Súdny dvor Európskej únie·14.7.2005

C-494/03

ECLI:EU:C:2005:465

Zamieta

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62003CC0494
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO — VEC C-494/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 14. júla 2005 1

1. V danej veci boli Súdnemu dvoru polo I — Právny rámec žené Hoge Raad der Nederlanden dve otázky týkajúce sa vyrubenia dane z vkladu v súvislosti s priamym neformálnym finanč ným vkladom splateným materskou spoloč nosťou so sídlom v Spojenom kráľovstve do jej dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti A — Predmetná právna úprava Spoločenstva so sídlom v Nemecku. Otázkou vo veci samej je, či holandské daňové úrady môžu vyrubiť daň z vkladu dcérskej spoločnosti, ktorá má sídlo v Holandsku. Po prvé, vnútroštátny súd žiada výklad článku 4 ods. 2 pism. b) smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 2. Cieľom smernice 69/335 podľa jej prvého o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania odôvodnenia je podpora voľného pohybu základného imania 2. Poukazujúc na roz kapitálu. V šiestom odôvodnení je stanovené, sudok Súdneho dvora vo veci ESTAG,3 sa že na dosiahnutie tohto cieľa je inherentne, Hoge Raad osobitne pýta, či má byť dcérska že dane z navŕšeného kapitálu [dane z tvorby spoločnosť považovaná za subjekt skutočne a navyšovania základného imania — neofi zvýhodnený finančným vkladom. Svojou ciálny preklad] podniku alebo firmy na druhou otázkou žiada Hoge Raad posúdenie súčasnom trhu by sa mali platiť len raz a že v zmysle práva slobodne sa usadiť. úroveň týchto daní by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch.

3. Podľa článku 2 ods. 1 smernice „trans akcie podliehajúce kapitálovým daniam [dani z vkladu — neoficiálny preklad] budú zdaniteľné len v tých členských štátoch, na 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. území ktorých bolo umiestnené výkonné 2 — Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11, naposledy centrum manažmentu kapitálového podniku zmenené Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, [sa nachádza sídlo skutočného riadenia Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky kapitálovej spoločnosti — neoficiálny pre a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (O. v. EÚ L 236, 2003, s. 33). klad] v čase, keď sa také transakcie uskutoč 3 - Rozsudok zo 17. októbra 2002, C-339/99, Zb. s. I-8837. nili".

I-528

SENIOR ENGINEERING INVESTMENTS

4. Zdaniteľné transakcie sú stanovené (b) zvýšenie aktív kapitálového podniku v článku 4 smernice. Článok 4 ods. 1 prostredníctvom zabezpečenia služieb stanovuje v rozsahu, aký je tu relevantný: [zvýšenie obchodného majetku kapitá lovej obchodnej spoločnosti prostred níctvom plnení vykonaných — neoficiálny preklad] spoločníkom [alebo akcionárom], ktoré nespôsobuje zvýše „Nasledujúce transakcie budú podliehať nie základného imania, ale ktoré spôso kapitálovej dani [dani z vkladu — neoficiálny buje zmenu práv v podniku [v rámci preklad]: obchodnej spoločnosti — neoficiálny preklad], alebo ktorý môže zvýšiť hod notu podnikových podielov [obchod ných podielov — neoficiálny preklad] [alebo akcií];

(c) zvýšenie kapitálu kapitálového podniku príspevkom aktív ľubovoľného druhu [zvýšenie základného imania kapitálovej obchodnej spoločnosti prostredníctvom vkladu peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt akéhokoľvek druhu — neoficiálny pre 6. Článok 7 ods. 2 smernice 69/335 stano klad]; vuje:

„Členské štáty môžu alebo vyňať z kapitálovej dane [dane z vkladu — neofi ciálny preklad] všetky transakcie iné než tie, na ktoré sa vzťahuje ods. 1, alebo uvaľovať na 5. Článok 4 ods. 2 smernice stanovuje nich daň pri jednoduchej sadzbe nepresahu v rozsahu, aký je tu relevantný: júcej 1 %."

„Nasledovné transakcie môžu, do rozsahu, v ktorom boli zdanené sadzbou 1 % k 1. júlu 1984, aj naďalej podliehať kapitálovej dani B — Vnútroštátne právo [dani z vkladu — neoficiálny preklad]:

7. V Holandsku je daň z vkladu vyrubená na základe Wet op belastingen van rechtsver-

I - 529

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO — VEC C-494/03

keer (zákon o zdaňovaní legálnych transakcií; málne finančné vklady v rámci vertikálnych ďalej len „WBR"). 4Podľa článku 32 ods. 1 skupín všeobecnú politiku založenú na WBR má byť daň z vkladu vyrubená ustanovení o zamedzení tvrdosti. Ak bol v súvislosti so zvýšením základného imania finančný vklad uskutočnený materskou spo v organizačných jednotkách podnikov so ločnosťou priamo do dcérskej spoločnosti jej sídlom v Holandsku. dcérskej spoločnosti, daň z vkladu sa uložila len dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti. Táto politika sa však uplatňovala len vtedy, ak dcérska spoločnosť a dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti mali sídlo v Holandsku. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania 8. Podľa článku 34 písm. c) WBR sa pod je uvedené, že pokiaľ dcérska spoločnosť tvorbou a navýšením základného imania dcérskej spoločnosti nemala sídlo rozumie „tvorba alebo navýšenie základného v Holandsku, ale dcérska spoločnosť áno, imania, s ktorými je spojené vydávanie akcií daň z vkladu sa uložila dcérskej spoločnosti. s úplným splatením emisného kurzu, vkladov Podľa vnútroštátneho súdu politika neroz zakladateľov alebo iných podielov na základ lišovala medzi situáciami, v ktorých štát, nom imaní, z ktorých vyplýva právo na v ktorom mala dcérska spoločnosť dcérskej podiel na zisku alebo na zostatok pri zrušení spoločnosti sídlo, uložil daň z vkladu alebo likvidácii spoločnosti". z priameho neformálneho finančného vkladu dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti a v ktorých neuložil. Holandská vláda vo svojich písomných vyjadreniach tvrdí, že so zreteľom na vklady uskutočnené do dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti so sídlom 9. Článok 63 Algemene wet inzake rijksbe mimo územia Holandska neexistovala žiadna lastingen (všeobecný zákon o daniach, ďalej všeobecná politika; rozhodovalo sa z prípadu len „AWR") obsahuje všeobecné ustanovenie na prípad, či by uloženie dane z vkladu o zamedzení tvrdosti, na základe ktorého dcérskej spoločnosti mohlo viesť minister alebo štátny sekretár financií môže k neodôvodnenej tvrdosti. Uloženie dane v určitých prípadoch alebo skupinách prípa z vkladu dcérskej spoločnosti v Holandsku dov zmierniť tvrdosť zákona tam, kde pri by však nebolo považované za neodôvod p o u ž i t í d a ň o v é h o zákona došlo nenú tvrdosť, ak by dcérska spoločnosť k neprimeranej tvrdosti. dcérskej spoločnosti mala sídlo v štáte, ktorý neukladá daň z vkladu.

10. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z písomných vyjadrení holandskej vlády vyplýva, že s cieľom vyhnúť sa dvoji II — Skutkový stav a prejudiciálne otázky tému zdaneniu uplatňovali daňové orgány v rozhodnom čase so zreteľom na nefor

4 — Stb. 1970, č. 611; zákon zmenený zákonom z 13. decembra 11. Senior Engineering Investments BV 1996, Stb. 1996, č. 652. (ďalej len „SEI") je súkromnou spoločnosťou

I-530

SENIOR ENGINEERING INVESTMENTS

s ručením obmedzeným založenou podľa prejudiciálneho konania. Z uznesenia je h o l a n d s k é h o práva a majúcou sídlo zrejmé, že Hoge Raad sa pýta na vplyv v Holandsku. Všetky jej podiely vlastní rozsudku Súdneho dvora vo veci ESTAG na Senior Engineering Investment Ltd (ďalej daný prípad. V uvedenej veci, ktorá sa týkala len „materská spoločnosť"), ktorá má sídlo článku 4 ods. 1 pism. c) smernice, bolo v Spojenom kráľovstve. SEI vlastní všetky rozhodnuté, že spoločnosť podliehala dani podiely v Senior Engineering Trading Gesell z vkladu z časti vkladov, ktoré boli uskutoč schaft für Autolieferteile mbH (ďalej len nené do jej dcérskych spoločností, keďže „dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti"), bolo z okolností zrejmé, že táto spoločnosť ktorá má sídlo v Nemecku. bola skutočným zvýhodneným subjektom týchto vkladov. 5

12. Dňa 8. decembra 1997 previedla mater ská spoločnosť finančný vklad vo výške 10 071 000 DEM (alebo 11 359 000 NLG) „na účet emisného ážia" dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti. V Nemecku nebola vyrubená žiadna daň z vkladu v súvislosti s finančným vkladom prevedeným dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti.

13. Holandské daňové úrady vyrubili SEI daň z vkladu vo výške 113 490 NLG, v súvislosti s predmetným vkladom. SEI 15. Okrem toho má Hoge Raad pochybnosti vzniesla proti tejto výške n á m i e t k u o tom, či politika uplatňovaná daňovými u správcu dane povereného výkonom daňo orgánmi s cieľom oslobodiť dcérsku spoloč vej kontroly a požiadala o vrátenie sumy. nosť od dane z vkladu za predpokladu, že Táto žiadosť bola na základe rozhodnutia táto spoločnosť a dcérska spoločnosť jej správcu dane povereného výkonom daňovej dcérskej spoločnosti majú obidve sídlo kontroly zamietnutá. SEI podala proti v Holandsku, musí byť považovaná za tomuto rozhodnutiu žalobu na Gerechtshof obmedzenie slobody usadiť sa zakázanej te's-Gravenhage. Vo svojom rozsudku článkom 43 ES. Keďže Nemecko nevyrubilo z 18. januára 2001 Gerechtshof potvrdil dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti rozhodnutie správcu dane povereného výko žiadnu daň z vkladu, nie je si Hoge Raad nom daňovej kontroly. SEI sa následne proti istý, či existuje prekážka usadiť sa v inom tomuto rozsudku odvolala na Hoge Raad der členskom štáte v prípade, akým je tento, Nederlanden. v ktorom nie je súhrne uložená vyššia daň z vkladu, ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by dcérska spoločnosť a dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti mali sídlo v Holandsku.

14. Uznesením z 21. novembra 2003 Hoge Raad podal Súdnemu dvoru návrh na začatie 5 — Rozsudok ESTAG. už citovaný, body 45 aż 47.

I-531

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-494/03

16. Hoge Raad preto položil Súdnemu dvoru ako aj jej dcérskej spoločnosti — že daň nasledujúce prejudiciálne otázky: z vkladu uložená skupine je prípadne vyššia, než by bola v prípade, ak by táto spoločnosť a jej dcérska spoločnosť mali sídlo v Holandsku?"

„1. Umožňuje článok 4 ods. 2 písm. b) smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969, zmenenej a doplnenej smernicou 17. Holandská vláda, SEI a Komisia pred Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985, ložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky vyrubovať daň z vkladu spoločnosti, a predniesli vyjadrenia na pojednávaní, ktoré ktorej predmetom je neformálny sa uskutočnilo 26. mája 2005. finančný vklad splatený priamo mater skou spoločnosťou tejto spoločnosti dcérskej spoločnosti uvedenej spoloč nosti, a ak áno, aké sú relevantné okolnosti z tohto hľadiska; zvlášť je dôležité, aby táto spoločnosť bola z hospodárskeho hľadiska kvalifikovaná ako skutočný subjekt zvýhodnený týmto priamo splateným neformálnym finanč ným vkladom? III — Posúdenie

18. Svojou prvou otázkou žiada vnútroštátny súd výklad článku 4 ods. 2 pism. b) smernice 69/335. 2. Sloboda usadiť sa stanovená v článku 52 Zmluvy o ES (zmenený, teraz článok 43 ES) v spojení s článkom 58 Zmluvy o ES (zmenený, teraz článok 48 ES) zakazuje daňovej správe členského štátu uplatňo vať túto politiku, na základe ktorej nevzniká spoločnosti povinnosť zaplatiť daň z vkladu, ktorej predmetom je 19. Holandská vláda vo svojich písomných neformálny finančný vklad splatený pripomienkach tvrdí, že zvýšením vkladu priamo jej materskou spoločnosťou jej dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti, ak jej dcérska zvýšila materská spoločnosť obchodný maje spoločnosť usadená v tomto členskom tok SEI, a teda zvýšila hodnotu podielov SEI. štáte, pričom je v tomto ohľade dôležité Zvýšenie hodnoty podielov SEI bude preto — vzhľadom na to, že smernica predmetom dane z vkladu podľa článku 4 v danom prípade povoľuje, aby daň ods. 2 pism. b). Daň z vkladu môžu byť z vkladu bola uložená tejto spoločnosti, v dôsledku toho uložená dcérskej spoločnosti

I-532

SENIOR ENGINEERING INVESTMENTS

dcérskej spoločnosti, ako aj SEI. Podľa môjho názoru takisto zamietnutý. Smernica, holandskej vlády je to v súlade ktorá sa snaží podporiť voľný pohyb kapitálu, s hospodárskou realitou, keďže obidve spo vychádza zo zásady, že daň z vkladu má byť ločnosti zvýšili ich hospodársky potenciál. vyrubená len raz. Na tento účel smernica definuje v článku 4 zdaniteľné transakcie a v článku 2 určuje členský štát, v ktorom je transakcia zdaniteľná. Článok 2 výslovne uvádza, že transakcie „budú zdaniteľné" v jednom členskom štáte. Systém a účel smernice tak potvrdzuje, že ak transakcia spadá pod článok 4, a teda je predmetom dane z vkladu v jednom členskom štáte, 20. SEI a Komisia tvrdili, že stanovisko nemôže byť tá istá transakcia súčasne pred Holandska sa zakladá na nesprávnom metom dane z vkladu v inom členskom štáte. výklade smernice. Podľa nich nemôže byť daň z vkladu uložená dvakrát za tú istú transakciu. SEI v tomto zmysle zdôrazňuje, že názor Holandska znamená, že ak by v tomto reťazci existovali ďalšie spoločnosti, daň z vkladu by sa uložila každej z nich.

21. Zdá sa mi, že Holandsko v skutočnosti chápe vklad do dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti ako dve transakcie namiesto jednej. Podstata tohto chápania však spočíva v zámene medzi tým, čo predstavuje trans 23. Skutočnosť, že nemecké daňové orgány akciu, a tým, čo musí byť považované len za v skutočnosti nevyrubili v prípade danej účinok tejto transakcie. Hospodársky účinok transakcie daň z vkladu, nemá vplyv na vkladu do dcérskej spoločnosti dcérskej otázku, či daň z vkladu môže byť vyrubená spoločnosti na SEI zjavne nepredstavuje SEI. Nemecko využilo svoje možnosti, ktoré transakciu v jej samotnej podstate. sú stanovené článkom 7 ods. 2 smernice, nevyrubiť daň z vkladu v rámci svojej jurisdikcie. Skutočnosť, že členský štát využil možnosť oslobodiť transakciu od dane z vkladu, je irelevantná vo vzťahu k otázke, v ktorom členskom štáte je transakcia považovaná za zdaniteľný prípad podľa článku 2 smernice. 22. Názor, že jedna transakcia môže viesť k súbežným zdaniteľným prípadom v rôznych členských štátoch, musí byť podľa 6 — Šiesty bod odôvodnenia smernice 69/335.

I - 533

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-494/03

24. Keďže jedna transakcia nemôže pred s požiadavkou, aby daň z vkladu nebolo stavovať zdaniteľné prípady v rôznych člen možné uložiť v rôznych členských štátoch ských štátoch, otázkou, ktorá zostáva, dvakrát za tú istú transakciu. Aj keď nie je v podstate je, či daná transakcia musí byť možné použiť článok 4 prvý a druhý podľa smernice považovaná za zdaniteľný bod súčasne, nie som celkom presvedčený prípad v Nemecku alebo v Holandsku. o tom, že medzi nimi existuje jasná hierar chia.8

25. Preukázateľne, Holandsko môže mať právo vyrubiť daň z vkladu — s vylúčením Nemecka —, pokiaľ je vklad do dcérskej s p o l o č n o s t i dcérskej s p o l o č n o s t i v skutočnosti považovaný za službu poskyt nutú spoločníkom S E I . 7 Vtomto prípade bude transakcia spadať do pôsobnosti článku 27. Okrem toho boli na pojednávaní pred 4 ods. 2 pism. b) smernice a namiesto Súdnym dvorom vznesené pochybnosti dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti o tom, či na úrovni dcérskej spoločnosti bude za skutočný zvýhodnený subjekt pova dcérskej spoločnosti bolo v skutočnosti, pro žovaná SEI. Komisia je proti takémuto stredníctvom predmetného vkladu, zvýšené výkladu. Zdôrazňuje, že vklad zvýšil základné základné imanie v zmysle článku 4 ods. 1 imanie dcérskej spoločnosti dcérskej spoloč pism. c) smernice, tak ako sa domnieva nosti, a preto spadá pod článok 4 ods. 1 Komisia a vnútroštátny súd. Holandská vláda pism. c). Tvrdí, že ak transakcia spadá pod na pojednávaní tvrdila, že článok 4 ods. 1 článok 4 ods. 1 pism. c), je irelevantné, či by pism. c) sa použije9 len vtedy, ak ide mohla spadať pod článok 4 ods. 2 pism. b). o obchodné podiely. Predmetom 10 daného Komisia v skutočnosti chápe článok 4 druhý prípadu neboli obchodné podiely. Holand bod ako podriadený článku 4 prvému bodu. ská vláda je presvedčená o tom, že vklad

8 — Článok 4 ods. 1 smernice 69/335 sa týka kategórie transakcií, ktoré musia podliehať dani z vkladu, zatiaľ čo článok 4 ods. 2 sa týka kategórie transakcií, ktoré môžu podliehať dani z vkladu. Tieto dva body sa tak zjavne nevylučujú. Bez ohľadu na ich číselné poradie nič nenaznačuje tomu, že by mal mať jeden prednosť pred druhým. 9 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátkaJ.Kokott vo veci Aro Tubi Trafilerie, C-46/04, vec v konaní pred Súdnym dvorom. V bode 27 je uvedené, že 26. Nesúhlasím s názorom Komisie. Nepo- zvýšenie základného imania v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) smernice 69/335 obyčajne znamená vydanie nových obchod chybne by to vyriešilo problém, pred ktorý je ných podielov alebo zvýšenie nominálnej hodnoty existujúcich podielov. postavený Hoge Raad, a to, že je v súlade 10 — Súdnemu dvoru neboli predložené žiadne podrobnosti týkajúce sa zmluvného rámca týchto transakcií, ale Hoge Raad opisuje predmetnú transakciu ako „neformálny finančný vklad" na účet emisného ážia dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti. Z tohto opisu sa zdá, že vklad bol 7 — V tejto súvislosti odkázala holandská vláda na rozsudok vkladom do podielov, ktoré už boli úplne splatené. Inými z 13. októbra 1992, C-49/91 (Weber Haus, Zb. s. I-5207, slovami, vklad bol uskutočnený po získaní účasti a á fonds bod 11). perdu.

I-534

SENIOR ENGINEERING INVESTMENTS

nemal za následok zvýšenie základného ako je z okolností prípadu zjavné, že imania dcérskej spoločnosti dcérskej spoloč skutočným zvýhodneným subjektom je iná nosti, ale že zvýšil jej obchodný majetok spoločnosť, môže byť daň z vkladu vyrubená v zmysle článku 4 ods. 2 pism. b). neskôr menovanej spoločnosti. 11 Za takýchto okolností je však potrebné zistiť, či je vklad uskutočnený z dôvodu výmeny za akcie, 12 poukážky na dividendy, 1 3 alebo iné práva v kapitálovej obchodnej spoločnosti. Len v prípade, že je vklad uskutočnený za protiplnenie, je možné dospieť k záveru, že priamy zvýhodnený subjekt nie je skutočným 28. Podľa môjho názoru výsledok diskusie zvýhodneným subjektom. Okolnosti musia o tom, či transakcia mala za následok preukázať, že vklad, ktorý bol uskutočnený zvýšenie základného imania dcérskej spoloč do kapitálovej obchodnej spoločnosti nosti dcérskej spoločnosti v zmysle článku 4 (priamy zvýhodnený subjekt), bol nevyh ods. 1 pism. c), alebo mala za následok nutný pre získanie práv v inej kapitálovej zvýšenie obchodného majetku v zmysle obchodnej spoločnosti (skutočný zvýhod článku 4 ods. 1 pism. b), nemá vplyv na nený subjekt). Ak vklad nebol uskutočnený odpoveď na otázku položenú Hoge Raad. za protiplnenie, určenie skutočného zvýhod neného subjektu nemôže slúžiť svojmu účelu a musí byť použité všeobecné pravidlo.

29. Hoge Raad vo svojej prvej otázke odka zuje predovšetkým na rozsudok Súdneho dvora vo veci ESTAG. Názor, že daň z vkladu by mohla byť vyrubená SEI, by musel byť založený na tvrdení, že existuje analógia medzi daným prípadom a vecou ESTAG, v tom rozsahu, že SEI musí byť považovaná za skutočný zvýhodnený subjekt namiesto 31. SEI môže byť teda určená ako skutočný dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti. zvýhodnený subjekt len vtedy, ak vklad do Toto tvrdenie však musí byť zamietnuté. dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti bol uskutočnený ako protiplnenie výmenou za práva v SEI. je tomu tak bez ohľadu na to, či na úrovni dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti mal vklad za následok zvýšenie základného imania v zmysle článku 4 ods. 1 pism. c) alebo mal za následok zvýšenie

30. Podľa všeobecného pravidla daň z vkladu musí byť uložená spoločnosti, ktorá je 11 — Pozri rozsudok ESTAG, už citovaný, bod 47. skutočným zvýhodneným subjektom vkladu 12 — Ako vo veci ESTAG. — v tomto prípade dcérskej spoločnosti 13 - Ako v rozsudkoch zo 17. októbra 2002, Develop, C-71/00, Zb. s. I-8877, a zo 17. októbra 2002, Solida a Tech, C-138/00, dcérskej spoločnosti. Na základe výnimky, Zb. s. I-8905.

I - 535

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO - VEC C-494/03

obchodného majetku v zmysle článku 4 všeobecným pravidlom dcérska spoločnosť ods. 1 písm. b) smernice. dcérskej spoločnosti považovaná za zvýhod nený subjekt z vkladu na účely vyrubenia dane z vkladu.

33. Na základe týchto skutočností je 32. Hoci vklad materskej spoločnosti do potrebné dospieť k záveru, že predmetná dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti transakcia predstavuje zdaniteľný prípad zvýšil obchodný majetok SEI, nebol uskutoč v Nemecku. Holandsko nie je v postavení nený ako protiplnenie za práva v SEI. vyrubiť daň z vkladu, a preto nie je potrebné V dôsledku toho musí byť v súlade so odpovedať na druhú otázku.

IV - Návrh

34. Som preto toho názoru, že Súdny dvor by mal rozhodnúť, že:

Článok 4 ods. 2 písm. b) smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985, nepovoľuje vyrubiť daň z vkladu spoločnosti v zmysle priameho vkladu, akým je vklad vo veci samej, uskutočnený materskou spoločnosťou tejto spoločnosti do dcérskej spoločnosti tejto spoločnosti, ktorá má sídlo skutočného riadenia v inom členskom štáte.

I-536