C-491/03

HERMANN

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 11. januára 2005 1

I — Úvod čo by bolo vážnou prekážkou vytvorenia vnútorného trhu.

1. V návrhoch vo veci D., prednesených 3. Vzhľadom na rôznorodosť daní tohto 26. októbra 2004, som pripomenul, že druhu, ktoré existujú v Európe, a ťažkosti vytvorenie colnej únie v Spoločenstve si s ich koordináciou sa však normotvorca vyžiadalo zavedenie spoločného colného Spoločenstva skromnejšie rozhodol konať sadzobníka a voľný pohyb tovaru si vynútil na troch úrovniach. Na prvej úrovni sa harmonizáciu nepriamych daní; okrem toho nachádza spoločný systém dane z pridanej som presadzoval aproximáciu priamych daní hodnoty (d'alej len „DPH"), čo je daň s cieľom umožniť slobodu pohybu osôb Spoločenstva par excellence, na ďalšej sa a kapitálu.2 Ide o tri postupné štádiá toho nachádzajú spotrebné dane a napokon na istého evolučného procesu smerujúceho poslednej sa špecifickejšie upravuje oblasť k hospodárskej súdržnosti, ktorá je pre­ sústredenia kapitálu. dohrou k politickej integrácii.

2. Výrobky uvedené v odseku 1 môžu podliehať iným nepriamym daniam na špe­ II — Relevantná právna úprava cifické účely za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami aplikovateľ­ nými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania [vzniku daňovej povinnosti — neoficiálny preklad] A — Rámcová smernica a monitorovania daní.

6. Článok 3 rámcovej smernice znie takto: 4 3. Členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za výrobky iné než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode „1. Táto smernica má platiť na úrovni hranicami v obchode medzi členskými spoločenstva pre nasledovné výrobky, ako je štátmi. definované v príslušných smerniciach:

— minerálne oleje, Z hľadiska toho istého opatrenia [Pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny pre­ klad] členské štáty si tiež vyhradzujú právo vyberať dane za poskytovanie služieb, ktoré 4 — Harmonizácia štruktúry a druhov daní z minerálnych olejov nemôžu byť charakterizované ako obrat daní bola vykonaná smernicami 92/81/EHS a 92/82/EHS. Aproxi­ mácia týkajúca sa alkoholu a alkoholických nápojov sa [dane z obratu — neoficiálny preklad], vykonala smernicami 92/83/EHS a 92/84/EHS. Napokon, pokiaľ ide o cigarety a tabakové výrobky, túto úlohu splnili vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na spotrebnú smernice 92/79/EHS a 92/80/EHS. Rada schválila týchto šesť dokumentov 19. októbra 1992 a tieto boli uverejnené daň [na výrobky podliehajúce spotrebnej v Ú. v. ES L 316. dani - neoficiálny preklad]."

5 — Gesetz und Verordnungsblatt I, i. 14 z 23. marca 1970, s. 225. 6 — Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 52 z 24. decembra 1991. 9 — Paragraf 2 ods. 3 sa, pokiaľ ide o výklad pojmu „na mieste", odvoláva na Gaststältengesetz (zakon o reštauračných zaria­ 7 — Satzung über die Erhebung einer Gertränkcsteuer im Gebiet deniach) z 5. mája 1970 (Bundesgesetzblatt I, s. 465) v znení der Stadt Frankfurt am Main (predpis týkajúci sa vyberania z 20. novembra 1998 (Bundesgesetzblatt I, s. 3418), ktorý ho dane z nápojov na území mesta Frankfurt nad Mohanom) nedefinuje priamo, hoci poskytuje určití usmernenia, keď 5 1 (Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 25 z 18. júna 1996). za osoby podnikajúce touto formou považuje osoby, ktoré 8 — Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 17 z 25. apríla 2000. distribuujú jedlá určené na konzumáciu na tom istom mieste.

I - 2029

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03

13. Dňa 7. novembra 1995 táto spoločnosť Rady 92/12 alebo daňou z poskytovania predložila priznanie spornej dane zodpove­ služieb, ktoré sa vzťahujú na výrobky pod­ dajúce tretiemu štvrťroku daného roku vo liehajúce spotrebnej dani v zmysle článku 3 výške 9 135,35 DEM a zároveň podala ods. 3 druhého pododseku smernice 92/12?" námietku, v ktorej spochybnila zákonnosť tejto dane. Keďže orgány miestnej správy boli nečinné, obrátila sa na Verwaltungsgericht (správny súd) Frankfurt am Main, ktorý v rozsudku zo 14. marca 2002 jej návrhu vyhovel okrem iného preto, že podľa jeho názoru bol GetrStS v rozpore s článkom 3 15. V prípade, že platí druhá možnosť, ods. 2 rámcovej smernice, ako ho vyložil nemecký súd dopĺňa túto otázku: Súdny dvor vo svojom rozsudku z 9. marca 2000. 10

V — Analýza prejudiciálnych otázok

20. V návrhoch, ktoré som predniesol 9. novembra 2000 vo veci Van de Water 1 2 A — Prvá prejudiciálna otázka (rozsudok z 5. apríla 2001), som poznamenal, že účelom takýchto daní je prinášať príjmy štátnej pokladnici, aj keď sa tiež používajú s cieľom odradiť od spotreby určitých 18. Hessischer Verwaltungsgerichtshof chce výrobkov (bod 25) a — to dopĺňam teraz — vedieť, či sporná miestna daň predstavuje podporiť isté činnosti. 13 spotrebnú daň podľa článku 3 ods. 2 rámco­ vej smernice alebo niektorú z daní, o ktorých hovorí článok 3 ods. 3 druhý pododsek. Odpoveď na túto otázku si vyžaduje kvalifi­ kovať zdaniteľné plnenie buď ako dodanie tovaru, alebo ako poskytnutie služby, ale keďže ide o vnútroštátnu normu, rozhodnu­ tie tejto otázky prináleží nemeckému súdu 21. Toto viacnásobné poslanie, zdôraznené bez toho, aby tým boli dotknuté výkladové samotným Súdnym dvorom v rozsudku usmernenia, ktoré mu Súdny dvor poskytne z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko v súlade s kogentnými ustanoveniami práva (body 18 a 19) 14 , je zachytené v rámcovej Spoločenstva. smernici, ktorá sa v treťom odôvodnení zmieňuje o iných nepriamych daniach na špecifické účely a tejto zmienke dáva norma­ tívny obsah v článku 3.

11 — Podľa článku 5 ods. 1 rámcovej smernice spotrebnej dani 1) Spotrebné dane a článok 3 rámcovej podlieha výroba a dovoz výrobkov stanovených v článku 3 smernice ods. 1 do Spoločenstva a podľa článku 6 ods. 1 sa daň vyberá v čase uvoľnenia výrobkov na spotrebu. 12 — Rozsudok z 5. aprila 2001,Van de Water, C-325/99, Zb. s. I- 2729. 13 — Generálny advokát Saggio vo svojich návrhoch prednesených 1. júla 1999 vo veci EKW a Wein & Co. spomenul podporu cestovného ruchu, športu, kultúry a zábavných podujatí (bod 39, Infine). 19. Niet pochýb o tom, že keďže vo veci 14 — Rozsudok z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, samej ide o výpočet dane z predaja alkoho­ C-434/97, Zb. s. I-1129.

22. Toto ustanovenie v spojení s článkom 1 2) Rozlišovanie medzi „dodaním tovaru" zaväzuje členské štáty, aby ukladali harmo­ a „poskytnutím služieb" nizované spotrebné dane (odsek 1) z alkoholu a alkoholických nápojov a zároveň im umožňuje uplatňovať iné dane „na špecifické účely", ak sú v súlade s normami upravujúcimi spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty (odsek 2), a s istými obmedzeniami ukladať iné dane ako DPH z poskytovania služieb, ktoré sa 24. Táto intelektuálna diskusia vyvoláva vzťahujú na uvedené výrobky (odsek 3 druhý v daňovom práve Spoločenstva vážne ťažko­ pododsek). sti, keďže smernice, ktoré upravujú režim DPH, ako aj tie, ktoré sa týkajú iných nepriamych daní, ako celok neposkytujú jasné pravidlá. Napríklad šiesta smernica 15 o DPH používa negatívne kritérium, keď v článku 6 ods. 1 za poskytovanie služieb považuje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku 5, čím ho mení na reziduálnu kategóriu, ako som už naznačil v návrhoch prednesených 4. mája 2004 (bod 7) vo veci Temco E u r o p e 1 6(rozsudok z 18. novembra 2004). Rámcová smernica je ešte nejasnejšia, keďže neobsahuje žiadnu definíciu v tomto zmysle, aj keď systematika článku 3 umožňuje domnievať sa, že aj tu sa poskytovanie služieb považuje za „rezi­ 23. Normotvorca Spoločenstva teda považo­ duálne" a oddeliteľné od dodania tovaru val za potrebné harmonizovať spotrebné ako takého, čo je dôvod, prečo mu odsek 3 dane zo spomínaných výrobkov, pričom druhý pododsek udeľuje iné zaobchádzanie. povolil iné dane na špecifické účely (odsek 2); dani tiež môže podliehať poskytovanie služieb, „ktoré sa vzťahujú na [výrobky — neoficiálny preklad]" pričom jediné obme­ dzenia môžu vyplývať len z existencie vnú­ torného trhu bez hraníc a spoločného systému DPH (odsek 3 druhý pododsek). V tomto poslednom prípade sú požiadavky menej prísne ako v prvom prípade, lebo sa nevzťahujú na samotný výrobok, ale na s ním 25. Táto nepresnosť n o r i e m n ú t i spojené činnosti, takže slovné spojenie k výkladovému úsiliu, ktorého zmyslom je „poskytovanie služieb, ktoré sa vzťahujú na [výrobky — neoficiálny preklad]" nezahŕňa tie služby, ktoré sú nerozlučne späté 15 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 s uvádzaním výrobkov na trh, pretože inak o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: by bol opätovne zdanený samotný tovar; týka jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mím, vyd. sa len tých služieb, ktoré ho môžu za 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica"). 16 — Rozsudok z 18. novembra 2004, Temco Europe, C-284/03, určitých okolností sprevádzať. Zb. s. I-11237, s. I-11239.

17 — Nedávno som v návrhoch uverejnených 23. novembra 2004 28. A tak, ako som uviedol v už citovaných vo veci Hotel Scandic Gasabäck, C-412/03, Zb. s. I-743, návrhoch vo veci Hotel Scandic Gåsabäck, navrhol Súdnemu dvoru, aby vnútroštátnemu súdu poskytol primerané výkladové kritériá na rozlíšenie týchto dvoch Súdny dvor, pridŕžajúc sa pravidla o „jednote typov právnych úkonov, aj keď v tejto veci nebol Súdny dvor požiadaný o stanovisko (body 18 až 21). plnenia", sa zameral na plnenie ako celok 18 — Generálny advokát Mancini v návrhoch prednesených 7. júla a dal mu taký či onaký prívlastok v závislosti 1987 vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (rozsudok 23. feb­ ruára 1988, 353/85, Zb. s. 817) k tomu dodal, že ak ide od jeho prevládajúcej zložky bez toho, aby o ukladanie peňažných bremien, musia sa neurčité situácie považoval za potrebné rozčleniť zdaniteľné riešiť s presnosťou. plnenie na jednotlivé časti, ktoré by sa 19 — Rozsudok z 2. mája 1996, Faaborg-Gelting Linien, C-231/94 Zb. s. I-2395. zdaňovali samostatne.

I - 2033

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C491/03

20 — Už som spomínal, že § 1 Gaststättengesetz sa usiluje 30. GetrStS ukladá daň z odplatného doda­ definovať prevádzkáreň s nápojmi ako miesto, kde sa nápoje vydávajú a konzumujú. Nemecká doktrína tvrdí, že táto nia alkoholických nápojov určených na podnikateľská činnosť sa môže vykonávať prostredníctvom okamžitú konzumáciu na mieste, z čoho predajných automatov alebo tak, že sa dá výrobok zákazní­ kovi k dispozícii, aby si vybral (EHLERS, D.: Gewerbe-, zjavne vyplýva, že norma sa vzťahuje tak na Handwerks- und Gaststättenrecht. In: Besonderes Verval- tungsrecht, zväzok I, 2. vydanie, Heidelberg 2000, s. 96 prípady výdaja, ktorý sa uskutočňuje samo- a nasl.), je potrebné, aby medzi kúpou a konzumáciou bola časová a priestorová súvislosť, čo je požiadavka, ktorá sa obslužne, tak, že zákazník si vyberie výrobok, splní, ak má predajňa náležité zariadenia (SCHMIDT, R., ktorý bol vopred umiestnený na pulte alebo VOLLMÖLLER, T.: Kompendium Öffentliches Wirtschaft­ srecht, druhé vydanie, Heildelberg 2004, s. 320). Dokonca sa v predajných automatoch bez toho, aby mu pripúšťa, aby bol výrobok vydaný cez okienko a vypil sa vonku, ak je medzi miestom vydania a miestom konzumácie predávajúci venoval akúkoľvek pozornosť vzťah blízkosti (ELMAR, M.: Das Gaststättengesetz, vydava­ nad rámec prijatia platby, ako aj na prípad, teľstvo Heymanns, 13, vydanie, Kolín/Berlín/Bonn/Mníchov 1999, s. 70 a nasl.), a tiež, aby ho podnikateľ predával na keď sa dodanie uskutočňuje na exkluzívnom pracovisku, kde si ho zamestnanci kúpia a skonzumujú vo svojich kanceláriách (HOFFMANN, E.,SEITTER, O.: Gast­ mieste a je obohatené o iné dodatočné stättenrecht, vydavateľstvo C. F. Müller, 4. vydanie, Heidel­ sofistikované plnenia; a medzi týmito dvoma berg 1995, s. 55 a nasl.).

I - 2035

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03

čerpacej stanici dodávateľ poskytuje papier zariadenia. Istým ukazovateľom v tomto na očistenie rúk a dokonca aj umývame ohľade je skutočnosť, že predaj nápoja slúžiace na tieto účely; tieto podporné úlohy v obchode nepodlieha tejto dani ani vtedy, však danú podnikateľskú činnosť nemenia na ak ho nadobúdateľ vypije okamžite bez toho, poskytovanie služieb v zmysle článku 3 ods. 3 aby vyšiel z obchodu. druhého pododseku rámcovej smernice.

35. S prijatím tézy, ktorú obhajuje mesto 3. Právne následky kvalifikovania ako „doda­ žalované v spore vo veci samej, je však nie tovaru" mnoho ďalších ťažkostí: ak sa k obedu v reštaurácii objedná fľaša vína, aké percento z poskytovania služby predstavuje konzumá­ cia alkoholu? Odrazí sa táto okolnosť na účte? Za predpokladu, že sa nápoj kúpený v bare nevypije bezprostredne, ale vezme sa 38. V prípade takéhoto kvalifikovania sa domov, vzťahuje sa na tento úkon aj naďalej Hessischer Verwaltungsgerichtshof neza­ sporná daň? ujíma o jeho účinky, azda preto, že z článku 3 ods. 2 rámcovej smernice je zjavné, že na to, aby bola sporná daň v súlade s právom, musí okrem rešpektovania právnych pred­ pisov upravujúcich iné dane tiež sledovať špecifický účel.

36. Predchádzajúce úvahy podporujú postoj • Komisie, ktorý sa zhoduje s kvalifikovaním Hessischer Verwaltungsgerichtshof obsiah­ nutým v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a spočívajúcim v charakterizovaní 39. Súdny dvor by však bez toho, aby spornej dane ako spotrebnej dane. prekročil svoju právomoc, mohol vnútroštát­ nemu súdu poskytnúť isté výkladové kritériá, čím by mu uľahčil porovnávacie hodnotenie, ktoré mu prináleží.

23 — Tiež je vhodné uplatňovať ich na financovanie určitých 42. V prípade nepriamych daní iných ako služieb vo verejnom záujme (ako sú služby spojené s múzeami a knižnicami); z tohto dôvodu generálny advokát spotrebné dane nemožno ciele, ktoré tieto Saggio v opakovane spomínaných návrhoch za spotrebné dane na špecifické účely považoval tie dane, ktoré sú určené na podporu cestovného ruchu, športu, kultúry a zábavných predstavení. Je zaujímavé konzultovať práce ALVAREZ GARCfA, S. a AR1ZAGA JUNQUERA, M.C.: La influencia del derecho tributario europeo en la legislación española 21 — V rozsudku z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i„ C-408/95, sobre impuestos especiales, a ALVAREZ GARCÍA, S. Zb. s. I-6315, Súdny dvor rozhodol, že účelom rámcovej a ALVAREZ VILLA, M-T.: Los impuestos especiales en la smernice je vytvoriť podmienky na pohyb výrobkov pod­ Unión Europea. ¿De una finalidad recaudatoria a la pro- liehajúcich spotrebným daniam na vnútornom trhu bez tección del medio ambiente?, obidve uverejnené in: Noticias daňových hranie (bod 7). de la Unióit Europea, číslo 134 (marec 1996), s. 71 až 79, 22 — Okrem generálneho advokáta Saggia v už citovaných a číslo 183 (april 2000), s. 87 až 94. návrhoch (body 23 a 28) mu tento charakter pripísal aj 24 — Bod 39 druhý odsek už citovaných návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Fcnnclly v návrhoch z. 12. novembra 1998 generálny advokát Saggio. Ochranu životného prostredia ako vo veci Hraathens (rozsudok z. 10. júna 1999, C-346/97, Zb. špecifický účel uvádza generálny advokát Fennelly v už tiež s. I-3419). citovaných návrhoch (bod 14).

45. V tomto kontexte je potrebné pripome núť, že spotrebné dane zohrávajú dôležitú úlohu v rozpočtovej disciplíne a považujú sa za neodmysliteľný prvok vnútroštátnych daňových systémov. 29 Táto ich povaha je zjavná v nemeckom právnom systéme, keďže samotný základný zákon predpokladá zavá dzanie miestnych spotrebných daní, urče ných hlavne na pokrytie všeobecných potrieb verejných financií v tejto oblasti 30, čím sa

46. Napriek spomínanému mlčaniu sa zdá, níkov prejudiciálneho konania v tejto veci že osobitné posłanie dane uloženej mestom mlčia, samotný predpis mesta sa k nej takisto Frankfurt nad Mohanom vyplýva z konfigu- nevyjadruje a ani na pojednávaní neboli existujúce pochybnosti rozptýlené.

1997, s. 61; a STOBBE, E.: Die Harmonisierung der poslanie spotrebných daní spočíva v zabezpečení finančných besonderen Verbrauchsteuern in der Europäischen Gemein prostriedkov, a preto nimi musí byť zaťažený tovar, ktorý je schaft (Teil 1), in: Zeitschrift für Zölle und Verbrauchsteuern, veľmi rozšírený, s tým, že zároveň môžu byť použité na 1993, č 6, s. 171. obmedzenie používania výrobkov škodlivých zdraviu. 26— ALONSO GONZALEZ, L.M_, CORONA RAMÓN, J.F_, 30 — Pozri STOBBE, E.: c. d., s. 172. a VALERA TABUELA, F.: La armonización fiscal en la 31 — Generálny advokát Saggio v návrhoch vo veci EKW a Wein Unión Europea, Vydavateľstvo Cedees, Barcelona 1997, s. 74, & Co., ktoré už boli tolkokrát spomenuté, po tom, čo uznal, tvrdia, že jedným z cieľov harmonizačného procesu bolo že analyzovaná rakúska daň zo zmrzliny a nápojov má istý uprednostniť túto zložku spotrebných daní. prínos pre miestnu samosprávu, poprel, že by „určitá daň 27 — Generálny advokát Fennelly v návrhoch vo veci Braathens mohla sledovať špecifický účel.

I - 2038

HERMANN

rácie tejto dane a spôsobov jej výpočtu 3 2 , ale b) Zlučiteľnosť s DPH a spotrebnými daňami aj v tejto otázke prevládajú nejasnosti. Súdny dvor nemá k dispozícii údaje postačujúce na to, aby mohol prostredníctvom štrukturálnej analýzy spornú daň presne kvalifikovať. Možno neexistuje iné východisko, pretože v rámci delby úloh, ktorú prináša prejudi- 48. Druhá z požiadaviek, ktorými článok 3 ciálne konanie podľa článku 234 ES, sa Súdny ods. 2 rámcovej smernice podmieňuje prá­ dvor musí obmedziť na to, že poskytne vomoc členských štátov ukladať nepriame požadovaný výklad práva Spoločenstva dane zo spotreby odlišné od harmonizova­ a bude rešpektovať právomoc vnútroštát­ ných spotrebných daní, spočíva v dodržiavaní neho sudcu aplikovať ho v ním prejednáva­ noriem, ktoré upravujú tieto spotrebné dane nom spore. 33 a DPH, pokiaľ ide o určenie zdaniteľného plnenia, výpočet dane, vznik daňovej povin­ nosti a daňovú kontrolu. V rozsudku EKW a Wein & Co. Súdny dvor prekonal proti­ rečenia existujúce medzi jednotlivými jazy­ kovými verziami a vyhlásil, že uvedené ustanovenie nepožaduje od členských štátov, aby dodržali všetky ustanovenia týkajúce sa oboch typov daní a postačí, ak dane na špecifické účely budú v súlade so všeobec­ ným systémom jedných alebo druhých daní, tak ako ich upravuje právna úprava Spolo­ čenstva (bod 47).

47. Aby som to zhrnul, v tomto prípade Hessischer Vervvaltungsgerichtshof prináleží, aby rozhodol, či miestna daň z nápojov 49. Podľa môjho názoru sa odpoveď na túto uložená mestom Frankfurt nad Mohanom otázku musí zhodovať s odpoveďou, ktorá sleduje špecifický účel v súlade s významom bola poskytnutá v opakovane spomínanom tohto výrazu podľa článku 3 ods. 2 rámcovej rozsudku EKW a Wein & Co. v súvislosti smernice, majúc na pamäti vyššie uvedené s prejednávanou rakúskou daňou zo výkladové usmernenia a najmä to, že za zmrzliny a nápojov, vzhľadom na to, že jej takúto daň nemožno považovať daň, ktorej účel a štruktúra sú podobné účelu jediný význam spočíva v naplnení verejných a štruktúre nemeckej dane, ktorá je tu pokladníc. predmetom sporu.

upravujúcimi vznik daňovej povinnosti B — Druhá prejudiciálna otázka a výpočet dane, pretože táto všeobecná daň sa platí v každej fáze procesu výroby a distribúcie a počíta sa z hodnoty pridanej k tovaru a službám, keďže časť zdaniteľná v čase transakcie sa získa odpočítaním pred­ tým zaplatenej čiastky, zatiaľ čo pri spornej 52. Touto otázkou sa Hessischer Verwal­ miestnej dani daňová povinnosť vzniká pri tungsgerichtshof snaží zistiť, či výraz odovzdaní tovaru tomu, kto ho vypije, bez „z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho, aby sa odrátala nejaká položka zapla­ toho istého predpokladu — neoficiálny pre­ tená z predchádzajúcich úkonov. klad]", ktorou sa začína článok 3 ods. 3 druhý pododsek rámcovej smernice, odka­ zuje výlučne na podmienku stanovenú v predchádzajúcom pododseku (neexistencia colných formalít), alebo naopak aj na pod­ mienky stanovené v odseku 2 daného usta­ novenia, ktoré som preskúmal na predchá­ dzajúcich stranách.

I - 2040

HERMANN

55. Systematický výklad článku 3 tiež podľa ktorého členské štáty môžu zaviesť iné potvrdzuje tento prístup. Odsek 1 upresňuje, nepriame spotrebné dane na určité výrobky. ktoré výrobky podliehajú harmonizovaným spotrebným daniam, odsek 2 dovoľuje, aby z neho boli vyberané dane na špecifické účely a odsek 3 umožňuje zdanenie iných tovarov (prvý pododsek) a poskytovania služieb, či už 56. Napokon, v opakovane spomínaných sa vzťahujú alebo nie na výrobky vymeno­ návrhoch vo veci EKW a Wein & Co. vané v odseku 1 (druhý pododsek). Jedny aj generálny advokát Saggio vychádzal druhé dane musia byť v súlade s právom z rovnakého kritéria, aj keď len implicitne Spoločenstva a nesmú byť prekážkou vytvo­ (bod 52). renia vnútorného trhu, a preto dane podľa odseku 2 nielenže musia sledovať iný cieľ ako harmonizované spotrebné dane, ale musia byť aj v súlade s pravidlami upravujúcimi tieto dane alebo DPH, zatiaľ čo v prípade 57. A tak výraz „z hľadiska toho istého daní podľa odseku 3 stačí, ak nespôsobujú opatrenia [pri splnení toho istého predpo­ formality na vnútorných hraniciach kladu — neoficiálny preklad]" ktorý sa a odlišujú sa od spomínanej všeobecnej dane nachádza v článku 3 ods. 3 druhom pod- zo spotreby, pričom táto posledná požia­ odseku odkazuje výlučne na podmienku davka pripomína článok 33 šiestej smernice, obsiahnutú v prvom pododseku odseku 3.

VI — Návrh

58. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú prejudiciálnu otázku odpovedal takto:

1) Hessischer Verwaltungsgerichtshof prináleží, aby určil zdaniteľné plnenie na účely dane z nápojov mesta Frankfurt nad Mohanom na základe týchto kritérií:

59. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, výrok by mal znieť takto:

Výraz „z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny preklad]", ktorou sa začína článok 3 ods. 3 druhý pododsek citovanej smernice odkazuje výlučne na podmienku obsiahnutú v prvom pododseku odseku 3.

I - 2042