C-461/03
ECLI:EU:C:2005:415
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0461
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 30. júna 2005
I — Úvod vždy opäť vykotúľal bez ohľadu na svoju zjavnú únavu. 3
3. Dôvody tohto strašného trestu zostávajú zahalené tajomstvom, ale poukazujú na 1. Na základe rozsudku Foto-Frost 2 sú odvážne počínanie si hrdinu, ktoré bohovia všetky súdy členských štátov povinné položiť považovali za opovrhovanie ich nadradeno Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku ešte sťou. 4 pred vyhlásením aktu Spoločenstva za neplatný. Vzniká teraz pochybnosť, či uve dená povinnosť vyplývajúca jednoznačne len z judikatúry, ktorá však nie je zakotvená v texte Zmlúv, je absolútnou povinnosťou alebo existuje prípadne nejaká výnimka. 4. Tak ako Sizyfos, zakladateľ a kráľ Korintu, aj vnútroštátny súd je nútený neustále pred kladať návrh na začatie prejudiciálneho konania o neplatnosti aktov Spoločenstva.
3 — Už v Iliade od Homéra je niekoľko zmienok o Sizyfovi, synovi Aiola, boha vetrov, ktorého opisuje ako „najmúdrejšieho a najrozvážnejšieho zo smrteľníkov" (HOMÉR: Iliada, Kalli- gram, 2006, šiesty spev, verš 153). Prvé opísanie jeho utrpenia sa objavuje vo veršoch 593 až 600, v speve XI v Odysseiy počas 2. V gréckej mytológii bol Sizyfos odsúdený návštevy Odyssea u Háda: „Sísyfa taktiež som videl, jak strašné útrapy znášal, tlačiac do k ťažkej práci spočívajúcej v kotúľaníťažkého vrchu oboma rukami obrovský kameň; mocne sa nohami opieral o zem a rukami tlačil kameň ten k vrcholu kopca, no balvana až na vrchol hory, aby ho, keď došiel keď už mal prevaliť kameň cez jeho vrchol, tu mocná sila ho na vrchol, nechal skotúľať sa do rokliny, zvrátila nadol; potom ten bezcitný kameň sa znovu zas kotúľal na pláň. On však opäť s vypätím síl ho nanovo tlačil a pot mu zostúpil dolu, aby ho našiel a neprestajne ho stekal cícerkom z údov a prach sa mu od hlavy dvíhal." (HOMÉROS: Odysseia, preklad Miloslav Okál. Slovenský spisovateľ: Bratislava, 1966, s. 216 — 217). 4 — Podstatným dôvodom nešťastia Sizyfa je, že bol netaktný a povedal Asopovi, že Zeus uniesol jeho dcéru nymfu Aiginu, 1 — Jazyk prednesú: španielčina. s ktorou prežil vášnivý románik na ostrove v Egejskom mori. BRUNEL, P. — BASTIAN, A.: Sisyphe et son rocher. Ed. Du 2 — Rozsudok z 22. októbra 1987, Foto-Frost, 314/85, Zb. s. 4199. Rocher, Mónaco, 2004, s. 34 a nasl.
I - 10516
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
5. Predmetný návrh na začatie prejudiciál- dzajúceho z Brazílie za cenu CIF 5prevyšu neho konania je zaujímavý tým, že sú v ňom júcu limitovanú cenu . vzájomne spojené dva prvky, ktoré pred stavujú hranice možnosti súdov obrátiť sa v rámci článku 234· ES na Súdny dvor.
9. Z dôvodu nepredloženia príslušnej žiado sti príslušný colný inšpektor vypočítal doda točné clo na základe reprezentatívnej ceny platnej v danom okamihu na svetovom trhu. 6. Okolnosti veci samej dovoľujú spochybniť vecnú nevyhnutnosť položenia otázky Súd nemu dvoru, pretože odpoveď jednoznačne vyplýva zo skoršieho rozhodnutia, ktoré v nijakom prípade nie je dvojzmyselné. 10. Gaston Schul napadol platnosť výpočtu najprv správnou cestou a potom pred súdmi.
II — Skutkové okolnosti vo veci samej 11. College van Beroep voor het bedrijfsle a prejudiciálne otázky ven (ďalej len „College van Beroep"), na ktorom bola podaná žaloba a ktorého roz hodnutie podľa vnútroštátneho právneho poriadku nemožno napadnúť, rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
7. Skutkové okolnosti majú minimálny význam pre rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, takže ich môžem len celkom v krátkosti zhrnúť.
„1. Má vnútroštátny súd uvedený v článku 234 treťom odseku ES povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou, aká
5 — Tento pojem zahŕňa cenu tovaru, náklady na poistenie a na 8. Žalobca vo veci samej Gaston Schul prepravu (cost, Insurance, freight). V zmysle colného práva Douane — Expediteur BV (ďalej len „Gaston zodpovedá cene FOB (free on board), ktorá zahŕňa náklady na tovar v krajine pôvodu vrátane dopravných nákladov Schul"), podnik vykonávajúci činnosť col a nákladov na poistenie až do vstupu na colné územie Spoločenstva. ného špeditéra, deklaroval 6. mája 1998 6 — Limitovaná cena, pod ktorou sa môžu uplatňovať ochranné dovoz surového trstinového cukru pochá obchodná opatrenia.
I - 10517
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
nasleduje, o platnosti ustanovení naria organizácii trhu s cukrom 7[neoficiálny denia, hoci Súdny dvor už vyhlásil za preklad], zmeneného a doplneného nariade neplatné určité obdobné ustanovenia ním Rady (ES) č. 3290/94 z 22. decembra iného porovnateľného nariadenia, alebo o úpravách a prechodných opatreniach je možné, aby tento vnútroštátny súd požadovaných v odvetví poľnohospodárstva neuplatňoval skôr uvedené ustanovenia na účely realizácie dohôd, ktoré sa uzatvorili vzhľadom na osobitnú podobnosť počas Uruguajského kola multilaterálnych s ustanoveniami vyhlásenými za obchodných rokovaní 8(ďalej len „základné neplatné? nariadenie"), stanovuje, že pri vyrubení dodatočného cla sa dovozné ceny stanovia na základe ceny CIF zásielky.
2. Je článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1423/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá pre dovoz výrobkov v sektore cukru okrem melasy neplatný v rozsahu, v akom stanovuje, že v ňom uvedené dodatočné clo musí byť v zásade určené na základe reprezentatívnej ceny podľa článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) 13. Z tohto dôvodu sa tieto ceny určujú na č. 1423/95 a okrem toho stanovuje, že toto základe reprezentatívnej ceny konkrétneho clo má byť vypočítané na základe dovoznej výrobku na svetovom trhu alebo dovoznom ceny CIF príslušnej zásielky iba vtedy, ak trhu Spoločenstva. dovozca podá žiadosť s týmto cieľom?"
III — Právny rámec 14. Je nutné pripomenúť, že aktuálne znenie článku 15 ods. 3 základného nariadenia je súčasťou úsilia o harmonizáciu predpisov Spoločenstva s ustanoveniami dohody o poľnohospodárstve, ktorá je výsledkom A — O povinnosti požiadať o uplatňovanie Uruguajského kola multilaterálnych obchod dovoznej ceny CIF ných rokovaní a bola uzatvorená na základe článku 228 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 300 ES).
12. Článok 15 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) 7 — Ú. v. ES L 177, s. 4. č. 1785/81 z 30. júna 1981 o spoločnej 8 — Ú. v. ES L 349, s. 105; Mim. vyd. 11/021, s. 432.
I - 10518
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
15. V rámci osobitných ochranných ustano 18. V tomto prípade sa musia k žiadosti vení článok 5 ods. 1 pism. b) dohody doložiť ďalšie doklady (kúpne, poistné o poľnohospodárstve poskytuje každému a prepravné zmluvy, faktúra, osvedčenie členovi Svetovej obchodnej organizácie mož o pôvode) na preukázanie vierohodnosti nosť vyberať dodatočné clo za dovoz určitých deklarovanej sumy a musí sa zložiť zábez výrobkov, ak cena, s ktorou vstupujú na jeho peka vo výške sumy dodatočného cla, ktoré colné územie „stanovená na báze dovoznej by sa malo zaplatiť v prípade, že clo by bolo ceny CIF príslušnej zásielky, vyjadrená vypočítané na základe reprezentatívnej ceny v domácej mene" je nižšia ako minimálna výrobku. Dovozcovi sa táto suma vráti, ak cena („spúšťacia cena" v právnej terminológii preukáže, že zásielka bola uvedená na trh za Spoločenstva). podmienok, ktoré potvrdzujú reálnosť cien.
19. Z odseku 1 teda vyplýva, že ak nie je podaná príslušná žiadosť, dovoznou cenou pre zistenie dodatočného cla je reprezenta 16. Komisia vypracovala základný text vo tívna cena. forme nariadenia (ES) č. 1423/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá pre dovoz výrobkov v sektore cukru okrem melasy. 9
B — O možnosti dodatočne predložiť pôvodne chýbajúcu žiadosť
17. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1423/95 dovoznou cenou zásielky, ktorú je nutné vziať do úvahy pri uložení dodatoč ného cla, je reprezentatívna cena. Na žiadosť 20. Predpisy o oprave colných vyhlásení sú dotknutej osoby sa však uplatní dovozná obsiahnuté v Colnom kódexe Spoločen cena CIF, ak je vyššia ako príslušná repre stva 10. Článok 65 druhý odsek písm. c) zentatívna cena.
10 — Prijatý nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z. 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES 9 — Ú. v. ES L 141, s. 16; Mim. vyd. 03/017, s. 388. L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 307).
I - 10519
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
vylučuje vykonanie opravy po prepustení 24. Vec bola pridelená veľkej komore. Hoci tovaru do voľného obehu. význam prejednávaného problému je zjavný, ústne pojednávanie sa neuskutočnilo.
21. Článok 220 tohto kódexu pripúšťa, že colný dlh možno zapísať dodatočne do účtovnej evidencie najneskôr do dvoch dní odo dňa, kedy sa colné orgány dozvedeli, že suma vyplývajúca z colného dlhu nebola V — Posúdenie prejudiciáinych otázok zapísaná do účtovnej evidencie alebo bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov. Dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie sa nevykoná, pokiaľ sa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane colných 25. Prvá otázka, ktorú predložil College van orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zapla Beroep, má za úlohu preskúmať, či osobitný tenie cla nemohla zistiť, pričom táto osoba význam takzvanej teórie „acte clair" v rámci konala v dobrej viere a dodržala všetky článku 234 ES tretieho odseku, ktorá vyplýva ustanovenia vyplývajúce z platných právnych z rozsudku CILFIT 11, sa má uplatniť aj predpisov týkajúcich colného vyhlásenia v súvislosti s platnosťou aktu Spoločenstva. [odsek 2 písm. b)].
26. Druhá otázka sa týka špeciálne súladu IV — Konanie pred Súdnym dvorom článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1423/95 s právnymi normami Spoločenstva vyššej právnej sily.
22. Návrh na začatie prejudiciálneho kona nia bol podaný do kancelárie Súdneho dvora 4. novembra 2003.
27. Je lepšie prehodiť poradie posúdenia otázok, ktoré boli predložené Súdnemu
23. Pripomienky predložili holandská vláda a Komisia. 11 — Rozsudok zo 6. októbra 1982, 283/81, Zb. s. 3415.
I - 10520
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
dvoru, a začať druhou otázkou, pretože dovoznou cenou zásielky, ktorú je nutné rozhodnutie vo veci samej priamo závisí od vziať do úvahy pri uložení dodatočného cla, jej zodpovedania. reprezentatívna cena. Uplatnenie hodnoty CIF pri vstupe na colné územie, pokiaľ je vyššia ako reprezentatívna suma, je možné len na základe vopred podanej žiadosti dotknutej osoby.
A — O druhej prejudiciálnej otázke
30. Neplatný článok 3 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1484/95 taktiež zohľadňuje cenu CIF len v prípade, že dovozca podá príslušnú for málnu žiadosť, ku ktorej sú priložené potrebné doklady, a v iných prípadoch 28. Holandská vláda, Komisia a vnútroštátny stanovuje zohľadnenie reprezentatívnej ceny, súd sa zhodujú v tom, že článok 4 ods. 1 a 2 ktorá tým spôsobom bola stanovená ako nariadenia č. 1423/95 je neplatný; nie sú im všeobecné pravidlo. u známe žiadne podstatné materiálne rozdiely medzi týmito ustanoveniami a článkom 3 ods. 1 a 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovujúce dodatočné dovozné clá v sektoroch hydino vého mäsa, vajec a pre vaječný albumín, 31. Ako som už uviedol 15, povinnosť pred a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 163/67/ ložiť výslovnú žiadosť na uplatnenie ceny EHS 12. Neplatnosť tohto predpisu sa vyhlá CIF, aby sa zistilo dodatočné clo, je neplatná sila v rozsudku z 13. decembra 2001, z dvoch dôvodov: Kloosterboer Rotterdam 13.
— nemá dostatočnú oporu v nariadení Rady č. 2777/75 z 29. októbra 1975 29. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia o spoločnej organizacij trhu s hydino- č. 1423/95 je v rámci trhu s cukrom
14 — Bod 31 u/, citovaného rozsudku Kloosterboer Rotterdam. 12 — Ú. v. ES L 145, s. 47; Mim. vyd. 03/017, s. 4. 15 — Návrhy z 2. mája 2001 v už citovanej veci Kloosterboer 13 - Vec C-317/99, Zb. s. I-9863. Rotterdam.
I - 10521
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
vým mäsom 16 v znení zmien a dopln — po druhé porušuje článok 5 ods. 1 kov, a pism. b) a článok 5 ods. 5 dohody o poľnohospodárstve, ktorá umožňuje vždy vyberať dodatočné clo za dovoz určitého výrobku, ak cena, s ktorou vstupuje na jeho colné územie stano vená na báze dovoznej ceny CIF prí slušnej zásielky, vyjadrená v domácej mene je nižšia ako spúšťacia cena. 19 — porušuje článok 5 ods. 1 dohody o poľnohospodárstve Uruguajského kola. 17
33. Navyše Komisia pred Súdnym dvorom uznala, že začala s potrebnými krokmi na zmenu sporného ustanovenia.
32. Rovnaká dvojitá nezlučiteľnosť 18 sa týka aj článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1423/95, pretože: 34. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1423/95 je postihnutý rovnakým dôvodom neplatnosti ako predmetný predpis v rozsudku Kloo sterboer Rotterdam. Preto nasleduje rovnaká sankcia, a tou je neplatnosť.
— po prvé porušuje článok 15 ods. 3 základného nariadenia, t. j . nariadenia č. 1785/81 v znení zmien a doplnkov, podľa ktorého sa pri vyrubení dodatoč ného cla dovozné ceny stanovia na základe dovozných cien CIF príslušnej zásielky, B — O prvej prejudiciálnej otázke
16 — Ú. v. ES L 282, s. 77; Mim. vyd. 03/002, s. 138. 17 — Ako je uvedené v prílohe 1 A Dohody o vytvorení Svetovej obchodnej organizácie prijatej v mene Spoločenstva článkom 1 ods. 1 prvou zarážkou Rozhodnutia Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúceho sa uzavretia dohôd v mene 35. Po zistení, že vo veci samej ide Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole o uvádzanú neplatnosť, by bolo možné multilaterálnych rokovaní (1986 — 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80). 18 — Ktorá v skutočnosti len odráža samotnú nezhodu v súvislosti s medzinárodnou dohodou, ktorej obsah zohľadňuje základné nariadenie. 19 — Zodpovedá priemernej referenčnej cene dotknutého výrobku.
I - 10522
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
upustiť od odpovede na túto prvú otázku, a opätovne by potvrdilo zodpovednosť vnú pretože odpoveď na ňu nie je relevantná. Pri troštátneho súdu vo vzťahu k Spoločenstvu, zaoberaní sa touto otázkou hrozí riziko a teda by bolo plne v súlade so správnym zmeny úlohy Súdneho dvora, ktorá spočíva úradným postupom v Európskej únii. v spolupráci s vnútroštátnymi súdmi s cieľom jednotného uplatňovania práva Spoločenstva v členských štátoch, a nie vo formulovaní stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam. 20
37. Na záver sa domnievam, že Súdnu dvor by sa mal vyjadriť k otázke, ktorú mu položil vnútroštátny súd ako prvú, konajúc tak chvályhodné a so zmyslom pre zodpoved nosť. 2 1
36. Takýto názor sa však zdá dosť formálny 38. Holandská vláda, ako aj Komisia však a nezlučuje sa s pedagogickým správaním tvrdia, že len Súdny dvor má výlučnú Súdneho dvora, ktoré vyústilo do obsiahlej právomoc vyhlásiť akt inštitúcií Spoločenstva plodnej judikatúry, ktorá mala vymedziť za neplatný. Sú zdržanlivé vo vzťahu hranice jeho právomoci rozhodovať k rozšíreniu výnimky povolenej judikatúrou o prejudiciálnych otázkach. Aj keď sa pri CILFIT na otázky platnosti, lebo takéto kloním k názoru, že vnútroštátny súd nemusí stanovisko prináša so sebou viac nevýhod poznať rozsah povinnosti začať prejudiciálne ako výhod. konanie o platnosti, ak neexistuje napriek jednoznačným precedensom dôvod na pochybnosť, predložená otázka nemôže vo veci samej mať hypotetický charakter. Nie je absurdné sa domnievať, že College van Beroep položil druhú otázku s cieľom predísť novému prejudiciálnemu konaniu, ak by Súdny dvor bezvýhradne potvrdil opakovanú 39. Holandská vláda poukazuje na riziko, že povinnosť položiť mu otázku vždy pred by niektoré vnútroštátne súdy členských vyhlásením aktu Spoločenstva za neplatný. štátov mohli prijímať veľmi rozdielne stano Zmiernenie tejto povinnosti by viedlo viská a tým ohrozovať jednotu právneho v podstatnej miere k zjednodušeniu konania
21 — V tomto bode mi nedá necitovať verše Baudelaira, ktorými začína 11. báseň v Kvetoch zla: „Pour soulever un poids si 20 — Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, lourd, Sisyphe, il faudrait ton courage"(BAUDELAIRE, CH.: Zb. s. I- 4921, bod 60, a z 21. marca 2002, Cura Anlagen, Les fleurs du mal XI, Gallimard. Paris: La Pléiade, 1975, C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 26. s. 17).
I - 10523
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-461/03
poriadku Spoločenstva. Okrem toho pripo vznikli v 80. rokoch, v čase, keď geopolitická mína, že vnútroštátny súd za určitých pod situácia Európskej únie bola dosť odlišná mienok môže prijať predbežné opatrenia, aby a ešte nebola dosiahnutá väčšina cieľov pozastavil účinky aktu Spoločenstva, ktorý zameraných na vytvorenie spolupráce považuje za neplatný. v prejudiciálnom konaní.
43. Najskôr treba ešte pred skúmaním 40. Komisia zvažuje argumenty pre a proti miery, do akej by skutkový a právny rámec zmene judikatúry vo veci Foto-Frost 22 umožnil ďalšiu výnimku z uvedenej zásady a zastáva názor, že viac argumentov svedčí výlučnej právomoci Súdneho dvora, usku proti zmene. točniť súhrnné posúdenie judikatúry.
41. Význam otázky je zrejmý, pretože kladná 1. Posúdenie a kritika judikatúry CILFIT odpoveď na otázky by znamenala ďaleko siahly zvrat v judikatúre. Ak pripustíme, že v prípadoch, o aký ide vo veci samej, môžu vnútroštátne súdy poprieť platnosť niekto rých aktov Spoločenstva, išlo by o odchýlku od výlučnej právomoci, ktorá podľa uvede 44. Článok 234 ES upravuje mechanizmus ného rozsudku Foto-Frost prislúcha Súd spolupráce medzi Súdnym dvorom nemu dvoru. a súdnymi orgánmi členských štátov tak, že podľa druhého odseku tieto súdne orgány majú možnosť požiadať Súdny dvor, aby rozhodol o prejudiciálnych otázkach, zatiaľ čo podľa tretieho odseku, pokiaľ proti ich rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, sú povinné takéto otázky položiť Súdnemu dvoru. 42. Z uvedeného vyplýva, že pri hľadaní vhodného riešenia treba skúmať, či skutkové okolnosti a právny rámec veci prejednávanej pred College van Beroep pripúšťajú zmenu doteraz platných zásad judikatúry, ktoré
45. Počas sporov, v ktorých Súdny dvor 22 — Už citovaný rozsudok. rozhodoval, upresnil rozsah zásady: po prvé
I - 10524
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
lepšie prepracoval hranice tejto zjavne 48. V tejto súvislosti, t. j . vo vzťahu kogentnej povinnosti vnútroštátnych súdov, k povinnosti vnútroštátnych súdov, ktoré ktoré rozhodujú na poslednom stupni; po rozhodujú na poslednom stupni, položiť druhé začal vo vzťahu k právnemu režimu prejudiciálne otázky, treba venovať osobitnú predmetu otázky s rozlišovaním podľa toho, pozornosť rozsudku CILFIT, ktorý rozšíril či sa otázka týka výkladu alebo platnosti aktu paletu situácií, pri ktorých sú tieto súdy Spoločenstva. oslobodené od povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor tým, že k nim pripojil prípady, v ktorých Súdny dvor už v rámci iného konania rozhodol o právnom probléme, ktorý je predmetom príslušnej právnej veci vrátane prípadov „keď neexistuje úplná zhoda prejednávaných otázok". 26 Sem patria aj prípady, keď najvyššie vnútroštátne súdy rozhodnú, že otázka výkladu nie je rele vantná 27 a správne uplatňovanie práva 46. V súvislosti s povinnosťou vnútroštát Spoločenstva je tak zrejmé, že nenecháva nych súdov, ktoré rozhodujú na poslednom priestor na akúkoľvek rozumnú pochybnosť stupni, judikatúra zmiernila jej prísnosť vo o riešení vzniknutej otázky. Napokon žiada, viacerých ohľadoch a zaviedla niekoľko aby sa vnútroštátny súd pred konštatovaním výnimiek, ktoré pre lepšie pochopenie pred tejto jednoznačnosti uistil, že takúto istotu loženého návrhu na začatie prejudiciálneho majú aj vnútroštátne súdne orgány iných konania následne vysvetlím. členských štátov, ako aj Súdny dvor. 28
47. Najprv Súdny dvor v rozsudku Da Costa 2 obmedzil povinnosť položiť otázku tým, že oslobodil vnútroštátne súdy od ich povinnosti, pokiaľ sa položená otázka vecne zhoduje s inou otázkou, ktorá v podobnom prípade už bola predmetoch rozhodnutia o prejudiciálnej otázke. 24 Základom tejto teórie je myšlienka, že ak ustanovenie 49. Ak bližšie preskúmame praktické Spoločenstva už bolo predmetom výkladu, aspekty rozsudku CILFIT, prídeme k záveru, tak povinnosť opätovne položiť otázky týka že striktné chápanie uvedených požiadaviek júce sa výkladu toho istého ustanovenia by viedlo k tomu, že vnútroštatne súdy by stráca zmysel. 25 museli uskutočniť empirické skúmanie práv-
23 — Rozsudok z 27. marca 1963, 28/62 a 30/62, Zb. s. 59. 26 — Rozsudok CILFIT, už citovaný, bod 14. 24 — Tamže, s. 76. 27 — Rozsudok CILFIT, už citovaný, bod 10. 25 — Tamže, s. 75. 28 — Tamže, bod 16.
I - 10525
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
nych poriadkov ostatných 24 členských ako nezmyselný, pretože nekorešponduje štátov, aby dospeli k vnútornému presvedče s obavou z minulosti, ktorá viedla k jeho niu, že všetky ostatné súdy by potvrdili prijatiu, t. j . zabrániť excesom v teórii „acte správne uplatňovanie ustanovenia Spoločen claire" zo strany niektorých súdov členských stva. štátov, ktoré rozhodujú na poslednom stupni.
50. Navyše rozsudok CILFIT uvádza oso bitné požiadavky pre výklad práva Spoločen stva: na jednej strane používa vlastnú termi nológiu, ktorá v rôznych vnútroštátnych 53. Táto skutočná nemožnosť uplatniť právnych poriadkoch nemá vždy ekviva metódu CILFIT pomáha pochopiť, že lenty 29;na druhej strane každé ustanovenie v zriedkavých prípadoch sa Súdny dvor na musí byť zasadené do svojho kontextu a musí ňu neskôr odvolával a obmedzil sa len na sa vykladať vo svetle všetkých ustanovení, pripomenutie tejto judikatúry vnútroštát s ktorými súvisí a s ohľadom na jeho cieľ nemu súdu, uvádzajúc len formuláciu, že a stav vývoja. 30 „nenecháva priestor pre akúkoľvek rozumnú pochybnosť o riešení vzniknutej otázky". 32 Zaujímavé je, že Súdny dvor sa vyhýba akejkoľvek zmienke o predbežnej pod mienke, že vnútroštátny súdny orgán musí dospieť k presvedčeniu, že súdy v iných členských štátoch a samotný Súdny dvor chápu sporné ustanovenie presne tým istým 51. Rozsudok CILFIT upriamil pozornosť aj spôsobom. na mnohojazyčnosť práva Spoločenstva vydávaného v rôznych jazykoch, v súčasnosti v dvadsiatich a výslovne upozorňuje na skutočnosť, že všetky jazykové verzie sú záväzné. 31
54, Rovnaká zmienka chýba, a nejde tu o žiadnu náhodu, aj v „informáciách o podávaní návrhov na začatie prejudiciál- 52. Na základe uvedeného bol navrhovaný nych konaní vnútroštátnymi súdmi" tak test neuskutočniteľný už v čase jeho sformu v skorších, ako aj v novších zneniach. 33 Táto lovania, ale v skutočnosti sa v roku 2005 zdá požiadavka nie je uvedená ani v novších
29 — Tamže, bod 19. 32 — Rozsudky zo 17. mája 2001, TNT Traco SpA, C-340/99, Zb. s. I-4109, bod 35, a z 30. septembra 2003, Köbler, 30 — Tamže, bod 20. C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 118. 31 — Tamže, bod 18. 33 — Informácie Súdneho dvora z 18. júna 1996 a z 8. marca 2005.
I - 10526
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
pokynoch, v bodoch 11 až 14 návrhu na metódou, ktorú samotný Súdny dvor uplat začatie prejudiciálneho konania smerujúceho ňuje len zriedka, hoci disponuje na tento účel k výkladu práva, ktoré neobsahujú žiadny lepšou infraštruktúrou. Naopak existencia odkaz v tejto súvislosti. viacerých jazykových verzií je ďalším dôvo dom na to, aby sa európske normy nevy- kladali úplne doslovne a aby sa väčší dôraz kládol na kontext a všeobecný systém Zmluvy, ako aj na jej predmet a cieľ. 35
55. Hoci tieto pokyny majú za cieľ len informovať a nie sú právne záväzné, je zvláštne, že Súdny dvor sa naďalej pridržiava tejto požiadavky s rovnakou prísnosťou, hoci 57. Takisto aj generálny advokát Tizzano vo v pokynoch pre vnútroštátne súdne orgány, svojich návrhoch vo veci Lyckeskog 36 uvie ktoré majú zlepšiť spoluprácu v rámci dol, že považuje za vhodné chápať tento mechanizmu spolupráce v prejudiciálnom rozsudok v tom zmysle, že odporúča vnú konaní, sa vôbec aspoň v krátkosti o tejto troštátnemu súdu, aby pred vylúčením akej požiadavke nezmieňuje. Pokiaľ by mala táto koľvek dôvodnej pochybnosti bol obzvlášť požiadavka skutočne taký význam ako obozretný. v rozsudku CILFIT, bolo by logické pod robnejšie ju rozobrať, zvlášť v dokumentoch tohto typu.
58. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty musí Súdny dvor prevziať zodpovednosť a poopraviť judikatúru CILFIT alebo prinaj menšom obsahovo ju zmierniť, aby zodpo 56. Teší ma, že môžem uviesť, že iní vedala súčasným požiadavkám, pretože len generálni advokáti zastávajú môj názor. menej prísny výklad rozsudku zodpovedá Konkrétne generálny advokát Jacobs vo požiadavkám súdnej spolupráce, a zároveň sa 34 svojich návrhoch vo veci Wiener uviedol, musí zohľadniť, že stupeň znalosti práva že z rozsudku CILFIT nemôže vnútroštát Spoločenstva zo strany vnútroštátnych súd nym súdnym orgánom vyplývať povinnosť nych orgánov od roku 1983 významne skúmať každé ustanovenie Spoločenstva vo vzrástol. Po 22 rokoch platnosti nastal čas všetkých úradných jazykoch Únie, teda
35 — Bod 65 návrhov prednesených vo veci citovanej v predchádzajúcej poznámke pod čiarou. 34 — Vo veci bolo rozbodnutć rozsudkom z 20. novembra 1997, 36 — Rozsudok zo 4. júna 2002, C-99/00, Zb. s. I-4839, najmä bod C-338/95. Zb. s. I-6495. 75 návrhov.
I - 10527
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
prehodnotiť judikatúru, ktorá splnila svoju povedané, rozsudok Foto-Frost, ktorý som úlohu v určitom historickom období, ale uviedol vyššie, odňal súdnym orgánom, vývojom európskeho právneho poriadku bola ktorých rozhodnutia je možné napadnúť prekonaná. podľa vnútroštátneho práva opravným pro striedkom, „možnosť vyhlásiť akty inštitúcií 38 Spoločenstva za neplatné".
59. Rovnako predpokladaný nárast vecí predložených Súdnemu dvoru z dôvodu nových pristúpení a preťaženie, ku ktorému by viedlo striktné uplatňovanie rozsudku CILFIT, hovoria v prospech riešenia zveru júceho opätovne viac právomocí vnútroštát nym súdnym orgánom. Reorganizácia súd 61. Odôvodnenia tohto rozsudku sú tak neho dialógu medzi súdmi formou vhodného známe, že ich netreba opakovať a stačí ich výkladu článku 234 ES by s vysokou pravde stručne pripomenúť. podobnosťou prispela k tomu, aby sa činnosť Súdneho dvora sústredila na otázky všeo becného významu, čo by sa priaznivo odra zilo v jeho vlastnej judikatúre. 37
62. Na úvod riziko odlišných názorov súd 2. Právna teória v rozsudku Foto-Frost nych orgánov členských štátov na platnosť aktov Spoločenstva môže ohroziť jednotnosť tohto právneho poriadku a tým narušiť základnú požiadavku právnej istoty; 39 okrem toho koherentnost' systému súdnej ochrany vytvorená Zmluvou vyžaduje, aby kontrolu zákonnosti v Európskej únii vykonával Súdny 60. Súdny dvor mierne pozmenil možnosť dvor; 40 napokon podľa článku 20 Protokolu pokladať prejudiciálne otázky, priznanú súd o štatúte Súdneho dvora tento orgán má nym orgánom v druhom odseku článku najlepšie podmienky na rozhodnutie 234 ES tak, že im uložil rovnakú povinnosť, o platnosti týchto aktov, pretože tento článok akú majú súdy poslednej inštancie. Presnejšie
38 — Rozsudok Foto-Frost, už citovaný, bod 15. 37 — Návrhy vo veci Wiener, už citovanej, bod 62, sa zhodujú 39 — Tamže. s týmto kritériom. 40 — Rozsudok Foto-Frost, bod 16.
I - 10528
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
zveruje týmto orgánom právo obhajovať ich Spoločenstva. Súčasne je však táto možnosť platnosť 41 v konaniach, ktoré prebiehajú striktne ohraničená formou požiadaviek, v Luxemburgu. ktoré musia byť splnené pri takomto odklade výkonu a vnútroštátny súd musí mať vážne pochybnosti o platnosti tohto aktu; existuje riziko, že navrhovateľovi hrozí vážna a nenahraditeľná ujma a že záujem Spolo čenstva musí byť primerane zohľadnený. 46
63. Navyše treba upozorniť na skutočnosť, že rozsudok Hoffmann-La Roche 42, ktorý bol vydaný pred rozhodnutím Foto-Frost, oslobodil vnútroštátny súd od povinnosti 65. Neskoršia judikatúra ešte rozšírila okruh položiť Súdnemu dvoru otázku výkladu alebo prípadov, v ktorých sa umožňuje prijať platnosti v prejudiciálnom konaní, pokiaľ predbežné opatrenia pri súbežnom začatí každá zo strán môže zahájiť hlavné konanie, prejudiciálneho konania. Aj podľa rozsudku počas ktorého možno opätovne skúmať Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I) 47 prejudiciálne otázky, o ktorých sa už pred článok 249 ES nevylučuje, aby súdy člen bežne rozhodovalo, a môžu sa stať pred ských štátov prijali predbežné opatrenia metom návrhu na začatie prejudiciálneho vytvárajúce alebo upravujúce právne posta konania. 43 Tu vidno, že rozsudok Foto-Frost venie alebo právne vzťahy dotknuté opatre akceptuje túto podmienku ako jedinú ním vnútroštátneho práva, ktoré sa zakladá výnimku z povinnosti položiť otázky plat na nariadení Spoločenstva, ktorého platnosť nosti (bod 19), ale na rozdiel od návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Man je sporná. cini 44, sa v žiadnej časti neodkazuje na
rozsudok
Hoffmann-La Roche.
3. Spor vo veci samej vo vzťahu k rozsudkom CILFIT a Foto-Frost 64. V tejto súvislosti rozsudok Zuckerfa 45 brik priznal vnútroštátnym súdom mož nosť nariadiť odklad výkonu vnútroštátneho správneho aktu, ktorý sa opiera o nariadenie 66. Po predstavení týchto predpokladov treba objasniť, či má College van Beroep vo 41 — Tamže, bod 18. vzťahu k zjavnej neplatnosti sporného aktu 42 — Rozsudok z 24. mája 1977, 107/76, Zb. s. 957. 43 — Tamže, bod 6. 44 — Návrhy prednesené vo veci Foto-Frost, Zb. s. 4211, najmä bod 6 druhý odsek. 45 — Rozsudok z 21. februára 1991, C-143/88 a C-92/89, 46 — Tamže, bod 33. Zb. s. I-415. 47 — Rozsudok z 9. novembra 1995, C-465/93, Zb. s. I-3761.
I - 10529
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C461/03
Spoločenstva právo vyhlásiť ho za neplatný 68. Nie je teda absurdné tvrdenie, že medzi na základe teórie „acte clair" rozpracovanej otázkou platnosti článku 3 ods. 1 a 3 v rozsudku CILFIT, hoci rozsudok Foto- nariadenia č. 1484/95 prejednávanou vo veci Frost vyžaduje položiť otázku platnosti Súd Kloosterboer Rotterdam a otázkou platnosti nemu dvoru. Aby nastala možnosť, ktorú článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1423/95, 48 pripúšťa časť teórie , musia byť splnené ktorá je predmetom tohto návrhu na začatie podmienky judikatúry CILFIT bez toho, aby prejudiciálneho konania, ide o „vecnú boli dotknuté odôvodnenia rozsudku Foto- zhodu" v zmysle judikatúry Da Costa 50, Frost. takže holandský súd nebol povinný položiť otázku.
69. Navyše táto kumulácia zhôd v oboch prípadoch posilňuje dojem, že žiaden vnú troštátny súd by v obdobnej situácii nemal pochybovať o správnom uplatňovaní práva Spoločenstva predovšetkým v prípade, keď 67. V zásade sa preukázalo, že vnútroštátny príčina neplatnosti článkov v oboch kona súd sa v súčasnosti stretáva s normou niach je tá istá, t. j . prekročenie hraníc zasadenou do veľmi podobného časového výkonnej právomoci Komisie. 51 a skutkového kontextu, ktorá je obsahovo zhodná s iným ustanovením, ktoré bolo vyhlásené za neplatné v rozsudku Klooster boer Rotterdam 49, pokiaľ, citujúc rozsudok CILFIT, je správne uplatňovanie práva Spo ločenstva tak zjavné, že nenecháva priestor pre akúkoľvek rozumnú pochybnosť o riešení vzniknutej otázky. Odhliadnuc od skutoč nosti, že po formálnej stránke ide o odlišný akt Spoločenstva, je možné sa oprieť aj o teóriu rozpracovanú v rozsudku Da Costa, 70. Takýmto spôsobom som sa prepracoval pretože rozsudok Kloosterboer Rotterdam k poslednej zo situácií uvedených v rozsudku bol vydaný tiež v rámci konania podľa článku CILFIT, pretože Súdny dvor už v skoršom 234 ES. rozsudku rozhodol o protiprávnosti ustano venia zhodného s ustanovením napadnutým vo veci samej, a tým by mali byť splnené 48 — Pozri napríklad COUZINET, J.-F.: Le renvoi en appréciation de validité devant la Cour de Justice des Communautés européennes. ín: Revue trimestrielle de droit européen, 1976, s. 660 a nasl, najmä s. 662. 50 — Uvedený v bode 47 týchto návrhov. 49 — Už citovaný. 51 — Rozsudok Kloosterboer Rotterdam, už citovaný, bod 29.
I - 10530
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
požiadavky prísnejších výkladov teórie „acte štátu by sa neodchýlil od tohto kritéria. clair", to znamená požiadavky, ktoré vylučujú Okrem toho okolnosti prípadu redukujú na akýkoľvek iný výklad. minimum, ba až takmer vylučujú nebezpe čenstvo navzájom si odporujúcich súdnych rozhodnutí.
71. Vo veci samej neplatnosť právnej normy Spoločenstva spĺňa požiadavky stanovené v rozsudku CILFIT.
72. Uvedená skutočnosť však nestačí na to, 75. Po druhé, pokiaľ ide o koherenciu práv aby holandský súd mohol túto normu neho systému vytvoreného Zmluvou, body 16 vyhlásiť za neplatnú bez toho, aby predtým a 17 rozsudku Foto-Frost vyjadrujú, že len podal návrh" na začatie prejudiciálneho Súdny dvor je príslušný na vyhlásenie aktov konania, pretože sa musí zohľadniť aj význam inštitúcií Spoločenstva za neplatné, pretože rozsudku Foto-Frost. právomoci, ktoré mu boli zverené článkom 230 ES, sú doplnené právomocou vyhlásiť tieto akty za neplatné, pokiaľ sa ich neplat nosť namieta pred vnútroštátnym súdom. Z toho vyplýva, že Súdny dvor sa bez pochýb nemusel v historickom okamihu roku 1987 deliť o túto výsadu s vnútroštátnymi súdmi, 73. Po prvé, s cieľom zabezpečiť jednotné hoci ustanovenie v článku 234 ES mu uplatňovanie práva Spoločenstva by neplat výslovne túto úlohu zveruje a stanovuje nosť vyhlásená vnútroštátnym súdom povinnosť pre vnútroštátne súdy, ktoré roz v prípade, o aký ide vo veci samej, hodujú na poslednom stupni, podať návrh na v ktorom existuje podobné rozhodnutie začatie prejudiciálneho konania, ak hrozí Súdneho dvora, ťažko mohla predstavovať skutočné nebezpečenstvo rozdielneho uplat riziko rozdielnosti, ktoré by ohrozovalo ňovania práva Spoločenstva. jednotnosť právneho poriadku Spoločenstva.
74. Myslím si, že protiprávnosť je napriek nepochybne málo frekventovaným odlišno stiam tak zjavná, že žiaden súd členského
52 — O rôznych výkladoch a stupni ich prísnosti vo vzťahu k tejto 76. V judikatúre predchádzajúcej rozsudku požiadavke rozsudku CILFIT, LENAERTS, K.: Ľarrêt CIL- FIT. In: Cahiers de droit européen, 1983, s. 471 a nasl., najmä Foto-Frost platila domnienka platnosti všet s. 497. kých aktov Spoločenstva až do okamihu, keď
I - 10531
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
ich Súdny dvor nevyhlásil za neplatné , lebo z dôvodu nebezpečenstva, ktoré vyplýva akt možno považovať za očividne proti z veci prejednávanej pred College van právny vtedy, keď existuje príslušné roz Beroep; je lepšie prehĺbiť systém súdnej 54 hodnutie Súdneho dvora. spolupráce vytvorený Zmluvou, aby sa zistilo, či túto právomoc možno zveriť vnútroštátnym súdom.
77. Po tretie, myšlienka, že Súdny dvor má najvhodnejšie postavenie na to, aby roz hodoval o zákonnosti aktov Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že článok 20 jeho štatútu umožňuje európskym inštitúciám zúčastniť sa na konaní pred Súdnym dvorom a obhajovať platnosť ich aktov 55, naopak vnútroštátne procesné predpisy neobsahujú zmienku o tom, že by sa dotknutý orgán, ktorého platnosť aktu je napadnutá, mohol 4. Úvahy o rozsudku Foto-Frost v súvislosti osobne zúčastniť na konaní, v ktorom sa s mechanizmom súdnej spolupráce podľa prejednáva platnosť niektorého z jeho aktov, článku 234 ES alebo by mohol byť z úradne moci pred volaný.
78. Navyše, ak by Súdny dvor zveril vnútro štátnemu súdu právomoc vyhlásiť akt Spo ločenstva za neplatný, muselo by toto 80. Spochybnenie judikatúry Foto-Frost zverenie právomoci byť spojené s podmien malo za následok pridelenie tejto veci veľkej kou, že orgán, ktorý daný akt vydal, sa bude komore; význam rozhodnutia, ktoré sa malo môcť zúčastniť na konaní. 56 prijať v tejto veci malo byť spojené s účasťou väčšiny členských štátov a inštitúcií Spolo čenstva na ústnom pojednávaní, čo by obohatilo diskusiu a viedlo by k podrobnej ším úvahám o nastolenom probléme 5 7 , čo je 79. Zdá sa, že Súdny dvor si vybudoval dôležité práve pri rozdeľovaní súdnych prá monopol na vyhlásenie aktov Spoločenstva vomocí v rámci Únie medzi Súdnym dvorom 58 za neplatné viac z dôvodu obavy otvorenia a vnútroštátnymi orgánmi. Ak by sa takto Pandorinej skrinky pri otázkach platnosti než
57 — SARMIENTO, D.: Poder judicial e integración europea., Madrid: Garrigues y Thomson Civitas, 2004, s. 334 obhajuje 53 — Rozsudok z 13. februára 1979, Granaria, 101/78, Zb. s. 623. túto myšlienku vo veciach ústavnoprávnej povahy a tvrdí, že „je potrebné z hľadiska posilňujúcej ústavnosti ES/EÚ 54 — Uvedené prinajmenšom vyplýva z rozsudku z 13. mája 1981, vytvoriť súdnu moc v súlade s diskutovaným modelom". International Chemical Corporation, 66/80, Zb. s. 1191. 58 — ISAAC, G.: La modulation par la Cour de justice des 55 — Rozsudok Foto-Frost, už citovaný, bod 18. Communautés européennes des effets dans le temps de ses 56 — DYRBERG, P.: La aplicación uniforme del derecho comuni arrêts d'invalidité. In: Cahiers de droit européen. 1987, s. 444 tario y las sentencias CILFIT y Foto-Frost. In: Ordenamiento a nasl. Napísal, že neexistuje nevyhnutnejšia a súčasne jurídico comunitario y mecanismos de tutela judicial efectiva. nebezpečnejšia úloha ako úloha, ktorú má Súdny dvor pri Vitoria, 1995, s. 247 a nasi., najmä s. 255. upresňovaní obsahu svojej vlastnej právomoci.
I - 10532
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
upravilo doterajšie konanie, došlo by vlastnil právomoc bez jedinej opory v texte k napredovaniu v hľadaní vhodného riešenia, článku 234 ES 60, v ktorom je stanovená ktoré by sa dosiahlo prostredníctvom roz povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku manitého a pluralitného dialógu, typického v prípadoch, kde tvorcovia Zmluvy stanovili pre európsku realitu, ktorá by prispela len možnosť 61, tým si sám privlastnil výlučnú k atmosfére dôvery pri súdnej spolupráci právomoc kontrolovať účinnosť aktov Spo podľa článku 234 ES. Okrem toho, Súdny ločenstva na úkor vnútroštátnych súdov. 62 dvor môže pri jemnom náznaku rebélie Jedného dňa sa rieka vráti do svojho kedykoľvek opätovne prevziať na seba zod pôvodného koryta a vnútroštátny súd opäť povednosť, ktorú preniesol na vnútroštátny prevezme úlohu, ktorá mu prináleží súd, tak ako sa to stalo Sizyfovi, ktorý sa po v spolupráci so Súdnym dvorom v oblasti návrate do života vrátil späť k Hadovi prejudiciálneho konania a rozlúči sa zásahom zo strany Herma. 59 Súdny dvor to s vedľajšou úlohou, ktorú mu pridelil orgán pochopil inak, ale ak mu chýbajú argumenty, v Luxemburgu z dôvodu ochranného o ktoré by sa oprel pri zmene judikatúry, inštinktu. mohol by v každom prípade rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.
82. Predmetná vec môže prispieť k opätov nému prerozdeleniu prípadných úloh pod podmienkou, že Súdny dvor preukáže dosta točnú zrelosť na to, aby teóriu „acte clair" vypracovanú v rozsudku CILFIT pri preju- diciálnej otázke výkladu rozšíril aj na otázku 81. Predovšetkým treba pripomenúť, že platnosti. v rozsudku Foto-Frost si Súdny dvor pri
59 — CAMUS, A.: Mýtus o Sizyfovi. preklad Albert Marenčin, Slovenský spisovateľ, 1993 s. 88, hovorí, že keď Sizyfos zomieral, chcel neprozreteľne vyskúšať lásku svojej ženy. Prikázal jej, aby jeho telo nechala voľne pohodené na námestí. Sizyfos sa ocitol v podsvetí a tam rozhnevaný pre jej poslušnosť, ktorá úplne odporovala ľudskej láske, poprosil Plutona, aby mu dovolil vrátiť na zem a potrestať svoju ženu. Ale keď znova zazrel tento svet, ochutnal vodu a soľ, ucítil 83. Na druhej strane, čítaním tohto roz teplé kamene a more, nechcel sa už vrátiť späť do temného podsvetia. Všetky výzvy, výbuchy hnevu a varovania zostali sudku medzi riadkami, časti právnej vedy nevypočuté. Ešte veľa rokov žil s pohľadom na zátoku, trblietavé more a usmievavú zem. Tak ho bohovia chytili. Merkúr ho uchopil smelo za golier, vytrhol ho z jeho radovánok a násilím ho odvliekol do podsvetia, kde už na neho čakal jeho balvan. BRUNEL, P. — BASTIAN, A.: c. d.., s. 51, poukazujú na polatinčenie, ktoré v tomto bode urobil 60 — Glaesner, A.: Die Vorlagepflicht unterinstanzlicher Gerichte Camus, a prisudzujú to informačným zdrojom, v podstate im Vorabenlscheidungsverfahren. In: Europarecht, č. 2/1990, Mytológii od ( ommelina a Grand Larousse; z tohto dôvodu s. 143 a nasl.; BARAV, A.: Le renvoi préjudiciel communau uvádza Plutona namiesto Háda a Merkúra namiesto Herma. taire. In: Justices, č. 6, apríl/jún 1997, s. 1 a nasl., a PERTEK, Títo autori v citovanom diele na s. 45 a 46, tvrdia, že príbeh J.: La pratique du renvoi préjudiciel en droit communautaire. voľne pohodeného tela bol vytvorený samotným Sizyfom, Paris 2001, s. 78, hoci tento posledný to netvrdí tak pretože Sizyfos krátko pred svojou smrťou poprosil svoju kategoricky. ženu, aby ho nepochovala podľa smútočného obradu, lebo 61 — BARAV, A.: c. d., s. 5. takto mal dôvod sa vrátiť späť medzi živých. 62 — Tamže, s. 6.
I - 10533
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-461/03
dáva trocha iný zmysel, odlišný od prvého 86. Opätovné prenesenie právomocí na vnú názoru na jeho text. troštátne súdne orgány v súlade so znením a duchom Zmluvy, hoci obmedzené na takéto prípady, t. j . uznanie teórie zjavne neplatného aktu v rámci otázky platnosti, by prispelo k súdnemu dialógu založenému na vzájomnom dodržiavaní príslušných právo mocí. 67
84. Aj keď v skutočnosti rozsudok CILFIT v rámci otázky výkladu vypracoval vyššie uvedenú teóriu, vo výroku vyzval vyššie uvedené vnútroštátne súdy, aby obozretne pristupovali k problému výkladu alebo uplatnenia práva Spoločenstva. 64 V každom 87. Navyše v bode 17 rozsudku Foto-Frost je prípade kvôli striktným požiadavkám dosia výlučná právomoc Súdneho dvora vyhlasovať hla teória „acte clair" taký stupeň abstrakcie, akty Spoločenstva za neplatné odôvodnená že sa uzavrela do sveta teoretického symbo tým, že aj článok 230 ES mu ju zveruje pri lizmu.65 žalobách o neplatnosť. Monopol Súdneho dvora pri týchto žalobách však bol pred metom kritiky, pretože nevyplýva zo znenia tohto ustanovenia. 68 Teda logicky pokiaľ by sa vykladal článok 234 ES tým spôsobom, že vnútroštátne súdy môžu rozhodnúť o neplatnosti týchto aktov, nebol by potrebný v článku 230 ES žiaden odkaz na výlučnosť tejto právomoci Súdneho dvora.
85. Nie je ani dôvod hneď zamietnuť myšlienku, že očividne protiprávne akty existovali ešte pred vyhlásením rozsudkov CILFIT a Foto-Frost 66 a tieto akty považoval vnútroštátny súd za neplatné alebo neuplat- niteľné bez toho, aby sa pri skutkových okolnostiach totožných s vecou samou obrá til na Súdny dvor. 88. Na druhej strane prehnané dodržiavanie povinnosti predložiť návrh na začatie pre- judiciálneho konania za okolností, ktoré nastali v spore týkajúcom sa podniku Gaston 63 — RASMUSSEN, H.: The European Court's Acte Clair Strategy Schul, keď je norma zjavne neplatná, svedčí in CILFIT (Or: Acte Clair, of Course! But What does it Mean?). In: European Law Review, č. 10/1984, s. 242 a nasi. 64 — Tamže, s. 259. 65 — LENAERTS, K.: c. d., s. 500; a BOULOUIS, J. — DARMON, M.: in: Contentieux communautaire. Paris, 1997, s. 27. 67 — BARAV, A.: c. d„ s. 1. 66 — Ako kedysi uviedol COUZINET, J.-F.: c. d., s. 659. 68 — DYRBERG, P.: c. d., s. 254.
I - 10534
GASTON SCHUL DOUANE-EXPEDITEUR
o prehnanej formalnosti, ktorá odporuje cované do textu Zmlúv, rozsudok Foto-Frost zásade riadneho výkonu spravodlivosti. neovplyvnil zákonodarcu Spoločenstva, ktorý V tejto súvislosti sú relevantné vyjadrenia nevyužil príležitosť tento prínos Súdneho College van Beroep o hospodárnosti konania. dvora začleniť do primárneho práva Únie najmä do Maastrichtskej zmluvy, Amster damskej zmluvy, Zmluvy z Nice a Zmluvy o Ústave pre Európu. Z tohto ticha dosta točne jasne a zreteľne vyplýva nesúhlas s týmto umelo vytvoreným monopolom.
89. Vnútroštátnemu súdu nemožno zadať tak neplodnú úlohu ako 'Sizyfovi. Albert Camus napísal asi najbrilantnejšiu prácu o takejto osobnosti nazývanej „absurdný hrdina" 69, pretože neexistuje horší trest ako neužitočná a beznádejná práca; avšak ku koncu diela dospel Camus k presvedčeniu, že Sizyfov „... osud je jeho vlastníctvom. Jeho balvan je jeho vecou" 70 a prekonal ho svojím vedomím. 71 „Jasné vedomie, ktoré je zdro jom jeho utrpenia, je súčasne aj vyvrchole ním jeho víťazstva". 72
91. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy tvrdím, že odpoveď na prvú otázku pred loženú holandským súdom musí priznať súdnym orgánom členských štátov pri skut kovom stave, aký je vo veci samej, možnosť neuplatňovať akt Spoločenstva, ktorého plat 90. Na záver treba konštatovať, že na rozdiel nosť je sporná. Moje presvedčenie, že navr od toho, čo sa stalo s inými rozhodnutiami hované riešenie nepredstavuje riziko pre Súdneho dvora, ktoré boli postupne zapra jednotnosť európskeho práva, sa v konečnom dôsledku opiera o to, že vnútroštátne súdy pri akejkoľvek pochybnosti zakaždým využijú návrh na začatie prejudiciálneho konania, 69 — CAMUS, A.: c. d., s. 88. 73 70 — Tamže, s. 90. uplatniac tak svoje „umenie obozretnosti". 71 — V umeleckých zobrazeniach Sizyfa sa odráža tento aspekt. V prekrásnom obraze Tiziana vystaveného v Museo del Prado v Madride je vyzdvihnutá nadmerná veľkosť balvana a snaha hrdinu pri valeni balvana, jeho čelo splýva s nerovným povrchom kameňa, v ktorom je pochované všetko úsilie. 73 — Dovolím si prevziať najznámejšiu časť názvu klasického diela Opätovne sa treba vrátiť ku Camusovi (c. d., s. 89): „Utrápená španielskeho spisovateľa Baltasara Graciana (1601 — 1658) tvár, pritisnutá k skale, je už sama skalou." V pozadí obrazu je Oráculo ninnimi y et Arte de la Prudencia prvý raz vydaného však už svetlo, ktoré presvetľuje scénu a vyvoláva dojem v meste Huesca roku 1647. Celé dielo sa skladá z 300 triumfu. Pri soche Sizyľa od nemeckého umelca Schmiuta- aforizmov s komentármi, ktoré vyjadrujú životné múdrosti Hofcra Je atletické telo odliate z bronzu a spája extrémnu a z nich vyplýva opatrnosť a obozretnosť, ktoré sú potrebné udatnosť pohybu s čestnosťou toho, ktorý dosiahol hodnotný na to, aby sme úspešne čelili nástrahám každodenného cieľ v harmónii s formami a myšlienkami, čo bezprostredne života, a preto sa tieto aforizmy jasne odlišujú od „maxim" vyjadruje celá charizma mytologického hrdinu. Françoisa de La Rochefoucault (1613 — 1680) a od myšlienok 72 — CAMUS, A.: c. d., s. 89 dodáva, že „niet osudu, nad ktorý by Francisca de Queveda (1580 — 1645), satirických a sarkastických, avšak o nič menej zábavných a poučných. sa nebolo možné s opovrhnutím povzniesť'.
I - 10535
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-461/03
VI - Návrh
92. Na základe uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky predložené College van Beroep takto:
1. V zmysle článku 234 ES tretieho odseku nie je vnútroštátny súd povinný položiť prejudiciálnu otázku o platnosti aktu inštitúcií a nemusí ho uplatňovať, ak samotný Súdny dvor už iný podobný akt z toho istého dôvodu vyhlásil za neplatný.
2. Článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1423/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá pre dovoz výrobkov v sektore cukru okrem melasy, je neplatný v rozsahu, v akom stanovuje, že v ňom uvedené dodatočné clo má byť určené v zásade na základe reprezentatívnej ceny.
I - 10536