← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.11.2005

C-470/03

ECLI:EU:C:2005:693

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0470

AGM-COS.MET

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 17. novembra 2005

I — Úvod koval ako nezlučiteľné s n o r m o u a nebezpečné. Fínska vláda namieta, že pán Lehtinen vedome konal v rozpore s oficiálnym stanoviskom svojho ministerstva a že ministerstvo dalo verejnosti túto skutoč­ nosť jasne najavo. Pán Lehtinen sa pre­ dovšetkým domnieva, že jeho názory sú kryté slobodou prejavu. 1. Tampereen käräjäoikeus (Fínsko) sa obrá­ til na Súdny dvor so zložitou vecou, v ktorej z výkladu smernice o bezpečnosti strojových zariadení vyplývajú predovšetkým otázky týkajúce sa zodpovednosti štátu za konanie svojich úradníkov, prekážok voľného pohybu tovaru v dôsledku vyjadrenia názorov a nakoniec otázky týkajúce sa zodpovednosti štátu.

3. V tomto kontexte predložil Tampereen käräjäoikeus Súdnemu dvoru podrobný zoz­ nam otázok, ktorý možno rozdeliť na tri celky: vnútroštátny súd po prvé žiada Súdny 2. Tieto otázky boli položené v rámci sporu dvor o výklad smernice o bezpečnosti stro­ medzi talianskym podnikom A.G.M.-COS. jových zariadení na účely rozhodnutia MET Srl (ďalej len „AGM"), ktorý vyrába o zhode predmetných strojových zariadení vozidlové zdvíhacie plošiny, a fínskym štá­ s normou; po druhé sa pýta, či verejné tom a jedným z jeho úradníkov, pánom vyjadrenia pána Lehtinena možno považovať Tarmom Lehtinenom. AGM požaduje od za prekážky voľného pohybu tovaru fínskeho štátu a pána Lehtinena náhradu a porušenie lojality Spoločenstva, ktoré škody za zníženie obratu spôsobené verej­ možno pripísať štátu, a do akej miery tieto nými výrokmi pána Lehtinena, v ktorých vyjadrenia prípadne možno odôvodniť slo­ zdvíhacie plošiny spoločnosti AGM kvalifi­ bodou názoru a cieľom ochrany zdravia. V prípade, ak by došlo k porušeniu článkov 28 ES a 30 ES alebo článku 10 ES, 1 — Jazyk prednesu: nemčina. Tampereen käräjäoikeus po tretie žiada, aby

I - 2753

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

sa objasnilo, či sú splnené podmienky spôsobeným strojovými zariadeniami. Táto zodpovednosti štátu založené na práve Spo­ smernica stanovuje záväzné a základné ločenstva, či právo Spoločenstva tiež vyža­ požiadavky na ochranu zdravia a zaistenie duje, aby úradníkovi, ktorý konal, vznikla bezpečnosti v súvislosti so strojovými zaria­ zodpovednosť a do akej miery podmienky deniami a ich bezpečnostnými kompo­ potrebné na uplatnenie takejto zodpoved­ nentmi, a upravuje postup hodnotenia nosti prípadne vyžadujú výklad fínskeho a vyhlásenia o zhode s týmito pravidlami. práva v súlade s právom Spoločenstva. Zhoda je potvrdená označením „CE".

6. Podľa článku 2 ods. 1 smernice, členské štáty II — Právny rámec

4. Právny rámec tejto veci tvoria člán­ ky 10 ES, 28 ES a 30 ES, ako aj smernica „prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES zabezpečia, aby strojové zariadenia..., na a harmonizovaná norma EN 1493:1998. ktoré sa vzťahuje táto smernica, bolo možné uvádzať na trh a do prevádzky [iba vtedy, ked] pri správnej inštalácii, udržiavaní a používaní iba na predpokladaný účel n e o h r o z u j ú zdravie alebo bezpečnosť osôb...".

1. Smernica 98/37

7. Podľa článku 2 ods. 2 smernica

5. Smernicu 98/37 2(ďalej tiež „smernica") prijalo Spoločenstvo s cieľom odstrániť pre­ kážky obchodu vytvorené vnútroštátnymi ustanoveniami v oblasti ochrany zdravia a zaistenia bezpečnosti, a predísť úrazom „neovplyvňuje oprávnenie členských štátov stanoviť pri riadnom dodržaní zmluvy také požiadavky, ktoré môžu považovať za 2 — Smernica z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov potrebné na to, aby zabezpečili, že osoby členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 207, s. 1; Mim. vyd. 13/020, s. 349). a najmä pracovníci sú pri používaní strojo-

I - 2754

AGM-COS.MET

vých zariadení... chránené, za predpokladu, „musia považovať nasledujúce zariadenia že to neznamená, že strojové zariadenia... a komponenty za zhodné so všetkými budú upravené spôsobom, ktorý nie je ustanoveniami tejto smernice vrátane postu­ uvedený v tejto smernici". pov na kontrolu zhody, uvedených v kapito­ le II,... strojové zariadenia s označením CE a vybavené vyhlásením o zhode s predpismi ES, ktoré sú uvedené v prílohe II, bod A".

8. Článok 3 smernice stanovuje:

11. Podľa článku 7 ods. 1 smernice však:

„Strojové zariadenia..., ktoré sú zahrnuté v tejto smernici, musia vyhovovať základným požiadavkám na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti, stanoveným v prílohe I." „V prípadoch, keď členský štát zistí, že... strojové zariadenia s označením ES, pou­ žívané v súlade s ich predpokladaným účelom, pravdepodobne ohrozujú bezpeč­ nosť osôb... alebo majetku, prijme všetky primerané opatrenia na to, aby stiahol tieto strojové zariadenia..., zakázal ich uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo ich 9. Článok 4 ods. 1 smernice stanovuje: používanie alebo aby obmedzil ich voľný pohyb.

„Členské štáty nemôžu na svojom území zakazovať, obmedzovať ani brániť uvádzaniu Členské štáty okamžite informujú Komisiu na trh ani uvádzaniu do prevádzky strojo­ o každom takom opatrení, uvedú dôvod pre vých zariadení..., ktoré vyhovujú tejto smer­ svoje rozhodnutie a najmä to, či je nezhoda nici." spôsobená:

10. Podľa článku 5 ods. 1 smernice členské a) nesplnením základných požiadaviek štáty uvedených v článku 3;

I - 2755

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

b) nesprávnym uplatnením technických „a) Strojové zariadenia musia byť skonštru­ noriem uvedených v článku 5, odsek 2; ované tak, aby boli prispôsobené pre svoju funkciu a aby ich bolo možné nastavovať a udržiavať bez toho, aby boli osoby pri vykonávaní týchto operácií v podmienkach stanovených výrobcom vystavené ohrozeniu.

c) nedostatkami samotných technických noriem uvedených v článku 5, odsek 2."

12. Články 8 a 9 smernice stanovujú pod­ Cieľom prijatých opatrení musí byť robné pravidlá týkajúce sa postupu zisťovania vylúčenie akéhokoľvek rizika úrazu po zhody strojového zariadenia s požiadavkami celú dobu plánovanej životnosti strojo­ smernice na zaistenie bezpečnosti, a jej vého zariadenia vrátane fáz montáže článok 10 stanovuje pravidlá pre označenie a demontáže, dokonca aj v prípadoch, o zhode prostredníctvom dvoch písmen keď riziko úrazu vyplýva „CE". z predvídateľných neobvyklých situácií.

13. Podľa predbežnej poznámky 1 prílohy I smernice „povinnosti, stanovené v základných požiadavkách na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti platia iba b) Pri výbere najvhodnejších metód musí vtedy, keď pri používaní spomínaných stro­ výrobca uplatňovať v uvedenom poradí jových zariadení v podmienkach, ktoré sta­ nasledujúce princípy: novil výrobca, existuje príslušné ohrozenie. Podmienky 1.1.2,... a 1.7.4 platia v každom prípade pre všetky strojové zariadenia, ktoré sú uvedené v tejto smernici".

— v maximálnej možnej miere odstrá­ 14. Požiadavky 1.1.2, týkajúce sa „Princípov niť alebo zmenšiť riziko (v podstate i n t e g r o v a n e j b e z p e č n o s t i " znejú p r e ­ bezpečný projekt a konštrukcia stro­ dovšetkým takto: jových zariadení),

I - 2756

AGM-COS.MET

— prijať potrebné ochranné opatrenia loha I vo svojich požiadavkách 4.1.2.3 vzhľadom na tie druhy nebezpečen­ („Mechanická pevnosť") stanovuje: stva, ktoré nemožno vylúčiť,

— informovať užívateľov o zvyškových rizikách [o pretrvávajúcich rizikách „Strojové zariadenia... musia byť schopné — neoficiálny preklad] spôsobených odolať namáhaniu, ktorému sú vystavené rôznymi nedokonalosťami počas... prevádzky... v prevádzkových pod­ v prijatých o c h r a n n ý c h o p a t ­ mienkach stanovených výrobcom a vo všet­ reniach. .. kých príslušných režimoch...

c) Pri projektovaní a konštrukcii strojo­ vého zariadenia a pri vypracovaní návodu na používanie musí výrobca Strojové zariadenia musia byť projektované predpokladať nielen normálny spôsob a konštruované tak, aby bez poruchy absol­ používania strojov, ale aj spôsoby pou­ vovali d y n a m i c k é skúšky, v y k o n a n é žívania, ktoré možno po zvážení očaká­ s pomocou maximálneho prevádzkového vať. bremena...

Strojové zariadenia sa musia projektovať tak, aby bránili neobvyklému spôsobu Dynamické skúšky sa musia vykonať... používania, keby taký spôsob používania v bežných podmienkach používania. Skúšky vyvolával ohrozenie. V ostatných prípa­ budú spravidla vykonané pri menovitej doch musí návod na používanie upo­ rýchlosti stanovenej výrobcom. Ak ovládací zorniť užívateľa na spôsoby (ku ktorým obvod strojových zariadení umožňuje určitý by podľa skúseností mohlo prísť), akými počet súčasných pohybov (napríklad otáča­ by sa... nemali používať. nie a premiestňovanie bremena), skúšky musia byť vykonané v najmenej priaznivých podmienkach..."

16. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že 15. Pre zdvíhacie operácie v prípade použitia príloha IV smernice obsahuje v časti v podmienkach stanovených výrobcom, prí­ „A. S t r o j o v é z a r i a d e n i a " , t i e ž b o d

I - 2757

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

„15. Vozidlové zdvíhacie plošiny", čo zna­ 18. Odôvodnenie č. 20 smernice následne mená, že tu v každom prípade ide o strojové upresňuje: zariadenia, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice.

„Keďže tak, ako je v súčasnosti praxou v členských štátoch, výrobcom by mala zostať zodpovednosť za získanie certifikátu o z h o d e ich strojových zariadení 2. Harmonizovaná norma EN 1493:1998 s príslušnými základnými požiadavkami; keďže zhoda s harmonizovanými normami vytvára predpoklad zhody s príslušnými základnými požiadavkami..."

17. Z odôvodnenia č. 17 vyplýva, že

19. Podľa článku 5 ods. 2 smernice teda,

„v tejto smernici sú definované iba základné požiadavky na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti so všeobecnou platnosťou, dopl­ nené o určitý počet špecifickejších požiada­ „strojové zariadenia..., skonštruované podľa viek pre isté kategórie strojových zariadení; tejto normy, zodpovedajú príslušným základ­ keďže kvôli tomu, aby sa pomohlo výrobcom ným požiadavkám". pri preukazovaní zhody s týmito základnými požiadavkami a aby sa umožnilo kontrolovať zhodu s podstatnými požiadavkami, je žia­ duce mať na európskej úrovni harmonizo­ vané normy pre predchádzanie rizikám, vyplývajúcim z projektu a konštrukcie stro­ jových zariadení; keďže tieto normy, ktoré sa harmonizujú na európskej úrovni, pripravujú súkromné právnické organizácie a musia si 20. Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) uchovať svoj nezáväzný štatút...". vypracoval pre vozidlové zdvíhacie plošiny

I - 2758

AGM-COS.MET

harmonizovanú normu EN 1493:1998 (d'alej len „EN 1493"), na ktorú Komisia odkázala v oznámení. 4

Výpočet sa musí vykonať v naj nepriaznivejšej konfigurácii." [neoficiálny preklad] 21. Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa nosnej konštrukcie vozidlových zdvíhacích plošín, harmonizovaná norma v bode 5.6 („Vymeranie nosnej konštrukcie"), 5.6.1 („Všeobecné ustanovenia") stanovuje:

III — Skutkový stav a spor vo veci samej

„Vozidlové zdvíhacie plošiny sa musia pro­ jektovať tak, aby bola za všetkých podmienok prevádzky zabezpečená dostatočná úroveň bezpečnosti..." Vozidlové zdvíhacie plošiny spoločnosti AGM

22. Pokiaľ ide o rozloženie záťaže počas 23. Žalobkyňa vo veci samej je talianska zdvíhania, harmonizovaná norma vo svojom spoločnosť, ktorá vyrába vozidlové zdvíhacie bode 5.6.4.2 v prípade vozidlových zdvíha­ plošiny a uvádza ich na európsky trh pod cích plošín, ktorými sú cestné vozidlá značkou AGM. Modelový rad AGM zahŕňa zdvíhané za rám vozidla, vyžaduje: predovšetkým podobne skonštruované typy G 28, G 32 a G 35, z ktorých fínsky dovozca p r e d a l od r o k u 1996 podnikom v automobilovom odvetví vo Fínsku približne 150 kusov.

„Pre potreby projektovania štruktúry prí­ stroja sa musí zohľadniť umiestnenie vozidla na nosičoch bremena v oboch smeroch jazdy.

24. Zdvíhacie plošiny tohto typu sa skladajú 3 — Pozri európsku normu EN 1493 Európskeho výboru pre z dvoch stojanov, medzi ktoré je postavené normalizáciu (CEN) pre vozidlové zdvíhacie plošiny z 10. júla 1998. vozidlo, ktoré sa má zdvihnúť. Na oboch 4 — Ú. v. ES C 165, 1999, s. 4. týchto stojanoch sú upevnené dve nosné

I - 2759

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

konzoly, jedna krátka a druhá dlhá, ktoré sú 27. Dna 22. marca 2000 spadol v jednom zasunuté pod podvozok zdvíhaného vozidla. fínskom podniku obytný automobil Takto umiestnené nosné konzoly teda môžu z vozidlovej zdvíhacej plošiny typu AGM byť zariadením upevneným na stojanoch G 32, pretože nevydržal systém bezpečnost­ zdvihnuté do takej výšky, aby sa pod ného uzamykania nosných konzol v dôsledku vozidlom mohlo pracovať postojačky. výkyvných pohybov, aj keď hmotnosť vozidla bola nižšia ako maximálne povolená záťaž zdvíhacej plošiny. Nikto nebol pri tejto nehode zranený.

25. Na obsluhu zdvíhacej plošiny existujú pokyny o záťaži, v ktorých je uvedená maximálna povolená hmotnosť zdvíhaného Konanie ministerstva vo veci kontroly trhu vozidla. Presná maximálna hmotnosť však pri každom zdvíhaní závisí na dvoch faktoroch. Po prvé, čím viac sú nosné konzoly zdvíha­ cích plošín vysunuté, tým menšia bude maximálna povolená hmotnosť vozidla. Po druhé je maximálna povolená hmotnosť v prípade dlhých nosných konzol nižšia než pri krátkych nosných konzolách. Pred zdvih­ nutím vozidla sa teda musí skontrolovať tak 28. Fínske m i n i s t e r s t v o z d r a v o t n í c t v a vzdialenosť medzi nosnými konzolami, ako aj a sociálnych vecí (ďalej len „ministerstvo") nápravová záťaž uvedená v technickom pre­ dostalo v máji 2000 od miestneho odboru ukaze vozidla. Návody na používanie teda bezpečnosti pri práci „správu vo veci kon­ stanovujú, že vozidlo musí byť medzi stojany troly trhu". V tejto správe sa uvádzalo, že pri postavené tak, aby vyššia nápravová záťaž kontrole zdvíhacie plošiny typu G 35 T/E spočívala na krátkych nosných konzolách vyšli najavo nedostatky. Odbor bezpečnosti a nižšia záťaž na dlhých nosných konzolách. pri práci ministerstva začal kontrolu trhu a touto vecou poveril najmä hlavného inžiniera pána Lehtinena ako znalca.

26. Na typ G 35 bolo v roku 1997 vydané vyhlásenie o zhode so smernicou a bol 29. V priebehu kontroly trhu bol dovozca vybavený označením CE. Certifikáciu vyko­ viackrát vypočutý. Okrem toho sa na zdví­ nala ICEPI Srl, spoločnosť založená podľa hacej plošine typu G 35 T/E vykonali dva talianskeho práva, ktorá je certifikačným záťažové testy, ktorých cieľom bolo preskú­ orgánom schváleným talianskym štátom, mať zlučiteľnosť systému uzamykania a uvedená certifikácia bola oznámená Komi­ s normou EN 1493. Pán Lehtinen vypracoval sii. niekoľko správ vo fínskom a anglickom

I - 2760

AGM-COS.MET

jazyku, a všetky tieto správy obsahovali že výpočty povolenej záťaže sa musia vykonať hlavičku: „ m i n i s t e r s t v o z d r a v o t n i c t v a v naj nepriaznivej sej konfigurácii. Zdvíhacia a sociálnych vecí", „odbor bezpečnosti pri plošina sa teda musí dimenzovat' tak, aby práci" a „hlavný inžinier Tarmo Lehtinen". uniesla m a x i m á l n e povolenú záťaž aj v najnepriaznivejších podmienkach. Za týchto podmienok by mohla zdvíhacia plo­ šina uniesť namiesto uvedených 3 500 kg len 1 500 kg.

30. Vo svojej prvej správe pán Lehtinen predovšetkým uviedol, že prvý záťažový test ukázal, že mechanizmus uzamykania nezod­ povedá požiadavkám normy EN 1493 a že sa 32. Z týchto dôvodov predložil príslušný musí vylepšiť jeho projektovanie. AGM teda ministerský poradca riaditeľovi naprojektoval nový mechanizmus uzamyka­ s rozhodovacou právomocou odboru pre nia. Vo svojej druhej správe z decembra 2000 bezpečnosť pri práci ešte 20. decembra pán Lehtinen uznal, že tento novy mecha­ 2000 návrh na rozhodnutie, aby sa vo Fínsku nizmus sa ukázal ako dostatočný a že zakázalo uvádzať na trh a do prevádzky zodpovedal norme. Pri poslednom výsluchu zdvíhacie plošiny spoločnosti AGM. Riaditeľ dovozcu 20. decembra 2000 sa dohodlo, že odboru však vrátil vec na ďalšie preskúmanie, mechanizmy uzamykania na prístrojoch, pretože sa domnieval, že nedisponuje dosta­ ktoré už boli vo Fínsku v prevádzke, sa točnými kritériami posúdenia, aby mohol m u s i a z l e p š i ť d o 15. m a r c a 2 0 0 1 . takéto rozhodnutie vydať. V medziobdobí boli užívatelia listom infor­ movaní o rizikách, znížení povolenej záťaže a o výmene vadných dielov.

Verejné vyjadrenia pána Lehtinena a ministerstva

31. Kritika pána Lehtinena však bola vo všetkých jeho správach zameraná na to, že návod na používanie zdvíhacej plošiny sta­ novuje obmedzenia, pokiaľ ide o nájazdový smer vozidla. Uviedol, že norma EN 1493 nepovoľuje obmedzenia tohto druhu. Talian­ sky certifikačný orgán a AGM si nesprávne 33. Dna 9. januára 2001 sa pán Lehtinen vyložili normu, keďže pri záťažových testoch zúčastnil v rámci plnenia svojich pracovných vychádzali z rozloženia záťaže podľa návodov povinností a ako zástupca ministerstva na výrobcu. Norma EN 1493 naopak stanovuje, stretnutí konfederácie technického obchodu.

I - 2761

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

Konfederácia zahŕňa približne 200 členov, odchylné názory v rámci ministerstva ani na medzi ktorých patria podniky, ktoré dodá­ stav kontroly trhu. vajú prístroje pre prevádzkarov servisov motorových vozidiel Pán Lehtinen na tomto stretnutí vyhlásil, že zdvíhacie plošiny typu G 35 spoločnosti AGM sú nebezpečné a nezlučiteľné so smernicou a že sa musia stiahnuť z trhu. Z listu konfederácie zasla­ ného ministerstvu 29. januára 2001 však vyplýva, že konfederácia bola o stave konania informovaná a že vedela o odchylnom názore ministerstva. 35. Dňa 8. februára 2001 zaslal riaditeľ odboru bezpečnosti pri práci konfederácii priemyslu a zamestnancov fax. V ňom vyhlá­ sil, že nechce narušiť fungovanie vnútorného trhu tým, že zakáže predaj zdvíhacích plošín v situácii, keď neboli proti tomu predaju predložené okrem samotných tvrdení žiadne dôkazy. Dôrazne konfederáciu veľkoobchodu varoval pred nepriaznivými následkami, ktoré by trh utrpel, ak by sa naďalej riadil postojmi pána Lehtinena.

34. Dna 17. januára 2001 odvysielala fínska verejná televízia TV 1 v celoštátnom televíz­ nom spravodajstve o 20.30 hod. reportáž o zdvíhacích plošinách spoločnosti AGM. Reportáž obsahovala rozhovor s pánom Leh- tinenom, ktorý bol natočený v jeho kancelárii na ministerstve so súhlasom ministerského poradcu, ktorý bol jeho priamym nadriade­ ným. V ňom vyhlásil, že tieto prístroje môžu podľa jeho názoru predstavovať priame riziko 36. Dňa 12. februára 2001 vypracoval pán pre pracovníkov, ktorí pracujú pod breme­ Lehtinen svoju tretiu správu. V nej sa po nom. Moderátor televízneho spravodajstva prvýkrát zmienil aj o modeloch G 28 a G 32, upresnil, že pre orgány ide doposiaľ na ktoré sa overenie zhody nevzťahovalo, o najzávažnejší prípad, a že prístroje musia a znovu potvrdil svoj názor o obmedzeniach, podľa týchto orgánov uniesť nominálnu záťaž pokiaľ ide o nájazdový smer vozidla. 5 aj v prípadoch, ak je na nich vozidlo Osobitne zdôraznil, že nosné konzoly zdví­ umiestnené v zlom smere. Rovnako vyhlásil, hacej plošiny sú poddimenzované v dôsledku že podľa fínskych orgánov kontroly bez­ nesprávneho výkladu normy a že „závažné pečnosti pri práci prístroj, ktorý bol schvá­ nedostatky pri projektovaní zdvíhacích plo­ lený v Taliansku, nezodpovedá európskym šín by mohli viesť k úrazu, ak by v prípade normám. Pán Lehtinen vo svojom druhom neúmyselného preťaženia nosných konzol vstupe dodal, že príslušný certifikačný orgán, na ktorý sa výrobca obrátil, tieto ustanovenia nesprávne vyložil. Nepoukázalo sa na 5 — Pozri bod 31 týchto návrhov.

I - 2762

AGM-COS.MET

došlo k strate pevnosti a stability konštruk­ tri alebo štyri závažné nedostatky. V článku cie". Túto správu zaslal fínskej konfederácii je však rovnako upresnené, že riaditeľ odboru metalurgov. bezpečnosti pri práci považuje výroky pána Lehtinena za jeho osobné názory. Podľa jeho informácií sa ministerstvo týmto prístrojom zaoberalo a zistilo, že spĺna všetky požia­ davky smernice. Tento prístroj podľa mini­ sterstva nevykazuje žiadne nedostatky, a dôkaz, že by to tak bolo, nebol predložený.

37. Dna 16. februára 2001 odvolal riaditeľ odboru pána Lehtinena z ďalšej práce na tomto prípade z dôvodu, že v prebiehajúcej veci verejne vyjadril názor, ktorý sa líšil od oficiálneho stanoviska ministerstva, a konal tak v rozpore s inštrukciami a komunikačnou politikou ministerstva. Podľa neskoršej správy vypracovanej 20. marca 2001 odbo­ 39. Dna 9. februára 2001 zaslal pán Lehtinen rom bezpečnosti pri práci bol spis pánovi svoju správu z toho istého dna vypracovanú Lehtinenovi odobratý z dôvodu, že bolo v angličtine a bez súhlasu svojho nadriade­ o p o d s t a t n e n é sa domnievať, že konal ného švédskym orgánom bezpečnosti pri v rozpore so zásadou správneho úradného práci. Jeho správa tam bola vykladaná ako postupu a spôsobom, ktorý spôsobil ujmu vyjadrenie stanoviska ministerstva a viedla hospodárskym záujmom spoločnosti AGM. k žiadosti o vysvetlenie, ktorá bola adreso­ vaná talianskym orgánom. Pán Lehtinen okrem toho rozoslal túto správu európskym znalcom.

38. Dna 17. februára 2001 sa v regionálnych novinách s vysokým nákladom Aamulehti objavil článok s názvom: „Znalec prezradil krehkosť istých vozidlových zdvíhacích plo­ šín". Z článku výslovne vyplývalo, že dotk­ 40. Dna 22. februára 2001 poslala konfede­ nutými výrobkami boli zdvíhacie plošiny rácia metalurgov svojim špecializovaným vyrábané AGM a bol napísaný na základe sekciám sektorov automobilovej opravy rozhovorov s pánom Lehtinenom a opravy strojových zariadení, ako aj osobám a riaditeľom odboru bezpečnosti pri práci zodpovedným za bezpečnosť v podnikoch ministerstva. Článok uvádza, že podľa pána dokument. V ňom uviedla, že vozidlové Lehtinena, hlavného inžiniera odboru bez­ zdvíhacie plošiny vyrábané AGM G 28, pečnosti pri práci na ministerstve, „sa predá­ G 32 a G 35 sú nepochybne nebezpečné, vali extrémne nebezpečné vozidlové zdvíha­ a že by sa adresáti mali vecou bezodkladne cie plošiny". Cituje pána Lehtinena, podľa zaoberať. Konfederácia pripojila k tomuto ktorého tieto prístroje jednoznačne vykazujú d o k u m e n t u správu pána Lehtinena

I - 2763

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

z 12. februára 2001, ktorú pán Lehtinen k tomu, aby voči výrobcovi alebo dovozcovi predložil konfederácii. 6 zdvíhacích plošín prijalo opatrenia na kon­ trolu trhu, pretože pokiaľ ide o nové prí­ stroje, výrobca odstránil zistené nedostatky a dovozca postupoval rovnako v prípade prístrojov, ktoré sú už v prevádzke.

41. Dna 13. júna 2001 sa v regionálnych novinách s vysokým nákladom Etalä-Saima objavil článok nazvaný: „Konfederácia meta­ lurgov požaduje zákaz používania nebezpeč­ n ý c h vozidlových z d v í h a c í c h p l o š í n " 43. Dna 1. októbra 2001 adresovalo mini­ s podtitulkom: „Každý deň je 150 montérov sterstvo pánovi Lehtinenovi písomné upo­ vystavených nebezpečenstvu". V t o m t o zornenie z dôvodu, že v spravodajskej relácii článku bolo uvedené, že bezpečnosť pou­ a v dokumente adresovanom miestnemu žívania zdvíhacích plošín spoločnosti AGM odboru bezpečnosti pri práci rozširoval vykazuje podľa zistení odboru bezpečnosti klamlivý obraz stanoviska ministerstva pri práci ministerstva závažné nedostatky. a konal v rozpore s jeho komunikačnou Hlavný inžinier, ktorý sa špecializuje na tento politikou. Komisia pre odvolania zo strany typ prístroja, už v primeranom čase navrhol ú r a d n í k o v potvrdila t o t o r o z h o d n u t i e obmedzenia používania zdvíhacích plošín z dôvodu, že pán Lehtinen nielenže ne­ AGM talianskej výroby a zákaz predaja rešpektoval inštrukcie svojho nadriadeného, nových prístrojov. V článku bolo však ale aj po tom, čo mu bol spis 16. februára rovnako upresnené, že riaditeľ odboru bez­ 2001 odobratý, sa vecou naďalej zaoberal. pečnosti pri práci zastával opačný názor, Komisia pre odvolania zo strany úradníkov pričom uviedol, že nemá dostatok dôkazov sa naopak domnievala, že televízny rozhovor a že vec je stále predmetom skúmania. zo 17. januára 2001 nebol neprimeraný do takej miery, aby odôvodnil písomné upozor­ nenie. Korkein hallinto-oikeus potvrdil roz­ hodnutia komisie pre odvolania zo strany úradníkov.

Rozhodnutia a opatrenia ministerstva

Konanie vo veci samej

42. Dna 14. júna 2001 vydal odbor bez­ pečnosti pri práci ministerstva rozhodnutie v tejto veci. V tomto rozhodnutí pre­ dovšetkým konštatoval, že zo spisu nevyplý­ vajú skutočnosti, ktoré by ministerstvo viedli 44. AGM podala na Tampereen käräjäoikeus žalobu proti Fínsku a pánovi Lehtinenovi. 6 — Pozri body 31 a 36 týchto návrhov. AGM navrhuje, aby boli žalovaní spoločne

I - 2764

AGM-COS.MET

a nerozdielne zaviazaní na náhradu škody, a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne k t o r á jej v z n i k l a z n í ž e n í m o b r a t u otázky: a poškodzovaním jej dobrého mena vo Fínsku a v ďalších európskych krajinách.

45. AGM v tejto súvislosti tvrdí, že v rokoch „1. Je možné hovoriť o opatrení s rovnakým 2000 a 2001 dosiahla vo Fínsku podiel na účinkom ako množstevné obmedzenia trhu vo výške 10 až 15 %. Jej obrat v dôsledku v zmysle článku 28 ES alebo o opatrení, konania pána Lehtinena a ministerstva, kle­ ktoré nesmie byť prijímané v zmysle sol z približne 135 000 eur v roku 2000 na článku 10 druhého odseku ES, ak sa 1 070 eur v roku 2002. Okrem toho, po roku úradník v postavení znalca, ktorý je 2001 došlo k výraznému poklesu aj v ďalších zamestnancom štátneho orgánu zodpo­ európskych krajinách. Samotný pokles zisku vedného za bezpečnosť pri práci, ale možno ohodnotiť na približne 300 000 eur ktorý nemá rozhodovaciu právomoc, v roku 2001 a približne na 750 000 eur vyjadrí v hlavnej spravodajskej relácii v roku 2002. verejnej televízie a v denníkoch vychá­ dzajúcich vo veľkom náklade, ako aj pred obchodnými alebo profesijnými organizáciami, a to potom, ako bolo začaté konanie na kontrolu trhu, ale ešte nebolo prijaté rozhodnutie, tak, že jeho 46. Táto škoda a všetky ďalšie škody boli vyhlásenia či už priame alebo sprostred­ spoločnosti AGM spôsobené tým, že pán kované inými osobami, týkajúce sa Lehtinen rozširoval jednostranné, nesprávne nebezpečenstva materiálu uvedeného a zavádzajúce informácie o zdvíhacích ploši­ určitým výrobcom na trh pre zdravie nách spoločnosti AGM a že ministerstvo ba dokonca pre život, môžu v súvislosti nikdy tieto nesprávne a zavádzajúce infor­ s dotknutým prístrojom vyvolať nega­ mácie neopravilo napríklad uverejnením tívny obraz v mysli verejnosti a poškodiť úradného oznámenia. jeho uvádzanie na trh?

IV — Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 2. Je potrebné smernicu 98/37/ES týkajúcu sa strojových zariadení vykladať tak, že vozidlová zdvíhacia plošina nezodpo­ vedá základným pravidlám bezpečnosti, ktoré táto smernica stanovuje, ak tento 47. Uznesením zo 7. novembra 2003 Tam­ prístroj n e b o l vyrobený v súlade p e r e e n käräjäoikeus p r e r u š i l k o n a n i e s normou SFS-EN 1493, ak nebolo pri

I - 2765

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

projektovaní jeho štruktúry zohľadnené tento zamerať najmä na prípadný umiestnenie vozidla na zdvíhacích nesúlad s vnútroštátnymi pravi­ tyčiach v oboch smeroch jazdy a ak dlami alebo pravidlami Spoločen­ výpočet rezistencie každej z týchto tyčí stva o bezpečnosti, alebo skôr na nebol uskutočnený pri zohľadnení naj- okolnosti zverejnenia tohto nesú­ nepriaznivejších podmienok na zdvíha­ ladu? nie?

3. a) Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je konanie úradníka, ktoré 4. Je možné odôvodniť konanie úradníka je v nej opísané, neprimerané, berúc uvedené v prvej otázke za okolností do úvahy jeho čestný úmysel uvedených v tretej otázke písm. a) ochrany zdravia a života osôb, slobodou prejavu garantovanou člán­ a teda v rozpore so Zmluvou ES, aj k o m 10 E u r ó p s k e h o d o h o v o r u v prípade, že odpoveď na druhú o ochrane ľudských práv a základných otázku je tiež kladná, ak sa vezme slobôd, aj keby b o l o v r o z p o r e do úvahy povaha tohto konania s článkami 28 ES a 30 ES, alebo a najmä skutočnosť, že informovať s článkom 10 ES? o prípadných nebezpečenstvách a vyhnúť sa vzniku rizikových situ­ ácií bolo možné aj inými spôsobmi ako tými, ktoré sú opísané v prvej otázke, že toto konanie bolo usku­ točnené predtým, ako príslušný orgán prijal rozhodnutie vo veci kontroly trhu, a že tým, že jeho konkrétnym predmetom bol špeci­ fický výrobok, toto konanie mohlo ublížiť jeho uvádzaniu na trh?

5. a) Ak je konanie úradníka opísané v prvej otázke v r o z p o r e s článkami 28 ES a 30 ES, alebo s článkom 10 ES, bolo porušenie dostatočne zjavné a závažné, aby bol štát v prípade splnenia ostatných podmienok vzniku zodpovednosti povinný v zmysle práva Spoločen­ b) Ak posúdenie proporcionality uve­ stva nahradiť škodu, ktorú toto dené v tretej otázke písm. a) priná­ konanie mohlo spôsobiť podniku, leží vnútroštátnemu súdu, má sa ktorý prístroj uvádzal na trh?

I - 2766

AGM-COS.MET

b) B o l o porušenie uvedené ako škody spôsobenej osobám alebo v písmene a) zjavné a závažné aj majetku, len ak t á t o vyplýva v prípade, že príslušnému orgánu z konania, ktoré môže byť zákonne (alebo príslušnému úradníkovi), predmetom trestu alebo z výkonu ktorý má rozhodovaciu právomoc, verejnej moci, alebo ak jestvujú nemožno vytýkať žiadnu chybu osobitne závažné dôvody na prizna­ alebo nedbanlivosť a príslušný orgán nie náhrady tejto škody? (alebo jeho úradník) nikdy neschvá­ lil p r e d m e t n é správanie, ani si nepočínal tak, aby toto správanie malo skutočné účinky?

c) Môžu z článku 10 ES a najmä z jeho druhého odseku vyplývať za okol­ ností uvedených v prvej otázke pre 6. a) Vyžaduje p r á v o S p o l o č e n s t v a osobu práva? v prípade, že je podľa vnútroštát­ neho práva rozhodnuté o náhra­ de škody vyplývajúcej z porušenia — vrátane porušenia z nedbanlivosti — pravidiel v oblasti voľného pohybu tovaru, aby táto náhrada predstavovala účinnú a odstrašujúcu d) Môže okrem zodpovednosti štátu sankciu, a je v súlade s pravidlami vzniknúť v zmysle práva Spoločen­ práva Spoločenstva o zodpovednosti stva a za rovnakých podmienok aj situácia, v ktorej úradník, ktorý sa zodpovednosť samotného úradníka dopustil porušenia alebo nedbanli­ z dôvodu jeho konania, ako bolo vosti v zmysle vnútroštátneho práva, opísané v prvej otázke, ak je toto zodpovedá len za primeranú časť konanie v rozpore s právom Spolo­ škody, ktorá nevyhnutne nezodpo­ čenstva? vedá celej škode, alebo je dokonca oslobodený od akejkoľvek zodpo­ vednosti, ak sa mu vytýka len mierna nedbanlivosť, alebo v ktorej úradník a štát zodpovedný za chybu alebo nedbanlivosť tohto úradníka môžu mať povinnosť nahradiť inú hospodársku škodu, ako je škoda e) Je v praxi výrazne sťažené alebo spôsobená osobám alebo majetku, znemožnené získať náhradu škody len ak táto vyplýva z konania, ktoré na základe práva Spoločenstva, ak môže byť zákonne predmetom tre­ vnútroštátne právo pripúšťa stu alebo z výkonu verejnej moci, náhradu inej hospodárskej škody alebo ak jestvujú osobitne závažné

I - 2767

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

dôvody na priznanie náhrady tejto käräjäoikeus je neprípustný. Zastáva názor, škody? že konanie pred vnútroštátnym súdom je len vo fáze predbežného konania, v ktorom sa predmet sporu ešte dostatočne neobjasnil. Podľa jeho názoru sa z dôvodu nepreskúma- nia dôkazov skutkový stav, ktorý vnútro­ štátny súd opisuje, nepreukázal. Relevancia b) Ak je niektoré z obmedzení zodpo­ prejudiciálnych otázok teda nie je istá. vednosti uvedené v písmene a) Navyše, neexistuje zodpovednosť vnútroštát­ nezlučiteľné s právom Spoločenstva, nych úradníkov, ktorá by bola založená na má rozhodnutie o náhrade škody práve Spoločenstva, takže prejudiciálne prijaté podľa vnútroštátneho práva otázky položené v tejto súvislosti sú vylúčiť uplatnenie tohto obmedze­ v každom prípade neprípustné. nia v súvislosti s dotknutým úradní­ kom aj vtedy, ak z toho pre tohto úradníka vyplýva prísnejšia alebo širšia povinnosť náhrady, ako je tá, ktorá vyplýva z vnútroštátneho práva?"

50. Z článku 234 druhého odseku ES jasne vyplýva, že vnútroštátny súd rozhoduje, v ktorom štádiu konania je podľa jeho názoru 48. V priebehu konania pred Súdnym dvo­ potrebné položiť Súdnemu dvoru prejudi- rom predložili písomné a ústne pripomienky ciálnu otázku. Len vnútroštátny súd má AGM, fínska vláda, pán Lehtinen, Komisia bezprostrednú znalosť skutkového stavu veci, Európskych spoločenstiev a švédska vláda. a teda vie najlepšie posúdiť, v akom štádiu Holandská vláda predložila písomné pripo­ konania potrebuje rozhodnutie Súdneho mienky. dvora o prejudiciálnej otázke. 7

V — Právna analýza

51. Napokon podľa ustálenej judikatury Súdneho dvora prislúcha len vnútroštátnemu súdu, aby posúdil potrebu rozhodnutia A — O prípustnosti návrhu na začatie pre- o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia a relevantnosť položených otá- judiciálneho konania

7 — Rozsudky z 10. marca 1981, Irish Creamery Milk Suppliers Association a i., 36/80 a 71/80, Zb. s. 735, body 5, 7 a 8; 49. Pán Lehtinen sa domnieva, že návrh na z 30. marca 2000, JämO, C-236/98, Zb. s. I-2189, bod 30, a z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, bo­ začatie prejudiciálneho konania Tamperen dy 39 a 41.

I - 2768

AGM-COS.MET

zok. V dôsledku toho, ak sa položené otázky nych úradníkov, vyžaduje výklad hmotného týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny práva Spoločenstva. Musí teda byť súčasťou dvor je v zásade povinný o nich rozhodnúť. posúdenia samotného obsahu prejudiciál- Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť nych otázok. o prejudiciálnej otázke len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadny vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné pre užitočné 54. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ zodpovedanie otázok, ktoré sú mu polo­ nia je teda prípustný. zene. 8

52. Vnútroštátny súd podrobne opísal skut­ B — O prejudicialnych otázkach kový a právny rámec sporu, ktorý prejednáva. Účastníci konania vo svojich pripomienkach v podstate potvrdzujú opísaný skutkový stav. Vnútroštátny súd uvádza dôvody, prečo požaduje výklad ustanovení práva Spoločen­ stva, prečo má pochybnosti o uplatnení 55. Keďže odpoveď na druhú prejudiciálnu ustanovení a prečo sa domnieva, že ich otázku môže mať vplyv na odpoveď na výklad je nevyhnutný pre jeho rozhodnutie ostatné otázky, je potrebné najskôr preskú­ v spore vo veci samej. Účastníci konania sa mať túto otázku. Okrem toho, vzhľadom na mohli na základe týchto informácií účinne previazanosť ostatných otázok je potrebné vyjadriť. Vnútroštátny súd teda mohol za ich zodpovedať spoločne. týchto okolností zastávať názor, že jeho otázky sú relevantné.

1. Výklad smernice 98/37 (druhá otázka)

53. Otázka, či právo Spoločenstva ukladá alebo umožňuje zodpovednosť vnútroštát­

8 — Rozsudky Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, 56. Na účely posúdenia súladu zdvíhacích body 30 a 35 až 38; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, plošín s právom Spoločenstva žiada vnútro­ Zb. s. I-4921, bod 59, a z 20. januára 2005, Salgado Alonso, C-306/03, Zb. s. I-705, body 40 až 42. štátny súd Súdny dvor o výklad smernice

I - 2769

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

o bezpečnosti prevádzky strojových zaria­ spôsobom. Ako správne pripomína fínska dení. V podstate sa vnútroštátny súd pýta, či vláda, samotná smernica napríklad v článku 8 smernica vyžaduje, aby muselo byt' možné ods. 2 písm. b) stanovuje skúšku modelu umiestniť vozidlá na zdvíhacích plošinách strojového zariadenia, ktorá môže takýto v oboch smeroch bez toho, aby tým bola dôkaz poskytnúť. Dodržanie normy ovplyvnená maximálna povolená záťaž uvá­ EN 1493 nie je teda predpokladom súladu dzaná výrobcom. zdvíhacích plošín so smernicou.

59. Pri posúdení súladu s bezpečnostnými požiadavkami smernice vychádzal taliansky 57. Harmonizovaná norma EN 1493 vyža- certifikačný úrad z výrobcových návodov na duje výpočet m a x i m á l n e j záťaže používanie. Je pravda, že smernica iba v naj nepriaznivej sej konfigurácii. Norma požaduje, aby strojové zariadenia nepredsta­ nepovoľuje obmedzenie na určitý smer. vovali žiadne riziko „vtedy, ak sú používané Naopak, podľa bodu 5.6.4.2 normy 9 sa v súlade s ich predpokladaným účelom", maximálna povolená záťaž takých modelov, „vtedy, keď sú používané v podmienkach, o aké ide v tejto veci, musí vypočítať pre ktoré stanovil výrobca", „v podmienkach vozidlo, ktoré na ne vchádza stanovených výrobcom" a „... v najnepriaznivejšom smere, a v dôsledku v prevádzkových podmienkach stanovených toho sa musí znížiť v porovnaní s tým, čo by výrobcom". 11 V dôsledku t o h o A G M bolo možné v najpriaznivejšom smere. správne uvádza, že posúdenie musí vychá­ dzať z výrobcových návodov na používanie.

60. Smernica však v rámci odstraňovania 58. Podľa odôvodnení č. 17 a 20 a článku 5 10 prekážok vnútorného trhu berie do úvahy ods. 2 smernice však zhoda strojového „sociálne náklady" na úrazy spôsobené stro­ zariadenia s h a r m o n i z o v a n o u n o r m o u jovými zariadeniami a zdôrazňuje, že úrazy zakladá len jednoduchý predpoklad, že je možno obmedziť samotným bezpečným pro­ v súlade s bezpečnostnými požiadavkami jektovaním strojových zariadení. Jej cieľom je smernice. Norma teda len uľahčuje preuká­ aproximácia ustanovení v oblasti bezpečnosti zanie súladu strojového zariadenia so smer­ bez toho, aby sa znížila úroveň ochrany. nicou. Dôkaz však možno predložiť aj iným

11 — Článok 2 ods. 1, príloha I predbežná poznámka 1 a body 1.1.2 9 — Pozri body 21 a 22 týchto návrhov. písm. a) a 4.1.2.3 smernice; pozri body 6 a 13 a nasl. týchto 10 — Pozri body 17 a 18 týchto návrhov. návrhov.

I - 2770

AGM-COS.MET

Zachovanie a zlepšenie úrovne bezpečnosti toto nie je úplne možné, musí informovať je jedným z jej hlavných cieľov. užívateľov o pretrvávajúcich rizikách.

63. Je teda potrebné uviesť, že smernica 61. Vzhľadom na tieto ciele majú požiadavky priznáva ochrane zdravia veľký význam a že bodu 1.1.2 prílohy I osobitný význam. 13 vyžaduje najvyššiu úroveň ochrany, ktorú Podľa druhej vety predbežnej poznámky 1 reálne možno dosiahnuť, pričom vychádza prílohy I tieto požiadavky platia pre všetky z technických a ekonomických možností. strojové zariadenia bez ohľadu na pokyny Riziká sa teda musia vylúčiť už pri konštruk­ výrobcu. Podľa bodu 1.1.2 písm. a) strojové cii strojového zariadenia alebo subsidíarne zariadenia musia byť skonštruované tak, aby príslušným ochranným opatrením a až na boli prispôsobené na svoju funkciu a aby ich poslednom mieste sa majú riziká znížiť bolo možné nastavovať a udržiavať bez toho, informovaním užívateľov. aby boli osoby pri vykonávaní týchto operácií v podmienkach stanovených výrobcom vystavené ohrozeniu. Účelom bezpečnost­ ných opatrení musí byť vylúčenie rizík úrazu, a to aj v tých prípadoch, ak vzniknú z predvídateľných neobvyklých situácií. Rov­ nako podľa písmena c) musia byť strojové zariadenia projektované tak, aby sa zabránilo 64. Ako uviedla Komisia bez toho, aby to inému než bežnému použitiu, ktoré by bolo spochybnené, prax ukazuje, že podľa mohlo predstavovať riziko. súčasného stavu techniky je možné projek­ tovať zdvíhacie plošiny, ktoré unesú maxi­ málnu záťaž nezávisle od smeru umiestnenia vozidla a výsledného rozloženia zaťaženia. Osobitne sa možno domnievať, že v prípade takých z d v í h a c í c h plošín, o aké ide v prejednávanej veci, môžu byť nosné konzoly dimenzované tak, že môžu uniesť uvádzanú maximálnu hmotnosť v akejkoľvek situácii zaťaženia. Ako sa zdá, nebránia tomu 62. Písmeno b) stanovuje, že pri výbere ani technické, ani neprekonateľné finančné najvhodnejších metód musí výrobca najskôr prekážky. odstrániť alebo zmenšiť riziko v podstate bezpečným projektom a konštrukciou stro­ jových zariadení. Len v prípade rizík, ktoré nemožno takto vylúčiť, sa musia prijať nevy­ hnutné ochranné opatrenia. Len vtedy, ak ani

12 — Pozri odôvodnenia č. 4, 7 a 10 smernice. 65. Subsidíarne by mohlo bezpečnosť zabez­ 13 — Pozri bod 14 týchto návrhov. pečiť aj ochranné opatrenie, napríklad auto-

I - 2771

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

matický výstražný mechanizmus, ktorý by v akomkoľvek smere až do ich maximálnej v prípade prekročenia medzí zaťaženia povolenej záťaže alebo je prinajmenšom zabránil možným rizikám výstražnými sig­ účinnými ochrannými opatreniami zabezpe­ nálmi a blokovaním zdvíhacieho mecha­ čené, že akékoľvek nesprávne zaťaženie alebo nizmu. Toto opatrenie by mohlo poskytnúť preťaženie je vylúčené. prakticky rovnakú bezpečnosť ako pôvodné riešenie a mohlo by sa ukázať ako hospo­ dárnejšie.

2. Prekážky voľného pohybu tovaru; poruše­ nie lojality Spoločenstva (prvá, tretia a štvrtá otázka) 66. Treťou možnosťou by boli návody na používanie, ktoré by obmedzovali nesprávne používanie a z toho vyplývajúce riziká. Toto riešenie — na rozdiel od dvoch predchádza­ júcich možností — nevylučuje chyby pri 68. Svojou prvou, treťou a štvrtou prejudi- obsluhe, a to ani v prípade, ak sa pokyny ciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zdajú byť jasné, a teda neponúka porovna­ v podstate zistiť, či za okolností, o aké ide teľnú úroveň ochrany. Subjekty oprávnené v prejednávanej veci, sa majú výroky, ako sú na koordináciu certifikačných orgánov teda verejné výroky pána Lehtinena, považovať za správne poskytli výkladové odporúčanie, konanie, ktoré možno pripísať štátu a ktoré podľa ktorého nie sú pokyny týkajúce sa predstavuje prekážku voľného pohybu tovaru smerov umiestnenia vozidla a používania [b)] alebo porušenie lojality Spoločenstva záťažových tabuliek zlučiteľné [c)], a do akej miery možno takéto konanie s bezpečnostnými požiadavkami smernice. prípadne odôvodniť slobodou názoru alebo cieľom ochrany zdravia pri zohľadnení zásady proporcionality [d)]. Najskôr je však potrebné preskúmať kritérium posúdenia [a)].

Predbežný záver

a) O kritériu posúdenia: smernica a nie článok 28 ES

67. Smernica sa musí vykladať v tom zmysle, že také zdvíhacie plošiny, o aké ide v predmetnej veci, zodpovedajú bezpečnost­ ným požiadavkám smernice len vtedy, ak 69. Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, môžu uniesť vozidlá umiestnené či je konanie pána Lehtinena a ministerstva

I - 2772

AGM-COS.MET

zlučiteľné s článkom 28 ES. Článok 28 ES zákazy odrážajú cieľ smernice, ktorý rovnako však nemožno použiť ako kritérium posúde­ vyplýva z odôvodnení č. 6 a 7: harmonizovať nia, pokiaľ je predmetná oblasť úplne har­ vnútroštátne bezpečnostné normy a konania monizovaná sekundárnym právom. Z tohto na účely odstránenia prekážok voľnému dôvodu sa akékoľvek vnútroštátne opatrenie, obchodu so strojovými zariadeniami. Člá­ ak sa týka určitej oblasti, ktorá je úplne nok 2 ods. 2 to potvrdzuje, lebo stanovuje, že harmonizovaná na úrovni Spoločenstva, členské štáty nie sú oprávnené stanoviť musí posúdiť vzhľadom na ustanovenia tohto dodatočné bezpečnostné normy týkajúce sa harmonizačného opatrenia, a nie vzhľadom strojových zariadení. Členské štáty prijmú na základné slobody. Je teda potrebné potrebné opatrenia podľa článku 7 len posúdiť či je otázka predmetom úplnej har­ v prípade, ak sa riziká objavia neskôr. monizácie a to najmä podľa cieľov a obsahu harmonizačného opatrenia. 14

71. Bezpečnostné pravidlá na uvádzanie strojových zariadení na trh, ktoré majú vplyv na voľný pohyb tovaru, sú teda úplne harmonizované. 15 Smernica je teda, ako pán Lehtinen správne uviedol na pojedná­ 70. Z článku 1 v spojení s prílohou IV časťou vaní, jediným kritériom posúdenia. Nie je A bodom 15 smernice teda vyplýva, že potrebné sa odvolávať, a to ani podporne, na vozidlové zdvíhacie plošiny spadajú do článok 28 ES. pôsobnosti smernice. Smernica v článku 3 a v prílohe I stanovuje množstvo špecifických bezpečnostných požiadaviek pre strojové zariadenia. Článok 8 stanovuje presné a podrobné pravidlá na kontrolu týchto požiadaviek a článok 10 stanovuje označenie CE, ktoré je udelené v prípade zhody. Člá­ nok 2 ods. 1 a článok 3 zakazujú uvádzať na trh strojové zariadenia, ktoré týmto požia­ davkám nezodpovedajú. Článok 4 ods. 1 smernice zakazuje členským štátom, aby bránili uvádzaniu strojových zariadení, ktoré sú v súlade so smernicou, na trh. Tieto b) Porušenie článku 4 ods. 1 smernice (prvá otázka)

14 — Rozsudky z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage, C-37/92, Zb. s. I-4947, bod 9; z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler, C-324/99, Zb. s. I-9897, body 32 a 42; z 11. decembra 2003, 15 — Pozri podobnú analýzu týkajúcu sa smerníc Rady 81/851 Deutscher Apothekerverband, C-322/01, Zb. s. I-14887, a 81/852/EHS súvisiacich s testovaním veterinárnych liekov bod 64, a zo 14. decembra 2004, Radlberger Getränkegesell­ v rozsudku z 2. apríla 1998, Norbrook Laboratories, schaft a Spitz, C-309/02, Zb. s. I-11761, bod 53. C-127/95, Zb. s. I-1531, body 33 až 35.

I - 2773

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

72. Vnútroštátny súd sa nepochybne Súd­ smernice. Podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, neho dvora pýta, či za okolností prejednáva­ je však potrebné zastávať názor, že zdvíhacia nej veci existuje konanie štátu, ktoré obme­ plošina, akú vyrába AGM, objektívne nevy­ dzuje voľný pohyb tovaru, stanovený hovuje vyššie uvedeným bezpečnostným v článku 28 ES. Aby sa však vnútroštátnemu požiadavkám. 16 súdu poskytla užitočná odpoveď, je podľa práve vykonaných zistení potrebné preskú­ mať, či ide o porušenie smernice. 17 V tomto prípade sa posúdi, či vyhlásenia, ako sú vyhlásenia pána Lehtinena a ministerstva, sú v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice.

75. V prejednávanej veci nepochybne platí predpoklad zhody stanovený v článku 5 ods. 1 smernice. Zdvíhacia plošina bola totiž certifikovaná ako zhodná so smernicou a bola vybavená označením CE o zhode 73. K porušeniu článku 4 ods. 1 smernice podľa článku 10 smernice. To však nezna­ dôjde, ak členský štát prijme opatrenie, ktoré mená, že členské štáty nemôžu prijať opat­ renia v prípade, ak sa objavia riziká. Členský obmedzuje alebo bráni uvádzaniu na trh štát je naopak podľa článku 7 ods. 1 prvého strojového zariadenia, ktoré je v súlade pododseku smernice povinný prijať všetky s touto smernicou. primerané opatrenia na stiahnutie strojového zariadenia z trhu, ak zistí, že toto zariadenie, ktoré je používané v súlade so svojím pred­ pokladaným účelom, môže ohroziť bezpeč­ nosť osôb alebo majetku. Podľa druhého pododseku toho istého článku je členský štát povinný okamžite informovať Komisiu o každom takomto opatrení a uviesť dôvody svojho rozhodnutia. V dôsledku toho zistenie rizika vyvracia predpoklad zhody stanovený i) Súlad zdvíhacích plošín so smernicou podľa článku 5 ods. 1 smernice.

74. Zákaz obmedzení, ktorý je stanovený v článku 4 ods. 1 sa uplatňuje len vtedy, ak je strojové zariadenie v súlade s ustanoveniami 76. Podľa údajov vnútroštátneho súdu však príslušné ministerstvo ani nevykonalo takéto zistenie, ani neprijalo opatrenia na stiahnutie 16 — Rozsudok z 12. októbra 2004, Wolff & Müller, C-60/03, Zb. zdvíhacích plošín z trhu; rovnako nebolo s. I-9553, bod 24. Komisii doručené odôvodnené oznámenie 17 — Analýza s ohľadom na článok 28 ES by nakoniec viedla k tomu istému záveru. podľa článku 7 ods. 1 druhého pododseku

I - 2774

AGM-COS.MET

smernice. Okolnosti tejto veci teda nasved­ dvor po prvé (samozrejme) pripustil pripísa- čujú tomu, že predpoklad zhody zdvíhacej tel'nosť konania za normálnych okolností, plošiny s pravidlami smernice ešte v čase keď úradníci konajú podľa pokynov svojich skutkových okolností prejednávanej veci nadriadených alebo v súlade s ich vnútro­ existoval a že zákaz obmedzení stanovený štátnymi zákonmi. Po druhé pripísal člen­ v článku 4 ods. 1 smernice naďalej platil pre ským štátom konanie jednotlivcov konajú­ model zdvíhacej plošiny vyrábanej spoloč­ cich pod vedením alebo podľa pokynov nosťou AGM. orgánov členského štátu. 18 Nakoniec, po tretie, Súdny dvor určitým spôsobom pripísal členskému štátu konanie jednotlivcov, ktorí nekonali pod vedením štátu, pokiaľ mal členský štát pozitívnu povinnosť tomuto súkromnoprávnemu konaniu zabrániť. 19

ii) O existencii konania členského štátu

79. S výnimkou AGM všetci účastníci kona­ 77. Vnútroštátny súd považuje za možné, že nia zastávajú názor, že konanie pána Lehti­ vyhlásenia pána Lehtinena, v ktorých označil nena sa musí považovať za konanie súkrom­ zdvíhaciu plošinu za nezlučiteľnú s normami nej osoby. Dôvodom pre tento názor je to, že a nebezpečnú, predstavujú obmedzenie zo pán Lehtinen nedisponuje rozhodovacou strany štátu pri jej uvádzaní na trh. Je teda právomocou a že vo verejných vyhláseniach potrebné preskúmať, či verejné varovania ministerstva pán Lehtinen nezastával ofi­ úradníka pred určitým výrobkom možno ciálny postoj ministerstva. V dôsledku toho považovať za konanie členského štátu. Inými zastávajú názor, že len konania riaditeľa slovami, možno členskému štátu pripísať odboru bezpečnosti pri práci predstavujú vyhlásenia, aké vykonal pán Lehtinen? konanie štátu. Zodpovednosť fínskeho štátu teda prichádza do úvahy len vtedy, ak riaditeľ odboru z dôvodu, že nekonal voči pánovi

18 — Rozsudky z 24. novembra 1982, Komisia/Írsko, nazývaný „Buy Irish", 249/81, Zb. s. 4005, body 27 a 28; z 18. februára 1986, Bulk Oil, 174/84, Zb. s. 559, bod 9; z 12. decembra 1990, Hennen Olie, C-302/88, Zb. s. I-4625, body 15 a 16, a z 5. novembra 2002, Komisia/Nemecko, nazývaný „Mar­ kenqualität aus deutschen Landen", C-325/00, Zb. s. I-9977, 78. Najskôr je potrebné uviesť, že Súdny body 17 až 20. dvor ešte nikdy nerozhodoval o takom prí­ 19 — Rozsudky z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko, C-265/95, Zb. s. I-6959, body 28 až 32, a Schmidberger, už pade, o aký ide v prejednávanej veci. Súdny citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 58 a 59.

I - 2775

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

Lehtinenovi, si nesplnil povinnosti prislú­ Takéto vyhlásenia môžu teda mať úplne chajúce štátu, ktoré sa týkajú ochrany rovnaký účinok, aký má úradný zákaz. v zmysle rozsudku Komisia/Francúzsko 21 a nariadenia (ES) č. 2676/98 . Tieto kritériá sa však uplatnia len vtedy, ak je štát povinný reagovať na konanie jednotlivcov, avšak nie v prípade, ak sám konal, napríklad prostred­ níctvom svojich úradníkov. 22 V dôsledku toho je potrebné po prvé určiť, či pán Lehtinen konal za štát alebo ako súkromná osoba. 8 1 . Ako uvádza v n ú t r o š t á t n y súd, v prejednávanej veci tiež prevláda dojem, že pokles predajného obratu takmer na nulu je spôsobený vyhláseniami pána Lehtinena. Pri takomto poklese sa účinok týchto vyhlásení rovná účinku zákazu predaja. Z judikatúry Súdneho dvora o zodpovednosti úradníkov podľa práva Spoločenstva navyše vyplýva, že vedľa formálnych správnych aktov môžu viesť k vzniku zodpovednosti Spoločenstva tiež také konkrétne akty, 24 ako sú verejné vyhlásenia 25 alebo zverejnenia služobných informácií. 26 Vzťah medzi vyhláseniami 80. V tejto súvislosti je potrebné sa domnie­ a úradnou činnosťou, ktorý sa rovnako vať, že — na rozdiel od zákazov výrobkov — vyžaduje, existuje za okolností, o aké ide samotné (štátne) varovania pred výrobkami v prejednávanej veci. nemajú samy osebe nijaký obmedzujúci účinok na trh. Sú to reakcie dotknutých subjektov na tieto varovania, ktoré môžu následne spôsobiť takéto účinky. Pripísateľ- nosť stanovísk, ktoré zaujal úradník, orgánu, teda závisí predovšetkým na tom, ako tieto vyhlásenia vnímajú dotknuté subjekty. 23 Ak totiž okolnosti vedú subjekty k názoru, že vyhlásenia úradníka predstavujú štátne varo­ 82. Členským štátom prislúcha, aby zabez­ vanie pred výrobkami, potom tieto vyhláse­ pečili, že ich úradníci nebudú na základe nia ovplyvňujú ich správanie s rovnakou svojej funkcie vyjadrovať názory, ktoré sú štátnou autoritou akoby to bolo v prípade, ak v rozpore s oficiálnym štátnym postojom. Ak by toto varovanie vykonal samotný štát.

24 — Rozsudky zo 7. októbra 1982, Berti/Komisia, 131/81, Zb. s. 3493, body 21, 22 a 24, a z 27. marca 1990, Grifoni/ESAE, 20 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 19. 308/87, Zb. s. I-1203, body 12 až 17. 21 — Nariadenie Rady zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútor­ 25 — Rozsudky zo 4. februára 1975, Compagnie Continentale ného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi France/Rada, 169/73, Zb. s. 117, body 18 až 21, členskými štátmi (Ú. v. ES L 337, s. 8; Mim. vyd. 01/003, a z 9. novembra 1989, Briantex a Di Domenico/Komisia, s. 35). 353/88, Zb. s. 3623, body 2 a 8; výsledkom však nebolo 22 — Pozri bod 78 týchto návrhov. rozhodnutie o zodpovednosti. 23 — V tejto súvislosti pozri obavy Komisie vo veci, v ktorej bol 26 — Rozsudky zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. vydaný rozsudok z 13. decembra 2001, Komisia/Cwik s. 3539, body 35, 37, 42, 44 a 53, a z 5. októbra 1988, Hamill/ (C-340/00 P, Zb. s. I-10269, body 4, 25 a 26). Komisia, 180/87, Zb. s. 6141, body 10 až 13.

I - 2776

AGM-COS.MET

však vznikne dojem úradnej moci, toto v ktorých sa mu konanie pripisuje, sú zdanie sa musí okamžite rozptýliť primera­ v medzinárodnom práve a v práve Spoločen­ nou informáciou. V opačnom prípade sa toto stva podobné: konanie orgánu, konanie na 31 konanie pripíše štátu, s výnimkou prípadu, že základe príkazu, a štátne tolerovanie alebo úradník koná zjavne mimo svojej právomoci. nečinnosť, ktorá predstavuje porušenie povinnosti.

83. Na rozdiel od n á z o r u holandskej a švédskej vlády sa členský štát nemôže zbaviť pripísania konania tým, že poukáže 85. V súlade s týmito zásadami zastávala na vnútorné rozdelenie právomocí (v rámci samotná Európska komisia pre ľudské práva, ministerstva). 27 V prípade účinkov verejných ako aj Európsky súd pre ľudské práva názor, vyhlásení je totiž rozhodujúce len vnímanie že úradníci na všetkých úrovniach, vrátane adresátov. tej najnižšej, sa môžu dopustiť porušenia

30 — Pozri bod 78 týchto návrhov v súvislosti s medzinárodným právom, článok 4 („Konanie štátnych orgánov") už citova ného návrhu Komisie pre medzinárodné právo (poznámka pod čiarou 29): „1. Konanie akéhokoľvek štátneho orgánu sa podľa medzi národného práva považuje za konanie štátu, ak tento orgán vykonáva legislatívne, výkonné, súdne alebo iné funkcie, a to bez ohľadu na jeho postavenie v organizácii štátu a bez ohľadu na jeho povahu, ako ústredného vládneho orgánu

84. To je v súlade s medzinárodným právom alebo územného samosprávneho celku štátu. verejným, na ktoré sa Súdny dvor odvolal. 28 2. Orgán zahŕňa akúkoľvek osobu alebo subjekt, ktorý má takéto postavenie podľa vnútroštátneho práva štátu." V medzinárodnom práve sa konanie pripíše ako aj súvisiaci komentár (s. 87 a nasl.), ktorý predstavuje zhrnutie stavu medzinárodného práva (oba sú vo viacerých štátu, len pokiaľ sa z právneho hľadiská zdá, jazykových verziách k dispozícii na http://www.un.org/law/

29 že ide o výkon štátnej moci. Ďalšie prípady, ilc/texts / S t a t e _ r e s p o n s i b i l i t y / r e s p o n s i b i l i t y f r a . h t m ) , a poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 29. apríla 1999 o spore týkajúcom sa súdnej imunity osobitného spravodajcu Komisie pre ľudské práva (Zb.

MSD 1999, s. 62, 63, bod 62, k dispozícii na http://www.icj-cij.org, pod „Rozhodnutia"). 27 — Pozri v súvislosti s právom Spoločenstva týkajúceho sa 31 — Pozri bod 78 týchto návrhov a v súvislosti s medzinárodným zodpovednosti rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du právom článok 8 („Konanie, ktoré je riadené alebo kontro pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, lované štátom") už citovaného návrhu Komisie pre medzi bod 58, a zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, národného právo (poznámka pod čiarou 29): bod 44. „Konanie osoby alebo skupiny osôb sa podľa medzinárod 28 — Rozsudok Brasserie du pêcheur a Factortame, už citovaný ného práva považuje za konanie štátu, ak takéto konanie tejto v poznámke pod čiarou 27, bod 34. osoby alebo skupiny osôb v skutočnosti vychádza z pokynov 29 — Pozri článok 7 („Prekročenie právomoci alebo konanie alebo usmernení štátu alebo je pod jeho kontrolou." v rozpore s pokynmi") návrhu Komisie pre medzinárodné ako aj už citovaný súvisiaci komentár (poznámka pod čia

právo o zodpovednosti štátu za medzinárodne protiprávne rou 29), s. 109 a nasl., a rozsudok Medzinárodného súdneho konanie: dvora z 24. mája 1980 vo veci diplomatického a konzulárneho „Konanie štátneho orgánu, alebo osoby alebo subjektu, ktorý personálu Spojených štátov v Teheráne (Zb. MSD 1980, s. 3 je oprávnený k výkonu právomocí orgánu verejnej moci, sa a 4, bod 58, rovnako dostupný na http://www.icj-cij.org, pod podľa medzinárodného práva považuje za konanie štátu, ak „Rozhodnutia"). tento orgán, táto osoba alebo tento subjekt koná v tomto 32 — Pozri bod 78 týchto návrhov a v súvislosti s medzinárodným postavení, aj keď prekročí svoju právomoc alebo koná právom už citovaný komentár (poznámka pod čiarou 29), v rozpore s jeho pokynmi." s. 70 a 81; už citovaný rozsudok Medzinárodného súdneho ako aj súvisiaci komentár (oba sú vo viacerých jazykových dvora vo veci rukojemníkov v Teheráne, body 61 až 67, verziách k dispozícii na http://www.un.org/law/ilc/texts/ a rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 9. apríla 1949 State_responsibility/responsibilityfra.htm, s. 95 a 96, bod 13, vo veci prielivu Korfu (Zb.

MSD 1949, s. 4, 22 a 23, rovnako je a s. 104 a nasl., s odkazmi). k dispozícii na http://www.icj-cij.org, pod „Rozhodnutia").

I - 2777

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských štátu, spočíva v otázke, či adresáti týchto práv a základných slobôd. To platí tiež výrokov mohli v danom kontexte predpo­ v prípade, ak úradníci konajú bez splnomoc­ kladať, že ide o stanovisko štátu, ktoré nenia, a dokonca aj vtedy, ak konajú nad príslušný úradník zastáva na základe svojej rámec udelených pokynov alebo v rozpore funkcie, alebo ide o vyjadrenie osobného s nimi. 33 názoru. Vnútroštátny súd musí pri rozhodo­ vaní o tejto otázke zohľadniť všetky okol­ nosti.

86. V každom jednotlivom prípade prináleží uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva 88. Určité okolnosti veci samej, ktoré adre­ nepochybne vnútroštátnym súdom. 34 Súdny sátov upozorňujú na to, že výroky pána dvor však môže na základe okolností danej Lehtinena predstavovali len jeho osobný veci, poskytnúť určité objasnenia a pokyny. 35 názor, hovoria v neprospech toho, aby sa jeho postoje pripísali fínskemu štátu.

87. Ako bolo uvedené, 3 6 rozhodujúci prvok 89. Napríklad list konfederácie technického určenia, či výroky úradníka možno pripísať obchodu, ktorý bol zaslaný ministerstvu 29. januára 2001 v súvislosti s výrokmi pána Lehtinena z 9. januára 2001 v rámci stretnu­ tia konfederácie technického obchodu, pou­ 33 — Pozri správu Európskej komisie p r e ľudské práva kazuje na to, že účastníkom stretnutia bolo z 25. januára 1976 vo veci č. 5310/71 (Írsko proti Spojenému kráľovstvu, Ročenka, zv. 19, s. 758): zrejmé, že názor pána Lehtinena nebol „... existujúce povinnosti [štátu] môže rovnako porušiť osoba 37 vykonávajúca úradnú funkciu, ktorá jej bola zverená, bez názorom ministerstva. ohľadu na úroveň tejto funkcie, ktorá môže byť aj najnižšia, bez výslovného splnomocnenia, alebo dokonca aj nad rámec alebo v rozpore s pokynmi [neoficiálny preklad]." Európsky súd pre ľudské práva nasledoval vo veci Európsku komisiu pre ľudské práva (pozri Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Írsko v. Spojené kráľovstvo z 18. januára 1978, séria A, č. 25, § 159) a výslovne v roku 1999 potvrdil vtedajšie postavenie Európskej komisie pre ľudské práva (pozri rozsudok ESĽP Wille v. Lichtenštajnsko z 28. októbra 1999, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-VII, § 46). 34 — Rozsudky Haim, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 44, a Brasserie du pêcheur a Factortame, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 58. 90. Rovnako to platí aj pre články, ktoré sa 35 — Rozsudky z 26. marca 1996, British Telecommunications, C-392/93, Zb. s. I-1631, bod 41 a nasl.; zo 17. októbra 1996, objavili v regionálnych novinách 17. februára Denkavit a i., C-283/94, C-291/94 a C-292/94, Zb. s. I-5063, bod 49 a nasl.; z 18. januára 2001, Stockholm Lindöpark, C-150/99, Zb. s. I-493, bod 38, a z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 101 a nasl. 36 — Pozri osobitne body 80 a 82 týchto návrhov. 37 — Pozri bod 33 týchto návrhov.

I - 2778

AGM-COS.MET

a 13. júna 2001. Podľa poskytnutých infor­ 93. Rozbor, ktorý vykonal vnútroštátny súd, mácii totiž opísali odlišné názory pána rovnako poukazuje na to, že konfederácia Lehtinena a riaditeľa odboru bezpečnosti metalurgov, ako aj osoby zodpovedné za pri práci a rovnako v nich bolo uvedené, že bezpečnosť práce v podnikoch (teda cieľová riaditeľ odboru bezpečnosti pri práci bol skupina zákazníkov nakupujúcich vozidlové nadriadeným pána Lehtinena zdvíhacie plošiny) mohli mať dojem, že názor s rozhodovacou právomocou. 8 3 pána Lehtinena bol názorom príslušného ministerstva. Týmto cieľovým skupinám bola totiž doručená správa pána Lehtinena z 12. februára 2001 s hlavičkou „Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí", „Odbor bezpečnosti pri práci" a „Hlavný inžinier Tarmo Lehtinen" 40.

91. Ďalšie okolnosti veci samej, podľa kto­ rých sa adresáti výrokov mohli domnievať, že pán Lehtinen vyjadruje ako príslušný úradník oficiálne stanovisko svojho úradu, naopak 94. Okrem toho podľa vyjadrenia vnútro­ hovoria v prospech toho, aby sa jeho konanie štátneho súdu považoval švédsky odbor bez­ pripísalo fínskemu štátu. pečnosti pri práci správu pána Lehtinena z 19. februára 2001 v anglickom jazyku za stanovisko ministerstva. 41 Aj medzi európ­ skymi znalcami vznikol podľa týchto údajov dojem, že správa vyjadruje názor minister­ stva. 42

92. Napríklad informácie, ktoré poskytol vnútroštátny súd v súvislosti s televíznym vysielaním zo 17. januára 2001, naznačujú, že diváci mohli nadobudnúť dojem, že pán 95. Vnútroštátny súd okrem toho ďalej Lehtinen zastupuje ako príslušný úradník uvádza, pokiaľ ide o výroky pána Lehtinena, názor ministerstva. Názor pána Lehtinena že pán Lehtinen vždy vystupoval ako úradník bol totiž vo vysielaní prezentovaný ako názor ministerstva a nikdy neoznačil, že jeho názor fínskych orgánov a v rozhovore, ktorý bol bol jeho osobným názorom. Podľa údajov natočený v jeho kancelárii s povolením jeho vnútroštátneho súdu sa pán Lehtinen verej­ priameho nadriadeného, ktorým bol mini­ nosti nejavil ako zjavne nepríslušný. Pán sterský poradca, vystupoval ako zástupca Lehtinen bol okrem toho, do času, než mu ministerstva. 39

40 — Pozri bod 36 týchto návrhov. 38 — Pozri body 38 a 41 týchto návrhov. 41 — Pozri bod 39 týchto návrhov. 39 — Pozri bod 34 týchto návrhov. 42 — Pozri bod 43 týchto návrhov.

I - 2779

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

riaditeľ odboru bezpečnosti pri práci 16. feb­ z 9. januára, 17. februára a 13. júna 2001 ruára 2001 odobral spis, poverený kontrolou predstavujú skôr čisto súkromne konanie trhu. pána Lehtinena. Naopak, okolnosti veci samej skôr naznačujú, pokiaľ ide o výroky zo 17. januára a 12. a 19. februára 2001, že jeho konanie možno pripísať fínskemu štátu, 44 a že teda ide o konanie členského štátu.

96. Ak však výroky vyvolajú dojem, že sú vyhlásené s ú r a d n o u a u t o r i t o u , ktorá v skutočnosti neexistuje, členský štát môže zabrániť tomu, aby sa mu tieto výroky pripísali tým, že tento dojem okamžite roz­ ptýlí vhodnou informáciou. 43

99. Vnútroštátny súd však bude musieť na 97. Podľa údajov vnútroštátneho súdu však účely vyčerpávajúceho posúdenia otázok ministerstvo nikdy neinformovalo adresátov pripísateľnosti úplne objasniť celkový súbor výrokov pána Lehtinena zo 17. januára skutkových okolností. Fínska vláda a pán a 12. a 19. februára 2001 o odlišnom názore Lehtinen totiž až na pojednávaní pred ministerstva. Nič teda nenasvedčuje tomu, že Súdnym dvorom v odpovedi na jeho otázky by sa ministerstvo voči týmto výrokom po prvýkrát uviedli, že v televízii TV 1 bolo snažilo s primeranou starostlivosťou odstrá­ neskôr odvysielané stanovisko ministerstva. niť dojem, že pán Lehtinen obhajuje oficiálne Okrem toho riaditeľ odboru bezpečnosti pri s t a n o v i s k o . O k r e m t o h o oba články práci včas poskytol konfederácii metalurgov v regionálnej tlači nemohli mať nepochybne a švédskej vláde poopravenie v tom zmysle, rovnako široký záber ako televízny rozhovor, že pán Lehtinen vyjadril svoj osobný názor. ani rovnaký okruh adresátov ako výroky pána Vnútroštátny súd teda bude musieť určiť, do Lehtinena. akej miery boli opatrenia ministerstva včas doručené adresátom výrokov pána Lehtinena a odstránili dojem, že išlo o oficiálne výroky ministerstva. 45

44 — Nie je teda žiadny priestor pre uplatnenie kritérií, ktoré sú uvedené v rozsudku Komisia/Francúzsko, už citovanom v poznámke pod čiarou 19, a v nariadení č. 2679/98, už 98. Vo svojom súhrne okolnosti veci samej citovanom v poznámke pod čiarou 21. naznačujú, že výroky pána Lehtinena 45 — Súdny dvor musí na účely zodpovedania prejudiciálnych otázok naopak vychádzať z takého skutkového stavu, ktorý vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Fínska vláda ani pán Lehtinen totiž po prvé neposkytli presnejšie informácie o intervenciách ministerstvách. Po druhé sú tieto informácie v rozpore s informáciami, ktoré má vnútroštátny 43 — Pozri osobitne bod 82 týchto návrhov. súd, a nemožno ich teda len z tohto dôvodu vziať do úvahy.

I - 2780

AGM-COS.MET

iii) O obmedzení alebo bránení uvádzaniu 2001 možno pripísať fínskemu štátu, je zdvíhacích plošín na trh potrebné preskúmať či tieto štátne výroky porušujú článok 4 smernice.

100. Zostáva určiť, či konanie pána Lehti- nena obmedzilo alebo bránilo uvádzaniu zdvíhacích plošín na trh.

103. V rozsudku Buy Irish zastával Súdny dvor názor, že aj reklamná kampaň na 101. Článok 4 ods. 1 smernice ako ustano­ vnútroštátne výrobky, ktorá nijako neznižo­ venie, ktoré premieta do sekundárneho práva vala konkurenčné výrobky zo zahraničia, voľný pohyb tovaru, zakazuje v zmysle for­ mala reštriktívny účinok. 47 Štátne vyhláse­ mulácie rozsudku Dassonville akékoľvek nia, ktoré označujú strojové zariadenia o p a t r e n i e , k t o r é m ô ž e p r i a m o alebo v televíznom spravodajstve, v rozsiahlo roz­ nepriamo, skutočne alebo potenciálne tvoriť širovaných správach, ktoré sa javia ako prekážku obchodu so strojovými zariade­ oficiálne stanovisko, a v rozhovoroch poskyt­ niami vnútri Spoločenstva v oblasti pôsob­ nutých tlači, ako nezlučiteľné s normou nosti smernice. 46 a nebezpečné, sú tým viac prinajmenšom nepriamo a potenciálne spôsobilé obmedziť uvádzanie strojového zariadenia na trh.

— Obmedzenia spôsobené konaním, ktoré možno pripísať štátu

104. Okolnosti veci samej teda naznačujú, že výroky pána Lehtinena predstavujú opatrenia 102. Za predpokladu, že verejné výroky pána štátu, ktoré obmedzujú alebo bránia uvádza­ Lehtinena zo 17. januára a 12. a 19. februára niu na trh strojových zariadení certifikova-

46 — Pozri v súvislosti s touto formuláciou rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5, a z 9. februára 1999, 47 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 2, 3 Van der Laan, C-383/97, Zb. s. I-731, bod 18. a 25 až 29.

I - 2781

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

ných ako zhodné so smernicou, a teda — úradník poskytoval televízne rozhovory porušujú článok 4 ods. 1 smernice. na mieste pracoviska svojho odboru,

105. V dôsledku toho je potrebné na pre- — úradník sa nezmienil o osobnom cha­ judiciálnu otázku odpovedať takto: raktere svojich vyhlásení a nepoukázal na to, že sa líšia od oficiálneho stano­ viska príslušného odboru, a

Neautorizované výroky úradníka, v ktorých je strojové zariadenie, ktoré je certifikované ako zhodné so smernicou, prezentované za nezlučiteľné s normou a nebezpečné, poru­ — príslušné štátne útvary neprijali v čo šujú článok 4 ods. 1 smernice, ak konanie najkratšom čase potrebné kroky na úradníka možno pripísať členskému štátu. zmarenie dojmu adresátov vyhlásení Členskému štátu možno pripísať vyhlásenia, úradníka, že ide o oficiálne stanovisko ktoré vzhľadom na ich formu a okolnosti štátu. vyvolávajú u svojich adresátov dojem, že ide o oficiálne stanovisko štátu, a nie o osobný názor úradníka. Osobitne je potrebné v tejto súvislosti zohľadniť, že:

— Obmedzenia spôsobené konaním, ktoré nemožno pripísať štátu — úradník je vo všeobecnosti príslušný v dotknutej oblasti,

106. Ak vnútroštátny súd usúdi, že výroky pána Lehtinena podľa vyššie uvedených kritérií sú osobnými výrokmi, ktoré nemožno — úradník rozširoval svoje písomné vyhlá­ pripísať štátu, je potrebné predpokladať senia na papieri s úradnou hlavičkou porušenie článku 4 smernice v dôsledku príslušného odboru, neodôvodnenej nečinnosti fínskeho štátu.

I - 2782

AGM-COS.MET

107. Súdny dvor teda rozhodol, že člán­ fax, v ktorom sa postavil proti výrokom pána ky 28 ES a 10 ES ukladajú členským štátom, Lehtinena. Novinové články zo 17. februára aby prijali všetky potrebné a vhodné opat­ a 13. júna 2001 poukazujú na to, že renia, ktorými by na svojom území zabezpe­ kontrola trhu ešte nebola ukončená, že čili dodržiavanie základných slobôd a aby ministerstvo v rozhodnej dobe vychádzalo prijali dostatočné opatrenia na odstránenie zo zásady, že strojové zariadenia sú v súlade prekážok voľného pohybu tovaru, ktoré sú so smernicou, a že podľa ministerstva namierené proti výrobkom z iných členských nepredstavovali žiadne riziko. 52 štátov a ktoré boli na ich území vytvorené predovšetkým na základe konania jednotliv­ cov. 48 Členské štáty disponujú, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sú v danej situácii nevy­ hnutné a najvhodnejšie, určitou mierou voľnej úvahy: inštitúciám Spoločenstva neprislúcha, aby nahradzovali členské štáty a predpisovali im opatrenia, ktoré musia prijať a účinne uplatniť. 49 Súdny dvor je však 109. Tieto okolnosti naznačujú, že minister­ poverený, aby pri zohľadnení týchto voľných stvo sa m o h l o domnievať, že nebolo úvah preskúmal, či členský štát prinajmen­ potrebné prijať žiadne dodatočné opatrenie. šom prijal vhodné opatrenia. 50 Fínsky štát teda splnil povinnosti ochrany, ktoré pre neho vyplývali v prípade zásahov jednotlivcov do voľného pohybu tovaru. Nešlo teda o nijaké obmedzenie zo strany členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice.

108. Podľa údajov vnútroštátneho súdu pokiaľ ide o výroky p á n a L e h t i n e n a z 9. januára 2001, konfederácia technického c) Článok 10 druhý odsek ES obchodu v následnom liste informovala ministerstvo, že vedela o jeho odlišnom názore. Riaditeľ odboru bezpečnosti pri práci okrem toho zaslal 8. februára 2001 pred­ sedovi konfederácie priemyslu a obchodu

110. Vnútroštátny súd chce svojou prvou 48 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod otázkou ešte zistiť, či konanie pána Lehtinena čiarou 19, body 31 a 32, a Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, body 58 a 59. 49 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 32 až 34, a Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 64. 51 — Článok uverejnený 13. júna 2001 sa podľa údajov pána 50 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod Lehtinena nezakladal na rozhovore s ním. čiarou 19, bod 35. 52 — Pozri v tejto súvislosti body 38 a 41 týchto návrhov.

I - 2783

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

a ministerstva predstavujú nesplnenie povin­ i) O odôvodnení na základe cieľa ochrany ností uvedených v článku 10 druhom odseku zdravia (tretia otázka) ES. Článok 10 druhý odsek ES však musí ako lex generalis, ustúpiť a do popredia sa musí 53 dostať porušenie konkrétnych noriem. Na článku 10 druhom odseku ES sa môžu práva zakladať len vtedy, ak je okrem porušenia konkrétnej normy zistené aj nesplnenie povinností. 54 V tomto zmysle však vec sama neposkytuje žiadnu informáciu. 112. Smernica konkrétne upravuje ochranu ľudského zdravia, pokiaľ ide o uvedené strojové zariadenia. V prípade strojových zariadení, ktoré sú v súlade so smernicou, teda povoľuje dodatočné obmedzenia uvá­ dzania na trh z dôvodu ochrany zdravia len na základe článku 7 ods. 1.

d) O odôvodnení (tretia a štvrtá otázka) 113. Podľa údajov, ktoré poskytol vnútro­ štátny súd o veci samej, ministerstvo nepri­ jalo žiadne opatrenie na základe článku 7 smernice. V čase, keď pán Lehtinen pred­ niesol svoje výroky, stále prebiehala kontrola trhu a podľa riaditeľa odboru bezpečnosti pri práci, ktorý mal rozhodovaciu právomoc, nebolo zistené žiadne konkrétne riziko pre ľudské zdravie v zmysle článku 7. Komisia nebola ani informovaná v súlade s článkom 7 111. Vzhľadom na kritérium posúdenia ods. 1 druhým pododsekom smernice. Odô­ a predchádzajúce závery chce vnútroštátny vodnenie na základe cieľov ochrany zdravia súd svojou treťou a štvrtou otázkou je teda problematické už z toho dôvodu, že v podstate zistiť, či porušenie článku 4 členský štát tieto ciele vôbec nesledoval. ods. 1 smernice, ktoré bolo spôsobené konaním pána Lehtinena, možno odôvodniť cieľom spočívajúcim v ochrane zdravia alebo slobodou názoru.

53 — Rozsudky z 18. októbra 1979, Buys a i., 5/79, Zb. s. 3203, bod 30, a z 12. júla 1990, Komisia/Grécko, C-35/88, Zb. s. I-3125, body 42 a 43. 54 — Rozsudky z 19. februára 1991, Komisia/Belgicko, C-374/89, 114. Okrem toho sa tu podľa údajov vnú­ Zb. s. 1-367, bod 13 a nasl., a zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C-340/89, Zb. s. I-2357, bod 14. troštátneho súdu nezistilo žiadne objektívne

I - 2784

AGM-COS.MET

ohrozenie. Aj keby však takéto ohrozenie pán Lehtinen. Nie náhodou bol tento spôsob prichádzalo do úvahy, zdá sa, že obmedzenia, zvolený, pokiaľ ide o chybné bezpečnostné ktoré spôsobil pán Lehtinen, by boli uzamykanie. v prejednávanej veci neprimerané.

117. V každom prípade sa nezdá, že výroky sú primerané. Podľa údajov vnútroštátneho 115. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora súdu totiž „nebezpečenstvo", ktoré podľa vyplýva, že zásada proporcionality, ktorá je pána Lehtinena predstavovalo obmedzenie súčasťou všeobecných princípov práva Spo­ smeru umiestenia vozidla, nemohlo byť príliš ločenstva, vyžaduje, aby prijaté akty nepre­ vysoké: strojové zariadenie a záťažové kročili medze toho, čo je primerané a nevy­ tabuľky sa dali ľahko obsluhovať a ani pri hnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov veľkom počte predaných modelov nie sú sledovaných predmetnou právnou úpravou. známe žiadne úrazy, ktorých príčinou by Pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými bolo o b m e d z e n i e s m e r u u m i e s t n e n i a primeranými opatreniami, je potrebné sa vozidla. 56 V porovnaní s tým mohli verejné prikloniť k najmenej o b m e d z u j ú c e m u vyhlásenia tohto druhu vo forme, akú zvolil a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané pán Lehtinen, podstatným spôsobom obme­ v pomere k sledovaným cieľom. 55 dziť voľný pohyb výrobkov.

116. Možno síce pripustiť, že verejné varo­ vania, ako sú tie, ktoré vykonal pán Lehtinen ii) O odôvodnení založenom na slobode v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú názoru (štvrtá otázka) zdvíhacie plošiny vyrábané AGM, môžu byť vhodné na zmiernenie „nebezpečenstva". Pochybnosť však existuje, pokiaľ ide o ich n e v y h n u t n o s ť . Ako r o v n a k o v h o d n é a miernejšie alternatívne opatrenie by do úvahy mohol prichádzať napríklad list 118. Predovšetkým švédska vláda správne zaslaný distribútorom zdvíhacích plošín, zdôraznila význam základného práva na v ktorom by boli cielene informovaní slobodu prejavu, ktoré je zaručené v článku 12 o pretrvávajúcich rizikách, ktoré uviedol fínskej ústavy, v článku 10 Európskeho d o h o v o r u o o c h r a n e ľudských p r á v a základných slobôd a ako všeobecná zásada 55 — Rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81; z 12. marca 2002, Omega Air, C-27/00 a C-122/00, Zb. s. I-2569, bod 62; Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 79; z 3. júla 2003, Lennox, C-220/01, Zb. s. I-7091, bod 76, a z 10. marca 2005, Tempelman a Van 56 — Známy úraz bol spôsobený bezpečnostným uzamykaním; Schaijk, C-96/03 a C-97/03, Zb. s. I-1895, bod 47. pozri bod 27 týchto návrhov.

I - 2785

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

v práve Spoločenstva. Sloboda prejavu pred­ a nie stanoviská jednotlivca. Fínsky štát sa stavuje nevyhnutný základ demokratickej však nemôže odvolávať na vlastné právo spoločnosti, ktorou disponujú úradníci člen­ založené na slobode prejavu a nemôže ho ských štátov, ako aj úradníci Spoločenstva. 57 ani uplatniť voči AGM. V tomto ohľade by nemal ani rešpektovať právo svojho úrad­ níka, pána Lehtinena. Pán Lehtinen totiž síce môže mať na základe slobody prejavu právo vyjadrovať sa svojím vlastným menom, nemá však právo vyjadrovať sa v očiach verejnosti ako zástupca fínskeho štátu.

119. Naopak, samotný členský štát nedispo­ nuje žiadnou slobodou prejavu. Štát je naopak — rovnako ako inštitúcie Spoločen­ stva — povinný zabezpečiť túto záruku. Členský štát musí osobám podliehajúcim jeho právu zabezpečiť slobodu prejavu a nemôže ju proti nim použiť.

— O odôvodnení konania, ktoré nemožno pripísať štátu

— O odôvodnení konania, ktoré možno pripísať štátu

121. Odôvodnenie založené na slobode pre­ javu je naopak v zásade možné, pokiaľ nemožno konanie pána Lehtinena pripísať fínskemu štátu. Ak sa totiž úradník vyjadrí svojím vlastným menom, dovoláva sa voči svojmu štátu svojho práva na slobodu pre­ 120. Pokiaľ konanie pána Lehtinena možno javu. Členský štát musí toto základné právo pripísať fínskemu štátu, je z tohto dôvodu rešpektovať. Keďže je však členský štát vylúčené odôvodnenie založené na slobode zároveň povinný zabezpečiť voľný pohyb názoru. Ak totiž výroky pána Lehtinena zo tovaru, z čoho môže prípadne vyplynúť 17. januára a 12. a 19. februára 2001 možno 5 povinnosť konať, 8 môže tu dochádzať pripísať štátu, predstavujú stanoviská štátu k určitému rozporu.

57 — Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2001, Connolly/ Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 39 a nasl.; rozsudky 58 — Pozri body 78 a 106 a nasl. týchto návrhov. Ako som však ESĽP Vogt v. Nemecko z 26. septembra 1995, séria A, č. 323 uviedla v týchto bodoch, nezdá sa, že táto povinnosť § 43 a 53, a Ahmed a i. v. Spojené kráľovstvo z 2. septembra v prejednávanej veci existovala, dokonca aj bez zohľadnenia 1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-VI, § 41, 55 a 56. slobody názoru.

I - 2786

AGM-COS.MET

122. Ak dôjde k takémuto rozporu, musí Lehtinen vyjadril svoj osobný názor, že mať členský štát možnosť dovolať sa slobody kontrola trhu stále prebieha a že neexistujú prejavu svojho úradníka v rozsahu, v akom je dôkazy ani riziká vyplývajúce z používania povinný toto právo za okolností prejednáva­ zdvíhacích plošín, ani porušenie normy. nej veci rešpektovať. Je teda potrebné zvážiť Ministerstvo teda prijalo opatrenia s cieľom záujmy vzhľadom na všetky okolnosti pre­ čo najviac zmierniť účinky výrokov pána jednávanej veci. Členský štát disponuje Lehtinena na voľný pohyb tovaru. v tejto súvislosti širokou mierou voľnej úvahy. Súdnemu dvoru však prináleží, aby preskúmal, či sú obmedzenia základných slobôd primerané vo vzťahu k ochrane základných práv. 59

125. Za takýchto okolností je potrebné pripustiť, že ministerstvo sa mohlo v rámci 123. Podľa údajov, ktoré poskytol vnútro­ svojej voľnej úvahy domnievať, že zostávajúce štátny súd, vyjadril pán Lehtinen svoj názor obmedzenia voľného pohybu tovaru vyvolané pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia mini­ osobnými výrokmi pána Lehtinena boli sterstva. Jeho kritika bola veľmi ostrá prijateľné, pretože rozsiahlejšia ochrana by a smerovala proti zdvíhacím plošinám jedinej nebola možná bez neprimeraného obmedze­ značky, avšak svoje stanovisko podporil nia slobody prejavu pána Lehtinena. konkrétnymi argumentmi týkajúcimi sa urči­ tého typu zdvíhacích plošín a nad tento rámec uvedený typ nekritizoval. Svojimi výrokmi rovnako sledoval ciele ochrany zdravia. Pán Lehtinen využil svoje právo na slobodu prejavu v oblasti, v ktorej disponoval osobitnými znalosťami a svojimi výrokmi sledoval dôležité ciele verejného záujmu.

126. Osobitne neprichádza do úvahy, aby ministerstvo pánovi Lehtinenovi preventívne zakázalo slobodne sa vyjadrovať. Preventívne zákazy vyjadrovať sa popierajú v danom prípade slobodu názoru, a možno ich teda 124. Ministerstvo v tejto súvislosti dalo odôvodniť len vo výnimočných prípadoch. práve čitateľom novinových článkov zháňa­ Pokiaľ by aj fínske právo (upravujúce verejnú júcim informácie jasne najavo, že pán službu) povoľovalo preventívny zákaz, právo Spoločenstva to nemôže za takýchto okol­ ností na účely ochrany voľného pohybu tovaru v žiadnom prípade vyžadovať. Forma 59 — Rozsudok Schmidberger, už citovaný v poznámke pod čia­ rou 7, body 71 až 82. a okamih výrokov rovnako nepoukazujú na

I - 2787

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

to, že by bolo potrebné prísnejšie opatrenie akej miery podmienky pre uplatnenie tejto a že skutočne prijaté opatrenia prekročili zodpovednosti prípadne vyžadujú výklad mieru voľnej úvahy fínskeho štátu. fínskeho práva v súlade s právom Spoločen­ stva.

iii) Predbežný záver

129. Vzhľadom na závery založené na pred­ chádzajúcom rozbore je však potrebné odpovedať na otázky vnútroštátneho súdu, 127. Za okolností, o aké ide v prejednávanej pokiaľ ide o porušenie článku 4 ods. 1 veci, nemôže byť porušenie článku 4 ods. 1 smernice výrokmi pána Lehtinena zo smernice spôsobené výrokmi úradníka, ktoré 17. januára a 12. a 19. februára 2001, možno pripísať príslušnému štátu, odôvod­ v prípade ktorých okolnosti veci samej nené ani na základe cieľov ochrany zdravia, nasvedčujú tomu, že ich možno pripísať ani slobodou prejavu úradníkov. Členský štát fínskemu štátu a že predstavujú opatrenie však nie je za okolností, o aké ide členského štátu, ktoré obmedzuje alebo bráni v prejednávanej veci, povinný zakázať osobné uvádzaniu zdvíhacích plošín na trh. výroky úradníka, ktoré môžu ovplyvniť voľný pohyb tovaru.

3. Zodpovednosť štátu a zodpovednosť úrad­ níkov (piata a šiesta otázka) a) O zodpovednosti štátu

128. V prípade, ak by za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, išlo o porušenie člán­ kov 28 ES a 30 ES alebo článku 10 ES, vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či sú splnené 130. Podľa judikatúry Súdneho dvora je podmienky na založenie zodpovednosti štátu členský štát povinný nahradiť škody spôso­ na základe práva Spoločenstva, či toto právo bené jednotlivcom porušením práva Spolo­ rovnako umožňuje alebo vyžaduje vznik čenstva, ktoré mu možno pripísať za troch zodpovednosti úradníka, ktorý konal, a do podmienok, a to, ak právne pravidlo, ktoré

I - 2788

AGM-COS.MET

bolo porušené, priznáva jednotlivcom práva, 133. Z dôvodu prednosti uplatnenia smer­ ak je porušenie dostatočne závažné a ak nice nemôže samotný článok 10 ES zakladať existuje príčinná spojitosť medzi porušením práva, ktorých sa jednotlivec môže dovolá­ 62 povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli vať. Článok 4 ods. 1 smernice totiž poškodení. 60 priznáva jednotlivcom pôsobiacim na trhu práva, ktoré môžu uplatňovať voči členským 63 štátom.

131. Tieto tri podmienky sa musia vyžadovať tak v prípade, ak sú škody spôsobené n e č i n n o s ť o u č l e n s k é h o štátu, ako aj v prípade ak sú spôsobené legislatívnym alebo administratívnym aktom, ktorý je ii) Dostatočne závažné porušenie [piata v rozpore s právom Spoločenstva a bez otázka písm. a) a b ) ] ohľadu na to, či ho prijal samotný členský štát alebo organizácia, ktorá sa spravuje verejným právom a ktorá je na štáte právne nezávislá. 61

134. Svojou piatou otázkou písm. a) a b) chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či porušenia práva Spoločenstva sú za okolností prejednávanej veci dostatočne závažné, aby mohli založiť zodpovednosť štátu.

i) Práva chrániace jednotlivcov [piata otázka písm. c)]

135. Rozhodujúcim kritériom na posúdenie, či porušenie práva Spoločenstva je dosta­ 132. Svojou piatou otázkou písm. c) chce točne závažné, je zjavné a vážne prekročenie vnútroštátny súd zistiť, či článok 10 ES medzí voľnej úvahy členským štátom. Prí­ a osobitne jeho druhý odsek môžu za týchto slušný súd môže v tejto súvislosti vziať do okolností zakladať práva jednotlivca. úvahy p r e d o v š e t k ý m s t u p e ň j a s n o s t i a presnosti porušeného pravidla, rozsah

60 — Pozri v súvislosti s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora

rozsudok

Haim, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 36. 62 — Pozri bod 110 týchto návrhov. 61 — Tamže, bod 37. 63 — Pozri bod 72 a nasl. a bod 100 a nasl. týchto návrhov.

I - 2789

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. K O K O T T — VEC C-470/03

miery voľnej úvahy, ktorý je vnútroštátnym vedú k názoru, že nesplnenie povinnosti orgánom ponechaný, prípadne to, či nepl­ spôsobené výrokmi pána Lehtinena, ak ich nenie povinnosti alebo spôsobená škoda mali možno pripísať štátu, je dostatočne závažné. úmyselnú povahu a prípadne ospravedlniteľ- 64 nosť právneho pochybenia.

136. Ak však členský štát nemal v okamihu, iii) Dodatočné v n ú t r o š t á t n e podmienky keď sa dopustil porušenia možnosť norma­ [piata otázka písm. e) a šiesta otázka tívnej vol'by a disponoval značne obmedze­ písm. a) prvá a tretia veta] nou alebo nedisponoval nijakou mierou voľnej úvahy, môže samotné porušenie práva Spoločenstva postačovať nato, aby založilo existenciu dostatočne závažného poruše- nm.

138. Svojou piatou otázkou písm. e) a svojou šiestou otázkou písm. a) prvou a treťou vetou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či vnútroštátne právo môže stanoviť, osobitne pre náhradu inej hospodárskej škody, ako je ujma na zdraví a majetku, dodatočné pod­ 137. Článok 4 ods. 1 smernice neponecháva mienky v oblasti náhrady škody zo strany členským štátom, pokiaľ ide o strojové zaria­ štátu, alebo či musí náhrada škody pred­ denia, o ktorých sa jednoducho predpokladá, stavovať účinnú odstrašujúcu sankciu. že sú v súlade so smernicou, žiadnu mieru voľnej úvahy. Pri neskorších pochybnostiach o súlade strojového zariadenia totiž smernica stanovuje len opatrenia na základe článku 7. Podľa údajov, ktoré poskytol vnútroštátny súd, však príslušné ministerstvo tieto mož­ nosti vedome nevyužilo a nechalo konať pána Lehtinena. 66 Okolnosti veci samej teda 139. Ak sú podmienky práva na náhradu škody založeného na práve Spoločenstva 64 — Rozsudok Brasserie du pêcheur a Factortame, už citovaný splnené, prináleží podľa judikatúry Súdneho v poznámke pod čiarou 27, body 55 a 56. dvora členskému štátu, aby nahradil následky 65 — Rozsudky z 23. mája 1996, Hedley Lomas, C-5/94, Zb. s. I-2553, bod 28; Haim, už citovaný v poznámke pod čiarou spôsobenej škody v rámci vnútroštátnych 27, bod 38, a Stockholm Lindöpark, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, body 40 a 41. právnych predpisov týkajúcich sa zodpoved­ 66 — Pozri bod 113 týchto návrhov. nosti; v tejto súvislosti nemôžu byť pod-

I - 2790

AGM-COS.MET

mienky menej výhodné než tie, ktoré sa žovali získanie náhrady za čisto hospodársku týkajú obdobných nárokov vnútroštátnej škodu. Požiadavky práva Spoločenstva sú povahy, a nemôžu byť upravené takým však splnené, ak ustanovenia vnútroštátneho spôsobom, ktorý by prakticky znemožňoval práva možno vykladať v súlade s právom 67 alebo príliš sťažoval získanie náhrady. Spoločenstva tak, že akékoľvek nadmerné Preto tiež nemožno pripustiť, aby bol naprík­ sťažovanie je vylúčené. To by bolo napríklad lad ušlý zisk alebo iné druhy náhrady škody možné vtedy, aby by sa porušenia práva úplné vylúčené, pretože by to v určitých Spoločenstva považovali vždy za osobitne sporoch mohlo náhradu škody znemožniť. 68 závažné dôvody.

142. Z judikatúry Súdneho dvora rovnako vyplýva, že účelom zodpovednosti členského 140. Právo Spoločenstva teda stanovuje štátu založenej na práve Spoločenstva nie je účinnú náhradu a nepripúšťa žiadne doda­ odstrašovanie alebo sankcia, ale náhrada točné podmienky vyplývajúce z práva člen­ škody, ktorú jednotlivci utrpeli v dôsledku ského štátu, ktoré by príliš sťažovali získanie porušenia práva Spoločenstva zo strany náhrady škody alebo iný spôsob nápravy. členských štátov.

iv) Predbežný záver 141. Podľa údajov vnútroštátneho súdu však fínske právo stanovuje náhradu čisto hospo­ dárskej škody iba vtedy, ak škoda vyplýva z konania, ktoré môže byť predmetom trestno-právnej sankcie alebo z výkonu verej­ nej moci, alebo z iných osobitne závažných dôvodov. Takéto dodatočné podmienky pre 143. Článok 4 ods. 1 smernice priznáva vznik nároku na náhradu sa musia upraviť jednotlivcom práva, ktorých sa môžu dovo­ tak, aby nezanedbateľným spôsobom nesťa­ lávať voči členským štátom. Článok 10 ES sa popri smernici neuplatňuje. Článok 4 ods. 1 neponecháva členským štátom, pokiaľ ide o strojové zariadenia, ktoré sú v zhode so 67 — Rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, Zb. s m e r n i c o u (aj v p r í p a d e , že ide iba s. 3595, bod 14; z 19. novembra 1991, Francovich a i., C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, body 41 až 43, a Brasserie du pêcheur o predpokladanú zhodu), žiadnu mieru a Factortame, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 67. voľnej úvahy. Porušenie článku 4 ods. 1 68 — Rozsudok Brasserie du pêcheur a Factortame, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 87. predstavuje dostatočne závažné porušenie

I - 2791

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

v zmysle podmienok zodpovednosti štátu Súdny dvor napríklad tiež pripustil, že právo stanovených právom Spoločenstva. Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby sa okrem Spoločenstva netoleruje žiadnu dodatočnú zodpovednosti samotného členského štátu podmienku stanovenú vo vnútroštátnom vyžadovala zodpovednosť organizácie, ktorá 69 práve, ktorá by skutočné získanie náhrady sa spravuje verejným právom. škody, všeobecne alebo s ohľadom na isté spôsoby nápravy, sťažovala viac než zaned­ bateľne.

146. Pokiaľ je náhrada škody spôsobená porušením práva Spoločenstva, ktorej sa dopustil orgán členského štátu, účinne zabezpečená, právo Spoločenstva nebráni b) O zodpovednosti úradníkov tomu, aby popri zodpovednosti členského štátu vznikla aj zodpovednosť ďalšieho sub­ jektu. Z tohto dôvodu právo Spoločenstva nebráni ani vzniku dodatočnej zodpoved­ nosti úradníka, ktorý sa dopustil tohto konania.

i) Možnosť dodatočnej zodpovednosti úrad­ níkov podľa práva Spoločenstva [piata otázka písm. d)]

ii) Povinnosť stanoviť zodpovednosť úrad­ 144. Vnútroštátny súd chce svojou piatou níka podľa práva Spoločenstva [šiesta otázka otázkou písm. d) zistiť, či popri štáte môže písm. a) prvá a druhá veta] byť úradník rovnako povinný napraviť poru­ šenia práva Spoločenstva, ktoré spôsobil.

147. Svojou šiestou otázkou písm. a) prvou a druhou vetou chce vnútroštátny súd najskôr zistiť, či právo Spoločenstva ukladá 145. Právo Spoločenstva ponecháva člen­ členským štátom povinnosť stanoviť zodpo- ským štátom úpravu zodpovednosti v ich právnom poriadku, pokiaľ nie je účinné uplatnenie práv priznaných právom Spolo­ čenstva nadmerne sťažované alebo pokiaľ je 69 — Rozsudky z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 63 a nasl.,a Haim, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, získanie náhrady škody účinne zabezpečené. body 30 až 32.

I - 2792

AGM-COS.MET

vednost' svojich úradníkov v dôsledku poru­ štáty môžu stanoviť dodatočné podmienky šení práva Spoločenstva, ktorých sa dopustili. alebo obmedzenia v oblasti zodpovednosti svojich úradníkov.

148. Z judikatúry Súdneho dvora 70 nevy­ plýva, že by právo Spoločenstva ukladalo členským štátom povinnosť založiť osobnú zodpovednosť svojich úradníkov. Naopak, právo Spoločenstva upravujúce zodpoved­ nosť nezasahuje do slobody členských štátov 150. Z už citovanej judikatúry 71 vyplýva, že rozhodovať o svojej vnútornej organizácii oproti kritériám pre vznik zodpovednosti a ponecháva im, aby si samy stanovili štátu založenej na práve Spoločenstva spôsoby uplatňovania týchto práv. Skutočné z dôvodu jeho porušenia, sú dodatočné presadzovanie nárokov priznaných právom podmienky alebo obmedzenia v oblasti zod- Spoločenstva však nemôže byť nadmerne p o v e d n o s t i ú r a d n í k o v , pokiaľ ide sťažené a získanie náhrady škody musí byť o dodatočnú zodpovednosť úradníkov, prí­ účinne zabezpečené. Rozhodujúce je teda to, pustné. Účinná náhrada škody je už totiž že podľa práva členského štátu existuje aspoň zabezpečená zodpovednosťou štátu. jeden so štátom porovnateľne solventný právny subjekt, bez ohľadu na to, kto ním je. Ak teda vnútroštátne právo už stanovuje zodpovednosť štátu, ktorá rešpektuje požia­ davky práva Spoločenstva, právo Spoločen­ stva neukladá žiadnu povinnosť založiť dodatočnú zodpovednosť úradníka.

151. Naopak, ak je v práve členského štátu zodpovednosť štátu upravená tak, že je stanovená výlučne zodpovednosť úradníkov, za ktorú štát ručí v prípade neplnenia dlžníka iii) Dodatočné podmienky alebo obmedzenia alebo ktorá na neho prechádza, potom sa zodpovednosti úradníkov [šiesta otázka požiadavky práva Spoločenstva na účinnú písm. b)] ochranu práv jednotlivcov musia uplatniť aj na úpravu zodpovednosti úradníkov. Ak totiž zodpovednosť štátu vyplýva zo zodpoved­ nosti úradníkov, potom žiadne dodatočné podmienky stanovené právom členského 149. Svojou šiestou otázkou písm. b) sa štátu nemôžu sťažovať získanie náhrady vnútroštátny súd nakoniec pýta, či členské škody viac než zanedbateľné.

70 — Pozri body 144 a 145 týchto návrhov. 71 — Pozri body 144 a 145 týchto návrhov.

I - 2793

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

iv) Predbežný záver podmienky alebo obmedzenia. Naopak, ak zodpovednosť úradníkov vedie k vzniku zodpovednosti štátu, právo Spoločenstva 152. Právo Spoločenstva umožňuje, avšak nemôže na účely účinnej ochrany práv nevyžaduje dodatočnú zodpovednosť úrad­ jednotlivcov tolerovať, aby právo členského níkov. Tá môže byť oproti kritériám pre štátu stanovovalo dodatočné podmienky, vznik zodpovednosti štátu, založenej na ktoré by získanie náhrady škody sťažovali práve Spoločenstva, viazaná na dodatočné viac než zanedbateľne.

VI — Návrh

153. Na základe vyššie uvedeného rozboru navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tempereen käräjäoikeus, odpovedal takto:

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení sa musí vykladať v tom zmysle, že zdvíhacie plošiny, o aké ide v predmetnej veci, zodpovedajú bezpečnostným požiadavkám smernice len vtedy, ak môžu uniesť vozidlá umiestnené v akomkoľvek smere až do ich maximálnej povolenej záťaže alebo je prinajmenšom účinnými ochrannými opatreniami zabezpečené, že akékoľvek nesprávne zaťaženie alebo preťaženie je vylúčené.

2. Neautorizované výroky úradníka, v ktorých je strojové zariadenie, ktoré je certifikované ako zhodné so smernicou, prezentované za nezlučiteľné s normou

I - 2794

AGM-COS.MET

a nebezpečné, porušujú článok 4 ods. 1 smernice, ak konanie úradníka možno pripísať členskému štátu. Členskému štátu možno pripísať vyhlásenia, ktoré vzhľadom na ich formu a okolnosti, vyvolávajú u svojich adresátov dojem, že ide o oficiálne stanovisko štátu, a nie o osobný názor úradníka. Osobitne je potrebné v tejto súvislosti zohľadniť, že:

— úradník je vo všeobecnosti príslušný v dotknutej oblasti,

— úradník rozširoval svoje písomné vyhlásenia na papieri s úradnou hlavičkou príslušného odboru,

— úradník poskytoval televízne rozhovory na mieste pracoviska svojho odboru,

— úradník sa nezmienil o osobnom charaktere svojich vyhlásení a nepoukázal na to, že sa líšia od oficiálneho stanoviska príslušného odboru, a

I - 2795

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-470/03

— príslušné štátne útvary neprijali v čo najkratšom čase potrebné kroky na zmarenie dojmu adresátov vyhlásení úradníka, že ide o oficiálne stanovisko štátu.

3. Za okolností o aké ide v prejednávanej veci, nemôže byť porušenie článku 4 ods. 1 smernice spôsobené výrokmi úradníka, ktoré možno pripísať príslušnému štátu, odôvodnené ani na základe cieľov ochrany zdravia, ani slobodou prejavu úradníkov. Členský štát však nie je za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, povinný zakázať osobné výroky úradníka, ktoré môžu ovplyvniť voľný pohyb tovaru.

4. Článok 4 ods. 1 smernice priznáva jednotlivcom práva, ktorých sa môžu dovolávať voči členským štátom. Článok 10 ES sa popri smernici neuplatňuje. Článok 4 ods. 1 neponecháva členským štátom, pokiaľ ide o strojové zariadenia, ktoré sú v zhode so smernicou (aj v prípade, že ide iba o predpokladanú zhodu), žiadnu mieru voľnej úvahy. Porušenie článku 4 ods. 1 predstavuje dostatočne závažné porušenie v zmysle podmienok zodpovednosti štátu stanovených právom Spoločenstva. Právo Spoločenstva netoleruje žiadnu dodatočnú podmienku stanovenú vo vnútroštátnom práve, ktorá by skutočné získanie náhrady škody, všeobecne alebo s ohľadom na isté spôsoby nápravy, sťažovala viac než zanedbateľné.

5. Právo Spoločenstva umožňuje, avšak nevyžaduje dodatočnú zodpovednosť úradníkov. Tá môže byť oproti kritériám pre vznik zodpovednosti štátu,

I - 2796

AGM-COS.MET

založenej na práve Spoločenstva, viazaná na dodatočné podmienky alebo obmedzenia. Naopak, ak zodpovednosť úradníkov vedie k vzniku zodpovednosti štátu, právo Spoločenstva nemôže na účely účinnej ochrany práv jednotlivcov tolerovať, aby právo členského štátu stanovovalo dodatočné podmienky, ktoré by získanie náhrady škody sťažovali viac než zanedbateľné.

I - 2797

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-470/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik