C-495/03

1. Colný kódex I - 8158

2. Vykonávacie nariadenie I - 8159

III — Skutkový stav a konanie I - 8160

IV — Odpovede na prejudiciálne otázky I - 8163

A — Prvá otázka I - 8163

1. Zhrnutie tvrdení dotknutých účastníkov I - 8163

i) Všeobecné pripomienky k rozsudku vo veci Cilflt I - 8173

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

I - 8154

INTERMODAL TRANSPORTS

ii) Po veci Cilfit? I - 8180 iii) Osobitné charakteristiky tohto prípadu — existuje automatická povinnosť podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke? I - 8182 iv) Existuje povinnosť podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke na základe zásady rovnosti zaobchádzania? I - 8185 v) Závery vyplývajúce pre túto vec z rozsudku vo veci Cilfit I - 8186 B — Druhá otázka I - 8187 1. Podstatné tvrdenia účastníkov konania I - 8187 2. Posúdenie I - 8187 V — Návrh I - 8189

I — Úvod 2. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či také vozidlá, ako sú vozidlá, o ktoré ide v spore vo veci samej, musia byť zaradené pod položku 8709 KN obsiahnutú v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku 2, zme­ neného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2261/98 z 26. októbra 1998 3 .

A — Nomenklatúrne zaradenie v kombino­ vanej nomenklatúre

7. Položka 8701 KN odkazuje na „Traktory a ťahače (iné ako traktory položky 8709)"; zahŕňa okrem iného tieto podpoložky: 4. Na colné a štatistické účely podliehajú výrobky v Spoločenstve nomenklatúrnemu zaradeniu podľa KN, zavedenému nariade­ ním č. 2658/87, ktoré je zasa založené na medzinárodnom harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru4 (ďalej len „HS"). 8701 20 — Cestné návesové ťahače:

5. Kapitola 87 prílohy I KN, ktorá je relevantná pre túto vec, sa týka „vozidfiel] — 8701 20 10 - nové

4 — Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru založený na medzinárodnom dohovore zo 14. júna 1983, ktorý bol Spoločenstvom schválený rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987, ktoré sa týka uzavretia Medzinárodného dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a Číselného označovania tovaru a protokolu o jeho zmene a doplnkoch (Ú. v. ES L 198,1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288). — 8701 20 90 - použité

I - 8156

INTERMODAL TRANSPORTS

I - 8157

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

B — Záväzná informácia o nomenklatúrnom 5. .rozhodnutím' akýkoľvek správny akt zaradení tovaru vydaný colným orgánom, týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na jednu alebo viacej 10. Vydávanie „záväznej informácie určitých alebo určiteľných osôb; tento o nomenklatúrnom zaradení tovaru" vnútro­ výraz sa okrem iného vzťahuje aj na štátnymi colnými orgánmi je upravené záväzné informácie v zmysle článku 12; nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva 5, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parla­ mentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 6 (ďalej len „colný kódex") a nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 7 zavádzajúcim ustanovenia pre vykonávanie 12. Článok 12 ods. 1 až 5 colného kódexu colného kódexu (ďalej len „vykonávacie okrem iného stanovuje: nariadenie"), zmeneným a doplneným naria­ dením Komisie (ES) č. 12/97 z 18. decembra 1996 8 .

„1. Colné úrady vydajú záväznú informáciu o nomenklatúrnom zaradení tovaru 1. Colný kódex alebo záväznú informáciu o pôvode tovaru na písomnú žiadosť, konaj úc v súlade s postupom výboru.

11. Článok 4 colného kódexu stanovuje okrem iného toto:

2. Záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení alebo záväzná informácia „Na účely tohto kódexu sa rozumie...: o pôvode sú pre colné úrady záväzné len vo vzťahu k držiteľovi týchto infor­ mácií, čo sa týka nomenklatúrneho 5 — Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307. zaradenia alebo určenia pôvodu tovaru. 6 — Nariadenie meniace a dopĺňajúce nariadenie (EHS) č. 2913/92 ustanovujúce Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1: Mim. vyd. 02/008, s. 179). 7 — Nariadenie zavádzajúce ustanovenia pre vykonávanie nariade­ nia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1,-. Mim. vyd. 02/006, s. 3). 8 — Nariadenie meniace a dopĺňajúce nariadenie (EHS) č. 2454/93 zavádzajúce ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva (U. v. ES L 9,1997, s. 1,- Mim. vyd. 02/008, s. 3).

ii) ak už nie je v súlade s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených 2. Vykonávacie nariadenie v článku 20 ods. 6:

— na ú r o v n i s p o l o č e n s t v a , z dôvodu zmeny a doplnenia 13. Hlava II vykonávacieho nariadenia obsa­ vysvetľujúcich poznámok ku huje súbor ustanovení konkretizujúcich kombinovanej nomenklatúre právny účinok záväznej informácie alebo na základe rozsudku Súd­ o nomenklatúrnom zaradení tovaru neho dvora Európskych spolo­ a postup, ktorý treba vo vzťahu k takej čenstiev, ... informácii uplatniť.

I - 8159

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

14. Článok 9 ods. 1 upravuje prípady vtedy, ak sa colné orgány uistia, že pred­ nezrovnalostí v záväzných informáciách: metný tovar zodpovedá vo všetkých ohľa­ doch tovaru opísanému v predloženej infor­ mácii.

„Ak existujú rozdielne záväzné informácie: 16. Napokon článok 11 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru poskyt­ nuté colnými orgánmi členského štátu od 1. januára 1991 sa stanú záväznými pre príslušné orgány všetkých členských štátov za rovnakých podmienok. — Komisia, na základe vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie predstaviteľa aké­ hokoľvek členského štátu, zaradí tento bod do programu výboru počas diskusie na stretnutí konanom v nasledujúcom mesiaci, prípadne na ďalšom stretnutí, III — Skutkový stav a konanie

19. V brožúre predloženej spoločnosťou 22. Spoločnosť Intermodal podala proti uve­ Intermodal je predmetné vozidlo opísané denému rozhodnutiu žalobu na Gerechtshof takto: „Magnum ET-120 s pohonom zadných te Amsterdam (ďalej len „Gerechtshof). kolies bol osobitne navrhnutý pre manipulá­ ciu s návesmi v distribučných centrách a veľkoobchodných skladoch. Mimoriadne nízky podvozok mu tiež umožňuje manipu­ lovať s takzvanými Mega alebo Jumbo návesmi. S jeho malým polomerom otáčania (najlepším na trhu) sa stáva dokonca aj 23. V konaní pred Gerechtshof sa spoloč­ manipulácia s návesmi s najväčšími prevismi nosť Intermodal oprela o záväznú informáciu mimoriadne jednoduchou." o nomenklatúrnom zaradení tovaru vydanú fínskymi colnými orgánmi 14. mája 1996 tretej osobe, spoločnosti Sisu Terminal Systems Oy, Tampere (Fínsko), ktorá zaradila vozidlá označené ako „Sisu-Terminaaltrak- tori" pod položku 8709 KN. Podľa spoloč­ nosti Intermodal sú tieto vozidlá prinajmen­ šom podobné vozidlám, na ktoré podala 20. Vnútroštátny súd je názoru, že roz­ colné vyhlásenie. Je nesporné, že uvedená lišovacou charakteristikou predmetného informácia o nomenklatúrnom zaradení vozidla je jeho osobitná funkcia v tom tovaru bola stále platná v čase, keď podala zmysle, že bolo navrhnuté a určené na to, spoločnosť Intermodal na vozidlá colné aby mohlo účinne premiestňovať návesy na vyhlásenie. krátke vzdialenosti v priemyselných priesto­ roch a vnútri priemyselných budov. Toto vozidlo ako také nebolo navrhnuté alebo určené na prepravu tovarov.

24. Gerechtshof však poukazujúc na ustá­ lenú judikatúru Súdneho dvora vzťahujúcu sa na rozhodujúce kritériá na zaraďovanie tovaru na colné účely pod KN potvrdil nomenklatúrne zaradenie holandským col­ 21. Colné orgány, ktoré skontrolovali vyhlá­ ným orgánom predmetných vozidiel pod senie, dospeli k záveru, že vozidlá by mali byť podpoložku 8701 20 10 KN. Gerechtshof nomenklatúrne zaradené nie pod podpo- svoje rozhodnutie založil na úvahe, že ložku 8709 11 90 KN, ako to predpokladal nomenklatúrne zaradenie pod položku 8709

29. Ďalej sa vnútroštátny súd pýta, či polo­ žku 8709 treba vykladať reštriktívne s tým 27. V návrhu na začatie konania o prejudi­ výsledkom, že vozidlá, o ktoré tu ide, ciálnej otázke vnútroštátny súd uviedol, že nemôžu byť pod ňu nomenklatúrne zara­ nemôže byť žiadnej rozumnej pochybnosti dené, pretože nie sú vozidlami, ktoré nezá­ o tom, že, podľa ustanovení práva Spoločen­ visle prepravujú tovar, a nie sú ťahačmi stva iba držiteľ záväznej informácie používanými na ťahanie vozíkov s batoži­ o nomenklatúrnom zaradení tovaru z nej nami ani podobnými vozidlami, alebo či je môže odvodzovať práva týkajúce sa nomen­ predsa len možné nomenklatúrne zaradenie klatúrneho zaradenia výrobkov, pre ktoré pod uvedenú položku, keďže — podľa názoru

I - 8162

INTERMODAL TRANSPORTS

vnútroštátneho súdu — vysvetlivky HS IV — Odpovede na prejudiciálne otázky umožňujú širší výklad, pretože uvádzajú, že položka sa vzťahuje na ťahače, ktoré samo­ statne neprepravujú tovar, ale sú používané na ťahanie alebo postrkovanie iných vozidiel nie len na železničných staniciach, ale tiež na nábrežiach prístavov a v skladoch atď. A — Prvá otázka

urobiť medzi súdmi, ktorých rozhodnutia výrobku. Za okolností, na ktoré vnútroštátny možno napadnúť opravnými prostriedkami, súd poukazuje, vychádza vnútroštátny súd ktoré v zásade môžu podať návrh na začatie z predpokladu, že informácia o nomenkla­ konania o prejudiciálnej otázke, a súdmi, túrnom zaradení tovaru bezpochyby nie je ktorých rozhodnutia nemožno napadnúť v súlade s KN a že teda neexistuje žiadna opravnými prostriedkami, ktoré sú v zásade povinnosť v tomto prípade podávať návrh na povinné podať návrh na začatie konania začatie konania o prejudiciálnej otázke. o prejudiciálnej otázke.

34. Komisia preskúmava právnu povahu záväznej informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru s ohľadom na vykonávacie nariadenie a zastáva názor, že záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení 36. Rakúska vláda tiež tvrdí, že na prvú tovaru nie je právnym aktom Spoločenstva, otázku treba odpovedať záporne. Tento ktorý v súlade s pravidlom vo veci Foto- názor odôvodňuje hlavne poukázaním na Frost 9zakladá povinnosť podať návrh na oddelenie výkonnej a súdnej moci, ktoré začatie konania o prejudiciálnej otázke aj pre znamená, že súd nemôže byť viazaný roz­ súdy, ktorých rozhodnutia možno napadnúť hodnutím colného orgánu, keď rozhoduje opravnými prostriedkami. o tej istej veci. Ďalej tvrdí, že jednotný výklad KN je tiež zabezpečený možnosťami zrušenia stanovenými v colnom kódexe.

38. Napokon Intermodal odôvodňuje povin­ práva, ktoré právo Spoločenstva priznáva nosť podať návrh na začatie konania priamo jednotlivcom . o prejudiciálnej otázke opierajúc sa o prvú zarážku článku 12 ods. 5 pism. a) bodu ii) colného kódexu, podľa ktorého záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru stráca platnosť vtedy, keď už nie je v súlade s výkladom KN z dôvodu rozsudku Súdneho dvora. Podľa jeho názoru uvedené 40. Prostredníctvom konania o prejudiciál­ ustanovenie v spojení so zásadou rovnakého nej otázke upraveného v článku 234 ES zaobchádzania by naznačovalo, že výnimky týkajúceho sa výkladu alebo platnosti usta­ z povinnosti podať návrh na začatie konania novenia práva Spoločenstva vytvorila Zmluva o prejudiciálnej otázke zavedené v rozsudku systém spolupráce medzi vnútroštátnymi vo veci Cilfit nie sú použiteľné. súdmi — ako súdmi zodpovednými za uplatňovanie práva Spoločenstva — a Súdnym dvorom, ktorého účelom je zabezpečovať správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Spoločenstva vo všetkých členských štátoch 13.

2. Právne posúdenie

I - 8165

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

I - 8166

INTERMODAL TRANSPORTS

45. Vnútroštátne súdy však môžu posudzo­ prestane uplatňovať, a to iba za určitých vať platnosť aktu Spoločenstva, a ak je to okolností. Aby to mohol urobiť, musí byť vhodné, dospieť k záveru, že opatrenie je Súdnemu dvoru položená prejudiciálna 19 v celom rozsahu platné . Také vyhlásenie otázka týkajúca sa platnosti dotknutého aktu 21 o platnosti totiž nenarušuje jednotné uplat­ Spoločenstva . „Iba možnosť zistenia ňovanie právneho poriadku Spoločenstva neplatnosti, čo je záležitosť vyhradená Súd­ samotného alebo základnú požiadavku práv­ nemu dvoru, môže odôvodniť vydanie pred­ nej istoty. bežného opatrenia" 2 2 .

47. Toto je zrejmé v neposlednom rade z článkov 10 ES a 249 ES, rovnako ako aj, 21 — Rozsudky z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmar- vo všeobecnosti, z horeuvedenej povinnosti schen a Zuckerfabrik Soest, C-143/98 a C-92/89, Zb. s. I-415, vnútroštátnych súdov uplatňovať a zabezpe­ bod 33; z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchlhandclsgcsell- scliaft a i.,C-465/93, Zb. s. I-3761, bod 30, a zo 17. júla 1997, čovať úplné dodržiavanie práva Spoločen­ Krüger, C-334/95, Zb. s. I-4517, bod 44. stva 20 . Podľa judikatúry Súdneho dvora, 22 — Rozsudok Zuckerfabrik Süderditlimarschen a Zuckerfabrik Soest, už citovaný v predchádzajúcej poznámke pod čiarou, pokiaľ má vnútroštátny súd vážne pochyb­ bod 23. nosti o platnosti aktu Spoločenstva, má 23 — Otázka ešte Súdnym dvorom nezodpovedaná, či, a ak áno, v akom rozsahu môže byť pravidlo vo veci Cilfìt za niektorých právomoc odložiť vymáhanie vnútroštátnych okolností tiež uplatnene na otázky týkajúce sa platnosti, je opatrení prijatých na vykonanie uvedeného predmetom veci Gaston Schul Douane-Expediteur (C-461/03), v súčasnosti prejednávanej pred Súdnym dvorom aktu alebo vydať predbežné opatrenie, (Ú. v. EU C 7, 2004, s. 24). V uvedenom konaní o prejudiciálnej otázke sa College van Beroep voor het v dôsledku ktorého sa uvedený akt dočasne bedrijfsleven (Holandský správny súd pre obchod a priemysel) pýta, či sa súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, môže zdržať uplatňova­ nia ustanovení nariadenia (Spoločenstva) bez toho, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti uvedených ustanovení vtedy, keď Súdny dvor 19 — Tamže, bod 14. rozhodol, že analogické ustanovenia iného, porovnateľného 20 — Pozri bod 39 vyššie. nariadenia sú neplatné.

49. Čo sa týka prvej otázky, z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke nie je bez­ prostredne jasné, či má vnútroštátny súd na mysli konanie vedené pred Gerechtshof te Amsterdam — súdom nižšieho stupňa — alebo kasačné konanie vedené pred Hoge 51. Napokon uznesenie vnútroštátneho Raad samotným — súdom, ktorého roz­ súdu a k nemu pripojené dokumenty obsa­ hodnutia nemožno napadnúť opravnými hujú odkazy na pravidlo vo veci Foto-Frost prostriedkami; inými slovami, nie je jasné, a pravidlo vo veci Cilfit a v tomto ohľade je na aký typ vnútroštátneho súdu sa táto jasné, že existuje neistota pri procesnopráv- otázka má podľa súdu vzťahovať. nom zaradení konania, na ktoré sa vzťahujú kritériá vyvinuté v každom z uvedených rozsudkov. Teda Gerechtshof (treba pozna­ menať, že ide o súd, ktorého rozhodnutia možno napadnúť opravnými prostriedkami) — ako uvádza uznesenie vnútroštátneho 50. V uznesení vnútroštátneho súdu súdu — sa zdržal podania návrhu na začatie a v otázke odkazuje Hoge Raad bez roz­ konania o prejudiciálnej otázke z toho lišovania na „vnútroštátny súd". V kasačnom dôvodu, že neexistovala žiadna pochybnosť konaní má však rozhodnúť o žalobnom o tom, ako treba KN vykladať — inými dôvode vznesenom spoločnosťou Intermodal slovami, vo svetle pravidla vo veci Cilfit. proti rozsudku Gerechtshof v tom zmysle, že uvedený súd sa nemal odchýliť od napadnu­ tej informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru bez toho, aby podal Súdnemu dvoru návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, čo by poukazovalo viac smerom k potrebe objasnenia povinnosti podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke spočívajúcej na súdoch, ktorých rozhodnutia 52. Poznámky vnútroštátneho súdu možno napadnúť opravnými prostriedkami. o potrebe zabezpečiť správny a jednotný Advocaat-Generaal (generálny advokát pôso­ výklad KN a poukazovanie na „otázky biaci pri Hoge Raad) však vo svojich výkladu" v prejudiciálnej otázke obdobne návrhoch, ktoré sú pripojené k uzneseniu nasvedčujú tomu, že situácia, o ktorú tu vnútroštátneho súdu, posudzuje opravné ide, je podobná situácii vo veci Cilfit a, prostriedky a možnosti dostupné vo všeo­ následne, že vnútroštátny súd vzťahuje becnosti v systéme informácií o nomenkla­ otázku na seba; v tomto ohľade stojí za to túrnom zaradení tovaru na účely vylúčenia poznamenať, že — ako to môže naznačovať nerovnakého zaobchádzania vyplývajúceho druhá otázka — sa nevyhnutne nezdá, že by z odchylných colných informácií vnútroštátny súd zdieľal presvedčenie o nomenklatúrnom zaradení tovaru, čo Gerechtshof týkajúce sa výkladu KN.

55. Vo svetle povinností vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke načrtnutej vyššie je preto nevyhnutné, aby sa odpovedalo na 58. Napokon ako „tertium" sa spoločnosť prvú otázku, najskôr preskúmať, či vnútro­ Intermodal dovolávala zásady rovnosti štátny súd môže vydať rozhodnutie, ktoré sa v spojení, ak je to vhodné, s článkom 12 odchyľuje od informácie o nomenklatúrnom ods. 5 písm, a) bodom ii) colného kódexu ako zaradení tovaru vydanej colným orgánom opodstatnenia povinnosti podať návrh na iného členského štátu tretej osobe týkajúcej začatie konania o prejudiciálnej otázke. sa podobného výrobku bez toho, aby podal Súdnemu dvoru návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, alebo, subsidíame, či existuje povinnosť — uplatniteľná tiež na 24 — V tejlo veci neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho dvora s rovnakými okolnosťami vzťahujúce sa na colné zaradenie vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutia podľa KN, ktoré by v súlade s rozsudkom vo veci Da Costa umožnilo priznať výnimku z povinnosti súdu, ktorého možno napadnúť opravnými prostriedkami, rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, položiť Súdnemu dvoru pred súdom nastolenú prejudiciálnu — podať návrh na začatie konania otázku týkajúcu sa výkladu KN. Pozri bod '14 vyššie o prejudiciálnej otázke v súlade s pravidlom a rozsudky vo veci Da Costa, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, a Parfums Christian Dior, už citovaný v poznámke vo veci Foto-Frost. pod čiarou 14, bod 29.

I - 8169

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

60. Čo sa týka otázky, či je možné v tejto veci použiť pravidlo vo veci Foto-Frost, treba predovšetkým poukázať na to, že už len vo 62. Po druhé treba zdôrazniť, že povinnosť svetle pôsobnosti záväznej informácie podľa pravidla vo veci Foto-Frost predložiť o nomenklatúrnom zaradení sa táto vec sa otázku týkajúcu sa platnosti Súdnemu dvoru netýka situácie, v ktorej by vnútroštátny súd je obmedzená na akty inštitúcií Spoločenstva. mohol mať v súlade s uvedeným pravidlom povinnosť položiť prejudiciálnu otázku Súd­ nemu dvoru. Totiž dokonca, ak sa aj pred­

25 — Pozri článok 4 ods. 5 a článok 12 ods. 1 Colného kódexu. 26 — Rozsudok z 29. januára 1998, Lopex Export, C-315/96, 63. Tak z článku 234 prvého odseku písm. b) Zb. s. I-317, bod 19. ES, ako aj z článku 230 prvého odseku ES je

I - 8170

INTERMODAL TRANSPORTS

66. Na druhej strane záväzná informácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru je aktom vnútroštátneho colného orgánu, a preto nie je, ako Komisia správne uviedla, aktom Spoločenstva, ktorého zákonnosť má Súdny dvor právomoc preskúmavať. Skutočnosť, že uvedený akt je založený na práve Spoločen­ 64. V súlade s tým spočíva právomoc roz­ stva — formálne na colnom kódexe hodnúť o platnosti aktov inštitúcií Spoločen­ stva výlučne na Súdnom dvore, zatiaľ čo preskúmavanie opatrení vydaných vnútro­ 28 — Pozri okrem iného rozsudky z 25. októbra 1972, Haegeman/ Komisia, 96/71, Zb. s. 1005, body 9 o?. 13, a z 21. marca 2000, Greenpeace France a i., C-6/99, Zb. s. I-1651, bod 53. 29 — Rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/B8 a C-197/89, Zb. s. I-3763. 27 — Pozri rozsudok Foto-Frost, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 16, rovnako ako aj rozsudky z 23. apríla 1986, 30 — Pozri tiež napríklad rozsudky zo 17. júla 1997, Giloy, Les Verts/Európsky parlament, 294/83, Zb. s. 1339, bod 23; C-130/95, Zb. s. I-42/91, a zo 7. januára 2003, BIAO, z 25. júla 2002, Unión de pequeños Agricultures/Rada, C-306/99, Zb. s. I-1, najmä body 87 a nasl. C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40, a z1.aprila 2001, Jégo- 31 — Pozri v tomto ohrade rozsudok Dzodzi, už citovaný Quorc, C-263/02, Zb. s. I-3425, bod 30. v poznámke pod čiarou 29, bod 42.

I - 8171

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

I - 8172

INTERMODAL TRANSPORTS

71. V tejto veci však nie je spochybňovaná núť opravnými prostriedkami v zmysle platnosť KN, colného kódexu ani vykonáva­ článku 234 tretieho odseku ES z povinnosti cieho nariadenia. podať n á v r h na z a č a t i e k o n a n i a o prejudiciálnej otázke nie len vtedy, keď otázka práva Spoločenstva nastolená vo veci nie je podstatná pre rozhodnutie, ale tiež vtedy, keď bolo predmetné ustanovenie 72. Vzhľadom na hore uvedené preto treba Spoločenstva už vyložené Súdnym dvorom dospieť k záveru, že vo svetle pravidla vo veci v ktoromkoľvek type konania (tzv. „acte Foto-Frost vnútroštátny súd môže vydať éclairé"), alebo vtedy, keď je správne uplat­ rozhodnutie, ktoré sa odchyľuje od informá­ nenie práva Spoločenstva tak zrejmé, že cie o nomenklatúrnom zaradení tovaru neponecháva žiaden priestor na akúkoľvek vydanej tretej osobe colným orgánom iného rozumnú pochybnosť (tzv. „acte clair"). členského štátu týkajúcej sa podobného výrobku, bez toho, aby podal Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania. V rozsahu, v akom sa vzťahuje na súd, ktorého rozhodnutia možno napadnúť opravnými prostriedkami, preto treba na prvú otázku odpovedať záporne. 75. Na zodpovedanie otázky, ktorá nás tu zaujíma, teda či v takej situácii, ako je situácia v pozadí tohto konania, ktorá je predovšetkým charakterizovaná rozdielno­ sťou vo výklade medzi vnútroštátnym súdom jedného členského štátu a vnútroštátnym orgánom iného členského štátu, možno c) Má súd, ktorého rozhodnutia nemožno predpokladať, že ide o „acte claiŕ v zmysle napadnúť opravnými prostriedkami, podať rozsudku vo veci Cilfit, je predovšetkým návrh na začatie konania o prejudiciálnej nevyhnutné uviesť určité pripomienky otázke vo svetle rozsudku vo veci Cilfit? k skutkovým a právnym okolnostiam uvede­ ného rozsudku a tam uvedeným kritériám.

Cassazione (Najvyšší kasačný súd), čo je súd, 79. Vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť nemožno napadnúť opravnými prostried­ opravnými prostriedkami, talianske minister­ kami, však môže predpokladať, že neexistuje stvo zdravotníctva tvrdilo, že odpoveď na „žiadna pochybnosť", alebo inými slovami, že otázku nastolenú v uvedenom konaní, ktorá existuje „určitosť" pri správnom uplatňovaní sa týkala výkladu nariadenia Spoločenstva, práva Spoločenstva iba vtedy, „keď je pre­ bola tak jasná, že vylučovala možnosť exi­ svedčený, že záležitosť je rovnako jasná stencie akejkoľvek pochybnosti o výklade, súdom iných členských štátov a Súdnemu a preto neexistuje povinnosť podať návrh na dvoru" 36. začatie konania o prejudiciálnej otázke. Za uvedených skutkových a právnych okolností sa Corte Suprema di Cassazione pýtal, či, a ak áno, v rámci akých hraníc, je povinnosť podať návrh na začatie konania o prejudi­ ciálnej otázke podľa článku 234 tretieho 80. Okrem toho otázka, či podmienky, ktoré odseku ES podmienená existenciou „rozum­ treba splniť na to, aby neexistovala povinnosť nej pochybnosti o výklade" 34. podať návrh na začatie konania o prejudi­ ciálnej otázke, sú splnené, musí byť posu­ dzovaná „na základe charakteristických čŕt práva Spoločenstva a osobitných ťažkostí, ktoré spôsobuje jeho výklad" 3 7 .

77. Vo svojom rozsudku Súdny dvor v zásade prijal uvedenú výnimku z povin­ 81. V tomto ohľade Súdny dvor zdôraznil tri nosti podať návrh na začatie konania charakteristiky práva Spoločenstva a jeho o prejudiciálnej otázke, hoci ako na to výkladu, ktoré treba vziať do úvahy 38. Komisia správne poukazuje v tejto veci, za obmedzujúcich podmienok.

85. Predovšetkým sa zdá, že skutočnosť, že Súdny dvor sa vyhýba pojmu „výklad" a namiesto toho odkazuje na „správne uplatňovanie" práva Spoločenstva v rozhodujúcej pasáži rozsudku41, je akcep­ tovaním doktríny „acte claiŕ prinajmenšom v rozsahu, v akom je doktrína založená na myšlienke, že jasné ustanovenie nevyžaduje 83. Presný význam rozsudku vo veci Cilfit výklad („in claris non fit interpretatio"), a v ňom uvedených kritérií bol vždy pred­ a preto ho možno uplatniť bez toho, aby metom rozdielnych interpretácií siahajúcich bolo vykladané 4 2 . od názoru, že v uvedenom rozsudku Súdny dvor prijal doktrínu „acte clair" bežnú najmä vo francúzskom právnom systéme, až po názor, že uvedenú doktrínu zamietol a v skutočnosti ju použil ako „taktický ťah", aby prakticky obmedzil na nulu oprávnenie voľnej úvahy vnútroštátnych súdov, ktorých 86. Otázkou je však to, či na základe rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými 39 uvedeného pravidla mal Súdny dvor vo prostriedkami . svojom rozsudku vo veci Cilfit na mysli iba uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva v súlade s tradičným rozdelením funkcií medzi Súdny dvor a vnútroštátne súdy 43 alebo či vnútroštátnym súdom priznal prá-

I - 8175

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

vomoc — hoci v obmedzenom rozsahu — 88. Uplatňovanie ustanovenia je preto rozhodovať o otázkach výkladu 44. v konečnom dôsledku priamo spojené s jeho výkladom a odkazy Súdneho dvora v jeho rozsudku vo veci Cilfit na „správne uplatňovanie" treba vždy v tomto kontexte chápať tak, že znamenajú „správny výklad", z ktorého sa rodí správne uplatňovanie. Napokon rozsudok vo veci Cilfit sa osobitne zaoberá rozsahom povinnosti podať návrh na začatie konania o prejudicíálnej otázke podľa článku 234 tretieho odseku ES vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkladu práva Spoločenstva 46.

90. Zároveň však Súdny dvor vyvinul veľké 44 — Táto rozporuplnosť bola už jasne viditeľná v tvrdeniach úsilie, aby obmedzil oprávnenie voľnej úvahy účastníkov konania vo veci Cilfit. Na jednej strane sa tvrdilo, vykonávané vnútroštátnymi súdmi — že ustanovenia, ktoré sú celkom nedvojzmyselné alebo jednoznačné nevyžadujú výklad alebo nebudú nastoľovať z hľadiska cieľa zabezpečiť jednotný výklad žiadnu „otázku výkladu", a preto sa na ne nevzťahuje povinnosť podať návrh na začatie konania o prejudicíálnej a uplatňovanie práva Spoločenstva sledova­ otázke podla článku 234 tretieho odseku ES. Na druhej strane ného prostredníctvom povinnosti podať sa uznávalo, že hoci dokonca aj nedvojzmyselné ustanovenia vyžadujú určitý výklad, povinnosť podať návrh na začatie návrh na začatie konania o prejudicíálnej konania o prejudicíálnej otázke sa vzťahuje iba na ustanove­ nia, ktorých výklad je pochybný, alebo nastoľuje „skutočné otázke upravenej v článku 234 treťom odseku a ozajstné problémy": pozri tiež bod 78 vyššie a tvrdenia účastníkov konania vo veci Cilfit (už citovaná v poznámke pod čiarou 10), Zb. s. 3420 a nasl. 45 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci Cilfit a i. (už citované v poznámke pod čiarou 42), bod 4; 46 — Pozri bod 78 vyššie a rozsudok vo veci Cilfit, už citovaný pozri tiež Pescatore: „Interpretation of Community Law and v poznámke pod čiarou 10, body 2 a 3. the Doctrine of ,Acte Clair'" in: Legal Problems of an 47 — Rozsudok Cilfit, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod Enlarged European Community, 1972, 27 (s. 41 a 43 a nasi.). 16.

94. V konečnom dôsledku sa vnútroštátny 92. Cieľom požiadavky, podľa ktorej si môže súd môže oprieť iba o svoj vlastný úsudok; byť vnútroštátny súd istý odpoveďou na vnútroštátny súd — zjavne — v skutočnosti otázku nastolenú pred ním iba vtedy, keď je nemôže presvedčiť sám seba, že rozhodnutie presvedčený o tom, že záležitosť by bola o otázke výkladu, ktoré bolo pred ním rovnako jasná súdom iných členských štátov nastolené, „je rovnako jasné súdom iných a Súdnemu dvoru, a požiadavky, že treba členských štátov a Súdnemu dvoru". vziať do úvahy charakteristické črty práva Spoločenstva a konkrétne ťažkosti, ktoré sú spôsobené s jeho výkladom, je prepožičať určitú objektívnosť hraniciam oprávnenia voľnej úvahy, ktoré požívajú vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutia nemožno napad­ núť opravnými prostriedkami. Vnútroštátny 95. Ďalej sa vynára tiež otázka, ktoré súdy súd preto musí po prvé považovať význam musí vnútroštátny súd brať na zreteľ — ustanovenia práva Spoločenstva za nedvojz- všetky súdy vo všetkých členských štátoch, myselný nie len zo svojej vlastnej perspektívy iba súdy, ktorých rozhodnutia nemožno a po druhé musí dospieť k zisteniu toho, či napadnúť opravnými prostriedkami, rovno­ výklad ustanovenia je mimo akejkoľvek roz­ cenné súdy v príslušnom odbore, atď. — umnej pochybnosti tak z hľadiska ich vlast­

49 — Pozri Bebr, už, citované v poznámke pod ciaron 39, s. 469. 48 — Ku kontextu rozsudku vo veci Cilfit pozri tiež. napríklad 50 — Pozri bod 9 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát poznámky generálneho advokáta Tizzano v jeho návrhoch vo Capotorti vo veci Cilfit a i., už citované v poznámke pod veci Lyckeskog (už citované v poznámke pod čiarou 14), čiarou 42; pozri tiež Pescatore, už citované v poznámke pod bod 56 a nasl. čiarou 45, s. 42.

99. V súlade s tým zastávam názor, že

rozsudok

vo veci Cilfit nemôže byť chápaný v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný napríklad preskúmať ustanovenie práva Spo­ 97. Z hľadiska osobitných jazykových cha­ ločenstva v každom jednom z úradných rakteristík práva Spoločenstva a osobitých jazykov Spoločenstva53.To by uvalilo prak­ ťažkostí, ktoré sú jeho výkladom spôsobené ticky neznesiteľné bremeno na vnútroštátne a ktoré treba vziať na zreteľ v súlade súdy a de facto by — hoci obmedzené — s rozsudkom vo veci Cilfit, však môže prenesenie otázok práva Spoločenstva, ktoré vnútroštátny súd pochybovať o tom, že môžu byť zodpovedané „jednoznačne" predmetná záležitosť je rovnako jasná iným v súlade s rozsudkom vo veci Cilfit, na súdom alebo Súdnemu dvoru. V tomto vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutia ohľade má vziať najmä do úvahy skutočnosť, nemožno napadnúť opravnými prostried­ že iné jazykové verzie by mohli mať za kami, zredukovalo na prázdne gesto alebo následok odlišný výklad a že dokonca aj tam, 54 „taktický ťah" . kde tieto iné jazykové verzie sú v súlade s jeho vlastnou jazykovou verziou, právnické

53 — Pozri bod 65 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 10. júla 1997 vo veci Wiener SI (rozsudok z 20. novembra 1997, C-338/95, Zb. s. I-6495), rovnako ako 51 — Pozri v tomto ohľade bod 116 a nasi, nižšie. aj bod 75 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát 52 — Kritické preskúmanie uvedene) podmienky, ktoré obsahuje Tizzano vo veci Lyckeskog (už citovaná v poznámke pod množstvo príkladov, uskutočňuje Wattel: „Käbler, Cilfit and čiarou 14). Welthgrove: We Can't Go On Meeting Like This", Common 54 — Pozri v tomto zmysle Rasmussen, už citované v poznámke Market Law Review 2004, s. 177 (s. 179). pod čiarou 39, s. 242.

57 — Dôvod na toto spočíva v povahe práva samotného, ktoré je z hradiska vnútornej podstaty viazané možnosťami jazyko­ vého vyjadrenia, a je preto tak nepresné a nedokonalé ako jazyk samotný. Právne zistenie z definície nie je „objektívnym zistením" vo vedeckom zmysle (hoci dokonca aj vo vedeckom kontexte treba uvedený pojem používať opatrne), judikatúra je preto málokedy záležitosťou samotných zistení alebo mechanického procesu kategorizácie ale zahŕňa tiež prvok 101. Súvisí to so skutočnosťou, že právne rozhodovania, skutočnosť, ktorá je navyše veľmi priliehavo vyjadrená v právnickom zvrate „hat fur Recht erkannt"/„dit ustanovenie nemôže „samo osebe" byť pour droit". Pozri v tomto zmysle Larenz and Canaris: nedvojzmyselné, jasné a majúce jednoznačný Methodenlchre der Rechtswissenschaft, tretíc vydanie 1995, s. 28 a nasi.; Schübel-Pfister: Sprache und Gemeinschaft- význam 56. Ako som už v tejto spojitosti srecht: die Auslegung der mehrsprachig verbindlichen Recht­ stexte durch den Europäischen Gerichtshof, 2004, s. 112, 113. uviedol, výklad ustanovenia vždy zahŕňa 58 — Pozri rozsudok Cilfit a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 20. 59 — Povolené metódy výkladu môžu byť samozrejme označené a v kontexte práva Spoločenstva ich Súdny dvor stanovuje vo svojom rozsudku vo veci Cilfìt. Dokonca aj uplatňovanie 55 — je to samozrejme skúsenosť každého, kto uplatňuje právo, že týchto metód nevedie, v presnom slova zmysle, k jedinej existujú ustanovenia, ktorých význam je buď ihneď jasný, správnej odpovedi. Dokonca ani usporiadanie rozličných alebo ktoré v každom prípade po procese výkladu majú kritérií výkladu nemôže odstrániť potrebu určitého stupňa význam, ktorý sa sám ponúka, alebo dokonca majú iba jeden voľnej úvahy. Východiskom a konečným bodom — v tom sa rozumne možný význam. Problémom však je to — a toto je však jednotlivé náuky právnej metodológie nezhodujú — práve ten problém, ktorý tvorí kontext rozsudku vo veci procesu výkladu je vo všeobecnosti jazykový text, v ktorom Cilfìt, — že proces výkladu, ktorý umožňuje sudcovi rávo nachádza svoje vyjadrenie. Medzi uvedenými dvoma dosiahnuť taký záver, nemôže byť objektivizovaný, a preto nemôže byť ani vopred upravený. Ebodmi však leží obrovské pole, ktoré možno prekročiť rozličnými cestami. Ktokoľvek, kto sa, z dôvodov prinajmen­ 56 — V „Preliminary Rulings — Evolution of the System", in: 1952 šom metodológie alebo z dôvodov vzťahujúcich sa na teóriu — 2002: 50lh Anniversary of the Court of Justice of the (právneho) poznania, odmieta podpísať pod tento názor, musí European Communities (Conference on cooperation between aspoň pripustiť, že výklad — najmä práva Spoločenstva — je the Court of Justice and the national courts), 3. december procesom zahŕňajúcim množstvo premenných a že 2002, s. 17 (s. 27), Pierre Pescatore uviedol, že „v našom svete v dôsledku toho dva súdy, dokonca aj keď veľmi dôsledne zákonov nie je nikdy nič celkom tak, ako sa to zdá, pretože vezmú do úvahy charakteristiky práva Spoločenstva a metódy všetky právne pojmy sú lapené v polysémii systému v stálom výkladu vhodne pre uvedené charakteristiky, pravdepodobne pohybe". dospejú k rozličným výkladom.

ponechané na oprávnenie voľnej úvahy Z hľadiska ťažkostí vyplývajúcich z uplatňo­ vnútroštátneho súdu, pred ktorým je uve­ vania uvedeného pravidla sa určite zdá dená otázka nastolená 60. primerané urobiť v tomto ohľade niekoľko krátkych pripomienok, hoci dotknutí účast­ níci nevyužili toto konanie ako príležitosť zásadne spochybniť uvedené pravidlo. 102. Cieľom požiadaviek uvedených v rozsudku vo veci Cilfit je však podnietiť vnútroštátny súd k tomu, aby nepredpokla­ dal unáhlene — teda jednoducho zo svojej vlastnej perspektívy a na základe znenia jemu predloženého ustanovenia — že výklad ustanovenia Spoločenstva je „jednoznačný". Ich účelom je upozorniť vnútroštátny súd na osobitné charakteristiky práva Spoločenstva, a teda ho varovať pred unáhlenými a jednostrannými závermi, a preto ho nasmerovať smerom k „uváženej istote" 61. 104. Zatiaľ čo kritériá z veci Cilfit roz­ Táto „istota" má byť istotou odborníka, ktorý oberané vyššie môžu byť nepresné pristupuje k preskúmaniu otázky práva z hľadiska ich konkrétneho významu, je Spoločenstva ako osoba oboznámená so pravdepodobné, že bude ťažké definovať, na základnými charakteristikami uvedeného základe Zmluvy praktickejší alebo objektív­ práva. 62 nejší „filtračný systém" pre otázky výkladu, ktoré by na jednej strane mali byť ako prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru alebo na druhej strane ponechané na vnútroštátnych súdoch, ktorých rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostried­ kami. Napríklad návrh, ktorý predniesol ii) Po veci Cilfit? generálny advokát Jacobs vo veci Wiener, že „podmienky", na ktoré odkazuje rozsudok vo veci Cilfit, by sa mali uplatňovať iba tam, kde existuje všeobecná otázka a kde existuje 103. V súlade s tým by mohlo byť pravidlo vo skutočná potreba jednotného výkladu 63, je veci Cilfit spochybnené v jeho celosti. nepochybne zameraný na typ otázok, ktoré najviac vyžadujú objasnenie Súdnym dvo­ rom, podľa môjho názoru však určenie 60 — V tomto ohľade napríklad Pescatore správne poukázal dôležitosti otázky a potreby jednotného výkladu na účely práva Spoločenstva vytvára v spojení s doktrínou „acte clair na to, že zistenie sudcu, že ustanovenie práva je „jasné", je v skutočnosti prostriedkom na ukončenie a vyriešenie diskusie týkajúcej sa výkladu, dodatočné ťažkosti z hľadiska vnútroštátnych ktorým sudca v skutočnosti jednoducho uplatňuje svoj súdov, ktorých rozhodnutia nemožno napad­ vlastný výklad uvedeného ustanovenia práva: pozri Pescatore (dielo už citované v poznámke pod čiarou 45), s. 41. núť opravnými prostriedkami, a ešte viac 61 — Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Lyckeskog, už citované v poznámke pod zahmlieva rozsah ich oprávnenia voľnej čiarou 14, bod 75. úvahy. 62 — Pozri Timmermans: „Over de prejudiciële procedure en ,acte clair'", in: Mok-aria: opstellen aangeboden aan prof. Mr M,R. Mok ter gelegenheid van zijn 70e verjaardag, 2002, s. 349 (s. 354); Dauses: Vorabentscneidungsverfahren, druhé vydanie 1995, s. 113; Holoubek: „Vorlageberechtigung und Vorlage- verpílichtung", in: Das EuGH-Verfahren in Steuersachen, 63 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci 2000, s. 45 (s. 61). Wiener, už citované v poznámke pod čiarou 53, bod 64.

105. Ak by aj Súdny dvor uspel pri formu­ úvahy, by mohla byť na jednej strane lovaní kritérií vo vzťahu k povinnosti súdov, dovedená do možno extrémneho logického ktorých rozhodnutia nemožno napadnúť záveru, že také súdy by preto v konečnom opravnými prostriedkami, podať návrh na dôsledku mali byť vyňaté zo zodpovednosti, začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktoré na druhej strane — a ako alternatíva by boli jasnejšie ako kritériá uvedené k systému zavedenému vo veci Cilfit v jeho v rozsudku vo veci Cilfit, povoliť vnútro­ súčasnej alebo zmenenej a doplnenej podobe štátnym súdom, ktorých rozhodnutia — by bolo mysliteľné vrátiť sa nemožno napadnúť opravnými prostried­ k bezpodmienečnej povinnosti vnútroštát­ kami, aby samostatne rozhodli o otázkach nych súdov, ktorých rozhodnutia nemožno výkladu, by nevyhnutne stále zahŕňalo určitý napadnúť opravnými prostriedkami, podať stupeň oprávnenia voľnej úvahy, inými slo­ návrh na začatie konania o prejudiciálnej vami prvok subjektivity. Jediným prostried­ otázke 65. Neskôr uvedený bod je priliehavý kom umožňujúcim s určitosťou povedať, či je prinajmenšom berúc do úvahy skutočnosť, že „správny" výklad vnútroštátneho súdu, kto­ možnosť upravená v článku 104 ods. 3 rého rozhodnutia nemožno napadnúť oprav­ Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, aby nými prostriedkami a ktorý ho považuje za Súdny dvor vydal svoje rozhodnutie o otázke „nepochybný", je v konečnom dôsledku postúpenej na prejudiciálne konanie prípadný rozsudok Súdneho dvora (a súlad v zjednodušenom konaní odôvodneným výkladu s ním). Uvedená situácia je ešte uznesením, znamená, že Súdny dvor má neistejšia, odkedy Súdny dvor vyslovil vo veci teraz dostupný „filtračný systém", ktorý Köbler, že porušenie povinnosti podať návrh v zásade odráža kritériá uvedené vo veci Da na začatie konania o prejudiciálnej otázke Costa a Cilfit. podľa článku 234 ES tretieho odseku je jedným z faktorov, ktoré treba vziať do úvahy vo vzťahu k otázke — ktorú majú určiť príslušné vnútroštátne súdy — zodpoved­ nosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostried­ kami, ktoré je v rozpore s právom Spoločen­ stva 64. 107. Z praktického hľadiska však treba mať na zreteli — hoci toto by nemalo byť rozhodujúce — že dokonca aj zjednodušené prerokúvanie návrhov na začatie konania o prejudiciálnej otázke Súdnym dvorom v dialógu s vnútroštátnymi súdmi vyžaduje čas pre konanie. Okrem toho napriek všet­ 106. Zatiaľ čo skutočnosť, že vnútroštátne kým pochybnostiam a skutočnosti, že súdy, ktorých rozhodnutia nemožno napad­ „systém Cilfit" je v zásade napadnuteľný, núť opravnými prostriedkami, si vždy pone­ treba nastoliť otázku, či Súdny dvor môže chávajú určitý stupeň oprávnenia voľnej plniť svoju úlohu vymáhania práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy v Únii 25

109. Pri odpovedaní na otázku nastolenú v tejto veci je dôležité mať na pamäti predchádzajúce pripomienky, teda či možno povedať, že vnútroštátny súd, ktorého roz­ hodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, čelí situácii opísanej vo veci Cilfit, teda situácii, v ktorej je výklad pred­ 112. Toto je pravdou samozrejme nie len metného opatrenia jednoznačný, vtedy, keď v prípadoch, keď vnútroštátnemu súdu je vnútroštátny colný orgán iného členského predložený výklad vnútroštátneho orgánu, štátu podal výklad v záväznej informácii ktorý nie je v súlade s jeho vlastným o nomenklatúrnom zaradení tovaru, výkladom, ale tiež, v zásade, v prípade s ktorým uvedený súd nesúhlasí. Komisia je výkladov prijatých vnútroštátnymi súdmi, názoru, že na túto otázku je potrebné ktoré nie sú vo vzájomnom súlade. odpovedať záporne, zatiaľ čo ostatní dotknutí V neskôr uvedenej situácii však v súlade účastníci tvrdia — aj keď ich argumentácia s rozsudkom vo veci Cilfit podliehajú súdy, kladie dôraz na odlišné body —, že taká ktorých rozhodnutia nemožno napadnúť informácia o nomenklatúrnom zaradení opravnými prostriedkami, požiadavke, že tovaru automaticky neodôvodňuje pochyb­ musia byť presvedčené o tom, že záležitosť nosť týkajúcu sa výkladu zo strany vnútro­ je rovnako jasná súdom iných členských štátneho súdu. štátov a Súdnemu dvoru.

I - 8182

INTERMODAL TRANSPORTS

117. V dôsledku toho vtedy, keď sa, ako je to v tomto prípade, účastník konania pred vnútroštátnym súdom, ktorých rozhodnutia 115. Podľa môjho názoru skutočnosť, že taký nemožno napadnúť opravnými prostried­ orgán vydal záväznú i n f o r m á c i u kami, dovoláva záväznej informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru obsahu­ o nomenklaúlrnom zaradení tovaru vydanej júcu výklad KN, s ktorým sa vnútroštátny vnútroštátnym orgánom iného členského súd, ktorého rozhodnutia nemožno napad­ štátu, ktorá nie je v súlade s takým výkladom núť opravnými prostriedkami, nezhoduje, KN, aký považuje vnútroštátny súd, ktorého nemusí ipso facto otriasť presvedčením uve­ rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými deného súdu, že správny výklad KN by bol prostriedkami, za správny, uvedený súd rovnako jasný súdom iných členských štátov. určite nie je automaticky povinný položiť

I - 8183

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-495/03

66 — Pozri rozsudok Cilfit a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 10, ako aj najmä rozsudky z 28. júna 1984, Moser, 180/83, Zb. s. 2539, bod 6; z 5. októbra 1988, Alsatel, 247/86, 119. Pre úplnosť treba tiež vziať do úvahy Zb. s. 5987, bod 8; z 27. októbra 1993, Enderby, C-127/92, Zb. s. I-5535, bod 10; z 2. júna 1994, AC-ATEL Electronics cieľ — sledovaný prostriedkami konania Vertriebs, C-30/93, Zb. s. I-2305, bod 19, a z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59. o prejudiciálnej otázke upraveného v článku 67 — Nemôžeme prehliadnuť ani to, že ako to ukazuje samotný 234 ES a najmä povinnosťou podať návrh na rozsudok vo veci Cilfit, rozsudky tiež vyžadujú výklad — ich začatie konania o prejudiciálnej otázke upra­ prenositeľnosť na iný prípad alebo význam je často roz­ hodujúci pri riešení otázok práva Spoločenstva — a že venou v treťom odseku uvedeného článku — v dôsledku toho dokonca aj v prípade, „acte éclaire' si vnútroštátne súdy niekedy ponechávajú značný stupeň zabezpečenia j e d n o t n é h o výkladu oprávnenia voľnej úvahy. Pozri v tom ohľade Kanninen: „La marge de manoeuvre ae la juridiction suprême nationale a uplatňovania práva Spoločenstva, na ktorý pour procéder à un renvoi préjudiciel à la Cour de Justice des niektorí dotknutí účastníci správne pouká­ Communautés européennes", in: Colneric et al (editor), Une communauté de droit: FestschriftfürGil Carlos Rodríguez zali. Iglesias, 2003, s. 611 (s. 616).

I - 8184

INTERMODAL TRANSPORTS

123. Nakoniec Intermodal tvrdí, že v súlade 125. Vo svojej súčasnej forme záväzná infor­ so zásadou rovnosti zaobchádzania musí byť mácia o nomenklatúrnom zaradení tovaru KN uplatňovaná rovnakým spôsobom na aspoň zvyšuje právnu istotu a — prostred­ rovnaké situácie a prinajmenšom níctvom takých opatrení, ktoré má prijať z uvedeného dôvodu sa vnútroštátny súd Komisia, ako je prijatie nariadenia nemôže odchýliť od záväznej informácie o nomenklatúrnom zaradení, — prispieva o nomenklatúrnom zaradení tovaru bez k väčšej jednotnosti pri uplatňovaní colného toho, aby otázku položil Súdnemu dvoru na práva Spoločenstva, hoci taká jednotnosť nie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, aby sa je úplne zaručená. tak zabezpečilo rovnaké a jednotné uplatňo­ vanie KN.

126. Z uvedeného dôvodu v tejto fáze nezastávam názor — hoci žiadna taká otázka 124. Po prvé z povahy individuálnych práv­ nebola v tejto veci nastolená —, že existujúci nych aktov, ako je záväzná informácia mechanizmus záväznej informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru, vyplýva, o nomenklatúrnom zaradení tovaru ako taký že sa ich môže dovolávať v zásade iba osoba, porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

I - 8185

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-495/03

128. Berúc do úvahy horeuvedené pripo­ mienky a vo svetle pravidla vo veci Cilfit 3. Konajúc však tak, musí mať na zreteli možno vo vzťahu k prvej otázke vyvodiť charakteristické črty práva Spoločenstva nasledujúce závery. a osobitné ťažkosti, ktoré jeho výklad spôsobuje, a — berúc do úvahy, kde je to primerané, výklad podaný v záväznej informácii o nomenklatúrnom zaradení tovaru a argumenty, na ktorých je uvedený výklad založený, — musí 1. Keď sa účastník sporu vedeného pred dospieť k presvedčeniu, že vo svetle vnútroštátnym súdom, ktorého rozhod­ uvedených úvah by bol výklad KN nutia nemožno napadnúť opravnými rovnako jasný súdom iných členských prostriedkami, týkajúceho sa nomenkla­ štátov a Súdnemu dvoru. túrneho zaradenia určitého výrobku v KN dovoláva názoru vyjadreného vnútroštátnym colným orgánom v záväznej informácii o nomenklatúr­ nom zaradení tovaru vydanej tretej osobe týkajúcej sa podobného výrobku 4. Zo zásady rovnosti zaobchádzania nevy­ plýva žiadna zmena rozsahu takto defi­ novanej povinnosti vnútroštátnych súdov, ktorých rozhodnutia nemožno 68 — Navyše to isté sa zodpovedajúco uplatňuje — mohlo by sa povedať, že o to viac — na otázku, či súdy, ktorých napadnúť opravnými prostriedkami, rozhodnutia možno napadnúť opravnými prostriedkami, majú povinnosť podať návrh na začatie konania podať návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke. o prejudiciálnej otázke.

I - 8186

INTERMODAL TRANSPORTS

I - 8187

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-495/03

a jednoduchosti následnej kontroly treba vo 135. Od týchto treba odlišovať traktory, všeobecnosti hľadať rozhodujúce kritérium ktoré v súlade s názvom položky 8701 KN na zaradenie tovarov na colné účely v ich tvoria kategóriu, ktorá je oddelená od objektívnych charakteristikách a vlastno­ všeobecnej kategórie pre traktory a objavuje stiach, ako sú definované v znení príslušnej sa pod položkou 8709 KN, ktorá samotná položky KN a poznámok k triedam alebo obsahuje rozličné typy „vozíkov". kapitolám 6 9 .

136. Na základe vysvetliviek HS k položke 133. V spojitosti s tým vysvetlivky ku KN 8709 KN treba vyvodiť záver, že vozidlá, spísané Komisiou a vysvetlivky HS spísané ktoré spadajú pod uvedenú položku, sú, Radou pre colnú spoluprácu značne prispie­ všeobecne povedané, takým typom „malého" vajú k výkladu rozličných colných položiek, traktora, ako sú typy používané v továrňach, ale nie sú právne záväzné 7 0 . skladoch, prístavných oblastiach alebo želez­ ničných staniciach. Možno ich odlíšiť od iných traktorov okrem iného ich nízkou rýchlosťou, ktorá za normálnych okolností neprekračuje 30 až 35 km/h, a ich malým polomerom otáčania. Ďalej traktory tohto druhu zvyčajne nemajú kabínu vodiča a dokonca zahŕňajú aj vozidlá, ktoré sa riadia postojačky.

138. Na druhej strane v tejto veci je významné to, že vysvetlivky HS odkazujú 140. Vozidlo s uvedenými charakteristikami na „malé prívesy" alebo „vozíky s batožinami" nevyhovuje opisu typu „menších" alebo v spojitosti s neskôr uvedeným typom nákladných traktorov zodpovedajúcich polo­ traktora. Tiež uvádzajú, že traktory žke 8709 KN, ako som predtým naznačila na v zmysle položky 8709 KN sú vo všeobec­ základe vysvetliviek HS. nosti ľahšie a menej výkonné ako traktory položky 8701 KN.

141. V dôsledku toho musí byť odpoveď na 139. Také vozidlá, ako sú vozidlá, o ktoré ide druhú otázku taká, že položka 8709 KN sa v tejto veci, však prejavujú okrem iného tieto má vykladať tak, že nepokrýva vozidlá črty: sú, ako uviedla samotná spoločnosť s takými vlastnosťami a charakteristikami, Intermodal, tak výkonné ako traktory aké vykazujú vozidlá, o ktoré ide.

V - Návrh

142. Vo svetle horeuvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:

I - 8189

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-495/03

— vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, nie je automaticky povinný položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu KN vtedy, keď je výklad KN, ktorý považuje za správny, odlišný od výkladu podaného v záväznej informácii o nomenklatúrnom zaradení tovaru. Súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami, môže rozhodnúť pred ním nastolenú otázku týkajúcu sa výkladu KN na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď napriek odlišnému názoru vnútroštátneho colného orgánu si je istý, že jeho vlastný výklad je správny. Konajúc však tak, musí mať na zreteli charakteristické črty práva Spoločenstva a osobitné ťažkosti, ktoré jeho výklad spôsobuje, a — berúc do úvahy, kde je to primerané, výklad podaný v záväznej informácii o nomenklatúrnom zaradení tovaru a argumenty, na ktorých je uvedený výklad založený, — musí dospieť k presvedčeniu, že vo svetle uvedených úvah výklad KN by bol rovnako jasný súdom iných členských štátov a Súdnemu dvoru.

2. Položka 8709 KN sa má vykladať v tom zmysle, že nepokrýva vozidlá s takými vlastnosťami a charakteristikami, ktoré vykazujú vozidlá, o ktoré ide.

I - 8190