C-459/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-459/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 18. januára 2006 1

1. V rámci tohto konania o nesplnenie I — Skutkový stav a konanie pred poda­ povinnosti je potrebné, aby Súdny dvor po ním žaloby prvýkrát posúdil namietané porušenie článku 292 ES a článku 193 AE zo strany členského štátu. Komisia sa domnieva, že Írsko tým, že začalo konanie na urovnanie sporu s iným členským štátom (Spojené kráľovstvo) na Arbitrážnom tribunáli zriadenom podľa Dohovoru Organizácie spojených národov 3. Toto konanie má pôvod v spore medzi o morskom práve (ďalej len „Unclos"), Írskom a Spojeným kráľovstvom týkajúcom porušilo tieto ustanovenia, ako aj článok sa prevádzky zariadenia MOX v Sellafielde na 10 ES a článok 192 AE. severozápade Anglicka, na pobreží Írskeho mora. Činnosť zariadenia MOX spočíva v recyklácii plutónia pochádzajúceho z vyhoreného jadrového paliva vykonávanej zmiešaním oxidu plutónia s oxidom ochu­ dobneného uránu a ich premenou na mie­ šané oxidové palivo (MOX), ktorý možno použiť ako zdroj energie v jadrových elek­ trárniach.

2. Podľa článku 292 ES a identicky formu­ lovaného článku 193 AE „členské štáty sa 4. Spojené kráľovstvo povolilo výstavbu zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu zariadenia MOX spoločnosťou British alebo uplatňovania tejto zmluvy vyriešia Nuclear Fuel plc (ďalej len „BNFL") na v súlade so zmluvou". Na účel určenia, či základe environmentálnej správy predloženej došlo k porušeniu týchto ustanovení, musí touto spoločnosťou v roku 1993. Zariadenie Súdny dvor rozhodnúť, či záležitosti pred­ bolo dokončené v roku 1996. Dňa 3. októbra ložené Írskom Arbitrážnemu tribunálu spa­ 2001, po tom, ako sa uskutočnilo päť dajú do práva Spoločenstva. verejných konzultácií o hospodárskej odô­ vodnenosti zariadenia MOX, udelilo Spojené kráľovstvo BNFL povolenie na prevádzku 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. tohto zariadenia a výrobu MOX.

6. Dňa 20. júna 2002 sa konalo stretnutie služieb Komisie a írskych orgánov, ktorého predmetom boli otázky sporu o zariadenie MOX.3 Dňa 15. mája 2003 zaslala Komisia Írsku formálne oznámenie, v ktorom vyjad­ rila stanovisko, že si Írsko tým, že začalo konanie proti Spojenému kráľovstvu podľa 8. Súdny dvor mal len zriedkakedy príleži­ Unclos, nesplnilo povinnosti, ktoré mu tosť rozhodnúť spor medzi dvoma členskými vyplývajú z článkov 10 ES a 292 ES štátmi.4 Súdny dvor však na základe článku a z článkov 192 AE a 193 AE. 220 ES v spojení s článkom 227 ES a článku 136 AE v spojení s článkom 142 AE má právomoc na rozhodovanie sporov týkajú­ 2 - Navyše 9. novembra 2001 podalo Írsko na Medzinárodný cich sa uplatňovania a výkladu ustanovení tribunál pre morské právo (ďalej len „ITLOS“) návrh na Zmluvy ES a Zmluvy ESAE.5 nariadenie dočasných opatrení podľa článku 290 ods. 5 Dohovoru smerujúci k pozastaveniu povolenia na prevádzku zariadenia MOX a zastaveniu medzinárodnej prepravy rádio­ aktívneho materiálu pochádzajúceho zo zariadenia MOX. ITLOS nariadil určité predbežné opatrenia, ktoré sa odlišovali od tých, ktoré navrhovalo Írsko: ITLOS, uznesenie 4 — Dosiaľ bolo Súdnemu dvoru predložených päť takýchto z 3. decembra 2001 vo veci č. 10, prípad zariadenia MOX sporov. V dvoch prípadoch bolo konanie ukončené roz­ (Írsko/Spojené kráľovstvo), predbežné opatrenia, zbierky roz­ sudkom: rozsudok zo 4. októbra 1979, Francúzsko/Spojené sudkov, poradné stanoviská a uznesenia 5 (2001), časť II, s. 51 kráľovstvo, 141/78, Zb. s. 2923; a zo 16. mája 2000, Belgicko/­ — 54. Španielsko, C-388/95, Zb. s. I-3123. V dvoch prípadoch boli 3 - Írsko začalo voči Spojenému kráľovstvu súvisiace konanie na návrhy vzaté späť a vymazané z registra (uznesenie urovnanie sporu na základe Dohovoru o ochrane morského z 15. februára 1977, Írsko/Francúzsko, 58/77, neuverejnené severovýchodného Atlantiku (ďalej len „OSPAR“). Írsko v Zbierke; a uznesenie z 27. novembra 1992, C-349/92, tvrdilo, že Spojené kráľovstvo porušilo článok 9 Dohovoru Španielsko/Spojené kráľovstvo, neuverejnené v Zbierke). Jeden OSPAR. Tribunál OSPAR odmietol Írskom uplatňované spor ešte nebol ukončený: Španielsko/Spojené kráľovstvo, nároky: konečné rozhodnutie z 2. júla 2003 v spore týkajúcom C-145/04. sa prístupu k informáciám podľa článku 9 Dohovoru OSPAR 5 — Ďalšie ustanovenia Zmluvy ES a Zmluvy ESAE, na základe (Írsko/Spojené kráľovstvo). Toto konanie o nesplnenie povin­ ktorých možno spory medzi členskými štátmi predložiť na nosti vedené proti Írsku sa týka len začatia konania na rozhodnutie Súdnemu dvoru, sú článok 88 ods. 2 ES, článok urovnanie sporu podľa Unclos. 95 ods. 9 ES, články 239 ES, 298 ES a článok 154 AE.

10. Výlučná právomoc Súdneho dvora v sporoch medzi členskými štátmi týkajúcimi 12. Pred Arbitrážnym tribunálom Írsko sa práva Spoločenstva predstavuje prostrie­ tvrdí, že Spojené kráľovstvo porušilo tri dok zachovávania autonómnosti právneho okruhy povinností. Po prvé, povinnosť vyko­ poriadku Spoločenstva. 7 Slúži na zabezpe­ nať náležité posúdenie environmentálnych čenie predchádzania vytvárania takých práv­ vplyvov všetkých činností súvisiacich so nych záväzkov zo strany členských štátov zariadením MOX na morské prostredie podľa medzinárodného práva verejného, Írskeho mora. V tomto smere poukazuje ktoré by mohli byť v rozpore s ich záväzkami Írsko na článok 206 Unclos. Po druhé, vyplývajúcimi z práva Spoločenstva. Pod­ povinnosť spolupracovať s Írskom ako kraji­ statné je, že článok 292 ES a článok 193 AE nou deliacou sa o pobrežie polouzavretého vyjadrujú povinnosť lojality k súdnemu Írskeho mora pri ochrane morského pro­ systému vytvorenému na základe zmlúv stredia tohto mora. V tomto smere po­ Spoločenstva. Členské štáty sa dohodli na ukazuje Írsko na článok 123 a 197 Unclos. riešení ich vzájomných rozporov spôsobmi Po tretie, povinnosť prijať všetky potrebné ustanovenými v Zmluvách; musia sa zdržať opatrenia na ochranu a zachovanie mor­ iného spôsobu riešenia sporov týkajúcich sa ského prostredia Írskeho mora. V tejto Zmlúv.8 súvislosti sa Írsko odvoláva na články 192, 193, 194, 207, 211, 213 a 217 Unclos.

6 — MACKEL, N.: „Článok 292 (pôvodne článok 219)“, in: LÉGER, P. (ed.): Commentaire article par article des traités UE et CE, Dalloz/Bruylant, Paríž/Brusel, 2000, s. 1874. Podobne: LASOK, K., a LASOK, D.: Law and institutions of the European Union, Reed Elsevier, 2001, s. 371. Zmluva ESUO obsahovala podobné ustanovenie, článok 87 UO. Čo sa týka rozdielu medzi znením tohto ustanovenia a znením článku 292 ES/193 AE ECSC, pozri HERZOG, P.: „Článok 219", in: Smit/Herzog, The law of the European Community: a commentary on the EEC Treaty, Bender, New York (1976-), v 6-170.1-2.

14. To, že časť sporu spadá do príslušnosti Súdneho dvora, však neznamená, že prísluš­ nosť Súdneho dvora sa vzťahuje na celý spor. Môže ísť o prípad, keď spor z väčšej časti a možno prevažujúco spadá mimo rámca 16. Teraz sa týmito tromi výhradami budem príslušnosti Súdneho dvora a len jedna alebo zaoberať. len niekoľko sporných otázok je predmetom jeho príslušnosti. V takom prípade však článok 292 ES — alebo článok 193 AE —

stále bráni tomu, aby bol celý spor vrátane 9 — To neznamená nevyhnutne, že členské štáty by v prípade vzájomného sporu mali vždy pozorne odlišovať aspekty sporu tých častí, ktoré spadajú do pôsobnosti práva s rozmerom Spoločenstva a Súdnemu dvoru predkladať na Spoločenstva, riešený iným spôsobom, ako riešenie výhradne tieto aspekty, pričom zvyšok sporu by mali riešiť iným spôsobom. Teoreticky by takéto riešenie bolo stanovujú Zmluvy Spoločenstva. Koniec v súlade s článkami 292 ES a 193 AE. V praxi však zrejme bude vhodné uprednostňovať riešenie „hybridných sporov“ medzi koncov, pravidlá zakladajúce výlučnú prísluš­ členskými štátmi — t. j. týkajúcich sa tak vecí spadajúcich do príslušnosti Súdneho dvora, ako aj vecí mimo rámca tejto nosť Súdneho dvora neobsahujú žiadnu príslušnosti — na Súdnom dvore podľa článku 239 ES alebo „spodnú hranicu“. Vždy, keď je dotknuté článku 154 AE vcelku.

I - 4643

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-459/03

19. Naopak, Írsko zastáva názor, že v oblastiach, v ktorých vedie so Spojeným kráľovstvom spor, nedošlo k prenosu právo­ mocí na Spoločenstvo. Írsko uvádza, že Spoločenstvo je zmluvnou stranou Unclos len v tých oblastiach, ktoré spadajú do jeho výlučnej vonkajšej právomoci. V tom roz­ 18. Názor Komisie je taký, že ustanovenia sahu, v akom vo vzťahu k záležitostiam, ktoré Unclos, na ktoré sa odvoláva Írsko v spore so sú predmetom sporu o zariadenie MOX existujú dokumenty Spoločenstva, upravujú tieto dokumenty minimálne štandardy a nie sú dotknuté ustanoveniami Unclos. Podľa 10 — Každý členský štát ratifikoval Unclos s výnimkou Dánska. V súčasnosti všetky členské štáty ratifikovali Unclos. 11 — Pozri články 4 a 5 prílohy IX Unclos; a vyhlásenie z 1. apríla 1998 uskutočnené Európskym spoločenstvom podľa článku 5 ods. 1 prílohy IX Unclos a článku 4 ods. 4 dohody 13 — Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení o vykonávaní časti XI Unclos. Toto vyhlásenie bude pred­ Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra metom analýzy v bodoch 35 a 36. 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 12 — Napokon toto sú záležitosti, ktoré spadajú do výlučnej o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom právomoci Spoločenstva, resp. členských štátov. (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 04/003, s. 260).

I - 4644

KOMISIA/ÍRSKO

Írska z toho vyplýva, že tieto ustanovenia sa z týchto ustanovení. 16 Z judikatúry Súdneho nestali súčasťou práva Spoločenstva a že dvora však nemožno odvodzovať, že všetky Súdny dvor nie je príslušný rozhodovať ustanovenia uvedené v zmiešanej zmluve o nároku uplatňovaným Írskom voči Spoje­ automaticky spadajú do príslušnosti Súd­ nému kráľovstvu podľa Unclos. neho dvora. Súdny dvor uplatňuje jemnejší prístup. Zastáva názor, že „zmiešané dohody uzatvorené Spoločenstvom, jeho členskými štátmi a tretími krajinami majú rovnaké postavenie v právnom poriadku Spoločen­ stva ako dohody, ktoré sa týkajú výlučne Spoločenstva, pokiaľ ide o ustanovenia patriace do právomoci Spoločenstva“ 17. 20. Pred tým, než posúdim tieto tvrdenia, ešte v stručnosti zopakujem relevantnú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa roz­ sahu jeho príslušnosti vo vzťahu k zmiešaným zmluvám.

I - 4645

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-459/03

stvo prevzalo na seba povinnosti vyplývajúce tiky, kde Zmluva ES zakotvuje delenú z ustanovenia zmiešanej zmluvy v prípade, že právomoc22, môžu tak Spoločenstvo, ako aj sa toto ustanovenie týka záležitostí, ktoré členské štáty na seba prevziať povinnosti voči spadajú do výlučnej právomoci Spoločenstva tretím štátom. V prípade však, že Spoločen­ — tak, ako tomu bolo v prípade ustanovení stvo na seba takéto povinnosti už prevzalo, upravujúcich problematiku obchodu vo veci alebo v prípade, že už prijalo vnútorné Haegeman. Naopak, v prípade, že sa určité opatrenia, nie sú členské štáty oprávnené ustanovenie vzťahuje výlučne na záležitosti, prevziať na seba povinnosti, ktoré by sa ktoré spadajú do výlučnej pôsobnosti člen­ mohli dotknúť takto vytvorených spoločných ských štátov, platí, že povinnosti vyplývajúce pravidiel. 23 z takéhoto ustanovenia prevzali členské štáty a nie Spoločenstvo. 21

I - 4646

KOMISIA/ÍRSKO

Vyhlásenie o právomoci, ktoré Spoločenstvo stvo pri svojom pristúpení k Unclos tak svoju vydalo v čase potvrdenia Unclos. 25 výlučnú právomoc, ako aj nevýlučnú vonkaj­ šiu právomoc v oblasti ochrany životného prostredia.

25. Ak by Írsko malo pravdu v tom, že Spoločenstvo len vykonávalo svoju výlučnú 28. Toto navyše potvrdzuje skutočnosť, že vonkajšiu právomoc, potom by Súdny dvor v čase uzatvorenia Unclos už v danej oblasti naozaj musel pozorne preskúmavať rozsah existoval široký rámec opatrení Spoločen­ tejto právomoci — rovnako, ako to urobil stva. v rozsudkoch Open Skies 26 — s cieľom určiť, či relevantné ustanovenia Unclos ako integ­ rálna súčasť právneho poriadku Spoločenstva spadajú do právomoci Súdneho dvora.

29. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že daný spor je analogický s dvoma skoršími kona­ niami o nesplnenie povinnosti týkajúcimi sa zmiešaných zmlúv: Komisia/Írsko 27 26. Podľa môjho názoru však premisa, a Komisia/Francúzsko 28. V oboch prípadoch v zmysle ktorej pri uzatváraní Unclos Spolo­ Súdny dvor rozhodol, že je príslušný na čenstvo konalo v rámci svojej výlučnej rozhodovanie, poznamenajúc, že predmetné právomoci, je nesprávna. dohody spadali „vo veľkej miere do právo­ moci Spoločenstva" 29. Napriek tomu ma prirovnanie Komisie presvedčilo len čias­ točne. Podľa môjho názoru možno vidieť paralelu s rozsudkom Komisia/Francúzsko, nie však s rozsudkom Komisia/Írsko.

27. Unclos bol v mene Európskeho spolo­ čenstva uzatvorený rozhodnutím Rady 98/392. Ako správne uvádza Komisia, toto rozhodnutie vychádza okrem iného z článku 130(s) Zmluvy. Preto sa zdá, že pokiaľ ide 30. V rozsudku Komisia/Írsko sa Súdny dvor o ustanovenia Unclos týkajúce sa ochrany zaoberal otázkou, či je príslušný na roz­ morského prostredia, vykonávalo Spoločen- hodovanie v konaní o nesplnenie povinnosti

32. Rovnako ako tu posudzovaný prípad sa 31. Spor Komisia/Francúzsko sa na druhej vec Komisia/Francúzsko týkala medzinárod­ strane netýkal povinnosti splniť medziná­ nej zmluvy, ktorú spoločne uzatvorilo Spo­ rodnú dohodu. Týkal sa konania ločenstvo, ako aj jeho členské štáty. Navyše o nesplnenie povinnosti začatého proti vo veci Komisia/Francúzsko žalovaný Francúzsku za to, že nesplnilo svoje povin­ zmluvný štát tvrdil, že Súdny dvor nebol nosti vyplývajúce z určitých ustanovení príslušný na rozhodovanie o predmetných Dohovoru o ochrane Stredozemného mora otázkach preto, že tieto otázky nespadali do proti znečisteniu a protokolu k tomuto oblasti vonkajšej právomoci Spoločenstva. dohovoru. Súdny dvor sa domnieval, že Súdny dvor toto tvrdenie odmietol. Rozsah „keďže predmetom žaloby o nesplnenie svojej príslušnosti stanovil s ohľadom na povinnosti môže byť iba nedodržanie povin­ ností vyplývajúcich z práva Spoločenstva, je potrebné preskúmať…, či povinnosti, ktoré má Francúzsko a ktoré sú predmetom 33 — Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 23. 34 — Bod 29 rozsudku. 35 — Body 30 a 31 rozsudku. Pozri tiež rozhodnutie Súdneho dvora týkajúce sa prejudiciálnych otázok vo veci Pêcheurs de l'étang de Berre, rozsudok z 15. júla 2004 (C-213/03, 30 — Komisia/Írsko, už citovaný, bod 16. Zb. s. I-7357), týkajúce sa toho istého Dohovoru. Súdny dvor bez toho, aby vo vzťahu k ustanoveniam Dohovoru a jeho 31 — Pozri najmä body 19 a 23 rozsudku. protokolu explicitne posudzoval svoju príslušnosť, rozhodol 32 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci o otázkach, ktoré mu boli predložené zo strany vnútroštát­ Komisia/Írsko, bod 52. neho súdu.

33. Konštatovanie Súdneho dvora uvedené v bode 27 rozsudku, že predmetné ustano­ venia spadali do „oblasti, ktorá vo veľkej miere patrí do právomoci Spoločenstva“, 36 možno ľahko dezinterpretovať v tom zmysle, 34. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Írsko, že akoby naznačovalo, že Súdny dvor vydal nevedie vyhlásenie „o právomoci európskeho

rozsudok

v konaní o nesplnenie povinnosti spoločenstva so zreteľom na záležitosti, ktoré vo vzťahu k povinnostiam vzniknutým mimo upravuje dohovor“ k odlišnému záveru. rámca pôsobnosti práva Spoločenstva. Samo­ zrejme, že to tak nemôže byť. 37 Moja interpretácia tohto rozsudku je taká, že Súdny dvor predpokladal, že uzavretím zmluvy v oblasti vypúšťania sladkej vody a kalov do morského prostredia uplatnilo Spoločenstvo svoju nevýlučnú právomoc. Inak povedané, uzatvorenie medzinárodnej 35. Pod nadpisom „Záležitosti, pre ktoré zmluvy môže samo osebe a bez ohľadu na spoločenstvo zdieľa právomoc so svojimi predchádzajúce prijatie vnútornej právnej členskými štátmi“, vyhlásenie uvádza: úpravy Spoločenstva predstavovať formu uplatnenia nevýlučnej právomoci Spoločen­ stva. Rovnako ako v tu prejednávanom prípade to znamená, že pri uzatváraní zmluvy vykonávalo Spoločenstvo v rozsahu, v akom sa opieralo o právny základ, ktorý „So zreteľom na ustanovenia o námornej doprave, bezpečnosti lodnej dopravy 36 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát a ochrane pred znečisťovaním mora… má 37 — Ako uviedol Súdny dvor v bode 23 rozsudku, predmetom spoločenstvo výlučnú právomoc iba do konania o nesplnenie povinnosti „môže byť iba nedodržanie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva“; Súdny dvor takého rozsahu, že takéto ustanovenia doho­ preto posúdil, „či povinnosti, ktoré má Francúzsko a ktoré sú voru alebo právne predpisy prijaté pri jeho predmetom žaloby, sú súčasťou práva Spoločenstva“. Nepo­ chybne je možné, zvlášť v kontexte zmiešaných zmlúv, že vykonávaní ovplyvňujú spoločné pravidlá nesplnenie povinnosti členského štátu vyplývajúcej zo Zmluvy, ale spadajúcej mimo rámca právomoci Spoločenstva, zmarí plnenie cieľov Spoločenstva a poškodí jeho záujmy. V takýchto prípadoch je Súdny dvor príslušný na rozhodnutie v konaní o nesplnenie povinnosti. Konanie o nesplnenie povinnosti však nemožno iniciovať priamo z dôvodu nesplne­ 38 — Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením nia povinnosti vyplývajúcej zo zmiešanej zmluvy. Namiesto a Protokol o ochrane Stredozemného mora proti znečisťo­ toho sa takéto konanie musí začať na základe nesplnenia vaniu z pozemných zdrojov boli prijaté rozhodnutím Rady povinnosti vyplývajúcej z článku 10 ES. Pozri tiež HILLION, 77/585/ES z 15. júla 1977, resp. rozhodnutím Rady 83/101/­ C: The evolving system of European Union external relations ES z 28. februára 1983, oba na základe článku 235 Zmluvy ES as evidenced in the EU Partnerships with Russia and Ukraine, (teraz článok 308 ES). téza, Leyden 2005, s. 130. 39 — Dior a i., bod 33. Pozri tiež v bode 22 vyššie.

40 — Článok 282 Unclos, ktorý je označený ako „Povinnosti vyplývajúce zo všeobecných alebo dvojstranných dohód", ustanovuje: „Ak sa zmluvné štáty, ktoré sú stranami v spore týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, dohodli na základe všeobecnej, oblastnej alebo dvojstrannej 37. Komisia má preto pravdu v tom, keď dohody alebo iným spôsobom, že sa takýto spor bude na tvrdí, že Írsko sa odvolalo na ustanovenia žiadosť ktorejkoľvek strany v spore riešiť v konaní, ktorého výsledkom je záväzné rozhodnutie, uplatní sa toto konanie Unclos, ktoré sa stali súčasťou práva Spolo­ namiesto konaní stanovených v tejto časti, pokiaľ sa strany v spore nedohodnú inak." čenstva, a teda predmetom príslušnosti 41 — Pozri analogicky rozsudok z 25. septembra 1979, Komisia/­ Súdneho dvora. Francúzsko, 232/78, Zb. s. 2729, body 7 až 9.

I - 4650

KOMISIA/ÍRSKO

soby riešenia sporov podľa Unclos by sa tak 43. Keďže Euratom nie je zmluvnou stranou stali spôsobmi riešenia sporov upravenými Dohovoru, vyššie uvedená argumentácia „Zmluvou" v zmysle článku 292 ES. nemôže viesť vo vzťahu k článku 193 AE k rovnakému záveru. Na to, aby bolo možné posúdiť námietku, že Írsko nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 193 AE, je nevyhnutné posúdiť druhú námietku pre­ zentovanú zo strany Komisie.

41. Nie som názoru, že režim riešenia sporov podľa Unclos sa stal súčasťou vlast­ ného systému právnej ochrany Spoločenstva, a tým ho pozmenil. Článok 292 ES bráni možnosti zverenia výlučnej príslušnosti Súd­ neho dvora inému súdu alebo tribunálu prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. 42 IV — Odvolávanie sa na právo Spoločen­ Preto nie je možné, aby uzatvorenie Unclos stva zo strany Írska pred Arbitrážnym viedlo k zmene príslušnosti Súdneho dvora tribunálom na riešenie sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa výkladu a uplatňovania práva Spoločenstva na príslušnosť založenú podľa Unclos.

45. Írsko tvrdí, že nežiadalo tribunál o uplatnenie práva Spoločenstva, ale na smernice len poukázalo ako na pomôcku pri výklade povinností podľa Unclos. Uvádza, že v liste zo 16. septembra 2003 adresova­ nom Komisii sa slávnostne zaviazalo, že bude 48. V bode 3 svojho návrhu na začatie naďalej odkazovať na prvky práva Spoločen­ konania z 25. októbra 2001 Írsko uvádza, že stva len na účely pomoci pri výklade Unclos od „Arbitrážneho tribunálu sa požaduje, aby a že nebude navrhovať Unclos tribunálu, aby v prípade potreby zohľadnil ustanovenia skúmal, či sa Spojené kráľovstvo dopustilo ostatných medzinárodných dokumentov, porušenia jeho povinností podľa článku 292 vrátane medzinárodných dohovorov ES, alebo podľa článku 193 AE, keďže a právnej úpravy Spoločenstva“. V bode 34 nevznáša žiadnu námietku toho, že Spojené návrhu na začatie konania Írsko poukazuje kráľovstvo porušilo nejakú povinnosť vyplý­ na článok 293 ods. 1 Unclos a tvrdí, že vajúcu z práva Spoločenstva. „ustanovenia Unclos sa majú vykladať s poukazom na iné pravidlá medzinárodného práva zaväzujúce Spojené kráľovstvo, ako 44 — Smernica Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode napríklad Dohovor o ochrane morského prístupu k informáciám o životnom prostred (Ú. v. ES L 158, prostredia v severovýchodnom Atlantiku s. 56; Mim. vyd. 15/001, s. 402). 45 — Smernica Rady 80/836/Euratom z 15. júla 1980, ktorou sa z roku 1992, smernicu 85/337/EHS menia smernice stanovujúce základné bezpečnostné štan­ a smernice 80/836/Euratom a 96/29/Eura- dardy ochrany zdravia obyvateľstva a zamestnancov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho tom“. žiarenia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 246, s. 1). 46 — Smernica Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami a do a von zo spoločenstva (Ú. v. ES L 35, s. 24; Mim. vyd. 15/002, s. 90). 47 — Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznika­ júcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 1996, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291). 48 — Dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom 49. Navyše v memorande predloženom Atlantiku uzatvorený v mene Spoločenstva rozhodnutím Unclos tribunálu Írsko tvrdí, že „pravidlá Rady 98/249/ES zo 7. októbra 1997 (Ú. v. ES L 104, s. 1; Mim. vyd. 11/028, s. 188). medzinárodného práva, ktorých uplatnenie

50. V bode 6.19 memoranda Írsko pozna­ menáva, že na príslušné normy Spoločenstva 51. Vo svetle týchto tvrdení si nemyslím, že nepoukazuje preto, že žiada, aby ich tribunál by Írsko netvrdilo, že Spojené kráľovstvo uplatnil ako také, ale „preto, že ukazujú, porušilo povinnosť vyplývajúcu z práva Spo­ akým spôsobom sa všeobecné povinnosti ločenstva. V každom prípade Írsko poža­ 53 uvedené v Unclos majú vykladať duje, aby tribunál rozhodol, že Spojené a uplatňovať". Napriek tomu sa však Írsko kráľovstvo porušilo povinnosti vyplývajúce v rámci celých svojich nasledujúcich podaní z Unclos, ktoré sa v zmysle vlastnej inter­ adresovaných Arbitrážnemu tribunálu pretácie ustanovení zo strany Írska prelínajú v súvislosti s článkom 293 ods. 1 Unclos opakovane odvoláva na pravidlá Spoločen­ stva. Napríklad v časti memoranda Írska 51 — Memorandum Írska, v bode 7.6. týkajúcej sa povinnosti vykonať náležité 52 — Odpoveď Írska, v bode 5.14. Pozri tiež v bode 5.36: „Je úlohou environmentálne posúdenie vplyvov sa Írsko tribunálu zriadeného podľa prílohy VII, aby na objektívnom základe určil rozsah povinností štátu vyplývajúcich z Unclos. v texte pod nadpisom „Zdroj právnych Toto určenie nevyhnutne zahrnuje posúdenie toho, či určitý štát napríklad prijal, alebo naopak neprijal opatrenia povinností" odvoláva okrem iného na smer­ potrebné na vykonanie príslušných medzinárodných pravi­ nicu 85/337 a tvrdí, že „tieto prvky sú diel a štandardov, na ktoré odkazuje Unclos. Tým, že sa Spojené kráľovstvo stalo zmluvnou stranou Unclos, vyjadrilo súhlas s tým, aby tribunál zriadený podľa prílohy VII takéto posúdenie urobil." 53 — Ako naozaj poznamenal aj jeden z členov Arbitrážnych tribunálov. Pozri: Prípad zariadenia Mox, záznamy 49 — Bod 6.1 memoranda Írska. Kurzívou zvýraznené v pôvodnom z druhého dňa konania, strana 44 in fine (otázka, ktorú texte. položil Sir Arthur Watts KCMG QC profesorovi Vaughan 50 — V bode 6.7 memoranda Írska. Lowemu, právnemu zástupcovi Írska).

54 — Pozri napríklad vyjadrenia Írska týkajúce sa povinností Spojeného kráľovstva vyplývajúcich zo smernice 85/337 v memorande Írska v bodoch 7.28, 8.102 a 8.114. 55 — Pozri bod 10 vyššie.

I - 4654

KOMISIA/ÍRSKO

56. Komisia takisto ponúka na zváženie členských štátov s Komisiou s cieľom vyhnúť ďalšie tvrdenie, podľa ktorého Írsko porušilo sa riziku porušenia pravidiel Spoločenstva povinnosť spolupráce. Tvrdí, že v zmysle alebo obštrukcie politík Spoločenstva. 59 článkov 10 ES a 192 AE malo Írsko pred tým, Podľa môjho názoru Írsko za daných okol­ než začalo konanie o urovnanie sporu podľa ností v tomto prípade takúto povinnosť malo. Unclos, informovať príslušné orgány Spolo­ Írsko sa rozhodlo začať sporové konanie voči čenstva a predmetnú záležitosť s nimi kon­ inému členskému štátu, a to na základe zultovať. medzinárodnej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je aj Európske spoločenstvo a ktorá sa týka záležitosti, ktorá by prípadne mohla spadať do výlučnej právomoci Súdneho dvora. Ako správne poznamenáva Komisia, konzultácie s cieľom vyjasnenia rozsahu, v ktorom sa uvedený spor týkal práva Spoločenstva, mohli byť užitočné. Navyše by to bola príležitosť na výmenu názorov na 57. V tomto bode sa s Komisiou zhodujem. to, či by mohlo byť začaté konanie Články 10 ES a 192 AE ukladajú orgánom o nesplnenie povinnosti voči členskému Spoločenstva, ako aj jeho členským štátom štátu údajne porušujúcemu medzinárodnú vzájomnú povinnosť úprimnej spolupráce. 56 zmluvu. Írsko sa však nesnažilo získať Táto povinnosť je osobitne dôležitá v oblasti stanovisko Komisie ešte predtým, ako začalo vonkajších vzťahov, 57 a uplatňuje sa o to viac konanie na urovnanie sporu. v situácii, keď Spoločenstvo a členské štáty spoločne vstúpili do záväzkov voči tretím stranám. 58

VI — O trovách konania, ktorý vo veci nemal úspech, bolo zaviazané v súlade s článkom 69 ods. 2 rokovacieho poriadku na náhradu trov kona­ 60. Keďže Komisia požiadala o náhradu trov nia. konania, navrhujem, aby Írsko ako účastník

VII — Návrh

61. Navrhujem, aby Súdny dvor:

— určil, že Írsko si tým, že začalo konanie na urovnanie sporu proti Spojenému kráľovstvu, ktorý sa týka zariadenia MOX nachádzajúceho sa v Sellafielde, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 292 ES, a 193 AE,

— určil, že Írsko si tým, že začalo toto konanie bez predchádzajúcej konzultácie s Komisiou, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 10 ES, a 192 AE,

— zaviazal Írsko na náhradu trov konania.