C-491/03
ECLI:EU:C:2005:7
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0491
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
HERMANN
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 11. januára 2005 1
I — Úvod čo by bolo vážnou prekážkou vytvorenia vnútorného trhu.
1. V návrhoch vo veci D., prednesených 3. Vzhľadom na rôznorodosť daní tohto 26. októbra 2004, som pripomenul, že druhu, ktoré existujú v Európe, a ťažkosti vytvorenie colnej únie v Spoločenstve si s ich koordináciou sa však normotvorca vyžiadalo zavedenie spoločného colného Spoločenstva skromnejšie rozhodol konať sadzobníka a voľný pohyb tovaru si vynútil na troch úrovniach. Na prvej úrovni sa harmonizáciu nepriamych daní; okrem toho nachádza spoločný systém dane z pridanej som presadzoval aproximáciu priamych daní hodnoty (d'alej len „DPH"), čo je daň s cieľom umožniť slobodu pohybu osôb Spoločenstva par excellence, na ďalšej sa a kapitálu.2 Ide o tri postupné štádiá toho nachádzajú spotrebné dane a napokon na istého evolučného procesu smerujúceho poslednej sa špecifickejšie upravuje oblasť k hospodárskej súdržnosti, ktorá je pre sústredenia kapitálu. dohrou k politickej integrácii.
4. Harmonizácia v druhej kategórii sa začala 3 smernicou Rady 92/12/EHS v úsilí zblížiť štruktúry spotrebných daní prostredníctvom zjednotených kritérií týkajúcich sa, okrem 2. Tento návrh na začatie prejudiciálneho iného, ich predmetu, zdaniteľného plnenia, konania vyzýva Súdny dvor, aby sa pristavil vzniku daňovej povinnosti, platiteľov dane pri strednej etape, ktorá je neodmysliteľná, a výnimiek. pretože rozdiely v spotrebných daniach môžu obmedziť voľný pohyb tovaru a v dôsledku toho narušiť hospodársku súťaž, 3 — Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všcobecnýcli systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (d'alej len „rámcová smernica", Ú. v. ES L 76, s. 1; Mím. vyd. 09/001, s. 179), zmenená a doplnená, pokiaf ide o oblasť, ktorá 1 — Jazyk prednesú: španielčina. nás zaujíma, smernicami Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 2 — Bod 1 návrhov prednesených 26. oklóhra 2004 vo veci D., 1992 (0. v. KS L 390, s. 124; Mim. vyd. 09/001, s. 235) a 94/74/ C-376/03, rozsudok z 5. júla 2005, zatial neuverejnený ES z 22. decembra 1994 (Ú. v. F.S L 365, s. 46; Mim. vyd. Zbierke. 09/001, s. 264 ).
I - 2027
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
5. Hessischer Verwaltungsgerichtshof — alkohol a alkoholické nápoje, (správny súdny dvor spolkovej krajiny Hesensko) má pochybnosti o súlade naria denia mesta, ktoré ukladá daň z odplatného dodania alkoholických nápojov určených na okamžitú konzumáciu na mieste, s rámcovou smernicou, a preto žiada Súdny dvor — tabakové výrobky. o výklad článku 3 tejto normy Spoločenstva.
2. Výrobky uvedené v odseku 1 môžu podliehať iným nepriamym daniam na špe II — Relevantná právna úprava cifické účely za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami aplikovateľ nými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania [vzniku daňovej povinnosti — neoficiálny preklad] A — Rámcová smernica a monitorovania daní.
6. Článok 3 rámcovej smernice znie takto: 4 3. Členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za výrobky iné než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode „1. Táto smernica má platiť na úrovni hranicami v obchode medzi členskými spoločenstva pre nasledovné výrobky, ako je štátmi. definované v príslušných smerniciach:
— minerálne oleje, Z hľadiska toho istého opatrenia [Pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny pre klad] členské štáty si tiež vyhradzujú právo vyberať dane za poskytovanie služieb, ktoré 4 — Harmonizácia štruktúry a druhov daní z minerálnych olejov nemôžu byť charakterizované ako obrat daní bola vykonaná smernicami 92/81/EHS a 92/82/EHS. Aproxi mácia týkajúca sa alkoholu a alkoholických nápojov sa [dane z obratu — neoficiálny preklad], vykonala smernicami 92/83/EHS a 92/84/EHS. Napokon, pokiaľ ide o cigarety a tabakové výrobky, túto úlohu splnili vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na spotrebnú smernice 92/79/EHS a 92/80/EHS. Rada schválila týchto šesť dokumentov 19. októbra 1992 a tieto boli uverejnené daň [na výrobky podliehajúce spotrebnej v Ú. v. ES L 316. dani - neoficiálny preklad]."
I - 2028
HERMANN
B — Nemecká právna úprava máciu na mieste, s výnimkou muštu. 9 Zahŕňa doň tiež konzumáciu nápojov zo strany samotného daňovníka, prípadne ich distribúciu jeho zamestnancom, ak pred stavujú viac ako 5 % obratu z danej činnosti podliehajúcej dani. Podľa § 5 ods. 2 daňová 7. Článok 105 ods. 2a Grundgesetz povinnosť vzniká v okamihu dodania tovaru, (základný zákon) uznáva právomoc Länder prípadne vlastnej spotreby. (spolkových krajín) zavádzať miestne spo trebné dane. Spolková krajina Hesensko vykonala túto právomoc prostredníctvom Gesetz über kommunale Abgaben (zákon o miestnych daniach) zo 17. marca 19705, ktorého § 7 ods. 2 splnomocňuje územné 10. Paragraf 4 určuje daň vo výške 10 % samosprávne celky na vyberanie tohto druhu z predajnej ceny nápojov, to znamená z ceny daní. skutočne zaplatenej nadobúdateľom bez dane.
11. Napokon § 5 ods. 1 za platiteľov dane 8. Mesto Frankfurt nad Mohanom vyberalo označuje osoby, ktoré v rámci svojej pod v období od 1. januára 1992 do 1. januára nikateľskej činnosti odplatne dodávajú alko 2000 v zmysle § 1 predpisu z 13. decembra holické nápoje. 1991 (Satzung über die Erhebung einer Getränkesteuer in Gebiet der Stadt Frankfurt am Main, ďalej len „GetrStS")6, zmeneného s účinnosťou od 25. mája 1996 7 , daň z nápojov.8
III — Skutkový stav, spor vo veci samej a préjudiciable otázky
9. Paragraf 2 uvedeného predpisu za zdani teľné plnenie považuje odplatné dodanie 12. Volkswirt Weinschänken GmbH pre alkoholických nápojov určených na konzu vádzkuje reštauráciu vo Frankfurte nad Mohanom, v ktorej podáva jedlá a nápoje.
5 — Gesetz und Verordnungsblatt I, i. 14 z 23. marca 1970, s. 225. 6 — Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 52 z 24. decembra 1991. 9 — Paragraf 2 ods. 3 sa, pokiaľ ide o výklad pojmu „na mieste", odvoláva na Gaststältengesetz (zakon o reštauračných zaria 7 — Satzung über die Erhebung einer Gertränkcsteuer im Gebiet deniach) z 5. mája 1970 (Bundesgesetzblatt I, s. 465) v znení der Stadt Frankfurt am Main (predpis týkajúci sa vyberania z 20. novembra 1998 (Bundesgesetzblatt I, s. 3418), ktorý ho dane z nápojov na území mesta Frankfurt nad Mohanom) nedefinuje priamo, hoci poskytuje určití usmernenia, keď 5 1 (Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 25 z 18. júna 1996). za osoby podnikajúce touto formou považuje osoby, ktoré 8 — Amtsblatt der Stadt Frankfurt am Main č. 17 z 25. apríla 2000. distribuujú jedlá určené na konzumáciu na tom istom mieste.
I - 2029
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
13. Dňa 7. novembra 1995 táto spoločnosť Rady 92/12 alebo daňou z poskytovania predložila priznanie spornej dane zodpove služieb, ktoré sa vzťahujú na výrobky pod dajúce tretiemu štvrťroku daného roku vo liehajúce spotrebnej dani v zmysle článku 3 výške 9 135,35 DEM a zároveň podala ods. 3 druhého pododseku smernice 92/12?" námietku, v ktorej spochybnila zákonnosť tejto dane. Keďže orgány miestnej správy boli nečinné, obrátila sa na Verwaltungsgericht (správny súd) Frankfurt am Main, ktorý v rozsudku zo 14. marca 2002 jej návrhu vyhovel okrem iného preto, že podľa jeho názoru bol GetrStS v rozpore s článkom 3 15. V prípade, že platí druhá možnosť, ods. 2 rámcovej smernice, ako ho vyložil nemecký súd dopĺňa túto otázku: Súdny dvor vo svojom rozsudku z 9. marca 2000. 10
„Vzťahuje sa podmienka ,z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny preklad]' obsiah nutá v článku 3 ods. 3 druhom pododseku smernice 92/12 výlučne na podmienku 14. Žalované mesto sa odvolalo na Hessi obsiahnutú v článku 3 ods. 3 prvom pod scher Verwaltungsgerichtshof, ktorý pred odseku uvedenej smernice, ktorá znie ,za rozhodnutím vo veci samej prerušil konanie predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvý a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu šenie formalít pri prechode hranicami otázku: v obchode medzi členskými štátmi', alebo daň musí v takom prípade rovnako sledovať .špecifické účely', ktoré sa požadujú v článku 3 ods. 2 uvedenej smernice?"
„Miestne predpisy zavádzajú daň z nápojov, pričom predmet dane definujú ako .odplatné dodanie alkoholických nápojov určených na IV — Konanie pred Súdnym dvorom ich okamžitú konzumáciu' a toto dodanie ako ,každé dodanie určené na konzumáciu na mieste'. Je táto daň ďalšou nepriamou daňou z výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v zmysle článku 3 ods. 1 a 2 smernice 16. Písomné pripomienky v lehote stanove nej článkom 20 Štatútu Súdneho dvora predložili mesto Frankfurt nad Mohanom 10 — Rozsudok z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., C-437/97, Zb. s. I-1157. a Komisia.
I - 2030
HERMANN
17. Na pojednávaní 2. decembra 2004 sa lických nápojov, musia v ňom byť rešpekto zúčastnili zástupcovia účastníkov písomnej vané harmonizované ustanovenia rámcovej časti konania, aby predniesli svoje pripo smernice, ktoré, aj keď sú len čiastkové, mienky. ovplyvňujú podmienky vzniku danej povin nosti pri spotrebných daniach, najmä zdani 1 teľné plnenie a ich vyberanie. 1
V — Analýza prejudiciálnych otázok
20. V návrhoch, ktoré som predniesol 9. novembra 2000 vo veci Van de Water 1 2 A — Prvá prejudiciálna otázka (rozsudok z 5. apríla 2001), som poznamenal, že účelom takýchto daní je prinášať príjmy štátnej pokladnici, aj keď sa tiež používajú s cieľom odradiť od spotreby určitých 18. Hessischer Verwaltungsgerichtshof chce výrobkov (bod 25) a — to dopĺňam teraz — vedieť, či sporná miestna daň predstavuje podporiť isté činnosti. 13 spotrebnú daň podľa článku 3 ods. 2 rámco vej smernice alebo niektorú z daní, o ktorých hovorí článok 3 ods. 3 druhý pododsek. Odpoveď na túto otázku si vyžaduje kvalifi kovať zdaniteľné plnenie buď ako dodanie tovaru, alebo ako poskytnutie služby, ale keďže ide o vnútroštátnu normu, rozhodnu tie tejto otázky prináleží nemeckému súdu 21. Toto viacnásobné poslanie, zdôraznené bez toho, aby tým boli dotknuté výkladové samotným Súdnym dvorom v rozsudku usmernenia, ktoré mu Súdny dvor poskytne z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko v súlade s kogentnými ustanoveniami práva (body 18 a 19) 14 , je zachytené v rámcovej Spoločenstva. smernici, ktorá sa v treťom odôvodnení zmieňuje o iných nepriamych daniach na špecifické účely a tejto zmienke dáva norma tívny obsah v článku 3.
11 — Podľa článku 5 ods. 1 rámcovej smernice spotrebnej dani 1) Spotrebné dane a článok 3 rámcovej podlieha výroba a dovoz výrobkov stanovených v článku 3 smernice ods. 1 do Spoločenstva a podľa článku 6 ods. 1 sa daň vyberá v čase uvoľnenia výrobkov na spotrebu. 12 — Rozsudok z 5. aprila 2001,Van de Water, C-325/99, Zb. s. I- 2729. 13 — Generálny advokát Saggio vo svojich návrhoch prednesených 1. júla 1999 vo veci EKW a Wein & Co. spomenul podporu cestovného ruchu, športu, kultúry a zábavných podujatí (bod 39, Infine). 19. Niet pochýb o tom, že keďže vo veci 14 — Rozsudok z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko, samej ide o výpočet dane z predaja alkoho C-434/97, Zb. s. I-1129.
I - 2031
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
22. Toto ustanovenie v spojení s článkom 1 2) Rozlišovanie medzi „dodaním tovaru" zaväzuje členské štáty, aby ukladali harmo a „poskytnutím služieb" nizované spotrebné dane (odsek 1) z alkoholu a alkoholických nápojov a zároveň im umožňuje uplatňovať iné dane „na špecifické účely", ak sú v súlade s normami upravujúcimi spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty (odsek 2), a s istými obmedzeniami ukladať iné dane ako DPH z poskytovania služieb, ktoré sa 24. Táto intelektuálna diskusia vyvoláva vzťahujú na uvedené výrobky (odsek 3 druhý v daňovom práve Spoločenstva vážne ťažko pododsek). sti, keďže smernice, ktoré upravujú režim DPH, ako aj tie, ktoré sa týkajú iných nepriamych daní, ako celok neposkytujú jasné pravidlá. Napríklad šiesta smernica 15 o DPH používa negatívne kritérium, keď v článku 6 ods. 1 za poskytovanie služieb považuje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku 5, čím ho mení na reziduálnu kategóriu, ako som už naznačil v návrhoch prednesených 4. mája 2004 (bod 7) vo veci Temco E u r o p e 1 6(rozsudok z 18. novembra 2004). Rámcová smernica je ešte nejasnejšia, keďže neobsahuje žiadnu definíciu v tomto zmysle, aj keď systematika článku 3 umožňuje domnievať sa, že aj tu sa poskytovanie služieb považuje za „rezi 23. Normotvorca Spoločenstva teda považo duálne" a oddeliteľné od dodania tovaru val za potrebné harmonizovať spotrebné ako takého, čo je dôvod, prečo mu odsek 3 dane zo spomínaných výrobkov, pričom druhý pododsek udeľuje iné zaobchádzanie. povolil iné dane na špecifické účely (odsek 2); dani tiež môže podliehať poskytovanie služieb, „ktoré sa vzťahujú na [výrobky — neoficiálny preklad]" pričom jediné obme dzenia môžu vyplývať len z existencie vnú torného trhu bez hraníc a spoločného systému DPH (odsek 3 druhý pododsek). V tomto poslednom prípade sú požiadavky menej prísne ako v prvom prípade, lebo sa nevzťahujú na samotný výrobok, ale na s ním 25. Táto nepresnosť n o r i e m n ú t i spojené činnosti, takže slovné spojenie k výkladovému úsiliu, ktorého zmyslom je „poskytovanie služieb, ktoré sa vzťahujú na [výrobky — neoficiálny preklad]" nezahŕňa tie služby, ktoré sú nerozlučne späté 15 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 s uvádzaním výrobkov na trh, pretože inak o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: by bol opätovne zdanený samotný tovar; týka jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mím, vyd. sa len tých služieb, ktoré ho môžu za 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica"). 16 — Rozsudok z 18. novembra 2004, Temco Europe, C-284/03, určitých okolností sprevádzať. Zb. s. I-11237, s. I-11239.
I - 2032
HERMANN
poskytnúť jednotný výklad,17 aby sa zreteľne z tohto pravidla Súdny dvor doplnil, že rozlíšilo medzi týmito dvoma hospodárskymi dodanie hotových jedál a nápojov priprave situáciami. Vymedzenie uvedených pojmov ných na konzumáciu je výsledkom sledu by nielenže zodpovedalo samotným požia plnení, ktoré sa začínajú úpravou jedál davkám fungovania vnútorného trhu, a nápojov a končia ich distribúciou o ktorého vytvorenie sa podľa svojho prvého v nádobách, pričom sú d o p l n e n é odôvodnenia usiluje rámcová smernica, ale je o potrebnú infrastruktúru (jedáleň, šatňa, tiež požiadavkou zásady zákonnosti nábytok, riady), ktorá je k dispozícii zákazní v daňovej oblasti, ktorá okrem svojej formál kovi, zatiaľ čo nákup hotových pokrmov „na nej dimenzie alebo „požiadavky uloženia odnesenie" bez ďalších opatrení na spríjem zákonom" nadobúda materiálny význam, je nenie konzumácie vo vhodnom prostredí, sa odrazom právnej istoty, ktorá vyžaduje pres javí ako obyčajné dodanie tovaru (body 13 nosť a určitosť pojmov, aby občania vopred a 14). poznali majetkové následky svojho konania v daňovej oblasti.18
27. Vzhľadom na predchádzajúce kritériá Súdny dvor považoval prevádzkovanie reštaurácie na trajektoch, ktoré zabezpečujú pravidelnú linku medzi prístavmi Faaborg (Dánsko) a Gelting (Nemecko) za poskyto vanie služieb (bod 15), pretože v ňom pre 26. Súdny dvor sa týmto problémom zaobe važovali zložky vlastné tejto zmluvnej kate ral zriedka, mal však príležitosť riešiť ho vo górii, zatiaľ čo dodávka jedla predstavovala vzťahu k reštauračnému sektoru. V rozsudku iba minimálny zlomok celej operácie (body Faaborg-Gelting Linien 19 , ktorý sa týkal 13 a 14). šiestej smernice, sa konštatovalo, že na to, aby sa určitá transakcia mohla kvalifikovať ako dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, sa musia zvážiť všetky okolnosti, za akých sa transakcia uskutočňuje, aby boli odhalené jej charakteristické črty (bod 12). Vychádzajúc
17 — Nedávno som v návrhoch uverejnených 23. novembra 2004 28. A tak, ako som uviedol v už citovaných vo veci Hotel Scandic Gasabäck, C-412/03, Zb. s. I-743, návrhoch vo veci Hotel Scandic Gåsabäck, navrhol Súdnemu dvoru, aby vnútroštátnemu súdu poskytol primerané výkladové kritériá na rozlíšenie týchto dvoch Súdny dvor, pridŕžajúc sa pravidla o „jednote typov právnych úkonov, aj keď v tejto veci nebol Súdny dvor požiadaný o stanovisko (body 18 až 21). plnenia", sa zameral na plnenie ako celok 18 — Generálny advokát Mancini v návrhoch prednesených 7. júla a dal mu taký či onaký prívlastok v závislosti 1987 vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (rozsudok 23. feb ruára 1988, 353/85, Zb. s. 817) k tomu dodal, že ak ide od jeho prevládajúcej zložky bez toho, aby o ukladanie peňažných bremien, musia sa neurčité situácie považoval za potrebné rozčleniť zdaniteľné riešiť s presnosťou. plnenie na jednotlivé časti, ktoré by sa 19 — Rozsudok z 2. mája 1996, Faaborg-Gelting Linien, C-231/94 Zb. s. I-2395. zdaňovali samostatne.
I - 2033
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C491/03
29. V p r e d m e t n o m prípade nejde extrémami si možno predstaviť veľa mnoho o vymedzenie obchodnej činnosti hospodár rakých situácií. 0Ak by sa mala bez ďalšieho skeho subjektu, aby mu bol určený zodpo uplatniť judikatúra Faaborg-Gelting Linien, vedajúci daňový režim v rámci všeobecnej bolo by potrebné súhlasiť s tým, že v prvom dane zo spotreby, ale o presné kvalifikovanie prípade ide o dodanie tovaru, zatiaľ čo právneho ustanovenia, ktoré popisuje zdani v druhom o poskytnutie služieb, čo by viedlo teľné plnenie na účely špeciálnej dane, takže k neželateľnému následku spočívajúcemu je potrebné zamerať sa na právnu definíciu v uplatnení rozdielneho právneho režimu bez ohľadu na spôsob fungovania platiteľa Spoločenstva: prvá situácia by mohla pod dane. Inak by som sa vystavil riziku, že sa liehať iným nepriamym daniam na špecifické budem zaoberať zmätenými argumentmi, účely len za podmienok stanovených ktoré nútia vnímať odtienky a robiť výnimky v článku 3 ods. 2 rámcovej smernice, v závislosti od vlastností konkrétneho pod v prípade služby by však nič nebránilo tomu, nikania, spôsobu jeho uskutočňovania a typu aby v súlade s článkom 3 ods. 3 druhým prevádzkárne, v ktorej sa vydávajú nápoje, pododsekom podliehala akejkoľvek inej dani a nezohľadním také zásady, ako sú zákon než DPH. nosť, rovnosť a všeobecnosť, na ktorých stojí daňové právo.
Rovnaké úvahy by platili, ak by sa pozornosť namiesto na prostredie sústredila na druh konzumácie, keďže práca vynaložená na vydanie pohárika likéru je iná, než práca vynaložená na prípravu miešaného nápoja,
20 — Už som spomínal, že § 1 Gaststättengesetz sa usiluje 30. GetrStS ukladá daň z odplatného doda definovať prevádzkáreň s nápojmi ako miesto, kde sa nápoje vydávajú a konzumujú. Nemecká doktrína tvrdí, že táto nia alkoholických nápojov určených na podnikateľská činnosť sa môže vykonávať prostredníctvom okamžitú konzumáciu na mieste, z čoho predajných automatov alebo tak, že sa dá výrobok zákazní kovi k dispozícii, aby si vybral (EHLERS, D.: Gewerbe-, zjavne vyplýva, že norma sa vzťahuje tak na Handwerks- und Gaststättenrecht. In: Besonderes Verval- tungsrecht, zväzok I, 2. vydanie, Heidelberg 2000, s. 96 prípady výdaja, ktorý sa uskutočňuje samo- a nasl.), je potrebné, aby medzi kúpou a konzumáciou bola časová a priestorová súvislosť, čo je požiadavka, ktorá sa obslužne, tak, že zákazník si vyberie výrobok, splní, ak má predajňa náležité zariadenia (SCHMIDT, R., ktorý bol vopred umiestnený na pulte alebo VOLLMÖLLER, T.: Kompendium Öffentliches Wirtschaft srecht, druhé vydanie, Heildelberg 2004, s. 320). Dokonca sa v predajných automatoch bez toho, aby mu pripúšťa, aby bol výrobok vydaný cez okienko a vypil sa vonku, ak je medzi miestom vydania a miestom konzumácie predávajúci venoval akúkoľvek pozornosť vzťah blízkosti (ELMAR, M.: Das Gaststättengesetz, vydava nad rámec prijatia platby, ako aj na prípad, teľstvo Heymanns, 13, vydanie, Kolín/Berlín/Bonn/Mníchov 1999, s. 70 a nasl.), a tiež, aby ho podnikateľ predával na keď sa dodanie uskutočňuje na exkluzívnom pracovisku, kde si ho zamestnanci kúpia a skonzumujú vo svojich kanceláriách (HOFFMANN, E.,SEITTER, O.: Gast mieste a je obohatené o iné dodatočné stättenrecht, vydavateľstvo C. F. Müller, 4. vydanie, Heidel sofistikované plnenia; a medzi týmito dvoma berg 1995, s. 55 a nasl.).
I - 2034
HERMANN
ako sú cuba-libre alebo caipirinha, resp. 32. Je pravda, že táto úloha sa nezdá byť zložitejšieho koktailu, napr. martini dry, ľahká, pretože existujú argumenty v prospech daiquiri alebo grasshopper. Je preto nevyh kvalifikovania ako „dodanie tovaru", ale aj nutné zostať pri jednotnom vymedzení. argumenty, ktoré svedčia v prospech kvalifi kovania ako „poskytnutie služby".
31. Hessischer Verwaltungsgerichtshof preto musí určiť zdaniteľné plnenie na účely miestnej dane na základe týchto kritérií:
33. Na jednej strane sa tvrdilo, že ak sa daň uložená mestom Frankfurt nad Mohanom — ako evokuje samotný jej názov — týka predaja alkoholických nápojov, ktoré sa konzumujú bezprostredne na tom istom mieste, s výnimkou muštu, a teda ak sa 1. Služby uvedené v článku 3 ods. 3 abstrahuje od okolností, v ktorých sa konzu druhom pododseku rámcovej smernice mácia uskutočňuje, dôraz by sa sústredil na predstavujú plnenia odlišné od tých, dodanie, odovzdanie alkoholu pripraveného ktoré nerozlučne sprevádzajú uvádzanie na vypitie, keďže vychádzajúc z kritérií roz výrobkov podliehajúcich spotrebnej sudku Faaborg-Gelting Linien prevládajúce dani na trh. prvky poukazujú na odovzdanie tovaru, čo je ešte posilnené zistením, že daň sa tiež vzťahuje na vlastnú konzumáciu a dodávky zamestnancom platiteľa dane, čo sú činnosti, v ktorých prvky poskytovania služby chýbajú.
2. Kvalifikovanie určitého právneho úkonu ako „dodanie tovaru" alebo ako „poskyt nutie služby" sa musí uskutočniť na základe jeho posúdenia ako celku bez toho, aby sa tento úkon rozkladal na rôzne zložky v závislosti od prevládajú ceho prvku. 34. Okrem toho predaj výrobku je vždy sprevádzaný určitou minimálnou činnosťou, a nikomu nenapadne pripisovať tomuto úkonu vlastnosti poskytovania služieb. Napríklad pri predaji škatuľky cigariet ju predávajúci vydáva v riadne klimatizovaných 3. Pozornosť treba venovať skôr právnej a čistých priestoroch, kde zvykne byť kôš na definícii zdaniteľného plnenia než čin zahodenie celofánu, v ktorom je škatuľka nosti platiteľa dane. zabalená; pri tankovaní pohonných hmôt na
I - 2035
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
čerpacej stanici dodávateľ poskytuje papier zariadenia. Istým ukazovateľom v tomto na očistenie rúk a dokonca aj umývame ohľade je skutočnosť, že predaj nápoja slúžiace na tieto účely; tieto podporné úlohy v obchode nepodlieha tejto dani ani vtedy, však danú podnikateľskú činnosť nemenia na ak ho nadobúdateľ vypije okamžite bez toho, poskytovanie služieb v zmysle článku 3 ods. 3 aby vyšiel z obchodu. druhého pododseku rámcovej smernice.
35. S prijatím tézy, ktorú obhajuje mesto 3. Právne následky kvalifikovania ako „doda žalované v spore vo veci samej, je však nie tovaru" mnoho ďalších ťažkostí: ak sa k obedu v reštaurácii objedná fľaša vína, aké percento z poskytovania služby predstavuje konzumá cia alkoholu? Odrazí sa táto okolnosť na účte? Za predpokladu, že sa nápoj kúpený v bare nevypije bezprostredne, ale vezme sa 38. V prípade takéhoto kvalifikovania sa domov, vzťahuje sa na tento úkon aj naďalej Hessischer Verwaltungsgerichtshof neza sporná daň? ujíma o jeho účinky, azda preto, že z článku 3 ods. 2 rámcovej smernice je zjavné, že na to, aby bola sporná daň v súlade s právom, musí okrem rešpektovania právnych pred pisov upravujúcich iné dane tiež sledovať špecifický účel.
36. Predchádzajúce úvahy podporujú postoj • Komisie, ktorý sa zhoduje s kvalifikovaním Hessischer Verwaltungsgerichtshof obsiah nutým v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a spočívajúcim v charakterizovaní 39. Súdny dvor by však bez toho, aby spornej dane ako spotrebnej dane. prekročil svoju právomoc, mohol vnútroštát nemu súdu poskytnúť isté výkladové kritériá, čím by mu uľahčil porovnávacie hodnotenie, ktoré mu prináleží.
37. Na druhej strane však existujú tiež argumenty, ktoré sú orientované iným sme rom, keďže zdaniteľným plnením nie je uvádzanie alkoholických nápojov na trh, ale 40. Správne chápanie uvedeného ustanove ich predaj ná „okamžitú konzumáciu na nia si však vyžaduje teleologické posúdenie mieste", čo si vždy vyžaduje poskytnutie rámcovej smernice, ktorej snahou, ako som služby, nech už je akokoľvek minimálna: ukázal v úvode týchto návrhov, je harmoni poskytnutie priestorov a nevyhnutného zácia právnej úpravy tovarov podliehajúcich
I - 2036
HERMANN
spotrebným daniam s cieľom podporiť riadne spotrebné dane plnia, a síce zhromažďovanie l fungovanie vnútorného trhu. Vzhľadom na finančných prostriedkov potrebných na plne systém zavedený normotvorcom a význam, nie úloh verejnoprávnych subjektov, považo ktorý sa pripisuje daňovej súdržnosti ako vať za špecifické účely. Dane na špecifické nástroju na jeho upevnenie, sa článok 3 účely sa zvyknú používať ako sankcia za ods. 2 ako výnimka zo všeobecného spotrebu určitého tovaru alebo služieb, ktoré 22 systému musí vykladať reštriktívne. môžu spôsobiť spoločenské náklady alebo vyvolať negatívne vonkajšie účinky (naprí klad tie, ktoré sú škodlivé pre životné p r o s t r e d i e , ako napríklad batérie a pneumatiky). 2 3 Tento prístup k problému uprednostňuje takto kvalifikovať dane, ktoré sa usilujú o ochranu prírodného prostredia a verejného zdravia. 24
a) Špecifický účel
41. Spotrebná daň plní účel tohto druhu, ak jej cieľ nie je čisto rozpočtový. V tomto zmysle sa vyjadrujú už citované rozsudky Komisia /Francúzsko (bod 19) a EKW a Wein & Co. (bod 31). Tomuto tvrdeniu možno správne porozumieť prostredníctvom výstižných pripomienok, ktoré predniesol generálny advokát Saggio vo svojich návr hoch v druhej citovanej veci (bod 39). 43. Tento typ daní sa teda zdá byť nástro jom, ktorým verejná správa narába s cieľom ovplyvniť správanie užívateľov, nabádajúc
23 — Tiež je vhodné uplatňovať ich na financovanie určitých 42. V prípade nepriamych daní iných ako služieb vo verejnom záujme (ako sú služby spojené s múzeami a knižnicami); z tohto dôvodu generálny advokát spotrebné dane nemožno ciele, ktoré tieto Saggio v opakovane spomínaných návrhoch za spotrebné dane na špecifické účely považoval tie dane, ktoré sú určené na podporu cestovného ruchu, športu, kultúry a zábavných predstavení. Je zaujímavé konzultovať práce ALVAREZ GARCfA, S. a AR1ZAGA JUNQUERA, M.C.: La influencia del derecho tributario europeo en la legislación española 21 — V rozsudku z 11. novembra 1997, Eurotunnel a i„ C-408/95, sobre impuestos especiales, a ALVAREZ GARCÍA, S. Zb. s. I-6315, Súdny dvor rozhodol, že účelom rámcovej a ALVAREZ VILLA, M-T.: Los impuestos especiales en la smernice je vytvoriť podmienky na pohyb výrobkov pod Unión Europea. ¿De una finalidad recaudatoria a la pro- liehajúcich spotrebným daniam na vnútornom trhu bez tección del medio ambiente?, obidve uverejnené in: Noticias daňových hranie (bod 7). de la Unióit Europea, číslo 134 (marec 1996), s. 71 až 79, 22 — Okrem generálneho advokáta Saggia v už citovaných a číslo 183 (april 2000), s. 87 až 94. návrhoch (body 23 a 28) mu tento charakter pripísal aj 24 — Bod 39 druhý odsek už citovaných návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Fcnnclly v návrhoch z. 12. novembra 1998 generálny advokát Saggio. Ochranu životného prostredia ako vo veci Hraathens (rozsudok z. 10. júna 1999, C-346/97, Zb. špecifický účel uvádza generálny advokát Fennelly v už tiež s. I-3419). citovaných návrhoch (bod 14).
I - 2037
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
ich, aby sa vyhli používaniu určitého situácii nie je odvážne tvrdiť, že dani chýba tovaru25, čo je úsilie v súlade s úmyslom špecifický, iný než čisto fiškálny účel.
uprednostniť nefiškálny prvok týchto daní tým, že sa budú vzťahovať na neželateľné 26 výdavky.
45. V tomto kontexte je potrebné pripome núť, že spotrebné dane zohrávajú dôležitú úlohu v rozpočtovej disciplíne a považujú sa za neodmysliteľný prvok vnútroštátnych daňových systémov. 29 Táto ich povaha je zjavná v nemeckom právnom systéme, keďže samotný základný zákon predpokladá zavá dzanie miestnych spotrebných daní, urče ných hlavne na pokrytie všeobecných potrieb verejných financií v tejto oblasti 30, čím sa
44. Osobitná povaha daní, ktoré členské posilňuje samospráva obcí. 31 štáty zavádzajú podľa článku 3 ods. 2 rám covej smernice, ich zaväzuje, aby preukázali ich konkrétny účel, iný, než aký sledujú harmonizované spotrebné dane. 27 Zo spisu nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že spornej dani treba pripísať takýto účel: uznesenie, ktorým bol podaný návrh na začatie pre- judiciálneho konania, a pripomienky účast
46. Napriek spomínanému mlčaniu sa zdá, níkov prejudiciálneho konania v tejto veci že osobitné posłanie dane uloženej mestom mlčia, samotný predpis mesta sa k nej takisto Frankfurt nad Mohanom vyplýva z konfigu- nevyjadruje a ani na pojednávaní neboli existujúce pochybnosti rozptýlené.
V takejto 28 — Komisia pripomína, že v rámci diskusie, ktorá sa konala 8. novembra 1991 na mestskom zastupiteľstve, sa ako jediný dôvod zavedenia dane uviedol údaj, že by každoročne 25 — V bode 13 návrhov v už citovanej veci Komisia/Francúzsko zabezpečila príjem v odhadovanej výške 15 miliónov mariek. generálny advokát Saggio tvrdil, že tento druh daní môže 29 — JATZKE, H. v citovanom diele na strane 56 uvádza, že pokiaľ odradiť od konzumácie alkoholu, aby sa dosiahla účinnejšia ide o tieto nepriame dane, málokedy bolo želanie podporiť ochrana verejného zdravia. Pokiaľ ide o mňa, v bode 25 zlepšenie verejného zdravia na prvom mieste a prevažovali návrhov vo veci Van de Water som odkázal na tento účel, finančné ciele, Zdôrazňuje, že jedným z rozhodujúcich ktorého si je vedomá aj samotná nemecká právna veda; pozri kritérií pri rozhodovaní, ktoré dane by sa mali harmonizovať, JATZKE, H.: Das System des deutschen Verbrauchsteuer- bola ich väčšia či menšia schopnosť zabezpečiť príjmy, a to až rechts unter Berücksichtigung der Ergebnisse der Verbrauch do tej miery, že podľa jeho názoru, keď Komisia roku 1972 steuerharmonisierung in der Europäischen Union, Berlin vypracovala balík návrhov smerníc, demonštrovala, že hlavné
1997, s. 61; a STOBBE, E.: Die Harmonisierung der poslanie spotrebných daní spočíva v zabezpečení finančných besonderen Verbrauchsteuern in der Europäischen Gemein prostriedkov, a preto nimi musí byť zaťažený tovar, ktorý je schaft (Teil 1), in: Zeitschrift für Zölle und Verbrauchsteuern, veľmi rozšírený, s tým, že zároveň môžu byť použité na 1993, č 6, s. 171. obmedzenie používania výrobkov škodlivých zdraviu. 26— ALONSO GONZALEZ, L.M_, CORONA RAMÓN, J.F_, 30 — Pozri STOBBE, E.: c. d., s. 172. a VALERA TABUELA, F.: La armonización fiscal en la 31 — Generálny advokát Saggio v návrhoch vo veci EKW a Wein Unión Europea, Vydavateľstvo Cedees, Barcelona 1997, s. 74, & Co., ktoré už boli tolkokrát spomenuté, po tom, čo uznal, tvrdia, že jedným z cieľov harmonizačného procesu bolo že analyzovaná rakúska daň zo zmrzliny a nápojov má istý uprednostniť túto zložku spotrebných daní. prínos pre miestnu samosprávu, poprel, že by „určitá daň 27 — Generálny advokát Fennelly v návrhoch vo veci Braathens mohla sledovať špecifický účel.
. . len na základe skutočnosti, potvrdil, že „dôkazné bremeno o skutočnom účele. . . dane že z nej plynúce príjmy smerujú do rozpočtu územného spočíva na vnútroštátnych orgánoch" (bod 15, in fine). samosprávneho celku" (bod 41 druhý odsek, infine).
I - 2038
HERMANN
rácie tejto dane a spôsobov jej výpočtu 3 2 , ale b) Zlučiteľnosť s DPH a spotrebnými daňami aj v tejto otázke prevládajú nejasnosti. Súdny dvor nemá k dispozícii údaje postačujúce na to, aby mohol prostredníctvom štrukturálnej analýzy spornú daň presne kvalifikovať. Možno neexistuje iné východisko, pretože v rámci delby úloh, ktorú prináša prejudi- 48. Druhá z požiadaviek, ktorými článok 3 ciálne konanie podľa článku 234 ES, sa Súdny ods. 2 rámcovej smernice podmieňuje prá dvor musí obmedziť na to, že poskytne vomoc členských štátov ukladať nepriame požadovaný výklad práva Spoločenstva dane zo spotreby odlišné od harmonizova a bude rešpektovať právomoc vnútroštát ných spotrebných daní, spočíva v dodržiavaní neho sudcu aplikovať ho v ním prejednáva noriem, ktoré upravujú tieto spotrebné dane nom spore. 33 a DPH, pokiaľ ide o určenie zdaniteľného plnenia, výpočet dane, vznik daňovej povin nosti a daňovú kontrolu. V rozsudku EKW a Wein & Co. Súdny dvor prekonal proti rečenia existujúce medzi jednotlivými jazy kovými verziami a vyhlásil, že uvedené ustanovenie nepožaduje od členských štátov, aby dodržali všetky ustanovenia týkajúce sa oboch typov daní a postačí, ak dane na špecifické účely budú v súlade so všeobec ným systémom jedných alebo druhých daní, tak ako ich upravuje právna úprava Spolo čenstva (bod 47).
47. Aby som to zhrnul, v tomto prípade Hessischer Vervvaltungsgerichtshof prináleží, aby rozhodol, či miestna daň z nápojov 49. Podľa môjho názoru sa odpoveď na túto uložená mestom Frankfurt nad Mohanom otázku musí zhodovať s odpoveďou, ktorá sleduje špecifický účel v súlade s významom bola poskytnutá v opakovane spomínanom tohto výrazu podľa článku 3 ods. 2 rámcovej rozsudku EKW a Wein & Co. v súvislosti smernice, majúc na pamäti vyššie uvedené s prejednávanou rakúskou daňou zo výkladové usmernenia a najmä to, že za zmrzliny a nápojov, vzhľadom na to, že jej takúto daň nemožno považovať daň, ktorej účel a štruktúra sú podobné účelu jediný význam spočíva v naplnení verejných a štruktúre nemeckej dane, ktorá je tu pokladníc. predmetom sporu.
32 — Obidve tieto kritérií použili generálni advokáti Fennclly a Saggio v opakovane spomínaných návrhoch. 33 — V otázke delby právomoci medzi súdnictvom Spoločenstva a vnútroštátnymi súdmi v système článku 234 ES a prípadných prekročení, ktorých sa príležitostne dopúSťa Súdny dvor, możno konzultovať moje úvahy v bode 35 50. Pokiaľ ide o DPH, konštatujem, že návrhov z 11. decembra 2003 vo veci, Recheio (rozsudok zo 17. ¡una 20O4, C-30/02, Zb. s. I-6051, s. I-6053). miestna daň nie je v súlade s pravidlami
I - 2039
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
upravujúcimi vznik daňovej povinnosti B — Druhá prejudiciálna otázka a výpočet dane, pretože táto všeobecná daň sa platí v každej fáze procesu výroby a distribúcie a počíta sa z hodnoty pridanej k tovaru a službám, keďže časť zdaniteľná v čase transakcie sa získa odpočítaním pred tým zaplatenej čiastky, zatiaľ čo pri spornej 52. Touto otázkou sa Hessischer Verwal miestnej dani daňová povinnosť vzniká pri tungsgerichtshof snaží zistiť, či výraz odovzdaní tovaru tomu, kto ho vypije, bez „z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho, aby sa odrátala nejaká položka zapla toho istého predpokladu — neoficiálny pre tená z predchádzajúcich úkonov. klad]", ktorou sa začína článok 3 ods. 3 druhý pododsek rámcovej smernice, odka zuje výlučne na podmienku stanovenú v predchádzajúcom pododseku (neexistencia colných formalít), alebo naopak aj na pod mienky stanovené v odseku 2 daného usta novenia, ktoré som preskúmal na predchá dzajúcich stranách.
51. Predmetná miestna daň tiež nie je 53. Komisia a mesto Frankfurt nad Moha- v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa nom sa v tomto bode zhodujú v názore, že spotrebných daní, pretože tým, že vychádza správna je prvá alternatíva. Ja z viacerých z predajnej ceny, odlišuje sa od metód dôvodov tento názor zdieľam. výpočtu stanovených v smerniciach 92/83 a 92/84, ktoré vychádzajú z množstva teku tiny alebo stupňa alkoholu. Okrem toho, keďže daňová povinnosť vzniká vydaním nápoja spotrebiteľovi, tiež nie sú dodržané ustanovenia článku 6 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý jej vznik zasadzuje do 54. Po prvé, ako tvrdí Komisia, doslovný momentu „uvoľnenia... na spotrebu", to význam tohto ustanovenia v rôznych jazyko znamená v čase, keď tovar vychádza zo vých verziách vedie k tomuto záveru. systému pozastavenia dane, nezávisle od Nemecký text používa výraz „Vorausset toho, či je odovzdaný konečnému spotrebi zung" v jednotnom čísle, evokujúci iba jednu teľovi.34 požiadavku, ktorou môže byť len požiadavka uvedená v prvom pododseku uvedeného odseku 3. Ostatné jazyky, ako napríklad 34 — Systém pozastavenia sa uplatňuje na výrobu, spracovanie, španielčina („con la misma limitación"), skladovanie a obeh výrobkov s pozastavenou spotrebnou francúzština („sous le respect de cette même daňou [článok 4 písm. c) rámcovej smernice] a poskytuje sa na výrobky, pri ktorých už nastalo zdaniteľné plnenie (dovoz condition"), angličtina („subject to the same alebo výroba v Spoločenstve podľa článku 5 ods. 1 toho istého ustanovenia), avšak ešte nevznikla daňová povinnosť. Na proviso") alebo taliančina („ferma restando porozumenie fungovania všeobecného systému rámcovej smernice a najmä systému pozastavenia možno konzultovať questa condizione") tento úsudok už citované návrhy vo veci Van de Water. potvrdzujú.
I - 2040
HERMANN
55. Systematický výklad článku 3 tiež podľa ktorého členské štáty môžu zaviesť iné potvrdzuje tento prístup. Odsek 1 upresňuje, nepriame spotrebné dane na určité výrobky. ktoré výrobky podliehajú harmonizovaným spotrebným daniam, odsek 2 dovoľuje, aby z neho boli vyberané dane na špecifické účely a odsek 3 umožňuje zdanenie iných tovarov (prvý pododsek) a poskytovania služieb, či už 56. Napokon, v opakovane spomínaných sa vzťahujú alebo nie na výrobky vymeno návrhoch vo veci EKW a Wein & Co. vané v odseku 1 (druhý pododsek). Jedny aj generálny advokát Saggio vychádzal druhé dane musia byť v súlade s právom z rovnakého kritéria, aj keď len implicitne Spoločenstva a nesmú byť prekážkou vytvo (bod 52). renia vnútorného trhu, a preto dane podľa odseku 2 nielenže musia sledovať iný cieľ ako harmonizované spotrebné dane, ale musia byť aj v súlade s pravidlami upravujúcimi tieto dane alebo DPH, zatiaľ čo v prípade 57. A tak výraz „z hľadiska toho istého daní podľa odseku 3 stačí, ak nespôsobujú opatrenia [pri splnení toho istého predpo formality na vnútorných hraniciach kladu — neoficiálny preklad]" ktorý sa a odlišujú sa od spomínanej všeobecnej dane nachádza v článku 3 ods. 3 druhom pod- zo spotreby, pričom táto posledná požia odseku odkazuje výlučne na podmienku davka pripomína článok 33 šiestej smernice, obsiahnutú v prvom pododseku odseku 3.
VI — Návrh
58. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú prejudiciálnu otázku odpovedal takto:
1) Hessischer Verwaltungsgerichtshof prináleží, aby určil zdaniteľné plnenie na účely dane z nápojov mesta Frankfurt nad Mohanom na základe týchto kritérií:
I - 2041
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-491/03
a) Služby uvedené v článku 3 ods. 3 druhom pododseku smernice Rady 92/12/ EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov predstavujú plnenia odlišné od tých, ktoré nerozlučne sprevádzajú uvádzanie výrobkov na trh.
b) Kvalifikovanie určitého právneho úkonu ako „dodanie tovaru" alebo ako „poskytnutie služby" sa musí uskutočniť na základe jeho rozhodujúceho prvku, potom ako bol posúdení ako celok, bez toho, aby sa tento úkon rozkladal na jednotlivé zložky.
c) Pozornosť treba venovať skôr právnej definícii zdaniteľného plnenia než činnosti platiteľa dane.
2) Na účely článku 3 ods. 2 uvedenej smernice sa za dane na špecifické účely nepovažujú dane, ktoré majú výlučne fiškálny charakter."
59. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, výrok by mal znieť takto:
Výraz „z hľadiska toho istého opatrenia [pri splnení toho istého predpokladu — neoficiálny preklad]", ktorou sa začína článok 3 ods. 3 druhý pododsek citovanej smernice odkazuje výlučne na podmienku obsiahnutú v prvom pododseku odseku 3.
I - 2042