej sumy do úschovy, sú štátu nemajú právomoc odložiť formou typickými súdnymi opatreniami, ktoré zasa­ predbežného opatrenia výkon vnútroštát­ hujú do subjektívnych práv jednotlivcov, sú nych ustanovení, ktorými sa vykonávajú zvyčajne vyhradené do právomoci súdov. Pri ustanovenia práva Spoločenstva, ktorých absencii takýchto opatrení by nemohli byť platnosť je sporná, ani vtedy, ak súd iného uvedené záujmy riadne chránené a Spolo­ členského štátu už položil Súdnemu dvoru čenstvo by bolo vystavené neprijateľným otázku o platnosti týchto ustanovení. rizikám aj finančnej povahy.

V - Návrh

182. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil:

Prebratie a uplatňovanie smernice 2002/2, najmä povinnosť vymenovať suroviny použité v kŕmnych zmesiach s ich špecifickými názvami, stanovená v článku 1 bode 4 tejto smernice, nezávisí na prijatí zoznamu surovín použiteľných v kŕmnych zmesiach.

Túto povinnosť nemôžu členské štáty prebrať tak, že sa odkáže na vymenovanie týchto látok podľa všeobecných názvov ich obchodných kategórií.

— vo veci C-194/04 (druhá otázka):

Správne orgány členského štátu nemajú právomoc odložiť formou predbežného opatrenia výkon vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonávajú ustanovenia práva Spoločenstva, ktorých platnosť je sporná, ani vtedy, ak súd iného členského štátu už položil Súdnemu dvoru otázku o platnosti týchto ustanovení.

I - 10467