C-475/03

BANCA POPOLARE DI CREMONA

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 17. marca 2005 1

1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho uskutočnených vo výrobnom a distribučnom konania predložený Commissione tributaria procese pred stupňom, ktorý je zaťažený provinciale (regionálny daňový súd) di Cre­ daňou. mona (Taliansko) v zásade predkladá otázku, či taká daň, akou je imposta regionale sulle attività produttive (IRAP) — regionálna daň z výroby vyberaná v Taliansku —, je zluči­ teľná so zákazom Spoločenstva týkajúcim sa vnútroštátnych daní z obratu iných ako DPH. Na každé plnenie sa vyrubí daň z pridanej hodnoty vypočítaná z ceny tovaru alebo služieb podľa sadzieb platných pre tento tovar alebo služby po odrátaní dane z pridanej hodnoty, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky. Príslušné právo Spoločenstva

2. Podstata harmonizovaného systému DPH v Spoločenstve je vyjadrená v článku 2 prvej Spoločný systém dane z pridanej hodnoty sa smernice o DPH 2 : uplatňuje až po a vrátane maloobchodného stupňa."

„Princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná spotrebná 3. Tento systém postupného uplatňovania daň presne proporčne k cene tovaru a odpočtov dane tak predpokladá reťazec a služieb, bez ohľadu na počet plnení plnení, v ktorom čistá suma, ktorá musí byť zaplatená za každé plnenie, je určená pomerne k hodnote pridanej v každom 1 — Jazyk prednesú: angličtina. štádiu. V konečnom štádiu súkromnej spo­ 2 — Prvá smernica Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 treby na konci reťazca sa celková odvedená o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajú­ cich sa dane z obratu (Ú. v. ES 1967, 71, s. 1301; Mim. vyd. suma rovná príslušnému pomeru konečnej 09/001, s. 3). ceny.

6. Platiteľ dane je vymedzený v článku 4 ods. 1 ako každá osoba, ktorá uskutočňuje hospodársku činnosť, bez ohľadu na jej predmet alebo výsledok. Podľa článku 4 ods. 2 sú hospodárske činnosti „všetky činnosti výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby", ako aj „využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely nadobúdania zisku z nich na nepre­ 8. Podstatné črty práva na odpočet sú tržitom základe". Podľa článku 4 ods. 5 sa vyjadrené v článku 17. Článok 17 ods. 2 však „štátne orgány, orgány regionálnej upresňuje: „Pokiaľ sa tovary a služby pou­ a miestnej správy a iné orgány riadiace sa žívajú na účely jeho zdaniteľných plnení, verejným právom sa nepovažujú za osoby platiteľ dane má právo odpočítať nasledovné podliehajúce dani vzhľadom na činnosti položky z dane, ktorú má zaplatiť: a) daň alebo plnenia, ktorých sa zúčastňujú ako z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú verejné orgány ani vtedy, keď v súvislosti za tovary alebo služby, ktoré mu dodal alebo s týmito činnosťami alebo plneniami inka­ má dodať iný [platiteľ dane]". Podľa článku sujú dávky, poplatky, príspevky alebo platby". 17 ods. 3 písm. b) vývoz zo Spoločenstva, ktorý je oslobodený od dane podľa článku 15,

3 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich 4 — Začlenený smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra sa dani z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: 1991, ktorou sa dopĺňa spoločný systém dane z pridanej jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. hodnoty, mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť 09/001, s. 23). daňové hranice (Ú. v. ES L 376, s. 1; Mim.vyd. 09/001, s. 160).

„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustano­ venia spoločenstva, najmä tie, ktoré sú stanovené v platných ustanoveniach spolo­ čenstva, súvisiacich so všeobecnými opatre­ niami pre vlastnenie, pohyb a sledovanie produktov, podriadených spotrebnej dani, táto smernica nesmie zabrániť členskému štátu udržiavať alebo zavádzať dane na zmluvy o poistení, dane na sádzania 11. Dane, clá a poplatky musia byť v každom a hazardné hry, spotrebné clá, kolkovné, prípade považované za takéto opatrenia, ak a viac všeobecne na akékoľvek dane, clá alebo vykazujú podstatné vlastnosti DPH, aj keď poplatky, ktoré sa nedajú charakterizovať ako s ňou nie sú vo všetkých ohľadoch totožné. dane z obratu, za predpokladu však, že tieto Tieto vlastnosti sú vymedzené Súdnym dane, clá a poplatky nespôsobia v obchode dvorom takto: DPH sa všeobecne uplatňuje medzi členskými štátmi formality spojené na transakcie, ktorých predmetom sú tovary s prechodom hraníc." alebo služby, je pomerná cene týchto tovarov a týchto služieb, je vyberaná v každom štádiu výrobného a distribučného procesu bez ohľadu na počet uskutočnených plnení, napokon sa uplatňuje na pridanú hodnotu tovarov a služieb, keďže daň splatná pri plnení sa vypočíta po odpočítaní dane, ktorá bola zaplatená pri predchádzajúcom plnení. 10. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho Naproti tomu článok 33 ods. 1 nezakazuje dvora toto ustanovenie zakazuje členským štátom zavádzať alebo ponechať v platnosti 6 — Pozri v poslednom období rozsudok z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 31 a tam citovanú judikalúru. 5 — V znení článku i bodu 23 smernice 91/680, už citovanej 7 — Pozri rozsudok z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, v poznámke pod čiarou 4. Zb. s. I-1157, bod 20 a tam citovanú judikalúru.

I - 9378

BANCA POPOLARE DI CREMONA

Návrh na začatie prejudiciálneho konania 20. Vnútroštátny súd sa domnieva, že:

— rovnako ako DPH sa IRAP uplatňuje vo všeobecnosti na všetky obchodné plne­ 17. V roku 1999 sa Banca popolare di nia, ktoré sa týkajú výroby alebo Cremona soc. Coop.arl (ďalej len „Banca obchodu s tovarmi alebo poskytovania popolare") domáhala vrátenia rôznych súm, služieb v rámci obchodu alebo podni­ ktoré zaplatila ako IRAP v priebehu tohto kateľskej činnosti, a predchádzajúcich rokov, s tvrdením, že ide o protiprávnu daň, najmä pre jej nezlučiteľ­ nosť s článkom 33 šiestej smernice.

— ako v prípade DPH, základ IRAP je čistá hodnota pridaná platiteľom, aj keď spôsob výpočtu je odlišný: zatiaľ čo v prípade DPH sa daň na vstupe odpočíta od dane na výstupe, v prípade 18. Platnosť IRAP bola tiež napadnutá IRAP sa náklady odpočítajú od príjmov, v rámci rôznych ďalších žalôb v Taliansku pre jej údajnú nezlučiteľnosť s niektorými ustanoveniami talianskej ústavy. Dňa 10. mája 2001, v rozsudku,10 na ktorý vnútroštátny súd a účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, upozornili Súdny dvor, Corte — rovnako ako DPH je IRAP vyberaná costituzionale (Ústavný súd) vyhlásil, že tieto v každom š t á d i u v ý r o b n é h o žaloby boli nedôvodné. a distribučného procesu, pretože každý podnikateľ, ktorý vyrába zdaniteľnú pridanú hodnotu, je platiteľom dane,

19. Daňové orgány preto odmietli vrátiť — ako pri DPH je celková suma IRAP sumy, o ktoré žiadala Banca popolare, ktorá vybraná v rôznych štádiách až po toto odmietnutie napadla pred Commissione konečnú spotrebu rovná sadzbe IRAP tributaria provinciale. uplatňovanej na cenu účtovanú koneč­ nému spotrebiteľovi, takže sa rovná všeobecnej a pomernej dani k cene, za ktorú sa tovary alebo služby predávajú 10 - Rozsudok 256/2001. spotrebiteľovi.

— je pomerná k cene týchto tovarov a služieb, bez ohľadu na počet uskutoč­ nených plnení,

23. Banca popolare, talianska vláda a Komisia, ktoré všetky predniesli svoje tvrdenia na pojednávaní, predložili písomné pripomienky. Banca popolare a Komisia sa — je vyberaná v každom štádiu výrobného domnievajú, že článok 33 zakazuje daň, ktorá a distribučného procesu a

I - 9380

BANCA POPOLARE DI C R E M O N A

— uplatňuje sa na hodnotu pridanú IRAP, čo zahŕňa dosť podrobné posúdenie k predmetným tovarom a službám. vnútroštátneho práva. Na základe opisu poskytnutého vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a prostredníctvom Corte costituzionale v jeho rozsudku 1 3 je však Súdny dvor podľa mňa tiež oprávnený rozhodnúť, či daň, ktorá má povahu opísanej dane, vykazuje pod­ statné vlastnosti DPH. 25. Aby bola daň zakázaná na základe článku 33 šiestej smernice, je nevyhnutné a dostačujúce, ak vykazuje všetky štyri podstatné vlastnosti DPH. Je však rovnako nesporné, že daň neunikne zákazu len preto, že nie je vo všetkých ohľadoch totožná s DPH. 11

Všeobecné uplatňovanie na dodávky tovarov a poskytnutie služieb

30. Zdá sa mi, že IRAP predmetnú vlastnosť vykazuje. Ustanovenia článkov 2 a 3 legisla­ 32. Počas pojednávania však talianska vláda tívneho dekrétu, ktoré opisujú činnosti, ktoré tiež tvrdila, že aj keď IRAP možno opísať ako spôsobujú vznik daňovej povinnosti všeobecne uplatniteľnú, nezdaňuje dodávky a povinné osoby, možno v zásade porovnať tovarov alebo poskytnutie služieb; uplatňuje s ustanovením článku 4 ods. 1 a 2 šiestej sa na vytvorené bohatstvo a nie na uskutoč­ smernice. nené plnenia, takže napríklad podnik, ktorý vyrobí 1 000 motorových vozidiel v určitom zdaňovacom období, ale ich nepredá, musí v tomto období zaplatiť IRAP, nie však DPH. Takže na rozdiel od DPH je IRAP v každom prípade priamou, a nie nepriamou daňou. Talianska vláda sa tiež dovolávala niektorých dohovorov Spoločenstva a dokumentov Komisie označujúcich IRAP ako priamu 31. Žiadna kategória tovarov alebo služieb sa daň. Banca popolare neoblomne popierala, nezdá byť vylúčená ako taká. Niektoré že sa IRAP vyberá z vyrobených, ale ešte kategórie platiteľov sú vylúčené, avšak tieto nepredaných tovarov. výnimky sú obmedzené v ich počte a rozsahu a zdanlivo vo veľkej miere zodpovedajú niektorým výnimkám stanoveným šiestou smernicou alebo čo do vylúčenia niektorých plnení, ktoré nepatria do pôsobnosti DPH.

35. Nech je to akokoľvek, všeobecne prí­ pustné rozlišovanie medzi priamymi a nepriamymi danami je, že prvé dane zdaňujú vlastný majetok alebo príjmy osoby (fyzickej alebo právnickej) bez možnosti 38. Na druhej strane sa zdá, že IRAP možno prenesenia na niekoho iného, zatiaľ čo druhé v mnohých ohľadoch uplatňovať všeobecnej­ dane sa vyberajú z výdavkov alebo spotreby šie ako DPH. Napríklad štát a regionálne a ich záťaž môže byť — v skutočnosti a bežne orgány nie sú od nej oslobodené, ako sú — prenesená na konečného spotrebiteľa, oslobodené podľa článku 4 ods. 5 šiestej ktorý ju znáša. Vo svetle týchto skutočností smernice, a daň zdaňuje vývoz bez možnosti sa mi zdá, že mechanizmus opísaný talian­ vrátenia na rozdiel od situácie uvedenej skou vládou je mechanizmus nepriamej v článkoch 15 a 17 ods. 3 pism. b) šiestej dane, ktorej záťaž v podstate znáša konečný smernice. spotrebiteľ.

39. Rozsudok Dansk Denkavit a Poulsen Trading 1 8 však jasne svedčí o tom, že ak má daň v podstate taký istý rozsah pôsob­ nosti ako DPH, skutočnosť, že sa vzťahuje aj 36. Vo svojom rozsudku Corte costituzio­ na oblasti, ktoré nie sú upravené DPH, nič nale konštatuje, že IRAP „sa nevyberá nemení na jej podobnosti s poslednou uve­ z osobného príjmu platiteľov dane, ale denou daňou na účely jej posúdenia z pridanej hodnoty vytvorenej činnosťami vykonávanými samostatne". Zamieta nie­ ktoré tvrdenia, podľa ktorých sa daň vyberá 17 — Pozri bod 18 vyššie, oddiely 6 a 10.1 rozsudku. „z čisto potenciálnej možnosti stať sa' plati­ 18 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 16.

42. Vnútroštátny súd vyhlásil: „V prípade 46. Zdá sa, že informácie, ktoré sa nachá­ DPH sa určenie a zdanenie zlomku alebo dzajú v spise, naznačujú, že daňový základ časti pridanej hodnoty, ktorá bola vytvorená IRAP spočíva v rozdiele medzi príjmami výrobcom, uskutočňuje mechanizmom a nákladmi (s vyňatím miezd a niektorých daňového odpočtu od dane (daň na vstupe finančných výdavkov) na výrobné činnosti odvedená z nákupu sa odpočíta od dane na výstupe odvedenej z predaja). V prípade IRAP sa zlomok vypočíta a zdaňuje tak, že 19 — Pozri bod 18 vyššie.

I - 9384

BANCA POPOLARE DI CREMONA

platiteľov počas daného zdañovacieho obdo- významu", podľa môjho názoru nepostačuje bia — bežne je to kalendárny rok. Tento na vyvrátenie tejto podstatnej podobnosti, ak prístup treba bezpochyby považovať za jeden, chceme, aby nebol zákaz iných daní nie však jediný zo spôsobov, akým možno a poplatkov s povahou DPH zbavený akého­ vymedziť hodnotu pridanú platiteľom dane koľvek účinku. k dodaným tovarom a poskytnutým službám.

50. Talianska vláda však zdôrazňuje rozdiel, ktorý sa môže javiť ako podstatný. Pokiaľ si v rámci systému DPH môže platiteľ dane 48. Takže v praxi je medzi oboma daňami odpočítať daň na vstupe, len čo je splatná, len malý rozdiel a bezpochyby ešte menší vo nezávisle od sumy dane na výstupe, ktorú je výsledkoch, aj keď je DPH koncipovaná ako povinný odviesť počas tohto istého zdañova- určená od plnenia k plneniu. Navyše exis­ cieho obdobia, môže dôjsť a dochádza skôr tencia toho, čo vnútroštátny súd opísal ako k situáciám, v ktorých je čistá platba počas „jednoduché účtovné body zanedbateľného stanoveného obdobia uskutočnená daňovým orgánom v prospech platiteľa dane, ako naopak. V prípade IRAP to nie je možné: 20 — Pozri článok 28h šiestej smernice, ktorý nahrádza článok 22 o povinnostiach platiteľov vo vnútornom režime, zvlášť odseky 4 a 6 tohto článku, ktoré jasne pripomínajú súhrn údajov a výpočtov pre každé dotknuté daňové obdobie. 21 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 16.

I - 9385

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-475/03

ak počas stanoveného zdaňovacieho obdobia 54. Stručne povedané, DPH a IRAP sa výdavky presahujú príjmy, je daňová povin­ vyberajú z hodnoty pridanej k tovarom nosť jednoducho nulová. a službám, táto situácia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že na rozdiel od DPH, IRAP sa nevracia, ak sa výnimočne hodnota skôr stratí, ako by bola pridaná. V každom prípade však zo samotnej povahy hospodárskej čin­ nosti vyplýva, že takéto prípady budú zaned­ bateľné.

51. Právo na odpočet dane je bezpochyby vyjadrením ústrednej zásady, podľa ktorej musí byť DPH úplne neutrálna vo vzťahu k zaťaženiu spočívajúcom na všetkých zda­ niteľných hospodárskych činnostiach podni­ kateľa a ako taká tvorí podstatný prvok systému DPH. Vyberaná v každom štádiu výrobného a distribučného procesu

58. Zdá sa, že IRAP je v súlade s tým istým modelom ako DPH. Vyberá sa z obchodných plnení všetkých podnikateľov, ktorí vykoná­ vajú zdaniteľnú činnosť, takže ak sú tovary 60. IRAP sa vyberá v jednej z dvoch sadzieb, a služby jedného podnikateľa využívané vyjadrených ako percento z daňového druhým podnikateľom na jeho vlastné základu, ktoré sú stanovené legislatívnym dodávky tovarov a služieb a ak sú tieto dekrétom, môžu však byť v určitých me­ neskôr uvedené využívané tretím podnikate­ dziach zmenené príslušnými regionálnymi ľom, ktorý uskutočňuje plnenia konečným orgánmi. 2 3 Keďže je daňový základ spotrebiteľom, tak sa daň vyberá v každom v podstate tvorený hodnotou pridanou pla­ štádiu tohto procesu. Opäť je záťaž celková titeľom dane k dodaným tovarom a nezaťažuje každé plnenie, je však nesporné, a poskytnutým službám, je pomerná k tejto že sa uplatňuje v každom štádiu, vrátane hodnote. štádia maloobchodného predaja, ako upres­ ňuje prvá smernica.

61. Celková povaha IRAP však nepochybne Pomerná k cene tovarov alebo služieb bez poskytuje podnikateľom väčšiu flexibilitu ako ohľadu na počet uskutočnených plnení v prípade DPH. Môžu si upraviť spôsob, akým prenesú daňovú záťaž na svojich klientov alebo sa môžu rozhodnúť vôbec túto záťaž nepreniesť. Naproti tomu musí byť DPH vyberaná v primeranej sadzbe a pri každom plnení.

59. Vnútroštátny súd v tomto ohľade pozna­ menáva, že „suma IRAP vybratá v priebehu 23 — Pozri bod 16 vyššie.

I-9387

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-475/03

I - 9388

BANCA POPOLARE DI C R E M O N A

predmetnú daň na spotrebiteľa" 25, nie je 71. Je však potrebné preskúmať aj konkrétne však nevyhnutné, aby príslušná vnútroštátna účinky, ktoré vyplývajú z tohto záveru. právna úprava výslovne stanovila, že daň môže byť prenesená, alebo že jej prenesenie musí byť uvedené na faktúre alebo na inom obdobnom dokumente.

Možnosť obmedzenia časových účinkov roz­ sudku

69. Ak by mohol členský štát zaviesť to, čo je v podstate daňou z pridanej hodnoty a obísť tak zákaz podľa článku 33 šiestej smernice tým, že by zaistil, že suma dane nemusí 72. V súlade s ustálenou judikatúrou majú zostať konštantná ako pomer ceny každého jednotlivci právo domáhať sa vrátenia daní plnenia, stal by sa tento zákaz neúčinným vybratých v rozpore s pravidlami práva a harmonizácia požadovaná vnútorným Spoločenstva. 27 Je zrejmé, že ak by bola trhom by mohla byť obídená. 2 6 IRAP vyhlásená za nezlučiteľnú s právom Spoločenstva, právo dotknutých osôb na vrátenie daní by bolo podľa talianskych procesných pravidiel obmedzené 48-mesač- nou lehotou.

Záver o zlučiteľnosti IRAP s právom Spolo­ čenstva 73. Talianska vláda na pojednávaní uviedla, že odvedené sumy, vybraté a použité na financovanie činnosti regionálnych orgánov počas tohto obdobia, presahujú 120 miliárd eur. S ohľadom na závažnosť tejto veci požiadala, aby boli v prípade rozhodnutia o nezlučiteľnosti IRAP s článkom 33 šiestej smernice účinky rozsudku časovo obme­ 70. Z toho vyvodzujem záver, že taká daň, dzené, ako to bolo napríklad v prípade roz­ akou je IRAP, vykazuje podstatné vlastnosti sudku EICW a Wein & Co . 28

74. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho 77. V prejednávanej veci vychádza talianska dvora ním podaný výklad ustanovenia práva vláda zo skutočností, že predmetná právna Spoločenstva objasňuje a vymedzuje význam úprava bola oznámená Komisii v štádiu a rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia tak, návrhu (v tomto čase bola daň označená ako malo byť chápané a uplatňované od ako IREP) a že v odpovedi z 10. marca 1997, okamihu, kedy nadobudlo účinnosť. ktorú táto vláda predložila spolu s ďalšími dokumentmi na pojednávaní, generálny ria­ diteľ zodpovedný za colné otázky a nepriame dane napísal: „pokiaľ ide o... IREP, po pozornom preskúmaní priložených doku­ mentov vás môžem informovať o tom, že v jej súčasnej podobe sa tento návrh dane nezdá byť nezlučiteľný s platným právom v oblasti daní z pridanej hodnoty. Predsa si však vyhradzujem právo opätovne ju pre­ 75. Výnimočne a v súlade so zásadou skúmať vo svetle zmien a/alebo vykonávacích právnej istoty je Súdny dvor oprávnený opatrení, ktoré budú prijaté." obmedziť možnosť dotknutých osôb dovolá­ vať sa výkladu podaného v rozsudku na účely spochybnenia právnych vzťahov založených na dobrej viere v minulosti. Pred rozhodnu­ tím o uložení takéhoto obmedzenia overí, či sú splnené obidve zásadné podmienky, teda že dotknuté osoby konali v dobrej viere a že existuje nebezpečenstvo závažných ťažkos­ tí. 29 78. Vzhľadom na tento list a neexistenciu následnej kritiky zo strany Komisie si talian­ ska vláda myslí, že oprávnene dospela k záveru, že daň nebola v rozpore s právom Spoločenstva. Zástupca Komisie však na pojednávaní uviedol, že list odrážal len dočasné stanovisko oddelení Komisie a nijaké konečné stanovisko nebolo nikdy prijaté samotnou Komisiou. Súdna kancelá­ 76. S ohľadom na dobrú vieru Súdny dvor ria následne zaslala dokumenty predložené obzvlášť prihliadal na postoj Komisie na pojednávaní Komisii, aby sa k nim k právnej úprave členského štátu. Napríklad prípadne vyjadrila, Komisia k tejto otázke uznal, že členský štát sa môže dovolávať však už nič neuviedla. toho, že Komisia nepodala proti nemu žalobu o nesplnenie povinnosti. Tým skôr musí byť členský štát oprávnený dovolávať sa skutočnosti, že Komisia výslovne uznala zlučiteľnosť jeho právnej úpravy s právom Spoločenstva.

83. Následne však vyšlo najavo, že všetky regionálne orgány dotknuté touto vecou 80. Myslím si, že existuje závažný argument zmenili svoju daňovú právnu úpravu tak, v prospech obmedzenia časových účinkov aby značne obmedzili možnosti úspechu rozsudku, ktorým by bolo rozhodnuté takýchto žalôb, a to aj vo vzťahu o nezlučiteľnosti IRAP s právom Spoločen­ k dotknutým osobám, ktoré už žalobu podali. stva. Nepresvedčili ma tvrdenia Komisie Vo všetkých prípadoch boli tieto zmeny o váhe, ktorú treba pripísať listu prijaté po prednese návrhov vo veci EKW z 10. marca 1997; ten bol formulovaný a Wein & Co a, s výnimkou jedného z nich, jednoznačne, podpísaný príslušným generál­ pred vydaním rozsudku. 31 nym riaditeľom a nenasledoval ho žiadny ďalší postup zo strany Komisie. Navyše, nebezpečenstvo závažných ťažkostí je zrejme reálne; v súlade so slovami v rozsudku EKW a Wein & Co 3 0 by mohol rozsudok, ktorého účinky by neboli časovo obmedzené, „spätne rozvrátiť systém financovania talianskych 84. V prejednávanej veci je problém odlišnej regiónov". povahy. V talianskej tlači sa možno dočítať, že veľký počet podnikateľov sa pokúša alebo sú nabádaní k domáhaniu sa vrátenia súm zaplatených ako IRAP v očakávaní priazni­ vého rozhodnutia Súdneho dvora.

85. Preto s ohľadom na účinok rôznych 81. V tomto prípade však treba určiť dátum, taktík, ktoré boli alebo ešte môžu byť prijaté ku ktorému by mohlo byť primerané stanoviť v očakávaní, že Súdny dvor konštatuje obmedzenie časových účinkov.

31 — Pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Weber's Wine World a i., 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 59. C-147/01, Zb. s. I-11365, bod 11 a nasl.

88. V prejednávanej veci však môže byť pre Súdny dvor ťažké rozhodnúť o primeranom obmedzení časových účinkov, zvlášť pokiaľ zrieknutie sa jeho obvyklého prístupu nebolo počas konania prerokované, ani navrhnuté talianskou vládou. S ohľadom na ťažkosti, ktoré súvisia s voľbou primeraného obme­ dzenia, by mohlo byť žiaduce, aby Súdny 87. Pre Súdny dvor by bolo prijatie takého dvor nariadil opätovné začatie ústnej časti kroku značnou inováciou. Takéto inovácie konania na účely preskúmania ďalších argu­ však už v minulosti uzreli svetlo sveta. mentov k tejto otázke. Napríklad inováciou bolo, keď Súdny dvor obmedzil v roku 1976 vo svojom rozsudku Deŕrenne 32 účinok ním podaného výkladu 33 — Rozsudok z 15. októbra 1980, 4/79, Zb. s. 2823, body 42 až 46, a v dvoch ďalších rozsudkoch vydaných v ten istý deň v spojených veciach — rozsudky Maïseries de Beauce, 109/79, Zb. s. 2883, body 42 až 46, a Roquette Frères, 145/79, Zb. s. 2917, body 50 až 52. 32 — Rozsudok z 8. apríla 1976, 43/75, Zb. s. 455, body 69 až 75. 34 — Rozsudok z 29. júna 1988, 300/86, Zb. s. 3443, body 22 až 24.

I - 9392

BANCA POPOLARE DI CREMONA

Návrh

89. Preto sa domnievam, že na otázku, ktorú položila Commissione tributaria di Cremona, je potrebné odpovedať takto:

Vnútroštátna daň, ako je imposta regionale sulle attività produttive, ktorá:

I - 9393